42. schôdza

Pán kolega Matovič, hoci odvolávame Roberta Fica, vy ste ma presvedčili, že aj minister Vážny je zrelý na odvolávanie. (Smiech v sále.) Pán Vážny, to je na uterák, pán Vážny, to je na uterák aj bez odvolávania Roberta Fica. Po tomto vystúpení, po vystúpení pána poslanca Matoviča, ale aj po vašom vystúpení je smutné, že minister nemá argumenty. Veď on je tu na to, minister je tu na to, aby pred nami uvádzal argumenty. A jednoducho, pán minister, naozaj to je na uterák, neusmievajte sa, hanba.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Už pri minulom vystúpení pána ministra mi napadlo, a teraz pán kolega Matovič to prakticky dokázal, že ono to nie je celkom už tak, ako to voľakedy bývalo, že páni zo strany SMER prečítajú to, čo im napíšu, a potom všetci proste budú ticho v opozícii. No a jednoducho o reálnych číslach, keď sa dajú na stôl, no tak sa dá debatovať. To sa nedá celkom dobre zvaliť na to, čo tu skúšajú niektorí možnože amatérski humanitne vzdelaní ľudia, ale proste poriadni ľudia, vzdelaní. A to si dovolíme oprieť o pána ministra financií, ktorý hovorí, že vydáva to vystúpenie, vystupuje človek, ktorý absolvoval štúdium na matematicko-fyzikálnej fakulte. A verte mi, odtiaľ boli ľudia, ktorí mňa učili na elektrofakulte. A znamená to, že to ich vzdelanie veľmi dobre sme si vážili, takže číslam rozumejú. A sa netvária, že sa to dá len tak ľahko zhodiť zo stola, a nie preto, že sme študovali niečo, kde matematika bola, ale jednoducho preto, že by nás do tej školy nezobrali, keby sme nevedeli pár čísiel spočítať, to vás ubezpečujem. Takže, pán minister, ja vás vyzvem, máte tam aj kolegu rovno ministra financií, pán minister Vážny, úplne pokojne zoberte tie isté čísla, čo uviedol pán kolega Matovič, ukážte, kde tam je chyba, a poďme to spočítať. Je to skutočne len ako obyčajná hypotéka. A pár z nás tú hypotéku hádam dokáže vyrátať. Máte ideálnu šancu mu tie argumenty vyvrátiť. Ale porosím vás, buďme takí, že poďme číslo po čísle, ja si pripravím kalkulačku. A ubezpečujem vás, že to bude jedna korektná normovaná debata, kde vyrátate teda skutočne, v čom sa kolegovia mýlia. A majte úprimnosť rovno pred celým národom. A tak sa potom naozaj dopracujeme ku pravde, aj k tej pravde, kde je vývar 1 mil. z CT-čka v Piešťanoch, ale aj k tej pravde, že kto sa v tomto prípade mýli. Je to jednoduché, normálne rozum do hrsti. A nenechajte sa vyrušovať krikľúňmi, ktorí teda naozaj tvrdia, že čísla sú všelijaké iné. Poďme na to číslo po čísle. Igor, vy takisto majte pevné nervy. To sa dá normálne uhrať.

Kolega Frešo, moje nervy spia ešte, tak akože možno až večer po takejto debate by boli unavené, takže je to bez problémov.
Martvoňove nejaké tie výlevy, myslím, vôbec nemá zmysel komentovať.
Či to je na uterák pre pána ministra Vážneho? Ja by som sa ho chcel zastať. Kľúčovým človekom v tejto veci bol Robert Fico, R1 bola jeho rozhodnutie, minister Vážny bol de facto podľa mňa v pozícii manažéra , ktorý to mal zrealizovať. Neobviňujme niekoho, kto iba realizoval príkaz svojho straníckeho šéfa, z toho, že je za to zodpovedný. Za toto je zodpovedný Robert Fico, preto som spomenul tento prípad ako jeden z kľúčových na začiatku v úvodnom slove. Škoda pre Slovenskú republiku aktuálne vo výške 2,7 mld. v prípade výstavby R1 je na triku premiéra vlády Slovenskej republiky s menom Robert Fico. To je všetko.

Zas pomerne veľa nezmyslov.
Eurofondy nejdú realokovať, pán poslanec Matovič, a na rýchlostné cesty, vás ubezpečujem, všetky europrostriedky sú už dávno vyčerpané. To znamená, naozaj nejde to realokovať a pol roka vybavovať s Európskou komisiou. Je to pomer medzi Kohéznym fondom, ERDF a inými. Čiže ak by to išlo, tak určite to radi urobíme. A naozaj ten zmysel toho bol, že sme vyčerpali všetky prostriedky na rýchlostné cesty a stále bolo treba iné riešiť, a preto sme sa pustili do scenára PPP.
Ubezpečujem vás aj o tom, že premiér Robert Fico nemanažoval R1 ako takú, koncesnú zmluvu som podpisoval ja. A je to rok a pol dlhý proces. A stopercentne vám garantujem, že ma nemanažoval v tomto. A tiež vám garantujem to, že som nedostal za to žiadnu províziu. Ak si myslíte, že som ju dostal, dokážte to, zažalujte to, to je vážny trestný čin. To nie je len tak, ako si to vy predstavujete.
A ešte posledné skomentujem. Samozrejme, medzinárodný tender, to znamená, asi by sme mali dostať provízie od veľkých francúzskych, nemeckých, španielskych konzorcií. To tak v živote celkom nefunguje.
Posledné, čo ešte poviem. Ja, tu prekrucujete tiež, som sa vyjadril svojho času, že finančné náklady na výstavbu formou PPP sú cez PPP o 50 až 70 % vyššie ako konvenčnou alebo eurofondovou formou. To je pravda, ale neviem, či vy hovoríte alebo denník Pravda, ktorý citujete, hovorí, že náklady na PPP sú o 50 až 70 % drahšie. Je to zásadný rozdiel, ešte raz hovorím. Porovnávajte hrušky s hruškami a jablká s jablkami. Ak tu porovnáte investičné náklady, tak sú skoro rovnaké, to už som pred chvíľou povedal, či už sa ide formou PPP, konvenčnou alebo eurofondovou, sú plus-mínus 10 % rovnaké.
Čo sa týka tej ceny, už ste si ju namodelovali, je taká, že nie 800 mil., ale 300 mil. to malo stáť. Ešte raz, urobte niečo a potom môžete vidieť, koľko čo stojí v reáli, ale nezanechajte za sebou mesačnú krajinu, ako ste to urobili, urobte niečo tak, aby sa to aj skolaudovalo. Príprava, realizácia, tender, kolaudácia, to je proces, ktorý trvá v diaľniciach dva-tri roky, niekedy päť rokov, s prípravou sedem rokov. Skúste to urobiť a potom kritizujte, potom budem vašu objektívnu kritiku brať naozaj objektívne. Ale, kritiku od úbožiakov, ktorí za sebou zanechali spálenú zem, ktorí nič neurobili, tak túto kritiku naozaj neberiem. Ja beriem kritiku od tých ľudí, ktorí niečo za sebou zanechali a ktorých si vážim. Ďakujem. (Potlesk.)

Pán minister, pán podpredseda vlády, viete, ja som sa musel až smiať, keď som videl, ako vás tak nasilu pomaly k tomu mikrofónu dotlačili. A aj som videl, aj vás chápem, že sa vám celkom až tak nechcelo tam ísť, lebo už toľko bolo povedaného, je to na číslach postavené, dá sa to overiť, naozaj nie je za tým žiadna alchýmia ani žiadne zložité záležitosti a stále je potrebné dokazovať nedokázateľné.
S tým, že, samozrejme, premiér nemanažoval túto záležitosť, absolútne súhlasím. Isteže to nemanažoval, isteže o tom len rozhodol a prikázal to a manažovali ste to vy, však ste boli vtedy ministrom, ale určite nebudem súhlasiť s tým, že tie náklady celkové by neboli nižšie, keby neboli zaťažené aj províziami, ktoré, samozrejme, nevieme dokázať, lebo keby sme ich vedeli dokázať, tak podávame trestné oznámenia. Ale spýtajte sa na Slovensku ktoréhokoľvek podnikateľa, živnostníka, niekoho, kto prišiel do styku s väčšou verejnou správou, s vašou vládou, či nemusia za všetko platiť provízie, či od nich za všetko nepýtajú provízie, ktoré od vašej jednej vlády po druhú vládu len rastú. Jednoducho problém je to, o čom tu rozprávame, nastolili ste systém korupčného prostredia, bez ktorého nikto nevie fungovať, pokiaľ človek s vami chce niečo robiť, niečo chce robiť s verejným sektorom. A to je problém, pre ktorý dnes tu sedíme, pre ktorý navrhujeme odvolať celú vládu na čele s Robertom Ficom.

Pán podpredseda vlády, citoval som z denníka Pravda. Takže ak tam zle vás citovali, treba to s nimi si vybaviť.
Osobne si myslím, že vy ste províziu nedostali, áno, som aj presvedčený o tom, že v strane SMER môžu byť aj čestní ľudia. Teraz nehovorím, že vy ste čestný, ale že môžu byť aj takí tí nosiči vody, ktorí v podstate robia tak akože z presvedčenia štafáž a myslia si, že vlastne okolo seba nemajú zlodejov. Len, bohužiaľ, opak je pravdou.
Vy ste v prípade R1 boli podľa mňa naozaj vykonávač, realizátor, manažér, ktorý to dostal za úlohu s tým, že: „Toto urobíš, s týmito to urobíš za takúto cenu.“ A to ste urobili. Pozeral som sa teda na to, aké ocenenie ten projekt dostal. A dostal ocenenie Finančný PPP projekt roka, ešte raz to poviem, Finančný PPP projekt roka. Takže keď niekto bude oceňovať Finančný PPP projekt roka, tak zrejme to bude asi preto, že teda to bol super vývar pre tie banky, ktoré to financovali. Takže úplne to pochopím, že to vyhralo z 1 500 projektov na svete.
Ale jedna zaujímavá skutočnosť pri tejto R1 ešte tu spomenutá nebola. A tá súvisí aj s reštrukturalizáciami a s bielymi koňmi a podvodmi a podobne. Na tej R1 jeden človek, a je to brat nášho pána premiéra, staval most. A ten most, ktorý staval, si dovolil svojim dodávateľom nevyplatiť. Následne z tej firmy zdrhol a následne tá firma skončila v rukách bieleho koňa, ktorý má na seba napísaných 150 firiem. Myslíte si, že je správne od Roberta Fica verejne neodsúdiť konanie svojho vlastného brata, ktorý zbohatol na tom, že staval R1 de facto, následne nevyplatil ľudí, ktorí mu ten most a tú zákazku tam stavali, prepísal tú firmu alebo vlastne de facto nechal, opustil ju s týmto dlhom a nechal ju na konci zaparkovať do rúk bieleho koňa? Je to správne, je to správne od premiéra Slovenskej republiky?

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, presne o tom slove vývar je táto schôdza. To znamená, začínalo sa to na tom, o aký vývar ide, resp. čo sa stalo s vývarom, to je taký slangový výraz vlastne pre nejaký veľmi, veľmi vysoký zisk, ktorý sa používa medzi lobistami, čo sa stalo s týmto vývarom v prípade piešťanskej nemocnice, čo sa stalo s týmto miliónom, komu vlastne pristál vo vrecku ten milión, kto to mal takto naplánované. Keďže pán premiér tu nie je, no tak dúfam teda, že naozaj už nespí, a teda zisťuje aktívne, komu pristál tento 1 mil. eur alebo komu má pristáť tento 1 mil. eur za piešťanské CT-čko vo vrecku, lebo celú noc mi prakticky ináč, mimochodom, píšu občania, pokiaľ, samozrejme, funguje priamy prenos z Národnej rady, a presne sa tak pýtajú na tento vývar s tým, že komu pristál a ako to zistíme. Ja im veľmi odporúčam, aby sa obrátili, aby sa obracali aj na poslancov strany SMER, to znamená ich e-mailové adresy, nech sa ich pýtajú, kde ten vývar z Piešťan skončil a či o tom niečo vedia.
A teraz naspäť k tomu, čo bolo predmetom vlastne debaty. To znamená tento PPP projekt. Veď je to jednoduché, pán minister, netreba byť nejako predpojatý, keď je to ako hypotéka, tak priemerne finančný gramotný občan zvládne vaše vysvetlenie, ktorým vyvrátite to, čo tu kolega poslanec Matovič tvrdí. To je predsa jednoduché. To je niekoľko čísel, keď vám to rátanie trochu nejde, vedľa máte ministra financií, určite vám veľmi rád s tým pomôže, lebo ten model vôbec nie je zložitejší ako jednoduchá hypotéka. To znamená, kľudne sa zoberte, máte na to prednostné právo, a číslo po čísle mu to vyvráťte, aby sme si boli istí, že sa nejedná v tomto prípade o tisícnásobne väčší vývar ako v prípade piešťanskej nemocnice, lebo to, čo kritizujeme, je systém, kde takéto vývary sa tvoria pod gesciou Roberta Fica ako premiéra takejto vlády.

Chcel by som moju faktickú využiť aj na to, že, pani podpredsedníčka, chcel by som vás upozorniť na to, že znova nejde priamy prenos rokovania Národnej rady.
Vývar alebo provízia, o ktorej ste hovorili, pán kolega Matovič. Nuž naozaj ak by sme tu mali dôkazy, podáme trestné oznámenia orgánom činným v trestnom konaní na prokuratúru, ale my sme Národná rada Slovenskej republiky, politik, minister musí zniesť aj politickú zodpovednosť. Na to my tu sedíme už vyše 12 hodín, preto tu my dneska sedíme. My tu vyvodzujeme politickú zodpovednosť, nie trestnoprávnu, na to sú iné orgány. A bežne vo svete sa politická zodpovednosť vyvodzuje za takéto prehrešky, za podozrenia, za indície z korupcie verejných činiteľov. A sú tu tie indície, stavebné náklady podľa vás 800 mil., podľa nás 400 mil., keď sa natiahnu na 3,7 mld. Vedľa vás sedí minister financií, ktorý povedal, že Slovensko nemá na viac ako na splácanie PPP projektov vo výške 260 mil. A ako ste chceli financovať D1 od Žiliny po Prešov? Spolu pokiaľ ide o nitriansku R1, o ktorej sa tu celý čas bavíme, by sme tak platili ročne koľko, pán minister? Povedzte to občanom. Je to 800 mil., 850 mil. ročne?
Mimochodom, keď hovoríte o tom, aby politik niečo sľúbil a aj dokončil, v roku 2007 ste na tlačovej konferencii spolu s premiérom sľúbili, že diaľnica do Košíc bude v roku 2010. Do roku 2010 ste aj vládli, tento sľub ste nesplnili. Čo ešte robíte na poste ministra aj spolu s premiérom? Preto vás odvolávame dneska.

V prvom rade, ak by to bolo v polohe technicko-ekonomických kategórií, tak rád sa pokúsim vysvetliť to každému, kto sa o tie čísla zaujíma, ale nie je to v polohe technicko-ekonomických kategórií, lebo z tejto diskusie to jednoznačne vyplýva. Takže podľa mňa nemá význam si to vysvetľovať. A určite sa to nespráva ako hypotéka. Je to podobný systém... (Reakcia z pléna.) To si povedal ty, pán poslanec, ale je to podobný systém, ale je to úplne iné niečo a nie je to jednoduché tak, že si sadneme k tomu na chvíľu. Ale ak si myslíme, že to nám nejako pomôže, ja s tým nemám problém, si sadnúť s číslami. Ale, zdôrazňujem, nie je to o technicko-ekonomických kategóriách, ale o tom populizme, ktorý tu stále vnášate.
Čo sa týka ukončenia diaľnice do roku 2010, áno, je to pravda, vyhlásil to predseda vlády vtedajší Robert Fico. Mali sme to postavené o to, že sme už rozbehli PPP projekt (súťaž), už prebiehal tzv. koncesný dialóg so svetovými konzorciami a z nich ani jedno nám nespochybnilo, že sa to dá postaviť do roku 2010. To sú fakty. Plán bol ten, že sa tam urobí všetko okrem tunelových úsekov. To radi vypúšťate. Aj premiér Fico povedal vtedy: „Vieme to urobiť bez tunelov.“ Tie tunely sa nedajú. Mali sme to naplánované tak, že budú fungovať bajpasy. Ale naozaj sme chceli do konca roku 2010 toto zrealizovať. Potom prišla kríza, za ktorú my nemôžeme. Vtedy v jednom konzorciu boli tri banky a zrazu po kríze, keď prudko klesla likvidita bánk, tak bolo v konzorciu 16 – 18 bánk, čo sa už nedalo riadiť.
A ešte jedno vám poviem. Ja si na tú predraženú diaľnicu, ktorú ste zrušili, D1 zo Žiliny do Prešova, zjednodušene povedané, počkám do roku 2020. Potom dáme na stôl tie predražené náklady, ktoré teraz spomínate, a uvidíme, koľko tá cesta bude stáť v roku 2020.

Dobrý deň. Ďakujem pekne za slovo, ktoré teda nakoniec dostávam predsa len.
Najprv som sľúbil kolegom technickú poznámku. Stále sa sťažujú na ten on line, prenos, takže poprosím odborníkov, ktorí to majú na starosti, aby ho sprevádzkovali.
A ešte jednu poznámku si chcem vybaviť k tej diskusii, ktorá... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Veľmi veľa ľudí zaujíma prenos a je toľko naň napojených, že jednoducho padá server.

Jurzyca, Eugen, poslanec NR SR
Pokúsim sa rozprávať tak, aby to nezaujímalo tak veľa ľudí teda.
Jedna poznámka k tomu, čo tu odznelo, ktorú podľa mňa treba urobiť. Hovorilo sa tu o tom, že verejné obstarávanie, ktoré vedie k nízkej cene, sa potom môže prejaviť tak, že sa zníži kvalita a že to dokonca môže viesť k stratám na ľudských životoch. Chcem povedať, že to nie je také jednoduché, áno, populisticky sa to dá takto povedať, ale čo je menej viditeľne, to je to, že aj keď sa robí predražené verejné obstarávanie, z tej predraženej ceny potom vyplýva, že chýbajú peniaze a tie chýbajú aj v zdravotníctve a tiež to môže viesť k stratám na ľudských životoch. Takže nie je také jednoduché obhajovať vysoké ceny. A nie je to ani ekonomicky správne.
Moje poznámky, ku ktorým som bol inšpirovaný pri sledovaní kauzy predraženého CT v piešťanskej nemocnici, sú vo dvoch skupinách, z nich jedna sa týka transparentnosti a druhá populizmu. K tomu populizmu potom ukážem niekoľko grafov.
Pokiaľ ide o transparentnosť, pozorne som si vypočul pána podpredsedu vlády pána Roberta Kaliňáka, ktorý hovoril o systémových opatreniach súvisiacich s podporou transparentnosti, a musím povedať, že nielenže prezentoval vcelku šarmantným spôsobom, čo tu už bolo povedané, tak aj ten obsah mal nenulovú hodnotu, mal pozitívnu hodnotu. Ale boli to vrátane toho whistleblowingu projekty, ktoré podľa môjho názoru sú z tej kategórie projektov ako preukazovanie pôvodu majetku, kde výsledky prichádzajú veľmi, veľmi pomaly. Nehovorím, že netreba robiť takéto projekty, ale myslím si, že máme v rámci transparentnosti kandidáta na účinnejší, efektívnejší projekt.
Transparentnosť sa doteraz u nás presadzovala vo dvoch vlnách. To bol v prvej vlne zákon o slobodnom prístupe k informáciám, v druhej vlne potom presadenie toho, aby všetky zmluvy boli verejnosti dostupné. Odborníci hovoria, že teraz má prísť tretia vlna, ktorá je založená na tom, aby verejná správa zverejňovala strojovo spracovateľné a užívateľsky komfortné informácie tak, aby verejnosť sa mohla ľahko orientovať v tej spleti informácií, ktorú dnes môžete na štátnych alebo aj na iných weboch verejnej správy nájsť. Ani tu nehovorím, že súčasná vláda nerobí kroky, môžem pritom spomenúť ministrov aj Kaliňáka, Kažimíra, Pellegriniho, ale vôbec necítim zo strany premiéra, že by týmto smerom tlačil strategicky. A považujem tento smer, práve tú tretiu vlnu transparentnosti za kľúčovú v boji proti klientelizmu a korupcii.
Teraz k tej druhej sérii argumentov. Poprosím technikov, aby mi zapli projektor, ktorý premietne na tabuli grafy, o ktorých chcem hovoriť. Dobre, je to tam, ďakujem pekne. (Premietanie grafu z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.) Toto je graf, ktorý zoraďuje krajiny OECD podľa podielu hotovostných platieb (tzv. out of packet) ako podielu na výdavkoch v domácnosti. Bohužiaľ, tie písmenká sa nepodarilo napísať tak, aby to bolo viditeľné, ale verte, že Slovensko je v tom poradí krajín vľavo od priemeru, ktorý je vyznačený červenou farbou, a je dokonca vľavo od Spojených štátov. To znamená, ten podiel máme vyšší než Spojené štáty. A tu chcem povedať, že pravda je, že nárast týchto platieb bol zaznamenaný ešte v rokoch tzv. Zajacových dvadsaťkorunáčok. Ale tie potom boli zrušené vládou, v ktorej bol Robert Fico premiérom. A odvtedy dochádzalo ďalej k tomuto nárastu a máme stále ten podiel veľmi vysoký. Pritom ja som presvedčený, že to súvisí s populizmom, pretože sú to peniaze, ktoré tečú do zdravotníctva, o ktorých môže štát alebo aj premiér povedať, že, bohužiaľ, toto musíte platiť, ale to nie je kvôli nám, to nie my sme vám zvýšili, to vám zvýšili nemocnice a lekári a možno sestričky. A je to takto vysvetliteľné.
No aj ten druhý graf, vidím, nie je čitateľný, tak ako som si to predstavoval, ale tiež mi verte, že ten graf hovorí o náraste platieb v hotovosti, ich podielu na celkových výdavkoch na zdravotníctvo od roku 2010 a je na ňom vidieť, že Slovensko je celkom, celkom hore. (Premietanie grafu z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.) Čiže ten nárast nie je o niečo vyšší než u iných krajín, ale je dramaticky, dramaticky vyšší, suverénne najvyšší, pričom OECD samo, ktoré je autorom tohto grafu, hovorí, že tieto platby ohrozujú najviac ľudí v núdzi, tých najviac postihnutých, tých najviac ohrozujú a obmedzuje im prístup k zdravotnej starostlivosti. A znova treba povedať, že je to spôsob, ako vybrať peniaze z ľudí, pri ktorom sa dá tá vina klásť na niekoho iného než na vládu, pričom je to horší spôsob než tie alternatívy, ktorými sú napríklad či už štátne alebo súkromné poistenie.
No a na tomto grafe som chcel ukázať práve ten rozdiel, ktorý je tu najviac vidieť. (Premietanie grafu z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.) Keď sa pozrieme na podiel priamych platieb z výdavkov na zdravotníctvo, kde v roku 2011 sme my mali v tých priamych platbách 24 %, Spojené štáty 12 %, napríklad Francúzsko 8 % priamych výdavkov na celkových výdavkoch, tam pekne vidíme, ktoré krajiny sa snažia o to, aby mali v zdravotníctve tie deklarované istoty, a ktoré ani veľmi sa o to nesnažia.
Keď sa potom pozrieme na výsledky v zdravotníctve, jeden z nich, a to sú zdravé roky života, ktoré nasledujú po veku 65 rokov, tak vidíme, že Slovensko je úplne vpravo a naši ľudia sa dožívajú najmenej zdravých rokov života, pričom v tých hotovostných platbách si zaplatia teda dosť. (Premietanie grafu z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.)
A toto je graf, ktorý ešte rozdeľuje podľa vekových skupín krajiny podľa toho, ako kvalitne žijú naši ľudia život vo veku medzi 65. a 74. rokom, to je tá ľavá strana grafu, a potom ešte nad 75 rokov. (Premietanie grafu z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.) Znova Slovensko je celkom dole, vychádzame najhoršie z toho porovnania a vidíme, že prakticky všetci naši ľudia po sedemdesiatpäťke majú vážne alebo aspoň nejaké zdravotné problémy, ktoré im bránia v prežívaní kvalitného života, v pohybe a tak ďalej. Je teda paradoxom, a tu je na tom pekne vidno ten populizmus, že práve títo ľudia namiesto toho, aby dostali od štátu podporu, pomoc v tom, aby sa skvalitnil ich život, tak dostanú možnosť zadarmo cestovať vlakom, hoci mnohí z nich to nemôžu ani využiť. Len tá možnosť cestovať vlakom, to sa marketingovo predáva ľahko, oveľa ľahšie než pomoc ľuďom v tejto situácii.
Posledný graf hovorí o tom, ako pomáhame starším ľuďom v zdravotnej núdzi. (Premietanie grafu z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.) Vidíme, že Slovensko je tam jedným tiež z posledných krajín, proste dáva na dlhodobú zdravotnú starostlivosť veľmi málo peňazí.
Čiže ukončím to tým, že premiér Robert Fico v súvislosti s tou kauzou CT v niečom konal, ale tie systémové kroky, ktoré by mal urobiť a ktoré už mal urobiť dávno z môjho pohľadu, oveľa väčší dôraz na kľúčový posun transparentnosti dopredu a na zníženie miery populizmu, tie nerobí. Ťažko sa potom súťaží aj pri všetkej úcte k strane SMER – SD, ktorá má vybudovanú stranu, má dobrých rečníkov, nemusela by veru tento faul používať. Včera sme boli svedkami toho, keď Robert Kaliňák sa nám smial, že my si nikdy nedáme transparentnosť, sme za zrušenie vlakov zadarmo. No nepochybne sa ľahšie predáva transparent: Sme za zavedenie vlakov zadarmo. Ale jeho dopady na osud verejných financií potom budeme znášať všetci. A o tom je súťaž medzi populizmom a nepopulizmom a o tom je nebezpečnosť populizmu. Ďakujem pekne za pozornosť.