Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, v prvom rade považujem za mimoriadne nedôstojné, že na schôdzi, ktorá je o pánovi premiérovi, ktorá je o vyslovení nedôvery pánovi premiérovi, sa koná bez jeho prítomnosti. Toto naozaj nie je ani slušné a ani dôstojné.
Pán premiér prišiel na otvorenie tejto schôdze, skritizoval takmer každého, kto v tejto miestnosti je, samozrejme, s výnimkou vlastných. Pochválil seba a svoju vládu za skvelé výsledky, ktoré zaznamenávajú takmer v každej oblasti svojho politického života. Potom si pár minút posedel, vypočul si niekoľko jednotiek vystúpení a potom nám zamával a už sa tu neobjavil. Ďalšie dlhé hodiny, a vy, čo tu sedíte, viete, že sú to dlhé hodiny, sa v tejto sále diskutuje o ňom, o jeho zlyhaniach, o zlyhaniach jeho vlády, o jeho straníckom klientelizme, o predražených nákupoch v zdravotníctve, dnes aj o jeho nominantoch, jeho rôznych kauzách, a toto všetko bez jeho prítomnosti. Potom miesto toho, aby sa prišiel aspoň na chvíľu ukázať na toto stretnutie, aby si prišiel vypočuť niektorých rečníkov, tak spraví tlačovku, v ktorej hovorí o tom, že opozícia klame. Toto je opäť akýsi prejav nielen politickej nekultúry, dovolím si tvrdiť, že aj arogancie. A myslím si, že si toto plénum takýto prístup naozaj nezaslúži.
Pán premiér neprejavil svoju aroganciu len formou, akou sa k tejto snemovni správa, prejavil ju aj obsahom toho, čo vo svojom vystúpení predniesol. Miesto toho, aby sa snažil vyvrátiť a obhájiť alebo aspoň vysvetliť obvinenia, ktoré tu boli pomenované, kvôli ktorým tu dnes sedíme, tak len obviňoval všetko okolo a len chválil seba a výsledky práce svojej vlády. Navyše, aroganciou jemu vlastnou označil túto schôdzu za cirkus, za cirkus, ktorým ho vraj opozícia otravuje, a miesto toho, aby sme vraj chodili po regiónoch, a miesto toho, aby sme si robili svoju vlastnú kampaň, robíme tento cirkus v tejto snemovni.
Tak, vážené dámy, vážení páni, pán premiér nás vlastne de facto vyzval, aby sme sa miesto toho, čo sa zaoberáme korupciou, a miesto toho, čo sa zaoberáme vážnymi podozreniami z korupcie a z klientelizmu, aby sme sa miesto tohto išli venovať vlastnej kampani. Tak neviem ako vy všetci ostatní, ale ja som naozaj nešla do politiky pre to, aby som uprednostnila svoju vlastnú kampaň pred tým, aby som sa venovala podozreniam z korupcie a aby som ju ignorovala.
Ako som sa už vo svojej faktickej poznámke vyjadrila, pán premiér by mal miesto toho, ako chodí do regiónov a miesto toho, ako si robí svoju vlastnú kampaň, čo odporúča aj nám, mal by si spraviť výlet po nemocniciach a poliklinikách. Mal by sa spýtať lekárov, mal by sa spýtať zdravotných sestier, zdravotného personálu a hlavne pacientov, hlavne tých by sa mal spýtať, či považujú naše zdravotníctvo za tak vyspelé a či ho považujú za v takom stave, že si môže dovoliť naše zdravotníctvo tak predražené nákupy, ako je nákup predraženého cétečka. Odznelo tu aj to, že v nemocniciach, respektíve do nemocníc si musia pacienti nosiť toaletný papier a príbory. Niektorí kolegovia to tu spochybnili, že to tak nie je. Tak keď si pán premiér náhodou takýto výlet po nemocniciach spraví, nech sa na to tých ľudí spýta.
Toto cétečko nie je ale jediné, čo počas tejto schôdze vyplávalo na povrch, počas tejto schôdze boli pomenované ďalšie podozrivé nákupy. Napríklad kolega Martin Poliačik spomínal predražené nákupy sonoprístrojov v nemocnici v Trenčíne, boli tu spomenuté aj ďalšie medicínske prístroje, nástroje, ktoré boli za mimoriadne podozrivých okolností nakúpené. Pán Lipšic priniesol ďalšie informácie o fungovaní, o veľmi zvláštnom fungovaní menovanej spoločnosti Medical Group a, a nemocníc. A myslím si, že toto sú všetko veci, ktoré dávajú legitímny dôvod na to, aby sme sa týmito vecami naozaj seriózne zaoberali, aby sme tomu venovali trošku väčšiu pozornosť, ako tomu venuje pán premiér.
Prekvapili ma aj vystúpenia ďalších členov vlády, ktorých obhajoba pána premiéra opäť nebola o argumentoch a nebola o vyvracaní podozrení. Jediný, kto aspoň o kauze v zdravotníctve hovoril alebo minimálne hovorí o zdravotníctve, bol pán nový minister zdravotníctva, pán Čislák a teraz okrajovo pán minister Kažimír. Pán minister Kaliňák, rovnako ako pán premiér, len všetkých naokolo obviňoval, len kritizoval, všetky predchádzajúce vlády, všetky budúce vlády a, samozrejme, vyzdvihoval výsledky práce súčasnej vlády. Na obhajobu Roberta Fica v tých bodoch, v ktorých je postavené obvinenie, nepadlo ani slovo. Pán minister Kažímír, plus-mínus to isté. Napriek tomu, že, a to teraz hovorím naozaj veľmi úprimne, sa mi jeho prejav páčil a bol zaujímavý, tak opäť hovoril o verejných financiách, hovoril o opatreniach, ktoré súčasná vláda prináša na konsolidáciu verejných financií. Hovoril o opatreniach, ktoré na ostatnej schôdzi predstavil, zosumarizoval tieto opatrenia. Rovnako ako pán Fico hovoril o vlakoch zadarmo, hovoril o opatreniach, ktoré s tým predmetom, o ktorom tu dnes hovoríme, nijak nesúvisia. Keby hovoril o verejných financiách a dopadoch korupcie a dopadoch klientelizmu na verejné financie, bolo by to na mieste. Ale to, akým spôsobom postavil svoju rozpravu o predstavení konsolidácie verejných financií, s touto témou nijak nesúvisia. A tým nechcem povedať, že tá diskusia by nebola zaujímavá a že tá rozprava nebola zaujímavá. Nie, bola, pre mňa bola mimoriadne zaujímavá, ale nie teraz, nie tu a nie v tomto kontexte.
Opakujem len, je zvláštne, že ani pán Kažimír, ani pán Kaliňák, ani ostatní členovia vlády sa ani len nepokúsili tento nepodarený obchod s cétečkom nejakým spôsobom obhájiť. Vlastne to neni až také zvláštne, lebo asi to obhájiteľné nie je, ale predpokladala som, že keď sem prišli vystúpiť, tak ten cieľ ich vystúpenia bol o tom, aby obhajovali svojho premiéra, ale toto sa neudialo. Táto schôdza je o tom, že na Slovensku neprejde jeden jediný týždeň bez toho, aby nebola medializovaná nejaká predražená štátna zákazka, bez toho, aby nebolo spochybnené nejaké verejné obstarávanie. Ja sa tu teraz nebudem obháňať nejakými číslami preto, lebo keď spomínam nejaké čísla, som rada, keď sú presné. A ja tieto presné a hlavne komplexné čísla nemám, ale na každom kroku počúvame, tam bolo niečo predražené o 10 mil., tam bolo o 20, tam sa preinvestovalo, v úvodzovkách, o toľko stoviek miliónov, o toľko desiatok miliónov viacej. Keby sme len za polroka tieto veci spočítali, tak ja mám pocit, že my by sme na Slovensku mohli mať na verejných toaletách zlaté kľučky. A my miesto toho, aby sme mali na verejných toaletách zlaté kľučky za tieto predražené megaverejné obstarávania, tak my nemáme toaletný papier v nemocniciach, my tam nemáme príbory, ktorými sa dá slušne jesť. A toto naozaj nie je v poriadku.
Táto schôdza je o systémovej korupcii, ktorej výsledkom je ten toaletný papier napríklad. A problém je, že členovia vlády, pán premiér, ktorý je na čele tejto vlády, sa mlčky prizerá, mlčky nekoná a koná až v prípade, keď je nejaká kauza medializovaná a cíti, že už to asi neustojí. Toto považujem za systémové, programové budovanie klientelizmu a korupcie. A je to mimoriadne nebezpečné. Slovensko je prelezené korupciou zhora, zdola, korupcia je dokonca stranícky podporovaná. Sme toho svedkom každú chvíľu a všetko s tichým súhlasom nielen členov vlády, ale aj s tichým súhlasom pána premiéra.
Dnes nám bol predstavený jeden nominant SMER-u. Bol to odborník, ktorý v piešťanskej nemocnici bol jedným z tých, ktorý rozhoduje o tom, aká medicínska technika, za aké peniaze sa nakupuje. Tento vysoko kvalifikovaný odborník rozhoduje o míňaní peniazi všetkých občanov tejto krajiny. Ak vy tohto človeka považujete za človeka, ktorý je hoden rozhodovať o verejných financiách, tak, tak určite tento pocit nezdieľam. Veľmi by ma zaujímalo, či pán premiér videl vystúpenie tohto odborníka. A veľmi by ma zaujímalo, čo si o tom myslí. S výnimkou tuto jedného chabého pokusu obhájiť tohto straníckeho nominanta, som ja na obhajobu tohto človeka nepočula nič, našťastie, ale ani sa nikto nepostavil k tomu tak, že by sa občanom, nie tejto snemovni, občanom, preto, lebo sú to ich peniaze, za tohto človeka ospravedlnil.
Ďalšia vec, ktorá ma trošku vyrušuje preto, lebo viackrát odznelo v tomto pléne, že už bola vyvodená politická zodpovednosť a že ľudia, ktorí boli zodpovední za túto kauzu, boli potrestaní. Tak ak vy považujete za vyvodenie politickej zodpovednosti to, že pani Zmajkovičovú presadíte z tejto stoličky na tamtú stoličku, tak toto ja za politickú zodpovednosť, za vyvodenie politickej zodpovednosti rozhodne nepovažujem. Je to ďalší z výsmechov a ďalší z prvkov arogancie tejto vlády.
Dovolím si ešte zopár slov k rokovaniu tejto schôdze počas soboty, počas nedele, počas noci. Tak pokiaľ pán Paška má pocit, že opozíciu nejakým spôsobom vytrestá tým, že nechá rokovanie prebiehať v týchto nočných časoch a cez víkend a že nemôžeme tráviť tieto dva dni oddychom a že nemôžeme tieto dva dni tráviť so svojimi blízkymi, tak ak môžem si dovoliť povedať za seba, mňa týmto nikto nevytrestal, naozaj nikto. To, že tu už dva dni sedíme a že tu dva dni rokujeme, ja konkrétne som spala dve hodiny, je pre mňa to najmenšie zlo z tohto celého, najmenšie, naozaj najmenšie. A verte mi, že ja nie som naivná, ja si nemyslím a aj viem to, že pán premiér odvolaný nebude, a vieme to zrejme všetci, čo tu sme, nebude odvolaný. Myslím si aj, že by asi nebolo správne, aby bolo jednoduché odvolať premiéra a aby bolo jednoduché, systémovo jednoduché, odvolať člena vlády preto, lebo to by sa zrejme využívalo ako nejaká bežná obštrukcia. Je to dobré, že to tak je.
Ale na druhej strane si myslím, že táto schôdza nie je márna, má svoje opodstatnenie. Myslím si, že tu bolo povedaného veľmi veľa, myslím si, že tu bolo povedaných veľmi veľa nových vecí, myslím si, že tým, že sa to tu deje, tým, že sa tie veci pomenovávajú, prichádzajú nové informácie, prichádzajú z vonka a na jednom mieste sú sústredené a na jednom mieste sú povedané a pomenované. A myslím si, že ak tým dosiahneme len to, že sa niektorým ľudom otvoria oči, že budú počuť veci, ktoré možno doteraz nepočuli, že ich možno nikde nečítali, preto lebo boli napísané inak, skreslene, vytrhnuté z kontextu alebo nijak, myslím si, že ak sa už len dôsledkom tejto diskusie niektorým ľudom otvoria oči, tak už to malo celé zmysel. A vôbec nevylučujem ani takú situáciu, že sa možno otvoria oči aj niektorým poslancom SMER-u. Možno to nepovedia, možno sa tým nepochvália, ale možno, že sa zamyslia. Myslím si, že ak dosiahneme to, že sa aspoň zamyslia, pod čo sa podpisujú, tak už si myslím, že bol splnený účel dvakrát.
Ďakujem pekne za slovo.
