Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, pán spravodajca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení hostia, v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona chcem v zásade vystúpiť len s dvomi konkrétnymi bodmi, ktoré sa týkajú predloženého návrhu. (Ruch v sále.)
Na úvod musím povedať, že táto novela zákona o zdravotnom poistení, ktorou sa zavádza odpočítateľná odvodová položka, má aj svoje pozitíva. Vieme, že do veľkej miery bol tento návrh inšpirovaný, ale naozaj len inšpirovaný... (Neutíchajúci ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Poprosím vás, panie poslankyne, páni poslanci, naozaj nevyrušujme sa navzájom. Áno?! Poprosím, potom diskutujte, keď dokončí vystúpenie pán poslanec Chren. Ďakujem.
Chren, Martin, poslanec NR SR
... do veľkej miery bol tento návrh inšpirovaný, ale naozaj len inšpirovaný pôvodným návrhom, ktorý vyšiel z dielne Inštitútu pre ekonomické a sociálne štúdiá, INESS, a musím povedať, že snaha znižovať odvodové zaťaženie, najmä tých zamestnancov, ktorí majú najnižšie príjmy, je určite snaha správna.
Lenže tento návrh má aj určité negatíva. O niektorých z nich hovoril napr. môj kolega Jozef Mihál a musím sa priznať, že som sa podpísal pod jeho pozmeňujúce návrhy, a budem rád, ak sa o nich bude rokovať, a za najväčšie negatívum považujem to, že tak ako je tento návrh predložený, môže vyjsť draho aj samotných zamestnancov. Prečo draho? Lebo mnohých zamestnancov môže pripraviť o prácu. Sám pán minister financií pri prezentovaní tohto opatrenia priznal, že má ísť o kompenzáciu zvýšenej minimálnej mzdy, ktorá má medziročne stúpnuť o 7,95 %. Koniec koncov tak je aj odôvodnené skrátené legislatívne konanie k tomuto návrhu zákona, kde paradoxne, a ja už nechcem nejak podpichovať, ale práve fakt, že z dôvodu zvýšenia minimálnej mzdy hrozia značné hospodárske škody, je uvedené ako dôvod, prečo musíme tento návrh zákona prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Lenže také silné zvýšenie minimálnej mzdy bolo práve rozhodnutím vlády, čiže je tak trochu paradoxné, že vláda ako keby sa pri odôvodňovaní tohto návrhu priznala k tomu, že svojím rozhodnutím spôsobila hroziace národohospodárske škody. Ja s tým, s touto sebareflexiou súhlasím, len ma mrzí, že sa teda nehľadal dlhšie, a viem, že to nie je vina súčasného ministra zdravotníctva, že sa pri rokovaní o zvyšovaní minimálnej mzdy nehľadal dlhšie nejaký lepší kompromis.
Problém však je a spomínali ho aj niektorí predrečníci, že na Slovensku sa nezvyšuje len minimálna mzda pre tých zamestnancov, ktorí zarábajú najmenej. Existujú totiž tie minimálne mzdové pásma, ktorých je až šesť, a o rovnaké percento sa bude musieť zvýšiť minimálna mzda, a teda aj mzdové náklady desaťtisícov zamestnancov na vyššom stupni náročnosti pracovného miesta. My síce pravidelne hovoríme o tom, že minimálnu mzdu poberajú len nejaké 2, 3 či 4 % zamestnancov na Slovensku, ale kvôli mzdovým pásmam, ktoré sa dotýkajú všetkých zamestnancov, a náš Zákonník práce dokonca teda pozná aj minimálnu mzdu pre generálneho riaditeľa firmy, ktorá by, myslím, nemala byť menšia ako 800 eur, pretože inak by porušoval zákon, tak sa zvýšením minimálnej mzdy zvyšujú aj mzdové náklady pre všetkých ostatných zamestnancov, ktorí pracujú v pracovnom pomere. A tu je práve, tu je práve problém.
Jednou z reakcií zamestnávateľov a firiem môže byť, že budú akoby tlačiť ľudí do pozícií s minimálnou mzdou, pretože tam klesnú mzdové náklady vďaka novej odvodovej odpočítateľnej položke, ale predpokladám, že toto nebolo cieľom, že cieľom nebolo tlačiť ani cieľom vlády nie je tlačiť čo najviac zamestnancov k tomu, aby poberali minimálnu mzdu. Nejasné sú pritom nielen dopady na zamestnávateľov, ale aj na štátny rozpočet a zdroje v zdravotníctve. Podľa odhadu zdravotných poisťovní totiž vplyv odvodovej úľavy nebude 150, ale vysoko cez 200 mil. eur. Na plnú kompenzáciu výpadku zdrojov spôsobenú zavedením odvodovej odpočítateľnej položky by tak bolo potrebné, aby poistné platené štátom na rok 2015 bolo vo výške najmenej 4,6 % oproti tým plánovaným 4,16 %. A vieme, že niektorý z pánov poslancov zo strany SMER asi už má pripravený pozmeňujúci návrh, ktorým 150 mil. eur v štátnom rozpočte hravo presunie na kompenzáciu výpadkov zdrojov v zdravotníctve. Ale čo ak to bude viac peňazí? Čo ak ten výpadok bude naozaj nie 150, ale 200 alebo 250 mil. eur? (Ruch v sále.) Kde tie peniaze potom budú chýbať? Môžeme sa baviť o tom, aká vysoká je neefektivita a aké vysoké je plytvanie v zdravotníctve, myslím, že okolo 4,3 mld. eur sa ročne preženie zdravotníctvom, a teraz keby som mal akože úplne odhadom povedať, že neefektívnosť a plytvanie môže byť určite na úrovni niekde 20 %, tak tam určite dodatočné zdroje sú. Avšak to, o čom by sme sa mali baviť, že ja by som bol veľmi rád, keby aj pán minister zdravotníctva, keď sem niekedy príde do parlamentu, sme sa o tom bavili, aby sme sa bavili o reálnych opatreniach, ktoré môžu viesť k úsporám a k odstraňovaniu tých šedých miest a neefektívnosti v slovenskom zdravotníctve. Pretože len tak jednoducho zobrať peniaze navyše, povedať, že ono sa to niekde utopí, rozplynie a vykompenzuje, nie je úplne najsprávnejší prístup.
Pýtam sa preto, kto to zaplatí? A odpoveď je jasná, zaplatia to tí, ktorí zarábajú viac ako tých preferovaných 380 eur, najmä podnikatelia a samostatne zárobkovo činné osoby. Tu by som rád upozornil na to, že práve táto vláda dostala túto skupinu ľudí už v minulosti do vážnych problémov. Poviem vám jeden príklad pre ilustráciu. Priemerná výška vymeriavacieho základu pre povinne platiacich SZČO, živnostníkov, z ktorej odviedli poistné, bola v období januára minulého roka na nemocenské poistenie 411,12 eura. V rovnakom období za rok 2014 to už bolo 450,81 eura. Ide teda o vyše 9 % nárast, o 40 % nárast sumy, z ktorej sa platia odvody na nemocenské. Takže kým minimálna mzda zamestnancom budúci rok narastie o zhruba 8 %, len za minulý rok ešte vyšším tempom narástol priemerný vymeriavací základ na sociálne odvody živnostníkom. Sociálne poistné z minimálneho základu si pritom podľa údajov Sociálnej poisťovne platí drvivá väčšina živnostníkov, je to až 82 %. Čiže živnostníkov zaťažujeme ešte rýchlejším a vyšším tempom, než je nárast minimálnej mzdy. A to ešte od 1. januára 2015 opäť porastú tak sociálne, ako aj zdravotné odvody. Len vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni by mali minimálne odvody podľa vyjadrenia samotnej VŠZP vzrásť najmenej skupine 140-tisíc samostatne zárobkovo činných osôb. Tie sa navyše boria s nedoplatkami zo zdravotného zúčtovania už za rok 2013, ktoré je v priemere niekoľko sto eur. O tom budem hovoriť ďalej.
Preto sa chcem spýtať teraz v prvom čítaní, či vláda pri prognózach vývoja nezamestnanosti myslela aj na tieto čísla, na to, ako výrazne v minulom roku zaťažila a ako v ďalšom roku zase ide zaťažiť samostatne zárobkovo činné osoby, samoživiteľov, a zároveň aj zamestnávateľov. Aké sú pripravené opatrenia pre nich? A čo ešte k tomu právnické osoby, ktorým už vláda schválila, že od nich ide budúci rok na daniach vytiahnuť viac ako 300 mil. eur len na dani z príjmov právnických osôb?
Ale späť k odvodovej položke. Tá bude zavedená len pre zamestnancov bez súbehu príjmov, aby sa zabránilo vzniku ďalších vysokých nedoplatkov - zdôrazňujem slovo ďalších - potom, ktoré vznikli v minulom roku kvôli brutálnemu zvýšeniu odvodov, v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia. A ešte aj vláda predpokladá, že sčasti kompenzujúcim pozitívnym vplyvom na verejné financie bude zvýšenie daňovej povinnosti. Zaplatené odvody totiž znižujú základ dane a ich zníženie sa pozitívne prejaví na výnose dane z príjmov fyzických osôb a dane z príjmov právnických osôb. Takže hurá, pridáme nízkopríjmovým zamestnancom pár eur, čo je iste dobré, ale zároveň si zasa čosi navyše odkrojíme z daní.
Aké riešenie? Pretože veľmi často zaznieva, že opozícia len kritizuje a veľmi často to, bohužiaľ, v tomto parlamente je pravdou, že len kritizuje, ale neprináša žiadne riešenia, ktoré by mohli situáciu aj zlepšiť, a nepredkladá žiadnu alternatívu. Po prvé si myslím, že takýto vážny zákon by sme nemali prerokúvať v skrátenom legislatívnom konaní, ale venovať mu viac času. Viem, že zrovna táto 580 je teraz otvorená aj v medzirezortnom pripomienkovom konaní, a preto nám poskytuje zhodou náhod trošku vyšší komfort, že ak sa niečo nepodarí, tak v priebehu najbližších mesiacov to budeme môcť znova opraviť a upraviť.
Zásadné riešenie, ktoré, si myslím, že by mohlo odstrániť tie najvýraznejšie negatívne dopady na tých vyššie príjmových zamestnancov, ktorým hrozí, že kvôli zvyšovaniu minimálnej mzdy prídu o prácu a hrozia im tie výrazné národohospodárske škody, na ktoré sa odvoláva aj pán minister zdravotníctva pri predkladacej správe k tomuto návrhu zákona, je zrušiť tarifné pásma ako také alebo aspoň tarifné pásma minimálnej mzdy zmraziť na súčasnej úrovni. Tým pádom by sa stalo, že naozaj pomôžeme kompenzovať zvýšenie minimálnej mzdy touto odvodovou odpočítateľnou položkou pre najmenej zarábajúcich ľudí na Slovensku, ale zároveň neohrozíme kvôli zvýšeniu minimálnej mzdy tých, ktorí zarábajú viac, ako je minimálna mzda, a dotýkajú sa ich, tých ďalších päť tarifných pásiem minimálnej mzdy.
Ja by som možno zašiel dokonca ešte ďalej, a to navrhnutím odvodovej odpočítateľnej položky aj pre SZČO a pre dohodárov. Tá by bola rovnako na úrovni 380 eur mesačne, avšak až nad príjmovou hranicou 3 800 eur, čo je suma nezdaniteľnej časti na daňovníka v roku 2015. Áno, tiež by to stálo peniaze, ale tiež to zabráni vážnym ekonomickým škodám, o ktorých v prípade zamestnancov hovorí pán minister. Vykryť tieto zdroje by sme mohli znížením spotreby vlády alebo prestaním rozdávania lístkov na vlak, nechcem hovoriť zadarmo, lebo nič také ako vlak zadarmo neexistuje, na bezplatné vlaky, alebo by sme mohli presunúť, tak ako sa už zdroje rozpočtové pozmeňovákmi presúvať budú, presunutím možno ďalších 150 mil. eur z nejakej inej položky. Čiže toľko k tomuto návrhu odvodovej odpočítateľnej položky.
Aby som to zhrnul, je to v zásade dobrý nápad, v zásade správny nápad, ktorý ide správnou cestou, znižovať odvody tým najmenej zarábajúcim, avšak má zásadný problém, že tak ako je nastavená minimálna mzda, nezabráni strate pracovných miest pre ľudí, ktorí zarábajú viac, ako je minimálna mzda. A tam je doslova ohrozením. Zrušiť tarifné pásma minimálnej mzdy by štát nič nestálo a mohlo by to riešiť najväčšie negatívum tohto návrhu. A preto by som chcel požiadať aj kolegov zo strany SMER, aj pána ministra, aby sa zamysleli aj nad takýmto kompenzačným nástrojom a kompenzačným riešením.
Druhú tému by som chcel teraz ešte otvoriť v rozprave a to je téma, ktorá je veľmi aktuálna, nesúvisí úplne priamo s týmto konkrétnym navrhovaným opatrením, avšak súvisí so zákonom o zdravotnom poistení. Hovorili sme o tom už aj s pánom ministrom a hovoril som o tom aj s viacerými kolegami aj zo strany SMER. V posledných niekoľkých týždňoch sa stala jedna zásadná vec, zatiaľ to boli desiatky, ale čoskoro to môžu byť až desaťtisíce živnostníkov, ktorým sa stáva, že prídu do lekárne a v lekárni im odmietnu vydať lieky, resp. im povedia, že lieky, ktoré nie sú na nejaké akútne ochorenie im vydajú iba vtedy, ak si ich uhradia plnou sumou. Pritom nejde o žiadnych neplatičov. Ide práve o tých najmenších a najpoctivejších živnostníkov, ktorí každý deň sa poctivo snažia zarobiť na chlieb a uživiť svoju rodinu, poctivo platia dane a odvody a naozaj je to presne tá skupina, ktorá musí v ruke obracať každé euro, každý cent predtým, než ho minie.
Stáva sa totiž takáto vec. Po tom pomerne príkrom a silnom zvýšení odvodov minulý rok v júni prišlo k desiatkam tisíc živnostníkov na Slovensku ročné zúčtovanie zdravotného poistného s pomerne vysokými nedoplatkami. V priemere ide o sumu niekoľko sto eur. Nedoplatky vznikli zjednodušene tak, že živnostníci platili preddavky na zdravotné poistné z nižšej sumy, a pri ročnom zúčtovaní im bol dorubený ten rozdiel. Je pomerne veľká skupina živnostníkov, ktorí poctivo platia odvody, ale jednoducho tých niekoľko sto eur na to, aby ten nedoplatok hneď vyrovnali, nemajú. Oni nemajú 300, 400 alebo 500 eur v hotovosti, aby prišli do zdravotnej poisťovne a vyrovnali cash ten nedoplatok. Ale sú to slušní ľudia a poctiví ľudia. Tak prišli do zdravotnej poisťovne v súlade so zákonom a dohodli si splátkový kalendár na nedoplatok na povinných odvodoch. A tých 400 eur splácajú povedzme 10 mesiacov po 40 eur, lebo len toľko si môžu dovoliť, lebo viac peňazí nemajú. Nie sú to žiadni podvodníci, sú to tí najmenší a najpoctivejší. Lenže, bohužiaľ, náš zákon 580/2004 Z. z. - a musím zase povedať, že už od roku 2004, keď bol prijatý - nerozlišuje medzi neplatičom, ktorý neplatí odvody, a medzi človekom, ktorý odvody platí, len mu príde nedoplatok a dohodne sa na splátkovom kalendári, aby ho uhradil, a pristupuje ku všetkým dlžníkom rovnako. Ak dlžíte sumu vyššiu ako 10 eur dlhšie ako tri mesiace, poisťovňa vám nie je povinná preplácať žiadnu inú zdravotnú starostlivosť okrem akútnej. Tá povinnosť je v zákone dlho, žiadne poisťovne to nerobili. Ale dnes pred pár týždňami to začala robiť prvá, poisťovňa Dôvera. A mám konkrétne prípady konkrétnych ľudí. Ja sám by som sa nedozvedel o tomto, lebo nie som expert na zdravotníctvo, keby mi nezavolal jeden môj známy, ktorému sa stalo, že mal nedoplatok, mal splátkový kalendár, poctivo podržiaval splátkový kalendár a napriek tomu tri mesiace po tom, čo si ten splátkový kalendár dohodol, prišiel do lekárne a nevydali mu lieky, konkrétne antidepresíva. Pretože to nie je akútny stav, je to chronický stav, s ktorým on má problém, a zdravotná poisťovňa usúdila, že tieto lieky mu nevydajú, pokiaľ si ich celé nezaplatí, čo je taká vysoká suma, že keby si ich mohol dovoliť zaplatiť v hotovosti, vedel by vyrovnať aj ten nedoplatok na zdravotnom poistnom.
Keď som včera ráno urobil tlačovú konferenciu na túto tému – ešte raz, mojím cieľom nie je útočiť ani do strany SMER, ani do nikoho iného, kto bol na rezorte zdravotníctva, je to nová situácia, s ktorou sa musíme vysporiadať –, tak sa mi začali ozývať ďalší ľudia. Ozval sa mi živnostník, ktorému táto poisťovňa zrušila nástup na plánovanú kúpeľnú liečbu po dvojnásobnej operácii. Ozvali sa mi ďalší takíto živnostníci, ktorí majú splátkové kalendáre, ktorým v lekárni odmietli bez plného, bez plnej úhrady vydať lieky na cholesterol alebo antireumatiká, nesteroidné protizápalové lieky, pretože nie sú určené na akútny, ale na chronický stav. Zatiaľ je to možno pár desiatok alebo pár stoviek prípadov, avšak práve kvôli tomu, aký enormný bol počet nedoplatkov z RZZP v júni, tento počet bude prudko stúpať a môže sa podľa môjho odhadu dotknúť až vysoko cez 10-tisíc ľudí na Slovensku. Tých ľudí, ktorých by sme práve trestať nemali, pretože sú tí poctiví, sú to tí najmenší živnostníci, ktorí najmenej zarábajú, a nedokážu zarobiť ani tých 300, 400, 500 eur, aby ten nedoplatok uhradili hneď, ale chcú ho uhradiť a majú dohodnutý splátkový kalendár, ktorý s nimi dobrovoľne dohodla aj tá zdravotná poisťovňa.
A preto vopred avizujem, že v druhom čítaní predložím a už som predložil pozmeňujúci návrh, ktorý má dva body, dve časti. Prvá časť je – a to je tá zásadná –, aby sme v zozname neplatičov alebo dlžníkov odlíšili tých skutočných neplatičov, ktorí neplatia, od tých, ktorí majú dohodnutý splátkový kalendár. Tak ako dnes majú zamestnanci, za ktorých neplatí zamestnávateľ výnimku z toho, že im je poskytovaná len akútna zdravotná starostlivosť, tak aj živnostníci, ktorí majú dohodnutý splátkový kalendár a dodržiavajú ho, by mali mať výnimku. Vyriešime tým akútny a urgentný problém určite viac ako 10-tisíc ľudí, možno až 20-30-tisíc ľudí.
Druhá časť toho pozmeňujúceho návrhu je, že navrhujem zvýšiť tú sumu, odkedy je človek vedený v zozname dlžníkov zo súčasných najmenej 10 eur na 70 eur, pretože od roku 2004 predsa len už uplynul čas pomerne veľký a 70 eur reflektuje zhruba priemernú výšku mesačného príspevku na zdravotné poistenie, ktorú platí živnostník na Slovensku. Rozprával som sa o tom s pánom ministrom. Viem, že si to musia prejsť ešte právnici. Ide o úplne nepolitickú a nestranícku vec, ktorá sa dotýka 10-tisíc... Takto. Viem, že len v prvom polroku minulého roku len v jednej poisťovni bolo 5-tisíc ľudí, živnostníkov, ktorí majú splátkový kalendár, a som presvedčený, že po tom ročnom zúčtovaní ich môžu byť dokonca desiatky tisíc takýchto, ktorí majú splátkový kalendár dohodnutý. Čiže neviem teraz, nedostal som sa k číslam, že aké je to finálne číslo, ale som presvedčený, že je to výrazne viac než 10-tisíc konkrétnych ľudských osudov a môžu to byť až desiatky tisíc konkrétnych ľudských osudov.
Dúfam aj po rozhovore s pánom ministrom, že zvážime túto zmenu a jej zapracovanie, či už na výbore, alebo v pléne, pozmeňujúcim návrhom alebo prinajhoršom, aj keď ja by som bol, samozrejme, rád, keby sa to riešilo hneď, lebo dnes sa to deje tým ľuďom, tak prinajhoršom pri tej ďalšej novele zákona 580, ktoré je dnes v medzirezortnom pripomienkovom konaní, a že zabránime takýmto stavom, aby naozaj tí poctiví, malí, ktorí najťažšie zarábajú na svoj chlieb, ale nehodia sa na sociálne dávky, napriek tomu sa ako živnostníci snažia, neboli hádzaní do jedného vreca s podvodníkmi a s neplatičmi zdravotných odvodov.
Takže ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť a prosím vás o zváženie aj tohto pozmeňujúceho návrhu.