3. schôdza

Ďakujem, pán premiér. Pani poslankyňa, pravdepodobne, keďže vypršal čas pre pána premiéra, na jeho odpovede, už nemá zmysel klásť doplňujúcu otázku.
Ďakujem pekne, pán predseda vlády.
Budeme pokračovať otázkami, ktoré položili pani poslankyne a páni poslanci na členov vlády.
Prvá otázka je od pána poslanca Miškova a položil ju pani ministerke zdravotníctva Zuzane Zvolenskej a znie: "Vo verejnosti opakovane zaznieva názor, že homosexualita je choroba. Na základe toho sa vás chcem opýtať, ak je homosexualita choroba, je liečba homosexuality plne hradená z verejného zdravotného poistenia? V prípade, že len čiastočne alebo vôbec, akou sumou pacienti doplácajú?" Odpovie v zastúpení pani ministerky pán minister práce a sociálnych vecí a rodiny, pán Richter.
Máte slovo, pán minister.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda Národnej rady. Vážený pán poslanec, budem veľmi stručný s odpoveďou, ktorú pripravilo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Odpoveď znie: Homosexualita nie je diagnóza a nevyskytuje sa v zoznamoch chorôb. Ak by som si mohol dovoliť poznamenať, chcem povedať, že s touto odpoveďou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky sa osobne plne stotožňujem.
Skončil som.

Ďakujem. Pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku?
Nech sa páči, máte dve minúty.

Ďakujem veľmi pekne, celkom sa teším teda, že pán minister zastupuje pani ministerku, preto by som možno položil doplňujúcu otázku v tomto zmysle. Štandardné sociálnodemokratické strany majú bežne vo svojich programových prioritách a vo svojej agende presadzovanie registrovaných partnerstiev. Strana SMER - sociálna demokracia sa doteraz k tejto téme nijakým spôsobom nehlási. Moja otázka teda znie: Kedy sa strana SMER - sociálna demokracia plánuje prihlásiť k téme, ktorá je bežná, alebo bežnou agendou sociálnodemokratických strán v Európe? A ešte možno jedna otázka, pokiaľ mám čas. Chcel by som sa opýtať, čo plánujete na ministerstve urobiť pre zrovnoprávnenie osôb rovnakého pohlavia, ktoré žijú v partnerských zväzkoch?
Ďakujem veľmi pekne.

SMER - sociálna demokracia má úplne jasnú otázku, ktorá sa týka prístupu k homosexualite. Nemá absolútne žiaden programový problém, ale vychádzajúc zo súčasnej sociálno-ekonomickej situácie na Slovensku sme postavili úplne jasné, iné priority, ktoré súvisia s tým, že Slovensko chceme dostať z tejto situácie, že chceme riešiť veľmi konkrétne problémy ľudí, ktorí sa dotýkajú ďaleka, zďaleka väčších množstiev ľudí, ako sú, ako sú len homosexuáli. To znamená, jednoznačne vyhradená priorita programová, ale z hľadiska priorít politických a programových sú zadefinované iné, ktoré sa premietli do programového vyhlásenia vlády.
K vašej otázke, nepripravujeme absolútne žiadne zmeny zákonov, ktoré by sa tejto problematiky týkali. Ja by som skôr inak postavil otázku, predo mnou na funkcii ministra práce a sociálnych vecí sedel liberál. Moja otázka skôr smeruje k tomu, či on urobil nejaké kroky, v ktorých by som ja mal pokračovať, ktoré by sa tejto problematiky týkali.

Ďakujem. Pán minister, poprosím vás, aby ste zostali ešte chvíľočku, pretože druhá otázka je smerovaná už na vás ako na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Je od pána poslanca Mihála a znie: "Bude znovu zavedená povinná pracovná zdravotná služba pre zamestnancov v takzvanej prvej a druhej kategórii?"

Pán poslanec, pán poslanec, máte možnosť položiť doplňujúcu otázku v rozsahu dvoch minút. Využívate?
Áno. Nech sa páči.

Ďakujem za otázku, pán predseda. Vážený pán poslanec, v úvode svojej odpovede chcem upozorniť na niektoré dôležité skutočnosti, ktoré s problematikou, ku ktorej sa chcem vyjadriť, veľmi bezprostredne súvisia. Pracovné podmienky, pri ktorých zamestnanci plnia pracovné úlohy, sú často nedostatočné z hľadiska ochrany bezpečnosti a zdravia zamestnancov. Dôkazom sú pracovné úrazy, choroby z povolania, a tiež iné poškodenia zdravia, na ktorých vznik i priebeh má vplyv práca. Zamestnávateľ je zodpovedný za uspokojivé pracovné podmienky a povinný v zmysle čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky zabezpečiť všetkým zamestnancom ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci. V záujme bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnávateľ musí systematicky vykonávať súbor preventívnych a ochranných opatrení, ktoré zodpovedajú nebezpečenstvám existujúcich v jeho pracovnom procese tak, aby eliminoval riziká z nich vyplývajúce pre bezpečnosť a zdravie zamestnancov. Identifikovanie nebezpečenstiev, hodnotenie ich vplyvu na bezpečnosť a zdravie, návrh odborných riešení týchto opatrení nie sú v súčasných moderných technológiách jednoduché, skôr naopak, sú veľmi náročné. Na prevenciu a ochranu zdravia a života zamestnancov sú určené odborné preventívne a ochranné služby, konkrétne v podmienkach Slovenskej republiky bezpečnostno-technická služba a pracovná zdravotná služba, ktoré poskytujú zamestnávateľom odborné poradenstvo v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Slovenská republika je viazaná súborom dohovorov Medzinárodnej organizácie práce a právnych záväzných aktov Európskej únie, ktoré upravujú problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Najmä v zmysle dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 161/1985 Zb. o závodných zdravotných službách, ktorý Slovenská republika ratifikovala, je úlohou bezpečnostno-technickej služby a pracovnej zdravotnej služby zabezpečovať predovšetkým preventívne úlohy a poradenstvo pre zamestnávateľov, pracovníkov a ich zástupcov podniku, pokiaľ ide o požiadavky na vytvorenie, udržanie bezpečného a zdravého pracovného prostredia, ktoré je v prospech telesnému a duševnému zdraviu vo vzťahu k práci, prispôsobovanie práce schopnostiam, pracovníkom a prihliadnutiu na ich telesné a duševné zdravie. V zmysle čl. 3 citovaného dohovoru sa každý členský štát Medzinárodnej organizácie práce zaväzuje zavádzať závodné zdravotné služby pre všetkých pracovníkov. Urobené opatrenia majú byť primerané a vhodné z hľadiska osobitných nebezpečenstiev pri práci v konkrétnom podniku. Rovnako čl. 7 smernice 89 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci ukladá, aby zamestnávateľ určil jedného alebo viacerých pracovníkov, aby vykonávali činnosť súvisiacu s ochranou a prevenciou pred ohrozením pri práci v konkrétnom podniku. V právnom systéme Slovenskej republiky preventívne a ochranné služby upravuje § 21 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, podľa ktorého sám zamestnávateľ je povinný vo väzbe na existujúce pracovné podmienky vykonávať preventívne a ochranné služby. Preventívne a ochranné služby na účely tohto zákona sú odborné služby poskytované zamestnávateľovi, ktorý je povinný ich zabezpečiť pre všetkých zamestnancov a ktoré súvisia s výberom, organizovaním a vykonávaním odborných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, predovšetkým s prevenciou rizík a ochranou pred nimi. Na vykonávanie bezpečnostných, bezpečnostno-technickej služby a pracovnej zdravotnej služby je zamestnávateľ povinný určiť dostatočný počet odborných zamestnancov, ktorí sú s ním v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu. Ak zamestnávateľ so zreteľom na veľkosť firmy, počet zamestnancov, pracovné podmienky, rozsah, charakter, rozloženie nebezpečenstiev a ich vyplývajúcich rizík nemá dostatok vlastných odborných zamestnancov, je povinný zmluvne dohodnúť vykonávanie preventívnej a ochrannej služby dodávateľským spôsobom s jednou alebo viacerými fyzickými osobami, ktorí sú podnikateľmi alebo právnickými osobami a ktoré sú oprávnené na výkon preventívnej a ochrannej služby.
Z § 21 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci teda vyplýva, že zamestnávateľ musí mať bezpečnostno-technickú službu a pracovnú zdravotnú službu a sám manažuje vykonávanie ich úloh príslušnými odborníkmi, ktorých kapacitu a odbornosť zabezpečuje podľa pracovných podmienok existujúcich na jeho konkrétnom pracovisku.
Návrh na novelu § 21 ods. 2 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vykonanú zákonom č. 470/2011 Z. z., ktorý bol uplatnený poslancami v druhom čítaní tu v pléne Národnej rady, priniesol zásadnú zmenu v tom, že zamestnávateľ nie je povinný zabezpečovať pracovno-zdravotnú službu pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej alebo druhej, druhej kategórie.
Prezident Slovenskej republiky upozornil na rozpory novely s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky, na možné konanie orgánov únie a Medzinárodnej organizácie práce v tejto veci. Považujeme za potrebné predísť konaniu Medzinárodnej organizácie práce a Európskej únie voči Slovenskej republike v tejto veci.
Na otázku pána poslanca Mihála môžem teda odpovedať, že z uvedených dôvodov máme záujem a pripravujeme zabezpečiť dostatočnú ochranu života a zdravia zamestnancov pri práci, to je hlavná priorita, a predísť možným dopadom a reakciám uvedených inštitúcií. Bude teda, budeme teda zvažovať zmenu systému nastavenia výkonu pracovnej zdravotnej služby aj so zreteľom na kategorizáciu prác, a to predovšetkým tak, aby nebola znížená prevencia, ochrana života a zdravia zamestnancov pri práci, a tiež, aby neboli neodôvodnene zaťažení ani zamestnávatelia.
Konkrétne zmeny v nastavení pracovnej zdravotnej službe budeme realizovať pri návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti ochrany zdravia pri práci a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony neskorších predpisov, ktorý bude podľa plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na druhý polrok tohto roku predložený na rokovanie vlády Slovenskej republiky, malo by to byť v mesiaci decembri tohto roku.
Skončil som.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pán minister, ďakujem zatiaľ za odpoveď, ktorú pripravili experti na ministerstve práce. Ja by som rád počul tak trošku od srdca váš postoj k tomu, že by sa mala znovu zaviesť pracovná zdravotná služba v nejakej tej sprísnenej podobe oproti súčasnému stavu. Podľa môjho názoru totižto pôjde o ďalšiu komplikáciu, ktorú utŕžia zamestnávatelia a rozhodne nemožno hovoriť o znížení administratívnych povinností zamestnávateľov, o odbyrokratizovávaní a o znížení záťaže zamestnávateľov, ak sa znovu vráti stav, ktorý tu bol pred rokom 2011, a keď to dáme do kontextu s opatreniami, ktoré pripravujete v rámci balíčka ozdravných opatrení, keď to dáme do kontextu s tým, ako pripravujete novelu Zákonníka práce, tak ak si podnikatelia, a myslím tým teraz najmä drobných podnikateľov, ktorí majú niekoľko zamestnancov a ktorí zamestnávajú síce dvoch-troch, možno desiatich zamestnancov, ale ktorí sú chrbticou, pokiaľ ide o rozsah zamestnanosti na Slovensku, dostanú veľmi ťažké rany. Zvyšovanie odvodov, zvyšovanie daní, rušenie práce na dohodu, zavádzanie súbehu odstupného a výpovednej doby a ďalšie zmeny v Zákonníku práce. To všetko sú zlé správy práve pre tieto malé podniky, ktorým môžeme, týmto podnikateľom, byť radi a vďační, že zamestnávajú ľudí, a tak prispievajú aspoň sčasti k brzdeniu rastu nezamestnanosti na Slovensku. Pýtam sa teda ešte raz, pán minister, vy sa osobne stotožňujete s takýmto nárastom byrokratickej záťaže našich drobných podnikateľov?

Pán poslanec, predpokladám, že sa stotožňujete so mnou, že tu isté riziká smerom k medzinárodným organizáciám jestvujú. Preto riešiť ten problém je nevyhnutné. Celý spôsob prípravy novely akýchkoľvek zákonov zatiaľ z dielní ministerstva práce a sociálnych vecí, prípadne aj v tom prípravnom konaní, po značnej miere podmienený komunikáciou so sociálnymi partnermi, aj sociálnymi partnermi, ktorými sú zamestnávatelia. Uskutočňuje sa to aj teraz, keď pripravujeme novelu Zákonníka práce. Preto vás chcem ubezpečiť, že akúkoľvek novelu, ktorú pripravíme v kontexte tohto zákona, budem mať záujem odsúhlasiť aj s partnermi, hľadať nejaké kompromisné riešenia. Osobne som presvedčený, že takýto obsah je možný, ale zas na druhej strane nemôžme zostať v riziku, že budú vyvodené voči Slovenskej republiky postihy vyplývajúce z medzinárodných organizácií a z ich oprávnení, ktoré v tomto smere majú. Takže toľko k dodatočnej otázke, ktorú ste mi postavil.