3. schôdza

Ďakujem pekne. Ja by som, pán poslanec Dzurinda, dve poznámky mal. Prvá je, že áno, eurobondy budú a práve trvalý euroval, jeho schválenie nám ich priblíži. Druhá moja poznámka by sa týkala, to, čo ste povedali, vy ste spomenuli, že každá krajina v súvislosti s Gréckom si zaslúži svoju šancu. Ja by som sa chcel spýtať, koľko tých šancí chceme tak nezodpovednej krajine, ako je Grécko, dať. Ja si myslím, že ste tu boli, keď Richard Sulík vo svojom vystúpení absolútne exaktne a presne vyčíslil, koľko šancí Grécko dostalo. A práve naopak. Schválením trvalého eurovalu, ktoré zrejme sa dnes naozaj udeje, a vyzerá, že v tomto parlamente je neodvratné, zoberieme Slovensku jeho šancu. A ja naozaj by som chcel apelovať z tohto miesta na všetkých kolegov, aby si rozmysleli, či chcú Slovensku zobrať jeho šancu.
Ďakujem pekne.

Áno, v dvoch krátkych poznámkach, lebo dve veci som postrehol ako racionálne. No, nemyslím si, že ide o moju tupú vieru v kondicionalitu, ide o moje volanie po tom, aby sme sa jej dožadovali. Pán kolega Kollár, keď je súčasťou dohodnutých memoránd s Gréckom privatizácia, neuvoľníme ďalšiu tranžu, keď nebudú privatizovať. Ja hovorím dosť jasne. Tak ako sme vám ponúkali svojho času na koaličnej rade, že každú tranžu budeme schvaľovať len so súhlasom všetkých politických strán, a ste nohu medzi dvermi mohli mať. Teda ja sa nedožadujem, ani nepropagujem tupú vieru v niečo, naopak, nabádam vládu, výbor, eurovýbor a aj nás, aby sme strážili dohodnuté podmienky, a v prípade, že druhá strana ich plniť nebude, nebudú peniaze. Ale to je úplne iné garde ako neponúkať východisko alebo šancu. Druhá poznámka ku pánovi poslancovi Blahovi. No, pre Slovensko dnes budú eurobondy výhodné vtedy, keď budeme chcieť byť nezodpovední. Keď budeme rozhadzovať, keď sa budeme zadlžovať, keď si budeme požičiavať na svetových trhoch za velikánske úroky. Ale keď chceme robiť politiku zodpovednú, keď chceme stláčať úrokové sadzby, keď sa chceme prefinancovávať lacnejšie, tak potom by sme mali brániť tomu, aby sa niekto spoliehal, že on sa môže prefinancovávať za vysoké úrokové sadzby, či sa nám to páči alebo sa nám to nepáči, je to otázka morálneho hazardu. Či budeme tlačiť krajiny k poriadku, k štrukturálnym reformám, k zodpovednosti, alebo bude maňana, že sa budú donekonečna spoliehať, že to tí Nemci, Slováci, Estónci, iné krajiny, ktoré sú schopné ťažkých reforiem a zodpovednej politiky, budú za nich cálovať. Tak stojí otázka dnes. Eurobondy môžu byť, ale na samom konci procesu, nie teraz.

Nie. Chcem upozorniť členov výboru pre preskúmavanie rozhodnutí Národnobezpečnostného úradu, že máme zasadnutie výboru o 12.30 hodine v sídle Národnobezpečnostného úradu. Autobus odchádza o 12.15 hodine spred budovy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby som na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky v znení § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády z dôvodov ich pracovných ciest a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním. Na zahraničnej pracovnej ceste v Luxemburgu je ministerka zdravotníctva, pani Zvolenská, zastupuje ju minister práce, sociálnych vecí a rodiny, pán Richter, na zahraničnej pracovnej ceste v Luxemburgu je podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír, zastupuje ho minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek, na zahraničnej pracovnej ceste v Brazílii je minister životného prostredia, pán Žiga, zastupuje ho minister pôdohospodárstva, pán Jahnátek a na podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka, ktorý teraz vedie okrúhly stôl k otázkam ekonomickej diplomacie, neboli postavené žiadne otázky.
Ďakujem pekne, pán predseda.

Ďakujem pekne, pán premiér, poprosím vás teraz, keby ste zaujali miesto a odpovedali na otázky, ktoré boli vyžrebované. Prvá otázka je od pána poslanca Vladimíra Jánoša a znie: "Pán premiér, ako budete riešiť takzvanú otázku zlatých padákov, ktorá je citlivo vnímaná verejnosťou?"
Nech sa páči, pán premiér.

Ďakujem pekne. Vážené dámy a páni, pán poslanec, ďakujem za postavenú otázku. Téma odmien nominantov štátu má svoju históriu a zdá sa, že už aj zapustené korene. Chcem však prisľúbiť, že v mojej odpovedi na túto otázku nemienim vytĺkať žiadny politický kapitál, pretože ide o tému, ktorá má aj svoje vnútorné ratio. Na úvod by som chcel povedať, že by bolo veľmi nesprávne, keby slovenský parlament a keby k tomu aj vláda Slovenskej republiky vytvárali atmosféru, že máme schopnosť získať výborných manažérov do podnikov, ktoré sú vo vlastníctve štátu, ktorí budú v týchto podnikoch pracovať za 300 alebo za 400 eur. Uvedomme si, ako je komplikované a ťažké nájsť kvalifikovaných ľudí, ktorí sa veľmi ľahko uplatnia v súkromnej sfére, preto musíme nastaviť nejakú rozumnú, primeranú mieru odmeňovania týchto ľudí, aby to na jednej strane bolo dostatočne atraktívne pre kvalifikovaných ľudí, a na druhej strane, aby to nevyvolávalo oprávnené obavy slovenskej verejnosti z míňania verejných zdrojov. A práve vyplácanie takzvaných zlatých padákov vo forme vysokého odstupného štátnym manažérom, to je dnes veľmi citlivá téma, pretože musíme riešiť dopady globálnej hospodárskej krízy.
Do toho prichádzajú aj ďalšie správy, ktoré verejnosť vníma veľmi citlivo. Prijali sme rozhodnutie, že sa nebudú vyplácať polročné odmeny v mene šetrenia a uznesenie vlády Slovenskej republiky bolo v tomto duchu prijaté. Prijali sme rozhodnutie, že sa zastavuje verejné obstarávanie tam, kde to nie je dôležité, pokiaľ ide o skutočnú funkčnú činnosť štátu. Prijímam opatrenia, ktoré sa týkajú predovšetkým zamestnávateľov bánk, aj tí by mohli povedať, že prečo teda prijímame takéto rozhodnutia, keď na druhej strane sú tu príklady zlatých padákov. Sú príklady, kedy nervozita verejnosti je naozaj veľmi veľká a opodstatnená, najmä vtedy, ak si zoberieme prípady, keď sa na odstupnom či odmenách vyplatia napríklad 3 mil. eur. Lekári a zdravotné sestry dnes bojujú za zvýšenie platov, ale šéf Všeobecnej zdravotnej poisťovne získal desaťtisíce eur na odmenách a platoch. Pamätáte sa na túto tému, kedy ešte bývalý minister zdravotníctva, pán Uhliarik, viedol intenzívny dialóg so sestrami a lekármi o odmeňovaní, všetci tvrdili, že nie sú peniaze, a potom zrazu zistíme, že šéf Všeobecnej zdravotnej poisťovne doslova a dopísmena bral milióny v korunách, či už ide o platy alebo ide o konkrétne odmeny.
Rovnako spoločnosť Tipos, ktorej stopercentným akcionárom je ministerstvo financií, vyplatila na odmenách asi pol milióna eur. Po medializovaných informáciách sa vláda rozhodla nájsť spôsob, ako neadekvátnemu odmeňovaniu štátnych nominantov zamedziť. Prijali sme uznesenie, v ktorom sme uložili podpredsedom vlády a ministrom do 13. júna 2012 preveriť vo svojich rezortoch spôsob a výšku odmeňovania zástupcov štátu v štátnych podnikoch, akciových spoločnostiach, bankách v spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu a Fondu národného majetku. Taktiež vyplácanie odmien a odstupného pri skončení výkonu funkcie členov predstavenstiev, dozorných rád a členov manažmentu. Na ilustráciu uvediem vám, poslancom Národnej rady, aj niekoľko ďalších faktov. Prirodzene, nebudem opakovať publikované informácie z rezortu dopravy a financií. Veľmi špecifickou je problematika odmeňovania zástupcov štátu alebo Fondu národného majetku v čiastočne sprivatizovaných spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu alebo Fondu národného majetku. Teda tam, kde v orgánoch obchodných spoločností pôsobia spolu so zástupcami zahraničných akcionárov odmeňovaných podľa zvyklostí energetických podnikov. Napríklad o výške odmien členov orgánov Slovenského plynárenského podniku rozhodlo valné zhromaždenie uznesením zo dňa 16. 6. 2003. Priznám sa, že novšiu informáciu nemáme a toto uznesenie po prepočte na euro predstavuje nasledovné sumy: člen predstavenstva - osem a pol tisíc eur mesačne, predseda dozornej rady - 3 700 eur mesačne, člen dozornej rady - 2 700 eur mesačne.
Hrubá mesačná odmena člena predstavenstva Západoslovenskej energetiky bola 3 648 eur. Tradíciu štedrých odmien má aj štátny Transpetrol. V rokoch 2006 až 2007 došlo k podstatnému zníženiu odmien na základe pokynu bývalého ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka. Pri našom prvom nástupe do vládnych pozícií totiž mzdy vrcholových manažérov Transpetrolu niekoľkokrát prevyšovali platy členov vlády a predsedu vlády. A podľa posledných údajov zaručená ročná mzda generálneho riaditeľa s pohyblivou zložkou v roku 2011 predstavovala 135 315 eur, ekonomického riaditeľa 148 225 eur, prevádzkového riaditeľa 172 002 eur. Ak to vynásobíte tridsiatimi, tak v roku 2011, opakujem, v roku 2011 prevádzkový riaditeľ bral viac ako 5 mil. korún ročne plat v tomto podniku. Nikto nepochybuje, ako som už povedal, že manažéri by nemali byť dobre zaplatení, aby vedeli, že si ich prácu štát váži, avšak nemôžu to byť také odmeny alebo také platy, pre ktoré aj niektorí ľudia doslova bohatnú.
Dámy a páni, ministri mi spolu s informáciami o odmeňovaní v jednotlivých rezortoch predložili aj návrhy opatrení, ktoré chcú prijať. Jednoznačne sa zhodujeme na tom, že je potrebné zmeniť doterajší systém odmeňovania. Sú v ňom veľké disproporcie a ministerstvá aj vláda musí na ne reagovať. Aby sa v budúcnosti už nestalo, že manažéri po skončení pôsobenia v štátnych organizáciách budú opäť odchádzať s neúmerne vysokým odstupným. Chcel by som ako dobrý príklad uviesť rezort dopravy. Terajší riaditelia za našej vlády a top manažéri štátnych spoločností napríklad v tomto rezorte, v rezorte dopravy, ktorí zdedili takéto zmluvy po svojich predchodcoch, už podpísali dodatky o zrušení zlatých padákov. Pokúsime sa všade tam, kde nastúpili predstavitelia štátu do takýchto podnikov a existujú takéto zmluvy, aby podpísali dodatky a zbavili sme sa tejto traumy, ktorá naozaj najmä dnes mimoriadne traumatizuje celú slovenskú spoločnosť. Pracujeme ďalej na tom, chceme, aby vzťahy s manažérmi, pokiaľ ide o ich odmeňovanie, boli prehľadné a jednoznačné a zmluvne pevne zakotvené. Opakujem ešte raz, tu nie je záujem vytvárať obraz, že sme schopní zohnať výborného profesionála za 300 eur mesačne. Takéhoto človeka nikdy nezoženiete a potom to aj veľmi vplýva na kvalitu riadenia štátnych podnikov. Napríklad v zmluve s bývalou šéfkou pošty nebol určený finančný strop, čo sa ukázalo ako veľká chyba. Rovnako v kolektívnom vyjednávaní treba stanoviť, v akej percentuálnej výške, z akého základu a za akú dobu sa bude odmena či odchodné vyplácať. Na záver by som chcel pripomenúť, že napriek existencii pravidiel, ktoré majú zabrániť státisícovým zlatým padákom pre vrcholových manažérov štátnych firiem, v praxi všetky opatrenia prakticky zlyhali. Aj preto chceme najskôr uskutočniť ich dôkladnú analýzu a až potom pristúpiť k určitým opatreniam a náprave. V súčasnej situácii, ktorá je neľahká zo sociálneho, finančného aj hospodárskeho hľadiska, považujem za mimoriadne potrebné zvážiť každé rozhodnutie, aby sme sa vyhli prípadným pochybeniam. Verím, že nájdeme riešenia, ktoré budú dostatočne motivovať kvalitných manažérov v štátnych spoločnostiach, a súčasne riešenia, ktoré zamedzia megaodmenám pre nominantov štátu a Fondu národného majetku.
Ďakujem pekne, pán predseda.

Ďakujem, pán premiér.
Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie.
Druhá otázka na vás, pán premiér, je od pani poslankyne Lei Grečkovej a znie: "V minulosti opozícia považovala výjazdové rokovania vlády v regiónoch za premrhaný čas a zbytočne vyhodené peniaze, mali ste rovnaký pocit z atmosféry rokovania kabinetu v Poltári?

Ďakujem za otázku. Dámy a páni, v rokoch 2006 až 2010 vláda absolvovala devätnásť výjazdových rokovaní vlády do rôznych miest a obcí Slovenska. A veľmi jasne sme vyhlásili pred voľbami v roku 2012, že budeme pokračovať v tejto tradícii a že ako prvé miesto by vláda Slovenskej republiky mala navštíviť lokality s najvyššou nezamestnanosťou a s vyhrotenou sociálnou situáciou. A pomenovali sme región Poltár, Rimavská Sobota a Revúca. Veľmi rýchlo potom, ako sme nastúpili do vlády, sme tento sľub zrealizovali, vláda sa uskutočnila v Poltári a myslím si, že bolo prijatých veľké množstvo dobrých a správnych rozhodnutí. Nechcem opakovať, ale môžem pripomenúť, že priamo na mieste sme rozhodli o pridelení sumy 3 mil. eur pre obce a mestá tohto regiónu na malé projekty. Napríklad 500 tis. eur išlo okamžite v Poltári, ak si dobre pamätám, na výstavbu polikliniky. Boli tam peniaze určené na opravu miestnych komunikácií, školských zariadení, školských jedální. Prijalo sa aj ďalšie rozhodnutie, ktoré sa týka tak významnej komunikácie medzi Zvolenom, Lučencom, Rimavskou Sobotou a Rožňavou a nakoniec Košicami. Dostal za úlohu minister dopravy absolútne zdynamizovať procesy tak, aby výstavba tejto cesty na úseku hneď za Zvolenom, smerom na Lučenec, bola zahájená v priebehu roku 2013, pretože tu došlo k obrovskému zanedbaniu prípravy tejto stavby za predchádzajúcej vlády. Riešili sme priamo na mieste aj problematiku Poltára a sklární, kde prišlo o prácu viac ako štyristo ľudí. Prijali sme rozhodnutie, že pokúsime sa nájsť dobrého investora, nie špekulanta a podvodníka, dobrého investora. Firmu, ktorá pôsobí v tomto segmente, alebo firmu, ktorá je silná v iných segmentoch, a vláda Slovenskej republiky je pripravená takejto spoločnosti poskytnúť aj zaujímavý investičný stimul za predpokladu, že obnoví výrobu skla v Poltári. Chceme pokračovať v tejto tradícii aj ďalej a nikto nás v tom nezastaví. Ja si myslím, že pripomienky opozície sú iba prejavom žiarlivosti, pretože za 20 mesiacov pôsobenia predchádzajúca vláda bola, myslím, mimo Bratislavy iba dvakrát, a ani raz to nebolo tradičné výjazdové rokovanie vlády. Chceme pokračovať okamžite po prázdninách, ďalšia vláda zasadne ako výjazdové rokovanie s vysokou pravdepodobnosťou na juhu východného Slovenska, pravdepodobne v Michalovciach. Potom budeme stanovovať ďalšie priority tak, aby vláda zasadla do roka štyri- až päťkrát. Preto očakávame ešte jedno zasadnutie vlády po Michalovskom, niekedy ku koncu roka 2012. A potom budeme plánovať ďalších štyri-päť miest a obcí v roku 2013. Všade, kde prídeme, sa pokúsime zabezpečiť finančné prostriedky. Nie je to ľahké, minister financií keby tu sedel, je však teraz na zahraničnej ceste, by potvrdil, že sme doslova museli vyškrabať celú finančnú rezervu vlády, aby sme mali k dispozícii 3 mil. eur. Rovnako dostali ministri jasný pokyn, aby využili prítomnosť na danom mieste nielen na oboznámenie sa so situáciou, ale aj na stretnutie sa s primátormi, starostami, ktorí nemajú šancu sa s ministrami len tak stretnúť. Viete, že ministri sú vysokí ústavní predstavitelia, preto priamy kontakt s predstaviteľmi miestnej samosprávy, rozhovory s ľuďmi, návštevy podnikov, návštevy lokalít, kde sú najvypätejšie sociálne situácie, to potom dáva ministrom aj určitý obraz o tom, ako Slovensko vyzerá. A myslím si, aj preto boli ministri v roku 2006 - 2010 lepšie pripravení na vládnutie, lebo poznali miestnu realitu. Môže preto rozprávať, kto chce, čo chce, môže žiarliť, môže pripomínať, vláda Slovenskej republiky má právo zasadať tam, kde si vyberie svoje miesto na zasadnutie. Oznamujem všetkým na Slovensku, že ak táto vláda vydrží do roku 2016, tak minimálne devätnásťkrát sa určite ešte rozhodne zasadnúť mimo Bratislavy, pretože Bratislava, to nie je Slovensko, vy to, dámy a páni, viete. A Slovensko si zaslúži, aby vláda prišla za Slovenskom, nie, aby Slovensko chodilo stále za vládou do Bratislavy.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán premiér. Pani poslankyňa, pravdepodobne, keďže vypršal čas pre pána premiéra, na jeho odpovede, už nemá zmysel klásť doplňujúcu otázku.
Ďakujem pekne, pán predseda vlády.
Budeme pokračovať otázkami, ktoré položili pani poslankyne a páni poslanci na členov vlády.
Prvá otázka je od pána poslanca Miškova a položil ju pani ministerke zdravotníctva Zuzane Zvolenskej a znie: "Vo verejnosti opakovane zaznieva názor, že homosexualita je choroba. Na základe toho sa vás chcem opýtať, ak je homosexualita choroba, je liečba homosexuality plne hradená z verejného zdravotného poistenia? V prípade, že len čiastočne alebo vôbec, akou sumou pacienti doplácajú?" Odpovie v zastúpení pani ministerky pán minister práce a sociálnych vecí a rodiny, pán Richter.
Máte slovo, pán minister.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda Národnej rady. Vážený pán poslanec, budem veľmi stručný s odpoveďou, ktorú pripravilo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Odpoveď znie: Homosexualita nie je diagnóza a nevyskytuje sa v zoznamoch chorôb. Ak by som si mohol dovoliť poznamenať, chcem povedať, že s touto odpoveďou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky sa osobne plne stotožňujem.
Skončil som.