3. schôdza

Pani poslankyňa Mezenská.

K tomu, čo tu bolo povedané, lebo ja rovnako ako môj predrečník vítam tento prezentovaný návrh. Považujem ho za unikátny. Unikátny preto, lebo je to spôsob, ako zvýšiť osvetu o zmysle platenia daní medzi občanmi, a súčasne to považujem aj za inteligentný a nenútený nástroj zvyšovania transparentnosti čerpania verejných zdrojov na zmysluplné činnosti štátu a projekty.
Ja rovnako si myslím, že čím bude väčší prehľad a väčšia informovanosť občanov o zmysluplnom čerpaní daní, tým sa zvýši aj ich dôvera v daňový systém a, samozrejme, aj motivácia platiť dane.
Takže za tento návrh naozaj ďakujem, veľmi ma oslovil.

Pán poslanec Mihál.

Ďakujem za slovo. Tak ja si tu čítam návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, tak ako bol predložený na včerajšie rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady tripartity. Tento návrh zákona má zatiaľ veľmi takú zvláštnu históriu, pretože vzniká tak, že sa úplne obchádza pripomienkové konanie, nevisí to na portáli právnych predpisov, ale dobre, o tom potom.
Dôležité teraz pre danú tému je, čo nájdeme v tomto návrhu zákona, ktorý je súčasťou tzv. ozdravného balíčka Ficovej vlády, a kde tento návrh má veľmi veľké dopady, či na živnostníkov, či na dohodárov, či na zamestnancov, zamestnávateľov a tak ďalej atď., pretože sa idú zvyšovať, a to podstatným spôsobom, odvody na sociálne, ale i zdravotné poistenie.
Aby som to skrátil, doložka vybraných vplyvov hovorí, pre rok 2013 príjmy verejnej správy sa týmto návrhom zvýšia o 1,33 mil. eur. O vyše 1 miliardu eur. Čiže Ficova vláda chce problém ozdravovania verejných financií riešiť napríklad zákonom o sociálnom poistení, ktorý zaťaží podnikateľov, ale hlavne občanov, dohodárov, aj pracujúcich dôchodcov, pracujúce mamičky, ľudí, ktorí si potrebujú nejako privyrobiť, tak úžasnou sumou, že prakticky celý ten deficit, ktorý musí vláda riešiť len touto jednou jedinou novelou, chce získať. Čiže 1,33 mil. Tak ja neviem, kedy ten Deň daňovej slobody bude potom, v októbri alebo kedy?

Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Chren.

Ďakujem veľmi pekne za všetky príspevky. Dovolím si využiť príležitosť zareagovať na jeden jediný z nich, na príspevok pán kolegu Blahu.
Pretože pán kolega Blaha v tejto snemovni dnes klamal. Existujú dva svetovo uznávané spôsoby merania ekonomickej slobody, dva indexy ekonomickej slobody a obidva jednoznačne preukazujú pri porovnaní s ostatnými ukazovateľmi medzinárodných inštitúcií, ako je napríklad OSN, Európska komisia, Svetová banka a podobne, že s vyššou mierou ekonomickej slobody raste príjmová rovnosť. Krajiny, ktoré sú ekonomicky slobodnejšie, sú bohatšie a ich bohatstvo sa navyše zvyšuje vyšším tempom. Krajiny, ktoré sú ekonomicky slobodnejšie, majú nižšiu mieru úmrtnosti novorodencov, majú lepší prístup k pitnej vode, majú výrazne menej, až skoro žiadnu detskú prácu. Bangladéš ani Burkina Faso nie sú ekonomicky slobodné krajiny na rozdiel od Švédska, ktoré napriek tomu, že v jednom ukazovateli, čo je výška daní, je pomerne vysoko, v mnohých iných ukazovateľoch je slobodnejšie.
Mňa čo prekvapuje, nepoznám pána Poláka ako ekonóma, neviem, či to nie je ten, ktorého ekonomická činnosť sa prejavovala písaním komentárov v týždenníku Slovo, a ak áno, ak je to celá publikačná činnosť, tak oukej.
Ale čo ma prekvapuje, že práve aj strana sociálnodemokratického typu by mala presadzovať slobodu a nie brániť sa jej meraniu. Štandardné strany sociálnodemokratického typu v celej Európe presadzujú najmä osobné slobody. Nevyhýbajú sa napríklad téme registrovaných partnerstiev či dekriminalizácii marihuany.
Pán Blaha, vy ste veľmi dobrý ideológ vašej strany, ale navrhoval by som vám, aby ste svoju pozornosť presmerovali tým smerom, kadiaľ sa štandardná strana sociálnodemokratického typu naozaj má uberať, pretože tam máte veľké medzery. A sľubujem vám, že v tomto vás my ako liberálna strana veľmi radi podporíme.

Ďakujem pekne pánovi poslancovi. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Matovič, jediný prihlásený.

Vážená pani podpredsedníčka, milé dámy, milí páni, budem stručný. Mrzí ma zase, že tu je zbytočná taká polemika alebo rozbroj medzi liberálmi a sociálnymi demokratmi. Však sa dohodnite. Aj u vás podľa mňa sa to dá dohodnúť. Máte v názve slobodu a solidaritu. Vy presadzujete, aby sa to volalo Daň daňovej slobody, pán Martvoň bude spokojný, keď sa to bude volať Daň daňovej solidarity, pán Martvoň bude rád, aby ten deň bol... (Reakcie z pléna.) Či pán Blaha, pardon, aby ten Deň daňovej solidarity bol čo najbližšie k 31. decembru, vy budete najradšej, keď ten Deň daňovej solidarity bude čo najbližšie k 1. januáru a budete obidvaja spokojní. Čiže skúsme nájsť také riešenie, ktoré bude na prospech veci, zbytočne bez tých nejakých ideologických nálepiek. Dnes vládnu oni, ich hlasy treba, tak sa bude ten deň volať teraz Deň daňovej solidarity a vybavené. Budú spokojní oni, de facto budete spokojní aj vy a ten návrh bude mať šancu na to, aby v tomto parlamente prešiel.
Každopádne po vecnej stránke zvyšovať uvedomelosť ľudí, aby si uvedomovali vlastne, koľko na ten štát vlastne prispievajú alebo koľko sú solidárni, keď to zoberiem z tohto pohľadu, tak je vždy dobré. Lebo čo ma najviac mrzí, či na Slovensku, v Európe, vo svete, keď akýkoľvek politik zneužíva nevedomosť svojich vlastných voličov. Aj na Slovensku sú jednoducho ľudia, ktorí si myslia, že však ja vlastne dane neplatím, tým pádom ja sa nepodieľam na tom štáte. Ale je to alkoholik, ktorý vlastne má Deň daňovej slobody možno 17. novembra, lebo platí spotrebnú daň z liehu a platí dépeháčku. A možno ešte chodí na aute, tak platí spotrebnú daň z benzínu a platí dépeháčku z toho benzínu. A naozaj ten jeho osobný Deň daňovej slobody alebo Deň daňovej solidarity, pán Blaha, je niekedy možno až v tom novembri. Ale ten človek si myslí, že on vlastne žiadnu daň štátu neplatí, že on vlastne, jemu sa dobre žije.
A toto ma mrzí, že vlastne my nepodporujeme uvedomelosť ľudí, taký vlastne základný ekonomický prehľad vlastne takýmto ľuďom nedávame a možno už symbolicky týmto jedným dňom tí ľudia začnú trošičku rozmýšľať, že čo to vlastne znamená. Tak z tohto pohľadu ja ten návrh vítam.

Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami sa prihlásili štyria páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Pán poslanec Blaha, Hlina, Chren a Viskupič.
Nech sa páči, pán poslanec Blaha.

Pán kolega Matovič, je milá tá vaša snaha, len naozaj tam, a to myslím uznajú aj páni liberáli zo SaS, je vážny rozdiel medzi tým, ako vnímame slobodu, vážny ideový rozdiel. Sú dva také typy slobody. Pozitívna sloboda a negatívna sloboda, aspoň podľa jedného britského liberála Isaiaha Berlina. A tá pozitívna sloboda hovorí o slobode k niečomu, o slobode k sebarealizácii. Kdežto tá negatívna sloboda, o ktorej hovoria neoliberáli, hovorí iba o slobode od niečoho, najmä od štátu. A táto sloboda väčšinou speje k slobode bohatých ľudí a chráni ich vlastnícke práva pred tým, aby ich štát zdaňoval a tak ďalej. Kdežto tá naša sloboda, pozitívna sloboda, sloboda k niečomu, sa snaží naozaj reálne dať ľuďom príležitosti, šance, aby mohli tú svoju slobodu využívať, a to sú najmä chudobní ľudia, ktorí tieto šance nemajú, aj keď formálne možno majú všetky tie slobody, ktoré im dáva ústava.
To znamená, že predpokladom slobody, pozitívnej slobody, je sociálny štát a vysoká miera progresívneho zdaňovania aj redistribúcie od bohatých k chudobným. Tam je ten zásadný rozdiel medzi socialistami a liberálmi, ktorý, žiaľ, sa nedá takýmto jednoduchým spôsobom preklenúť.
Ten zásadný spor je o tom, že my ľavičiari si naozaj nevieme predstaviť situáciu a nevieme ju morálne zdôvodniť, že niekde slobodne deti umierajú od hladu. Slobodne umierať od hladu, to sa naozaj podľa môjho názoru nedá.
Ďakujem.