3. schôdza

Jozef, ja sa iba chcem tak trošku opýtať, nieže by som nesúhlasil s tým, že by sa tieto veci nemali prejednávať v parlamente, aj nemám problém za to zahlasovať. Len naozaj, ako si to predstavuješ, že keď minister SMER-u, ktorý má v parlamente osemdesiattri svojich ľudí, že kde tam tá brzda bude? Stále som ju tam nejak nenašiel, keď vlastne minister predloží svojim vlastným poslancom, aby mu schválili nejakú pôžičku, tak jednoducho vždy to schválené bude. Jednoducho tá brzda tam podľa mňa chýba. Ako môžeme mať pocit, že je to brzda, ale iba pocit. V skutočnosti to brzda nebude a bude to iba priestor na to, aby sme sa tu možno takto verejne o tej konkrétnej nejakej pôžičke alebo toku peňazí porozprávali, ale ako brzdu to určite nepovažujem.

Pán poslanec Kollár, chcete reagovať?
Nech sa páči.

Veľmi rád zareagujem. Ak sa nemýlim, Igor, práve aj tvoj podpis je pod spomínaným pozmeňujúcim návrhom. Ja som predpokladal, že vieš, že vieš, čo si podpisoval.
No ale teraz ti odpoviem úplne priamo na tvoju otázku. Áno, súhlasím s tebou, že matematika nepustí, že samovláda SMER-u - sociálnej demokracie tu má, a ak sa nič mimoriadne nestane, tak do roku 2016 tu bude mať osemdesiattri poslancov a odsúhlasia čo budú chcieť. To máš, Igor, úplnú pravdu, ale, poprosím ťa, skúsme sa zhodnúť minimálne na tom, že väčšina nemusí mať vždy pravdu. To sa zhodneme, nie?
Veď aj Galileo, keď povedal svoj slávny výrok, tak tiež bol v absolútnej menšine, nie? Na tom sa zhodneme. A neskorší vývoj ukázal, že predsa len mal pravdu.
Takže ja by som sa tomu nebránil a nemal z toho nejaké vážne nespavosti, že SMER osemdesiatimi tromi hlasmi pri každom predložení, napr. žiadosti o finančnú podporu konkrétnej krajiny, napr. Španielska alebo Talianska, že SMER odsúhlasí to, čo bude chcieť. Veď to s tebou naprosto súhlasím. Ale to už chceme zabiť aj vôbec diskusiu v pléne Národnej rady o takýchto veciach? To budeme naozaj čakať iba na to, že ministerstvo financií jedného dňa vydá krátku dvojvetnú tlačovú správu, že včera minister financií dvihol ruku v Rade guvernérov EMS za to, za to, za to? Takže neviem, toto podľa mňa, Igor, celkom úprimne ti to hovorím, človečensky, nie je argumentom proti predloženému pozmeňujúcemu návrhu. Ale súhlasím s tebou, že áno, matematika nepustí a samovláda SMER-u si odsúhlasí, čo uzná za vhodné. Ale to neznamená, že máme prestať čo i len diskutovať o týchto veciach.

Ďakujem.
Vyhlasujem teraz rozpravu za skončenú.
Pýtam sa, pán navrhovateľ, chcete sa, zaujať k rozprave stanovisko?
Nech sa páči, pán predseda vlády.

Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. A vám, dámy a páni, ďakujem za kultivovanú a vecnú diskusiu k tomuto zákonu. Ja si myslím, že tento typ diskusie nie je vôbec škodlivý a ani v rozpore s tým, čo chceme a budeme musieť dosiahnuť aj v najbližších dňoch, týždňoch, mesiacoch, ak chceme hovoriť a nielen hovoriť, ale aj prijímať rozhodnutia, ktoré budú smerovať k tomu, čo bude ďalej s eurozónou, čo bude ďalej s prostredím, v ktorom žijeme, s ktorým sme poprepájaní do posledných nitiek z pohľadu nášho ekonomického, ale aj kultúrneho a politického života.
Veľmi dobre viete, že keď som tu bol už ako minister financií na prvej schôdzi Národnej rady v tomto volebnom období a prejednával sa tzv. dodatok k Lisabonskej zmluve, ktorý už bol spojený s fungovaním a vznikom tohto trvalého ochranného mechanizmu, tak tu v pléne zaznel vtedy návrh SDKÚ, ktorý prezentoval Ľudovít Kaník ako predseda poslaneckého klubu, ktorý už vlastne avizoval, alebo pán Štefanec to bol, prepáčte, ktorý už avizoval v podstate uznesením, že je snaha vstúpiť do kompetencií, resp. viac zapojiť parlament do kompetencií rozhodovania v akejkoľvek súvislosti o rozhodovaní prostriedkov, navyšovania kapitálu a podobne. Viete veľmi dobre, že som vtedy vystúpil s ponukou, s ponukou, ktorú som následne aj splnil prostredníctvom svojho štátneho tajomníka, ktorý ma naozaj zastupuje aj v terajších fungujúcich mechanizmoch, to znamená v EFSF, v dočasnom eurovale. Je to ten človek, videli poslanci Národnej rady, konečne videli živého človeka, ktorý, takto tu niekoľkokrát bolo povedané, úradník, vysoký úradník, ktorý zastupuje Slovensko aj v takomto mechanizme a naozaj na dennej báze sa do touto problematikou zaoberá.
Nikto sme z neba nepadli múdri, to znamená, urobili sme si na výbore pre európske záležitosti, pokiaľ viem, taký brainstorming, ktorý smeroval k tomu, aby sme si rozobrali do podrobna, čo EMS, čo trvalý euroval znamená, ako funguje, aké sú tam procesy rozhodovania, na akých úrovniach. Urobili sme si to aj my na ministerstve financií. Výsledok je vlastne pretransformovaný do pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol dnes ráno prijatý na výbore pre financie a rozpočet a ktorý naozaj na základe aj odporúčania rezortu financií mení pôvodný vládny návrh a posúva kompetenciu rozhodovania o navyšovaní základného kapitálu a tzv. zmeny distribučného kľúča do Národnej rady. Upozorňujem, že to, ako to ďalej v Národnej rade bude riešené, je vecou vášho rozhodnutia, rokovacieho poriadku, rozhodnutia pléna, výborov a podobne.
Prečo ten návrh zákona vyzerá tak, ako vyzeral, keď prišiel sem z vlády? No do veľkej miery bol v podstate kópiou vykonávacieho, podobného vykonávacieho zákona, ktorý doprevádza tzv. euroval dočasný, cudzím slovom alebo cudzou skratkou EFSF. Tu sa musím pristaviť pri konzistencii a integrite, o ktorej tu hovoril aj pán poslanec Kollár. A ja s ním musím súhlasiť, lebo v tejto miestnosti sa nachádzajú ľudia, kluby, skupiny ľudí, strany, ktoré majú k istým veciam konzistentný prístup, a tí, ktorí ho nemajú. A dovolím si povedať, nehnevajte s,a majú ten prístup účelový. Ja s plnou vážnosťou ako človek, ktorý sedel v opozičných laviciach niekde hore rok a pol, musím povedať, že SMER - sociálna demokracia sa nikdy nepriživovala, neparazitovala pri jednotlivých témach pomoci tej onej krajiny, fungovania spoločných mechanizmov, potreby spoločnej akcie na záchranu našej spoločnej meny, ktorú každý máme v peňaženke, v nej máme uložené našej hodnoty, majetky, v nich dostávame každý mesiac výplatu. Strana SMER - sociálna demokracia, ktorá naozaj po výsledku volieb má dnes majoritu v tomto váženom parlamente, sa dokonca ani nenechala zlákať ako opozičná strana na to, aby obmedzila mandát vtedajšiemu ministrovi financií Ivanovi Miklošovi pri rozhodovaní o pôžičke Grécka, viete to veľmi dobre. Čiže náš názor bol vtedy, aj teraz konzistentný z pohľadu znalosti aj veci, keďže nejaké skúsenosti exekutívne sme mali aj pred tým rokom a pol, keď sme boli v opozícii, aj znalosti vecí, aj potreby vnímania exekutívnej a politickej zodpovednosti za kroky, ktoré každá vláda má. Mnohokrát sú nám podsúvané výčitky, že sa povedzme pri konsolidácii snažíme schovať za to alebo za hento. Viete veľmi dobre, veľmi dobre z hľadiska politického systému, v ktorom žijeme, z hľadiska mediálneho uchopenia tej témy, že tá zodpovednosť politická a definitívna je na vláde a na politickej majorite, ktorá rozhoduje aj v tejto Národnej rade. My sa tejto právomoci, tejto možnosti nezbavujeme a nevieme sa ani za nič iné schovať. A preto ten názor ohľadom konkrétnej pomoci, ktorý vždy vyplýva z tých detailov fungovania akéhokoľvek mechanizmu.
Chcem podotknúť, že vykonávací zákon k dočasnému eurovalu, samozrejme, je skoro identický, ako je vládny návrh zákona, o ktorom hovoríme teraz, a ktorý stvorili a schválili vládni poslanci, koaliční poslanci v minulom parlamente. A musím vám pripomenúť, že vtedy vám nevadilo, že Národná rada nemala tieto kompetencie. Nikto po nich nevolal, možno istý konzistentný návrh mala jedna časť koalície a má ho podobne aj teraz, to nechcem komentovať, ale väčšia časť terajšej opozície v pohode žila v takom režime, aký je v podstate navrhovaný dnes. Teraz, keď sa tá väčšia časť opozície ocitla v opozičných laviciach, tak má obrovskú snahu dostať viac a viac kompetencií v mene demokracie, v mene rozhodovania o obrovských prostriedkov, v mene podieľania sa na tvorbe, rozhodovaní. A potom dokonca sú tu výzvy na to, aby sme toho mali menej na chrbte, aby sme sa mali za čo postaviť. Ako verte nám, že na chrbte máme toho dosť a to, či to rozhodovanie skončí, tak ako to tu pán Matovič spomenul, s hlasovaním 83 a nikto za, alebo to bude bez tohto, prepáčte mi, možno niekedy cirkusu, je to jedno, lebo na tom chrbáte toho máme naozaj dosť a menej to nebude.
Okrem toho, ja nie som žiadny starý parlamentár a neovládam rokovací poriadok do dnes, ani som ho nikdy nepochopil ako základný excalibur každého poslanca, ale som presvedčený, že predseda parlamentu, že poslanecké kluby, plénum, výbory majú dosť kompetencií, má dostatočné, majú dostatočné kompetencie na to, aby si zavolali na červený alebo tento hnedastý koberec hociktorého člena vlády, aby ho vedeli interpelovať, aby ho vedeli požiadať o informácie. Včera, myslím si, že napríklad včera prebehla opäť kultivovaná debata formou úvah, výmeny informácií na tému možnej, možného vzniku bankovej únie na pôde finančného výboru. Myslím si, že nikto z nás si nemôže vyčítať, že toto je ten spôsob komunikácie, ktorý chýbal, nebol tu a je možný. Ako my sa, dámy a páni, nachádzame v situácii naozaj takej, že sa budeme musieť deliť o informácie a budeme sa musieť, musieť spolu aj radiť z toho pohľadu, z toho pohľadu, ako, v akej krajine chceme žiť a ako táto krajina bude mať, aké bude mať postavenie v celku, ktorý sa volá tak alebo onak, či je to more Europe alebo less Europe. Všetko, čo smeruje k tomu, aby život ľudí v tejto krajine bol lepší, a my vieme, že od vstupu do Európskej únie je lepší a je lepší vďaka viacej Európy, je lepší vďaka tomu, že môžeme cestovať bez, bez obťažovania na hraniciach, že naše deti môžu študovať voľne v krajinách Európy, že môžeme, že sa môžeme zamestnávať bez dodatočných prekážok v Európe. Je aj pravdou, že stále existuje množstvo prekážok. A je pravdou, ktosi vypočítal, že, že hrubý domáci produkt Európy by mohol stúpnuť o dve percentá, keby sa všetky tie, ešte aj doteraz platné prekážky zrušili. Mám na mysli voľný pohyb tovaru a služieb a kapitálu, ten základ, na ktorom Európa vznikla ako taká. Ale je aj pravdou, a s tým ja tiež súhlasím a tiež sa pod to podpíšem, že Európa sa zmieta v problémoch, eurozóna sa zmieta posledné tri roky v problémoch a jediná možná odpoveď doteraz, a participovali sme na tom, vlády predchádzajúca, aj tá vláda pred ňou, tá jediná metóda bola naozaj salámová. To znamená, riešenie problému, ktorý prišiel a jeho pokus, niekedy aj formou pokusu, omyl, snaha, snaha o riešenie tohto problému. To, že dochádzame na koniec tejto cesty, to nie je len pocit. Tento pocit bude podporený závermi aj, aj dnešného a zajtrajšieho summitu, o tom som, o tom som presvedčený. A tie témy, ktoré budú pomenované summitom, sa opäť budú musieť rozmeniť na drobné. A možno, možno v tejto krajine konečne dôjde k diskusii, ktorá napríklad vôbec nebola v tejto krajine v momente, keď sme sa rozhodovali o vstupe do eurozóny. Ale to viete, dámy a páni, to nebolo v roku 2006, ale to bolo v roku 2005, keď sme vstupovali do tzv. výmenného mechanizmu REM2. A viete, že to bolo de facto rozhodnutie kabinetné, urobené druhou vládou Mikuláša Dzurindu.
Čiže to, že pred nami sú obrovské rozhodnutia, to visí vo vzduchu, a to, že o týchto rozhodnutiach sa budeme musieť rozprávať v tejto miestnosti, na výboroch, v médiách, to je tiež, tiež nezvratné ako tak.
K drobnostiam, ktoré tu boli uvedené, v detailoch, ako to mám na mysli, nie žeby to boli drobnosti z hľadiska veľkosti témy.
Pán Kollár ja úplne nesúhlasím s tým, že konferenčný hovor v sobotu 9. mája mal tak zničujúci účinok na spredy napríklad Španielska. Je pravda, že to fungovalo krátko, že reakcia na spredy bola následne v pondelok, keď sa otvorili trhy pozitívna, a potom v utorok, stredu, štvrtok sa to opäť dostalo do pôvodných pozícií.
Slovensko, málokto to vie, malo, malo šťastie, lebo ten pondelok, kedy sa to na chvíľu zlepšilo, umiestnilo svoje dlhopisy štyri a polročné, teraz veľmi technická informácia, a predalo ich za cenu 2,6 % so spredami alebo za túto, za tento úrok. Rovnaký papier bol v januári umiestnený za 4,6 %. Čiže bolo to to, čomu sa hovorí anglicky windows of opportunity. Bolo to, bolo to možno aj šťastie, ale šťastie praje pripraveným. Ale to, to, že snaha ľudí, ktorí, ktorí sedia v euroskupine, ktorí sedia na ekofine, a všetky tie stafy, tie poradné tímy, ktoré sú za týmito ľuďmi, majú snahu, snahu riešiť situáciu a reagovať na turbulencie, psychiatrické poryvy trhov, ktoré atakujú jednu krajinu po druhej, to je proste pravda. To, že to niekedy nevychádza, alebo to, že to poslednú dobu zväčša nevychádza, to je tiež pravda. A tiež je pravdou to, že sa na to hľadá konečne zásadná odpoveď. A kto si bude môcť prečítať, dúfam, závery summitu, ktorý v týchto hodinách začne, pochopí, že aj jazyk, aj témy sú tak vážne a konečne sú nasmerované vizionársky. To znamená, vizionársky tak, aby sme chápali, kam smerujeme. Aby sme nehovorili len o základoch diskusie, ale aby sme vedeli aj čo staviame.
Ak sa pán poslanec Ľudovít Kaník pýtal konkrétne napríklad na Španielsko. Áno, 9. mája euroskupina reagovala na tlačovú konferenciu de facto premiéra Španielska, aj ich ministra financií a hospodárstva, ktorí avizovali požiadavku o pomoc. Euroskupina reagovala, že je na túto pomoc pripravená z rámcu 100 mld. eur. Konkrétna žiadosť prišla tento pondelok. Medzitým sa podarilo uskutočniť, alebo dostať na svetlo sveta výsledky nezávislého externého auditu španielskeho bankového trhu, ktorý hovorí, a trošku protirečí záverom pána poslanca Sulíka, ktorý odhaduje, odhaduje potreby španielskeho bankového sektoru na 260 mil. eur, tuším, takže, tak si to dobre pamätám. Takže nezávislý audit, ktorý bol robený pre španielsky bankový sektor, hovorí, že je to 62 mil. eur, zatiaľ sa, pán Sulík, mýlite iba o 200 mld. eur, čo je dosť veľa peňazí, tuším 6 biliónov korún. Ale odchýlka je možná. Odchýlka je možná. Takže dnes nie sú známe, nie je známych viac detailov. Vieme, že odhady sú v objeme 62 mld. eur. Vieme, že pomoc bude určite potrebovať najväčšia banka Bankia. Vieme aj priznanie, poznáme priznanie Španielov, že urobili chybu, že zlúčili choré banky do ešte chorejšej, len teraz už je neskoro. A je to systémová banka v Španielsku a budú ju musieť, musieť zachraňovať.
Základom programu bude samozrejme kondicionalita, to znamená, na čo sa naviaže, na aké plnenie programu v bankovom sektore sa naviaže pomoc ako taká. A viete, že pri španielskom programe, ktorý má výnimku oproti tým programom iným, je ten, že je to sektorová pomoc, že nie je spojená s makroekonomickými nerovnováhami, respektíve vníma sa to tak, že práve sektor bankový spôsobuje tieto nerovnováhy, lebo dlh Španielska bol donedávna 60 %, tento rok sa ustálil na sedemdesiatku, po absorbovaní tejto pomoci pôjde k sedemdesiatke. Napriek tomu má Španielsko podobné problémy, ako má Taliansko, ktoré je ďaleko, ďaleko cez 100-percentné zadlženie.
Takže späť k veci, k procedúre. Návrh, pozmeňovací návrh, ktorý zaznel vo finančnom výbore, rezort financií podporuje a v kľúčových veciach, kde nie je žiadny časový stres, kde to procedúra dovoľuje, dôjde k debate vo výbore, v pléne tak, ako si o tom rozhodneme.
Téma, ktorá sa týkala jednotlivých splátok, splátok, splátok, ktoré sa týkajú splatenia imania, imania toho v hotovosti. Prvá splátka bude do pätnástich dní 332 mil. eur. Tam tá potreba je zmätočná, pretože už v zmluve, treba si to férovo povedať, už tým, že bola schválená zmluva 118-timi hlasmi, ten splátkový kalendár je nezvratný a nespochybniteľný. To znamená, je vymožiteľný voči našej krajine a nie je dôvodom a bolo by, bolo by aj nefér uvádzať verejnosť do omylu, že by sme mohli zmeniť tento splátkový kalendár. Nie, my sme ho proste podpísali, schválili sme ho už tým spomínaným rozhodnutím, rozhodnutím o ratifikácii, respektíve o schválení zmluvy ako takej.
Ak hovoríme o schvaľovaní jednotlivých pomocí, čo je to kľúčové a lákavé, opakujem, v kompetencii Národnej rady je aj dnes si predvolať hociktorého člena vlády. Viete veľmi dobre, že v debate, a hovorím to verejne, v debate, ktorá má svoj odborný a vecný charakter, sa konkrétne ja nikdy vyhýbať nebudem. Myslím si osobne, že miesto pre také debaty je skôr, sú skôr výbory ako, ako plénum. Tu dám príklad pána poslanca Hlinu, ktorý, ktorý z prvého svojho pohľadu pred pár dňami žiadal, aby sa tu prišli ukázať kandidáti na významné volené funkcie, a odkázali ste ho na výbory. No, tak ja hovorím, že toto je oveľa zložitejšia záležitosť, ktorá si keď, tak si zaslúži odbornú debatu viac, ako, a, bohužiaľ, prepáčte mi ten výrok, ktorý teraz poviem, ja som bol svedkom za posledné dva roky aj v Národnej rade takých diskusií na tému pomoci jednotlivým krajinám a záchrany eura, že mám pocit, že niektorí, ale ide o jednotlivcov, majú túto tému za veľké tučné prasa, ktoré sa sem príde ukázať a oni sa môžu na ňom povoziť. A tak každé schvaľovanie pomoci by tu mohlo byť takým tučným prasaťom, ktorý by tu niekto chcel osedlať a pekne sa na ňom povoziť. No tak s týmto zatiaľ nesúhlasím, ak to mám povedať ako predkladateľ. Ale som vždy k dispozícii na to, aby sme si vecne veci vydiskutovali ako, ako také. A je to, samozrejme, aj o schopnosti o veciach komunikovať, absorbovať ich.
Program pomoci každej krajiny je asi 300-stranový materiál v angličtine, ktorý je tak komplikovaný, že, že proste aj na Slovensku je predmetom skúmania nejakého sedemčlenného odborného tímu na rozhodnutie financií v Bruseli a podobne. Aby ste mali predstavu o čom, o čom konkrétne hovoríme.
Takže záverom, a tu musím, prepáčte, vrátim sa ešte k tomu, v prípade pomoci Portugalsku, v prípade pomoci Írsku, v prípade pôžičky, druhej pôžičky Grécku, tieto detaily takisto neboli nikde preberané. A váš nominant vo vláde, vo vláde Ivety Radičovej zastával podobný názor, podobný názor a predpokladám a možno, keby tu bol, tak by povedal, že ho zastáva dodnes z hľadiska znalostí veci ako takej.
Posledná vec, je to zákon Národnej rady. Na jeho schválenie, zmenu je potrebná jednoduchá väčšina. To znamená, nie je večný tento zákon.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Kým dám slovo a spýtam sa spravodajcu, chcem len upozorniť a ospravedlniť sa kolegom, ja som ukončila rozpravu. Pán poslanec Blaha mi oznámil, že sa vzdáva možnosti vystúpiť v rozprave, čiže ja som mu neuprela právo, tak že a keďže neprotestoval, keď som to, tak sa ospravedlňujem všetkým, že som mu to neoznámila pred ukončením rozpravy.
A pýtam sa spravodajcu, či chce zaujať stanovisko. Nie je tomu tak. Ďakujem.
Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pokračujeme prvým čítaním

návrhu poslanca Ivana Štefanca a Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je uverejnený ako tlač 72, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 56.
Teraz dávam slovo poslancovi Ivanovi Štefancovi, aby návrh zákona uviedol.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, dovoľte, aby som predložil návrh poslancov Národnej rady, mňa a pána Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Podstatou tohto zákona je zvýšenie limitu na daňové preddavky u živnostníkov z úrovne 1660 eur na úroveň 2500 eur, teda o 50 %. Podstatou tohto zvýšenia je skutočnosť, že chceme pomôcť tým, ktorí pomoc potrebujú, tým, ktorí tvoria hodnoty, tým, ktorí zamestnávajú de facto najviac ľudí na Slovensku. Na základe poznatkov z praxe musíme konštatovať, že súčasná úprava platenia preddavkov na daň z príjmu, ktoré aj sa vypočítavajú na základe výsledkov hospodárenia z predchádzajúceho obdobia, spôsobuje podnikateľom často problémy, dokonca niekedy až existenčné. Hlavne v súčasnom období sa začali vyskytovať stále početnejšie prípady, kedy v priebehu aktuálneho preddavkového obdobia sme zaznamenali vysoký prepad odbytu aj výnosov týchto subjektov.
Povinnosť platiť preddavky však zostáva v pôvodnej výške za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Podnikatelia takto odvádzajú na preddavkoch zbytočne veľa peňazí, ktoré nemôžu použiť v podnikaní, vznikajú im preplatky a často týmto spôsobom úverujú štát. V mnohých prípadoch sú nútení brať si na daňové preddavky úvery, čo im samozrejme zvyšuje náklady.
Už aj samotné nadmerné odčerpávanie cash-flow im zbytočne znižuje ich postavenie a konkurencieschopnosť. V dnešných časoch je preto takáto úprava platenia daní potrebná, myslím tú úpravu, ktorú navrhujeme, a súvisí priamo s hospodárskym rastom. Považujem za potrebné ako jedno z opatrení, ktoré podporuje hospodársky rast, odbremeniť od platenia preddavkov na dane bežných živnostníkov. Často sú to tí, ktorí zamestnávajú ďalších ľudí. Je ich podľa prepočtov od živnostenskej organizácie tridsaťtisíc. Sú to živnostníci, ktorí majú svoje rodiny, ale ktorí zamestnávajú aj ďalších zamestnancov. A umožňuje im táto úprava vyberať len reálne tie dane, ktoré vychádzajú z hospodárskeho výsledku na konci aktuálneho zdaňovacieho obdobia. Samozrejme, tento vplyv na deficit je neutrálny, teda inými slovami, ani jedným eurocentom nezaťažujeme deficit, snažíme sa ale uvoľniť ruky ľuďom, ktorí tvoria hodnoty. Uvedené opatrenie teda uľahčí situáciu živnostníkom, najmä zníži administratívne náklady a hlavne podporí malé podnikanie.
Dámy a páni, považujem za dôležité toto opatrenie aj v súvislosti so zmenami, ktoré sa na živnostníkov valia. Podľa informácie od ministra práce, sociálnych vecí a rodiny nové daňovo-odvodové zaťaženie dopadne na živnostníkov tak, že zaplatia o viac ako 40 mil. eur do Sociálnej poisťovne, o viac ako 17 mil. eur do zdravotnej poisťovne od budúceho roku. Čiže živnostníci budú platiť o viac ako 57 mil. eur. Preto je potrebné, aby tí, ktorí fungujú ako živnostníci, či už murárske partie, remeselné dielne alebo malé prevádzky, malé penzióny, boli odbremenené od úverovania štátu.
Ako som spomenul, sú to najväčší zamestnávatelia, a preto verím, že si zaslúžia našu pozornosť. Preto si aj dovoľujem vás požiadať o podporu takéhoto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Kollárovi.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, v svojom úvodnom slove konštatujem, že uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Rovnako konštatujem, že predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca v prvom čítaní konštatujem, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti, všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Po rozprave odporučím, aby po prvé, podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh prerokovala v druhom čítaní; a po druhé, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 56 z 30. mája tohto roku a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali - výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti.
Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsiatich dní a gestorský výbor do tridsiatich dvoch dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Vážená pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem.

Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku pána poslanca Mihála, ale v súlade s § 28 zákona o rokovacom poriadku požiadal pán minister financií o slovo.
Takže, nech sa páči, pán minister.
A potom pôjdete, pán poslanec, vy.