42. schôdza

Pán poslanec Hudacký.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán... (Ruch v sále.)

Pán poslanec, poprosím vás, buďte taký dobrý. Dajte, prosím vás, pánovi predsedovi... (Reakcia z pléna.) Pán poslanec Hraško, mali ste možnosť hovoriť, viete vystúpiť. Dajte čas dve minúty pánovi predsedovi výboru Hudackému.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister vnútra, rozhovorili ste sa teda dosť doširoka, ja si myslím, a možno by bolo lepšie, keby ste sa viac držali toho vášho rezortu a hlavne riešenia množstva káuz, ktoré sú spojené aj s touto vládou.
Okrem iného teda ste hovorili aj o odkúpení materskej spoločnosti SPP, aké to bolo výhodné pre túto krajinu. Ja si to vôbec nemyslím. Myslím si, že teda to bolo nezmyselné rozhodnutie. Vyhodili ste zbytočne 60 mil. eur za odkúpenie tejto materskej spoločnosti, pričom každý rok táto materská spoločnosť bude niesť na svojich pleciach takmer 80 mil. eur ročne. To všetkého, samozrejme, budú musieť zaplatiť daňoví poplatníci, teda aj tí, ktorým naoko prostredníctvom cien za plyn šetríte ich rozpočty. Štát mohol a mal regulovať cenové návrhy vo valnom zhromaždení SPP, kde mal v podstate majoritu 51 %. Čiže nebolo vôbec treba odkupovať materskú spoločnosť. Naviac, ceny plynu a vôbec energií sú regulované regulačným úradom ÚRSO, a nie Úradom vlády. Takže skutočne táto transakcia bola nezmyselná. Ak ste teda niekoho odbremenili týmto spôsobom, odkúpením tohto podielu, tak odbremenili ste predovšetkým minoritného investora, súkromného investora, ktorý si skutočne teraz môže deliť len zisky z niektorých dcérskych spoločností, predovšetkým z Eustreamu. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Mičovský.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda vlády, mne sa naozaj páčila forma, ktorú ste použili pri svojom prejave. A dokonca na rozdiel od niektorých iných kolegov mne sa páčili aj vaše niektoré obsahové časti. A viete, ktorá sa mi páčila z nich najviac? Je to tá, kde ste spomínali, že rozhodujú nie slová o tom, že človek dačo chce urobiť a zmeniť, ale občas aj činy a že tie činy teda sú viac oveľa ako slová.
Aj ja vám chcem pripomenúť jeden čin, ktorý skupina lesníkov, keď sme sa už bavili o tej korupcii v lesoch, pred piatimi rokmi urobila 1. júla 2009 práve v ten deň, keď pán premiér za svojej prvej vlády povedal, že sa musí zásadným spôsobom zmeniť spôsob riadenia štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky. A ten čin bol ten, že 1. júla 2009 skupina piatich lesníkov dala trestné oznámenie na korupčné dianie, ktoré sa vtedy dialo. A viete, aký je osud tohto oznámenia? Nemôžete vedieť o všetkom, čo sa vám deje v rezorte, ale dodnes sa to vyšetruje. A ja keď sa občas ako jeden z tých, čo podali trestné oznámenie, alebo jeden z občanov podľa dvestojedenástky spytujem na to, ako ďaleko to zašlo, tak sa vždy dozviem, že sa to vyšetruje. Nuž ak nás chcete presvedčiť, že nielen teda tie protikorupčné činy ste vykonali v rámci zákonných možností, ale že sú to aj reálne činy, pripomínam aj vám, že máte možnosť z nich jeden taký urobiť a pozrieť sa tak, ako ďaleko to vyšetrovanie zašlo, pretože tým by ste ma presvedčili o tom viac ako výpočtom tých aktivít, o ktorých nevravím, že sú zlé, lebo tie činy mi chýbajú niekedy aj u vás práve. Ďakujem.

Pán poslanec Blaha.

Ďakujem pekne. Chcel by som oceniť príhovor pána ministra. Naozaj vyškolil opozíciu ako malých chlapcov.
Ale čo je dôležité. Upriamil pozornosť na to, čo je dôležité na tomto spore, pretože myslím si, že korupcia a boj s korupciou, to je téma, ktorá je vlastná tak ľavici, ako aj pravici, aspoň v tej hodnotovej rovine. A myslím, že nikto tu nebude obhajovať korupciu, ale dôležité je, že medzi ľavicou a pravicou je rozdiel práve v tom, čo pomenoval pán minister. To znamená, že pravica na Slovensku obhajuje záujmy biznisu, záujmy biznismenov, zatiaľ čo ľavica sa snaží obhajovať záujmy zamestnancov práve prostredníctvom takých aktov, ako je napríklad Zákonník práce, ktorý je oveľa sociálnejší, prostredníctvom progresívnej dane, prostredníctvom aj štátnej kontroly, aj štátneho vlastníctva v strategických odvetviach. Tam, kde pravica všade videla len privatizáciu, trh, dereguláciu a záujmy biznismenov, tam ľavica chce vidieť aj ochranu ľudí. A o tomto je. Tu to je naozaj základom celej tej diskusie.
A naozaj, keď sa aj bavíme o novembri 1989 a o 17. novembri, ako hovoril aj pán minister, viete, ľudia 17. novembra štrngali na námestiach za ľudskejší a demokratický socializmus, ľudskejší sociálny systém (Smiech v sále.), za dubčekovskú víziu, zatiaľ čo vy, páni kolegovia, ste im priniesli cynický, arogantný nieže kapitalizmus, ale kanikalizmus, to znamená systém, ktorý absolútne popiera sociálne práva ľudí, toto je vaša vizitka, kanikalizmus, presne tak. (Smiech v sále.)

Pán poslanec Muňko.

Poprosím vás, páni poslanci, o kľud. Pán minister, veľmi dobre ste vystihli boj s korupciou, to, čo tu prezentuje opozícia pri voľbe generálneho prokurátora. Keby pán prokurátor Čentéš nebol zoškartoval vec, ktorú uviedol tu predkladateľ, tak možno by pán predkladateľ dneska nesedel tam, kde sedí, a sedel by niekde inde, pretože na Generálnej prokuratúre funguje server a to, čo je raz na ňom vytlačené, takže vždycky sa to dá z neho stiahnuť.
Pokiaľ ale ide o druhú vec, sedíme tu kvôli zdravotníctvu, zabúda opozícia, kto nastavil zákon. Bol to pán Zajac, veriteľ, 3,4 mld. Zdravotné poisťovne kto zriadil v počte šesť? Bol to SMER alebo kto ich zriadil?
A môžem menovať ďalšie veci, ktoré tuná boli a sú, pokiaľ ide o zdravotníctvo. Zdravotníctvo je veľmi zložitý problém. Od začiatku bolo nastavené veľmi zle, pokračuje sa v tom. A ešte bude dlho trvať, aby sa napravili tie chyby, ktoré tam sú, ale premiér razantne konal, čo sa týka aj zdravotnej poisťovne Dôvera, kde sa snažil obmedziť zisk, a takisto razantne konal aj teraz, keď navrhol odvolanie, aby sa svojich postov vzdali ministerka zdravotníctva aj podpredsedníčka Národnej rady.