3. schôdza

Ďakujem, pani predsedajúca, a zároveň prajem všetkým prítomným dobrý deň. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si nadviazať na svoj prvý príspevok z rozpravy ešte z piatka a rád by som, samozrejme, využil priestor aj na reakcie, na to, čo zaznelo v rozprave k dvojičke nových zákonov. Zákona o hmotnej núdzi a zákona o príspevku na bývanie. Pripomeniem ešte raz. To, čo je veľmi dôležité, a to, čo trápi ľudí na Slovensku. Boli sme cez víkend na Spiši. Tam, opakujem, nehovorím nič nového, ale tam sa nám to znovu a znovu potvrdilo. Ľudia na Slovensku majú vážne problémy a ozdravný balíček, takzvaný ozdravný balíček, ktorý pripravuje vláda Roberta Fica a ktorý sa postupne bude dostávať aj na rokovanie tejto snemovne, ľudí dosť vystrašil. Lebo, nebudem hovoriť nič nové, idú sa zvyšovať dane, idú sa zvyšovať odvody, idú sa zavádzať nové dane. A dokonca aj takých ľudí, ktorí teda podľa rétoriky pána premiéra nemali byť nejakým spôsobom, pretože zarábajú veľmi málo, aj takí budú platiť vyššie odvody. A teraz myslím dohodárov. Dohodárov, ktorí sú radi, že si zarobia aspoň pán euro na dohody o pracovnej činnosti, brigádnickej práci študentov alebo dohody o vykonaní práce. Tak niektorí z nich budú platiť 13-percentné odvody rovnako ako zamestnanci a ich zamestnávatelia budú platiť 35 percent, tak ako za zamestnancov v riadnom pracovnom pomere, čiže zamestnávanie týchto ľudí sa veľmi predraží, prakticky o tretinu, a zároveň im aj hmatateľným spôsobom klesne čistý príjem. Čiže tí ľudia, ktorí sa snažia, ktorí sú pracovití, ktorí sa snažia uživiť svojou prácou, budú potrestaní, a tí ľudia, aj keď možno niektorí z nich chápu so škrípajúcimi zubami, že tento štát potrebuje riešiť deficity a súčasný premiér to nie je schopný riešiť nijako inak, ale oprávnene kladú otázku, kam tie ich dane idú? Komu tie dane idú? No, teraz nebudem hovoriť o eurovale a o španielskych bankách, ale vrátim sa k tomu, že máme tu veľký počet ľudí, ktorí žijú zo sociálnych dávok. Mnoho z nich je naozaj v ťažkej životnej situácii, ale, žiaľ, je medzi nimi aj mnoho takých, ktorí systém zneužívajú, pretože je nastavený príliš rozšafne, a to chceme touto dvojicou zákonov zmeniť. Prišiel mi od nejakého človeka taký mail na internet, cez internet, samozrejme, píšu mi taký vtip, že novinár sa pýta občana, ktorý evidentne nikde nepracuje a žije zo sociálnych dávok, hoci je plný sily, v mladom veku. Novinár sa ho pýta: Čo hovoríte na to zvyšovanie daní? A on s úsmevom odpovedá: Myslím, že nám to bude stačiť. Vážení priatelia. Takýto stav, ktorý je na Slovensku a ktorý bude ešte vlastne horší voči tým, ktorí pracujú, predsa nemôže zostať bez našej pozornosti. Na ministerstve práce sme počas našej krátkej éry celý rok, ak nie viac, tvrdo pracovali s veľkou skupinou odborníkov ministerstva, s ľuďmi, ktorí sú z externého prostredia, s expertami ZMOS-u napríklad, s neziskovými mimovládnymi organizáciami na tom, aby sme pripravili dva podstatné zákony. Zákon o hmotnej núdzi, zákon o príspevku na bývanie. Ten návrh alebo dá dvojica návrhov má za cieľ riešiť kumulujúce sa problémy v oblasti sociálnej. Tak, aby sme nikoho nepoškodili, tak, aby sme pridali tým ľuďom, ktorí sú v ťažkej situácii a ktorí chcú a môžu pracovať, aby sme nepoškodili tých, ktorí sú v zlej sociálnej situácii a z objektívnych dôvodov pracovať nemôžu preto, lebo sú už v dôchodkovom veku, preto, lebo sú občanmi s ťažším zdravotným postihnutím, ale zároveň, aby sme týmito novými zákonmi eliminovali možnosti, možnosti zneužívania nášho sociálneho systému, o ktorom, každý kto má trošku aspoň hlavu otvorenú, dobre vie, a najlepšie to vedia práve tí, ktorí to zneužívanie, ktorých sa to zneužívanie na ich vlastnej koži týka. Opakujem znovu. Nesmieme strácať čas. Čas je veľmi vzácny, zvlášť v situácii, v akej sme v súčasnosti. Ja chápem, že nové vedenie ministerstva má spústu iných problémov. Rieši sa teda ozdravný balíček. Rieši sa reforma prvého piliera. Hoci s tým nesúhlasím, ale vedenie ministerstva je, samozrejme, má plné ruky práce s deštrukciou druhého piliera. To všetko vrcholných predstaviteľov bohate vyťažuje. Je pripravená novela Zákonníka práce. Nesúhlasím s ňou, ale robí sa na tom, čiže vedúci predstavitelia, pán minister, páni štátni tajomníci, chápem to. Majú iné priority zrejme, nemajú toľko času, k tejto téme sa chcú vrátiť až v budúcom roku. Ale čo urobia? Urobia presne to isté, predložia do tohto parlamentu presne tie dva návrhy, o ktorých tu dnes rokujeme. Možno tam budú parametricky nejaké drobné zmeny. Možno aj na základe tejto diskusie sa umelo niečo vyfabrikuje, aby to bolo iné, ale iné to nebude. Vo svojej podstate to určite iné nebude, pretože iné to byť nemôže. Tí experti na ministerstve sú stále tí istí, vďakabohu. Naozaj, minister ich nevymenil, sú tam, sú plní energie, sú plní elánu a boli by radi, keby to, čo pripravili, šlo čo najrýchlejšie von. Ľudia, ktorí sú na úradoch práce, ktorí to budú aplikovať do praxe, sú presne tí istí, s ktorými sme diskutovali rok. Ľudia v mimovládnych organizáciách, ľudia zo ZMOS-u, z vyšších územných celkov sú presne tí samí, s ktorými sme tento balík chystali vyše roka. Na tomto sa nezmení nič. Ak sa tu mienime hrať na pravých, ľavých a ľudovejších a neviemakých, tak to je. Čo si o nás ľudia pomyslia? Že tento parlament je bábkové divadlo. Všetko je pripravené. Treba to spustiť. Môžme sa, samozrejme, baviť v rámci druhého čítania, vylaďovať niektoré veci. Ja keď som v tejto diskusii zachytil niečo, čo malo istý, istý zmysel ako podnet do druhého čítania, tak to bola otázka toho, či je naozaj tej práce dosť. Či naozaj vieme ponúknuť približne 120 možno tisícom ľuďom, ktorí by tú prácu mali mať zabezpečenú, tie miesta vo verejnoprospešnej oblasti. Aj v tejto diskusii, tí, ktorí sú z terénu, ktorí nesedia 20 rokov v týchto parlamentných laviciach, ale ktorí sem prišli z reálneho života, ako napríklad pán Huba, potvrdili, že tej práce je naozaj veľa. Pán Huba konkrétne, veľmi korektne, a ja s ním plne súhlasím, uviedol, že pokiaľ ide o lesy, tak tam to čistenie lesov je jasná, jasná téma, jasná príležitosť na to, aby sme dali týmto ľuďom takúto jednoduchú prácu, aby sme ich naučili pracovať, aby sme v nich oživili pracovné návyky. My sme za našej éry spustili program protipovodňových opatrení. Môžte si hovoriť, čo chcete, ale jedna vec je jasná. Takýmto spôsobom našlo prácu 10 tisíc predtým nezamestnaných ľudí. Starostovia, primátori, pán Bagačka, potvrdíte to, myslím, férovo, že toto bola pre tých ľudí možnosť, ako si môžu zarobiť, akým spôsobom sa zapoja do pracovnej aktivity. Tí ľudia to brali s nadšením a veľmi chcem na tomto mieste zdôrazniť, že tá práca bola zmysluplná, tých ľudí tešilo, že po nich niečo zostane, že to nebolo prekladanie jednej kôpky špiny na druhú a späť, ale že keď odchádzali večer domov, tak sa za seba obzreli a videli tam, že tam pribudla tá nová hrádzka, že sa ten tok potoka alebo riečky vyčistil. A zažili, že aj keď boli tie dažde, povodne menšie, tak sa ich obci nič nestalo, že skutočne to dalo zmysel. Čiže takejto práce je dosť. Veď to sa tu nemusíme presviedčať. Ak by na to prišlo, ak by predsa len bola určitá nedôvera, či to štátna správa, lebo to bude úlohou štátnej správy, nie starostov, či to štátna správa nezorganizuje, tak môžme sa, samozrejme, v druhom čítaní baviť o tom, že istý nejaký posun, nejaké prechodné obdobie tam vložme, ale nesmie to byť za nejako príliš veľa, pretože potom sa stratí zmysel všetkých tých navrhovaných opatrení. Priatelia, nehľadajme dôvody, prečo sa to nedá. To nie je cesta. Dajme hlavy dokopy a urobme to tak, aby sa to urobiť dalo. Tí, ktorí platia dane, sa na nás pozerajú a pýtajú sa, kedy sa konečne urobí so sociálnym systémom poriadok. Zdôrazňujem, nebavme sa o tom, že zo 63 eur bude 38. To sa bude týkať len tých, ktorí sa práci jednoznačne vyhýbajú. Všetci ostatní, tí, ktorí nemôžu objektívne pracovať, napríklad ženy s malými deťmi, osamelé matky alebo dôchodcovia, tí dostanú ten nový ochranný príspevok. Neprídu skrátka, ale tí, ktorí sú, ako som už hovoril na začiatku, mladí, plní sily, a to ja sa teraz nebavím, pán Pollák, o Rómoch, ja teraz hovorím napríklad o absolventoch rôznych našich úžasných vysokých škôl, ktorí skončia tú školu a zistia, že dobre im je pri mamičke, ktorá sa o nich postará, a tých 63 eur, tak to je také príjemné vreckové. Bavíme sa o takejto skupine napríklad ľudí, pretože tá správa Svetovej banky hovorí napríklad o nich. To sú skutočne, to sú desaťtisíce ľudí, ktorí takýmto spôsobom zneužívajú sociálny systém. Dobre, tak tým dáme teda menej. Je tu snáď niekto, kto s takýmto riešením nesúhlasí? Bavme sa o tých detailoch v druhom čítaní. Poprosím vás teda na záver, pri zdravom rozume, verte, tie návrhy sú pripravené dostatočne zodpovedne s dostatočnou diskusiou. Nie každý si ju všimol, tú diskusiu, možno máte iné záujmy. Nie každý je odborník na sociálnu oblasť, respektíve ho to nezaujíma, ale tu tá diskusia prebiehala. Môže prebiehať na pôde parlamentu ešte ďalší mesiac, ale nestrácajme čas, urobme spolu niečo pre Slovensko.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci. Pán poslanec Fecko a pán poslanec Kuffa. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Fecko, nech sa páči.

Ďakujem. Áno, pán Mihál, ako ste hovorili, je to o čase a je to o jednotnom, by som povedal, že cieli, ktorý by sa mal dosiahnuť. Ja, samozrejme, v tejto oblasti nie som doma, ale začínam sa v nej tiež trošku zorientovávať, a musím povedať, že ma trošku zaskočilo, keď som sa dozvedel, že prakticky práce nie je možné dávať v danom katastrálnom území, že to bolo iba, dajme tomu, v zastavanej časti obce. Ja som to bral proste, veď predsa tie lesy, poľnohospodárska pôda, to je mimo intravilánu. To znamená, keď mi niekto povie, že nie je, ako povedal aj pán Huba aj pán Mičovský, je tam práce habadej, len teraz je otázka, aby to niekto, mal kto zorganizovať, aby mal tam kto nad nimi stáť. Lebo viete ako, bez kontroly nie sú žiadne výsledky, takže predpokladám, že všetky tie novely a všetky tie iniciatívy, ktoré pôjdu v tejto časti, povedia, že v tom území, kde sa vlastne môže ísť. A ja by som bol najradšej, keby sme mohli ísť aj do lesov aj do poľnohospodárskej pôdy. To znamená, hovorme o vodných tokoch, hovorme o výrube, o ochranných nejakých opatreniach, všetko sa dá. To znamená, že pri minimálnych nákladoch tá hrubá práca, nemusí byť neviemako vyškolený človek, a prakticky môže ísť na to, lenže aby tam bola tá kontrola. Takže dúfam, že štát bude mať tú silu, aby prijímal aj súkromne hospodáriacich roľníkov, aj lesy štátu, aj ja neviem aké VÚC-ky, čo majú v správe jednotlivé, či už povodia alebo nejaké tie územia, kde vlastne tie práce budú môcť byť aktivizované. To znamená, toto je u mňa reálny výstup, ktorý mal byť na katastrálnom území. To je jedno, či v Lomničke alebo kde, pretože aj tam sa dá nájsť pre tisíce ľudí kopu práce.
Ďakujem. Toľko z mojej strany.

Pán poslanec Kuffa, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, kolegyne, pozorne som počúval tuná tú rozpravu a teraz chcem reagovať tu na pána Mihála. Zhodne aj ja sa stotožňujem s tým, že zavádzať odvody z dohôd o pracovnej, o vykonaní prác a zaťažiť to ešte trinástimi percentami, nie je to najšťastnejšie riešenie. Aj celkové zaťaženia, zvyšovania daní, sú tie ohlasy ľudí negatívne, nie pozitívne. Aj v minulosti je to osvedčené tak, ak treba naplniť štátnu pokladnicu. Naopak, treba ísť opačným trendom, znižovať dane. Ja viem, že sa to ľahko hovorí z pozície opozičného poslanca, ale skutočne, treba byť veľmi, veľmi citlivý v týchto otázkach. Páčilo sa mi tiež aj to, ako tu bola spomenutá skupina absolventov škôl nachádzajúcich sa na úradoch práce v evidencii. Je to naozaj taký novodobý fenomén, kedy vlastne mladí ľudia nechcú pracovať, hej. A tu treba naozaj veľmi citlivo diferencovať medzi tými ľuďmi, ktorí chcú pracovať a ktorí nechcú pracovať. To určite áno. Ja by som dal ale však na zváženie, aj čo sa týka aktivačných prác. Zamyslieť sa nad aktívnymi opatreniami trhu práce, a to je naozaj na ministerstve. Ja si myslím, že za posledné, možno aj 10 rokov, stále je to slabé, je to neefektívne. Ja tu nebudem hovoriť o konkrétnych vládach. Čo sa týka aktivácie ľudí, či v obciach, v intraviláne alebo extraviláne. Pred ôsmimi rokmi v našom okrese sme, myslím, že na Slovensku, najviac aktivovali ľudí. Boli to práve práce, ktoré sa realizovali aj pri čistení lesa a podobne. Tej práce je naozaj dosť, ale zamyslieť sa nad tým systémom. Ministerstvo je nato, aby vytvorilo tento systém.
Ďakujem.

S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Mihál, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán kolega Fecko, o tom je práve tá zmena, aby sa aktivačné práce neobmedzovali len na okruh obce a na aktivitu starostu, ale aby tú príležitosť využiť verejnoprospešné práce mali aj iné organizácie, napríklad štátny podnik Štátne lesy. Neviem, možno, že som to nepovedal presne, aby mohli využívať dokonca aj podnikateľské subjekty v prísne určených okruhoch, aby tam nešlo o nedovolenú konkurenciu, tieto verejnoprospešné aktivity. A áno, aj v poľnohospodárstve, veď keď sa prejdeme po regiónoch južného, východného Slovenska, tak tam vidíme veľmi veľa zanedbaných tých poľnohospodárskych budov alebo pôdy, kde sa môžu v rámci tých rekultivácii využiť nezamestnaní.
A k pánovi Kuffovi. Nechcem teda, aby to vyznelo ako pingpong, ale v tom pozitívnom slova zmysle, ale skutočne, veď keď si zoberiete, že niekto pracuje na dohodu a zarobí povedzme 250 eur, a je rád, že má aspoň takýto príjem. Ak mu odtiaľ zoberieme 30 - 40 eur na odvodoch a bude mať, nie 250, ale len 210 príjem, a bohvieako to dopadne, či vôbec ten príjem bude mať, či ten zamestnávateľ ho zamestná, keď zamestnávateľ bude musieť z dvestopäťdesiatich eur odvádzať 80 eur na odvodoch ďalších. Takže tam práve hrozí, že tie nožnice medzi príjmom za prácu na dohodu a výškou príjmu z dávky sa nám zatvoria, a ľudia si veľmi ľahko spočítajú, že sa im skrátka neoplatí pracovať. Keď sa nezmení, veď to práve hovorím, keď sa neurobí zmena aj v systéme sociálnych dávok a keď sa naopak nasadia tvrdé odvody z dohôd, tak ešte viac sa neoplatí pracovať na Slovensku, ako je to doteraz. Čiže robme s tým niečo. Absolventi, aj na nich sa pamätá napríklad tým, že budú mať ponuku administratívnych prác alebo pri organizácii verejnoprospešných aktivít. Čiže kto chce, aj z nich, sa dokáže zamestnať a nemusí to byť práca v lese.

Odovzdávam teraz slovo pani podpredsedníčke Jurinovej, ktorá je posledne prihlásená do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pani podpredsedníčka.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovolím si aj ja veľmi krátko, možnože to bude aj menej ako tri minúty, povedať niečo k tomuto zákonu, k týmto dvom novelám predkladaným našimi kolegami. Myslím si, že naozaj vládne veľký strach v spoločnosti z otvorenia tejto témy, a takisto si myslím, že aj minulá vláda mala veľkú ambíciu tým, že začala o tejto téme nielen diskutovať, ale aj predložila návrh, ktorý nakoniec naozaj bol stiahnutý. Už o tých dôvodoch asi netreba viacej rozprávať. Bolo to tu naznačené, bol to vlastne nesúhlas pani premiérky. Každopádne si myslím, že filozofiu, s ktorou išli v tomto zákone, treba ďalej rozvíjať. Je veľká pravdepodobnosť, že zákon neprejde. Podľa vyjadrení kolegov zo SMER-u je to viac ako pravdepodobné, čo ma na jednej strane mrzí, na druhej strane naozaj, vytvára to priestor na to, že všetky pripomienky, ktoré aj vzniesla pani exministerka Tomanová aj kolegovia niektorí zo SMER-u, určite zapracujú do tohto zákona. V to budeme veriť a v to budeme dúfať. Ale vráťme sa naozaj k tej filozofii, ktorá, si myslím, že je skutočne veľmi dobrá a otvára takú Pandorinu skrinku, ktorú sa bojíme riešiť. Všetci to chcú riešiť, hovorí sa o tom, ale keď má prísť už na to lámanie chleba, tak každý má z toho strach, lebo naozaj, začneme siahať tým, ktorí sú zvyknutí na istoty, začneme im siahať na tie istoty, a toho sa boja všetci. Pani ministerka Tomanová, exministerka hovorila, že štát má garantovať, alebo v ústave máme, v ústave je napísané, že štát garantuje základné životné podmienky. Samozrejme, a myslím si, že aj zavedením tohoto zákona tie, tie garancie zostanú. Akurát rozdiel je v tom, že štát bude garantovať tú nejakú sumu, ktorá človeku prináleží, ale je naviazaná zároveň na nejakú jeho aktiváciu. Je zaviazaná na jeho aspoň čiastočnú motiváciu prispieť k tomu, aby mi štát dal nejakú dávku. V tomto si myslím, že je to nóvum, ktoré naozaj treba podporiť, a treba sa o to ďalej snažiť, keď aj tento zákon neprejde. Vieme, že súčasný systém je príliš zložitý, príliš neadresný, a nie je schopné často odkontrolovať, tak ako aj pán, pán Mihál hovoril, že veľakrát tie dávky aj ľudia vedia, že sú zneužívané, ale, bohužiaľ, aparát, štátny aparát, úrady práce nemajú dostatočné kontrolné mechanizmy, možnože je to len v tom, že majú málo ľudí, že nestíhajú kontrolovať všetkých poberateľov dávok. Takže v tomto prípade si opäť myslím, že je veľmi dobré, dobrý spôsob, ktorý navrhujú, rozdeliť tú dávku na dve časti. Na dávku, ktorú naozaj štát garantuje, aj keď v nižšej sume, plus dávku, ktorú si môže tou svojou motiváciou pridať.
Takže tento nový zákon rieši zneužívanie dávok. Rieši aktivácie, ktoré sú v oveľa širšom okruhu činností, rieši aktivácie bez časového obmedzenia, to bolo tiež veľmi často vytýkané, rieši súbeh dávky a práce, čo je veľmi dôležité, a pomaličky rieši vrátenie pracovných návykov ľuďom, ktorí tieto dávky poberajú. Je to naozaj v malej miere, ale predsa len je to takých päť-šesť bodov, ktoré stoja za to, aby sa nad tým naozaj ľudia, aby sme sa nad tým zamýšľali, a toto by mohol byť hlavne ten taký hlavný motivátor, prečo by sme zákon mali podporiť. Ako veľkú nevýhodu, to takisto tuná už bolo, to nebudem dlho o tom hovoriť, vidím strach z toho, že nebudeme schopní organizovať aktivačné činnosti. Aktivačné činnosti sú vhodené, alebo budú mať na starosti úrady práce, ktoré budú, ktoré by mali práce koordinovať. V tomto si stále myslím, že v tomto by mohol nastať najväčší problém, aj keď viem, že sú tam koordinátori, budú mať takisto príspevok na koordinačnú činnosť, ale každopádne v tomto vidím také veľké riziko, že projekt by mohol naraziť. A už iba na záver, myslím si, že je veľmi dôležité, aby sme naozaj pokračovali v tom, čo započala minulá vláda, teraz predkladateľmi Luciou Nicholsonovou a Jozefom Mihálom, možno ak zákon neprejde súčasnou, aby sme naozaj z pasívne, z pasívnych občanov, občanov, ktorí čakajú a natŕčajú ruku, kedy už teda môžu dávku dostať, na aktívnych, aby si časti dávky zaslúžili. Takže ja, aj keď mám určité výhrady k tomuto zákonu, určite teraz podporím, aby zákon prešiel do druhého čítania, a tam by sme mohli nájsť priestor na debatu o vylepšovaní.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pani podpredsedníčky sa s faktickou poznámkou prihlásili dvaja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Fecko, máte slovo.