3. schôdza

Vážený pán predsedajúci, ctení kolegovia, je už pokročilá hodina, ale tým z vás, čo sú tu, tak budem vďačný za vašu pozornosť.
Na úvod chcem povedať snáď iba toľko, že tento návrh ja osobne aj moji kolegovia považujeme za niečo, čo je v súlade so zdravým sedliackym rozumom a ak sa bavíme o novej politickej kultúre, tak možno toto je jedna z možností ukázať, že to myslíme vážne, a zamyslieť sa nad tým, čo ponúkame viac, ako nad tým, ktorú stranu zastupuje predkladateľ v parlamente. Toľko na úvod.
Dovoľte mi predstaviť návrh zákona, ktorým sa mení zákon o rodine.
Návrh, ktorý s kolegom Poliačikom predkladáme, je vo svojej podstate veľmi jednoduchý. Ako zrejme viete, jeho účelom je zjednodušiť podmienky pre rozvod manželstva zavedením takzvanej možnosti rozvodu manželstva bez zásahu súdu, avšak iba v prípade, ak sa na takomto postupe manželia zhodnú a súčasne manželia nevychovávajú neplnoleté deti.
Netreba asi zdôrazňovať, že obsahom tohto zákona nie je politikum, to už som koniec koncov spomínal. Jeho zmyslom a jediným účelom je uľahčiť riešenie zložitej životnej situácie občanom v prípade, u ktorých, že sa slobodne zhodnú na spôsobe rozvodu a vysporiadania svojho osobného pomeru, nie je úlohou štátu posudzovať, či je alebo nie je rozvod manželstva namieste, pokiaľ nie sú ohrozené záujmy maloletých detí, na ochranu ktorých by sa, samozrejme, bolo potrebné postaviť. Možno vám dám nejaké štatistické čísla hrubé, aby ste vedeli, o čom hovorím. Z tých rozvádzaných manželstiev na Slovensku je približne, podľa toho, ktoré obdobie beriete na vedomie, 25 až 30 % bezdetných. A z týchto manželstiev je asi 90 % rozvedených na prvom pojednávaní na prvýkrát, zvyšných 10 % je v podstate z môjho pohľadu zo svojvôle sudcu nie rozvedených, napriek tomu, že tam neexistuje žiadna zábrana a obidvaja partneri prejavia slobodnú vôľu rozviesť sa.
Ako predkladatelia vychádzame z toho, že účelom práva je znižovať spoločenskú entropiu a predchádzať konfliktom. Ak sa obaja manželia zhodnú na tom, že ich osobný vzťah je rozvrátený natoľko, že ho nie je možné naďalej udržiavať pri živote, slúži súčasná právna úprava rozvodu skôr na to, že manželskú agóniu umelo predlžuje o často útrpné a zdĺhavé súdne konanie. Na konci takéhoto konania o rozvode je obvykle aj tak len formálny rozsudok, avšak za cenu dlhého čakania manželov a najmä zbytočného zaťažovania súdnej sústavy nespornou agendou na úkor zložitejších sporov a rozvodov s maloletými deťmi, ktorým by sudcovia mali svoj čas skutočne venovať. Podľa štatistických údajov, ktoré sa uvádzajú v dôvodovej správe, by vďaka tomuto návrhu mohla súdom ubudnúť až jedna tretina rozvodovej agendy. Niekedy zasa súdy skúmaním rozvratu manželstva nemiestne zasahujú do ľudskej dôstojnosti manželov, ak overujú rozvrat manželstva skúmaním podrobností toho najintímnejšieho a najosobnejšieho života manželov. Skúmanie podmienok rozvodu i v prípadoch, kde niet medzi stranami sporu o rozvrate manželstva, je dnes v európskych pomeroch celkom ojedinelé. A treba konštatovať, že takáto miera zasahovania do osobných pomerov bezdetných manželov nie je v súčasných spoločensko-politických pomeroch na rozdiel od dirigizmu reálneho socializmu nijako odôvodnená.
Proti predkladanému návrhu zákona sa bude isto najkonzervatívnejšou časťou snemovne namietať, že podnecuje k rozvodu manželstva, že rozvody zjednodušuje, pretože ich činí jednoduchšími a lacnejšími. Podstatou tejto námietky potom ale je vlastne tvrdenie, že stabilitu manželských zväzkov zaručí iba zložitá a neprehľadná právna úprava. Úlohou súdov zrejme v duchu tejto logiky nie je ochrana strán rozvodového konania, keďže tieto strany ani niet prečo chrániť, ak ide o dospelé osoby, ktoré sa sami rozhodli svoje manželstvo ukončiť, ale skôr odradenie občanov od absolvovania strastiplnej justičnej cesty. Rozhodne teda nejde o prostriedok pomoci štátu manželstva v kríze, na to by mali slúžiť iné nástroje, ako napr. zabezpečenie zodpovedajúceho poradenstva, psychologickej, sociálnej či podľa okolností materiálnej pomoci zabezpečením dostupnej mediácie v rodinných veciach a podobne. Manželstvo, tak ako je zakotvené v slovenskom občianskom práve, vnímame predovšetkým ako občiansky inštitút. To, prirodzene, nevylučuje, aby si jednotlivé cirkvi sami upravili podľa svojho učenia vlastnými predpismi podmienky vzniku manželstva, ako aj podmienky pre jeho rozluku. Nie je nutné, aby všetky cirkvi občianske rozvody uznávali. A stáva sa často i podľa dnešnej úpravy, že súdom rozvedené manželstvo zostáva spoločenstvom určitej cirkvi neuznané. To je predmetom cirkevnej autonómie, do ktorej tento zákon vôbec nejde zasahovať.
Nazdávame sa, že k rozvodu manželstva nikto nedospieva bezhlavo a že rozvrátenému manželstvu nepomôže, ak ho budeme umelo udržiavať pri živote zriadením zložito prekonateľnej byrokratickej mašinérie. Podstatou manželstva je naostatok dohoda o spoločnom živote v rodine a je plným právom manželov rozhodnúť sa, že v spoločnom živote pokračovať nechcú.
Vzhľadom na závažné majetkové i spoločenské dôsledky takéhoto rozhodnutia, a s tým spojenú zmenu osobného stavu jednotlivcov nenavrhujeme celkom opustiť účasť štátu na celom procese. Tak ako štát dohliada na to, aby bolo manželstvo riadne uzavreté, pričom za určitých okolností môže manželstvo vzniknúť i bez súčinnosti štátnych orgánov, tak bude vďaka požiadavke notárskej zápisnice zachovaný dohľad štátu prostredníctvom notárov i nad riadnym rozvodom manželstva.
Záverom by som rád uviedol, že tento návrh nevzniká vo vzduchoprázdne. Pri jeho príprave sme sa inšpirovali právnou úpravou iných európskych krajín, kde rozvody dohodou nie sú neznáme. Majú podobu súhlasného prejavu vôle buď pred súdom alebo pred iným štátnym orgánom. Napr. estónska právna úprava umožňuje rozvod mimosúdnou dohodou pred orgánom matriky, a to i v prípadoch manželstiev s maloletými deťmi. Napriek tomu, že nám táto úprava bola v niektorých ohľadoch vzorom, rozhodli sme sa i v predkladanom návrhu ponechať významnejšiu rolu štátu práve pri rozvodoch manželstiev s deťmi. Veríme, že sa nám tým podarilo zachovať vyrovnaný pomer medzi záujmom štátu na ochranu rodiny, najmä detí, a záujmom na ochrane osobných práv a slobôd jednotlivcov.
Vážení kolegovia, teším sa na ďalšiu rozpravu, ďakujem za pozornosť. A verím, že minimálne sa zamyslíte nad tým, čo som povedal, a zvážite posunutie tohto návrhu do druhého čítania. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský, ústavnoprávny, výbor, pánovi poslancovi Miroslavovi Kadúcovi. Nech sa páči.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, vážení prítomní, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 13. júna 2012 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Drobu, Martina Poliačika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 77). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67, § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Predložený návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy a nemá vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť, podnikateľské prostredie ani informatizáciu spoločnosti.
Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 31. mája 2012 č. 59 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní určené výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Nech sa páči, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy sa písomne prihlásili páni poslanci Vašečka a Droba a pán poslanec Brocka, ak tomu rozumiem. (Reakcia poslanca.) Potom v tej ústnej časti chcete vystúpiť, pardon. (Hlas z pléna.) Vy sa vzdávate? No ja som práve chcel povedať, že kolegovia chceli reagovať na predkladateľa, takže dám priestor na tie faktické, keďže predkladateľ sa vzdáva svojho prihlásenia, aby ste mohli predsa zaujať postoj voči tomu, čo pán kolega Droba povedal. (Reakcia z pléna.) Nedá sa? Nedá sa. Tak, nech sa páči, potom v rozprave môžete vystúpiť.
Pán poslanec Vašečka ako prvý, nech sa páči. (Hlasy v sále.) V rozprave môžete potom vystúpiť, nech sa páči. Ja som myslel, že chcete vystúpiť.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán navrhovateľ, pán spravodajca, statočne zotrvávajúci kolegovia a kolegyne, podľa mňa toto je naozaj veľmi vážna téma, nechcem zľahčovať ani jednu stránku, ani druhú stránku, pán poslanec Droba už avizoval, že konzervatívna časť snemovne bude argumentovať, ale mýli sa v tom, z akej pozície budem argumentovať.
Naozaj pripúšťam a uznávam dobrý úmysel navrhovateľa pána poslanca Drobu a pána poslanca Poliačika pomôcť v takých zložitých veciach, ktoré sú potom takým dramaturgickým námetom pre relácie typu Súdna sieň, ktoré sú naozaj asi nie príliš vkusné a povzbudzujúce, ale chcem ja, naopak, skúmať viac vecnú stránku, to znamená vec z pohľadu zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. A keď som si dobre teda preštudoval dôvodovú správu, vypočul som si pána navrhovateľa a navzájom sme aj konzultovali túto vec, chcel by som teda vecne argumentovať.
Ja by som najprv zacitoval z dôvodovej správy: „Predmetný návrh zákona predkladáme s cieľom zmenšovať zasahovanie súdov a štátu do súkromnej sféry jednotlivcov pri rozvode manželstva. Spolužitie manželov a ich vzájomné vzťahy považujeme za súkromnú záležitosť, do ktorej by mal štát zasahovať len vo výnimočných patologických prípadoch, ako je domáce násilie a podobne. Štát má vytvárať podmienky na realizáciu slobodných rozhodnutí jednotlivcov, pokiaľ ide o vstup do manželského zväzku a podľa nášho názoru aj pre zrušenie manželstva rozvodom. Máme dôvod sa domnievať, že by bolo vhodné, aby sa proces rozvodu manželstva zjednodušil, pretože neexistuje dôvod na pomerne rigidnú právnu úpravu, ktorú máme na Slovensku v súčasnosti.“ Ja som presvedčený, že návrh mylne argumentuje nerovnováhou medzi podmienkami pre vstup do manželstva a podmienkami pre zrušenie manželstva rozvodom.
Pomerne podrobne som si pozrel, aká je dikcia zákona. A zákon o rodine sa venuje podmienkam pre vstup do manželstva v § 9 až § 17, teda v celkovo deviatich paragrafoch, a podmienkam na zrušenie manželstva rozvodom v § 22 až § 27, teda v šiestich paragrafoch. Pozrel som si aj rozsah tých paragrafov, je zhruba proporcionálny. Čiže je to 9 paragrafov proti šiestim paragrafom, samozrejme, manželstvo požíva priazeň práva, to znamená, že nesnažia sa klásť nejaké podmienky, ktoré by skomplikovali uzavretie manželstva, a preto zvyčajne nie je problém tie podmienky splniť. Preto nejako nevystupujú do popredia. Je asi málo prípadov, že by sa v svadobný deň pri zisťovaní zákonných podmienok zistilo nečakane, že, čože, my sme brat a sestra, nemôžeme sa zobrať? To je asi pochopiteľné, že takéto problémy zvyčajne nenastávajú. Ale naopak, keďže manželstvo požíva priazeň zákona, tak vyžaduje odôvodnené prípady pre zrušenie manželstva rozvodom. Toto je jedna z vecí, ktorú, si myslím, je veľmi nebezpečné otvárať. A je veľmi nebezpečné pri nej dávať akoby úplne voľný priechod rozpadu manželstva.
Úplne súhlasím s navrhovateľom, že štát tu nie je na to, aby odrádzal ľudí od rozvodu alebo by ich strašil nejakým hrôzostrašným súdnym prejednávaním alebo pojednávaním. To nie je efektívne. A z tejto strany ani nechcem argumentovať.
Nemyslím si, že tento návrh nie je dobrý preto, že by zvýšil počet rozvodov. Ale myslím si, že práve zavádza takú nerovnováhu medzi vstupom do manželstva a zrušením manželstva rozvodom. Prečo? Pretože uzavretie manželstva je verejný akt. Zacitujem zo zákona: „Manželstvo sa uzatvára verejne a slávnostným spôsobom v prítomnosti dvoch svedkov pred orgánom obce alebo mestskej časti, ktorá vedie matriku, alebo pred orgánom registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.“ Je to § 2 spomenutého zákona. Ak by zrušenie manželstva bolo ale len nejakým súkromným rozhodnutím, ktoré je teda úradne, samozrejme, potvrdené, lebo dnes naozaj papier potrebujete na všetko, aj na to, že ste odovzdali poklop v zbere, tak to ešte neznamená, že je tam rovnováha. Ak je manželstvo naozaj verejná vec a uzatvára sa verejným spôsobom, uzákoňuje ju nejaký spoločenský status, tak potom urobiť rozvod ako niečo len tak mimochodom, že no poobede bol som na plavárni, nakúpil som v supermarkete, rozviedol som sa a potom som bol v kine, naozaj toto ohrozuje status manželstva. Ja by som povedal, že ak by to fungovalo takto, tak je nebezpečenstvo, že z manželstva sa stane v skutočnosti len nejaké registrované partnerstvo heterosexuálov. A tuto vidím aj určité podozrenie, nemyslím teraz, že by som chcel obviňovať navrhovateľa, ale možno tak nepriamo podozrenie, že toto je spôsob, akým sa práve liberálna ideológia, ja spomeniem kľudne aj liberálne vierovyznanie, snaží tieto vzťahy rozobrať, aby potom mohli postupovať v ďalšej argumentácii z opačnej strany. Čiže myslím si, že návrh je v rozpore s celkovou stavbou a filozofiou zákona o rodine. Preto tento návrh zákona nepodporím. Navrhujem dobrý úmysel riešiť komplikácie a zasahovanie do intímnej sféry manželov riešiť úpravou súdneho poriadku, kde sú určité rezervy.
Takisto chcem povedať, že je mi veľmi ľúto ľudí, ktorí majú negatívne zážitky s rozvodovým konaním. A určite nie som proti tomu, aby sa urobili kroky, podnikli kroky, ktoré takýmto nepríjemným záležitostiam pomôžu, teda v tom slova zmysle, aby sa nediali. Ale myslím si, že tento návrh by okrem toho, že by čiastočne tieto veci vyriešil, zároveň bol proti hodnote manželstva a rodiny, tak ako ho uvádza spomínaný zákon. Čiže by som to možno uzavrel, nejde tu o to, že by sme boli v tejto občianskej spoločnosti proti rozvodu. Nie sme ako donedávna Malta alebo Filipíny, možnosť tu je, štátny zákon to rešpektuje, napriek tomu, že je tu určitý súbeh cirkevného práva, štátneho práva, teda je tu možnosť aj cirkevného sobáša, rovnako uznávaného, je tu rešpektovanie civilného sobáša aj civilného rozvodu, ale myslím si, že by vznikla práve taká nerovnováha, kde by rozvod sa stal niečím, čo by bolo naozaj niečím na poobedie.
A ešte možno taký príklad na záver. V niektorých štátoch je možnosť pomerne ľahko sa dostať ku zbrani, kúpiť si ju bez nejakých dlhých vybavovačiek, ale ten človek keď tam príde, tak ju nedostane hneď do ruky. Dá si žiadosť, príde si pre ňu o dva týždne, bez nejakých dlhých formalít. A buď veľmi veľa ľudí si to rozmyslí, alebo prípadne ak si nerozmyslí to kúpenie, tak si rozmyslí možno nejaké to chvíľkové emocionálne použitie, pretože ak by niekto nahnevaný prišiel, rovno by si vytiahol z pultu búchačku, nabil ju, tak možno by naozaj nastalo niekoľko emocionálnych konaní. Preto si myslím, že je dobré, ak v dnešnom poriadku právnom existuje taká možnosť, že existuje podanie žiadosti o rozvod a o nejaký čas je potom to súdne pojednávanie. Hoci to nie je nejaké štatisticky vysoké číslo, predsa len niekoľko stoviek rozvodov je stiahnutých medzi podaním a súdnym pojednávaním. To nehovorím ako argument, to hovorím na objektívnosť posúdenia. Myslím si, že každé jedno manželstvo akýmkoľvek spôsobom podporené a zachránené má význam.
A opakujem, nemyslím si, že zákazom rozvodov sa posilní manželstvo, ale myslím si, že definovaním manželstva ako nejakého súkromného úkonu jednotlivcov manželstvo naozaj stratí zmysel. A potom v podstate nám zostane už len nejaký romantický obrad, ktorý je, nie je, môže byť, nemusí byť, potom nemá zmysel hovoriť o manželstve, o rodine, ale naozaj už len o nejakých právnych úkonoch. To nemôžem podporiť, pretože si myslím, že je to škodlivé pre manželstvo, rodiny i spoločnosť. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem.
Na vystúpenie pána poslanca Vašečku sú faktické poznámky ôsmich kolegov. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Nech sa páči, pani Nicholsonová.

Ďakujem veľmi pekne. Ja mám pocit, že to vaše vystúpenie bolo naozaj o pocitoch, ktoré ste ale nepodložili žiadnymi nejakými pádnymi argumentmi. Vy ste sa ich snažili tak nejako načrtnúť. Napr. ten váš argument o tom, že nastane nejaká nerovnováha medzi vstupom do manželstva a jeho zrušením je podľa mňa tiež o vašich pocitoch. A nemáte to nijako právne podložené ani nijako vyargumentované.
Rovnako podľa mňa vôbec neobstojí ten argument, keď ste porovnávali počet paragrafov, ktoré upravujú vstup do manželstva a zrušenie manželstva. To je podľa mňa veľmi slabý argument. A ja môžem povedať, že dospieť k dohode o zrušení manželstva, rozpade manželstva nie je vôbec jednoduché a nie je to vôbec beh na krátku trať, naopak, je to množstvo rozhovorov dvoch dospelých ľudí, ktorí chcú to najlepšie, hlavne ak sa v tom manželstve nachádzajú maloleté deti. Dospieť k takej dohode predpokladá obrovskú námahu. Ale je úžasné, keď sa tá dohoda nakoniec zrodí medzi tými dvoma ľuďmi, pretože potom to otvára bránu pre taký lepší život, hlavne pre tie maloleté deti, ktoré v konečnom dôsledku musia byť zverené niekomu do opatery. A to, že sa dvaja ľudia dokážu veľmi rozumným a nekonfliktným spôsobom dohodnúť na tom, akým spôsobom ukončia ich manželský vzťah, predpokladá, že sa budú oveľa ľahšie a dospelejšie správať napr. vo vzťahu k dohode o starostlivosti, porozvodovej starostlivosti o maloleté deti. Takže ja som toho veľkým prívržencom. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Nech sa páči, pán poslanec Brixi.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, aj napriek modernosti tém by som chcel poznamenať, že dohoda o zrušení manželstva nie je nič podobné, ako vybrať si auto na lízing alebo požiadať si o nový občiansky preukaz. Zákon jasne hovorí, za akých podmienok je možné ukončiť tak vážny inštitút, ako je inštitút manželstva. Okrem iného to hovorí aj Občiansky súdny poriadok. Treba povedať, že zákon hovorí, že manželstvo sa rozvádza súdom, za predpokladu, že nie je možné obnoviť jeho pôvodnú funkciu, a teda že tie vzťahy sú narušené tak trvalo a rozvrátiteľne, že manželstvo nebude na žiadnej úrovni pôsobiť tak a v zmysle toho, na čo uzavreté bolo.
Chcem zvýrazniť ďalšiu vec. Hovorili ste tu o rozvode manželstva dohodou a nikde ste nespomenuli uznávanie rozsudkov súdmi v zahraničí. Ak sa dvaja manželia rozvedú, tak súd v zahraničí túto dohodu môže uznať pri dohode, pri notárskej zápisnici to upravené nie je. Ďalej tu máme súdny poplatok, ktorý platia záujemcovia o rozvod súdu, teda štát príde v istom rozmere o nemalý finančný rozpočet, vzhľadom na to, koľko rozvodov na Slovensku prebieha.
A v neposlednom rade chcem povedať, že dohodu o ukončení manželstva treba rozhodne nadviazať na dohodu o vysporiadaní BSM, lebo tieto dve veci veľmi úzko súvisia. Ďakujem.

Ďakujem.
Nech sa páči, pán poslanec Hlina.