3. schôdza

Ďakujem pekne. Pán Beblavý, oceňujem váš prejav a s viacerými argumentami sa aj stotožňujem, len nerozumiem jednej veci, respektíve myslím si, že si protirečíte. Na jednej strane vravíte, európsky superštát by nebol najlepšie riešenie, no, a teda, že nie ste za to preto, lebo prosperitu si vieme zabezpečiť len my, ale zároveň sme na najlepšej ceste do európskeho superštátu. Či už fiskálna zmluva, kde úplne potichu sa dostal článok č. 11, ktorý vraví o tom, že reformy, hospodárske reformy musíme konzultovať s Bruselom, alebo tento euroval, ktorý vlastne, ako som to v mojom prejave hovoril, kde budú rozhodovať ľudia nie zo Slovenska. Niekde inde, v Luxemburgu. Sám vravíte, že musíme sa zmieriť s tým, že na niektoré rozhodnutia stačí len 85 percent. Čiže na jednej strane nechcete superštát, na druhej strane idete podporiť krok, ktorý nás k tomuto superštátu významne bližšie, významne priblíži. Argumentujete, že nie sme Veľká Británia a Švédsko. Ale čo také Česko? V Česku prečo si mohli dovoliť odmietnuť nejaké veci? Myslíte si, že oni sú horší Európania ako my? Alebo majú len to šťastie, že nemajú euro, a preto si môžu možno dovoliť robiť rozumnejšie rozhodnutia? No a na záver by som chcel povedať, že vašu argumentáciu, že odmietnutie trvalého eurovalu znamená vystúpenie z eurozóny, vnímam ako nekorektnú, lebo toto jednoducho nie je pravda. Pokiaľ teda takto ste to naozaj povedali, tak toto určite pravda nie je. My sme odmietli prvú pôžičku Grécku, žiadna panika nedošla, nič sa nestalo, iba sme ušetrili 800 mil. eur. A presne toto by sme mali spraviť teraz, lebo my strkáme hlavu do slučky. Vy poviete, no, sú tam síce riziká, ale ja som Európan, len tie riziká sú tak šialene veľké, že opatrnosť vraví. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Blaha.

Pán kolega Beblavý, ďakujem vám za vecný a konštruktívny príhovor. Zaujala ma najmä tá časť, keď ste hovorili o vízii Európskej únie alebo vízii Európy, hovorili ste o troch možnostiach: Európa ako superštát, Európa národných štátov alebo Európa, kde si každý robí čo chce, čiže taká anarchistická. To je to, čo asi pán Sulík chce. Toto je tá rovina politického systému. Ale ja si myslím, že by sme sa mali pozrieť na alternatívy aj z hľadiska sociálno-ekonomického systému a tam ja vidím dve alternatívy. Lebo tá diskusia sa zužuje často na ten politický systém, ako keby to bolo to kľúčové, ale ja si myslím, že dôležitejšie je, ako bude Európa vyzerať z hľadiska sociálno-ekonomického nastavenia, a tam vidím dve alternatívy. Buď Európa ako sociálny štát, kde funguje regulácia a solidarita, to je prvá alternatíva, alebo Európa ako voľné trhovisko egoistických národných štátov, to je tá druhá alternatíva. Ten európsky sociálny model, ktorý obhajujem aj ja, obhajujú v Európe sociálnodemokratické strany a s výnimkou, myslím, niektorých štátov kresťanská demokracia. Ten druhý model, to tú Európu ako trhovisko, ako voľný trh, kde si každý hľadí svoje ako egoistický národný štát, to obhajujú ultrakonzervatívci, nacionalisti a neoliberáli a plus nadnárodné korporácie, ktoré túžia po tom, aby štáty boli slabé, aby mali výhody voči nim. Ja si osobne myslím, že ten model, a toto je, myslím, aj problém pánov zo SaS, tento model voľného trhoviska je už dnes v rámci globálnej ekonomiky neobhájiteľný, pretože naozaj iba ako veľký celok sa vieme brániť, vieme brániť globálnym ekonomickým tlakom. Jedno je isté. Slovensko ako štát Európsku úniu nevyhnutne potrebuje. Bez Európskej únie by to bola katastrofa. Odporúčam ľuďom, nech sa idú pozrieť do Azerbajdžanu, Moldavska, Albánska a podobných štátov, aby vedeli, ako by žili, keby sme dneska neprijali euroval, keby sme vystúpili z eurozóny, z Európskej únie, bola by to naozaj katastrofa.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Nicholsonová.

Ďakujem veľmi pekne. Ja sa podobne ako pán poslanec Sulík stotožňujem s niektorými argumentami, ktoré odzneli vo vašom prejave, pán poslanec. Ja si len chcem ozrejmiť jednu vec, ktorá sa tu tiahne naprieč prejavmi našich opozičných kolegov, a to, to je tá európska rodina, v ktorej majú platiť veľmi jasné spoločné pravidlá. Chcem sa opýtať, že či sú to, či hovoríte o tých spoločných pravidlách, ktoré Grécko roky rokúce porušovalo a Brusel sa tomu ticho prizeral len preto, aby tá naša európska rodina navonok vyzerala, že, že funguje. Chcem vám povedať, že podľa mňa to nebolo Slovensko, kto tie spoločné pravidlá, ako napríklad maastrichtské kritériá, porušil. Takže sa chcem opýtať, že o akých pravidlách to vlastne hovoríte, pretože ja mám pocit, že vy strašíte tým, že pre Slovensko je nevyhnutné dodržiavať pravidlá, a teda zahlasovať za trvalý euroval. A ja hovorím, že by sme sa mali zbaviť tých, ktorí pravidlá porušili, a dnes ich my máme z toho vykúpiť. A podľa mňa by sme to mali urobiť aj za tú cenu, že tá naša európska rodina, ktorá je aj tak nefunkčná, sa rozbije.
Ďakujem.

Pán poslanec Kollár.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Beblavý, po svojom vystúpení v rozprave dostať pochvalu od mladého marxistu, pána poslanca Blahu, je naozaj také pre mňa zvláštne, možno aj dokumentujúce fakt, že táto diskusia sa začína uberať takým čoraz menej čitateľným smerom a neprehľadným smerom. Chcel by som ale na inú vec upozorniť. Vy ste sa vyznali vo svojom vystúpení v rozprave z toho, že dnes podporíte zmluvu o trvalom eurovale, a keď som pozorne počúval, medzi mnohými argumentmi prečo tak urobíte, ste uviedli aj taký zvláštny optimizmus, entuziazmus vyplývajúci z toho, že táto zmluva v sebe má zakomponovaný mechanizmus riadeného bankrotu krajín. Chcem vás vyviesť z toho omylu. Skúste si ešte raz pozorne prečítať aj zmluvu o ESM a hlavne zmluvu o tom dočasnom eurovale EFSF. Zatiaľ čo mechanizmus riadeného bankrotu krajín v zmluve o dočasnom eurovale bol nadefinovaný, tak v zmluve o trvalom eurovale je vetička, že krajina, ktorá požiada o pomoc z trvalého stabilizačného mechanizmu, môže, ak uzná za vhodné, začať rokovať s investormi o odpustení časti dlhu. Takže tlmil by som veľmi výrazne váš optimizmus, na ktorom je práve postavený váš zásadný postoj, že ste odhodlaný dnes v popoludňajších hodinách zahlasovať za tento európsky stabilizačný mechanizmus. Ono to naozaj tak nie je. A viete, prečo sa to dostalo z tej mäkkej formulácie, teda z pôvodnej tvrdej do mäkkej formulácie? Práve preto, lebo kľúčové, jadrové krajiny eurozóny - Nemecko a Francúzsko zistili, že ak budú trvať na účasti súkromného sektora, tak to postihne predovšetkým ich vlastné domáce banky. A preto v zmluve o trvalom eurovale už nenájdete nič tohoto typu, ale krajina, ak požiada o pomoc, môže, ak to uzná za vhodné, začať rokovať so súkromnými investormi. Takže skúste si to ešte raz celé prečítať a možno, že sa rozhodnete popoludní inak.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec, nech sa páči, vaša reakcia.

Ďakujem pekne. Ďakujem kolegom za, za tiež vecné poznámky a pripomienky. Neni na ne čas obsiahle reagovať, proste ten prejav bol asi až dosť obsiahly, takže dovoľte mi len štyri rýchle body. Prvý je, že Európa je podľa môjho názoru nevyhnutná, nie postačujúca podmienka našej prosperity. A o tom bol ten môj prejav. To znamená, že snažil som sa práve vysvetliť, že ani slepý eurooptimizmus, ale ani pocit, že je to nepodstatné, nie sú namieste. Druhý bod je, že my zdieľame suverenitu, odkedy sme vstúpili do Európskej únie. Otázka je, koľko jej zdieľame. To nie je krok z nuly na jednu. My sme sa už v dvetisíc štvrtom rozhodli veľa zdieľať. Teraz je otázka, či ideme zdieľať 5 mld. euro. Je to veľa peňazí, ale nie je to samo osebe niečo bezprecedentné, len je to veľmi veľa peňazí. Tretia poznámka pani Nicholsonovej k tomu, čo hovorila. Viete, teraz som videl taký výrok o tom, keď sa pýtali dvoch manželov, prečo 65 rokov sú spolu a nie sú rozvedení, tak povedali, teda aspoň podľa tohto, možno je to aj vymyslené, ale aj tak je to múdre, že my sme vyrástli v časoch, keď ak ste mali problém, tak ste ho vyriešili, dnes ak máte problém, kúpite si nový tovar. Tak ja by som povedal, to je môj vzťah k tej európskej rodine. Ona je v mnohom disfunkčná, ale myslím si, že radšej ju budeme riešiť, ako si budem hľadať rodinu novú. To je môj osobný postoj.
A pokiaľ ide o pána Sulíka. Ten rozdiel medzi nami, a myslím si, že je to úprimný rozdiel a nepripisujem vám zlý úmysel a cením si, že ani vy ste mne ho nepripisovali, je v tom, že z môjho pohľadu toto je posledná výhybka pred superštátom, lebo ak sa toto neudeje, tak budú eurobondy a bude mnoho iných vecí. A je možné, nikto nevie, aký svet bude, že tie budú aj tak raz, len toto je posledná výhybka, kde od toho ešte môžme ustúpiť. Podľa mňa tá výhybka stojí za to.
Ďakujem.

Pán poslanec Kaník je písomne prihlásený. Nevidím ho v sále. Stratil poradie.
Pán poslanec Dzurinda, nech sa páči.