40. schôdza

Pani podpredsedníčka, chcem reagovať len veľmi stručne a jednoducho na vás, na vaše vystúpenie, s jednou veľkou prosbou, do mňa sa opierajte, koľko chcete, ale vyžiadam si od vás, aby ste nerýpala do mojej rodiny. Moja rodina nemá čo spoločné s fungovaním tohto ministerstva, za ktoré zodpovedám. Vyprosím si, aby ste sa opierala do mojej rodiny.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán minister, ja ak som hovorila, hovorila som o vašej politickej rodine, vašej súkromnej rodiny som sa nedotkla. (Reakcie z pléna.)

Pani podpredsedníčka, myslím, že v tejto chvíli nemáte pravdu a mali by ste si pozrieť prepis, naozaj to bolo tak chápané, že ste sa pustili do rodiny pána ministra, a to sa naozaj nepatrí. O dôvod viacej, aby ste sa ospravedlnili. (Reakcie z pléna.)

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister... (ruch v sále), ja počkám chvíľku asi, kým ten ruch trochu prehrmí, lebo ja som naozaj sa pripravovala, takže by som chcela komunikovať s pánom ministrom. To, čo chcem povedať, chcem povedať viac jemu ako vám.
Ale zatiaľ možno poviem pánu poslancovi Jarjabkovi. Pán poslanec, že ja nie som ani – ako ste to hovorili? – zúfalá, ani zúrivá a dokonca aj viem, že pána ministra neodvoláme dnes. Ale ja si myslím, že má význam takáto schôdza práve preto, že vlastne nemáme kde inde priestor povedať, čo sa nám nepáči alebo čo vidíme ako nie celkom, čo vidíme tak, ako to vidíme my, a bolo by dobré, keby to vedel, že to tak vidíme. A možno to nazvete kritikou alebo postrehmi, alebo neviem ako, ale ja si myslím, že má význam, aby som povedala pánovi ministrovi to, čo som si naozaj poctivo pripravovala s úmyslom, že chcem pomôcť veciam.
Keď pán minister začínal, keď nastúpil do funkcie, tak musím sa priznať k tomu, že moje prvé hodnotenia vaše, moje hodnotenia vás boli naozaj pozitívne. Mám aj svedkov medzi kolegami v tom, že ja som sa zúčastňovala občas na zasadnutiach výboru pre deti, že som komentovala vaše vystupovanie a vedenie toho výboru alebo poznámky, postrehy, tendencie riadiace ako pozitívne a hovorila som, že pôsobíte na mňa ako pragmatický človek a dobrý manažér.
Trochu som, preskočím teraz časovo nejaký úsek, vrátim sa znovu k tej problematike detí v tom, že trochu som bola sklamaná, pretože na tých prvých stretnutiach výboru pre deti, keď sa riešili všelijaké prípady, aj utýraná Lucka Luknárová, aj ďalšie, ste vy boli ten, ktorý hovoril, že sa zasadíte za to, aby teda bol ustanovený detský ombudsman a aby bol v podstate súčasťou inštitútu alebo inštitúcie ombudsmana alebo verejného ochrancu práv, ktorý už existuje. Preto ma trochu zarazilo, že tie informácie neskoršie, o dva roky neskôr, hovorili alebo hovoria o zámere ustanoviť komisára pre deti. Nechápem prečo. Nechápem, prečo nová inštitúcia, prečo izolujeme zas jeden problém. Myslím si, že je to systémová chyba. Či to má byť len preto, aby opozícia nemala pravdu, alebo iné názory nemali pravdu? Ja si myslím, že je to zlé rozhodnutie a vznikne zas izolovaný systém v zle fungujúcom systéme.
Ja som to pred dvomi dňami, alebo kedy sme diskutovali k správe generálneho prokurátora, dokonca hovorila aj o tom, že práve v sociálnoprávnej ochrane detí nám ten systém nefunguje preto, lebo každý v podstate, každá súčasť toho systému, sociálnoprávna ochrana, polícia, súdy, je zatvorená sama do seba a navzájom nevytvárajú funkčný, zmysluplný systém, ktorý by sa riadil nejakým spoločným cieľom. Takže tento krok je ďalšie také zakuklenie, uzatvorenie tých zložiek, každej samého do seba a nevidím to ako smerovanie k cieľu dosiahnuť lepšiu ochranu, sociálnoprávnu ochranu detí.
Rovnako umelé trieštenie a tým aj nemožnosť dosiahnutia efektívnych riešení je vo veľkej oblasti, ktorú nazývame domáce násilie, prípadne taká ďalšia alebo iná trochu sa prelínajúca oblasť – oblasť násilia na ženách. Tu mám viacero výhrad. Vaše ministerstvo, dovoľte mi to povedať, cítim sa v tejto oblasti byť doma, nerobím to ani dva dni, ani dva roky. Vyznám sa v tom aj teoreticky, aj veľmi, veľmi prakticky. Vaše ministerstvo v tejto otázke nie je na pulze dňa, nerešpektuje ani moderné odborné poznatky, ani platnú dokonca legislatívu Európskej únie. Chcela by som zdôrazniť, že domáce násilie nie je iba násilie na ženách. A násilie na ženách nie je iba rodovo podmienené. Z vášho ministerstva vychádzajú tie tendencie a z vášho ministerstva vychádzajú tie materiály, ktoré sú vlastne predmetom sporu už teraz rodovej rovnosti. Takéto striktné vymedzovanie vytvára dojem, že tej problematike sa rozumie iba hŕstka vyvolených. Možno tých, ktorí na vašom ministerstve túto problematiku majú na starosti a ktorí si ale, čo je dôležité a čo súvisí s obsahom vlastne aj toho návrhu dnešného, o ktorom sa tu hovorí, ktorí si následne delia koláč. To znamená dotácie a granty. Vylučujú sa nevhodné, prípadne nehodné subjekty, hoci práve často medzi nimi sú organizácie, ktoré plnia práve tie nenahraditeľné úlohy a pomáhajú a reálne pomáhajú a vedia pomôcť alebo vedeli by, keby mali vhodné podmienky pomôcť skutočným ľuďom, ktorí tú pomoc potrebujú.
Pán poslanec Poliačik včera či predvčerom spomenul jednu organizáciu. Ja by som vám rada povedala, prepáčte, že možno trochu odbočujem. Tá organizácia, ktorú ste spomínali, nie je práve alebo respektíve je medzi tými protežovanými. A nie je to tá, ktorá reálne dennodenne pomáha v prípadoch, takže to ľutujem, že musím povedať.
Z tej užšej oblasti násilia na ženách sa vlastne, ja neviem, či nedorozumením, ale skôr to vyzerá ako keby zámerom, rozšíril ten problém na celú oblasť tej rodovej rovnosti. A ja by som vás chcela poprosiť, skúste porozmýšľať o tom, či sa nedá urobiť koniec tomu tvrdohlavému ulpievaniu na nejakých dogmách, ktoré bráni naozajstnému odstraňovaniu rodovej nerovnosti. Ja nemám problém osobne s termínom rodová rovnosť. A hovorím, že však my sme sa aj v škole učili, čo už bolo dosť dávno, v ľudovej, teda v mojom prípade, učili sme sa o tom, že sú rody mužský a ženský, a ja si to teda vysvetľujem takto.
Len, bohužiaľ, pán minister ma nepočúva, tak ja to asi hovorím zbytočne. Tak čo teraz mám robiť? (Krátke zmĺknutie rečníčky, reakcia spravodajcu.) Pred chvíľou sa vrátil, ja som to sledovala.

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pán minister je tu. Nech sa páči, pokračujte.

Šípošová, Janka, poslankyňa NR SR
Dobre. (Reakcia ministra Richtera.) Dobre, ďakujem. Ďakujem, pán predsedajúci.
Takže skúsme hovoriť, pán minister, nie o rodovej rovnosti. To nebude taký strašný problém premenovať odbor. A tým premenovaním možno by sme dosiahli aj trochu zmenu vo vnímaní. Skúsme hovoriť tak, ako tomu hovoria vo Francúzsku alebo v Českej republike, rovnosť pohlaví. Možno to bude len malý krok, ale mohol by pomôcť. Hneď aj poviem, že vaši pracovníci tvrdia, že toto je nutné používať, ten pojem rodová rovnosť a ďalšie súvislosti, pretože aby sme dostali európske granty alebo teda dotácie. Aj Francúzi, aj Česi sa uchádzajú o dotácie, dostávajú ich napriek tomu, že hovoria systematicky o rovnosti pohlaví. Je to veľká škoda, že robíme rozbušku tam, že robíme problémy tam, kde by nemuseli byť, aj keď vidím za tým trošku taký práve zmysel, ktorý som popísala predtým, že rozumieme tomu iba my a my, ktorí tomu rozumieme, sme tí vyvolení, povolaní a my budeme dostávať tie peniaze, čo je zase veľká škoda, pretože to už sa k tomu nebudem vracať, že ich nedostávajú tí, ktorí by ich mali na čo rozumnejšie použiť. Rozmýšľam o tom, či mám znovu, ale nebudem opakovať ten príklad, ktorý som už v tejto snemovni raz hovorila, o úžasnom projekte dojčenia otcov, keď to v skratke poviem.
Takže... (Ruch v sále.) Takže... Počkám chvíľku? Dobre, takže, pán minister, možno som príliš smelá, ale skúste si pripustiť, že nie všetci kompetentní ľudia sú na vašom ministerstve, a pokúste sa možno počúvať iné názory. Ja netrvám na tom, že mám pravdu ja, ale počúvajme sa a skúsme si vysvetliť, že prečo si vy myslíte, že ja pravdu nemám. Trochu mi to prišlo ľúto, keď sa tu prejednával zákon o sociálnej práci, že som vám tiež s veľkou naozaj úprimnosťou povedala, prečo si myslím, že toto nie je dobré, tamto nie je dobré. Konkrétne si dodnes myslím, že je veľmi nesprávne, že zákon o sociálnej práci nie je zadefinovaný, nepozná, nehovorí o tom, čo je to sociálna práca, a tie reakcie, ktoré boli, že to je preto, lebo tých definícií je veľmi veľa, ja nepovažujem za odborné. Len mi prišlo ľúto, pán minister, že vy ste v záverečnom slove mi ani na moje otázky neodpovedali. A toto by som ja chcela dosiahnuť, keby sme vedeli sa rozprávať o veciach s cieľom vysvetliť si ich a povedať, že naozaj čo bude lepšie.
Ja som inak bola veľmi rada, keď som videla tu dnes pána premiéra, a som si dvakrát prerobila tento príhovor, pretože on pozná moju prácu. My sme sa pred rokmi stretli v tom krátkom období, keď aj on sa angažoval v problematike pomoci obetiam trestných činov. A chcela som sa naňho odvolať, resp. sa dovolať jeho svedectva, že ja nie som ani hysterická, ani neznášanlivá a že vždy chcem najprv pochopiť aj iné argumenty, aj opačné argumenty. A verte mi, že to naozaj myslím úprimne. Mojou najdôležitejšou snahou je pomáhať obetiam trestných činov vrátane obetí domáceho násilia a ich rodinám. Ja sa nechcem hádať ani tu, ani nikde inde. Ja dokonca mám snahu a pokúšam sa o mediáciu aj v trestných veciach. Samozrejme bez toho, aby som zasahovala do trestného konania alebo do stíhania páchateľov, a viem, že sa to dá. Takže rada by som riešila veci konsenzom.
Takže, pán minister, no, pán premiér tu hovoril o tom, že ako vy ovládate agendu ministerstva. Ja mu nechcem protirečiť, len si nie vždy myslím, že nie ste to vy, kto je ovládaný trochu tými ľuďmi, ktorí vám pripravujú materiály možno. Možno im až príliš dôverujete, možno, nieže možno, celkom určite nemôže minister obsiahnuť vlastnoručne a vlastnohlavne všetky problematiky, ktoré jeho ministerstvo rieši. Ale bola by som veľmi rada, keby sa to dalo nejakým spôsobom – no ako to povedať? – vyriešiť v tom duchu, aby sme smerovali k lepším riešeniam a nie k jednostrannému presadzovaniu názorov jednej skupiny, ktorá už sa ani nedrží vlastne moderných teórií ani moderných poznatkov v danej oblasti.
Na záver možno trošku také osobné. Ja viem, že je to asi váš temperament, a viem, že temperament je ťažké ovládať, ale dosť často sa tak stane vám, že reagujete možno v dobrom na pripomienky takým zvýšeným hlasom, a ja som vás chcela poprosiť, že trošku úsmevu dakedy a možno by nám to išlo lepšie.
Ďakujem.

No, ja naozaj nemám nárok reagovať na odborné argumenty pani poslankyne Šípošovej, ale reagujem len z toho dôvodu, že ma oslovila na začiatku. Pani poslankyňa, je radosť vás počúvať, je radosť vás počúvať ako opozičnú poslankyňu a určite je každému vo výbore príslušnom danej tematiky česť vám protirečiť a protiargumentovať. To je to, o čom by mal tento parlament byť, a takto si myslím, že by tie debaty mali prebiehať všetky. Čiže chcem sa veľmi pekne poďakovať za vaše vystúpenie a opozičným poslancom povedať. Srdečne vám gratulujem, že aj takúto pani poslankyňu máte medzi sebou.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pôvodne som nemal dnes stáť ani za týmto pultom, ani sedieť poobede v lavici, pretože každú chvíľu očakávame radostnú udalosť v našej rodinke, ale keďže sa tá radostná udalosť nejako ešte nepriblížila natoľko, aby to bolo veľmi akútne, tak síce som na mobile stále, ale ešte mám tú možnosť, pán minister, povedať takouto cestou pár slov k tomu, prečo odvolávame, aké sú tie dôvody a tak ďalej a tak ďalej. Chcem byť vecný.
Takže dôvody, ktoré sú uvedené v tej predkladacej správe, sú dva a keď sa snažím teda pri tom všetkom aspoň trošku sledovať diskusiu, faktické poznámky a tak ďalej, tak ja teda konštatujem na úvod to, čo som už v nejakej faktickej poznámke povedal, že ani vy, ani premiér, ani podpredseda vlády Kaliňák, ani poslanci za stranu SMER, ktorí nejakým spôsobom dnes vystúpili, neobhájili, ani sa vlastne o to nepokúšali nejako zásadne obhajovať tú kauzu Star EU, pretože tá kauza jednoducho bola, sú na to dôkazy, sú na to svedkovia, to nebolo medzi štyrmi očami, to bolo pred možno desiatkami, stovkami svedkov, čiže to sa odškriepiť nedá, tak sa o to ani nepokúšate.
Pokiaľ ide o kauzu exekútor Krutý a 23-tisícová dotácia na tvorbu štyroch pracovných miest, tak takisto je to neodškriepiteľné, pretože je to zmluva, ktorá je zapísaná v Centrálnom registri zmlúv, o tom sa nejako nedá diskutovať, že nie je, keď tam jednoducho zapísaná je a keď tá dotácia poskytnutá bola. Čiže pokiaľ ide o vecnú úroveň tých dvoch bodov, na ktorých je postavené odvolávanie, tak sú to skrátka veci, ktoré sa stali, nikto to nespochybňuje, pretože je to nespochybniteľné. A pokiaľ sa táto diskusia vedie o tom, či to je dôvod na odvolávanie ministra práce, alebo či to nie je dôvod na odvolanie ministra práce, no tak ja osobne si myslím, že to dôvod je, a preto som sa pod tento návrh aj podpísal.
Samozrejme, väčšia časť snemovne, 83 poslancov nemôže priznať, že ich financmajster je nejakým spôsobom namočený v nejakých kauzách, takže to je úplne prirodzené. Je mi úplne jasné, že v tomto sa dohodnúť, dohodnúť v úvodzovkách, nedá a že vy odvolaný nebudete, pretože kapry si svoj rybník nevypustia. Ale fakt je ten, že tie kauzy sa stali. To znamená, že ste v roku 2008 v pozícii generálneho manažéra politickej strany SMER – sociálna demokracia na tom stretnutí v Prešove vyzývali, respektíve odporúčali, aby som použil miernejší výraz, odporúčali ste tam prítomným starostom, primátorom obcí, aby pri projektoch z eurofondov využili služby agentúry Star EU, ktorá má veľmi podivuhodný pôvod, veľmi podivuhodnú históriu, pretože má zvláštnych českých majiteľov, nedá sa nájsť nikde niečo, čo by oni iné robili okrem toho, že sa tu na Slovensku prezentovali ako úspešní poradcovia, pokiaľ ide o čerpanie eurofondov. No a je to úplne čistá náhoda, že zo 70 výberových konaní na tú pozíciu poradcu, ja tomu nerozumiem, takže hovorím tak, ako mi jazyk narástol, mňa téma eurofondov vždycky nejako príliš nelákala, považujem to za zlo, ktoré je tu, ale musíme s ním vedieť žiť. Takže ako je to čistá náhoda zrejme, že zo 70 projektov táto agentúra vyhrala práve 70. A že tá ďalšia spriaznená agentúra, meno som už zabudol, ale je to tu v materiáli, tak tá tiež tesne skoro všetky tie výberové konania vyhrala. No jednoducho, jednoducho môžeme si o tom myslieť, čo chceme, ale ja si myslím, že toto je korupčné správanie a že za toto musíte niesť politickú zodpovednosť. A je úplne jedno, či sa to stalo v roku 2008, alebo či by sa to stalo už počas toho, ako ste boli alebo ste ministrom, pretože jednoducho táto škvrna vo vašom životopise je a nezmyjete ju nijakým spôsobom. S takýmto kreditom by ste mali odstúpiť z pozície ministra sám bez toho, že by sa tu musela konať nejaká podivuhodná schôdza na vaše odvolávanie.
Pokiaľ ide o tú druhú kauzu, keď sme boli spolu v tej televíznej relácii pred niekoľkými týždňami, ja som to vytiahol teda, že čo toto má znamenať, ako je to možné, že vaši ľudia poskytli 23-tisícovú dotáciu veľmi úspešnému súdnemu exekútorovi, zdôrazňujem, veľmi úspešnému súdnemu exekútorovi, to je nie nejaký človek, ktorý síce má kanceláriu súdneho exekútora, ale trápi sa, pretože nemá zákazky, nemá čo robiť, to je človek, ktorý je špička vo svojom odbore, nebudem komentovať prečo a ako je tou špičkou, to možno nechám na pána Hlinu, ktorý sa tejto téme dlhodobo venuje a má v tom iný prehľad ako ja, ale to je človek, ktorý, obrazne povedané, má kancelárie v Bratislave vykladané, obložené zlatými obkladmi a kľučkami. Z morálneho hľadiska, zdôrazňujem, z morálneho hľadiska, nie z hľadiska zákona, z morálneho hľadiska by takýto človek nemal dostať jedno jediné euro nejakej podpory, jedno jediné. Dostal 23-tisíc, lebo zamestná mladých ľudí do 29 rokov.
Viete, máte tu ten projekt, ten projekt je taký, aký je. To bola už téma minulý týždeň, keď bol tu zákon. Povedali sme si svoje, ale to, aby dostal súdny exekútor, megaúspešný súdny exekútor takéto peniaze, to je jednoducho za hranicou toho, čomu sa hovoria dobré mravy. Tie peniaze, tie peniaze mohli dostať iní podnikatelia alebo živnostníci alebo zamestnávatelia, dostal ich súdny, úspešný súdny exekútor. To jednoducho nie je v poriadku.
Vy máte taký ten meštek, otras sa? Áno, stále to zaznieva, že viete vybaviť ďalšie a ďalšie milióny z Európskej únie na podporu tvorby nových pracovných miest. Vy viete vybaviť nekonečný počet tých miliónov? Čiže jednoducho ktokoľvek, ja neviem Penta za vami príde, že potrebovala by vytvoriť 5, 6, 100 nových pracovných miest, možno napríklad v denníku SME, ktorý teraz kúpila, alebo v Trende, lebo tí odtiaľ poutekali. Aj oni dostanú dotáciu, keď to budú novinári do 29 rokov? Jednoducho, majme predsa nejakú hranicu, rešpektujme niečo, čo sa sluší, čo sa nesluší. Toto sa podľa mňa nesluší.
Čakal som, čo poviete vo vašom vystúpení na moju adresu. Bol som pripravený, že niečo vymyslíte, veď máte tam 500 ľudí, tak niečo sa nájde. Vždycky sa na niekoho niečo nájde. Takže bol som zvedavý, že čo na mňa vytiahnete. Mali ste na tú prípravu tri týždne na túto schôdzu, tak som čakal, čo bude. Tak príjemne som bol prekvapený, že ste vytiahli len to, čo som si teda zistil po tej televíznej relácii, keď ste ma teda prekvapili tým, že 85 exekútorov dostalo takéto dotácie. Tak som si teda doma dal tú námahu a otvoril som si Centrálny register zmlúv a začal som pátrať. Tak ako to vlastne bolo s tým Krutým? Ako to vlastne je s tými exekútormi? Áno, ten register sa buduje od roku 2010 plus-mínus, ten starší, ten novší od roku 2012. Čiže neviete tam ísť do nejakej histórie, čiže neviem presne, ako ste získali tie čísla ohľadne ministra Kaníka, lebo to boli 2004, ´5, ´6 roky, ale zrejme, samozrejme, na jednotlivých úradoch tie záznamy existujú, aj keď nie sú teda verejne dostupné.
No ale to, čo som teda ja vtedy ešte pred tými troma týždňami našiel v Centrálnom registri zmlúv, tak skutočne som sa zarazil, pretože našiel som tam, našiel som tam, že postupne od januára 2012, ešte raz opakujem, od januára 2012 sa tam začali objavovať zmluvy jednotlivých úradov práce z rôznych regiónov so súdnymi exekútormi, pani Kučerová, aj vás som tam našiel. Bol som prekvapený a bol som zaskočený, pretože som to nevedel, naozaj, úprimne to hovorím, že od januára 2012 sú poskytované nejakým spôsobom nejaké peniaze súdnym exekútorom. Čiže áno, máte pravdu v tom, že bolo to ešte za mojej éry, pretože ja som končil ako minister, tuším, 4. alebo koľkého apríla. Čiže tak, ako som si to teraz ešte raz prešiel, ak vidím dobre, tak som tam našiel deväť zmlúv, ktoré boli zapísané do tohto registra v období od januára 2012 do apríla 2012. Deväť zmlúv, ale to je jedno, či je to jedna zmluva, deväť alebo 80.
V každom prípade opakujem to, čo som povedal vo faktickej poznámke. Osobne, ja osobne sa hanbím za to, že som tam našiel tých deväť zmlúv, pretože si myslím, že exekútori by nemali dostávať dotácie, či už je to na absolventskú prax, alebo či je to na tvorbu regulérnych pracovných miest. Teda tých deväť zmlúv je o absolventskej praxi, čo je trošku niečo iné ako vytvorenie pracovného miesta, je niečo iné 180 eur na jedného absolventa alebo 23-tisíc na pracovné miesta, ale dobre. V princípe, v princípe ja tvrdím, že súdni exekútori by ani takýmto spôsobom nemali dostať ani euro. Čiže je mi hanbou, že som o tom nevedel a že som tým pádom na túto situáciu ani nereagoval, pretože ak by som bol o tom vedel, tak urobím v rámci svojich možností a kompetencií všetko preto, aby tá absolventská prax na exekútorských úradoch bola stopnutá. Žiaľ, nestalo sa, nevedel som o tom. Naša vláda o tri mesiace definitívne skončila. Preto opakujem to, čo som povedal, hoci dodatočne po dva a pol či koľkých rokoch, opakujem svoju výzvu, ktorú som povedal vo faktickej poznámke, pán minister. Ak odstúpite vy z pozície ministra kvôli tejto kauze Krutý, s tým ale, že sa nevrátite ani do parlamentu, tak som ochotný odstúpiť v ďalšej sekunde aj ja z pozície poslanca Národnej rady, pretože hoci po tom dva a pol roku, ale uvedomujem si to, že to sa stať jednoducho nemalo. Čiže ak toto považujeme za chybu, áno, odstúpme obidvaja.
V tej televíznej relácii ste ma prekvapili nielen tým, že ste povedali, že 85 exekútorov, nielen pán Krutý, dostali nejakú dotáciu, ale prekvapili ste ma najmä tým, že ste tú dotáciu obhajovali. Ja som totižto čakal, že vaše slová budú asi takéto: Áno, viem, prepáčte, ospravedlňujem sa, to sa nemalo stať, úradníci urobili chybu, ten a ten odišiel z úradu, vydal som metodický pokyn, aby exekútori žiadne dotácie nedostávali. Ale namiesto týchto slov vy ste začali obhajovať poskytnutie tej dotácie. Začali ste hovoriť o tom, no veď prečo nie. Veď predsa splnil tie podmienky, tie, ktoré ste tu aj dnes citovali. Mal zaplatené odvody do sociálnej, zdravotnej poisťovne, splnil všetko to, čo zákon ako hovorí. Tak prečo by nemohol dostať aj on dotáciu? To je síce pravda, ale ja som teda čakal napriek tomu všetkému, že vy sa k tomu postavíte úplne naopak. Vy ste nielenže priznali, že tú dotáciu dostal, ale ste to dokonca ešte obhajovali ako svoju srdcovú záležitosť. A tomu jednoducho nerozumiem.
Mimochodom, čítal som si článok v novinách Nové slovo, ktoré sú teda na vašej strane, a tam redaktor v rozsiahlom článku hodnotí tento váš krok ako závažnú politickú chybu. A je snáď asi každému jasné, že to skutočne obrovskou politickou chybou aj je. Pretože normálne rozmýšľajúci politik v podmienkach Slovenskej republiky, ktorý dobre pozná pomery, vie, vyslovene z toho politického hľadiska, vyslovene z toho politického hľadiska, teraz to nebudem hodnotiť ako nejako odborne, ale z politického hľadiska exekútori sú u nás, prepáčte za výraz, nenávidení a svojím spôsobom si to aj zaslúžia, pretože to, čo mnoho z nich predvádza, to je tiež za hranicou dobrých mravov. Státisíce ľudí na Slovensku, státisíce rodín na Slovensku dobre poznajú, čo sú to súdni exekútori, akú paseku vedia narobiť. A keď mi niekto povie, no veď ale dobre, ale to je aj o tom, že ten exekútor pre povedzme podnikateľa, ktorý nevie vymôcť svoju pohľadávku u nejakého iného podnikateľa, vykoná za neho tú špinavú prácu a tú pohľadávku vymôže.
Pred pár dňami mi hovorí kamarát, podniká, má menšiu firmu. Áno, jasné, aj ja som mal exekútora, ktorého som zaplatil, aby mi vymáhal dlhy, ale prvé, čo bolo, z tých vymožených peňazí nejakých 800 euro, alebo koľko to bolo, si nechal on ako svoju odmenu a potom sa mu skrátka nejako prestalo s tým vymáhaním dariť, čiže v podstate pre mňa nevymohol nič, ale svojich 800 eur si do vačku strčil. Takže aj takéto praktiky majú exekútori.
Nechcem ich všetkých hádzať do jedného vreca, ale žiaľ, fakt je ten, že Slovensko nenávidí exekútorov. Tak to jednoducho je, nech to je preto alebo preto alebo preto. Taká je realita. Čiže exekútorom poskytovať vedome a ešte to obhajovať, dotácie, 23-tisíc, čo nie sú malé peniaze? Povedzte to nejakému živnostníkovi niekde pri Prešove. 23-tisíc. Takéto niečo je doslova, doslova sabotáž, to je politická, obrovská chyba.
Ja viem, opakujem ešte raz, že kapre si svoj rybník nevypustia a že vaši poslanci vás, samozrejme, podržia. To je úplne jasné. Ale som rád, že ľudia na Slovensku, ktorí možno o tejto kauze nevedeli a nevedeli, akým spôsobom riadite ministerstvo, pokiaľ ide o takéto prípady, sa to dozvedeli. Ak nie skôr, tak dnes. A urobia si na vašu prácu svoj názor. Nebudem hodnotiť, pán minister, ak dovolíte, nechcem zdržiavať, to, čo ste potom menovali ako vaše úspechy, možno niekedy inokedy. Ale tieto dve kauzy, ktoré neodškriepite a ani sa o to vlastne nepokúšate, lebo nie je o čom, tieto dve kauzy zostanú navždy zapísané vo vašom životopise. Táto schôdza, že sa dnes konala a že tu zazneli také prejavy, aké zazneli, to z análov Národnej rady nevymažete.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, najskôr úplne ľudsky. Je fajn, že hovoríte o radostnej udalosti a nemáte pri tom na mysli odvolávanie ministra. To je istý posun vo vašom vystúpení, to treba povedať.
No a teraz politicky. Pán poslanec, budem reagovať na tú časť vášho vystúpenia, keď ste hovorili o tom odstupovaní vašom a o tej výmene za ministra. No naozaj si vy myslíte, že ste vy pre nás tak dôležitý, že nám záleží na vašom mandáte? Naozaj si myslíte, že je pre nás dôležité, že či vy ten mandát máte, alebo nemáte? Veď predsa o tom nerozhodujete, no, môžete o tom rozhodnúť vy, keď odstúpite. Nám je to úplne jedno. Odstúpte aj hneď, pán minister, to je úplne jedno.
Viete, čo je problém? Problém je v tom, že vy vlastne tým poslancom možno nebudete už a vôbec o tom nebudete chcieť rozmýšľať. Jednoducho, voliči vás nezvolia. Nedostanete sa do parlamentu. No tak, keď im to chcete urýchliť, tak odstúpte. Ale táto hra je neadekvátna pre nás. Váš mandát a náš mandát? No nebláznite!
Ďakujem za pozornosť. (Reakcia z pléna.)