42. schôdza

Na vystúpenie pani poslankyne nie sú faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Chren, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, ctení kolegovia, vážení občania, tak to zase vyšlo, že som sa dostal na rad asi v tej najhoršej nočnej hodine, keď nás už všetkých zmáha únava a berie na spánok. Úprimne obdivujem aj pána ministra, ako správny vojak tiež práve teraz v tomto najhoršom čase si zobral službu a drží tu nad nami stráž. Asi by som rád začal tým, že úprimne po tých 35 či 36 hodinách, čo tu nepretržite sedíme, mi je z debaty na túto tému v tomto našom parlamente smutno. No my sme už tak nejak zvyknutí, že v tejto miestnosti nie je taká úplne najlepšia karma, ako sa hovorí, že sú tu často nepríjemné súboje, že tu v ovzduší často visí veľmi veľa napätia, ale z tohto rokovania tak ako celý čas a od začiatku prebieha, asi nemôže byť šťastný a s tým priebehom nemôže byť spokojný asi naozaj nikto.
Viete, kam sme sa to dostali, v akej krajine žijeme, keď tu lietajú cifry ako 250-tisíc eur, jeden milión eur vývar a operuje sa tu s nimi ako terminus technicus. Nevidel som nikoho z politikov v tejto sále, že by sa pri tých cifrách, že by sa pri tých predražených zákazkách aspoň začervenal. Nevidel som nikoho z tých, o kom sa tu, o ktorých sa tu hovorilo, že by prejavili aspoň trošku hanby v sebe. Celá debata namiesto debaty o podstate sa zvrháva na kritiku jeden na druhého, druhý na prvého, kto čo všetko urobil, kto čo urobil zle.
Viete, ja mám taký sen. Ten sen a dúfam, že to nie je len nejaká vidina alebo blúznenie v tejto nočnej hodine, že by som chcel žiť v dobrej krajine. Dobrá krajina, ťažko to definovať, dobrá krajina by mala byť taká, kde sa darí dobrým ľuďom, kde sa darí dobru a kde zlo je potrestané. Dobrá krajina je taká, v ktorej veci fungujú v prospech občana, dobrá krajina je taká, v ktorej ľudia dokonca aj radi platia dane, pretože vedia, že za tie dane, ktoré zaplatia, dostanú adekvátnu protihodnotu. Dobrá krajina je taká krajina, ktorá nechá ľudí, aby kráčali sami za svojím vlastným šťastím, a nekladie im polená pod nohy, ale zároveň sa dokáže postarať o tých, ktorí to naozaj potrebujú, a dokáže im naozaj pomôcť.
A teraz sa zamyslime nad tým, je Slovenskou takouto dobrou krajinou? Naozaj sa úprimne snažíme, aby sa zo Slovenska dobrá krajina stala? Viete, ono je pekné, že napríklad presadíme zákon na ochranu oznamovateľov korupcie, ale na druhú stranu ako reálne sa naša spoločnosť stavia k ľuďom, ktorí v sebe nájdu občiansku odvahu a nájdu v sebe tú statočnosť a nahlásia nejaký prípad nekalého alebo zlého konania? Existujú konkrétne príklady ľudí, ktorí sa takto statočne zachovali a stratili prácu, a konkrétni poslanci za stranu SMER sa im prišli vysmievať. Hovoríme o jednom prípade, konkrétny poslanec, aby som zase nikomu nekrivdil. A musím povedať, že poznám aj v SMER-e veľa dobrých ľudí, s ktorými sa viem porozprávať, a myslím si, že nepoznám nikoho, komu by napríklad ublížil pán Bublavý alebo kolega pán Gašparovič, ktorý dorába veľmi dobré víno, ale netvárme sa zase, že sme všetci dokonalí. Nikto z nás nie je dokonalý a každý z nás robí chyby.
Aj v dobrej krajine aj dobrí ľudia dokážu urobiť chyby a dokážu urobiť aj zlé rozhodnutia a niekedy dokážu možno aj iným ublížiť, ale dôležité je, ako sa k tomu postavia. Aké závery z toho vyvodia a či sa takéto konanie opakuje.
Viete, my Slováci, možno vás to všetkých prekvapí, ale keď sa na to pozriete naozaj, naozaj úplne, úplne zhora, naozaj úplne zvrchu, tak my Slováci sme v podstate šťastní ľudia. Žijeme v pomerne slobodnej krajine stále, ktorá je jednou z najotvorenejších ekonomík sveta. Môžeme denne nadávať na svoj príjem, ale priemerný Slovák patrí medzi 9 % najbohatších ľudí na celom svete. Z priemernej mzdy jedného pracujúceho na Slovensku by sa dalo vyplatiť 62 priemerných výplat pre lekárov v Kirgizsku. Otázka ale je, s kým sa chceme porovnávať, a otázka je, čo urobíme pre to, aby sa ľudia mali lepšie. Kto čo z nás urobil pre to, aby sa ľudia mali lepšie? A koľkí ľudia na Slovensku napríklad môžu povedať, že dnes sa majú lepšie, než sa mali pred dvoma rokmi pri nástupe súčasnej vlády?
Existuje veľké množstvo opatrení, ktoré môžu prispieť k budovaniu dobrej krajiny, veľké množstvo opatrení, ktoré môžu prispieť k tomu, aby sa aj ľudia na Slovensku mali lepšie. A väčšina z týchto opatrení má dnes jedného spoločného menovateľa, a to je dovŕšenie procesu ekonomickej a politickej transformácie, ktorý sa odštartoval takmer presne pred 25 rokmi transformáciou so socialistickej na slobodnú ekonomiku. Akurát, že to, čo my dnes na Slovensku potrebujeme, je doplniť tú politickú a ekonomickú transformáciu o tretiu zložku, o transformáciu hodnotovú, alebo ju môžete nazvať o transformáciu morálnu a kultúrnu, o ktorej napríklad sociológ Ralf Dahrendorf hovorí, že takáto transformácia môže trvať až 60 rokov. No hovoriť teda o zavŕšení transformácie zo socialistickej krajiny na slobodnú krajinu sa vám možno môže zdať dnes, 25 rokov po Nežnej revolúcii, ako smiešna téma. Napriek tomu som presvedčený, že pred nami na Slovensku ešte stále zostáva obrovský kus práce.
Americký ekonóm a nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu, otec tzv. teórie verejnej voľby James Buchanan počas konferencie v roku 2001 v Bratislave, ktorú som organizoval, povedal, že každá slobodná a demokratická krajina je postavená na troch typoch inštitúcií. Inštitúciami myslím inštitúcie v tom ekonomickom alebo sociologickom slova zmysle, to znamená, sú to nejaké normy a pravidlá spoločenského konania, ktoré môžu byť formálne aj neformálne, písané, ale aj také ako napríklad morálne a etické pravidlá, ktoré sa naša spoločnosť rozhodla uznávať bez toho, aby boli zakotvené v nejakej legislatíve. Existujú, po prvé, tzv. politické inštitúcie, ktorých úlohou je garantovať demokratické zriadenie a slobodné voľby. Po druhé, ekonomické inštitúcie, ktoré vytvárajú priestor pre efektívne fungovanie trhovej ekonomiky. A tými poslednými a veľmi často opomínanými sú tzv. morálne a kultúrne inštitúcie.
Preto aj po páde socializmu v tom tzv. východnom bloku u nás v strednej Európe stála pred novými elitami takmer nemožná úloha: Vystavať nový spoločenský poriadok na základe týchto troch typov inštitúcií. Vybudovať za krátky čas čo i len jednu z nich, zvládnuť čo i len jednu časť tejto transformácie je veľmi náročné. Ale vystavať ich odznova všetky tri – politickú, ekonomickú aj tú hodnotovú – sa ukázalo ako príliš ťažká a nezvládnuteľná úloha.
Po páde železnej opony sa aj na naše územie, sa aj naša krajina stala ihriskom pre stovky západných expertov, ktorí vystúpili z lietadiel a vo svojich kufríkoch priniesli návrhy opatrení na urýchlené vybudovanie liberálnodemokratického systému. Začali v tej politickej oblasti: Demokracia, slobodné voľby, sloboda prejavu, náboženské a ďalšie osobné slobody a práva. Pokračovali ekonomickou reformou: Deregulácia cien, privatizácia, reštrukturalizácia celých priemyselných odvetví, založenie finančného a bankového trhu a tak ďalej. Avšak popri všetkej tejto dôležitej práci, tak zahraniční odborníci, ako aj tie nové domáce elity, zabudli na ten najzákladnejší z troch systémov slobodnej spoločnosti: na morálny a kultúrny systém, na systém hodnôt.
Škody, ktoré práve na hodnotovom systéme napáchalo 40 rokov socializmu na našom území, sú nevyčísliteľné. Zatiaľ čo úspešné spoločenské modely západného sveta, ku ktorému sa, dúfam, hlásime a kam, dúfam, chceme patriť, sú založené na individualizme a na osobnej slobode a na zodpovednosti každého jednotlivca, kolektivistická socialistická ideológia dokázala úspešne nahradiť mantru, ktorá u nás platila stáročia, všetci ľuďom hovorili, Boh sa o vás postará na našom území, novou mantrou, štát sa o vás postará, ktorú ľuďom do hláv vtĺkali vyše 40 rokov komunisti. Osobná zodpovednosť každého občana za jeho vlastný osud a motivácia snažiť sa maximalizovať vlastné šťastie boli takmer zničené. No a práve tento hodnotový rozmer transformácie zostáva jej poslednou etapou, ktorej zavŕšenie stojí pred nami, pred politikmi, ako najväčšia výzva dneška.
Ak sme sa totiž z uplynulých 25 rokov transformácie niečo naučili, tak je to lekcia o tom, že pád jednej sústavy inštitúcií, tých socialistických, neznamená automaticky, že nová sústava udržateľných a fungujúcich pravidiel a noriem demokraticko-trhových vznikne sama od seba, že povstane z popola tých padnutých inštitúcií ako bájny vták Fénix.
To je možno dôležitá pointa aj dnešného rokovania. Ak sa chceme rozprávať o nejakej alternatíve, ak sa chceme rozprávať o tom, ako urobiť zo Slovenska lepšiu krajinu, ak sa chceme rozprávať o nových strategických a kľúčových ideách pre politiku v postmiklošovskej a aj postficovskej ére, zavŕšenie doterajšej ekonomickej a politickej transformácie o hodnotovú transformáciu je kľúčovým prvkom pre jej úspech.
Mnohé doterajšie reformy totiž zlyhali práve na neuvedomení si tejto skutočnosti. Od prvej zásadnej reformy; vitajte, pán predseda vlády; ktorou bola privatizácia a ktorá zlyhala kvôli nedokonale nastaveným pravidlám fungovania finančného trhu, jeden môj známy, profesor Pavlík z pražskej vysokej školy ekonomickej, keď hovorí o priebehu privatizácie v bývalom Československu, tak hovorí, že ono to bolo, ako že všetci sme v jednej veľkej miestnosti, kde je všetko spoločné, a potrebovali sme veľmi rýchlo zariadiť, aby sa z toho štátneho spoločného vlastníctva stalo vlastníctvo súkromné. A najrýchlejšie, ako to urobiť, bolo, že sme vymysleli taký systém, že teraz zhasneme svetlo a povieme, každý si môže zobrať čokoľvek chce, a potom rozsvietime a už bude sprivatizované a už bude trhová ekonomika. Tak sa zhaslo svetlo, teraz každý začal chmatať, aby si uchmatol, čo získa, a potom išli zapnúť to svetlo a zrazu zistili, že niekto vzal aj žiarovku, a preto sme ešte dlhé roky žili v tme.
Aj ďalšie zvraty v mnohých trhových a úspešných reformách, ktoré sa nám na Slovensku podarilo prijať a ktoré urobili zo Slovenska takého toho stredoeurópskeho tigra, ako napr. zvraty v rovnej dani či v dôchodkovej reforme, tieto reformy boli významne nastavené v prospech občanov. Ono zaznieval tu aj dnes a včera počas debaty často pravý opak, ale, paradoxne, napr. rovná daň spôsobila to, že sa na Slovensku stala vyššia príjmová rovnosť. Príjmová rovnosť, ktorá je meraná tzv. gini koeficientom a kakwani indexom stúpla na základe meraní, ktoré boli vykonané po prijatí rovnej dane, nie kvôli tomu, že by boli zrušené tie vyššie sadzby progresívnej dane, ale kvôli tomu, že boli odstránené desiatky a stovky výnimiek, ktoré využívali najmä tí bohatší a lepšie zarábajúci. A vďaka tomu, že sme prijali rovnú daň, sme si boli aj vo výsledkoch trošku rovnejší.
No napriek tomu sa ľavicovým populistom podarilo získať sympatie verejnosti pre rušenie takýchto úspešných reforiem, a to len na základe úspešnej propagandy, ktorá bola postavená na závisti a na systéme prejedania budúcnosti v prospech krátkodobého a krátkozrakého profitu.
Preto práve politika, ktorá bude nielen zavádzať moderné a trhovo orientované riešenia podporujúce slobodu, ale ktorá dokáže aj zmeniť myslenie ľudí a vysvetliť dôvody a potreby takýchto riešení, aby si aj bežní ľudia dokázali slobodu ako hodnotu vážiť a chápali, že ona je kľúčom k prosperite, je úlohou, ktorá dnes stojí pred nami, ak chceme dokázať lepšie spravovať našu spoločnosť. A súčasťou toho musí byť aj koncept dobre spravovanej krajiny. Ak chceme, aby občania dodržiavali pravidlá a správali sa zodpovedne, musia v prvom rade vidieť pozitívny vzor v správaní sa nielen ich volených zástupcov, ale všetkých zložiek štátu. Veď nakoniec všetka moc v štáte pochádza od občanov, a preto im nemôže byť nadradená, práve naopak. Štát je tu na to, aby občanom slúžil a aby im zabezpečoval také služby a statky, o ktoré sa nedokážu postarať sami, alebo je to výrazne neefektívnejšie, ak sa o ne starajú sami, a aby to robil hospodárne, efektívne a účelne.
A o tom je aj táto mimoriadna schôdza. Táto mimoriadna schôdza väčšinu času z tých posledných 35 hodín odviedla pozornosť od toho najdôležitejšieho, o čom debatujeme a o čom by sme možno v tomto parlamente mali oveľa viacej debatovať aj bez toho, aby bol pri tom odvolávaný predseda vlády alebo nejaký iný funkcionár. O budovaní systému dôvery voči štátu a jeho inštitúciám, o budovaní systému dôvery ľudí voči ich voleným zástupcom.
Nedávno som čítal taký prieskum, aj keď sa priznám, že neviem, z ktorého bol roku, kde sa ľudí pýtali, že ktorým povolaniam a profesiám najmenej dôverujú. Viete, ktoré boli tri najnedôveryhodnejšie povolania? Asi vás neprekvapí, že tesne za prostitútkami, tí, ktorým ľudia najmenej dôverujú, boli politici, kúsok pred nimi boli policajti, všetky tri povolania na pé.
Dôvera sa skladá z viacerých zložiek, tou najdôležitejšou zložkou je integrita a druhou zložkou je kompetencia. Ako ale môžu občania dôverovať svojim voleným zástupcom, ako môžu dôverovať nám tu v parlamente, ak vyvstane nejaký jednoznačne zadefinovaný a v podstate jednoznačne preukázaný problém a počas 35 hodín debaty v tejto Národnej rade sa k nemu tí, ktorí sú z neho obvinení, nedokážu poriadne chlapsky postaviť a nedokážu o ňom poriadne diskutovať a nedokážu sa poriadne obhájiť?
Viete, veľa sa tu debatuje o tom jednom cétečku, a naozaj to, čo znevažuje aj dôstojnosť tohto parlamentu, a to, čo zase znižuje dôveru ľudí voči politikom, voči ich voleným zástupcom je, keď tu padajú cifry, tých 250-tisíc eur, 1 mil. eur, 25-tisíc eur, a keď tu dochádza k takému znevažovaniu, myslím, že to bol pán kolega Blaha, ktorý povedal, no tak to bolo 250-tisíc a už je to len 25-tisíc.
Viete, pre bežného človeka na Slovensku je 25-tisíc eur strašne veľká kopa peňazí a nikdy, nikdy by sme nemali pripustiť, že povieme, že je to len 25-tisíc eur. Pre bežného človeka na Slovensku je, mimochodom, aj tých 12 eur, o ktoré ste zvýšili vianočný dôchodok, veľa peňazí. Poznám mnoho dôchodcov po regiónoch na Slovensku, ktorí za 12 eur, babička dokáže pripraviť celú vianočnú večeru. Keď sme vás kritizovali za zvyšovanie vianočných dôchodkov, nebolo to preto, že sme vám vytýkali tých 12 eur, ale preto, že tu pán minister Richter vo svojej reči povedal, že tých 12 eur zvýšenia zabezpečí zachovanie ľudskej dôstojnosti na Slovensku. No 12 eur, za 12 eur si ľudskú dôstojnosť na Slovensku u dôchodcov nekúpite, to bol ten problém, okrem teda, samozrejme, porušenia procedúry a schvaľovania v skrátenom legislatívnom konaní, aby si pán predseda vlády stihol v termíne odfajknúť splnenie nejakej úlohy za peniaze ostatných ľudí.
Dokonca aj váš pán predseda parlamentu Pavol Paška, ktorého budeme odvolávať 30 minút po skončení tejto schôdze, dokázal sám pomenovať, v čom tkvie ten veľký problém Slovenska, ten veľký problém hodnotového systému, keď povedal, citujem, že "na piedestál ľudských hodnôt sa v posledných rokoch postavilo heslo: Mysli len na seba, buduj si kariéru a znič všetko, čo ti stojí v ceste.“ Lenže ono to nestačí, aby sme takto pomenovali problém. Myslíte si, že keď pán Pavol Paška vyslovil túto pravdu a tento pravdivý výrok, tak že tým myslel aj na šéfku firmy Medical Group a na bývalé vedenie nemocnice v Piešťanoch? Pretože to sa presne správalo podľa tohto výroku, ktorý pán predseda Paška kritizoval. A, bohužiaľ, bohužiaľ, my to neustále tvrdíme, preukazujeme to, máme schémy, máme dôkazy, že nitky od týchto ľudí, ktorí sa nesprávali podľa vzorca a podľa toho, čo považuje podľa svojich slov aj sám pán Paška za správne, že nitky od týchto ľudí vedú priamo k nemu. A zastal sa ho pán predseda vlády, čím zaňho prebral plnú politickú zodpovednosť, a preto tu dnes stojíme a diskutujeme, aj včera, aj predvčerom a vyjadrujeme nedôveru predsedovi vlády. On je ten, ktorý mal možnosť rozseknúť tento problém, on je ten, ktorý mal možnosť buď vyvrátiť podozrenia, že slovenské zdravotníctvo ovláda jeden capo di tutti capi, ktorý je zhodou okolností aj tretím najvyšším ústavným činiteľom v našej krajine (pozn. red.: správne má byť "druhým"), alebo konať a vyvodiť voči nemu politickú zodpovednosť. Neurobil tak a opäť tým znížil mieru dôvery občanov voči politike, lebo žijeme v krajine, kde sú slobodné médiá a kde všetky veci médiá aj publikujú a kde si ich aj ľudia môžu prečítať.
A to nie je len o tom jednom cétečku, to cétečko v Piešťanoch je možno taký dobrý nástroj, pretože takmer každý zo slovenských ľudí bol niekedy v nemocnici a zažil vyšetrenie na cétečku a rozumie, čo je to predražené cétečko, a rozumie, koľko musel čakať na také vyšetrenie na cétečko, kým sa naň konečne dostal. Ale to nie je o jednom cétečku, to je o celom systéme. To je o tom, že tých predražených nákupov sa objavuje stále viac a viac a zdá sa, že je to systémový problém a nie zlyhanie niekoľkých konkrétnych ľudí, že tu tento problém tak pokrýva celé Slovensko a všetky nemocnice na Slovensku okrem súkromných, ktoré nakupujú za polovičné ceny oproti štátnym, a dokonca je možné, že sa ukáže, že aj viaceré vlády, nielen túto jednu vládu, že s tým treba niečo robiť, lebo je zrejmé, že sa strácajú desiatky až stovky miliónov eur a odtekajú zo zdravotníctva, odtiaľ, kde by mali pomáhať ľuďom, do vrecák súkromných firiem, napr. takých, aká má svoje sídlo v daňovom raji v Belize. Je paradoxné, že v Belize sa ukrývajú najhľadanejší slovenskí vrahovia a mafiáni a zároveň sa tam ukrývajú firmy, ktoré vyhrávajú stámilióny eur v štátnych tendroch štátnych slovenských nemocníc. To je takisto ďalšia známka, ďalší taký symbol, ktorý v slovenských občanoch musí vyvolávať nedôveru. V akej krajine to žijeme, keď vôbec takýmto firmám dovolíme vyhrávať tendre?
Ja som, myslím, pred rokom alebo dvoma napr. navrhoval v tomto parlamente schválenie zákona, ktorý by hovoril, že každý prijímateľ investičného stimulu musí odhaliť tzv. konečného príjemcu výhod, to znamená toho najposlednejšieho vlastníka, kto vlastne investičný stimul alebo nejakú daňovú výhodu od štátu dostáva. Tento návrh nebol schválený, ale stále som presvedčený, že je to jeden z tých návrhov, typologicky z takého typu návrhov, aké by sme tu mali prijímať. Ak už nemôžeme podľa európskej legislatívy napr. vyhadzovať z tendrov firmy, ktoré majú svoje sídlo na Cypre a ich majitelia sú utajení, tak prinajmenšom môžeme prijať zákon, ktorý prinúti každého, kto vyhrá nejakú štátnu zákazku, aby svoju vlastnícku štruktúru rozkryl, aby bolo jasné, kto je tým konečným beneficientom a konečným prijímateľom výhod.
Viete, po tých 35 hodinách bolo by možno už naozaj veľmi, veľmi fajn, keby sme aj, po prvé, prestali používať expresívne a agresívne výrazy a prestali na seba vzájomne pľuť a prestali byť arogantní a prestali používať vulgarizmy a namiesto toho sa vrátili k riešeniu podstaty toto celého problému. Možno by bolo fajn, keby sme sa prestali ohadzovať vedrami špiny jeden na druhého a potom hneď naspäť, pretože to naozaj nikam nevedie. Ako som povedal, nikto nie je dokonalý. Každý z nás možno niekedy zlyhal, možno niekedy zlyhá, a každý z nás, ktorý je v politike aspoň nejaký ten čas, má za sebou často aj ťažké rozhodnutia, ktoré musel urobiť a s ktorými nie každý musí byť stotožnený, čo zároveň znamená, že na každého z nás môže jeho politický oponent niečo vytiahnuť a povedať: A ty si bol taký a taký a ty si urobil to a to a teraz nemáš právo tu sedieť a morálne kritizovať. Lenže podľa tohto princípu by tu nikto z nás nemal morálne právo sedieť a kritizovať.
Dámy kolegyne a páni kolegovia zo strany SMER, keď tu hovoríme o nejakej predraženej zákazke a o tom, že tých zákazok bolo možno viac, vy sa naozaj neobhájite tým, že začnete teraz poukazovať, že a vy – platinové sitká, a vy – daňová správa, a vylievať vedrá špiny na tých druhých. Ono je to možno dočasne dobrá taktika na nejaké to prvotné prehlušenie, ale jej finálnym výsledkom nakoniec bude to, že ľudia už úplne prestanú dôverovať všetkým politikom a že aj tých dobrých, ktorí sú medzi vami, a ja viem, že aj medzi vami sú dobrí ľudia, ktorým naozaj ide o vec, nebudú veriť presne tak isto, ako nebudú veriť nikomu z tej druhej strany, ktorí tam sedia, hoci tam tiež občas sedia dobrí ľudia a tiež sa medzi nimi dajú nájsť ľudia, ktorým naozaj ide o vec.
A Jozef Kollár tu večer veľmi trefne hovoril o tých kritických množstvách, o tom zákone z jadrovej fyziky, že ono sa to pomaly zbiera a keď raz spojíte dve podkritické množstvá, tak vo výsledku získate jedno nadkritické množstvo, ktoré odštartuje nezadržateľnú jadrovú reakciu. A zo spoločenského hľadiska takou nezadržateľnou jadrovou reakciou môže byť to, čo sme už raz videli v Banskej Bystrici, a keď sa tak spätne na to teraz ohliadneme, tak možno bohu vďaka za to, že sa to stalo, pretože sa ukázalo, že taký ten úplne najlacnejší, najprízemnejší, najhorší populizmus nedokáže dobre vládnuť a dobre spravovať krajinu, a je veľmi pravdepodobné, že keby dnes boli VÚC voľby v Banskej Bystrici, tak ten človek, ktorý tam dnes sedí ako župan, by už druhýkrát nevyhral po tom, čo predvádza za posledný rok. Ale ono sa to nemusí zastaviť v Banskobystrickom kraji. Keď budú prenosy z parlamentu vyzerať tak, ako vyzerali posledných 35 hodín, tak vám garantujem, že do niekoľkých mesiacov, možno do niekoľkých rokov sa môže stať to, že takí ľudia, akí dnes ovládajú Banskú Bystricu, budú ovládať aj celú túto krajinu. Prinajmenšom sa sem dostanú.
Ja som nemal to potešenie, no to je veľmi zlý výraz, našťastie som nezažil to, aké je to sedieť v parlamente po boku ľudí ako Ján Slota a podobní a nebodaj ešte horších z nejakého slovenského pravého sektora, ktorý môže vzniknúť, a z nejakých podobných strán, ktoré sa môžu objaviť a môžu získať moc, ale poviem vám, ani by som to veru zažiť nechcel. Ani by som to zažiť nechcel, aby tu sedel nejaký slovenský Jobbik a aby tu totálne dehonestoval a rozvracal tento parlament a túto politiku nejakými hlúpymi rasistickými, možno etnickými, možno nejakými inými vystúpeniami a podobne. Ak chceme urobiť zo Slovenska dobrú krajinu, ak chceme Slovensko posunúť dopredu, tak si bez ohľadu na to, či sme modrí alebo oranžoví, alebo červení, alebo zelení, alebo akíkoľvek iní musíme jednoducho prestať zakrývať oči a musíme sa postaviť zoči-voči všetkým problémom a zodpovedne ich riešiť.
Ja naozaj oceňujem gesto predsedu vlády Roberta Fica, ktorý zariadil, že odstúpila aj pani ministerka zdravotníctva, aj pani podpredsedníčka Národnej rady. A vnímam to ako veľmi silné gesto. Za šesť a pol roka, čo Robert Fico vládne Slovensku, sa len raz stalo, že donútil nejakého ministra odstúpiť, a to bol minister Kašický za ten škandálny predražený tender na upratovanie ministerstva obrany. Čo samo dokazuje, že táto kauza predražených nákupov v zdravotníctve je veľmi výrazná, významná, je veľmi dôležitá a je obrovská, a premiér konal. Ale proste to nestačí. Dnes to nestačí. Pretože sa ukazuje, že to je oveľa väčšia kauza, že to nie je jedno cétečko, že celé zdravotníctvo je tu nejak poprepájané.
Ja nechcem špekulovať, či je pravda, že zdravotníctvo ovládajú Penta a Paška, ale musíte uznať, že tých dôkazov, ktoré smerujú aj k predsedovi parlamentu, za ktorého váš predseda vlády prebral plnú politickú zodpovednosť na tlačovej besede, tých dôkazov je veľa a tie nitky sú pomerne výrazné. A možno nemáme pravdu, možno sa mýlime. Ale tak potom nech to vysvetlia, nech to preukážu, nech to povedia, nech argumentujú. Že keď si tu budeme vyhadzovať platinové sitká na jednu stranu, privilégium na druhú stranu a desaťtisíc všelijakých káuz, ktoré sa stali, lebo vždy nejaký ľudský faktor zlyhá, tak výsledkom bude, že nechcem povedať, že opozícia stratí stotisíc voličov, bohvie, či ich ešte má, ale vy takisto budete strácať státisíce voličov. Všetci na tom stratia.
To, čo dnes potrebujeme, je naozaj sadnúť si a pozrieť sa, či dokážeme na Slovensku prijať naozaj reformu a nový spôsob tvorby a dodržiavania pravidiel.
Jeden z uhlov pohľadu na fungovanie spoločenských inštitúcií, o ktorých som tu na začiatku hovoril, je, a je to skôr taká anekdotická vedomosť, že v Európe fungujú v zásade dva základné typy spoločenských systémov. Jeden je anglosaský a druhý je byzantský. Anglosaský systém je založený na principiálnom dodržiavaní pravidiel, ktoré platia pre všetkých rovnako. Na rovnosti pred zákonom bez ohľadu na to, či ste politik, či ste učiteľ, či ste robotník, pravidlá musia platiť pre všetkých rovnako a každý musí byť rovnako potrestaný, ak ich poruší. A niekedy v tom dodržiavaní pravidiel zachádzajú až do úplných extrémov, ako môžete vidieť napríklad v tom originál Anglicku, ale takto jednoducho k tomu všetkému pristupujú. Dokonca dodržiavajú pravidlá aj tam, kde to už nie je ekonomicky optimálne.
Ten byzantský systém je namiesto dodržiavania formálnych pravidiel založený na kontaktoch a konexiách. Byzantský systém funguje tak, že ten, kto niekoho pozná, tak ten si vybaví. A kto nepozná, ten má smolu. Ja si ani nerobím nejaké nádeje, aj by to asi bolo hlúpe, Slovensko proste už aj geograficky leží na pomedzí týchto dvoch systémov. Nie sme ani úplne v tom anglosasku, nie sme ani úplne v tej Byzancii, ale sme niekde v strede aj geograficky, celé sa to tak cez nás mlelo raz na východ, raz na západ. Tvoríme veľké množstvo pravidiel, no aj to, aká je naša krajina malá, ovplyvňuje to, že máme pomerne veľký rozsah byzantských prvkov v našej spoločenskej štruktúre. Môžete mať veľmi dobré pravidlá, veľmi dobré zákony, keď sa jednoducho stane, že každý je každému spolužiak, lebo sme taká malá krajina, že máme len dve dobré právnické vysoké školy, alebo prídete riešiť energetiku a zistíte, že všetci, s ktorými sa stretávate, vyštudovali v podstate na tej istej fakulte, tak sa tým byzantským prvkom spoločnosti jednoducho nevyhnete, pretože tí ľudia sa poznajú, majú konexie, vedia sa navzájom rozprávať. A niekedy to môže byť na prospech veci a niekedy je to zdrojom problémov.
To najhoršie, čo ale je a čím sa vyznačuje dnes slovenská spoločnosť, je to, že príliš často bazírujeme na pravidlách, ktoré sú často hlúpe, namiesto toho, aby sme sa zamerali na skutočné vymáhanie tých, ktoré sú naozaj dôležité. Poviem príklad zo zdravotníctva. Zavedieme výmenné lístky k lekárom, ktoré nemajú reálny prínos a slúžia len na nejaké obmedzovanie nejakej spotreby a obťažujú pacientov, namiesto toho, aby sme sa zamysleli nad tým, že či môžme systémovo všeobecným lekárom zvýšiť rozsah ich kompetencií, aby sa pacientovi návšteva všeobecného lekára oplatila aj bez toho výmenného lístka, pretože je kopa vyšetrení, ktoré môže všeobecný lekár urobiť, ale dnes ich môžu robiť len odborní lekári. Tým by sme ušetrili aj pacientom, aj náklady na výkony, ušetrili by sme peniaze.
Ja si myslím, že Slovensko má obrovský potenciál v tejto oblasti práve tým, ako stojíme na tej križovatke tej anglosaskej a byzantskej mentality. Ono sa aj hovorí, že pri dodržiavaní a vymáhaní pravidiel je optimálny prístup prístup takého džezového hudobníka, ktorý sa na rozdiel od orchestrálneho podania, ktoré sa prísne drží nôt a úplne všetkého, si dovolí občas trochu nad ich rámec aj zadžemovať, aby niečím ozvláštnil svoje vystúpenie, aby podal lepší výkon. Problém je, že na Slovensku máme noty tak zložité a veľmi často tak nezrozumiteľné, že sa ich veľmi často oplatí ignorovať úplne a vymyslieť si vlastnú melódiu, pretože tým človek dosiahne viac.
Len v podnikateľskom sektore, robil som prieskum a robil som ten prieskum opakovane, 70 % slovenských podnikateľov vám potvrdí, že ani nedokáže podnikať bez toho, aby porušilo nejaký zákon. Nie preto, že by to boli nejakí zločinci, nie preto, že by chceli zákony porušovať, ale preto, že tých zákonov je tak veľa a tak často sa menia a sú také zložité, že jednoducho dodržiavať ich sa nedá. No nedá. Poznáme zážitky z reštaurácií, kde prídu tri kontroly a každá jedna dá tej reštaurácii pokutu, pretože jedna inšpekcia povie, že musíte mäso skladovať na drevenej podložke, druhá povie, že musí byť na nerezovej podložke v chladničke, a tretia povie, že musia byť na PVC podložke. A každá táto inštitúcia má svoje vlastné pravidlá a nemajú ich navzájom zladené, myslím, že sa to už medzičasom, mimochodom, napravilo aspoň čiastočne, ale toto je reálny príklad zo života z približne spred siedmich rokov, keď som robil takýto prieskum medzi podnikateľskými subjektami. Preto by sme sa zásadne mali zameriavať na to, aby sme pravidlá zjednodušovali, aby sme pravidlá robili lepšie. Ale ani to dnes nestačí.
To, na čo by sme sa najviac mali zamerať, je, aby sme my sami, tento parlament, bez ohľadu na to, z akej sme strany, bez ohľadu na to, odkiaľ sme, aby sme my sami išli ľuďom príkladom. Pomenoval to aj predseda vlády, keď kritizoval taký ten papalašizmus. Pomenovali sme to aj my, keď sme pred niekoľkými rokmi zrušili poslaneckú imunitu, čo bol veľký prelomový krok. A určite dobrý príklad nebudeme dávať, ak po týchto tridsiatich piatich hodinách bude rozprava v tomto parlamente pokračovať v takom duchu a v takom tóne a s takými výrazovými prostriedkami a hlavne s takými ad hominem argumentami, ako to bolo doteraz. Ad hominem znamená, že nereagujem k podstate veci, ale radšej zaútočím na osobu protivníka. A to je výzva na obe strany, na obe strany. Aj keď, musím to povedať, trošku viac, dámy kolegyne a páni kolegovia zo SMER-u, je loptička na vašej strane. Aj keď drvivá väčšina z vás za to nemôže a ani si nemyslím, že by ste vedeli k týmto veciam argumentovať, pretože o nich proste vedia niekoľkí jednotlivci, ktorí by sa tu mali postaviť a ktorí by v prvom rade mali argumentovať a mali by o nich hovoriť, ale tá loptička je trošku viacej tu na tejto strane. Ale bez ohľadu na to, že kde sú argumenty a kde sú debaty, môžeme urobiť aj nejaké symbolické gestá. Jedno z tých najväčších symbolických gest – a hovoril som to už asi trikrát v rozprave a myslím si, že stojí za to to zopakovať, a nie je to dlhý preslov – je to, že by sme okrem o škandáloch a kauzách mali hovoriť o tej osobnej statočnosti a integrite ľudí, ktorí sa neboja im postaviť a neboja sa na ne upozorniť. Že by sme mali oceniť tých ľudí, ktorí sú ako Biele vrany, ktoré sa neboja upozorniť na systém, ktorý zlyháva, a neboja sa upozorniť na čestné konanie, aj ak im za to hrozí nejaký postih, aj ak sa musia báť, že za to stratia prácu, aj ak sa musia báť, že jednoducho budú musieť znášať negatívne dôsledky takéhoto činu.
Môžme urobiť to, že z toho oblievania sa vedrami špiny urobíme z dnešnej schôdze schôdzu, ktorá je v prvom rade o odvahe, že poukážeme na odvahu ľudí, ktorí sa neboja postaviť za správnu a dobrú vec, že poďakujeme tým ľuďom, ktorí upozornili aj na ten problém v Piešťanoch, aj žurnalistom, ktorí naň upozornili, a nielen na problém v Piešťanoch, ktorí aj v minulosti upozornili na problémy, ako boli platinové sitká alebo problém s daňovou správou. Koniec koncov počuli ste tu vlastného ministra vnútra, ktorý nám dal za pravdu, že poslanci Kollár a Chren boli tí, ktorí ešte za pravicovej vlády urobili tlačovú besedu a upozornili na problémy s daňovou správou.
Viete, ako to bolo? Samozrejme, veľa vecí sa nedozviete. Ale zhodou okolností sme boli na jednom výjazde v regiónoch a zastavili sme sa vo Zvolene na obed a v tej reštaurácii, kde sme sa zastavili, boli ľudia, ktorí pracovali na daňovom úrade a tí nás poznali ako poslancov a prišli a porozprávali nám, čo sa deje na daňovom úrade. A to nesúvislo len s obstarávaním IT systémov, súviselo to napríklad aj so zmenami regionálnej štruktúry daňovej správy, rozprávali nám ako vlastnými autami musia voziť rôzne materiály, ktoré pritom aj podliehajú aj daňovému tajomstvu, ako veľmi neefektívne sa vykonávajú daňové kontroly, a na základe toho sme konali. Bez ohľadu na to, že to bola naša vláda.
A bolo by skvelé, a preto som aj ocenil – a naozaj bez výsmechu – napríklad pána poslanca Martvoňa, ktorý tu prvý povedal, úplne prvý, že sa dištancuje od toho rapera, ktorý bol v správnej rade piešťanskej nemocnice ako nominant jednej, ako nominant strany, a že sa zaňho hanbí. Ja si vážim takýto krok, pretože to je presne taký ten prejav možno maličký, možno drobný, ale tá správna cesta, že dokážeme upozorniť aj na chybu vo vlastných radoch. A že dokážeme o nich diskutovať a že dokážeme možno, pretože nestačí len odvolať niekoho, ale mali by sme aj diskutovať o zavedení systému, ktorý takýmto chybám v budúcnosti zabráni. Ja tiež nie som úplne spokojný so všetkým, čo som napríklad v živote urobil, a možno mnoho vecí bolo pre mňa poučením a možno mnoho vecí by som robil dnes inak, ale ak sa o jedno snažím v rámci svojej osobnej integrity, tak o to, aby sa chyby neopakovali.
Dnes sa bavíme o probléme, s ktorým sa skôr či neskôr stretne nielen každý z nás, ale s ktorým sa skôr či neskôr stretne každý z občanov Slovenska. Pretože do nemocnice a k lekárovi sa každý skôr či neskôr dostane. Keď sa niekto, nejaký váš volič, nejaký náš volič dostane do nemocnice o rok odteraz, v čom bude tá nemocnica lepšia, než je dnes? V čom bude kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti lepšia, než je dnes? Čo urobíme pre to, aby sa zlepšila? Čo urobíme pre to, aby mali nemocnice viac peňazí, bez toho, aby sme museli vyťahovať z vrecák občanov viac peňazí na daniach, ich daniach, a zvyšovať ich dane a odvody? Aké úpravy v celom systéme urobíme? Akú alternatívu poskytneme? O tom by sme mali diskutovať a nad tým by sme sa mali zamýšľať a úplne kľudne aj bez tých straníckych všetkých prekáračiek, ono nakoniec sa im nevyhneme, ono to patrí k tomu folklóru a, samozrejme, však máme aj rôzne názory na rôzne veci, ktoré vychádzajú aj z nejakého ideologického ukotvenia, ale niekoľkokrát sme sa tu už dohodnúť dokázali.
Ja som, myslím, jedným z troch opozičných poslancov, ktorým počas vašej vlády prešiel vlastný návrh zákona, je to taká drobnosť o tých vodičákoch na skútre, ale prešiel, bol to dobrý nápad. Dokázali sme sa zhodnúť na zákone o dôchodkových anuitách. Nebol to dokonalý návrh zákona, pán kolega poslanec Švejna, ktorý bol zhodou okolností mojím dlhoročným kolegom a skoro desať rokov sme sedeli v jednej kancelárii, za ten návrh zákona nehlasoval, pretože je rovnako ako ja presvedčený o tom, že okrem životných poisťovní by sa mala zaviesť aj ďalšia forma výplaty dôchodku formou takzvaného programového výberu priamo z DSS-iek. O tom som presvedčený aj ja. Ale zároveň som presvedčený, že najprv sa musí vytvoriť anuitný trh a že keď sa anuitný trh pri tak malom počte sporiteľov, ktorí pôjdu do dôchodku, vytvorí možno o nejaké 4 – 5 rokov, vtedy bude našou psou povinnosťou zaviesť aj tú novú formu výplaty dôchodkov bez toho, aby sme všetkých sporiteľov nútili ísť do životnej poisťovne a nakúpiť si anuitu. Aby ľudia mali možnosť výberu. A zhodli sme sa na tom, zhodli sme sa na tom s vaším ministrom, zhodli sme na tom po dlhých rokovaniach na ministerstve práce a schválili sme ten zákon výraznou väčšinou a naprieč viacerými politickými stranami.
Ak by sme teda podľa môjho názoru mali urobiť niečo dobré počas tejto dnešnej schôdze, tak je to posun témy schôdze. Viete, nečakám, že niekto príde, prizná sa, zloží svoju funkciu, to už sa asi nestane, príliš veľa bolo povedané, príliš veľa bolo urobené, ale čo keby tak napríklad niekto prišiel a povedal, že čo spraviť, aby sa takáto situácia už nikdy neopakovala. Viete, keby pán predseda vlády napríklad vystúpil s návrhmi, ako zabrániť tomu, aby sa takáto situácia opakovala, ako zabrániť tomu, aby schránkové firmy vyhrávali tendre v slovenských nemocniciach, ako zabrániť tomu, aby len na jednom predraženom tendri chýbalo toľko peňazí, za ktoré by sa, ja viem, že je to možno trošku prízemné, ale naozaj každému jednému pacientovi dala kúpiť jedna rolka toaletného papieru počas celého roka, tak by sa tá diskusia posunula úplne inam, a už by sme sa možno ani nebavili o konkrétnych jednotlivcoch, ale bavili by sme sa o tom, ako zlepšiť život občanom Slovenskej republiky. Keby sme sa bavili o tom, že či naozaj dokážeme podporiť to uznesenie a dať ocenenie tomu lekárovi a tej sestričke, ktorí upozornili na tento problém, bez ohľadu na to, odkiaľ sme, tak by tento parlament vyslal obrovský signál občanom, že sa oplatí byť statočný a že sa oplatí bojovať za dobrú vec.
Ako som povedal; možno len tak trošku osobnejšie na záver, každý z nás sa skôr či neskôr dostane do nejakého zdravotníckeho zariadenia. Ja som mal tú smolu alebo možno to šťastie, pretože ma to v živote posilnilo, že pred nejakými šiestimi rokmi som si prešiel onkologické ochorenie. Mal som šťastie v nešťastí v tom, že to bolo jedno z tých lepších, ktoré môže chlap dostať, a že som sa z neho pomerne veľmi rýchlo vyliečil a že zatiaľ nemám žiadne nejaké známky návratu alebo nejakých problémov. Ale až po takejto osobnej skúsenosti človek zistí, aké je to naozaj byť pacientom. Najhoršia na tom je tá taká bezmocnosť, keď neviete, čo vás čaká. Keď viete, že o dva-tri dni budete musieť ísť na operáciu, a neviete, ako dopadne, neviete, či sa z nej prebudíte, a keď neviete ešte ďalších niekoľko rokov každé tri mesiace na kontrole pri odbere krvi a pri vyšetrení na cétečku, že či sa vám to náhodou nevrátilo a či to náhodou nebude mať nejaké horšie prejavy.
A teraz si predstavte kopu pacientov, ktorým napríklad povedia, že, áno, markery preukázali, že zrejme máte nejakú rakovinu, ale čo je to za rakovinu a v akom je štádiu a koľko života vám zostáva, sa dozviete až o 5 – 6 týždňov, pretože až vtedy sa uvoľní rad na vyšetrenie na cétečku, lebo vyšetrenie na cétečku je príliš drahé a taký je proste poradovník. To je reálny príbeh zo slovenskej nemocnice. Ak chceme zlepšiť život občanov, tak každému jednému pacientovi, ktorému sa takéto niečo stane, a sú ich stovky a tisíce, stačí, aby sme zaviedli systém, aby sa mu to nestalo. Aby napríklad tých cétečiek bolo dosť a aby sa na to vyšetrenie dalo dostať rýchlejšie. To sa dá urobiť napríklad tým, že ušetríme v zdravotníctve – aj tam, kde sa kradne, aj tam, kde sú výdavky neefektívne.
Ja vám viem povedať jednu takú veľkú skupinu neefektívnych výdavkov, nie som lekár, ale sú lieky proti cholesterolu, ktoré jednoducho nefungujú, ak pacient necvičí a nestráca váhu. A myslím, že pred nejakými šiestimi-siedmimi rokmi na tieto lieky išlo okolo 500 – 600 mil. korún ročne. Tak si musíme povedať, že takéto lieky nebudeme predpisovať, ak si to ten pacient sám nezaslúži, ak necvičí, pretože je to vyhadzovanie peňazí. A hneď budeme mať ďalšie peniaze. Len to by sme museli dokázať seriózne sedieť a diskutovať.
A možno táto nočná hodina, pretože mám pocit, že, kolegovia, teraz naozaj počúvate a že občas aj prikývnete, že tá nočná hodina možno tej debate prospieva viac ako nejaký taký poobedňajší debatný čas, keď sme všetci pod drobnohľadom televíznych kamier, ale to by bola tá správna cesta, na základe ktorej by sa možno aj začala obnovovať dôvera voči politikom a voči politike na Slovensku. Skúsme sa nad týmto zamyslieť a skúsme, skončím tým, skúsme urobiť z dnešného tretieho rokovacieho dňa tejto schôdze rokovací deň, za ktorý sa nebudeme musieť hanbiť.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky, dve faktické poznámky, uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Bublavý.

Pán kolega Chren, veľmi kultivované vystúpenie, musím naozaj pochváliť, jeden z najserióznejších ľudí, ktorý vystúpil k tejto téme, jeden asi z mála, ak nie jediný, ktorý ste pochválil predsedu vlády Roberta Fica, že konal tak, ako mal, že pri tejto kauze piešťanského cétečka odvolal ministerku, bola odvolaná podpredsedníčka Národnej rady, a to tu nikto nepriznal, ani jeden z opozičných kolegov alebo kolegýň nepovedal pravdu. A taktiež je naozaj chvályhodné, že vtedy, keď mal padnúť Ivan Mikloš, ktorý znefunkčnil daňový úrad a celý daňový systém, že mal byť odvolaný. Aj to je naozaj, naozaj jeden z mála, ktorý ste to vtedy kritizoval, alebo ste aj priznal, že mohlo dôjsť k odvolávaniu za to, že Ivan Mikloš naozaj znefunkčnil daňový systém. A to je chvályhodné a je vidieť, že viete, čo hovoríte.
Ďakujem.

Pán poslanec Bagačka.

Ďakujem pekne za slovo. Ja tiež by som, Martin, chcel hlavne teda oceniť kultivovanosť prejavu, samozrejme, určite na rôzne otázky môžeme mať rôzne názory, ale stopercentne s tebou súhlasím, že by sa to nemalo robiť mnohokrát s krvavými očami a s penou na ústach. Ale na rozdiel od teba si myslím, že tá loptička je kúštik viac na vašej strane.
Ďakujem.

S reakciou pán poslanec Chren.

Ďakujem veľmi pekne, ďakujem aj za tie reakcie. Možno len poviem, pán Bublavý, áno, priznal som, že premiér konal, ale zase som aj povedal, že myslím si, že ešte to nestačilo. Ale prestaňme, nie Ivan Mikloš, nie premiér, skúsme naozaj preklopiť tú debatu na to, že ako z toho von, ako to vyriešiť a čo môžeme urobiť pre zlepšenie života občanov našej krajiny a čo môžeme urobiť, aby sa žiadna takáto situácia – ani daňový úrad, ani predražené cétečko v Piešťanoch a ďalšie predražené nákupy – už nikdy na Slovensku nezopakovali.
Ďakujem.

Ďalej do rozpravy je prihlásený pán poslanec Jarjabek, ktorý sa v sále nenachádza, stráca poradie. Pán poslanec Boris Susko, ale nie je tu, takže stráca poradie, pán poslanec Ľuboš Blaha, nie je v miestnosti, stráca poradie.
Nech sa páči, pán poslanec Igor Hraško.

Dobré ráno. Sú 4 hodiny 52 minút a my stále odvolávame Fica. Sme tu na mimoriadnej schôdzi už od soboty podvečera, už je v podstate pondelok, začal sa nový týždeň. Predo mnou boli prihlásení traja poslanci vládneho zlepenca, vládnej strany SMER, jednotnej, silnej, ale akosi stratili poradie. Čiže išli sa vyspať a potom možno vystúpia, ak im to ešte niekto dovolí.
Prečo som začal tým zlepencom? No pretože premiér tejto krajiny aj v priamom prenose včera v televízii zo svojej vlastnej tlačovky hovoril stále o zlepenci, o zlepenci pravicových strán, ale zabúda pritom na to, že jeho vlastná strana je tiež zlepencom. Nevymyslel som to ja, to sú ľudia na to, ktorí tieto veci sledujú, a dostal som takúto informáciu. Že zdá sa vám výraz zlepenec povedomý? Je to celkom možné. Súdruh doktor Fico ho používal často a vedel prečo. Veď zlodej kričal: Chyťte zlodeja! Neokomunistická strana SMER – SD je zlepencom súdruhov, ktorí vyšli z KSS. Neveríte? Na začiatku Komunistická strana Slovenska. Niektorí členovia, vraj národno-eštebácke krídlo, zakladá HZDS. A iní, vraj úprimní ľavičiari, dokončujú rozdelenie Komunistickej strany Slovenska na tri časti vznikom SDĽ: Strana demokratickej ľavice. No a pravým, tzv. privatizačným oblúkom sa HZDS štiepi na urazené, ale demokratické HZD pod vedením starého uja a ortodoxne eštebácke pod vedením veľkého muftiho doktora Vladimíra Hrozného. Ľavým oblúkom SDĽ štiepi sklamaný a ambiciózny súdruh doktor Fico z KSS cez SDĽ na SMER s jeho stratenou treťou cestou a na nepochopených intelektuálskych a tradicionalistov lipnúcich na čerešničkách.
No a v ktorej hlave vznikol nápad začať zliepať? Možno takmer v neexistujúcej a v dlhoch sa topiacej značke sociálna demokracia. Možno v hlave marketingového mága Fedora. Rozhodne tam niekde treba začať hľadať prvopočiatky tzv. zlepenca, toho neokomunistického. Pekne v strede ľavého spektra s krásnym zahraničným akceptovateľným názvom, podľa niekoho vraj krytím. Ako sa nám pekne zišli súdruhovia boľševici v zlepenci. Takže kľudne môže Fico rozprávať o zlepenci, veď ho má vo vlastnej strane. Zlepenec bývalých odídencov z rôznych strán akurát do jedného. Nikto neostal sám, všetci prišli pod jedny slepačie krídla. Mamka Fico ich uchováva pod svojimi krídlami a oni sa vo vnútri hryzú. Takže len toľko na úvod, pretože stále beží schôdza na odvolávanie Fica.
Čakali sme, že tu budú odznievať argumenty. Nie, toto nebolo tak, nemáte pravdu, lebo, prípadne toto bolo síce takto, ale vyvodili sme takúto a takúto zodpovednosť. Nie, tam sa nerozkradlo, lebo na to prišli novinári, tak nakoniec z toho bol normálny tender. Nie, tu sa neukradlo na diaľniciach až toľko peňazí, pretože sme to zastavili. Ale nič také nepočujeme. Je tu len kydanie na bývalé vlády. Aj to len v určité obdobia. Nekydá sa napríklad na roky 2006 až 2010. No, je to celkom pochopiteľné, lebo aj vtedy bol pri moci Fico so svojím zlepencom HZDS a SNS. Vtedy bola to výhoda, pretože keď si chcel niekto uchmatnúť viac, tak tí ostatní ho tak trochu bonzli. Vtedy vyplávali niektoré veci na povrch omnoho skôr. Teraz je výhoda, lebo zlepenec jednej vládnej strany si to drží pekne pod pokrievkou. A treba sa viacej štúrať, viacej pátrať, viacej hľadať. Ale ako sa hovorí, lož má krátke nohy. Aj tu sa príde na to, kde sa strácajú peniaze z verejných zdrojov, z nášho rozpočtu, peniaze občanov Slovenskej republiky, ktoré má spravovať vláda Slovenskej republiky.
Už pri mojom prvom prejave v rozprave som sa pýtal, či má niekto pocit, že sa na Slovensku žije lepšie. No nebudem sa na to pýtať vás, pretože vy, aj keď chodíte medzi ľudí, vy si vždycky poviete len to svoje. Poviete len to, čo ľudia chcú počuť. Pripravíme vám takéto a takéto dobré veci, pripravíme vám dobré opatrenia. To, že sú len chvíľkové alebo len také, aby zalepili časť oka, aby sa nedali vidieť tie veľké špinavosti, pri ktorých občania prichádzajú o omnoho väčšie peniaze, to je už vec druhá.
A najsmutnejšie na tom je, že stále nemáte dosť. No ono je to pochopiteľné. S mocou rastie chuť a ak niekto okúsi alebo zacíti vôňu peňazí, zvyčajne ho to pohltí tak, ako hráča na automate, stlačí tam ten gombík a vybehne mu výhra. Stlačí druhýkrát, vybehne ďalšia. Stlačí tretíkrát, ej, už to nevyšlo. Stlačí štvrtýkrát, zase to nevyšlo. Stlačí piatykrát, už prišiel o vklad. Nahádže ďalšie, musí sa mi to vrátiť. A stláča, stláča, stláča, aby sa mi to vrátilo, ale už sa mu to nevracia, už len stráca. A toto mi pripadá tak nejak podobne. Vy stláčate, stláčate, niekto stále vyhráva, ale občania v tejto krajine strácajú. Strácajú, pretože tie peniaze sa strácajú z toho rozpočtu. Ľudia nezodpovední, bezcharakterní riadia určité rezorty, riadia štátne organizácie a neriadia ich dobre.
Našou filozofiou je nenominovať politicky do takýchto riadiacich orgánov. Prečo? Pretože tam majú byť skutoční odborníci, ktorí to vedia, ktorí to zvládnu a vďaka ktorým budú štátne podniky, štátne organizácie niektoré teda prosperovať a niektoré fungovať efektívne. Je veľmi, veľmi málo príkladov toho, kedy štátne organizácie fungujú efektívne. No prečo je to tak? Pretože štátne organizácie sú klientelisticky dosadené svojimi ľuďmi, prekvitá nám tuná rodinkárstvo, však prečo by sme nepomohli svojim, že? Takže každý, kto má nejakú konexiu v akejkoľvek straníckej štruktúre, chce mať istotu teplého štátneho miestečka za dobrých podmienok, s dobrým platom. Veď prečo nie, veď je to zo štátneho. To neplatí Fico zo svojho ani Kaliňák, ani ďalší ministri. To ide z rozpočtu verejnej správy, z peňazí občanov Slovenskej republiky. A niekde do týchto štátnych organizácií sú dosadené len tzv. figúrky. Chceš mať funkciu? Budeš ju mať. Budeš mať dobrý plat, ale budeš nás počúvať. Budeš robiť to, čo ti niekto nadiktuje. Prečo? No pretože tu je potrebné, aby sa stratila takáto čiastka. Tu je potrebné, aby tendrík vyhrala táto firma. Tu je potrebné, aby sme dosadili ešte tohto človeka. Vieš, odtiaľto sme ho museli dať preč, lebo mu prišli na kšefty, tak za odmenu dostane flek na tomto teplom miestečku u teba. A takto to, žiaľ, funguje pod zlepencom vládnej strany.
A toto sú financie, ktoré sa strácajú. Toto je tá neefektivita celého tohto zbastardeného systému. Zbastardeného systému amorálnych ľudí bez charakteru. Ja by som chcel vidieť ten pohľad, keď sa ráno poslanci vládnej strany zobudia a pozrú sa do zrkadla, pozrú sa na seba a čo im v tej chvíli prebleskne hlavou. Či im prebleskne to, že, joj, zase tam musím ísť počúvať tie reči, ktoré sa mi neradi počúva, lebo naozaj tí poslanci opozície majú pravdu, nemali by sme až toľko rozkrádať, nemali by sme umožniť, aby súkromníci zarábali na mozoľách občanov. Alebo si povedia: Ha, no kde im zase tuná ukrojíme, kde im zase zoberiem, kde si zase prilepšíme, už sa na to teším. Je to smutné.
Hovorí sa, že nehádžme všetkých do jedného vreca. Áno, viem si predstaviť ľudí, ktorí v tom SMER-e sa vedia ohradiť, že ja som v živote nič neukradol, ja som predsa normálny človek, som starosta v obci, snažím sa pre tých ľudí urobiť maximum. Ale, žiaľ, sú takisto súčasťou tohto hnusného systému. Sú súčasťou a majú dve možnosti. Hrdo vypnúť hruď a povedať: No tak nie, priatelia, už to prekračuje naozaj všetky medze, ja s vami končím, ja odchádzam. No ale nesie v tomto prípade riziko, že všetci jeho známi, kamaráti, rodinní príslušníci prídu tiež o miesta, pretože si to presadil, aby tam boli dosadení, aby mali teplé fleky. Takže on je už v podstate odpísaný. Ale možno s dobrým pocitom by odišiel a so vztýčenou hlavou. Ale takého sme ešte nevideli. A potom je tu druhá možnosť, tzv. držať hubu a krok a zaradiť sa do stáda a pekne spolu ako ovečky idú do košiara, tak nevytŕčam z radu, skloním hlavu, popásam sa cestou, občas dačo uchmatnem a idem do toho košiarika. A potom z košiarika na pašu a potom zase naspäť.
Takže každý má možnosť výberu. A každý si vybral tú svoju možnosť. Darmo sa tu budú niektorí rozčuľovať nad tým: Neukazujte nám tu takéto zábery. To sú tie stranícke nominácie. To sú nominácie vládneho zlepenca SMER-u, ktorý si dosadzuje ľudí do správnych rád nemocníc a do ďalších štátnych inštitúcií. Videli sme to, mali sme to ukázané na videu. Hulvátstvo človeka, ktorý zodpovedá za riadenie piešťanskej nemocnice. A to je smutné. Že človek by sa mal vraj ovládať. Mal by sa. Na druhej strane, čo je veľa, to je veľa, že, povie si niekto. Máme tu moralistov, ktorí nás poúčajú. Ja som ešte naozaj nepoužil nejaké vulgárne slovo. Stačí si pozrieť synonymický slovník. Sú to bežné slová, ktoré sa kedysi používali na označenie istých typov ľudí, ale nie sú vulgárne. Nie sú vulgárne. Ono zle sa počúvajú, áno, keď sa pomenúvajú veci pravým menom. Ak sa to niekoho bytostne dotýka, nuž asi je na to dôvod. Ďalšia ľudová múdrosť hovorí, že bez lístka sa ani, či bez vetra sa ani lístok nepohne.
Mali sme tuná aj ministra Richtera, ktorý sa ohradzoval voči kolegovi Mihálovi a vytýkal mu, nieže by mal obraňovať Fica, pretože jeho odvolávame, nie Mihála, nie Kaníka, nie Radičovú, odvolávame Fica, vytýkal mu, že rozdával knižočky, ako neplatiť dane a odvody. Ďalší známy mi napísal, chcel, aby som to teda povedal už predtým, nestihol som to, venoval som sa tomu, čo som mal pripravené, že poradiť, ako ušetriť na dani, neznamená okradnúť, ale aby človek nezaplatil viac, ako mu káže zákon, aby murár, maliar či lekár neplatil viac, ako má, a neokrádal svoju rodinu o peniaze, čo ťažko zarobil.
Počúvate, páni z vládnej strany? Ja vám to zopakujem ešte raz. Poradiť, ako ušetriť na dani, neznamená okradnúť, ale aby človek nezaplatil viac, ako mu káže zákon, aby murár, maliar či lekár nezaplatil viac, ako má, a neokrádal svoju rodinu o peniaze, čo ťažko zarobil. Ja viem, že niektoré výrazy vám tam nič nehovoria, ako napríklad ťažko zarobiť, určite vám hovoria niečo výrazy okrádať vlastnú rodinu, pretože to sa snažíte, nie, snažíte sa priniesť do rodiny čo najviac aj za cenu toho, že to je na úkor ostatných občanov Slovenskej republiky. Možno nie priamo, aby som vás neobviňoval, ale ešte raz zopakujem, ste súčasťou tohto zbastardeného hnusného systému. Systému, ktorý ste si upravili na svoje pomery tak, aby bolo možné podľa zákona, legálne ožobračovať občanov tejto krajiny. Aby bolo legálne, podľa zákona možné prideliť financie vybraným skupinám ľudí.
Konkrétne teraz mám na mysli, samozrejme, solárny klondike. Už som sa pýtal premiéra, či mu nevadí zohyzdená krajina pod solárnymi panelmi, pretože mne to neskutočne vadí. Tam, kde bola kedysi príroda, bola lúka, nad ňou les, tam sa teraz čnie pole solárnych panelov. Ale videl som aj iný príklad. Na predajni Jednota, už teraz si nespomeniem, kde to bolo, tiež na streche mali solárne panely. Hovorím si, to je paráda. Takto by to malo byť. Využiť nevyužité plochy, zastavané. Nie čistú prírodu, nie čistú prírodu na to, aby to niekto využíval a ryžoval na tom a niekto mu to odklepol, výkupnú cenu na pätnásť rokov dopredu. No povedzte mi, páni poslanci SMER-u, nie je to okrádanie občanov? Vy zabezpečíte výkupnú cenu garantovanú tým, ktorí dopredu vedeli, že to takto bude, a ktorí sa mohli dopredu pripraviť na to, že si pripravia takýto projekt. Ale pozor, bolo tam obmedzenie. Výkon nesmie presiahnuť určitú hranicu. Takže len vy, ktorí ste tu, to dostanete, ostatní, keď sa prihlásia, čert ich zober, už nedostanú nič.
Kto zaplatí zvýšenú výkupnú cenu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov zo slnečných kolektorov? No niekto to zaplatiť musí. Niekto to zaplatiť musí, pretože tým sa tá výkupná cena musí zaplatiť, podľa zákona. Podľa zákona, ktorý ste si vládni poslanci SMER-u schválili. No povedzte mi, kto to zaplatí? Čo? Nič? Nepočujem.
Pán Blanár, kto to zaplatí? Nie vy. Občania tejto krajiny. Občania tejto krajiny musia platiť za kšefty, ktoré ste dohodli vybraným skupinám.
Samozrejme, to nie je všetko. Ja som tu naozaj čakal, že tu budú vystupovať poslanci vládnej strany a povedia: Nie, tento tender nebol tak, ako je napísané v novinách, a vyvodila sa takáto a takáto zodpovednosť. Ten človek, ktorý bol za to zodpovedný, bol odstránený a už nefunguje tuná v štruktúrach. Nie, že dostal teplé miestečko niekde inde, nie, že, no, bol odvolaný z funkcie, ale peniaze sú už nenávratne preč.
Môžeme sa opýtať kolegu Bagačku, ten tu už teraz nesedí, pred chvíľkou tu ešte bol: Kto zaplatil za osemtisícové lavičky v meste, kde primátoruje? Firma dostala vyplatené za tie lavičky, ktoré tam osadila, aj za tú plechovú skulptúru, ale Európska komisia neuznala tento výdavok. Jedna lavička predsa nemôže stáť 8-tisíc eur! A koľkože ich tam bolo? No nič, tieto peniaze neboli uznané, ale práce boli vykonané, projekt bol dokončený, takže to, čo neuznala Európska únia, muselo zaplatiť mesto. A to boli peniaze občanov, to boli peniaze občanov z podielových daní, na ktoré musel niekto robiť, na ktoré musel niekto pracovať, na ktoré musel niekto makať. A byť zamestnaný, prípadne podnikať, aby sa tie peniaze do rozpočtu mesta dostali. Nemohli byť tieto peniaze určené na niečo zmysluplnejšie? Zovšadiaľ, úplne zovšadiaľ počúvame, že treba rekonštruovať školy, škôlky, chodníky, cesty, že treba rekonštruovať osvetlenie, že treba rekonštruovať obecné a mestské úrady, zefektivizovať prevádzku. Toto je tá vaša efektivita? Nie, to je opäť okrádanie občanov. A toto je len jeden z mála príkladov humpľovania majetku, verejných zdrojov, peňazí občanov Slovenskej republiky.
Včera som začal tým, aké kauzy má táto Ficova vláda od roku 2012. On sa niekto ohradil, to sú len nejaké výpisky z internetu. Z internetu, áno, zmluvy sú zverejnené na internete. Chvalapánubohu! Musia byť zverejnené a podľa toho sa dá kontrolovať, kto kde za akú zákazku zaplatil a ako sa ku nej dostal. Aspoň takáto verejná kontrola dokáže byť aj pri tom množstve, neskutočnom množstve zmlúv, ktoré sú zverejňované na centrálnom portáli. Tak dá sa v nich pohrabať a dá sa z nich zistiť naozaj veľmi veľa. Kto kde aký kšeft dostal a za koľko. No a potom stačí jednoduché porovnanie, aha, tento prístroj sa dá kúpiť za toľkoto a, aha, tuná sa dal dvojnásobok. No, celkom pekná ryža. A tuná takáto služba bežne stojí toľko a tu, éééj, teda tuná toho máme.
Takže poďme pekne poporiadku. Včera som začal rozprávať o ministerstve dopravy a niektorých ďalších. Poďme na ministerstvo financií. Nehovoríme len o priamom ožobračovaní, ale aj o klientelizme, ktoré je tiež súčasťou korupcie. Rozprávková kariéra štátneho úradníka. Generálnym riaditeľom sa stal za sedem dní. Naozaj rozprávkové.
Občania Slovenskej republiky, nechcel by sa niekto z vás stať generálnym riaditeľom za sedem dní? Určite, vidím kývať hlavami, áno, to by bolo skvelé. No, prísť z minimálnej mzdy na pártisícový príjem, veď to je úžasné. Veď to je úplne úžasné! Koľkým vám by som to doprial, občania Slovenskej republiky, aby ste neživorili z minimálnej mzdy.
Od roku 2012 pracuje ako generálny riaditeľ sekcie daní a ciel Finančnej správy Slovenskej republiky. Najprv získal základnú hodnosť nadporučík a hneď nato vysokú dôstojnícku hodnosť plukovník. Daniel Čech je tak druhý najsilnejší muž vo finančnej správe a riadi viac ako 9-tisíc colníkov a daňových úradníkov. Daniel Čech je pravou rukou prezidenta finančnej správy Františka Imrecze a je aj členom komisie pre zavedenie bločkovej lotérie na Slovensku. Jasný príklad klientelistického správania. Ako sa môže niekto stať generálnym riaditeľom za sedem dní? Ako môže vôbec niekto získať hodnosť nadporučíka a okamžite nato sa stať plukovníkom?
Viete, bol som na vojne, stala sa mi takáto vec. A keďže som bol u zdravoťákov, už po dvoch mesiacoch sme dostali prvú hodnosť, slobodník. To bola tá jedna frčka. No je to preto, že keď človek príde na ošetrovňu, tak obyčajný vojak si nemôže vyskakovať predsa na zdravoťáka a musí počúvať jeho rozkazy, preto zdravoťáci dostávali túto frčku o mesiac skôr ako bežní vojaci, pokiaľ ju získavali. O dva mesiace nato som dostal vyššiu hodnosť, desiatnik. No a predtým, opäť skôr ako bežní vojaci, som dostal hodnosť čatár, bolo to už síce pred odchodom z vojenskej služby, pretože už v tom čase bola tesne pred ukončením základnej vojenskej služby, ale bolo to v tých základných hodnostiach. Pýtal som sa kamarátov – kapitánov, poručíkov, nadporučíkov, za ako rýchlo získali túto hodnosť. Jóój, to je veľmi dlhá kariéra. Fúúha! A tuná čítam, nadporučík a bauch, plukovník. Veď to sú míľové skoky, to ani kocúr v čižmách toto nedokázal.
Poďme ďalej. Ministerstvo vykladá zákon inak ako Európska komisia. Právnikov vyberajú bez tendra. Ministerstvo financií nevyberá právnikov na arbitráže podľa zákona o verejnom obstarávaní. V kauzách, ako sú napríklad spory so súkromnými zdravotnými poisťovňami, pritom idú na advokátov milióny eur. A hoci Úrad pre verejné obstarávanie to ministerstvu odobril, podľa Európskej komisie je výnimkou zo zákona len na výber sudcov v arbitrážnych sporoch. Podľa informácií ministerstvo v arbitrážnych sporoch advokátske firmy priamo oslovuje a robí malé súťaže. Aj v súčasnosti vyberá ministerstvo advokátov, ktorí budú našu krajinu zastupovať proti žalobe majiteľa zdravotnej poisťovne Union. V druhej arbitráži so spoločnosťou Achmea prebieha výber zástupcov Slovenskej republiky, na ktorý sa nevzťahuje zákon o verejnom obstarávaní, reagoval tlačový odbor ministerstva financií.
No prečo nie? Vyberú sa kamaráti, ktorým sa dohodí kšeft, pretože advokáti nepracujú zadarmo. Hovorí sa tomu čistá ryža. A to je jedno, že či vyhrajú, alebo prehrajú ten spor. Ich náklady niekto musí uhradiť. Takže opäť istý kšeft. Istý kšeft pre vybrané osoby. Takže Slovenská republika je na arbitrážnom súde, kde prichádza o milióny eur, o desiatky miliónov, o stovky miliónov, ba až miliardy, pretože aj takéto spory máme, a niekto nás zastupuje v týchto arbitrážnych konaniach a zarába na tom neskutočne krásne peniaze. Nie človek vybratý tendrom, človek vybraný priamo. Spoločnosti vybrané priamou cestou. Kšeft dohodený pre kamarátov.
Dcéra poslankyne SMER-u získala štátnu funkciu. Niekto si povie, prečo nie, veď keď je šikovná. Ale opäť, za akých okolností? Na daňovom úrade síce nikdy nepracovala, napriek tomu od januára šéfuje daňovým kontrolórom v Námestove. Reč je o Veronike Vorčákovej, dcére poslankyne za SMER – SD Viery Mazúrovej. Poslankyňa Mazúrová zároveň vedie v Námestove okresnú organizáciu SMER-u a je starostkou v Oravskej Lesnej. Tvrdí, že jej poslanecká ani stranícka funkcia s dcérinou kariérou nesúvisia. Inžinierka Veronika Vorčáková prešla na pozíciu riadnym výberovým konaním, odpísala na otázky Hospodárskych novín. Vorčáková si na ne včera večer nenašla. Podľa hovorkyne finančnej správy Gabriely Dianovej Mazúrovej dcéra prešla riadnym výberovým konaním a splnila kvalifikačné predpoklady. Má vysokoškolské vzdelanie ekonomického smeru druhého stupňa, uviedla. Od roku 2004 je tiež živnostníčka. Jej oprávnenie je v súčasnosti pozastavené. V živnostenskom liste má viac než dve desiatky predmetov podnikania, medzi nimi aj ekonomické, účtovné a finančné poradenstvo.
Šéf bývalého úradu pre štátnu službu Ľubomír Plai nepochybuje o tom, ako sa Vorčáková na miesto dostala. Je to evidentný príklad protekcionizmu, rodinkárstva a straníckeho klientelizmu. Plai vraví, že takéto prípady sa budú opakovať, kým na Slovensku nebude verejná a štátna služba odpolitizovaná. Súčasný systém totiž umožňuje vymieňanie úradníkov aj bez toho, aby v práci pochybili. Na ich miesta sa potom dostávajú vopred vybraní uchádzači a všetko je pritom v súlade so zákonom. Počúvate? Všetko je v súlade so zákonom. Všetko je v súlade so zákonom. To je len odpoveď na to, že hovoríte, ak viete o nejakých pochybeniach, dajte trestné oznámenia. Už to tu počúvame tretí deň. Ešte raz opakujem: Všetko je v súlade so zákonom. Vy si nastavíte podmienky, vy si k tomu schválite zákony a všetky tieto svinstvá sa dejú v súlade so zákonom. Nehryzie vás svedomie, poslanci vládneho zlepenca? Nehryzie vás? Jáj, vy ho už nemáte, prepáčte.
Poďme ďalej. Ministerstvo platí za polievanie kvetov 10-tisíc eur. Ministerstvo Petra Kažimíra platí firme za starostlivosť o zeleň 464 eur mesačne. Topkám to potvrdil tlačový odbor rezortu financií. Súkromná firma Beliba bola podľa ministerstva vybraná ešte bývalým vedením na základe prieskumu trhu. V januári 2013 bol opäť vykonaný prieskum trhu a na základe najnižšej ceny bola opäť vysúťažená spoločnosť Beliba, uviedlo ministerstvo vo vyhlásení. Kým prvú zmluvu v roku 2012 uzavrelo ministerstvo na 12 mesiacov za 5 568 eur bez DPH, tú aktuálnu už zvýšilo na 9 999 eur bez DPH, no s platnosťou predĺženou na dobu, pokým sa nevyčerpá spomenutá suma. Tá by podľa ministerstva mala vydržať 21 mesiacov pri totožnej cene 464 eur za mesiac. Zaujímavé je, že vybraná firma má podľa verejných informácií ako hlavnú činnosť prekladateľstvo. To je primitivizmus, čo? Prekladateľská firma polieva kvety na ministerstve financií. Vám to nebije do očí? Jáj, nie, prepáčte. Veď jasné, však vy to máte tak nastavené a všetko je v súlade so zákonom.
Viete, to je na tom to najhoršie, všetko je v súlade so zákonom, ale nikto nepovie, viete, naozaj je to premrštená suma, je to kšeft pre niektorú vybranú firmu, skončili sme s ňou spoluprácu, vypovedala sa zmluva, už nebude takáto firma polievať kvety alebo nie za takúto sumu. Ale ja som nič také nepočul. Ja som nepočul nikoho obhajovať: Nie, nebolo to tak a bola vyvodená zodpovednosť. Všetci sa tvária, že to je v poriadku. Áno, veď je to v súlade so zákonom. Tie zákony ste si schválili vy, páni poslanci vládneho zlepenca.
Miliónovú súťaž TIPOS-u riadi človek, ktorého podozrievali a odpočúvali. Obstarávateľ striktne odmieta tvrdenie záujemcu, že podmienky účasti sú šité na mieru konkrétnemu uchádzačovi, odpovedá štátna akciovka TIPOS na sťažnosti firiem, ktoré namietajú rozbehnutý tender na nákup reklamných a marketingových služieb za 4,76 mil. eur. Podľa dokumentov, ktoré má SME k dispozícii, námietky TIPOS-u poslalo viac firiem. Nepáčia sa im podmienky, ktoré podľa nich zužujú počet spoločností, čo sa môžu prihlásiť do súťaže. TIPOS, ktorý žije z peňazí stávkujúcich, je ochotný za reklamné a marketingové služby vyplatiť vysokú sumu. Dvojročná zmluva, v ktorej nie sú započítané hlavné náklady, teda nákup...; v ktorej sú započítané hlavné náklady, teda nákup reklamného vysielacieho času a inzercie v tlači, vychádza na 198-tisíc eur mesačne. Tender organizuje a námietky uchádzačov vybavuje úradník so spornou minulosťou. Šéfom obstarávaní v TIPOS-e, ktorý patrí priamo pod generálneho riaditeľa, je Milan Kuzma, ktorý za prvej vlády Roberta Fica pracoval na ministerstve obrany. Podľa týždenníka Plus 7 dní ho odpočúvala polícia pre podozrenia z prerábania zmluvy v prospech zbrojárskej firmy Willing na pokyn jej zamestnanca. Kuzma je podpísaný pod výzvou na vyhlásenie súťaže aj pod súťažnými podmienkami ako osoba zodpovedná za verejné obstarávanie.
Vám to nevadí, páni poslanci vládneho zlepenca? Vám to nevadí, že človek, ktorý má za ušami, zrazu rozhoduje o výbere na reklamné a marketingové služby v štátnej spoločnosti TIPOS, z ktorej štát čerpá financie pre ďalšie účely? 198-tisíc eur mesačne vyhadzuje spoločnosť TIPOS na reklamu, a pritom časť týchto peňazí mohla prúdiť do štátneho rozpočtu, prípadne iným príspevkovým organizáciám. Na to je určená. Na to je zriadená. To nie sú peniaze vyhodené do luftu, to sú peniaze priklepnuté určitým vybraným subjektom.
Čakal by som, že sa tu niekto postaví, viete, nie je to tak, predsa len sme prehodnotili, tie služby sú naozaj drahé, nemusí sa až toľko, tak sme upravili zmluvu alebo upravili sme tender za prijateľných podmienok a naozaj ten TIPOS nevyhadzuje 198-tisíc eur mesačne za reklamné a propagačné služby a marketingové. Ale ja som tu také nič nepočul. Prečo neobhajujete Fica? Veď toho odvolávame kvôli takýmto kšeftom, kvôli úniku peňazí.
Poďme ďalej. Z januára roku 2013: Daniari dajú za portál vyše 8,3 mil., firmu vybrali priamo. Osem celá tri milióna, nádhera! Mať takýto obrat vo firme, skákal by som dva metre dvadsať. Nemám teda firmu, takže skákať nemôžem, a nemám ani 8,3 milióna. Ale niekto áno. Čítam: „Finančná správa bude mať nový portál. Má zabezpečiť pohodlný on-line prístup k službám, navigácii a opisu daňových procesov. Portál pripraví za takmer 8,4 mil. eur firma DITEC, má byť hotový do dvoch rokov. Fungovať by mal v januári 2014, keď začne platiť zákon o povinnej elektronickej komunikácii s daňovými úradmi. Účinnosť tohto zákona sa pre nepripravenosť daniarov posúva už trikrát. Pridali k inej zmluve. Ministerstvo financií podpísalo s DITEC-om zmluvu na projekt začiatkom januára cez rokovacie konanie bez zverejnenia. Rezort financií tvrdí, že postupoval podľa zákona o verejnom obstarávaní. Išlo o doplňujúce práce a služby k pôvodnej zmluve o centrálnom elektronickom priečinku (CEP). Ministerstvo financií tvrdí, že ich potreba vyplynula dodatočne z nepredvídateľných okolností.“
To je krásny argument, nepredvídateľné okolnosti! Čo to muselo byť za babráka, ktorý pripravoval takúto zmluvu, keď nepredvídal okolnosti? To nevieme definovať požiadavky na softvér? Ale vieme. Ale toto bolo vopred pripravené ako kšeft pre niekoho. A už vopred sa vedelo, že sa bude dodatkom riešiť niečo, aby to neklalo oči, pretože tá suma by bola určite vyššia.
Opäť by som čakal, že niekto príde a bude obhajovať: Viete, naozaj, pochybili sme, bolo to tak, bolo to bez výberu a naozaj ten dodatok tam nebol, nesmel byť riešený, alebo nemal byť riešený, pretože tým firma zase získala niečo dodatočne. No a ten človek, ktorý to pripravoval, takéto podmienky, bol odvolaný a už nepracuje v štátnej správe. Ale ja som nič také nepočul. A kto to celé riadi? No vládna strana SMER. A kto nad tým všetkým stojí? No Fico. Tak keď nestojí, možno leží momentálne, ale určite tam je, veď on vám všetkým šéfuje, od neho dostávate rozkazy, príkazy. Alebo sa každý z vás riadi vlastnou hlavou? Ani to by som sa nečudoval.
Poďme na ministerstvo hospodárstva. Však máte mať príklad odkiaľ. O tom, že u Pavlisa chceli webstránku až za 170-tisíc, som už hovoril, aj o predaji bytov v Ružinove zamestnancom Fondu národného majetku. Aj o Transpetrole, ktorý si prenajal luxusný ski-box na Slovane za 211-tisíc eur. Ale hovorme o hmotných rezervách, pretože niektorí z poslancov vládnej strany, a neviem, či to bol náhodou pán Kaliňák, vytýkal bývalej vláde, niektorej z bývalých vlád, že cez hmotné rezervy prišla vtedy vláda o pár sto miliónov; o pár stotisíc, prepáčte. No ale tuná čítam: „Hmotné rezervy za Ficovej vlády prerobili 700-tisíc.“ Takže keď oni, tak aj my môžeme?
Najmenej 700-tisíc eur prerobil štát na obchodoch s cukrom a pšenicou, keď ich nakupoval za premrštené ceny od partnera finančnej skupiny J&T Igora Rattaja. Správa štátnych hmotných rezerv kúpila cez svoju firmu Poľnonákup Tatry minulý týždeň asi 100-tisíc ton cukru. Za tonu zaplatila Rattajovej firme Montir 697 eur. Spotová cena sa vtedy pohybovala okolo 520 eur, vraví šéf Slovenského cukrovarníckeho spolku Radovan Roba. Štát tak preplatil najmenej 177-tisíc eur.
Preplácali aj pšenicu. V centrálnom registri zmlúv sa objavilo ďalších päť zmlúv s Rattajovou firmou Montir. Všetky sa týkajú nákupu a predaja poľnohospodárskych produktov. V decembri 2014 (pozn. red.: správne malo byť „2013“) štát od Montiru kupoval v troch várkach 10-tisíc ton pšenice. Za tonu zaplatil zhruba 212 eur, hoci podľa Potravinárskej poľnohospodárskej platobnej agentúry, bolo to opravené v sobotu o 6.43, poznámka, predávali pestovatelia tonu asi za 160 eur. Nákupom cez sprostredkovateľa tak štát stratil 518-tisíc eur. Ešte raz, nákupom cez sprostredkovateľa tak štát stratil 518-tisíc eur. Pol milióna stratil štát!
Čakal by som, že tuná vystúpi niekto z poslancov vládneho zlepenca a bude obhajovať: Áno, stala sa chyba, áno, bolo to nachystané pre pána Rattaja, ale ten človek, ktorý to zabezpečil, už nepracuje v štátnych hmotných rezervách. Ale ja som tu nič také nepočul. Kšeft pripravený pre vyvoleného. Kto by nechcel? Občania Slovenskej republiky, nechcel by z vás niekto pol milióna? Jasné, všetci by sme to chceli, že? To by bolo parádne! To by sa mohlo aspoň raz do roka vycestovať na poriadnu dovolenku, oddýchnuť si od týchto každodenných starostí, stresu, od exekútorov, bolo by to krásne. No ale viete, nebudete mať toho pol milióna, lebo o tie prišiel štát za vládnutia vládnej strany SMER. Štát prišiel o pol milióna.
Vládny materiál o SPP má v záhlaví hlavičku J&T, o tom sme už hovorili pri prvom odvolávaní Fica. Štátny podnik ušil súťaž na mieru. Šéfovi vybral luxusný mercedes s masážou. To je zaujímavé. Ja už som si to predtým čítal. Potom, čo ministerstvo dopravy zrušilo zmluvu na nákup luxusných limuzín Audi pre manažment železničnej spoločnosti Cargo, sa vynára ďalšia zaujímavá ukážka hospodárenia, tentokrát v Správe štátnych hmotných rezerv. Hm, opäť štátne hmotné rezervy. Tam už sme prišli o pol milióna, prečo nie o ďalšie peniaze? Tá sa rozhodla opotrebovaný mercedes, ktorý využíval jej predseda a vedenie, vymeniť za novšie vozidlo, ale technické požiadavky naň boli vo verejnom obstarávaní stanovené tak prísne, že ich mohol splniť len málokto. Žeby práve preto ponuku dala iba jedna spoločnosť, ktorá trhla jackpot? V rámci zákazky bolo predložených 12 žiadostí o účasť a 10 záujemcov si prevzalo súťažné podklady. Ponuku predložila jedna spoločnosť, informovala Topky hovorkyňa Správy štátnych hmotných rezerv Marcela Zelinková. Kúpnu zmluvu s bratislavskou spoločnosťou, ktorá súťaž vyhrala, uzatvoril 2. augusta na sumu 67 133,70 eur s DPH a vďaka nej sa bude môcť predseda, podpredseda, vedúci služobného úradu a všetci vedúci zamestnanci voziť na Mercedese Benz E400 Formatic sedan.
To je paráda, voziť sa v aute, kde rovno dostanete masáž. Sedíte, nemusíte ho šoférovať a ešte vás masírujú. No to by bola paráda. Občania Slovenskej republiky, nechcete aj vy takéto auto? Mercedes s masážnym systémom v sedadlách za 67-tisíc eur? No kto by nechcel. Ale viete, má ho vedenie štátnych hmotných rezerv. Načo im je takéto drahé auto? No skúsme sa ich opýtať, načo im je takéto drahé auto. Ale veď to nie sú ministri. To je len manažment a vedúci štátnych hmotných rezerv, ktorí už vyhodili pol milióna súkromnej firme.
Čakal by som, že niekto z vládnej strany bude obhajovať, no áno, prepáčte, stala sa chyba, bolo to predsa len ušité na mieru jednej firme, ktorá splnila podmienky a len ona mohla dodať tento mercedes alebo toto vozidlo pre manažment štátnych hmotných rezerv. Áno, vyvodili sme dôsledok, človek, ktorý mal na starosti toto verejné obstarávanie, už tu nepracuje a nepracuje už v štátnej správe. Nič nepočujem. No ako by som mohol? Nič sa nestalo. Nič sa nestalo, všetko je v súlade so zákonom. Všetko je v súlade so zákonom. Vyhodených do luftu 67-tisíc eur za pohodlné luxusné vozidlo pre manažment štátnych hmotných rezerv.
Štátna spoločnosť platí firme milionára Brhela, zmluva je tajná. SEPS odmieta zverejniť zmluvu, podľa ktorej firma veľkopodnikateľa spájaného so SMER-om zarobí takmer 20 mil. eur. Jozef Brhel je tajuplný podnikateľ, ktorého majetok sa odhaduje na 350 mil. eur a v rebríčku najbohatších Slovákov zverejnenom v týždenníku Plus 7 dní mu patrí 4. miesto. Nedávno prvýkrát priznal, že do sféry jeho vplyvu patria aj firmy, ktoré úspešne podnikajú v energetike a vo fotovoltaike, teda výrobe solárnej energie. O tej som už hovoril, solárny klondike, kšeft. Jedna z nich je aj Alter Energo, ktorá koncom apríla uzatvorila so štátnou spoločnosťou Slovenská elektrizačná prenosová sústava, v skratke SEPS, zmluvu o diele takmer za 20 mil. eur bez DPH. Za túto sumu má vybudovať transformátor elektrickej rozvodne v Stupave a diaľkové riadenie celej stanice. Hoci je SEPS zo zákona povinná svoje zmluvy zverejňovať, jej právnici tvrdia, že nemusia zverejniť celé znenie zmluvy, ale iba jej torzo. Verejnosť sa teda nedozvie, za čo presne štátna spoločnosť firme Jozefa Brhela platí. 20 miliónov platíme, nevieme za čo? Niektorí to vedia, ale nechcú to povedať občanom Slovenskej republiky.
Čakal by som, že niekto z vládnych poslancov sa postaví sem a povie, áno, predsa len 20 mil. platiť za niečo, o čom nie je jasné, nie je na mieste. Viete, predsa len, pochybili sme a človek, ktorý podpísal takúto zmluvu a nechce zverejniť údaje, už nepracuje. Nie, štátna firma SEPS funguje aj naďalej v pôvodnom zložení. A niekto si pohodlne mastí vrecká 20-miliónovými pálkami. Nepočul som tu obhajobu Fica, ktorý riadi tento štát, že vyvodil nejakú možno i len politickú zodpovednosť, ale štát prichádza o 20 miliónov. A nevieme za čo.
Miliónová pomoc panelákovej firme Grandwood. Vláda Roberta Fica chce dotovať sumou 21,3 mil. eur málo známu firmu so sídlom v košickom paneláku, ktorej základné imanie je 5-tisíc eur. Ide o spoločnosť Grandwood, ktorá plánuje vo Vranove nad Topľou zamestnať v drevovýrobe 390 ľudí. Priblížme si chronológiu celej tejto investície.
V máji 2011 bola v Košiciach založená firma VB Star. O pol roka, na Mikuláša 2011, bola táto firma prevedená na dvoch občanov českej národnosti a jedného Nemca s tureckým pôvodom, uviedol Galko, podľa ktorého došlo aj k zmene názvu firmy. Sídlo v košickom paneláku. V súčasnosti je sídlo firmy na adrese obyčajného paneláka v strede obytného sídliska v Košiciach. Takmer rok nato, 21. septembra 2012, spoločnosť podpísala zmluvu s mestom Vranov nad Topľou, poznámka TASR, zmluvou dostala do nájmu za 1 euro za meter štvorcový na rok pozemok o výmere 80-tisíc metrov štvorcových. "Podmienkou na začatie užívania však bolo, že jej musí byť schválená dotácia," povedal Galko. Zároveň má spoločnosť predkupné právo po 12 rokoch pozemok kúpiť za cenu nájmu. Mesto sa vzdalo práva predčasného vypovedania zmluvy, dodal podpredseda SaS. Dodatok k zmluve o pozemkoch bol podľa neho podpísaný 27. decembra 2012. Celá vládna suita bola vo Vranove 15. februára 2013 a 12. marca 2013 bola podaná žiadosť o štátnu pomoc na ministerstve hospodárstva. "Živnosť na spracovanie dreva si spoločnosť rozšírila až 6. apríla 2013," konštatoval podpredseda SaS. "Toto sa nedá nazvať inak ako drevený smerácky tunel," vyhlásil. "Ako sa teraz majú cítiť živnostníci a podnikatelia, ktorí sú 20 rokov na trhu," opýtal sa kolega Galko.
Očakával by som, že sa tu postaví niekto z vládneho zlepenca vládnej strany SMER a bude obhajovať: Áno, viete, prepáčte, stala sa chyba, bol to nachystaný kšeft pre nášho smeráckeho kolegu alebo nášho donora, ale predsa len sme vyhodnotili, že to asi nebude dobré získať len tak 20 miliónov od štátu pre firmu, ktorá bola založená tesne pred podaním žiadosti o dotáciu. Viete, naozaj, predsa len ukrátili by sme ostatných živnostníkov, veď ako by k tomu prišli, že tí, ktorí podnikajú tuná už dlho, snažia sa držať pracovné miesta, snažia sa držať zamestnanosť, nedostanú ani fň, ale vybraná firmička panelákového typu ligne 20 mil. eur. Opäť nič také som tu doposiaľ nepočul. Nič také nikto z vás nepovedal. Nikto neobhajuje Fica, ktorý riadi tento štát. Štát, v ktorom sa prideľujú financie vopred vybraným účastníkom. Opäť 20 mil. len tak.
Vážení občania Slovenskej republiky, nechceli by ste niekto 20 mil. eur? Viete, stačí si založiť firmu v niektorom paneláku na ktoromkoľvek sídlisku na Slovensku, byť v správnej strane, prilepiť sa najlepšie, lebo to je najlepšie, prilepiť sa k niekomu, byť v správnych štruktúrach a potom sa dohodnúť, že podáte žiadosť, rozšírite si živnosť na akúkoľvek činnosť a potom sa vytvoria akože nejaké pracovné miesta a dostanete 20 miliónov. Jaj, to nemôže každý, aha, to môžu len vybraní. Ale nikto to tu neobhajuje. Nikto sa za toto neospravedlnil. Nikto za toto neodstúpil, nikto nebol odvolaný a kšefty idú ďalej.
Júl, nie, 7. apríl 2013. Tepláreň dala za softvér 15 miliónov. Fond národného majetku vrátil do funkcie riaditeľa Bratislavskej teplárenskej Vladimíra Račeka napriek tomu, že za prvej Ficovej vlády podozrivo hospodáril so štátnym majetkom. To je výsmech občanom Slovenskej republiky. Niekto podozrivo hospodári, ani sa mu to nedokáže, pretože všetko je v súlade so zákonom, ale aj napriek tomu za ďalšej vlády sa opäť vráti na teplý flek.
Občania Slovenskej republiky, nechcel by niekto z vás byť riaditeľom Bratislavskej teplárenskej? Viete, je tam slušný plat, máte služobný mobil, služobné auto, všetko k dispozícii, možno ani za teplo nemusíte platiť. Veď ste riaditeľom Bratislavskej teplárenskej. Možno sa stačí len prihlásiť niekomu, kto vás posunie do tejto funkcie. A to nevadí, že máte za sebou nejaké špinavosti, veď to sa dá prepáčiť, veď ste predsa len náš. Jaj, no to takto nefunguje, to musíte byť ten správny typ. Možno sa to udeje tak, že vieš čo, môžeš sa tam vrátiť, ale vieš, budeme potrebovať niečo naspäť. Či takto sa to nerobí? Ale my máme informácie, že niekde áno. Pekne v tichosti, v tajnosti, aby sa na to neprišlo. Veď kto by sa už len priznával k tomu, že dosadili ma do funkcie a niečo za to musí byť späť? Veď by bol vyhodený okamžite a namiesto neho by prišiel iný. Tak radšej si posedím na teplom miestečku a budem si tu pozorne a dôsledne počúvať príkazy zhora.
Fond Národného majetku teda vrátil do funkcie riaditeľa Bratislavskej teplárenskej už spomínaného človeka. Platby teplárov firmám Nes, Sevitech a Tempest za softvér sa podľa zistení SME od roka 2008 vyšplhali už najmenej na 15 mil. eur. Tepláreň s 332 zamestnancami tvrdí, že systém SAP potrebuje na efektívne riadenie. Koľko ľudí ho používa, nespresnila. Audit spoločnosti Deloit už v roku 2011 označil kúpu za príliš vysokú.
Viete, pracoval som v softvérovej firme, ktorá vyvíjala svoj vlastný softvér, ktorý bol takou malou konkurenciou SAP-u. Ale bol rádovo, rádovo o hodne, hodne lacnejší. Prečo musí teplárenská spoločnosť získať softvér za 15 miliónov? Nedalo by sa aj lacnejšie? Ale dalo. Dalo, súdruhovia z vládneho zlepenca, všetko ide, keď sa chce.
Ale nikoho som nepočul, že by obhajoval túto špinavosť s predraženým softvérom. Nikoho som nepočul, že by sa ospravedlnil, prepáčte, áno, opäť to bol kšeft ušitý na mieru vopred vybranej spoločnosti a vybrané firmy, ktoré predali softvér SAP pre teplárne, bol naozaj predražený. Ten človek, ktorý za to zodpovedal, už nepracuje na svojom mieste, už nie je súčasťou žiadnych štruktúr, v ktorých by mohol robiť takúto špinavosť. Ale ja som nič také nepočul. A kto je za to zodpovedný? No Fico, pretože on riadi tento štát, je to v jeho rukách, nie v mojich. Ale všetko sa deje v súlade so zákonom. A tento zákon ste si odklepli vy, páni poslanci vládneho zlepenca.
Páni poslanci SMER-u, vy schvaľujete tuná tie zákony, aj keď sa vždycky v médiách objaví Národná rada Slovenskej republiky schválila, nie, treba si pozrieť hlasovania, tam to je jasne vidieť, kto za to zahlasoval, kto odsúhlasil takúto špinavosť.
Teplári štedro obdarovali okrášľovacie firmy. To, že Bratislavská teplárenská obdarovala počas prvej Ficovej vlády firmu, ktorá sa stará o krásu tela a dobrú kondíciu, už bolo medializované. Podľa zistení SME však nominanti SMER-u Vladimír Raček a Ružena Lovasová okrem daru 3 300 eur brnianskemu plastickému chirurgovi Pavlovi Brychtovi rozdávali aj iným podobným zariadeniam. Dar už v roku 2010 vyvolal dohady, či si za štátne niekto z Bratislavskej teplárenskej neplatil estetické kúry. Tepláreň v novembri 2009 darovala firme Dispomed 3 350 eur na vzdelávacie aktivity formou odborných seminárov a kongresov a nákup špecializovaného zdravotníckeho materiálu.
Prepáčte, Bratislavská teplárenská má čo so zdravotníckym materiálom? Jáj, to bol dar. To je zaujímavé. Ako môže Bratislavská teplárenská, ktorá je dodávateľom tepla, darovať peniaze niekomu na nákup špecializovaného zdravotníckeho materiálu? A kto je to tá firma Dispomed, to je nejaká štátna organizácia? Veď to je súkromná firma.
Prosím vás, občania Slovenskej republiky, ktorí máte malé firmičky, prihláste sa, prosím vás, u Bratislavskej teplárenskej, že by vás obdarovali sumou 3 350 eur. A kľudne to môžete realizovať na odborné semináre pre vašich zamestnancov, prípadne na nákup špecializovaného zdravotníckeho materiálu. Dajte mi, prosím vás, potom vedieť, či vám bolo vyhovené, lebo bude zaujímavosťou, že či Bratislavská teplárenská takto sponzoruje štedro úplne každého alebo len vybraných.
Ale opäť som tu nepočul nikoho z vládnej strany SMER, aby sa ospravedlnil, že áno, prepáčte, Bratislavská teplárenská opäť pochybila a pán Raček tam už nedisponuje, nefunguje. Opäť tam bol dosadený. Opäť som nikoho nepočul, aby obhajoval túto špinavosť, že sa peniaze rozdávajú vybraným spoločnostiam. To je tak prízemné, takto sa šafári s peniazmi občanov Slovenskej republiky!
5. február 2013. Nakupoval emisie, vyvíjal super vojaka a teraz dostane státisíce na radiačné laboratórium. Jeden z dvojice manažérov garážovej spoločnosti Inter Blue Group, ktorá za prvej vlády Roberta Fica lacno získala emisné kvóty, ide z eurofondov čerpať peniaze na vývoj a inovácie. Zo zmluvy, ktorú zverejnilo ministerstvo hospodárstva, vyplýva, že firma Magic Tradig Corporation (MTC) Norberta Havalca má dostať nenávratný príspevok 636 330 eur na podporu inovácií v rámci projektu Komplex mobilného rádiologického laboratória. Čo presne vyvinie a čo už vyvinula, nie je zo zmluvy jasné, ministerstvo píše, že spracovanie projektu by podľa žiadosti o nenávratný finančný príspevok malo umožniť prípravu vstupných predpokladov pre budúcu možnú stavbu takýchto laboratórií. Zmluvu podpísala Slovenská inovačná energetická agentúra, ktorá je dcérskou organizáciou ministerstva. Odpovedali jednou vetou. Podľa dohody mal MTC zabezpečiť začať s projektom v januári a skončiť má v októbri 2015. Ministerstvo hovorí, že uhrádzanie výdavkov prebehne až na základe predložených účtovných dokladov za vykonané práce či dodané služby. MTC, ktorej jediným spoločníkom je podľa zmluvy Havalec, odpovedala jednou vetou: "Všetky otázky, ktoré ste položili ohľadom projektu, máme zodpovedané v zmluve, ktorá je uverejnená na internete."
Laboratórium by malo byť v kontajneri, ktorý sa dá prevážať nákladným autom. Ministerstvo obrany tvrdí, že s projektom nemá nič spoločné. Spravia to iní? MTC už dávnejšie uzatvorila zmluvu s bratislavskou firmou DSSI, ktorá je tiež blízka Havalcovi, za 80-tisíc eur si objednala priemyselný výskum mobilného rádiologického komplexu. Šéfka predstavenstva MTC Tatiana Svitková neodpovedala na otázku, či si výskum, ktorý stál 80-tisíc, nechajú preplatiť vyše 600-tisícami eur z eurofondov. Podľa ministerstva hospodárstva je zmluva s DSSI len jednou z mnohých, ktoré prijímateľ v rámci realizácie projektu uzatvoril. Celková výška príspevku z eurofondov sa tak podľa nich nevzťahuje len na činnosti, ktoré si Havalec kúpil od DSSI, ale na všetky uzatvorené zmluvy s dodávateľmi.
Super vojak, dohodou. Havalcova firma je známa aj vďaka projektu vojaka 21. storočia, ktorý po rokoch zastavil minister obrany Ľubomír Galko zo strany SaS. Výsledkom výskumu za 3,2 mil. eur bolo podľa Galka niekoľko štúdií a vzorky desiatich výstrojov pre vojakov zložených najmä z komponentov, ktoré nebolo treba preskúmať, ale stačilo ich kúpiť. Áno, výskum a vývoj by mal byť v Slovenskej republike podporovaný, ale nie na trápnosti, ktoré si niekto vymyslí a niekto mu to odklepne. Ale takto funguje vládna strana SMER. 636-tisíc len tak niekomu.
Občania Slovenskej republiky, nechceli by ste niekto z vás 640-tisíc eur? Verím, že áno, určite by sa takí našli, áno. Viete čo, skúste napísať nejaký projekt niečoho, čo ani nikto nevie poriadne definovať a nevie hlavne, čo bude výsledkom, možno nejaké mobilné laboratórium, ktoré ale netreba skúmať, možno stačí len nakúpiť komponenty, ale dajte si to, tie komponenty, nakúpiť cez druhú firmu, ktorá vám patrí, a tá vám bude fakturovať a dostanete peniaze z eurofondov. Viete, takto sa to robí podľa vládnej strany SMER.
Čakal by som, že niekto z vládnej strany to bude obhajovať. Áno, viete, prepáčte, stala sa chyba, štát príde len tak o 636-tisíc, ktoré mohli byť investované do zmysluplnejšieho výskumu na ktorejkoľvek vysokej škole na Slovensku. To sú peniaze, ktoré už žiadny racionálny výskum na Slovensku nedostane. A tak sú potrebné. Hovorí o tom aj minister školstva. Nikoho som nepočul, že by sa za toto ospravedlnil, ale za to je zodpovedný Fico, preto ho odvolávame. To sú už desiatky káuz, ktoré som spomínal.
O koľko už štát prišiel takýmto bohapustým mrhaním financií? Tu 20 mil., tam 20 mil., tam 518 mil., tu 640 mil., tam 18 mil. a pekne sa to zbiera. Je vám to málo? Je vám to málo? O koľko sa za tieto sumy mohli zdvihnúť dôchodky dôchodcom? Nielen smiešnym vianočným príspevkom, ja tu hovorím o systémovom zdvihnutí dôchodku dôchodcom. No, dáme si to vypočítať. Spočítame všetky tieto márnotratné, bohapusté mrhania financiami a spočítame vám to, o koľko by sa mohli zdvihnúť dôchodky všetkým dôchodcom na Slovensku. Alebo spočítame, že koľko peňazí mohlo byť investovaných do výskumu a vývoja, prípadne byť použité na zmysluplné projekty zamestnanosti. Nie také, ktoré sú opäť nachystané pre niekoho.
Ale už keď sme pri tom, tak poďme na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. 70 tendrov, 1 víťaz, to je známa kauzička, o ktorej sa tu už hovorilo. Ale poďme tuná, firma byrokrata získala zákazku za 1,7 mil. eur od jeho vlastného ministerstva. Július Činčala, šéf kancelárie štátneho tajomníka ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Jozefa Buriana, kedysi pracoval v súkromnom sektore. Jeho bývalá spoločnosť SIMS koncom minulého roka podpísala štátnu zákazku v hodnote 1,7 mil. eur s ministerstvom, kde je Činčala momentálne zamestnaný. Hovorca ministerstva tvrdí, že neexistuje, aby Činčala pomohol šéfovi svojej bývalej firmy kšeft uskutočniť.
Zastavte ma, ak ste toto už kedysi počuli. Až do septembra 2012 zastával 36-ročný manažér Július Činčala po štyri roky post člena predstavenstva obchodného riaditeľa Slovenskej informačnej a marketingovej spoločnosti (SIMS). V októbri 2012 sa Činčala stal šéfom kancelárie štátneho tajomníka ministerstva práce Jozefa Buriana. O čosi vyše roka neskôr podpísala spoločnosť SIMS štátnu zákazku v hodnote 1,7 mil. eur na dodávku informácií a dátovej podpory. Áno, hádali ste správne, Činčalovmu súčasnému zamestnávateľovi, ako aj ďalším orgánom ústrednej štátnej správy. Zmluva znie na štyri roky a jej predmetom je udelenie 216 užívateľských licencií na produkt firemného spravodajstva od SIMS, nazvaný Global Slovakia. 1,7 mil. len tak klientelisticky, vzdám sa konateľstva vo svojej firme, lebo viem, že budem dosadený na úrad štátneho tajomníka ministerstva práce a sociálnych vecí a rodiny, a viem, že si tam idem dohodiť kšeftík, pretože sme sa na tom zrejme dohodli vopred, to sú len moje dohady, ale ako by sa to ináč stalo, že človek, ktorý pracoval v nejakej firme, zrazu podpisuje kšeft pre ministerstvo práce, na ktorom pracuje.
Vážení občania, podnikatelia, ak by ste chceli získať pre svoju vlastnú firmu 1,7 mil. eur, stačí, aby ste sa zamestnali na úrade štátneho tajomníka na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny a potom si nejakým spôsobom priklepli kšeft pre vašu vlastnú firmu s dodávkou služieb. No takto sa to stalo, ale nikoho som nepočul, ani pána ministra Richtera, že by obhajoval: Viete, áno, prepáčte, pochybilo sa, áno, bolo to klientelistické správanie, keď si bývalý zamestnanec súkromnej firmy teraz pracujúci pre ministerstvo odklepne pre svoju firmu dodávku dátových služieb. Veď to je do očí bijúce. Je to primitivizmus, ale nikoho som nepočul, že by to obhajoval, že stala sa chyba a vyvodili sme dôsledky. Nikto nebol odvolaný, nikomu to nebolo zosobnené a kšeftík je vo vačku. Kto by nechcel 1,7 mil. eur? Nikto neobhajuje tento kšeft, nikto neobhajuje toho Fica, ktorého odvolávame za takéto kšeftíky. Premiér riadi ministerstvá a ministri zodpovedajú za svoje rezorty, a tam sa peľhá peniazmi. To nie sú súkromné peniaze, to sú peniaze občanov Slovenskej republiky vybraté na daniach. Na tie musel niekto pracovať svojimi vlastnými rukami, prípadne na to musel pohnúť rozumom, ale niekto to musel odrobiť aj za vás, páni poslanci vládneho zlepenca.
Na zvolenskom úrade práce vyhrávali výberové konania vyvolení. Riaditeľ úradu práce odovzdával podriadeným životopisy vopred vybraných výhercov výberových konaní spolu s menami ľudí, ktorí ich prijatie odporučili. Úrad práce vo Zvolene má oficiálneho riaditeľa, ale z úzadia ho ovláda miestna klika strany SMER na čele s poslancom Národnej rady Jánom Senkom. To je ten postarší pán z Detvy, ktorý sa v parlamente zviditeľnil len vtedy, keď sa potúžený alkoholom pokúšal kritizovať opozíciu, ibaže mal problém sformulovať zmysluplnú vetu, sa píše v Pluske. A práve tento poslanec často rozhoduje o tom, kto bude na úrade zamestnaný, na akej pozícii a ešte aj o tom, od ktorého dňa má nastúpiť. Aspoň tak to vyzerá podľa dokumentov, ktoré získal týždenník Plus 7 dní. Poslanec Senko tvrdí, že riaditeľa o prijatie svojich známych na zvolenský úrad nežiadal, len o nich podával referencie. Dole, po jeho slávnom vystúpení v parlamente, to je na obrázku.
Neskutočný klientelizmus, a to je presne to, o čom som už hovoril. Dosadzovanie si vopred vybraných ľudí na úrady. Aký to má efekt? No vynikajúci, pretože tí ľudia, ktorých si tam dosadíte, sú vám potom zaviazaní za to, že ste si ich tam dosadili a, samozrejme, že to máte istého voliča, lebo títo všetci ľudia vám musia byť vďační za to, že sa tam dostali a že majú v podstate zabezpečené trvalé miestečko teplé, lebo keby náhodou nie, že za vás nezahlasujú vo voľbách, tak im bude pohrozené: No, no, dávaj si pozor, lebo môžeš ísť z úradu preč. Na tvoje miesto čaká ďalších desať, ďalších sto.
Ale nikoho sme nepočuli, že by obhajoval, viete, áno, bolo to klientelistické správanie sa, vyvodili sme dôsledok. Ten dotyčný človek tam už nepracuje alebo pán Senko sa ospravedlnil ostatným občanom Slovenskej republiky, že ich nedohodil alebo referenciami neodporučil na miesto úradu práce. Nikto to neobhajoval.
Ministerstvo práce zaplatí za romantiku v kancelárii 800-tisíc. Úradníci na ministerstve práce opäť ukázali, že majú zmysel pre romantiku. Kreativitu v tejto oblasti prejavili pri ďalšom možnom zaujímavom nákupe. Po tom, čo sa prevalila kauza plánovaného zaobstarania veľkého počtu máp, Topky zistili, že ministerstvo sa chystá míňať peniaze daňových poplatníkov aj na iné zbytočnosti. Za samolepiace bločky a záložky v cene takmer 800-tisíc eur aj v tvare srdiečok alebo telefónov by sa nemuseli hanbiť ani niektoré PR agentúry. Zdá sa, že na ministerstve sa nevedia zaobísť bez samolepiacich bločkov a záložiek tak veľmi, že podľa rámcovej zmluvy zverejnenej na webe plánujú v najbližšom období nakúpiť neuveriteľných 358 100 kusov tohto tovaru v cene za takmer 800-tisíc eur. Vybrať si môžu až zo 16 druhov, ktoré sa líšia veľkosťou, kvalitou či počtom lístkov v balení. Pestrá je aj ponuka farieb a tvarov v podobe srdca, šípky, bubliny či telefónu, nehovoriac už o rôznych veľkostiach, materiáloch a farbách od tých základných až po neónovo krikľavé.
Rámcovú dohodu o kúpe kancelárskych potrieb uzatvorilo ministerstvo vlani v auguste so zvolenskou firmou Xepap, s. r. o., na štyri roky a sumu vyše 16,5 mil. eur s DPH. Obsahuje okolo 500 položiek s predpokladanými množstvami, ktoré sa plánujú za toto obdobie objednať a už na prvý pohľad sú niektoré z nich poriadne pritiahnuté za vlasy.
Občania Slovenskej republiky, nechceli by ste niekto 16,5 mil. eur? Stačí ponúknuť ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny ponuku napríklad na bločky. Alebo skúste to s perami. Aj perá sa potrebujú na ministerstve. Alebo možno to skúste s toaletným papierom, takým pohodlným, navoňaným, pretože ministerské zadnice asi potrebujú kvalitu. Skúste a budete mať istý kšeft.
16,5 mil. eur za zbytočnosť. Kamže išli tieto samolepiace bločky v tvare srdiečok, v tvare telefónikov? Naozaj treba takú romantiku na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny? Nemohlo tých 16,5 mil. byť použitých na niečo zmysluplnejšie? Ale nikoho som nepočul, ani ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, aby obhajoval: Viete, áno, bola to hlúposť, bola to zbytočnosť. Ale viete, už to bol nachystaný kšeft pre niekoho a ten, kto to nachystal, už nepracuje na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. Ale nič také som nepočul, nepočul som obhajovať tento hnusný kšeft. Alebo ospravedlniť sa zaň. Ale to ministerstvo niekto riadi. A toho ministra tiež niekto riadi a dosadil ho do svojej funkcie, a bol to Robert Fico, ktorého práve kvôli takýmto hnusným kšeftom odvolávame. Veď sú to peniaze daňových poplatníkov, ktoré sa vyhadzujú do luftu, keby do luftu, ale do už vopred pripraveného vrecka. Preto sa dôchodcom nedostáva na zvýšený dôchodok systematicky každý mesiac, lebo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vyhadzuje peniaze pre svojich vyvolených. Nikoho som naozaj nepočul, že by sa za toto ospravedlnil. Alebo že by bola vyvodená politická zodpovednosť.
Máme tu niečo z apríla 2013. U Richtera objednali 2-tisíc nástenných máp za 86-tisíc. To už bol ten predchádzajúci kšeft.
Poďme ďalej. Richter má fantómového šéfa. Lajčák ho odpísal, on povýšil. Kým pre šéfa diplomacie Miroslava Lajčáka bol nedôveryhodným partnerom, od ministra práce Jána Richtera získal vysokú funkciu. Podnikateľ Martin Ružička sa stal šéfom ministerského centra vzdelávania. Lajčák jeho firme stopol štátnu podporu 300-tisíc eur pre obavy z plytvania. Centrum vzdelávania, ktoré patrí pod Richtera, má pritom na starosti aj eurofondy, cez ktoré na Slovensko tečú milióny. Čo prekážalo Lajčákovi? Ministerstvo pod vedením Lajčáka vlani škrtlo podporu Ružičkovej firme Red Target Consulting, pretože pochybovali o význame jeho projektu Podpora podnikania v oblasti prímorského cestovného ruchu v Čiernej Hore.
To je už čo za hovadina? Podpora podnikania v oblasti prímorského cestovného ruchu v Čiernej Hore? No to by bol celkom slušný kšeft za 300-tisíc. Ružička s ním uspel ešte za čias Lajčákového predchodcu Mikuláša Dzurindu z SDKÚ. 300-tisíc eur zo štátnej kasy mu odobrilo ministerstvo krátko pred voľbami. Lajčák hneď po nástupe obvinil Dzurindu, že peniaze vyčlenené na rozvojovú pomoc rozdelil aj na fantómové zmluvy. Dzurinda hovoril o účelovej politickej diskreditácii. Ministerstvo zahraničných vecí v utorok napísalo, že Ružičkovi podporu zastavili aj pre nedôveryhodný rozpočet. Rozpočet projektu je neprimerane nadhodnotený a neefektívny, uviedol Lajčákov tlačový odbor. Lajčák však Richtera nehodnotí. A odkázal, že nominácie iných nekomentuje.
Firma za zámkom. Ružička podozrenia odmieta, tvrdí že obyvateľom Čiernej Hory chcel pomáhať so skladaním firiem, za projektom si absolútne stojí. Prečo bol zrušený, vraj netuší. Či tam boli nejaké politické trenice alebo čo, neviem. Jeho firma, ktorá sa na webe prezentuje ako finančný poradca, sídli v jednom z petržalských panelákov na Lachovej ulici. Dovnútra sa klient nedostane, vchodové dvere sú na elektrozámok. Na zvončeku pri vchode je iba meno Ružičku, rukou vypísaný papierik, názov firmy je až vnútri na poštovej schránke. Ružička priznal, že v Čiernej Hore aktivity nemá. Mal som skúsenosti v rámci Balkánu s inými projektami. Rezort diplomacie dokopy odstúpil od 16 projektov.
Významná funkcia bez konkurzu. Minister Richter priznal, že Ružička získal funkciu bez konkurzu. Ako naňho prišiel? Richter vysvetlil. "Nie je potrebné riešiť, kto ma povolal a kto ma oslovil," povedal Ružička. Michal Jurči z tlačového odboru ministerstva práce tvrdí, že post šéfa centra obsadia cez konkurz. Vypísaný zatiaľ nebol. Pán Ružička zastáva funkciu od 14. novembra do obsadenia pozície riaditeľa úspešným uchádzačom po ukončení výberového konania najdlhšie na 6 mesiacov, teda nie je nastálo. Výhrady Lajčáka nepovažujú za prekážku, pretože nedošlo k čerpaniu finančných prostriedkov a ani k naplneniu zmluvy. Ale že kšeft bol pripravený za podozrivých okolností, to nikomu nevadí. Podľa obchodného registra na internete je Ružička stále štatutárom firmy Red Target Consulting. Jurči vraví, že Ružička ich uistil, že z firmy vycúval ešte pred nástupom, ako prikazuje zákon. Momentálne sa zlaďuje skutočný stav so stavom v obchodnom registri.
Tomanovej odkladisko. Centrum vzdelávania sa dostalo do povedomia za prvej vlády Roberta Fica, keď vtedajšia ministerka práce Viera Tomanová dosadila za jeho šéfa Ivana Bernátka po tom, ako pre výhrady premiéra skončil ako riaditeľ Sociálnej poisťovne. Tomanová pôvodne prosila Fica, aby vyhodený Bernátek mohol ísť do Bruselu. Jej tajnú prosbu zachytil mikrofón televízie Markíza. Týždenník Plus 7 dní v auguste 2007 písal, ako sa Bernátek stretával s Tomanovej dcérou Petronelou.
Nepočul som ale nikoho, že by sa ospravedlnil za toto, že človek, ktorý má podozrivé kšefty na inom ministerstve, bol prijatý bez konkurzu, bez riadneho výberového konania na druhé ministerstvo. Nepočul som ministra Richtera obhajovať tieto klientelistické praktiky, respektíve odsudzovať, nie obhajovať, božemôj. Nepočul som ministra Richtera, že by sa ospravedlnil za to, že áno, bol to pochybný človek. Dokonca nesplnil zákonom stanovené povinnosti, aj keď nás uisťoval pri výbere bez konkurzu, že už to má vysporiadané. Kto je za toto zodpovedný? Aká bola vyvodená zodpovednosť? Žiadna. Kto za to zodpovedá, no Fico. Fico riadi, má v područí ministerstvá, však on navolil, tam dosadil ministrov a ministri zodpovedajú za jednotlivé rezorty.
Jedenásťtisíc za hodinu? Ústredie práce oznámilo, že v zmluve bol preklep. Aj tak sa dá odôvodniť kšeft, na ktorý sa príde. Ústredie práce si najalo súkromnú firmu, aby preň zabezpečovala verejné obstarávanie. Zmluva, ktorú obe strany podpísali na konci januára, uvádza, že cena za hodinu práce bola vyše 11 300 eur. Po otázkach SME ústredie práce oznámilo, že táto suma je len preklep. Zo zmluvy medzi štátnou inštitúciou a neznámym Agrasorom vyplýva, že firma bude pre inštitúciu 24 mesiacov zabezpečovať služby spojené s verejnými obstarávaniami v rozsahu 25 hodín mesačne. Maximum je 600 hodín počas lehoty platnosti zmluvy. Za dva roky by tak štátna inštitúcia zaplatila vyše 6,8 mil. eur. "Ide o administratívny preklep, ktorý bude riešený dodatkom k zmluve," vysvetľuje Veronika Černá z kancelárie generálneho riaditeľa ústredia práce. Dodala, že zrejme došlo k ľudskému omylu pri prepisovaní zmluvy. Tá veta sa teda dostala nedopatrením. Hodinová sadzba je podľa Černej predpokladanou maximálnou sumou za celý kontrakt. Zmluva nie je komplikovaná, má len tri strany a podpísaný je pod ňou riaditeľ ústredia práce Marián Valentovič.
Ministerstvo práce, pod ktoré jeho úrad patrí, včera stanovisko k prípadu neposkytlo. Spoločnosť Agrasor sídli v paneláku v bratislavskej Petržalke. Funguje od roku 2011. Vybrali ju bez súťaže, čo zákon umožňuje, keďže išlo o zákazku do 10-tisíc eur. Cena bez DPH bola 9 480 eur. Aké krásne a priehľadné. Takže ten, kto podpisoval zmluvu, si ju ani neprečítal? Neprišiel na takýto malý preklep? Ako sa tam zázrakom dostala takáto veta? Nepripravujú zmluvy právnici, fundovaní právnici ministerstiev? Či to bol len nejaký úradníček, ktorý si môže takto napísať zmluvičku, posunieme ju na podpis šéfovi, ten to podpíše, však ju ani nečíta a máme kšeft za 6,8 milióna?
Prosím vás, občania Slovenskej republiky, ak by ste chceli kšeft za 6,8 mil. eur, kľudne sa obráťte na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a dajte tam, že nejakú službu poskytnete za takúto sumičku, a potom povedzte, že to bol len preklep. Tam to prejde, tam je to v pohode. Nepočul som žiadneho človeka alebo ani ministra, že by sa ospravedlnil za túto blamáž. Keby sa na to novinári nepýtali, tak by to pekne v tichosti prešlo. Ale taká trápna ospravedlnenka, že išlo o administratívny preklep, prepáčte. Za hodinovú sadzbu 11 300 eur? Občania Slovenskej republiky, prosím vás, ozvite sa mi tí, ktorí zarábate hodinovo 11 300 eur. Budem rád. Teraz myslím bežných občanov Slovenskej republiky, ktorí sa boria v problémoch, majú na krku exekúcie, lebo prišli o zamestnanie, prípadne živia normálnu rodinu a zarábajú tak zhruba, tí v tom, ak zarábajú v priemere to, čo hlása štatistika.
Nie je to výsmech občanov Slovenskej republiky? Ale nikto sa za to neospravedlnil. A kto za to môže? No ten, kto riadi ministerstvo. Kto riadi ministerstvo? No Fico. Ministrov riadi, nie ministerstvo. Nevedel o takýchto kšeftoch. Ale dobre, tak mal vyvodiť politickú zodpovednosť. Bola vyvodená? Nie, nebola.
A peniažky pribúdajú, peniažky pribúdajú. Už sme na akej sume? O koľkých kšeftoch som tu hovoril? Ministerstvo pôdohospodárstva: 6 káuz, ministerstvo obrany: 6 káuz, ministerstvo kultúry: len 2, ministerstvo zahraničných vecí: tiež len 2, ministerstvo zdravotníctva, a, už pribudol ďalší kšeft, ďalšia kauza. Ministerstvo životného prostredia: 2, poďme sa pozrieť.
Právnikovi zaplatili 1,6 mil. eur, aby vymohol pre štát peniaze od štátu. Ešte raz zopakujem, právnikovi zaplatili 1,6 mil. eur, aby vymohol pre štát peniaze od štátu. Ježiši, to je, to je krásny kšeft, to je nádherné!
Prosím vás, právnici, ozvite sa tí, ktorí by ste chceli zarobiť 1,6 mil. eur, keď vymôžete pre štát od štátu peniaze.
Vám to nebije do očí, páni kolegovia z vládneho zlepenca? Právnik za 1,6 mil. eur, platia ho z našich peňazí štátne vodárne. Najať si drahého právnika bolo vraj pre Vodohospodársku výstavbu veľmi výhodné. Keď sme sa však začali pýtať, čo presne pre nich urobil, veľa sme sa nedozvedeli. V prepočte takmer 50 mil. korún, za túto sumu by mohol štát postaviť v Bratislave 20 dvojizbových bytov. Alebo iný príklad, táto čiastka by stačila na ročný plat 260 zdravotných sestier. Štátne vodárne ich však investovali inak. Od Slovenských elektrární žiadali doplatok za dodávku elektriky. A keďže sa nevedeli dohodnúť, najali si právnika. Úlohou doktora Šveca bolo v roku 2008 maximalizovať výšku doplatku ročnej zúčtovacej ceny elektriny od Slovenských elektrární za rok 2007. "Odmena bola stanovená podľa dodatku č. 2 na 15 % zo získaného doplatku," poskytla stanovisko Vodohospodárska výstavba. Vodárne napokon získali na doplatku od elektrární vyše 9 mil. eur a 15 % z toho išlo do vrecka advokáta, ktorý im k peniazom pomohol. S daňou to bolo viac ako 1,6 mil. eur. Vodárne tvrdia, že vďaka právnikovi získali peniaze a všetci sú spokojní. Nezodpovedaných otázok je tu však niekoľko:
Po prvé, išlo o spor medzi štátnymi vodárňami a Slovenskými elektrárňami, ktorých spolumajiteľom je tiež štát. Prečo teda medzi dvomi subjektami s majetkovou účasťou štátu vznikne spor, ktorý musí riešiť právnik?
Po druhé, prečo nám doteraz nepovedali, aké všetky úkony advokát urobil? Súčasné vedenie vodární tvrdí, že zmluvu s právnikom uzavreli ešte bývalí štatutári. Aj dnešní predstavitelia vodární však spolupracujú hneď s piatimi advokátskymi kanceláriami. Problém v tom nevidia. "Chápeme nervozitu tých, ktorí sa snažia odviesť našu pozornosť od podstatných tém na vysvetľovanie rôznych káuz. Nenecháme sa zastrašovať ani rozptyľovať v práci," znelo stanovisko vodární. Nevie sa však, nie na všetky naše otázky sa kompetentným chcelo odpovedať, a tak sa zajtra budeme pýtať ich nadriadených, konkrétne ministra životného prostredia. Tvnoviny.sk.
Nepočul som ministra Žigu, že by odsúdil takéto konanie, aby štátna firma vymáhala od druhej štátnej firmy peniaze cez najatého právnika, ktorý za to ligne 1,6 mil. eur. To je nehoráznosť! Veď ten človek je v podstate zahojený aj so svojou rodinou. Stačí jeden kšeft a 1,6 mil. máme vo vrecku. Nikoho som nepočul, že by sa za túto nehoráznosť ospravedlnil.
A kto za to môže? No tí, ktorí tieto veci riadia. A bola vyvodená nejaká zodpovednosť? Nie, nebola. Nikoho som nepočul obhajovať Fica, ktorého tu odvolávame, že zabránil takémuto kšeftu. Nepočul som Fica naliehať na Žigu, aby potrestal takýto hnusný kšeft. Ale všetko sa deje v súlade so zákonom. Štátna firma si môže najať právnika, však má ďalších päť advokátskych kancelárií. Je to bežné. Je to fakt bežné, aby štátna firma mala toľkoto právnických firiem najatých na bohviečo a platí im za bohviečo? Čo urobil ten právnik, aby získal tých 9 mil. eur od elektrární pre vodárne? Nikto nevie. Čistá ryža 1,6 mil. eur.
Vám to ešte nestačí, páni poslanci vládneho zlepenca? Vám to nestačí, toto všetko, čo som už medzitým vymenoval? Toto nie sú relevantné dôvody? Pán Jarjabek, pán Číž, chýbajú vám ešte nejaké argumenty? Toto sú peniaze, ktoré boli vyhodené, ktoré boli pripravené ako kšeft pre niekoho. Nikto sa za to neospravedlnil. Nikto. Nebola vyvodená žiadna zodpovednosť. Nevadí vám ten klientelizmus, ktorý tuná panuje? Ktorým si dosadzujete ľudí ako Ego do riadenia nemocnice? Nevadí vám, že sa dosadzujú na fleky ľudia klientelistickí, ktorí potom dohadzujú kšefty pre svoje bývalé firmy?
Nie, vám to nevadí. Vy takto systémovo pracujete. Toto je práca vládnej strany, ktorá tu sama rozhajdákava majetok občanov Slovenskej republiky. To je rozkrádanie verejných zdrojov. Ale väčšina sa deje podľa zákona.
Vážení občania, všetko sa to deje podľa zákona. A kto schvaľuje tieto zákony? 83 Kolesíkov. 83 poslancov vládneho zlepenca SMER – sociálna demokracia. A takto to u nás funguje.
Chceme, aby to takto fungovalo ďalej? Ja nie. Ja nechcem, aby to takto hnusne fungovalo, aby sa šafárilo s verejnými zdrojmi. Aj napriek tomu, že sa nám možno Fica odvolať nepodarí, pretože osemdesiattrojka si podrží svojho megašéfa, ale ja vždy budem bojovať a vždy budem poukazovať na chyby, ktoré táto vládna strana robí, pretože to takto ďalej nejde. A mne je jedno, či tie chyby urobila táto vláda, predchádzajúca, predpredchádzajúca alebo predtým. Tomuto treba zabrániť! Nie je možné, aby sa takto verejné zdroje vyhadzovali. A potom sa čudujeme, že nie je na školstvo, že nie je na zdravotníctvo, na zlepšenie platov zdravotným sestrám, že nie je na zvýšenie platov učiteľom, že nie sú peniaze na výskum a vývoj, že nie sú peniaze na kultúru. Takto nezodpovedne hospodári vláda pod vedením Roberta Fica. Ja ho tu nechcem a budem hlasovať za jeho odvolanie.