44. schôdza

Ďakujem. Táto otázka sa tu prepletá diskusiami už dlhšie, ale nedošlo k žiadnemu definitívnemu rozhodnutiu. Ale ako, pán poslanec, isto vieš, sme pripravení na akúkoľvek dynamickú diskusiu a prešli sme už spolu veľa tém. Takže akékoľvek rozumné, zmysluplné nápady určite radi podporíme, aj keď svojím spôsobom máme limit vo verejných financiách. Takže vieš, aké sú možnosti.
Skončil som, ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, v súčasnosti sa v okolí Žiliny a na Kysuciach realizujú štyri diaľničné úseky, a to D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, D3 Žilina, Strážov – Žilina, Brodno a D3 Svrčinovec – Skalité.
Výstavba na týchto diaľničných úsekoch prebieha zatiaľ v súlade s harmonogramom práce. Tieto diaľničné úseky sú financované z kohézneho fondu Európskej únie a sú Európskou komisiou odsúhlasené ako fázované projekty, teda technicky ucelená časť projektu je financovaná v rámci Operačného programu Doprava 2007 až 2013 a časť v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 až 2020.
V tejto súvislosti mi dovoľte vás informovať o pozitívnej správe, a to, že náš operačný program bol koncom októbra 2014 schválený Európskou komisiou ako jeden z prvých vôbec v rámci celej EÚ.
Čo sa týka samotného priebehu výstavby, ktorá prebieha mimochodom v zložitom geomorfologickom prostredí, ale to isto viete, na úseku D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala v súčasnosti zhotoviteľ pripravuje projektovú dokumentáciu a zriadenie staveniska, pretože ide projekt podľa Žltého FIDIC-u. Súčasťou tohto úseku bude aj tunel Višňové s dĺžkou 7 460 metrov, ktorý bude po dokončení najdlhším tunelom na Slovensku.
Rád konštatujem, že práce na úseku D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka prebiehajú plynulo na všetkých objektoch stavby, mostoch, oporných múroch, ako aj tuneloch.
Na začiatku tohto mesiaca odštartoval razenie dvojrúrového tunela Žilina, ktorý je súčasťou tohto úseku. Jeho celková dĺžka bude 687 metrov a prerazený má byť na konci roku 2015.
Súčasne prebieha razenie aj druhého dvojrúrového tunela, na tomto úseku s názvom Ovčiarisko s dĺžkou 2 367 metrov, ktorý poznáme.
D3 Žilina, Strážov – Žilina, Brodno je úsek, ktorý dotvára obchvat Žiliny v severojužnom smere a zabezpečí komfortnejšie spojenie s Českou i Poľskou republikou.
Momentálne prebiehajú prípravné a projektové práce a v najbližších týždňoch začne razenie tunela Považský Chlmec s celkovou dĺžkou 2 218 metrov, ako aj estakády ponad Hričovskú priehradu s dĺžkou viac ako dva kilometre.
Úsek D3 Svrčinovec – Skalité je diaľničný úsek v mimoriadne náročných geomorfologických a poveternostných podmienkach. Na začiatku novembra začali s razením druhého tunela s názvom Svrčinovec, ktorý bude dlhý vyše 400 metrov.
Súčasne prebieha výstavba tunela Poľana s dĺžkou 898 metrov aj práce na mostných objektoch, ktoré sú na tomto úseku diaľnice extrémne náročné, niektoré s výškou pilierov až 77 metrov.
V roku 2015 chce Národná diaľničná spoločnosť začať s prácami na takmer 6-kilometrovom diaľničnom úseku D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec, ktorý má napomôcť riešeniu súčasnej nepriaznivej dopravnej situácii v meste Čadca. A keďže tento región dobre poznáš, vieš, že toto je kľúčový úsek. Tento úsek je súčasťou základnej siete TNT a prispeje k skráteniu časovej dostupnosti medzi priemyselným regiónom Žiliny a regiónmi priemyselného Ostravska, poľského Sliezska.
Následne v roku 2016 je naplánovaný začiatok výstavby úseku diaľnice D3 Žilina, Brodno – Kysucké Nové Mesto, ktorý má odľahčiť súčasne dopravne významne zaťaženú cestu 1. triedy 1/11 v okolí Kysuckého Nového Mesta.
Veľmi dobre si uvedomujeme mimoriadny význam diaľnice D3 pre žilinský región, je dôležitou spojnicou, ktorá spojí Slovensko so severným susedom Poľskom, štátom s najvyšším HDP zo všetkých okolitých krajín. Rovnako dôležitým momentom je spojenie Slovenska a Žiliny s najväčším ekonomickým regiónom Poľska – Hornosliezskou priemyselnou oblasťou a s centrom v poľských Katoviciach.
Ďakujem, skončil som.

Pán minister, chcem naozaj poďakovať za túto informáciu, ktorá potvrdzuje významnú aktivitu výstavby práve toho najdôležitejšieho úseku diaľnice D1, ktorá je na križovatke sever – juh, východ – západ, a mimochodom je to aj európska trasa a súčasť aj multimodálnych koridorov.
No a otázku, ktorú som mal pripravenú, už bola aj zodpovedaná. Som veľmi rád, že úsek Čadca, Bukov – Svrčinovec, ktorý je naozaj veľmi očakávaný na úseku diaľnice D3, je v takom vysokom štádiu prípravy a že je to podporené aj schválením financií z európskych fondov, ktoré sa podarilo ministerstvu vyrokovať ako jednému z, prvému v rámci nového programovacieho obdobia. Tak držím palce ministerstvu a ďakujem.

Ďakujem aj ja.

Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Vážený pán poslanec, predsedníctvo v Rade Európskej únie kladie na každý členský štát, teda aj na Slovensko, ktoré sa tejto úlohy zhostí v II. polroku 2016 po prvýkrát, vysoké nároky. Tie sa týkajú ako obsahovej prípravy a vedenia formálnych rokovaní prípravných orgánov samotnej Rady Európskej únie, tak aj organizačného zabezpečenia predsedníckych podujatí. Okrem formálnych zasadnutí v Bruseli a v Luxemburgu zvykne predsednícka krajina organizovať počas svojho polročného predsedníctva okolo 200 neformálnych podujatí na vysokej úrovni, pracovných a expertných rokovaní, konferencií a sprievodných podujatí. Slovensko nebude v tomto smere výnimkou. Podľa aktuálnych podkladov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy zorganizujeme na Slovensku 22 podujatí na ministerskej úrovni a asi 190 podujatí na pracovnej a expertnej úrovni.
V rámci parlamentnej dimenzie predsedníctva máme momentálne v kalendári slovenského predsedníctva zaradených aj 11 podujatí Národnej rady Slovenskej republiky.
Organizácia neformálnych predsedníckych podujatí na Slovensku má pre nás zásadné rozpočtové, logisticko-organizačné a bezpečnostné implikácie. Okrem nevyhnutnej dopravnej infraštruktúry, ako je napríklad blízkosť medzinárodného letiska, primeraných ubytovacích kapacít a bezpečnostných opatrení, potrebujeme zabezpečiť najmä kapacitne postačujúce a reprezentatívne konferenčné priestory. V zásade existujú dva modely realizácie predsedníctva v Rade Európskej únie, centralizovaný, kedy sa podujatia na území predsedníckeho štátu konajú v jednom vybranom meste, respektíve regióne, a decentralizovaný s podujatiami na rôznych miestach krajiny predstavujúci zároveň príležitosť prezentovať viaceré regióny.
Od vypuknutia ekonomickej krízy členské krajiny Európskej únie uprednostňujú centralizovaný model, ktorý sme zvolili aj my v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 354/2013 z 3. júla 2013 k návrhu na logisticko-organizačné zabezpečenie slovenského predsedníctva. Znamená to efektívnejšie vynakladanie finančných a ľudských zdrojov, efektívnejšie organizačné zabezpečenie a jasnejšiu koordináciu. Jednoznačný trend organizovania predsedníckych podujatí vo finančne menej nákladnom a celkovo úspornom centralizovanom variante potvrdzujú aj skúsenosti predsedníctiev v ostatných troch rokoch, najmä skúsenosti menších štátov, respektíve štátov porovnateľných so Slovenskom, ako je napríklad Maďarsko, Dánsko, Cyprus, Írsko, Litva či Lotyšsko. Vybrali si ho tiež partneri z nášho predsedníckeho tria, Malta a Holandsko. Hoci Česká republika, ktorú pán poslanec Radošovský vo svojej otázke spomínate, zvolila v roku 2009 decentralizovaný model podujatí, obdobne ako napríklad aj Poľsko v roku 2011, v obidvoch prípadoch náklady na predsedníctvo výrazne prekročili sumu 100 mil. eur, čo je skutočne vysoké číslo, dnes v našich podmienkach nepredstaviteľné.
V slovenských podmienkach sa preto ako najvhodnejšia lokalita javí Bratislava a jej okolie a to hlavne kvôli blízkosti viedenského letiska Schwechat, ktoré je najbližším medzinárodným letiskom s pravidelným leteckým spojením s hlavnými mestami členských štátov Európskej únie, dopravnej infraštruktúre a ponuke kapacitne vyhovujúcich konferenčných a ubytovacích zariadení a služieb. V záujme čo najefektívnejšieho vynakladania verejných prostriedkov budeme predsednícke podujatia organizovať prioritne v objektoch v správe štátu, najmä v budove Reduty, na Bratislavskom hrade, v historickej budove Národnej rady Slovenskej republiky, v hoteli Bôrik a v ďalších priestoroch v správe jednotlivých rezortov. Keďže ide o množstvo podujatí, v rámci ktorých navštívi Slovensko približne 20-tisíc zahraničných delegátov, prípravu koordinujeme aj s bratislavskou samosprávou a ďalšími subjektami, ako je napríklad Slovenská agentúra pre cestovný ruch, Bratislavská turistická rada a podobne.
To však neznamená, že jednotlivé rezorty a inštitúcie, ale tiež samospráva, neziskové organizácie či akademická obec nemôžu organizovať svoje podujatia súvisiace s predsedníctvom aj v regiónoch po celom Slovensku mimo Bratislavy. Práve naopak, moje ministerstvo podporuje a podporí všetky iniciatívy, ktoré pomôžu upriamiť pozornosť na priority nášho predsedníctva, jeho úlohu a význam a prispejú k zvýšeniu informovanosti a povedomia čo najväčšieho počtu slovenských občanov o európskej agende.
Dovoľte mi ešte pripomenúť, že v zmysle Deklarácie k príprave a výkonu predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie v roku 2016, ktorú v máji 2013 podpísali predstavitelia všetkých parlamentných strán, zasielame materiály týkajúce sa nášho predsedníctva v Rade Európskej únie schvaľované vládou na pripomienkovanie všetkým parlamentným stranám. Aj poslanci Národnej rady Slovenskej republiky sa tak majú možnosť vyjadriť k jednotlivým aspektom prípravy predsedníctva. Návrh na logisticko-organizačné zabezpečenie predsedníctva nebol v tomto smere výnimkou. Náš zámer realizovať centralizovaný model predsedníctva sme tiež včas a transparentne komunikovali aj prostredníctvom médií.
Vážený pán poslanec, slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie nie je len záležitosťou rezortu diplomacie. Verím, že spoločným úsilím a zaangažovaním všetkých dôležitých aktérov vrátane samospráv sa nám podarí dosiahnuť stanovené ciele a priority v politickej oblasti, posilniť záujem Slovákov o európske otázky a zabezpečiť dôstojnú prezentáciu našej krajiny.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, my sme mali takú krátku debatu k tomu pred časom, otázku som položil preto, že 10 rokov po vstupe do Európskej únie je na samosprávnych krajoch badať a podľa rozhodnutí aj evidentne je možné podložiť zníženie aktivít voči Bruselu. Samosprávne kraje sa nevedia dohodnúť na spoločnom postupe pri zastúpení v Bruseli, či personálnom alebo materiálnom, a tak tok informácií dvoma smermi, či do Bruselu, či z Bruselu, na samosprávne kraje sa tak veľmi obmedzuje. Takmer sú vylúčené aktivity pri tvorbe európskej legislatívy a samozrejme aj pri možnosti získavať peniaze priamo z Bruselu. Samozrejme, že toto sa netýka len a len toho predsedníctva, ale ak sa takto obmedzili aktivity, ja mám obavu, že akým spôsobom sa potom vysporiadajú s úlohami, ktoré môžu byť na ne delegované pri predsedníctve.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. O tejto téme sme naozaj spolu hovorili, ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí výrazne podporuje všetky aktivity regiónov samosprávnych krajov smerom k Európskej únii. Naďalej trpíme chorobou, ktorá sa volá neschopnosť identifikovať možnosti čerpania prostriedkov z európskych fondov, čo je samostatná téma, ktorá si zaslúži aj samostatnú debatu.
Pokiaľ ide o naše predsedníctvo, naozaj keby sme si to mohli dovoliť, radšej, radi by sme ho usporiadali na celom území Slovenskej republiky, ale sú tu faktory rozpočtové, ale aj faktory logistické, ako je dostupnosť, doprava, a faktory bezpečnostné, ktoré treba zobrať do úvahy. A skutočnosť, že od vypuknutia krízy prakticky všetky členské krajiny organizujú svoje predsedníctvo v tom maximálne úspornom móde centralizovanom, vrátane našich dvoch partnerov, s ktorými sme v predsedníckom triu, viac-menej dávajú odpoveď na otázku, prečo sme vybrali tento model. Ale som pripravený na túto vašu tému diskutovať aj v budúcnosti.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni. Vážený pán poslanec, viem, že máš veľmi detailnú vedomosť o probléme, ktorý vznikol na tomto úseku, ktorý už sa vyvíjal veľmi nádejne z pohľadu realizácie, až do, kým sa nám nestalo to, čo sa stalo, a príroda nás vrátila naspäť v čase. Bohužiaľ, došlo k zosuvu tak masívnemu a práve v lokalite trasovania, pôvodného, kde muselo dôjsť k alternatívnemu posudzovaniu trasovania tohto úseku.
V uplynulom období bola konzultantom spracovaná porovnávacia štúdia pre trasovanie diaľnice v úseku D1 Turany – Hubová, ktorá zahŕňa povrchový aj tunelový variant vrátane potrebných prieskumov, najmä orientačno-inžiniersko-geologického a hydrogeologického prieskumu. Táto štúdia bola podkladom pre oznámenie o zmene navrhovanej činnosti v zmysle zákona 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Uvedené oznámenie o zmene navrhovanej činnosti bolo dňa 15. 8. 2014 zaslané navrhovateľom, a to Národnou diaľničnou spoločnosťou, na ministerstvo životného prostredia. Rozsah hodnotenia v zmysle uvedeného zákona bol 7. 10. 2014 verejne prerokovaný za účasti navrhovateľa, čiže Národnej diaľničnej spoločnosti, ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, zástupcov dotknutých municipalít a zainteresovanej verejnosti a 9. 10. 2014 bol aj ministerstvom životného prostredia tento rozsah hodnotenia vydaný.
Na základe uvedeného rozsahu hodnotenia sa momentálne spracováva správa o hodnotení navrhovanej činnosti, ktorá bude verejne opäť prerokovaná. Vydanie záverečného stanoviska EIA zo strany ministerstva životného prostredia očakávame v prvom kvartáli 2015, čo je kľúčový bod zlomu a moment, kedy budeme vedieť presnejšie odhadovať, čo bude ďalej s týmto úsekom.
Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu, ktorý vstúpil do platnosti s účinnosťou od 1. decembra 2011, podporil vznik oblastných organizácií cestovného ruchu a krajských organizácií cestovného ruchu, ktorých hlavnou činnosťou je podporovať aktivity smerujúce k zvýšeniu počtu domácich a zahraničných návštevníkov, predĺženiu ich pobytu na území Slovenska a k zvýšeniu ich prínosu pre slovenské hospodárstvo.
V súčasnosti svoju činnosť vykonáva 32 oblastných organizácií a 4 krajské organizácie cestovného ruchu. Štát prostredníctvom poskytovania dotácií podporuje hlavnú činnosť týchto organizácií, ktorá je zameraná hlavne na tieto aktivity: marketingové a propagačné aktivity, zviditeľňovanie turistického potenciálu jednotlivých regiónov Slovenska na medzinárodnom trhu cestovného ruchu, podpora tvorby produktov cestovného ruchu v záujme prilákania návštevníkov a predĺženia ich pobytu v území destinácie, zvyšovania poskytovaných informačných služieb pre návštevníkov, budovanie a údržba turistickej infraštruktúry pre zlepšenie orientácie a najmä bezpečnosti turistov.
Z uvedeného dôvodu hodnotíme ich činnosť pozitívne predovšetkým preto, lebo predstavuje rozvoj destinačného manažmentu, ktorý v predchádzajúcich obdobiach v cestovnom ruchu na Slovensku výrazne absentoval. Sme si vedomí toho, že to predstavuje nový prvok v oblasti cestovného ruchu, ktorý budeme postupne zdokonaľovať, a preto aj komplexné zhodnotenie takéhoto systémového prvku si vyžaduje aj trošku dlhšie časové obdobie.
Ďakujem za slovo, skončil som.

Áno, chcem uviesť aj odkaz v podstate zástupcov oblastných organizácií cestovného ruchu, krajských organizácií cestovného ruchu, že tento krok, ktorý bol v legislatíve vytvorený na spoluúčasť aj štátu, v tomto prípade prostredníctvom ministerstva dopravy, regionálneho rozvoja cestovného ruchu, sa ukázal ako naozaj pozitívny a že som presvedčený, že za to trojročné obdobie prináša svoje ovocie.
A, pán minister, moja otázka je, že predpokladám, že aj pre budúci rok sa pripravuje podpora pre tieto aktivity do týchto organizácií, ktoré už dnes majú pripravené ďalšie marketingové aktivity, ktoré by určite prispeli. Tie čísla, o ktorých ste hovorili pred chvíľou, aby sa vylepšili, pretože dnes už cestovný ruch tvorí významný podiel na tvorbe HDP v jednotlivých regiónoch a môže byť aj súčasťou, možno aj nástrojom na znižovanie nezamestnanosti v mnohých regiónoch, kde je veľmi ťažko získať nejakého iného investora, takýmto spôsobom to znížiť.