44. schôdza

25.11.2014 - 12.12.2014
 
 
This video file cannot be played.(Error Code: 102630)

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

26.11.2014 o 10:49 hod.

Ing.

Erika Jurinová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

10:49

Erika Jurinová
Skontrolovaný text
Pán poslanec Novotný.
Skryt prepis

26.11.2014 o 10:49 hod.

Ing.

Erika Jurinová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:50

Viliam Novotný
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ja by som možno trošku z iného súdku k vystúpeniu pána poslanca Mihála. Upútala má tá časť, keď hovoril o tom, že z roka na rok platia ekonomicky aktívni viac peňazí, a ja vo svojom vystúpení budem hovoriť aj o tých číslach, aký je vývoj, a čo za to reálne v tom zdravotníctve dostanú. Pán poslanec to porovnával s tým, že ak pán minister Richter hovoril o tom, že majú dostať, majú platiť viac do dôchodkového poistenia, aby potom mali vyššie dôchodky, takže aj v zdravotníctve platí, že ak budú platiť viac do zdravotného poistenia, tak dostanú lepšie služby. Tak, žiaľ, v zdravotníctve to neplatí. Jednak preto, lebo máme 100 % solidaritu alebo 95 % prerozdeľovák a skoro 100 % solidaritu. Ale na druhej strane treba naozaj povedať, že táto téma bola dosť diskutovaná v odbornej verejnosti pri príležitosti desiateho výročia reformy zdravotníctva, ktorá v princípe platí doteraz, až na malé úpravy, ktoré presadil SMER počas dvoch vlád.
Treba povedať, že naozaj trend vo vyspelej Európe je taký, aby si ľudia vedeli vybrať svoj poistný plán, aby ľudia vedeli, čo za peniaze, ktoré platia do zdravotného poistenia, dostanú pri zachovaní solidarity. Predsa 40-ročný manažér potrebuje zrejme iné služby v zdravotníctve ako 78-ročný dôchodca, ale obaja platia do zdravotného poistenia a pri zachovaní solidarity sa to poistnými plánmi dá riešiť. Problém Slovenska je ale ten, že... Viete, koľko poistných plánov máme na Slovensku? Jeden. Všetci máme nárok na všetko a dostaneme to, čo aktuálne je.
A rovno by som sa chcel opýtať, či poistenec, ktorý platí rovnakú poistku v Bratislave a chodí do Dérerovej nemocnice, má nárok na takú istú zdravotnú starostlivosť ako ten poistenec, ktorý chodí do nemocnice v Kráľovskom Chlmci. Tak asi nie. (Prerušenie vystúpenia časomerom a reakcia z pléna.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

26.11.2014 o 10:50 hod.

MUDr.

Viliam Novotný

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

10:50

Erika Jurinová
Skontrolovaný text
S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Mihál.
Skryt prepis

26.11.2014 o 10:50 hod.

Ing.

Erika Jurinová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:52

Jozef Mihál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Chcem reagovať na faktickú poznámku Lucie Nicholsonovej a ešte raz jasne a zrozumiteľne povedať, mal som sa dnes stretnúť so skupinou ľudí okolo Martina Filka a prekonzultovať s nimi odborné výhrady k tomuto zákonu.
Po tomto arogantnom a drzom správaní podpredsedu vlády Kažimíra odmietam akúkoľvek ďalšiu komunikáciu. Robte si to sami a neste si zodpovednosť pred ľuďmi sami a riešte si to, ako chcete, vlastnými silami a tak fušersky, ako to robíte doteraz!
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

26.11.2014 o 10:52 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

10:52

Erika Jurinová
Skontrolovaný text
Dávam slovo ďalšiemu prihlásenému rečníkovi pánovi poslancovi Miroslavovi Beblavému.
Skryt prepis

26.11.2014 o 10:52 hod.

Ing.

Erika Jurinová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

10:52

Miroslav Beblavý
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážené panie, vážení páni, vážená pani predsedajúca, môj predrečník hovoril veľa o technike. Myslím si, že je máločo možné k tomu dodať, čo už povedal. Dovoľte mi možno len podčiarknuť, že aj technika je veľmi dôležitá, a to vidíme na dvoch príkladoch.
Jeden príklad je, naozaj keď sa veci napíšu nie veľmi dobre. V roku 2009 prvá Ficova vláda presadila niečo, čo sa volá zamestnanecká prémia, čo mňa osobne veľmi potešilo, lebo to malo byť koncepčný krok, ktorý som už ja navrhoval ešte v predchádzajúcej vláde a vtedy neprešiel. A to je to, aby nízkopríjmoví ľudia, ktorí zarábajú menej, ako je nezdaniteľná časť základu dane, boli odmenení tým, že sa im to, čo si nestihnú na daňových úľavách vyčerpať, v podstate vyplatí. Prvá Ficova vláda toto urobila a ja som sa tomu veľmi potešil, ale urobila to tak technicky komplikovane, že počet ľudí, ktorí to boli schopní využiť a dodnes to využívajú, je veľmi, veľmi nízky. Neviem, či to bola – aby som použil jazyk pána Mihála – fušerina alebo zámer, ale mali sme niečo, čo sa veľkolepo vtedy ohlásilo ako protikrízové opatrenie, koncepčne to malo aj potenciál, ale výsledok bol veľmi chabý.
Zároveň tu sledujeme - najmä za tejto vlády - potom hromadenie rôznych konkrétnych programov, ktorý každý z nich môže byť lepší alebo horší, ale spolu vytvárajú veľkú komplikovanosť a chaos v odvodovom a daňovom systéme. Okrem už spomínanej zamestnaneckej prémie je to táto odvodová položka, o ktorej dnes rokujeme, ale je to napríklad aj odvodová úľava pre dlhodobo nezamestnaných, ktorí si nájdu prácu, potom sú to programy aktívnej politiky trhu práce, ktoré na to isté potom poskytujú ďalšie dotácie a vytvára sa veľmi komplikovaný reťazec, ktorý je pre najmä pre malých zamestnávateľov, prípadne pre živnostníkov zamestnávateľov, ktorí tiež existujú, veľmi náročný a môže skôr kaziť tvorbu pracovných miest. Takže technika je dôležitá, ale dovoľte mi nevenovať sa vo svojom ďalšom vystúpení technike aj z toho dôvodu, že môj predrečník sa jej venoval viac než dosť.
Poďme sa venovať samotnej podstate tohto návrhu, ktorou je snaha znížiť náklady zamestnávania a zvýšiť čisté príjmy určitej skupiny obyvateľov. Poviem otvorene a veľmi rovno na začiatok, že ja s týmto návrhom, tak ako je dneska predstavený, nesúhlasím, a pokúsim sa vysvetliť prečo. Nesúhlasím s ním nie preto, že by som nepovažoval za vhodné pomôcť ľuďom s nízkymi príjmami mať vyššie čisté príjmy, naopak, myslím si, že je to veľmi dobrý krok sám osebe, ale považujem ho za nevhodný v tom, že nerobí absolútne nič pre ľudí s priemerným aj podpriemerným príjmom a pre ľudí s výrazne podpriemerným príjmom robí skôr symbolické opatrenia. Jediná výraznejšia pomoc, ktorá v ňom je, je pre ľudí, ktorí sú tesne okolo minimálnej mzdy, tým prinesie merateľný profit. Ale treba zdôrazniť, že aj pre týchto ľudí je to do veľkej miery kompenzácia toho, že vďaka výraznému nárastu minimálnej mzdy mnohí z nich začnú platiť dane a ich čistý príjem by aj tak nenarástol až tak, ako vláda sama avizuje.
Pre zvyšok pracujúcej populácie, pre ľudí, ktorí zarábajú 500 eur v hrubom, 600 eur v hrubom, 700 eur v hrubom, tento krok buď prinesie úspory, ktoré sú mesačne na úrovni doslova symbolickej, alebo neprinesie úspory žiadne, pretože sú už za hranicou tejto položky. Dôvod je jednoduchý. Keď sa v minulosti debatovalo o odvodovej odpočítateľnej položke a debatovalo sa o nej veľa, tak sa vždy debatovalo o plošnej položke, tak ako je napríklad daňový bonus na dieťa, kde si každý môže vypočítať a odpočítať z dane sumu, dnes je to viac ako 22 eur každý mesiac na jedno dieťa z dane. Platí to aj pre chudobného, aj pre bohatého, aj pre strednú vrstvu a každá zarobí na tom rovnako. Tento návrh o odvodovej odpočítateľnej položke pôvodne, tak ako sa o nej pôvodne debatovalo medzi ekonómami, mal byť podobný, to znamená, že tak, ako je nezdaniteľné minimum v dani, bude aj nezodvodniteľné minimum v mzdách, ktoré každému zníži jeho odvodovú povinnosť a tým prispeje k zlacneniu práce.
Samozrejme, takýto návrh by mal najväčší percentuálny účinok pre chudobných, lebo keď znížite povedzme odvody, vymyslím si, o 20 eur mesačne všetkým, tak najviac znížite odvody percentuálne a zvýšite čistý príjem najchudobnejším, pretože z ich nízkeho príjmu je to najviac. Takže tento návrh by bol progresívny, ale priniesol by niečo aj ľuďom povedzme s príjmom 500, 600, 700 eur mesačne a aj tým, čo majú viac. Vláda sa však rozhodla obmedziť túto odvodovú odpočítateľnú položku len na spodných zhruba 25 až 30 % pracujúcich, ktorí majú najnižšie príjmy, ale ešte aj pre nich sa rozhodla to robiť nie plošnou položkou, ale položkou, ktorá sa znižuje s vyšším príjmom. To je ten dôvod, ktorý som uviedol, že tento návrh bude mať významný benefit len pre zhruba 10 % populácie, ktorá sa pohybuje okolo a tesne nad minimálnou mzdou, a už pri trochu vyšších príjmoch tie benefity výrazne klesajú.
Pýtam sa, či zvyšok populácie na Slovensku je dnes na tom tak dobre, aby sme im nemuseli pomáhať v oblasti zvyšovania čistých príjmov, osobitne ak sledujeme, že za ostatné roky sa výrazne daňové výnosy štátu vo vzťahu k HDP zvýšili. Oproti predkrízovej úrovni je to už, o niekoľko miliárd eur sú vyššie, ako by boli, keby sa dane nijako a odvody nijako nemenili. Aj dane, ktoré platia pracujúci ľudia, a odvody sa každý rok zvyšujú. Pri SZČO sa zvyšujú v súvislosti najmä s minimálnym vymeriavacím základom, ale aj pri zamestnancoch sa zvyšujú, pretože nezdaniteľná časť dane je indexovaná alebo sa zvyšuje len o životné minimum a daňový bonus na dieťa sa tiež zvyšuje len o sumu zodpovedajúcu nárastu životného minima, ktorá vďaka nízkemu rastu cien v ostatných rokoch nerastie takmer vôbec. Nominálne príjmy, teda platy ľudí však rastú každým rokom, aj keď nie vždy si z toho môžu o toľko viac kúpiť, a tým pádom čoraz viac ľudí platí čoraz vyššiu daň z príjmu fyzických osôb. (Ruch v sále.) Inými slovami, vláda berie aj ľuďom s 500-, 600-, 700-eurovým platom každý rok o niečo viac, ako sa im normálne a štandardne zvyšujú mzdy v súlade s priemerom ekonomiky, ale zároveň im neprináša žiadnu úľavu.
Boli sme svedkami toho, že vláda Slovenskej republiky odmietla znížiť DPH o jeden percentuálny bod, a hoci jej to zákon prikazoval, s odôvodnením, že by to ľudia nepocítili v znížení cien. O tom možno debatovať a v tomto parlamente o tom bola veľmi horúca debata, ale o čom sa nedebatovalo, bolo, ako to vláda inak môže vrátiť bežným pracujúcim ľuďom. Vláda sa o to nijako nepokúsila. Cez balíček opatrení, ktorý prezentuje a odškrtáva, pomáha rôznym vybraným sociálnym skupinám. Otázka, či účinne, ale to nie je otázka na dnešný deň. Týmto návrhom pomáha najmä ľuďom s veľmi nízkou mzdou, čo podporujem, ale nepomáha ľuďom nielen s priemernou, ale aj podpriemernou mzdou alebo im pomáha veľmi symbolicky.
Preto si myslím, a tým skončím svoje vystúpenie, že namiesto tohto návrhu by sme mali robiť opatrenia, ktoré znížia dane, resp. zvýšia čistý príjem aj ľudí s priemerným a podpriemerným zárobkom, to znamená, ľudí, ktorí zarábajú 600-700 eur mesačne, nehovoriac už o ľuďoch, ktorí sú na oficiálnom priemere, ktorý je dnes cez 800 eur mesačne. Takýto návrh napríklad sme predstavili tento týždeň my ako SIEŤ. Je to návrh, ktorý kombinuje zvýšenie nezdaniteľného minima o 680 eur ročne a zvýšenie daňového bonusu na dieťa o 120 eur ročne a spolu by bežnej rodine, ktorá z tohto návrhu nebude mať nič, znížil dane a zvýšil čistý príjem o 500 eur ročne. My sme spočítali, že je to rovnako dobre možné v rámci tohto istého návrhu štátneho rozpočtu, len s trošku inými prioritami. (Ruch v sále.) Preto pre mňa aj pre SIEŤ je oveľa väčšou prioritou znížiť dane a zvýšiť čisté príjmy pre všetkých občanov tejto krajiny, ktorí pracujú alebo ktorí sú v rodine, kde niekto pracuje, osobitne teda pre ľudí s príjmom okolo priemeru a tesne pod priemerom, pretože tam sa nachádza väčšina obyvateľov tejto krajiny, a ak im nepomôžeme, tak opatrenia, ktoré pomôžu reálne možno zo 10 % ľuďom a pre zvyšok buď nefungujú, alebo sú symbolické, nie sú cestou vpred. (Ruch v sále.)
Vieme, a tu naozaj už skončím, že Slovensko od roku 2009 nedobieha príjmovú úroveň západnej Európy z hľadiska miezd. Takzvané nominálne kompenzácie, čo je veľmi komplikovaný výraz pre reálne príjmy obyvateľstva z práce, od roku 2009 nedobiehajú európsky priemer a dokonca zaostávajú za Rakúskom a Nemeckom, ktoré sa nám odvtedy mierne vzdialili. Ak pre to vláda nie je ochotná urobiť to, aby naštartovala lepší celkový ekonomický vývoj, mohla by urobiť aspoň to, aby zvýšila čisté príjmy ľudí tak, aby čisté príjmy... (Neutíchajúci ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Poprosím o kľud v rokovacej sále.

Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
... začali konečne dobiehať západnú Európu.
Ďakujem veľmi pekne. (Neutíchajúci ruch v sále.)
Skryt prepis

26.11.2014 o 10:52 hod.

doc. Ing. PhD.

Miroslav Beblavý

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vstup predsedajúceho 10:55

Peter Pellegrini
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne, pán poslanec. Poprosím teraz poslancov, ktorí majú záujem zúčastniť sa hlasovania, aby zaujali svoje miesto. (Zaznievanie gongu.) Budeme hlasovať. (Zaznievanie gongu a neutíchajúci ruch v sále.)
Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať.
Pán poslanec Lipšic, procedurálny návrh.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

26.11.2014 o 10:55 hod.

Ing.

Peter Pellegrini

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:04

Daniel Lipšic
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Pán predseda, ja by som mal na vás jednu, jednu prosbu. V minulosti vo foyer Národnej rady bývali aj prezentácie rôznych výstav detí so zdravotným postihnutím, ekologických výstav. Pred nejakým časom to bolo zakázané, že tam môžu už byť len výstavy zo života Národnej rady. Ja si myslím, že život je aj mimo Národnej rady. Všetky iné výstavy boli a prezentácie odkafrené na Západnú terasu, ale tam nechodia veľmi ľudia. Čiže ak by ste boli ochotný to vrátiť naspäť, aby mohli byť zaujímavé výstavy aj pre poslancov, aj pre návštevníkov aj vo foyer. Hovorím, ide väčšinou o veci, ktoré sú podpory hodné, a bolo by dobré, keby mohli byť vystavené vo foyer Národnej rady.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

26.11.2014 o 11:04 hod.

JUDr. LL.M.

Daniel Lipšic

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vstup predsedajúceho 11:04

Peter Pellegrini
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán poslanec, ďakujem. Nešlo o procedurálny návrh, preto nebudem o tom dávať hlasovať, ale môžem vás uistiť, že akýkoľvek dobrý nápad mne nie je cudzí a, samozrejme, veľmi rád sa pozriem na to a hneď pri prvom nejakom dobrom nápade môžeme vrátiť takúto výstavu, ktorá je zreteľa hodná, priamo do foyer Národnej rady. Ďakujem.
Pristúpime teraz k hlasovaniu. Pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní (tlač 1317).
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Michalovi Bagačkovi, aby uviedol hlasovanie.
Nech sa páči, pán spravodajca.

(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1317.)

Bagačka, Michal, poslanec NR SR
Ďakujem za slovo. V rozprave vystúpili dvaja páni poslanci, teda pán poslanec Zajac a pani poslankyňa Žitňanská.
Pani poslankyňa Žitňanská dala návrh vrátiť návrh zákona na dopracovanie. Dajte, pán predseda, prosím, o tomto hlasovať.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 130, za 44, proti hlasovalo 72, zdržali sa 13 páni poslanci, nehlasoval 1 poslanec.
Návrh sme neschválili.
Pán spravodajca, uveďte ďalšie hlasovanie.

Bagačka, Michal, poslanec NR SR
Ďakujem. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o postúpení zákona do druhého čítania.
(Hlasovanie.) 135 prítomných, za hlasovalo 103 poslancov, zdržali sa 32.

Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

Ďalej pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie.
Pán spravodajca, predneste návrh.

Bagačka, Michal, poslanec NR SR
Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj; ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a aby určené výbory návrh zákona prerokovali ihneď.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 136, za hlasovalo 124, zdržali sa 12.
Konštatujem, že aj tento návrh sme schválili a Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Keďže sme vyčerpali všetky body, o ktorých bolo treba hlasovať, budeme ďalej pokračovať v prerušenej rozprave po krátkej prestávke. Ďakujem. (Reakcia z pléna.) Áno, ešte máme procedurálne návrhy.
Pán predseda Hudacký.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

26.11.2014 o 11:04 hod.

Ing.

Peter Pellegrini

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:09

Ján Hudacký
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem iba oznámiť členom hospodárskeho výboru, že zasadnutie výboru bude dnes o 13.00 hod. v miestnosti č. 149. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

26.11.2014 o 11:09 hod.

Ing.

Ján Hudacký

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video