3. schôdza

Na vašu reč jedna faktická poznámka, pán Sulík. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec Fronc, myslím si, že je to úplne legitímne, keď vy poviete, mám dojem, že je lepšie podporiť ako nepodporiť. To je v poriadku, len možnože by neuškodilo veci, sa na to pozrieť, pozrieť trochu kritickejšie na celý ten balík. Vravíte, nemôžme si dovoliť žiť podľa porekadla: Čo ťa nepáli, nehas. No, keby tu aspoň išlo o hasenie, ale veď pozrite sa okolo seba. Dva roky "hasíme", v úvodzovkách, celá Európa "hasí", a ten požiar je stále väčší a väčší. Toto je problém. My tu hasíme ventilátorom, benzínom alebo ja neviem čím, ale je to stále horšie a horšie a rútime sa všetci do záhuby. Toto je problém, pán poslanec Fronc. Keď my budeme silou-mocou zachraňovať nezachrániteľné, keď povieme, to Grécko musí stoj čo stoj zostať v eurozóne a Španielsko a Taliansko, tak to celé skončí jedným veľkým treskom. Ja viem, že nebude to príjemné a ľahké, keď Grécko opustí eurozónu, alebo keď nejaká krajina skrachuje, ale keď skrachuje celá eurozóna naraz len preto, lebo nie dostatok ľudí malo odvahu povedať, že cisár je nahý, tak tie škody budú ďaleko, ďaleko väčšie.
Ja nehovorím, aby sme neboli súčasťou toho lepšieho sveta, tak ako aj vy chcete byť súčasťou toho lepšieho sveta, to chcem aj ja. Ale to predsa neznamená, že musíme súhlasiť s úplne každou jednou vecou, ktorá evidentne, evidentne celú situáciu zhoršuje. No a na záver k tým riešeniam, ktoré teda, alebo k tým alternatívam, ktoré som údajne nepredložil. Nie je to pravda, ja som ich predložil. Kvôli krátkosti času to nebudem teraz opakovať, ale keď tu vydržíte do, až do môjho príhovoru, tak ja veľmi rád tú alternatívu zopakujem.
Ďakujem.

Nech sa páči, reakcia pána poslanca Fronca.

Pán kolega Sulík, ja som povedal, že ja vnímam vaše pohľady, nechcem viesť s vami politický zápas. Prezentoval som i pohľad. S tým hasením, no, viete, ja to vidím predsa len trošku inak. Keď váš sused, a to je to Grécko, si vo svojej darebnosti podpáli dom, a vy poviete, no tak, my tento dom nepôjdeme hasiť, i keď je to váš sused. A ten dom sa tak rozhorí, že potom zhorí aj váš dom. Už potom je neskoro. A my sme do istej miery v tejto chvíli v takejto situácii. I v Grécku i na Slovensku je to prepojené, je tá istá mena.
A ešte jedna poznámka. Viete, v '38, v '39 Československo vtedy malo také bezpečnostné zmluvy uzavreté, a keď prišiel Hitler, zatlačil, tak to bol zdrap papiera. A ja osobne som presvedčený, že nič silnejšie v rámci Európskej únie Slovensko nespája s tým svetom a nič silnejšie ho nechráni ako práve spoločná mena - euro. Pretože zachrániť túto menu, predsa len si nechcú dovoliť, aby padla, ani Francúzi, ani Nemci, nikto z nich. Istým spôsobom chránia svoju vlastnú menu. V to trochu tak verím. Možno vy máte nejaké ekonomické argumenty, ale dovoľte mi, aby som ja aj mal svoje presvedčenie a vieru v budúcnosť Slovenska.
Ďakujem.

Ďalší prihlásený ústne do rozpravy je pán Ľuboš Blaha, pán poslanec stráca poradie.
Tak nech sa páči, pán Ján Hudacký.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, rozmýšľal som, z akého pohľadu pojať to svoje vystúpenie, či viac technokraticky, či cez argumenty číselné, ekonomické, či cez objemy zdrojov. Nakoniec som sa viac priklonil skôr k politickému chápaniu vecí, ktoré určite vychádza z môjho presvedčenia a možno aj môjho videnia budúcnosti Slovenska.
Sme v súčasnosti svedkami bezprecedentných dejinných procesov a vyzerá to tak, že aj začínajúcich geopolitických procesov, ktoré výrazne ovplyvnia, či chceme alebo nechceme, tak politický, ako aj sociálno-ekonomický charakter Európy. Etické a morálne zlyhávania politických, finančných a ekonomických lídrov v mnohých krajinách Európy a sveta nás stavajú pred holú realitu dneška: Ako ďalej v marazme tejto doby. Je ešte vôbec možné ďalej udržať a rozvíjať konzumizmus, ktorý je vykúpený obrovskými dlhmi štátov, nekrytými peniazmi centrálnych bánk, goodwill akciami krachujúcich firiem či toxickými bublinami komerčných bánk?
Nezávideniahodná situácia nás stavia do polohy, keď už nie sú k dispozícii dobré a populárne, ale len horšie a tvrdšie riešenia. Eurozóna, ambiciózny, možno až príliš ambiciózny projekt so spoločnou menou, možno predčasný, ako sa viacerí tu vyjadrovali, ale fakt je ten, že je tu. Tá eurozóna ak chce prežiť, potrebuje spoločné riešenia, opakujem ešte raz, spoločné riešenia. Niet krajiny v eurozóne, dokonca v celej Európskej únii, ktorá môže povedať, nás sa to netýka. Niet krajiny v eurozóne. Nikto z toho nevyjde bez ujmy, ani Česko, ako sa nám tu niekto snaží tento fakt nahovoriť.
Ak záchrana eura nebude pre každý relevantný subjekt nevyhnutnou výzvou, čiastkové a jednoduché riešenia jednoducho neexistujú. Aj preto je Grécko dôležité, aj grécke euro musí byť kryté skutočnou hodnotou, pretože ním platíme aj na Slovensku. Španielska banka musí byť preto zdravá, pretože disponuje aj slovenským eurom. Za auto vyrobené na Slovensku dostávame aj nemecké eurá. Ozdravenie krajiny, banky, firmy, kdekoľvek v eurozóne už nemôže byť len záležitosťou tej krajiny, tej banky, tej firmy. Aj preto tie spoločné riešenia, spoločný mechanizmus, systém s nevyhnutnou finančnou podporou, ale jasnými pravidlami, účinnou kontrolou, disciplínou a zodpovednosťou všetkých bez straty národnej suverenity, ale s potrebnými intervenciami aj z tých národných úrovní. Áno, hovorí sa o kupovaní času. Pán Sulík to niekoľkokrát dnes vo svojom príhovore zdôraznil. Ale dobre využitý čas, sú aj lepšie a ráznejšie pripravované konsolidácie verejných financií. Dobre využitý čas znamená aj lepšie zvládnuté štrukturálne zmeny. Čas znamená lepšie pripravené a ak bude nevyhnutné, riadené bankroty krajín, ktoré to potrebujú. Čas, dámy a páni, v konečnom dôsledku pri dobre zvládnutom systémovom riešení bude znamenať návrat k zdravej ekonomike. Ako sa hovorí, čas sú peniaze. A čas môžu byť nové peniaze kryté skutočnou hodnotou. Záleží len na nás, ako efektívne využijeme ten draho zaplatený čas. Ako návratná bude táto, síce neželaná, ale zrejme nevyhnutná investícia.
A preto na záver, dámy a páni, chcem povedať, aj keď nie je mi to ľahké, pretože takisto sa venujem hospodárskym záležitostiam. Viem, čo to bude znamenať pre Slovensko, pre naše napredovanie. Takže nie ľahko, ale dávam prednosť tomuto nákladnému, možno neistému a rizikovému, ale riadenému projektu pred nevyčísliteľnou cenou živelnosti, chaosu, anarchie, ekonomickej depresie, sociálnych nepokojov, ľudí bez práce a najmenej jednej stratenej generácie našich detí kdesi na periférii Európy.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán Hudacký. Nech sa páči, s faktickými pripomienkami sa prihlásil zatiaľ pán Sulík. (Pozn. red.: správne má byť "poznámkami".) Ukončujem možnosť prihlásiť sa faktickou poznámkou.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán Hudacký, hovorili ste, že, a potvrdili ste vlastne, čo som vravel v mojom prejave, že kupovanie času, veľa tých záchranných akcií je len kupovaním času. A ja mám teraz na vás jednu úplne konkrétnu odpoveď, otázku a chcel by som vás poprosiť o odpoveď. A stačí mi aj odpoveď typu áno alebo nie. Máte dojem, že tých posledných dva a pol roka, čo sme si za stovky miliárd eur teda ten čas kúpili, bolo dobre kúpeným časom? To je prvá moja otázka.
A druhá otázka. Kde beriete tú istotu, že odteraz kúpený čas bude lepšie kúpený čas? Inými slovami, nie je na čase povedať, že už prestaňme s tým kupovaním času, lebo bruselskí politici nedokázali prezentovať a zrealizovať dobré riešenia behom toho, počas toho draho kúpeného času.
Ďakujem.

Ďakujem. Chcete reagovať, pán? No tak, prosím vás, zapojte pána Hudackého.
Nech sa páči.

No, určite, že je to ťažká odpoveď na túto otázku, pretože za tie dva a pol roka toho nebolo veľa. Čiže investícia, o ktorej som hovoril, tá návratnosť sa možno naťahuje až na príliš dlhé obdobie. Na druhej strane, sme pred realitou nového eurovalu, trvalého eurovalu, mechanizmu, do ktorého idú ďaleko, ďaleko väčšie peniaze. Tu je otázka, ako budú tlačiť všetky tie krajiny, zainteresované krajiny na to, aby tá investícia bola čo najrýchlejšie návratná. Myslím si, že nebude jednoduché ani pre tie veľké krajiny presvedčiť vlastných ľudí. A tie tlaky budú. Hovoril som, že je to rizikový projekt, ale chcem vidieť riadený projekt. Skutočne, mňa trápi jedna vec, ak necháme napospas tieto krajiny a príde k lavínovitému spôsobu pádu tých krajín neriadeným bankrotom, bojím sa toho, čo je anarchia, čo je chaos, čo je skutočne pád, ekonomický pád týchto krajín. A toto zasiahne aj Slovensko, či chceme alebo nechceme.
Ďakujem.