3. schôdza

Ďakujem, pán minister. Ďalšiu, piatu otázku položil pán poslanec Anton Martvoň a položil ju podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra Slovenskej republiky Robertovi Kaliňákovi a otázka znie: "Vážený pán minister, ako hodnotíte zbrane používané políciou v Slovenskej republike? Sú vyhovujúce alebo je problém s ich opravou?"
Nech sa páči, pán minister, prosím o vašu odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

Pekný deň vám všetkým prajem. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci. Je to zaujímavá otázka, predovšetkým preto, že vlastne rozmýšľam, či sa pustiť do odborného hodnotenia kvality a druhov zbraní, ktoré polícia používa, alebo akým spôsobom stanoviť ich vyhovovanie pre, pre jednotlivé služby polície. Skúsim byť stručný. Samozrejme, najrozšírenejšou zbraňou je v Policajnom zbore krátka guľová zbraň ČZ, vzor 82, ktorý používajú vo väčšine prípadov naši policajti. S touto zbraňou je spájaných niekoľko problémov. Vo svojom čase bola, samozrejme, na vysokej úrovni, ale časom sa ukázalo, že strelivo, predovšetkým strelivo, ktoré táto zbraň používa, je problematické z pohľadu svojich odrazov a z pohľadu svojho zastávacieho účinku na páchateľa. Úplne otvorene sa to objavilo a preukázalo v rámci problému v Devínskej Novej Vsi, kedy napriek zásahu policajtov poriadkových síl neboli schopní aj s touto zbraňou dostatočne efektívne páchateľa eliminovať a v kratšom časovom úseku zabrániť ďalšiemu konaniu trestnej činnosti.
Postupom rokov sme vymieňali v rámci Policajného zboru v rokoch 2006 - 2010 tú techniku, ktorá bola v najhoršom stave, to znamená, prešli sme obmenou, samozrejme, samotných, automobilovej techniky, výbavy kriminalistov, samotného oblečenia, aby teda vôbec mali v čom policajti byť, a zbrane boli v programe a potom si tento program osvojil aj v nadväznosti na tragédiu v Devínskej Novej Vsi minister vnútra Daniel Lipšic. Začal aj súťažiť, túto výmenu zbraní, ale ako to už v rámci súťaží na Slovensku chodí, tak vlastne tá súťaž je dodnes otvorená a myslím, že sa chýli ku koncu.
Súvisí predovšetkým so súbojom jednej zo slovenských firiem, ktorá neustále napáda jednotlivé obstarávania, je dosť ťažké naplánovať tak akékoľvek podmienky k týmto pištoliam, aby sa do tých podmienok zmestila. Všetky podmienky sa jej zdajú, že sú šité proti nej, pričom štrnástim výrobcom zbraní podmienky vyhovujú, iba jednej firme nevyhovujú, tak to začína byť pomaly podozrivé. A napriek tomu, že uprednostňujeme všetky výrobky zo Slovenskej republiky, ak je to čo i len trochu možné, v zmysle zákonov a európskych noriem, v tomto prípade mám vážne pochybnosti, či má snahu v tomto prípade aj slovenská firma o to, aby sa tieto veci uskutočnili.
Takže hlavným problémom je obstarávanie, hlavným problémom je komplikované verejné obstarávanie, aj v tomto prípade samotná súťaž, kde sú niektoré podmienky aj pre mňa ťažko zrozumiteľné, ale to na veci nič nemení, že pokúsime sa v dohľadnej dobe, aby sme sa dokázali vysporiadať aj s týmto problémom.
Druhým problémom po krátkych guľových zbraniach sú, samozrejme, v jednoduchosti povedané, samopaly. Momentálne má k dispozícii Policajný zbor predovšetkým útočnú karabínu, vzor 58, známy veľký samopal, ktorý je naozaj dizajnovaný na vojenské účely a je dizajnovaný na predovšetkým streľbu v otvorenom teréne v rámci mesta a je schopný páchať obrovské škody práve náhodnými odrazmi. Má ranivosť tento, táto strela veľmi dlhú, počas svojho letu až niekde na úrovni 2,5 - 3 km a, samozrejme, druh streliva, ktorý používa tento samopal, je mimoriadne ranivý, to znamená náhodný, náhodné zranenie je vždy vážne, je vždy vážne. A z tohto dôvodu sa snažíme už roky dostať ku klasickým policajným samopalom, tak ako sú všeobecne známe, z Európy, ktoré strieľajú vlastne pištoľové strelivo, to znamená kaliber 9 mm Luger. Časť špeciálnych jednotiek je ním už vybavená, časť tých policajných jednotiek, ktoré sú naozaj najčastejšie v styku s problematickými osobami, by sme boli radi, keby bola vybavená v najbližšom období. Podrobnú správu, ak bude mať parlament záujem, predložíme. Ja to zhrniem už do jednoduchej vety. Ako hodnotím zbrane, hodnotím, že v tejto chvíli nevyhovuje dobe a ohrozeniam, ktorým policajný zbor čelí. Sú teda nevyhovujúce, priama odpoveď na vašu otázku, a problém s ich opravou ani veľmi nie je, ako problém s tým, že samé osebe už dnešnou konštrukciou, a predovšetkým strelivom, nespĺňajú kritériá, ktoré sú kladené na výkon policajnej práce v tomto období. Verím, že sa to nejako podarí dokončiť a policajné zbrane budú, budú vymenené.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec, máte čas dve minúty na doplňujúcu otázku.

Ďakujem. Chcel by som dať jednu teda podotázku. Konkrétne, samozrejme, aj ďakujem za odpoveď, chcel by som sa ale spýtať na pištole, v akom stave sú, lebo v podstate viacerí policajti sa mi sťažovali, že s tými pištoľami majú problém niečo trafiť, tak neviem, že či neuvažuje sa výmena aj týchto, tohto typu zbraní.

Napriek tomu, že v návode sa píše, že pištoľ je automatická, nemyslí sa tým mierenie. Mierenie väčšinou ostáva na samotnom strelcovi. A ak je pištoľ nepresná, tak, samozrejme, každý má právo si ju znovu dať preveriť a poprípade vymeniť hlaveň. Áno, samozrejme, problém tej pištole je v tom, že aké má účinky jej výstrel. To je hlavný problém. O presnosti pri týchto zbraniach nie je nejaký zásadnejší problém, to je dobrá pištoľ, len má jediný, z pohľadu chlapov naozaj, ja teda nedisponujem nejakou lopatou, ale už aj mne je trochu malá, tá pištoľ. Takže akonáhle je policajt taký riadny slovenský chlap, tak, samozrejme, je to preňho pomerne menší nástroj a bolo by dobré, aby mal vlastne na výber, tak ako ministerstvo vnútra vlastne vyhlásilo súťaž na tri kategórie, tri veľkosti jednotlivých pištolí, tak, samozrejme, by bolo vhodné, aby mali aj na výber. Tak isteže sa s tým musí aj komplikovanejšie strieľať, lebo akonáhle nemáte pohodlný úchop, nemôžete presne trafiť, ale tak to už zachádzame do vecí, ktoré nepatria na túto pôdu.
Faktom je, že áno, tá zbraň je nevyhovujúca a nevyhovujúca dlhodobo. Problém, ktorý je spojený s obstaraním tejto zbrane, súvisí najmä s určitými obštrukciami, keď to takto poviem, jedného z niekoľko veľa účastníkov. Považujeme to za neseriózne konanie a aj to je dôvod, prečo do dnešného dňa vlastne policajti ešte stále majú staré zbrane a dá sa povedať, že aj takýmto konaním títo ľudia ohrozujú bezpečnosť svojich spoluobčanov.
Ďakujem.

Ďakujem, pán minister. Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som pozdravila z poľského ministerstva, zástupcov poľského ministerstva zahraničných, nie zahraničných, práce, sociálnych vecí a rodiny a aj sociálnej poisťovne. Pozdravujem vás. (Potlesk.)
Ďakujem pekne. Budeme pokračovať. Ďalšiu otázku položil pán poslanec Ľubomír Galko ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jánovi Richterovi a otázka znie: "Pán minister Richter, sprostredkúvam otázku pani Andrey Jargencovej: Po novelizácii Zákonníka práce, ktorú pripravujete, budú niektorí zamestnávatelia nútení porušiť spoluprácu napríklad aj s mamičkami na rodičovskej dovolenke, ktoré si chcú privyrobiť na slušnejší život. To všetko v dôsledku toho, že plánujete zrušiť prácu na dohodu o vykonaní práce v kombinácii s 23-percentnou daňou. Veľa zamestnávateľov nebude mať finančný priestor, ani kapacitu, aby tieto mamičky zamestnali, ani na čiastočný, trvalý úväzok. Aké riešenie ponúkate pre mamičky na rodičovskej dovolenke, ktoré si chcú privyrobiť a nechcú byť závislé iba od dávok štátu?"
Nech sa páči, pán minister, vaša odpoveď a zároveň mi oznámte ukončenie odpovede.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, nie je možné reagovať na všetko. Ak dovolíte, úplný záver, ktorý sa týka asi merita veci, ako pripravujeme, aké alternatívy sú v súvislosti s dohodami ako takými v kontexte prípravy Zákonníka práce. Môžem takto? Ale budem reagovať, lebo, lebo mám desať sekúnd.
Po dnešnej Rade solidarity a rozvoja sú dve alternatívy riešenia otázky dohôd v súvislosti s pripravovaným, novelou Zákonníka práce. Prvá alternatíva znamená zrušenie dohôd v Zákonníku práce a ponechanie dohôd na brigádnickú činnosť pre študentov a dôchodcov pri riešení cirka polovičných odvodov v porovnaní s klasickým pracovnoprávnym vzťahom pri súčte 48,6 percenta zamestnanec - zamestnávateľ. Druhá alternatíva... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán minister, čas určený na hodinu otázok uplynul.

Richter, Ján, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Druhá alternatíva je ponechanie dohôd, ale ich zodvodovanie štandardnou sadzbou s výnimkou študentov a dôchodcov. To znamená, o týchto dvoch alternatívach sa momentálne diskutuje, z týchto dvoch alternatív jedna skončí. Ja reálne predpokladám, že asi tá druhá, ktorá hovorí o tom, že dohody budú zodvodnené s výnimkou pre študentov a dôchodcov, kde bude odvod na 50 percent.
Skončil som.

Ďakujem pekne. Končím tento bod programu, teda hodinu otázok a odpovedí.
Vyhlasujem päťminútovú prestávku a budeme ďalej pokračovať v programe rokovania.

(Prestávka.)
(Po prestávke.)

Ctené dámy poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní tretieho dňa 3. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Poprosím, aby ste zaujali miesta, hlavne tu v strede sály. Budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom a treťom čítaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Zmluvou o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu. Ide o tlač pod číslom 42.
Prosím podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí, ktorý už, áno, zaujal miesto pána Miroslava Lajčáka, miesto pre navrhovateľov, a spoločného spravodajcu, ktorý je takisto pripravený, pána Daniela Duchoňa na rokovanie.
Do rozpravy sú ešte prihlásení poslanci písomne, pán Lipšic, pán Matovič a pán Kaník.
Dávam slovo pánovi poslancovi Lipšicovi. Pripraví sa pán kolega Matovič.
Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu medzi Belgickým kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Estónskou republikou, Írskom, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maltou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Portugalskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou a Fínskou republikou, tlač 42.)

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia. Dovoľte mi pár poznámok k navrhovanému trvalému eurovalu, ale potom aj návrh jedného uznesenia, ktoré odovzdám pánovi spravodajcovi.
Slovenská politická scéna je rozdelená na také dve hlavné skupiny s nejakými variáciami. Jedna je a priori proti akejkoľvek pomoci v rámci eurozóny a druhá je za akúkoľvek pomoc, ktorú si dohodnú väčšie krajiny, v princípe len sa pridáme, bez nejakých ďalších podmienok.
Myslím si, že by sme sa zhodli na tom, že kľúčový návod rozhodovania je, aký je slovenský záujem a záujem slovenskej ekonomiky a občanov. Záujem slovenskej ekonomiky je, aby eurozóna fungovala, to znamená, aby nekrachovali štáty, ktoré sú v problémoch, lebo to zasiahne aj Slovensko. Ale slovenský záujem je aj to, aby peniaze, ktoré investujeme do eurovalu, ktorý je vlastne bankou, sa nám vrátili. Nejde o malé peniaze. Ide o 4 tis. eur na každú štvorčlennú rodinu, čiže ide o takú sumu, o ktorej možno tento parlament ešte nerozhodoval. A myslím si, že nie je fér od našich občanov, krajiny, ktorá má asi s Estónskom najnižšiu životnú úroveň v eurozóne, je najchudobnejšou v eurozóne, vyžadovať, aby sme požičiavali peniaze v situácii, keď nemáme garantované, že sa vrátia. Požičajme, ak to je potrebné, je to aj náš záujem, ale len za podmienky garancie. Za podmienky zábezpeky. Aby naši občania boli uistení o tom, že peniaze, ktoré de facto z ich daní pôjdu do iných krajín, nám budú vrátené.
Už tu bolo viackrát spomínané, že by bolo vhodné v zákone upraviť, aj keď to nepredpokladám, aby o pôžičkách, respektíve o navyšovaní základného imania rozhodovali, rozhodoval parlament, ako to je v Rakúsku, v Nemecku, v iných krajinách, ale k tomu sa budú vyjadrovať kolegovia pri návrhu samotného zákona. Preto by som chcel predložiť uznesenie, ktorým Národná rada vyzýva vládu Slovenskej republiky, aby v súvislosti so Zmluvou o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu, EMS, zabezpečila, že každé splatenie a úhrada i časti upísaného imania EMS zo strany Slovenskej republiky budú podmienené poskytnutím primeraných zábezpek Slovenskej republike zo strany prijímateľa finančnej pomoci. Tak ako si Fínsko vymohlo zábezpeky v minulosti, myslím si, že Slovensko, ak by malo silu vyjednávať si pozíciu, si ich môže vymôcť ako najchudobnejší štát eurozóny, alebo jeden z dvoch najchudobnejších štátov pre prípad EMS. Nie je to žiadna dráma, slovenský podiel predstavuje 0,824 percent imania EMS a musím povedať, že pred dvanástimi rokmi Slovensko bez pomoci nejakých eurovalov ozdravilo svoj bankový sektor sumou viac ako 100 mld. korún, teda 3,3 mld. eur, pričom táto expozícia nie je vôbec v EMS zohľadňovaná a v zásade znevýhodňuje pozíciu Slovenskej republiky.
Slovenská republika obozretnou, zodpovednou, fiškálnou politikou dosiahla aj stav, že z pohľadu výšky dôchodkov, príjmov i životnej úrovne patrí medzi najchudobnejšie regióny eurozóny. Proste, nežili sme až tak na dlh. Je preto absolútne neprijateľné, aby z prostriedkov súčasných i budúcich skromných príjmov prispievala bez náležitej kompenzácie a záruk na niekoľkonásobne vyššie príjmy v bohatších krajinách. Takto podľa mojej mienky solidarita nevyzerá.
Zmluva o EMS teda znamená v tomto znení, že občania Slovenskej republiky ako jedného z najchudobnejších štátov eurozóny požičajú sumu 5,8 mld. eur, prípadne i viac. A dobrovoľne sa vzdajú rozhodovania o nakladaní s týmito prostriedkami bez možnosti akéhokoľvek postihu, čo zaručuje zmluva tým, že poskytuje veľmi široké imunity, ale aj kompetencie členom správnej rady EMS. Ak ktorýkoľvek z našich občanov príde do banky si požičať hypotekárny úver, nikomu z nás, alebo málokomu teda, minimálne, banka požičia bez zábezpeky. Nevidím dôvod na to, aby sme my požičiavali bez zábezpeky krajinám, kde vrátenie tejto finančnej pomoci je viac ako otázne.
Dovolím si teraz predložiť uznesenie, ako som ho prečítal, text uznesenia Národnej rady pánovi spravodajcovi. A na záver len zopakujem, čo som povedal.
Nie sme apriórne proti pomoci, pokiaľ to pomôže Slovensku, ale tak, aby naši občania mali garanciu, že pomoc, ktorá pôjde z ich peňazí výrazne bohatším krajinám, im raz bude vrátená. To považujem za kľúčové, lebo to je spravodlivé.
Ďakujem veľmi pekne.