3. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, dámy a páni, ja by som nadviazal kontinuálne na predrečníčku s veľmi podobným návrhom, a to návrhom, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v súlade s § 73 ods. 3 písm. a) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov uzniesla, že vráti navrhovateľovi návrh zákona na dopracovanie.
Teraz dovoľte, aby som vám skôr, ako budeme hlasovať o tomto návrhu, uviedol niekoľko dôvodov a zároveň námetov predkladateľovi na dopracovanie tohto návrhu. Uvedomujem si ako zrejme všetci v tejto sále, že ide o zákon týkajúci sa v prvom rade činnosti vlády a jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy. Ale zároveň ide o právny predpis, ktorý sa vo svojich dôsledkoch bude týkať všetkých obyvateľov Slovenska. Napokon, ak by tomu tak nebolo, neriešili by sme túto problematiku zákonom, ale nariadením vlády, vyhláškou či inou podzákonnou normou. A teraz k tým dôvodom, ktoré ma viedli a spolu so mnou aj ostatných členov nášho poslaneckého klubu k predloženiu tohto návrhu.
1) Jednotná koordinácia a komplexné zastrešenie vnútroštátnych ľudskoprávnych politík je európskym štandardom. Ako to napokon vo svojej zásadnej pripomienke k tomuto návrhu zákona konštatovalo, pokiaľ som dobre informovaný, aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Návrh novely kompetenčného zákona smeruje práve opačným smerom. K dezintegrácii v koordinácii tejto problematiky, a teda protirečí našim medzinárodným záväzkom v oblasti ľudských práv.
2) Účel návrhu novely kompetenčného zákona nie je v súlade s programovým vyhlásením vlády, kde sa v časti posilnenie postavenia Slovenskej republiky v Európskej únii a vo svete hovorí o upevnení jednotnej a konzistentnej európskej politiky s dôrazom na posilnenie vnútroštátnej koordinácie pri tvorbe a implementácii stratégií a politík Európskej únie s ústrednou politikou Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky. Avšak návrh novely kompetenčného zákona ponecháva viaceré agendy priamo súvisiace s Európskou úniou na iných ústredných orgánov štátnej správy, ako je spomínané ministerstvo zahraničných vecí.
3) Návrh novely kompetenčného zákona je vnútorne nekonzistentný. Napríklad Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky premenúva na Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí s cieľom komplexne zastrešiť celú agendu európskych záležitostí, a pritom celý rad relevantných agend ponecháva mimo takto premenovaný rezort zahraničia.
4) Problematika ľudských práv, práv národnostných menšín a rodovej rovnosti sa rozdeľuje medzi viaceré ústredné orgány štátnej správy. Jeho koordinácia sa dezintegruje a z časti novely úplne vypadáva.
5) Medzi novo kreovanými radami chýba obnovenie činnosti Rady vlády pre trvalo udržateľný rozvoj, existencia ktorej je našim medzinárodným záväzkom od roku 1992 a ktorá tu po 12 rokov aj viac či menej úspešne fungovala. Týmto zároveň navrhujem, aby bol opätovný vznik tejto rady zahrnutý do dopracovaného návrhu tohto zákona.
6) Návrh vrátiť do návrhu, návrh teda, ktorý som predložil na úvod, vrátiť do tejto novely, alebo vrátiť tú novelu, pardon, na dopracovanie, podporuje aj skutočnosť, že k tomuto návrhu, ako tu už bolo spomínané, bolo v rámci medzirezortného pripomienkového konania vznesených, teda nechcem povedať rekordných, už som videl aj viac, ale naozaj úctyhodných počet 148 pripomienok alebo 149, ak sa mýlim, ma opravte. Z toho 59 zásadných, pričom veľká väčšina tých zásadných pripomienok nebola akceptovaná vôbec alebo boli akceptované len čiastočne a vyhodnotenie tohto medzirezortného pripomienkového konania vo viacerých prípadoch nezodpovedá skutočnosti a jeho teda priebehu.
Ak by som mal v krátkosti zhrnúť, v čom vidím ďalšie hlavné negatíva navrhovaného modelu riešenia problematiky, uviedol by som aspoň tieto. Znamenal by koniec jednotnej koordinácie a komplexného zastrešenie ľudskoprávnych politík na Slovensku, pričom doterajší model oceňovala okrem iných aj Európska komisia.
Po ďalšie. Nie je zrejmé, ako bude do nového modelu zapojený nový splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity.
Po ďalšie. Na ministerstvo vnútra prechádza len riešenie mimoriadne nepriaznivých situácii rómskej komunity, pričom otvorenou zostáva otázka podpory sociálnych a kultúrnych potrieb tejto komunity.
Po ďalšie. Jednotlivé navrhované ministerstvá nemajú administratívne kapacity ani prax s administráciou dotačných programov. Takže avizovaná úspora, efektívnosť vynakladaných prostriedkov hrozí skôr pravým opakom. Tiež to tu už odznelo.
Po ďalšie. Nie je jasne definovaný subjekt, ktorý by bol zodpovedný za tvorbu a koordináciu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, a napokon nie je jasná ani budúcnosť modelu ďalšej podpory občianskej spoločnosti rozpracovaného predchádzajúcou vládou. Ja som to spomínal aj v tom vystúpení v rozprave k programovému vyhláseniu vlády, že ak všetko možné môžme vyčítať predchádzajúcej vláde, tak v tejto oblasti dosiahla solídny pokrok a bolo by žiaduce naň nadviazať.
Ak by som to mal zhrnúť, samotné zrušenie postu podpredsedu vlády, ktorý mal vo svojej pôsobnosti problematiku ľudských práv, menšín, rodovej a inej rovnosti, zvyšovania kvality života, udržateľného rozvoja a donedávna tiež podporu rozvoja vedomostnej spoločnosti, považujem za krok späť vo vývoji spravovania vecí verejných na Slovensku. To, že namiesto neho má vo vláde pôsobiť podpredseda poverený zabezpečovaním veľkých infraštruktúrnych projektov, alebo ako sa teda tá jeho náplň bude volať, ešte to myslím, ani vláda nemá celkom jasné, ale približne o toto by malo ísť. Vnímam ho ako symbolický návrat z 21. storočia kamsi do polovice 20 storočia z éry postindustrializmu do prekonanej éry industriálnej spoločnosti. Ak sa post takto zameraného podpredsedu vlády zruší len v snahe šetriť finančné prostriedky, skutočnosť môže byť práve opačná. Reálnu agendu niekto vykonávať musí, nech s už bude nachádzať na akomkoľvek úrade. Ak bude integrovaná a spravovaná efektívnym tímom expertov pôsobiacich na jednom úrade, bude to aj s platom podpredsedu vlády stáť štátny rozpočet takmer určite menej ako koordinácia problematiky rozptýlenej na rôznych rezortoch. Vláda si v tomto smere zjavne protirečí, keď na jednej strane volá po integrácii štátnej správy napríklad na krajskej úrovni, verejnej správy prípadne. My sme uvažovali, že pôjde presun na samosprávne kraje. Na druhej strane problematiku ľudských práv dezintegruje. Dokonca si myslím, že ak berieme vážne výzvy 21. storočia, mimoriadne neuspokojivý stav celej tzv. nadstavbovej sféry na Slovensku a ďalšie argumenty, mal by takýto podpredseda vlády disponovať podobnou autoritou ako napríklad minister financií či minister zahraničných vecí.
A napokon, keď už hovoríme o zmene kompetenčného zákona, neodpustím si ešte niečo, hoci je to zdanlivo z iného súdka. Keď už otvárame kompetenčný zákon, tak by som sa vrátil po tom, po čom dlhodobo voláme, a to je presun kompetencií vo sfére napríklad národných parkov a iných chránených území pod rezort životného prostredia, čo je takpovediac medzinárodný štandard, a naša anomália, ten fakt, že tomu tak nie je dosiaľ.
Žiaduce a dlhodobo odsúvané je aj doriešenie kompetencie rezortu životného prostredia vo sfére krajinného plánovania, ochrany a udržateľného manažmentu krajiny, ochrany lesov a pôdy. Naopak, za neprimerané považujem niektoré kompetencie hospodárskeho či investičného charakteru, ktoré sa postupne ocitli v envirorezorte, hoci na úseku, napr. na úseku vodného hospodárstva, a viem si predstaviť ich presun pod relevantný rezort s hospodárskym zameraním. Pri tejto príležitosti by som rád na potrebu týchto pred voľbami spomínaných a po voľbách zabudnutých kompetenčných zmien odporučil vláde Slovenskej republiky namiesto nie veľmi šťastných zmien navrhovaných v tomto návrhu zákona. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja len k téme tej autority splnomocnenca vlády alebo podpredsedu vlády pre národnostné menšiny alebo pre ľudské práva. Tak, pán kolega, daná autorita alebo daný člen vlády alebo splnomocnenec alebo akokoľvek sa už bude volať, bude mať len takú autoritu, ako si sám vo svojom okruhu a v rámci kompetencií a cieľových skupín, ktoré zastupuje, má len takú, akú si vytvorí. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Huba, dovoľte, nebudem súhlasiť ani s vami, ani s pani poslankyňou Nicholsonovou v tom, že príslušné ministerstvá, na ktoré sa presúvajú dané kompetencie v oblasti ľudských práv, že s tým nemajú žiadne skúsenosti. Dovolím si upozorniť na to, že ministerstvo zahraničných vecí má už dávno zriadený odbor ľudských práv. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny má už dávno zriadený odbor rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí, taktiež Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky odjakživa malo kompetencie na úseku zhromažďovacieho a združovacieho práva na úseku migrácie. Práve s tou migráciou ako takou súvisí aj problematika čiastočne teda migrácie rómskej menšiny. Čiže vo vzťahu k týmto problematikám, ako aj k dotačným systémom, lebo nakoľko aj dotačné systémy v minulosti malo aj ministerstvo zahraničných vecí v oblasti niektorých úsekov, na úsekoch teda ľudských práv, potom to, samozrejme, obmedzovalo a vyradilo z daných grantových schém. Potom aj niektoré inštitúcie, ako bolo povedzme Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, to, že sa to udialo v minulosti, my za to nemôžeme, ale dlhé, dlhé roky má MZV, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ale aj vnútra rôzne kompetencie a skúsenosti z rôznych úsekov ľudských práv alebo z rôznych generácií ľudských práv, ktoré sleduje a o ktoré sa stará. Čiže z tohto pohľadu nesúhlasím s vami a som toho názoru, že príslušné ministerstvá im zverené kompetencie zvládnu a s vyšším počtom úradníkov, ktorí môžu ešte poprípade nejakí odborníci sa presunúť alebo prísť, nebudú mať problém sa tomu venovať. Nehovoriac o tom, že tu máme stále ešte ombudsmanku, máme to Slovenské národné stredisko pre ľudské práva a veľké spektrum mimovládnych organizácií, ktoré práve berie dotácie na tie ľudské práva, no tak nech sa teda aj tie "ľudské práva" taktiež snažia o čosi viac starať. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Na jednej strane súhlasím s tým, čo ste povedali, čo sa týka autority podpredsedu vlády alebo ktoréhokoľvek iného člena vlády. Na druhej strane je fakt, že okrem toho, čo má zapísané v kompetenčnom zákone, aké teda kompetencie, a okrem toho, akú, povedal by som, autoritu vyžaruje jeho osobnosť, tak myslím, že tá autorita súvisí s tým, akú reálnu silu a autoritu požíva v tej vláde a že je to otázka celej tej vlády, ako chápe tento post a túto agendu, a v tom zmysle som myslel tú silu autority, ktorú by sme pre posty, ktoré zastrešujú naozaj takéto aktuálne výzvy, ktorými budeme čím ďalej, tým viac čeliť v 21. storočí, mali by sme vybaviť príslušných členov vlády takouto čo najvyššou autoritou, aby naozaj neboli piatym kolesom u voza, ako sme to toho niekedy boli svedkami, ale naozaj boli postavení rovnocenne takým významným podpredsedom vlády, akých som spomínal, sa kumuluje ich funkcia s ministerstvom financií alebo zahraničných vecí.
A k pánovi kolegovi Martvoňovi možno len toľko, že tá jeho reakcia nevytvára nejakú argumentačnú bázu, pretože by malo dochádzať k tejto dezintegrácii, lebo ak je to aj pravda, čo hovoríte, tak tá dezintegrácia v podstate zase len viac zaťaží štátny rozpočet a rozbije tú agendu do tuším siedmych subjektov, ako som narátal v tom návrhu, čo je dosť absurdné.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, možno zo začiatku by som zareagovala takisto na pána Martvoňa, ktorému, ktorý teda nám tu dôvodil, že veď vlastne už veď teraz existujú nejaké sekcie na ministerstvách, ktoré sa zaoberajú týmito otázkami.
Áno, je to pravda, ale práve, myslím, že všetci tí, ktorí hovoríme k tomuto zákonu, všetkým nám vadí, že prestane existovať ten scelujúci prvok, ktorý naozaj tú agendu udržiaval akoby pod alebo v jednom hrnci a ktorý vydával možno jednotlivé pokyny a tak. Nikto nespochybňuje fakt, že každá vláda má právo si organizovať rozdelenie kompetencií orgánov ústrednej štátnej správy podľa vlastného uváženia.
Táto reorganizácia by však mala spĺňať i niekoľko kritérií, a to rozdelenie kompetencií by malo prácu úradníkov zjednodušovať a nie komplikovať. Súvisiace celky rôznych verejných politík by mali byť koordinované spod jednej strechy, aby nedochádzalo k zbytočnému spomaľovaniu. Reorganizácia by v žiadnom prípade nemala spôsobiť to, že niektoré oblasti verejnej politiky ostanú bez jasného nositeľa s právom navrhovať legislatívu a neskôr ju realizovať. A táto reorganizácia by v žiadnom prípade nemala viesť k porušovaniu našich medzinárodných záväzkov. Žiaľ, musím konštatovať, že predložený materiál práve tieto kritériá nespĺňa. V súvislosti s predloženým návrhom zákona sa mi chvíľami zdá, že naša vláda sa rozhodla poriadne upratať a povymetať všetky kúty, ibaže, žiaľ, nie iba tam, kde je chaos a kde je to treba, ale aj tam, kde to nemá žiadnu logiku, kde sú veci usporiadané. Zacitujem z dôvodovej správy z predkladaného návrhu zákona: "Účelom predloženého návrhu zákona v čl. 1 je predovšetkým reagovať na skutočnosť, že vo vláde Slovenskej republiky atď. sa už nepočíta s funkciou podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo, konkrétne podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny. V tejto súvislosti je potrebné presunúť právomoc podpredsedu vlády" atď. "v oblasti podpory kultúry národnostných menšín na Úrad vlády Slovenskej republiky a v oblasti rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny." Toľko z dôvodovej správy.
Dôvodová správa teda iba oznamuje, že sa už nepočíta s funkciou podpredsedu vlády pre ľudské práva, ale nezdôvodňuje, prečo sme ochotní obetovať za to jestvujúci systém koordinácie, koordinácie tvorby a implementácie ľudskoprávnych politík. Moje výhrady k tomuto návrhu sa týkajú viacerých oblastí alebo úrovní, a to účel návrhu novely kompetenčného zákona nie je v súlade s medzinárodnými záväzkami v oblasti ľudských práv, ku ktorým sa Slovenská republika prihlásila pri vstupe do Európskej únie a ktoré požadujú jednotnú koordináciu a komplexné zastrešenie ľudskoprávnych politík na vnútroštátnej úrovni.
Návrhom novely kompetenčného zákona dochádza k úplnému roztrešteniu tejto agendy na niekoľko ústredných orgánov štátnej správy, aj to nedôsledne, pretože so zastrešením niektorých doterajších politík sa nepočíta vôbec, napríklad sociálna inklúzia rómskej menšiny. Prijatím predloženého znenia zákona príde k výraznému zníženiu stupňa inštitucionálnej ochrany ľudskej agendy. Na ministerstvo zahraničných vecí by totiž prešla iba pôsobnosť vo vzťahu k dotačným systémom v tejto oblasti, ale samotná agenda by zostala v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky, pričom vieme, že vedúci úradu nie je členom vlády, rovnako ani práva národnostných menšín nebudú zastrešené členom vlády. Zostáva splnomocnenec vlády v Slovenskej republike a vedúci úradu, splnomocnenec vlády takisto nie je členom vlády Slovenskej republiky. Nie je to iba formálna záležitosť. Oslabenie ochrany ľudskoprávnej agendy sa dotýka konkrétnych ľudí, ochrany ich práv a pomoci v širokom spektre od menšín cez zvlášť ohrozené skupiny - zdravotne postihnuté deti, seniori, obete kriminality, násilia vrátane domáceho násilia, obchodovanie s ľuďmi.
Keď sa tu dohadujeme o zákonoch a meníme ich ustanovenia, možno si niekedy neuvedomujeme, aký dopad majú naše rozhodnutia na reálne osudy skutočných ľudí. V poslednom čase som sa stretla s predstaviteľmi viacerých ľudskoprávnych organizácií a bez ohľadu na zameranie ich činnosti všade znel jeden motív - štát sa nestará o to, čím žijú jeho ľudia a ako sa trápia tí, ktorí im chcú pomáhať. Aká-taká nádej sa ukazovala pri pokuse vybudovať systém, ktorý by mohol viesť k ochrane a transparentnej podpore ich aktivít cez zreteľne vymedzené pravidlá.
Ľudia a organizácie, ktoré veľmi účinne pomáhajú iným tam, kde štát nedovidí alebo nedočiahne, sa napríklad každoročne musia ponižovať a prosíkať o podporu na svoje činnosti a služby. Jeden príklad za všetky. Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím združuje 44 miestnych združení s takmer 10-tisíc členmi. Nechcem zdržiavať výpočtom všetkého užitočného, čo robia pre ľudí, ale v skratke môžem povedať, nežili sme za múrmi ústavu ani v ich domácnostiach, ale vieme, že organizácia pomáha naozaj vytvárať lepšie podmienky pre takýchto ľudí. Pomáha im dokonca aj získať prácu, a práve táto organizácia získala v roku 2001 vo forme dotácií niečo cez 119-tisíc eur. Naozaj získala ich tým, že navštevovala podnikateľov a vyslovene prosíkala, hej, niečo bolo z dvoch percent. No a ak by sme chceli byť možno korektní, že by sme si mohli spomenúť akurát na výšky odstupného pre členov manažmentov štátnych podnikov, že to len pre porovnanie, aby sme mali obraz, ako sa žije neštátnym mimovládnym organizáciám dnes.
Ďalej, účel návrhu novely kompetenčného zákona nie je v súlade ani s programovým vyhlásením vlády, kde sa v časti "Posilnenie postavenia Slovenskej republiky v Európskej únii a vo svete" hovorí o upevnení jednotnej a konzistentnej európskej politiky s dôrazom na posilnenie vnútroštátnej koordinácie a pri implementácii stratégií a politík Európskej únie s ústrednou úlohou ministerstva zahraničných vecí, v dôsledku čoho by malo prísť k zjednoteniu vnútroštátnemu mechanizmu. Avšak návrh novely kompetenčného zákona v rozpore s uvedeným ponecháva viaceré agendy bezprostredne súvisiace s Európskou úniou na iných ústredných orgánov štátnej správy, ako je Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky. Návrh novely kompetenčného zákona je i vnútorne nesúrodý. Napríklad ministerstvo zahraničných vecí sa premenúva, ako to už bolo povedané, na ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí s cieľom komplexne zastrešiť celú agendu európskych záležitostí, a napriek tomu niektoré agendy zostávajú mimo pôsobnosti tohto ministerstva. Rovnako v prípade vytvárania stálych poradných orgánov vlády sa uplatňuje tak isto selektívny výber. Bol zriadený zákonom alebo bude zriadená zákonom len Rada vlády pre vedu, techniku a inovácie.
Ďalší bod, ktorý sa mi zdá celkom možno nelogický k Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Návrhy týkajúce sa úradu možno charakterizovať ako možno nejaké opatrenia, ktoré môžu zhoršiť vzťahy so slovenským zahraničím. Napriek tomu, že návrh novely kompetenčného zákona ponecháva Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí, čo je radikálna zmena oproti návrhu predloženom do medzirezortného pripomienkového konania, bez ohľadu na vysvetlenie v dôvodovej správe odoberá však tomuto úradu právomoci koordinovať a tvoriť štátnu politiku v starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí či už na základe zákona, alebo z poverenia vlády. Avšak na druhej strane, tieto kompetencie nepresúva ani na ministerstvo zahraničných vecí.
Záverom: návrh novely je vypracovaný narýchlo, bez hlbšej odbornej diskusie a dôsledného dodržiavania pravidiel pre tvorbu zákonov, o čom svedčí aj skutočnosť množstva pripomienok vznesených v medzirezortnom pripomienkovaní. Už takisto, myslím, pán poslanec Huba to presnejšie pomenoval. Okrem iného zásadná pripomienka ministerstva spravodlivosti, ktoré navrhovalo doplniť inštitúciu, ktorá by jednotne a komplexne zabezpečovala jednotnú koordináciu vnútroštátnych ľudskoprávnych politík, bola síce vyhodnotená ako akceptovaná, v skutočnosti ale agenda bola rozkúskovaná na viacero častí.
Sama som v osobitnom liste predsedovi vlády ešte v čase pripomienkovania zákona vyslovila svoju podporu tejto pripomienke z ministerstva spravodlivosti a požiadala som ho o prizvanie k hľadaniu spoločného prijateľného riešenia. Odpovede som sa, samozrejme, nedostala, nedočkala. Navrhujem preto, aby sa Národná rada v rámci procedúry a rozpravy k tomuto zákonu vyjadrila, že vráti navrhovateľovi tento zákon na prepracovanie. Pretože ako veľmi zle vidím práve roztrieštenosť celej agendy po prijatí tejto novely.
Vážené kolegyne, kolegovia, myslím si, že je to veľká škoda. Vôbec neviem identifikovať, prečo sa vláda odhodlala k takémuto kroku. So šetrením to, predpokladám, nemá veľa. A na ministerstvách sa už naozaj všetci v úvodzovkách trasú radosťou, ako sa zhostia takejto rozkúskovanej a náročnej agendy. Ale ak to prejde, čo nepochybujeme, že to prejde, bude to zlý signál nielen pre našu odbornú verejnosť, ale hlavne pre Európsku úniu, ktorá vyžaduje koordináciu a komplexné zastrešenie, a to nám bude chýbať. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, z vášho príspevku by človek, ktorý je problematiky neznalý, mohol nadobudnúť dojem, že Slovensko touto zmenou kompetenčného zákona príde o možnosť aktívnej realizácie alebo kontroly dodržiavania ľudských práv, práv marginalizovaných skupín, alebo národnostných menšín. No tak ako ste povedali, tvorba legislatívy je úplne živý proces a kedykoľvek je možné doňho vstúpiť, tak aby bol spracovaný v záujme riešenia veci a v záujme riešenia skupín, ktorých sa to týka. Ja by som bol veľmi nerád a je tu mnoho kolegov, s ktorými na túto tému veľmi aktívne komunikujem, aby sme vytvárali nejaký dojem alebo ilúziu, že Slovensko teraz prichádza o niečo alebo že akákoľvek skupina bude diskriminovaná , že práva nebudú dodržiavané alebo sa im nebude mať kto venovať. Nie, aj na tých ministerstvách, aj tí mnohí úradníci sú zodpovední, sú kompetentní, vedia, čo majú robiť, a takáto zmena, si myslím, že v tomto momente je žiaduca. A ak bude niečo potrebné doladiť a zmeniť, je tu pán minister, sú tu ostatní ministri, ktorí veľmi vedia, ktorí vedia, a život ukáže, že ako to bude, čo a v akom rozmere treba nastaviť tak, aby to bolo funkčné. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Jurinová, taktiež budem na vás reagovať.
Neviem, prečo si myslíte, že ľudské práva možno centralizovať alebo že je žiaduce, aby sa centralizovali. Z vášho vystúpenia som mal dojem, že v podstate pod tým, čo stále vy spomínate, to komplexné zastrešenie dávate do tej roviny centralizácie ľudských práv pod jednu inštitúciu alebo pod jedného podpredsedu vlády pre ľudské práva, ktorý aj tak nikdy nemal pod sebou všetky ľudské práva, alebo aj tak to bolo, časť kompetencií mali príslušné niektoré ministerstvá: alebo ministerstvo zahraničných vecí, alebo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, napr. na úseku imigrácie alebo imigračný.
Čo sa týka scelujúceho prvku, ktorý by zjednocoval problematiku ľudských práv, no znova potvrdzujem to, že vy sa snažíte to centralizovať, aj chápem prečo. Práve vy ste boli poslankyňa bývalej vlády, keď sa pán bývalý podpredseda vlády snažil scentralizovať ľudské práva a snažil sa zlikvidovať všetky nezávislé a demokratické inštitúcie, ktoré dohliadali nad dodržiavaním ľudských práv, a to práve svojou centralizačnou politikou. Príkladom je Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ktoré alebo na ktoré útočili jeho, dá sa povedať, zamestnanci kancelárie takým spôsobom, že dokonca posielali údajne anonymné dotazníky zamestnancom strediska pre ľudské práva, či sú spokojní so svojím zamestnávateľom. Dokonca to došlo do takých rovín, že jednoducho kancelárie pána podpredsedu pre ľudské práva sa nezaoberal ničím iným, len likvidáciou Slovenského národného strediska pre ľudské práva, ktoré bolo dokonca zriadené na základe medzinárodnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Organizáciou spojených národov. Dokonca, a je mi to veľmi zaujímavé, vy v tom čase ste o ľudské práva, pani poslankyňa, ani nezakopli, čiže berte to tak, že pre mňa je to veľmi prekvapujúce, že zrazu ste si vybrali... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne obidvom pánom poslancom.
Každopádne začnem pánom Brixim. Mám z toho pocit, že vy nám chcete povedať, že viete, akú polievku varíte, ale naozaj z tohto kompetenčného zákona, z tej informácie, ktoré sme mali, som nadobudla pocit, že vy ešte stále neviete, čo naozaj z tých všetkých, z toho všetkého, čo v tom zákone máme, chcete uvariť. Ako keby ste nemali poriadne premyslenú koncepciu tohto všetkého. A stav a zopakujem, že naozaj ja ja viem o tom, že jednotlivé jednotlivé ministerstvá mali sekcie, v ktorých sa naozaj tie ľudské práva riešili. Ale to stále mi nedáva odpoveď na to, že kto bude ten zastrešujúci orgán? Mne to je jedno, že či by to bolo napríklad na ministerstve spravodlivosti. Naozaj tá pripomienka ministerstva sa mi zdala veľmi, veľmi dobrá a čudujem sa, prečo ste si to nezobrali za svoje alebo prečo sú to tí, ktorí rozhodovali o pripomienkach, nezobrali za svoje, nechytili sa toho a vytvoriť trebárs na ministerstve spravodlivosti naozaj orgán, ktorý by to zastrešil.
A potom, pán Martvoň, verím, že máte akože taký bližší vzťah k tomu Národnému stredisku ľudských práv. Vieme asi prečo. Ale znova snažíte sa ma dostať do pozície, že niečo chceme centralizovať. Vôbec mi nejde o centralizáciu, vravím, kdekoľvek by ste to zastrešenie urobili, mne nechýba, že nevadí mi, že nebude podpredseda pre ľudské práva, podpredseda vlády, to nevadí, ale niekto, kto bude vytvárať naozaj koncepcie politiky ľudských práv. Ďakujem.