42. schôdza

Pán poslanec Mihál, vaša reakcia?

Ďakujem za faktické poznámky všetkým trom kolegom. Pánovi Danišovi by som chcel ešte teda pripomenúť, ak máme čakať na vyšetrovanie a tak ďalej a tak ďalej, samozrejme, že si počkáme na vyšetrovanie, veľmi rád budem čakať a veľmi rád budem, keď to vyšetrovanie skončí tým, že niektorí ľudia pôjdu do basy. A chcem vám teda pripomenúť, ak náhodou neviete, že pán premiér priznal vinu, že tam došlo k prúseru, tým, že dal odvolať podpredsedníčku Zmajkovičovú, že dal odvolať ministerku Zvolenskú. To vám nestačí? (Reakcia z pléna.) To vám nestačí?
Na záver ešte využijem tých zostávajúcich pár sekúnd, možno už dnes nepoviem nič. Ešte raz chcem povedať jednu vec: Robert Fico je klamár, pokrytec a zbabelec. Takýto človek škodí Slovensku a mal by odstúpiť.

O slovo požiadal pán predkladateľ. Nech sa páči, pán Ľudovít Kaník.

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené plénum, už tretí deň teraz sedíme a zaoberáme sa touto kauzou alebo kauzami, pretože tieto hodiny rokovania, už 38 hodín alebo viac než 38 hodín rokovania ukázalo, že je tu nesmierne množstvo vecí, ktoré aj každá jednotlivo si zaslúži návrh na odvolanie či už príslušného ministra, alebo celej vlády. A keď sa to dalo dohromady a z toho vyplýva, že danie dohromady zahŕňa celú vládu, len potvrdzuje táto skutočnosť fakt, že hovoríme o odvolaní celej vlády. Hovoríme o odvolaní celej vlády prostredníctvom vyslovenia nedôvery predsedovi vlády.
Práve preto je veľmi smutné, že pán premiér pokračuje v tom svojom prístupe k parlamentu, ktorý tu demonštratívne predvádza od samotného začiatku. Nie je jednoducho prítomný napriek tomu, že parlament je tým vyšším orgánom, pod ktorý vláda podlieha, a mal by tu sedieť a reagovať, brániť, vyvracať naše tvrdenia, ktoré tu zaznievajú. Nie je tomu tak, aj dnes ráno sa tu ukázal na pár minút a hneď odišiel. Ja sa znova len musím spýtať, že či toto je hodné premiéra krajiny, aby nedokázal stáť tvárou v tvár k parlamentu, k plénu, k poslancom. Neviem, či takéhoto premiéra si predstavovali aj jeho voliči, premiéra, ktorý čaká za bučkom a ktorý nedokáže sa postaviť a vyvrátiť, pokiaľ považuje tieto argumenty za nepravdivé, to, čo tu zaznieva.
Zaznelo tu zatiaľ 38 hodín argumentov, škandálov, korupčných tendrov, zlyhaní, jednoducho zaznelo tu množstvo, množstvo dôkazov, ktoré potvrdzujú to základné a sumárne, sumárny dôvod na odvolanie a vyslovenie nedôvery pánovi premiérovi. A to je to, že strana SMER pod jeho vedením vytvorila korupčný systém na Slovensku, klientelistický systém, na základe ktorého funguje ako vláda, tak všetky verejné inštitúcie, ktoré sú ovládané politickými nominantmi strany SMER a ktoré sú kryté politickými nominantmi strany SMER, ktorí zasa ovládajú kontrolné inštitúcie, ktoré majú moc v tomto štáte kontrolovať. Pretože demokracia, ako sme si povedali už viackrát, nie je len to, že máme raz za štyri roky voľby, v ktorých kandiduje niekoľko politických strán. Demokracia vo svojom výkone znamená, že moc, ktorá vznikne na základe slobodných volieb, je kontrolovaná, aby nebola zneužitá.
Toto na Slovensku vďaka Robertovi Ficovi a jeho vláde nefunguje. Nefunguje to stále viac a viac. Začalo to počas jeho prvej vlády, postupná demontáž liberálnej demokracie, a pokračuje to počas jeho druhej vlády. A posúva nás to úplne iným smerom. K neliberálnej demokracii. Aj to sa nazýva demokraciou, aj to je demokraciou, ale nie je to demokraciou, ktorá zabezpečuje slobodu. Nie je to liberálnou demokraciou, ktorá zabezpečuje kontrolu moci. Neliberálnou demokraciou nazývame veci vtedy, keď síce moc vzniká na základe volieb, ale už potom nie je možné kontrolovať, či táto moc nie je zneužívaná. A to je prípad Slovenska, ktorý sa stále viac a viac zvýrazňuje a prehlbuje. A proti tomuto sa treba postaviť.
Treba sa proti tomu postaviť tak, ako sa pred 25 rokmi postavili proti komunistickej vtedajšej moci ľudia na celom Slovensku. Na námestiach, v každej obci, v každom meste tejto krajiny. Pripomíname si 25. výročie, a preto je našou povinnosťou upozorňovať na to, že sa vraciame dozadu. A že to nie je dobrý smer, že to nie je dobrý jav. Tá demonštrácia toho, že tu dochádza k takémuto systému, je najzjavnejšia na príklade zdravotníctva, o ktorom sa tu najčastejšie hovorí. A nie je to len príklad toho jedného prístroja, toho jedného škandálu, ktorý sa tu prezentoval, je to rezort, na ktorom najviac vidieť zneužitie moci na obohacovanie prostredníctvom politických nitiek, ktoré siahajú k najvyšším miestam strany SMER. Zaznelo tu množstvo súvislostí, príkladov, dôkazov, ktoré sú dostatočné na to, aby bolo jednoznačné, že to tak jednoducho je. Tu už, myslím si, že netreba k tomu ani nič ďalej dodávať, a kto pochybuje o tom, že to tak je, nech vyjde na ulicu a nech sa spýta kohokoľvek, koho stretne, čo si myslí o tom, ako to funguje v zdravotníctve. Čo si myslí o tom, ako to funguje aj kdekoľvek inde, či napríklad keď niekto chce získať projekt financovaný z eurofondov, či má reálnu šancu, keď len tak napíše projekt a ho podá. Alebo či nie je každému podnikateľovi, v samospráve, hocikomu jasné, že kým nedostane informáciu, ktorá je tá správna sprostredkovateľská firma, ktorej treba, samozrejme, za služby zaplatiť x-percentnú províziu, 20-, 30-percentnú províziu, tak jednoducho nech ani nestráca čas. Spýtajte sa bežných ľudí, starostov, primátorov, podnikateľov, či vám každý nepovie, že takto funguje na Slovensku rozdeľovanie financií a takto je riadený prístup k financiám na Slovensku.
A kto vytvoril takýto systém? Kto ho vytvoril? Vytvorila ho vláda Roberta Fica a všetci tí, ktorí sa pod ňou skrývajú, všetci tí, nad ktorými drží záštitu. Nič sa tu nepohne, nič sa tu neudeje bez toho, aby táto chobotnica, ktorá nad všetkým drží ochranný pancier, vyslovila súhlas a nezobrala si z toho príslušný podiel.
Takto nemá fungovať slobodná spoločnosť. Slobodná spoločnosť nemá fungovať na princípe "vyhraj voľby a môžeš všetko". Jednoducho toto určite naši občania nechceli. Za toto nestáli na námestiach a kvôli tomuto nedúfali v lepší život. Oprávnene sa preto cítia podvedení a sklamaní. A oprávnene preto musíme tu stáť a musíme hovoriť o tom, že takto pokračovať ďalej vládnutie nemôže.
Vláda a predstavitelia vládnej strany, keď sme prišli s týmto návrhom, si pomysleli, no však my s vami vypečieme, a zvolali túto schôdzu prvý raz v histórii Národnej rady Slovenskej republiky na sobotu. Na sobotu večer. To sa nikdy nestalo. To vám všetci potvrdia, že takáto situácia ešte nebola. A, samozrejme, kalkulovali s tým, že veľmi rýchlo v čase, keď to verejnosť nebude vnímať a nebude sledovať, vybavia túto schôdzu ako povinnú jazdu a dnes, pondelok, že sa už ani nebude vedieť o tom, že nejaká schôdza reálne bola, že sa vysmejú do tváre opozícii zo všetkého, čo tu bolo prednesené. Ukázalo sa, že to bola veľmi chybná stratégia.
Ja si myslím, že netreba sa k opozícii správať tak, ako sa správate, a keby ste tu zaviedli iný spôsob, spôsob, ktorý znamená korektnú debatu a hľadanie riešení, tak ušetrili by sme mnoho času a hlavne bolo by možné dosahovať konštruktívne riešenia. Ale keď ste nastavili systém konfrontácie, systém ignorácie a pohŕdania parlamentom, systém fungovania na báze bábkového divadla, ktoré možno chcete, poslanci SMER-u, aby to tak fungovalo, a my v rámci opozície určite nič také nechceme, tak výsledok je taký. Rokujeme tu 38 hodín a každá jedna hodina skoro prináša ďalšie a ďalšie odhalenia. Každá hodina prináša ďalšie a ďalšie zistenia, čo sa všetko udialo v rezortoch ovládaných nominantmi strany SMER. Je možné kľudne takúto schôdzu viesť aj ďalej. Nebol by problém, aby sme celý týždeň takto diskutovali a prinášali ďalšie a ďalšie zistenia a uvideli by sme, kto dlhšie vydrží.
Kde je teraz vláda? Kde sú tí ministri, ktorí boli mnohokrát konfrontovaní s realitou, s tým, čo sa všetko udialo v ich rezortoch? Prečo svojim voličom nevysvetľujú, ako to teda naozaj je? Prečo neobhajujú svoje konanie? Prečo sa len spoliehajú na to, že všetko prehrmí a veci pobežia ďalej? Nemá to tak byť, tak ako to nemá byť ani v prípade Žiliny, ktorá tu bola spomínaná, keď vidím pána Martvoňa, ktorý vždy povinne sa pokúsi prekrútiť slová, ktoré zaznievajú, znova poviem, v čom je problém Žiliny. Nie je problém Žiliny v tom, že vláda prevzala na seba dlh mesta, ktorý nebol spôsobený nejako samovoľne a súčasným vedením mesta. To určite nie je problém a keby som bol na mieste premiéra, konal by som rovnako. Ale to, čo by som určite neurobil, a to, čo je zneužitím politického postavenia, zneužitím moci, je povedať tak, ako to citoval môj predrečník Jozef Mihál a citoval to veľmi presne, že tak urobil len preto, lebo primátorom Žiliny je poslanec strany SMER, je nominant strany SMER. A že keby nebol, keby nebol primátor zo strany SMER, tak by to vlastne neurobil. Nebolo by to možné. Čo iné to je, ak nie snaha o manipuláciu komunálnych volieb? Čo iné to je, ak nie snaha zastrašiť všetkých tých, ktorí majú iný politický názor a ktorí nechcú voliť poslancov, primátorov nominovaných stranou SMER? To je politický klientelizmus. Uprednostňovanie svojich ľudí, prekračujúc hranice, ktoré sú v slušnej spoločnosti vyznačené s cieľom zvýhodniť prostredníctvom politickej moci svojich ľudí.
Už tu zaznelo a rozoberalo sa to, že moc korumpuje. A absolútna moc korumpuje absolútne. A nezaznelo tu ešte jedna vec, ktorú doplním, ako mal SMER dokonale premyslené, ako sa dopracuje k tej absolútnej moci, a keďže tu hovoríme o korupcii SMER-u a o vytváraní korupčného systému, ktorý vytvoril SMER, tak ako by sa vlastne získaním absolútnej moci dostal k absolútnej korupcii a skorumpovaniu tejto spoločnosti. Prečo kandidoval Robert Fico na prezidenta Slovenskej republiky? To je posledná inštitúcia, ktorú v súčasnosti SMER neovláda. Jeho cieľom, samozrejme, a veľmi dobre vykalkulovaným cieľom bolo ovládnuť aj túto poslednú nezávislú inštitúciu. Vedel, že keď sa mu to podarí, udrží SMER nad hladinou, udrží SMER pri politickej moci a dosiahne prostredníctvom absolútneho ovládnutia všetkých mocenských zložiek a kontrolných inštitúcií aj absolútnu politickú moc a nič už nebude brániť, aby s ňou súvisiaca absolútna korupcia a politický klientelizmus mohla pokojne prekvitať a aby ju nikto nemohol odhaliť, aby nikto nemohol poukázať na to, čo sa deje a aby to, samozrejme, ani nikto nevedel, pretože pre takéto správanie je ideálny stav, keď o ňom nikto nevie. Keď občanom sú predkladané krásne vízie, kombajny, ktoré chodia po lánoch polí, tak ako sme to vídavali počas desiatok rokov pred Novembrom. Ako sa plní plán, ako šťastní ľudia tlieskajú svojim predstaviteľom a ako ich vítajú chlebom a soľou. Ako tu vládne pohoda a láska.
Takto si to predstavoval zrejme Robert Fico a takto sa videl v Prezidentskom paláci, ktorý vždy svoju vládu podrží, zakryje, vytvorí prostredníctvom nástrojov, ktoré má prezident v rukách, poslušnú súdnu moc, ktorá v žiadnom prípade neodsúdi nikoho, nech by sa dopustil čohokoľvek, ktorý má posvätenie zo strany SMER. Prokuratúru už ovládli, Najvyšší kontrolný úrad drží pod kontrolou a bráni výmene jej najvyššieho predstaviteľa, aby sa nebodaj nestalo to, že táto kontrolná inštitúcia začne plniť svoju úlohu, a keby už bol ovládnutý aj úrad prezidenta, tak by bolo všetko dokonané.
Chvalabohu sa to nestalo. Ľudia na Slovensku ešte majú dostatok rozumu a dostatok schopností rozlišovať a zbadali, že vláda jednej strany nás ťahá opäť tam, odkiaľ sme sa chceli natrvalo a definitívne vzdialiť. Z monopolizácie moci, ktorá zákonite krok za krokom oberá krajinu o slobodu. Aj preto tu dnes stojíme, aj preto o tom hovoríme, aj preto tieto slová možno nie sú tak jednoducho vnímateľné, ako keď poukážeme, tam ukradli milión, tam ukradli 100-tisíc, tam zvýhodnili svojho človeka, ale toto je potrebné, aby sme vnímali súvislosti, prečo sa tieto veci dejú. Pretože keby ten korupčný systém nebol vytvorený a keby ten korupčný systém nefungoval, tak by množstvo tých škandálov sa nestalo, pretože by tam neboli tí ľudia. Neboli by nominanti v správnych radách takí, ako sme ich videli včera aj tu na televíznej obrazovke. Neboli by ľudia, ktorí sú ochotní takmer na čokoľvek s cieľom zabezpečiť si svoj osobný zisk alebo zisk svojich donorov, sponzorov, svojich veliteľov, ktorých vysielajú do týchto pozícií. Preto sa musíme proti takejto chobotnici vždy stavať, a preto sa proti takejto chobotnici aj budeme vždycky stavať.
Pán premiér Robert Fico, mali by ste prísť do tejto sály. A mali by ste vystúpiť. Mali by ste povedať poslancom, ako si predstavujete vládnutie. Mali by ste odpovedať na tieto otázky, kam chcete túto krajinu zaviesť. Pretože ja si myslím, že nie preto vám dali ľudia hlasy, aby ste túto krajinu viedli tým smerom a takým spôsobom, ako to robíte. A ak to tak nie je, ak sa mýlim, tak vystúpte a obhájte svoj spôsob vládnutia a svoje kroky, ktoré tu neustále kritizujeme.
Ďakujem.

Pán poslanec, na vaše vystúpenie chcú reagovať traja poslanci, štyria, piati. Ste prihlásení, páni poslanci? Posledný pán poslanec Novotný.
Dávam slovo pani poslankyni Vášáryovej.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ono, pán poslanec, platí, že ten, kto neinvestoval do toho, aby tu bola demokracia, ten sa o ňu nebude starať. Nebude, načo? Má to všetko na háku. A ak mňa niečo desí, tak to nie sú tí ľudia, ktorí boli v Komunistickej strane po ´70., lebo chceli robiť kariéru, povedali si, že to je tu navždycky, že to aj tak je jedno. Mňa nedesia tí ľudia, ktorí udávali svojich susedov, dostávali za to peniaze, lebo si povedali, že aj tak sa na to nikdy už nepríde, a tak ďalej a tak ďalej.
Mňa desia títo mladí neokomunisti, s ktorými tu máme dočinenia, ktorí dostali demokraciu, otvorený štát, právny štát, v NATO členstvo, Európsku úniu, Schengen, všetko dostali ako darček. A myslíte si, že oni budú dnes a denne sa za tú demokraciu stavať? Že oni budú bojovať za to, aby Slovensko bolo normálny, fungujúci, právny štát? Nie, veď sa pozrite na nich. Pozrite sa na nich, ako vyzerajú, pozrite sa na nich, čo obhajujú. Toto je to strašné, čo ma desí a beriem za to aj svoj diel viny. Kde sme boli, že vyrástli takíto mladí ľudia, ktorí pokojne predajú všetko za jeden žvanec, ktorý dostanú, ktorý im podhodia? Ako budú celý život žiť s tým, že podporujú oligarchizáciu Slovenska? Čo odovzdajú svojim vlastným deťom? Ak si myslíte, že môžu vychovať zo svojich detí slušných, normálnych, presvedčených demokratov, to teda v žiadnom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Martvoň.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Kaník, som rád, že súhlasíte aj vy s naším pánom premiérom, že bolo to dobré prevziať dlh mesta Žiliny zo strany štátu. Chápem, že sa vám nepáči to jeho vyjadrenie, ale myslím si, že to vyjadrenie bolo namieste, bolo asi tak namieste, ako keď váš bývalý poslanec z SDKÚ a primátor mesta Vráble sa mnohokrát na stretnutiach s občanmi a lokálnou verejnosťou alebo médiami nemal problém pochváliť, že hospodársky park vo Vrábľoch je len vďaka Dzurindovej vláde. Čiže je to obdobné, ako sa to dialo vo Vrábľoch.
A čo sa týka, ďalšia vec, je to trošku úsmevné, keď poslanci SDKÚ alebo bývalí poslanci SDKÚ hovoria o neokomunistoch, a pritom sú sami spájaní s podpísaním anticharty.

Pán poslanec Muňko. (Reakcia z pléna a smiech.) Pani poslankyňa, prosím!
Pán poslanec Muňko. Dajte, prosím vás, dve minúty pánovi poslancovi.

Čas by som poprosil, keby ste zapli.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
405.
Teraz som to povedala.

Muňko, Dušan, poslanec NR SR
406.
Pán poslanec Kaník, keby to niekto druhý hovoril z SDKÚ, tak ešte by som aj vedel pochopiť, ale vy, kauza nafta, Cinege, nepamätáme si, čo tých 28 mil., prečo ste boli odvolaný vládou Mikuláša Dzurindu a nastúpil kolega? Privatizácia cementárne, potom poďme na..., z hľadiska, keď ste boli ministrom práce, sociálnych vecí. Nastavili ste výborne reformu dôchodkovú. Samozrejmá vec, úrad práce, pohľadávky ste posunuli, keď ste nevedeli čo s nimi, ako minister do Sociálnej poisťovne. Samozrejmá vec, už ste zabudli na výmenu názorov medzi pánom Švejnom, Knitlom a ďalším, pokiaľ sa týkalo informačných technológií, a môžem vám ich vymenovať ďaleko viac.
Keď hovoríte o zdravotníctve, asi ste zabudli, že nastavenie, privatizáciu nastavil kto? Minister Zajac, neviem, kde dneska je, či je na Kanárskych ostrovoch alebo v Tatranskej Lomnici. Kto nastavil dve kategórie lekárov? Spýtajte sa lekárov v ktorejkoľvek nemocnici, ako to funguje. Aj pán Novotný sa môže spýtať, ako to funguje v nemocniciach a kto je hlavný aktér nemocníc a záležitostí, pokiaľ sa týka. A môžem tu vymenovať ďalšie veci.
Keby povedal to človek, ktorý nie je niečím poznačený, beriem, ale vy máte čo najmenej hovoriť. Nehovorím ešte o ďalších veciach z hľadiska štyristošesťdesiatjedničky, ktorá skončila na Ústavnom súde. Hovorili ste o zákone, aký je výborný. No tak je výborný, že má asi 50 dodatkov, či štyristošesťdesiatjednička alebo štyridsaťtrojka, a vymenujem vám ďalšie veci, ktoré by bolo treba zmeniť.
A už ani nehovorím o korupčnom správaní, ktoré by som vám mohol vymenovať ďalšie, či keď ste boli na Fonde národného majetku, alebo keď ste boli riaditeľom malej privatizácie. Ale keď budete potrebovať, veľmi rád vám niektoré podklady dodám.