44. schôdza

Pán kolega, minimálny vymeriavací základ pre SZČO znamená, že SZČO platí zdravotné poistenie aj z takého príjmu, ktorý v skutočnosti vôbec nemá. A v tom je tá negatívna pointa celého príbehu. Čiže ja nenavrhujem, aby sa SZČO odpustili alebo znížili odvody. Pozor na to. Ja navrhujem, aby SZČO platili odvody z toho príjmu, ktorý reálne vykážu v daňovom priznaní. Čiže žiadne nejaké nové úľavy, ale zavedenie stavu, ktorý tu v podstate mal byť od samého začiatku. Bohužiaľ, nie je.

Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlášok. Do rozpravy sú prihlásení traja páni, pán Beblavý, Hlina, Jurzyca a pán poslanec...? Pán poslanec Jurzyca, vy si zrušte. Pán poslanec Švejna chcel tiež vystúpiť v rozprave, ale teda ako posledný vystúpite.
Pán poslanec Beblavý, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani predsedajúca, prepáčte, sme pri novom pánovi predsedovi, už sme si zvykli viac na ten masculiniton.
Dovoľte mi vystúpiť v druhom čítaní k tomuto návrhu zákona. Ja som vystupoval včera aj v prvom čítaní, ale napriek tomu dovoľte vystúpiť na začiatok aj viac všeobecne, lebo si myslím, že aj tá rozprava, ako prebieha, dokumentuje určité riziko, do ktorého začneme padať a ktoré aj môj pozmeňovací návrh sa bude snažiť riešiť.
Je prirodzenou vlastnosťou opozície, že má kontrolovať a kritizovať vládu. Napriek všetkým a častým sťažnostiam na to, že ako by bolo super, keby sa politici hladkali a vždy dohodli, na to si nás nevolia a na to si nás neplatia. Volia si väčšinu na to, aby slúžila a spravovala, menšina, aby ju pritom kontrolovala a upozorňovala verejnosť, keď sa to robí zle, a dávala iné návrhy. Tento impulz je úplne prirodzený. Čo však nie je prirodzené, je, ak sa v tom negatívnom reflexe stane z toho, povedal by som, až pavlovovsky podmienečný reflex, to znamená, že všetko, čo vládna strana navrhuje, onálepkujem ako zlé, len preto, že to prichádza z tej druhej strany.
Najviac to vidno, keď si vláda osvojí hodnoty a témy, ktoré štandardne má tá druhá strana, tak vtedy pred opozíciou stojí ťažká úloha ako sa zachovať v tom, že vládna strana jej vlastne berie hodnoty a témy. Jedno z rizík, ktoré vtedy môžme vidieť, je, ak v snahe nepriznať vláde aj potenciálne dobrý krok, sa začne plošne odmietať niečo, čo samo osebe má zmysel, aj keď v tom kontexte a spôsobom, ktorým je to realizované, je problém. A to je to, o čom by som chcel hovoriť dnes.
Návrh odpočítateľnej odvodovej položky, ako bol predložený, má nepochybne veľa problémov. Myslím si, že asi najlepší kritik technického prevedenia je pán poslanec Mihál, aj včera v prvom čítaní, aj dneska v druhom čítaní, a jeho pozorovania sú mimoriadne hodné sledovania.
Je však podľa mňa veľmi nebezpečné začať spolu s tým odmietať ideu nižšieho daňového a odvodového zaťaženia pracujúcich, osobitne pracujúcich so stredným a nízkym príjmom. Inými slovami, mali by sme striktne oddeliť to, či tento predkladaný návrh je dobrý v podobe, v akej je predkladaný, alebo či celkové snahy o zníženie daňového a odvodového zaťaženia pracujúcich, osobitne pracujúcich s nízkym a stredným príjmom, sú zlé an block.
Ja sa priznám, že súhlasím s tým prvým, myslím, že tento návrh má mnohé nedostatky, a nesúhlasím s tým druhým. Myslím si, že znižovanie daňového a odvodového zaťaženia pracujúcich je, by mal byť jedným z kľúčových cieľov hospodárskej politiky na Slovensku. Bol to tradične jeden z kľúčových cieľov stredopravých vlád v tejto krajine a mal by to byť aj do budúcnosti jeden z kľúčových cieľov.
To, že ho táto vláda predkladá v podobe, ktorá má mnohé problémy, ku ktorým sa o chvíľku vrátim, by sme mali zdôrazňovať, ale tak isto by sme mali zdôrazňovať, že ako celok to ide správnym, aj keď nedostatočným smerom. Dovoľte mi byť konkrétny. V čom sú tie nedostatky?
Vláda navrhuje, aby sme znížili zdravotné odvody zamestnávateľom a zamestnancom v prípade nízkych miezd. Tá marketingová formulácia, ktorá tam je, je, že, ak sa nemýlim, pán minister, nie je tu momentálne, a je tu, prepáčte, pán minister, ma ešte opraví, ak som spomínal správne, tá marketingová formulácia je, že sa znížia odvody a zvýši čistý príjem zamestnancom do výšky 570 eur z hrubého príjmu. To znie celkom solídne, lebo to je zhruba 1/3 zamestnancov na Slovensku, o niečo menej, ak sa nemýlim, ale v zásade to zodpovedá okolo 30 % zamestnancov, a znie to ako úľava pre veľmi podstatný počet ľudí.
Z môjho pohľadu tam chýba aj tá stredná tretina, k tomu sa o chvíľku ešte vrátim, ale aj pre tú spodnú tretinu pracujúcich zamestnancov je to v skutočnosti len pomerne silná marketingová bublina, pretože významnejšiu mesačnú úsporu, mesačné zvýšenie čistého príjmu zaznamenajú len zamestnanci tesne nad minimálnou mzdou. Keď si človek aj pozrie, dneska váš inštitút finančnej politiky urobil aj taký prehľadný graf pre poslancov, ktorí nemajú radi komplikované čísla, a je tam pekne vidno, že úspora vo výške aspoň 10 eur mesačne na čistom príjme, teda zvýšenie čistého príjmu 10 eur mesačne je len pre ľudí do 400 eur zhruba. To znamená, všetci, čo budú mať nad 400 eur, z toho budú oveľa menej progresívne, a tí, čo už majú okolo 500 eur, z toho môžu mať, neviem, možno okolo 3 – 4 eurá mesačne, a teda už okolo tých 570 z toho majú nulu. To znamená ,opatrenie, ktoré nám vláda predkladá, zvýši čisté príjmy ľudí, ktorí sú na minimálnej mzde, a to pre nich nepochybne výrazným spôsobom; 10 eur mesačne pre človeka, ktorý má 370, 380, nie je málo. Nie je to ani niečo, čo zachráni z chudoby, ja hovorím o jeho zvýšení čistých príjmov, ja nehovorím, pán minister o tom, čo darujete jeho zamestnávateľovi. A ak hovoríme o zamestnancovi, o tom, o koľko sa jeho čistý príjem zvýši z titulu zníženia odvodov, lebo o tom tu dneska hovoríme, a to je suma, ktorá je zaujímavá.
Ak však chceme hovoriť o podpore nízkopríjmového zamestnania pre človeka s povedzme 500-eurovým príjmom a hovoríme už o zopár eurách mesačne v čistom, tak už to nijak veľmi zaujímavé nie je. A teraz nemyslím zaujímavé politicky, lebo to možno aj vy to viete predať veľmi dobre, ale vzhľadom na reálnu životnú úroveň týchto ľudí, ktorí majú nielen príjem pod priemerom, lebo pod ním je asi 70 % občanov na Slovensku, a majú priemer aj pod tzv. medianom, to znamená priemer, naozaj priemerný človek.
Vieme zo štatistík, že priemerný muž zarába na Slovensku 751 eur, aspoň teda minulý rok to bolo v hrubom, priemerná žena zarába 491 eur mesačne. Pre týchto bežných ľudí efekt je už buď nulový, alebo je veľmi, veľmi nízky. Zároveň, ako poukázal pán kolega Mihál, ten efekt sa v zásade netýka ľudí, ktorí nie sú v pracovnom, v tom pracovnom pomere, aký vy preferujete, čo môže znieť zrozumiteľne bratislavskému hipsterovi, ktorý si pod živnostníkom predstaví niekoho, kto má veľmi slušné príjmy a len optimalizuje dane, ale pre niekoho, kto zažíva situáciu v Michalovciach, Humennom, Levoči, kde na živnosť žijú ľudia, ktorí nevedia inak prežiť, pretože ich nezamestná ani len za tú minimálnu mzdu, tak im sa to bude veľmi ťažko vysvetľovať, prečo ich nepovažujeme už za hodných pomoci. Ale to pán kolega Mihál vysvetlil, zbytočne by som po ňom opakoval.
To znamená, prvý problém s tým prevedením, ktorý máte, je, že v skutočnosti prináša merateľné zlepšenie života ľuďom na minimálnej mzde, veľmi malé zlepšenie života ľuďom nad minimálnou mzdou a už ľuďom okolo tretiny, teda v tej tretine toho príjmového rebríčka už neprináša viac-menej nič, teda nie viac-menej, nič a ľuďom nad tým už teda ani oficiálne nič.
Druhý problém je v tej strednej tretine. Ja teraz budem kacír a poviem, že keď ste v roku, myslím, že to bolo v roku 2007, keď ste obmedzovali nezdaniteľný základ dane pre ľudí s nadštandardnými príjmami, že sa postupne obmedzuje, čo platí aj dodnes, tak nepovažoval som to za opatrenie nejaké vynikajúce, lebo peňazí veľa z neho nebolo a nie je pre štát a komplikuje daňový systém, a nemal som s tým žiadny hodnotový problém. Lebo idea, že majú plniť plnú 19-percentnú daň ľudia, ktorí majú nad 2000 euro, alebo 2500 euro dneska už je to príjmovo, sa mi zdala úplne v poriadku a tento váš krok sa nikdy ani nezrušil. Ale nepomôcť ľudom okolo 500, 600, 700, 800 eur príjmu hrubého s odôvodnením, že už netreba, že efektívne je to len pre tých najnižšie príjmových, že tam to má zmysel, to je niečo, s čím sa, naopak, stotožniť neviem a to je niečo, čo by som aj v budúcnosti rád s vami zvádzal zápas na politickom bojisku, lebo si myslím, že tá stredná skupina zamestnancov si zaslúži rovnakú pomoc ako tá najnižšia. Nie je to pomoc sociálnych dávok vyšších, ale pomoc vyššieho čistého príjmu, ktorý by im zostal cez to, že by sme im menej zobrali.
Ešte Dzurindova vláda zaviedla tzv. daňový bonus na dieťa, čo bolo v skutočnosti progresívne, nechcem povedať, že ľavicový krok, z toho dôvodu, že predtým bola odpočítateľná položka zo základu dane, ktorá bola výhodnejšia pre bohatých a menej výhodná pre chudobných, a Dzurindova vláda to nahradila rovnakou sumou pre všetkých. To je niečo, čo ste vy potom tiež zachovali a dodnes je to, myslím, predmetom plného politického konsenzu, že je to dobré riešenie podporiť deti cez daňový systém, lebo každý pracujúci človek má rovnakú pomoc, čo samozrejme znamená, že percentuálne pre chudobných je to ešte viac. To znamená, ich príjem sa percentuálne na to dieťa aj výraznejšie zvyšuje. Čo sa však, bohužiaľ, nestalo, odkedy sa ten daňový bonus nejako zaviedol, je, že by sa výraznejšie zvyšoval, že by sme, on je indexovaný životným minimom, ktoré sa v podstate už niekoľko rokov nehýbe vôbec alebo veľmi málo a zostáva takmer na tej istej úrovni. Takisto nezdaniteľný základ dane, ktorý bol stanovený tiež, ak sa nemýlim ešte za druhej vlády Mikuláša Dzurindu, na 19 celá dvojnásobok životného minima a ktorý predstavuje nulapercentné pásmo dane, lebo to je to, čo tu v realite je, pretože z tej prvej časti sa neplatia žiadne dane, tak to je tiež niečo, čo sa odvtedy nemenilo a hoci sa to indexuje životným minimom, to minimum sa hýbe veľmi málo. To znamená, že ako ľuďom rastú mzdy, čoraz menej z nich je schopných to využívať, dochádza k tzv. posunu v daňových pásmach.
Zároveň ste vy predložili do tejto Národnej rady rozpočet, o ktorom budeme rokovať budúci utorok a ďalej, v tom ste si vyhradili rezervu vo výške pol percenta hrubého domáceho produktu na kroky na pôde parlamentu. Tú rezervu ste priamo aj v predkladacej správe pomenovali a pomenovali ste ju ako rozdiel medzi deficitom vo výške 2,49 % HDP, ktorý vyžadujú európske inštitúcie od nás v rámci našich záväzkov, a deficitu vo výške 1,98 % HDP, ktorý ste oficiálne schválili, a povedali ste, že tento rozdiel, aj pán premiér to, ak sa nemýlim, na tlačovke verejne povedal, že to je pre parlament, aby sa na parlamentnej pôde rozhodlo, čo s tým. A zároveň je tam aj skrytá rezerva, ktorá tam nie je pomenovaná, a to je rezerva rozpočtovania spolufinancovania na eurofondy, kde vy ste si oficiálne stanovili, že budúci rok chcete minúť jednu celú miliardu a 250 miliónov eur už z nového programovacieho obdobia, z ktorého ešte nebola vypísaná jediná výzva, a jediný výdavok, ktorý z neho beží, je prenájom Kaliňákovej budovy od kamarátov v centre mesta za 3 mil. eur. Nič iné z toho ešte nebeží, hoci je 27. novembra 2014. Ale vy predpokladáte, že na konci budúceho roka už to bude vyčerpaných 1 mld. 250 mil. eur, hoci v rovnakom bode minulého cyklu ste minuli za to isté obdobie, a vtedy ste boli vy pri moci, ledva pár desiatok miliónov. Preto aj pri najoptimistickejších predpokladoch o čerpaní eurofondov z budúceho obdobia je zrejmé, že sa z toho podarí minúť zlomok, čo znamená, že okrem teda eurofondov, ktoré nám nepritečú, sa neminie ani spolufinancovanie, ktoré je na neho odložené. Tam je zhruba ďalších minimálne 200 mil. rezervy na spolufinancovanie. A to je naozaj že veľmi konzervatívny odhad.
Teraz je otázka, čo s tými peniazmi? Časť z nich by bolo dobré odložiť na nepredvídane zlý vývoj ekonomiky. Myslím, že na tom sa zhodneme, aspoň pokiaľ sledujem, pán minister, vaše vyjadrenia. Optimálny deficit by mal byť niekde okolo 2,2 – 2,3 % hrubého domáceho produktu, aby keby sa niečo stalo, aby sme ešte mali pásmo rezervné, vankúš. Nejaké peniaze pôjdu na zvýšenie platov učiteľom a ostatným verejným zamestnancom. Tam ja musím za seba povedať, že hoci samozrejme pre tých učiteľov je to málo, ale ten väčší rast by sa dosiahol najmä systémovými zmenami, ku ktorým sa ešte pri rozpočte vrátime, ale v zásade tá vaša stratégia preferencie učiteľských platov je podľa mňa správna a ju podporujem.
A teraz je otázka, čo s tým zvyškom? A pri vašom postupe, ktorý ste navrhli, z toho zvyšku budú, ako som spomenul, profitovať zamestnávatelia a budú z neho profitovať ľudia na minimálnej mzde. Teda zamestnávatelia, ktorí takto ľudí zamestnávajú, nie teda všeobecne zamestnávatelia.
Protinávrh, ktorý by som chcel predložiť, by tento profit, túto rezervu mal dať spodným dvom tretinám pracujúcich a zarábajúcich ľudí, vrátane živnostníkov, ale najmä zamestnancov. Dá sa to urobiť pomerne jednoducho technicky. Daňový bonus, ktorý je dnes tesne pod 22 eurami na dieťa na mesiac, by sa mal zvýšiť o 10 eur na 32 eur na mesiac. To znamená o 120 eur ročne by sme ho mali zvýšiť. A nezdaniteľné minimum by sa malo zvýšiť na dospelého zhruba 680 eur ročne, čo znamená, že by priemerný pracujúci dospelý ušetril 130 eur na daniach, teda o to by mal vyšší čistý príjem. Podľa našich prepočtov by to stálo 328 mil. eur po započítaní kompenzačných efektov zvýšeného výberu DPH. Týchto 328 mil. je plne krytých rezervami vo vašom rozpočte, ale ten spor, ktorý máme, je o tom, ako tieto rezervy využiť. Je to spor, ktorý budeme, myslím si, aj ďalej viesť, nielen po tomto roku.
Preto mi ešte pred samotným prečítaním tohto pozmeňujúceho návrhu dovoľte povedať, že, za seba, nebudem nič vnucovať ostatným opozičným kolegom, za seba chcem povedať, že snahu znižovať daňové odvodové zaťaženie pracujúcich osobne veľmi podporujem. Dokonca natoľko, že v závislosti od toho, ako skončí po druhom čítaní tento zákon, zvažujem aj za neho zahlasovať, napriek všetkým problémom, o ktorých som hovoril. A myslím si, že by bolo veľmi nešťastné, aby sme nepodporovali znižovanie daňových odvodov a zaťaženia pracujúcich ľudí na Slovensku, najmä tých nižšej a strednej tretine príjmov. Čo však nepodporujem, je, že ho vy reálne limitujete na spodných 10 % z hľadiska podstatných ziskov, formálne zisky dávate zhruba ďalším 20 %, ale tým ostatným 70 % nedávate nič, a to najmä tej tretine, lebo tá horná tretina sa asi predsa len dokáže lepšie o seba postarať aj bez toho.
Z tohto dôvodu mi dovoľte predložiť k čl. II vášho návrhu nasledovný pozmeňovací návrh, kde sa vkladajú nové body 1 až 5, ktoré znejú:
1. V § 11 ods. 2 písm. a) sa slová "19,2-násobku sumy" nahrádzajú slovami "22,65-násobku sumy".
2. V § 11 ods. 3 písm. a) sa slová "19,2-násobku" nahrádzajú slovami "22,65-násobku".
3. V § 11 ods. 3 písm. a) v bode 2 sa slová "19,2-násobku" nahrádzajú slovami "22,65-násobku".
4. V § 11 ods. 3 písm. a) v bode 3 sa slová "19,2-násobku" nahrádzajú slovami "22,65-násobku".
5. V § 33 ods. 1 sa slová "v sume 19,32 eura "nahrádzajú slovami "v sume 32 eur."
Doterajší text sa označuje ako bod 6.
Tento pozmeňovací návrh som predchádzajúcim prejavom odôvodnil.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Ja by som chcel prejaviť potešenie a radosť nad tým, že myšlienky, ktoré sa snažím v rámci SDKÚ – DS a v rámci tohto parlamentu dlhodobo presadzovať, si nachádzajú cestu do širšieho politického spektra, pretože tá základná myšlienka, že štát má podporovať viac rodiny, zamestnané rodiny, kde aspoň jeden z rodičov je zamestnaný, a u nich podporovať všemožnými cestami ich príjmovú situáciu, je jediná správna. Túto cestu vidím zachytenú v tomto návrhu a som rád teda tomu.
A chcem len ctených kolegov a kolegyne upozorniť, že okrem tohto pozmeňovacieho návrhu sa budú môcť nad týmto riešením zamyslieť aj pri jednom z bodov tejto schôdze, pretože tu je predložený návrh zákona, ktorý už na dvoch predchádzajúcich schôdzach bol predložený, ale keďže neprerokúvame všetky body, nestíhame, tak sa posúva a dostal sa až teraz na schôdzu, takže už pred šiestimi alebo štyrmi mesiacmi sme ho predložili, kde navrhujeme radikálne zvýšiť daňový bonus, ale až od tretieho, alebo štvrtého, pardon, od štvrtého dieťaťa a zároveň to spojiť s nevyplácaním rodičovského príspevku od štvrtého dieťaťa, čím sa zachová a zvýši podpora pre zamestnaných rodičov a nebude sa pokračovať zároveň v takom tom nezdravom dotovaní sociálneho zaostávania, ktoré vďaka zle nastavenému sociálnemu systému a nespravodlivému sociálnemu systému pokračuje.
Čiže vidím to vo veľmi blízkych podobách, mnoho návrhov na túto tému sme tu už mali a som rád, že sa to šíri a že sa to stáva predmetom aj ďalších kolegov, ktorí sa touto myšlienkou, ktorí si túto myšlienku osvojili.

Ďakujem pekne. Áno, veľmi pekne to popísal pán poslanec Beblavý vo svojom vystúpení, že svojským spôsobom je to trochu pasca, ja som to tak včera nazval vo svojom vystúpení, keď vláda prichádza s riešeniami, ktoré ako keby zobrala súčasnej opozícii, alebo použila to, o čom opozícia dlhodobo hovorí. Tento zákon je trochu takou pascou, lebo naozaj je správne, súhlasím s tebou, pán poslanec, aby ľudia, ktorí zarábajú menej peňazí, ale pracujú, mali vyšší čistý príjem. Je správne, aby sa zväčšoval rozdiel medzi pracujúcimi ľuďmi a ľuďmi, ktorí len špekulujú zo sociálnych dávok, a o tom je tento návrh zákona.
Ja ako zdravotník ešte dodám, že je aj správne to, že vláda výpadok príjmov zdravotných poisťovní znížením odvodov nízkopríjmových zamestnancov kompenzuje finančnými prostriedkami prostredníctvom zvýšenia odvodu za poistencov štátu, aj keď som včera o tom hovoril, že nie dostatočne, ako by mala kompenzovať. Takže z tohto pohľadu je tento zákon naozaj, ty si to tiež tak pomenoval, trochu pascou a ja zaňho budem hlasovať napriek tomu, že rozumiem všetkým odborným výhradám, ktoré tu kolegovia z opozície povedali. Podporím pozmeňovacie návrhy aj tvoj pozmeňovací návrh, ale napriek tomu za, či prejdú alebo neprejdú tieto pozmeňovacie návrhy, za zákon ako celok budem musieť hlasovať, pretože filozoficky ho považujem za v podstate správny. Aj keď si osobne myslím, že tá kompenzácia, ak by sme v zdravotníctve mali zachovať to, čo je potrebné pri dnes platnej legislatíve, by mala byť o 100 mil. eur vyššia a percento za poistencov štátu by nemalo byť 4,16, ale 4,5 %, ako som včera povedal.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne obom kolegom za faktické poznámky. A ak môžem povedať, že keby sme v minulosti, v reálnej minulosti a nedávnej, bol použitý rovnako dobrý politický inštinkt aj pri iných typoch rozhodnutí, mohli veci vyzerať inak, ale to už je minulosť.
Čo by som ja len zopakoval aj pre pána ministra, ktorý, vidím, že sa na mňa pozerá v dobrej nálade, je, že to bojisko, ten zápas o ľudí, ktorí zarábajú 600, 700, 800 eur, ako im pomôcť naozaj, nielen marketingovo, ako im zvýšiť čistý príjem aj znížením daní, ale aj inými krokmi, to je naozaj bojisko, o ktoré sa my mienime uchádzať. A musím povedať, že to je bojisko, ktoré ste vy zatiaľ vyprázdnili. Možno aj na základe minulej skúsenosti, že ani pravica o toto bojisko dostatočne v minulosti nebojovala, ani stredopravé strany, a tým pádom vám ho ponechávali, povedal by som, bez boja. A túto chybu podľa mňa už nemôžu zopakovať, nielen z politického hľadiska, ale aj z vecného hľadiska, pretože tieto bežné pracujúce rodiny sú to, na čom reálne stojí tento štát a o koho sa treba uchádzať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Príjemný dobrý deň vám prajem, dámy a páni, dnes vás vidím prvýkrát.
Vládny návrh na vymenovanie guvernéra Národnej banky Slovenska sa predkladá v zmysle § 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov. Podľa § 7 ods. 1 vyššie uvedeného zákona členmi Bankovej rady Národnej banky Slovenska sú guvernér Národnej banky Slovenska, dvaja viceguvernéri Národnej banky Slovenska a ďalší členovia. Pritom guvernéra podľa § 7 ods. 2 uvedeného zákona vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky schválený Národnou radou Slovenskej republiky. Podľa § 7 ods. 4 uvedeného zákona tá istá osoba môže byť vymenovaná za guvernéra Národnej banky Slovenska opätovne, najviac na dve funkčné obdobia.
Vzhľadom na blížiaci sa termín uplynutia päťročného obdobia od vymenovania súčasného guvernéra Národnej banky Slovenska Jozefa Makúcha dňa 12. januára 2010 a vzhľadom na úspešný výkon jeho funkcie guvernéra Národnej banky Slovenska a zároveň člena Rady guvernérov Európskej centrálnej banky predkladám návrh na opätovné vymenovanie Jozefa Makúcha za guvernéra Národnej banky Slovenska.
Keďže Jozef Makúch už v súčasnosti úspešne zastáva funkciu guvernéra Národnej banky Slovenska, spĺňa všetky kritériá, predpoklady a podmienky na úspešný výkon funkcie guvernéra aj v ďalšom funkčnom období.
Návrh na vymenovanie Jozefa Makúcha za guvernéra Národnej banky Slovenska schválila vláda svojím uznesením č. 592 zo dňa 20. novembra tohto roku. Z uvedených dôvodov v zmysle § 7 ods. 2 zákona o Národnej banke Slovenska, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh schváliť.
Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, vážený pán guvernér, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil k návrhu vlády Slovenskej republiky na vymenovanie guvernéra Národnej banky Slovenska Doc. Ing. Jozefa Makúcha, PhD. ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady ako tlač 1312. Vláda Slovenskej republiky v súlade s § 7 ods. 2 zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov predložila tento návrh a zároveň požiadala predsedu Národnej rady prerokovať návrh na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa zákona o rokovacom poriadku a svojím rozhodnutím č. 1317 z 20. novembra 2014 pridelil tento návrh vlády Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet na prerokovanie s termínom do 26. novembra 2014.
Gestorský výbor prerokoval návrh vlády na vymenovanie guvernéra Národnej banky Slovenska a prijal k nemu uznesenie č. 378 z 24. novembra tohto roku, v ktorom súhlasí s návrhom vlády Slovenskej republiky na vymenovanie guvernéra Národnej banky Slovenska Doc. Ing. Jozefa Makúcha, PhD., a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh vlády Slovenskej republiky na vymenovanie Doc. Ing. Jozefa Makúcha, PhD. za guvernéra Národnej banky Slovenska v súlade s § 7 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.
Pani predsedajúca, skončil som, prosím vás, otvorte rozpravu.

Vážené dámy, vážení páni, vážená pani predsedajúca, dovoľte mi vystúpiť v tejto veci. Dovoľte mi na úvod privítať aj pána guvernéra, ktorý medzi nás zavítal, a vo svojom vystúpení ho aj požiadam o určité vyjadrenie, tak verím, že to, že to umožníme a že tejto výzve vyhovie.
Ak sa pozrieme na fungovanie Národnej banky Slovenska za uplynulých päť rokov, počas ktorých bol pán guvernér v jej čele, tak si myslím, že je to päť rokov, ktoré nevykazujú žiadne zásadné známky, povedal by som, škandálov veľkých alebo problémov, alebo niečoho, na čo by bolo možné jasne ukázať prst a povedať, že takto teda nie. To znamená, nejaké jasné farby toho funkčného obdobia, myslím jasné farby v negatívnom zmysle slova, tam nevidno.
Z opačného uhla pohľadu sa dá povedať, že ani také farbisté významné úspechy, zásadné proaktívne kroky zatiaľ nevidno. Pán minister, neviem, či úmyselne, alebo z akého dôvodu bol veľmi stručný v hodnotení toho obdobia a použil, myslím, formuláciu, že je veľmi úspešné. Ale túto úspešnosť nám nijako nedokumentoval. Otázka je, do akej miery je toto vecou guvernéra centrálnej banky, do akej miery je to vecou iných najvyšších predstaviteľov centrálnej banky a čo z toho pre nás vyplýva dnes, keď sa rozhodneme, či pánovi guvernérovi dáme ďalšie funkčné obdobie.
Prvý záver, ktorý musím povedať, je, že predĺženie funkčného obdobia pána guvernéra o ďalších päť rokov, si myslím, nedáva dnes priestor na nejaké zásadné riziká alebo apokalyptické scenáre. Ak necháme bokom veci, o ktorých sme tu aj diskutovali pri výročných správach a hodnotení, o výročných správach NBS v oblasti narábania s finančným majetkom, čo boli ale, musím povedať, veci jednak z finančného objemu pomerne malé, ale aj tie témy, o ktorých sme debatovali, neboli, neboli naozaj nijak zásadné, tak zostávajú dve témy: jedna je výkon menovanej politiky a druhá je finančný trh.
Pokiaľ ide o výkon menovej politiky, ako vieme, ešte pred nástupom pána guvernéra sme odovzdali kompetencie v tejto oblasti Európskej centrálnej banke a neriadime už svoju menovú politiku, ale pán guvernér je členom Rady guvernérov a ako taký je rozhodujúcim hlasom Slovenska pri prijímaní rozhodnutí o celej eurozóne. O tomto jeho pôsobení ako verejnosť nevieme takmer nič. Má to dva dôvody. Jeden dôvod je, že Európska centrálna banka vo všeobecnosti uplatňuje princíp kolektívnej zodpovednosti, kde napríklad na rozdiel od britskej a americkej centrálnej banky zverejňuje len minimum informácií o tom samotnom rozhodovacom procese s odôvodnením, že nechce narúšať dôvernosť a kolektívnosť toho rozhodovania, ktoré Rada guvernérov prijíma. O tom sú medzi odborníkmi veľké debaty, či je lepší ten viac anglosaský systém individuálnej zodpovednosti, alebo tento viac historicky nemecký a ten dnes, už dnes ECB systém kolektívnej zodpovednosti. Ale to naozaj nie je, nie je zodpovednosť pána guvernéra. Treba povedať, že ani pán guvernér však nevyužil nejak významnejšie šance za tých ostatných päť rokov komunikovať s verejnosťou o otázkach menovej politiky a o postojoch, ktoré zaujíma v tejto veci on sám, aj nad rámec toho, čo by mohol.
Takže o menovej politike a hodnotiť úlohu Národnej banky a samotného guvernéra v európskej menovej politike v podstate sa nedá dnes, myslím si, že objektívne. Teda určite to vedia urobiť tí, ktorí tam sedia, ale, ale nikto z vonku to objektívne urobiť nevie.
Druhá otázka je otázka finančného trhu, kde Národná banka má významné právomoci, ktoré sa navyše v čase posilňujú. Aj tu sme prijali zákony uplynulé mesiace, ktoré ich budú ďalej posilňovať vo vzťahu k takzvaným nebankovým subjektom. Ale vo vzťahu k takzvaným bankovým subjektom by som, keď to tak môžem povedať, sú tie právomoci veľmi silné. A tam opäť musíme konštatovať, že centrálna banka asi zatiaľ nijak zásadne pozitívne neprekvapila. Ale ani zatiaľ nevieme o nejakých zásadných sklamaniach a problémoch, ktoré by sa v tejto veci udiali. Samozrejme to nehovorí nič do budúcnosti, ale tiež naša schopnosť hodnotiť výkon je tam pomerne obmedzená tým, že ani na plusovej, ani na mínusovej strane toho konta neboli zaznamenané zásadné zmeny. Preto, a to je možno k hodnoteniu centrálnej banky ako takej, dnes naozaj, a neviem to vylúčiť, lebo ide po mne kolega Hlina a nechcem mu v ničom brániť, ale ak by niekto chcel na pána guvernéra nejak dnes kričať, či už s radosťou alebo naštvatosťou, ťažšie sa to opiera o nejakú konkrétnu vec aj jedným, aj druhým smerom.
Na druhej strane, a to je to, priznám sa, kvôli čomu aj vystupujem, Národná banka nie je guvernér. Hoci v očiach verejnosti, možno aj v očiach politikov, guvernér Národnej banky je tá kľúčová, absolútne kľúčová osoba, všetky skutočné právomoci pri riadení centrálnej banky sú zverené bankovej rade, ktorá teda dnes má štyroch členov, nie je úplná, a ktorá rozhoduje, ktorá v mnohom rozhoduje. Dnes je tam jeden viceguvernér pán Tóth a dvaja členovia bankovej rady.
A ja za seba chcem povedať, že pozitívny vývoj pripisujem práve v zložení bankovej rady. Lebo ak sa pozriem na odbornosť, ale aj vervu a vážnosť toho prístupu k svojej práci, tak aj pána Tótha ako viceguvernéra, aj pána Dvořáčka ako člena bankovej rady, ja osobne považujem za kvalitnejších a výkonnejších členov bankovej rady, ako boli predchodcovia, ktorí ich nahradili. To znamená, že v tejto veci vnímam progres, ktorý chcem aj verejne pochváliť. Pán viceguvernér Tóth bol neoficiálne nominant skôr stredopravých strán, ale akceptovala ho táto vláda, čo tiež musím verejne oceniť. A myslím, že zatiaľ tú funkciu vykonáva kvalitne. Člen bankovej rady pán Dvořáček je tiež celoživotný technokrat, ktorého nominovala, bol nominovaný za tejto vlády, a hoci je v tej funkcii krátko, ale z predchádzajúcej práce vieme, že tiež ju vykonáva s nasadením a kvalitne. To znamená, že asi najväčší, najväčšie pozitívum tých uplynulých päť rokov je práve pre mňa v tom kvalitnejšom personálnom obsadení, než v akom sme boli svedkami možno predtým, ak nechávam povedzme obdobie pána Ľudovíta Ódora ako člena bankovej rady, ktorý tiež má vysoké renomé.
A dostávame sa k tomu najpodstatnejšiemu a ospravedlňujem sa, že trochu pomalšie, a to je otázka doplnenia bankovej rady. Ak sa nemýlim, pán minister, prosím, opravte ma, vy ste rozšírili členov bankovej rady z piatich na šesť. To znamená, že je voľné miesto jedného viceguvernéra a jedného člena bankovej rady, ktoré je teda možné a neni nutné obsadiť. A predpokladám, že by ste nerobili, keby ste ich obsadiť nechceli, lebo však načo. A moja otázka je na vás, ale aj na pána guvernéra, hneď vysvetlím prečo, je: akú máte stratégiu obsadenia týchto miest? A poviem prečo.
Viceguvernéra navrhuje vláda, schvaľuje parlament, menuje prezident. To znamená, to je čistá politická zodpovednosť vládnej väčšiny, keď to tak mám povedať. Ale členov bankovej rady navrhuje guvernér a navrhuje guvernér a schvaľuje vláda, to znamená, to je zdieľaná politická zodpovednosť pána guvernéra a vás, teda ak vo vás personalizujem vládu. A pre budúcnosť našej centrálnej banky, osobitne s tými veľmi silnými právomocami vo vzťahu k bankovému aj nebankovému sektoru, považujem za dôležitú kvalitu a integritu ľudí, ktorí tam sedia a budú sedieť.
A preto mám otázku na oboch vás, lebo je to otázka, ktorá sa týka tejto dnešnej nominácie, ako budete pristupovať k navrhnutiu ďalšieho člena bankovej rady, ktorý je v kompetencii guvernéra, a vo vašej kompetencii ho potvrdiť, alebo nepotvrdiť. A či to bude niekto, nechcem povedať, za koho sa nebudeme hanbiť, lebo to je veľmi slabé kritérium, ale na koho nielenže môžme byť hrdí, ale najmä ktorý bude tú prácu vykonávať kvalitne a prinesie do nej kvalitný rozmer. Lebo ak takýto záväzok padne, tak za seba poviem úprimne, že vzhľadom na to, čo som všetko povedal, nie je dôvod nepodporiť pána guvernéra, lebo, hovorím, svoju prácu vykonával štandardne, a to vôbec nemyslím ako negatívum. A ak budeme mať víziu personálneho skvalitňovania najvyššieho rozhodovacieho orgánu pod jeho gesciou, tak povedal by som, je to v realistickom svete asi dosť na to, aby, aby to bolo možné podporiť.
Ak sa však vrátime do obdobia, a teraz ja nechcem to hádzať, na ktorú vládu, ale vieme, že boli obdobia, keď miesto v bankovej rade bolo skôr odmenou pre politicky blízkych bankárov niektorých strán, ktorí personálne nepriniesli do toho rozhodovania veľmi nič kvalitné, tak, naopak, ten krehký progres, o ktorom som hovoril, sa môže veľmi ľahko zvrátiť a zásadne zhoršiť. Takže preto rovnako dôležité ako to, kto bude po dnešku guvernér, čo už asi aj tušíme, minimálne tušíme, je aj to, koho tento guvernér navrhne za ďalšieho člena bankovej rady. A ja sa nepýtam na meno, hoci keby bolo povedané, nijako sa tomu nebránim, pýtam sa na metodiku, pýtam sa na prístup, pýtam sa, ako budete tohto človeka spolu vyberať, lebo musíte vyberať spolu. Ak sa na ňom nedohodnete, tak nebude. A verím, že to bude niekto, kto túto inštitúciu odsunie k ďalšiemu pokroku.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán guvernér, vážené kolegyne, kolegovia, ani som, priznám sa, netušil, že toto je v programe, ale pri tejto príležitosti mi nedá, aby som neuviedol. Oceňujem, že kolega Beblavý v tak význačnej chvíli nespomenul to auto, lebo ja si nemyslím, že guvernér by mal chodiť na bicykli. Už som sa zľakol, že to bude predmetom môjho vystúpenia. Ale preto to hovorím nie zbytočne, lebo v tom druhom vystúpení, na ktoré som sa pripravoval k tým zdravotným poisťovniam, spomeniem, že som zarazený z toho, že aký boj sa tu rozohráva a kto tu hazarduje s touto krajinou, že kto dá viac, a aby to predal ešte lepšie.
Prosím vás, ja k tejto veci, dovoľte uviesť, ja som rád, že pán Makúch bude guvernérom. Lebo chodili tu šumy, že pán Burian by mal byť guvernérom. Čiže v tejto chvíli sa teším, naozaj úprimne (vyslovené s pobavením), že je to tak. Lebo ja by som aj uveril, že ste toho schopní. Viete, tak jak ste schopní teraz, vaša vláda, ja budem hovoriť v tom mojom druhom vystúpení, že vlastne daň, my už platíme dane súkromných firmám. Ten poplatok za, za to spracovanie tých platieb v NBS-ke, to je už daň súkromným firmám. Čiže vy ste už schopní všetkého. Čiže vy by ste boli, podľa mňa to tam aj niekde chodilo po tých chodbách, že ten Burian by bol veľmi dobrý kandidát a vlastne by to všetko prizrel, tie nebankovky. Som rád, že ste to nakoniec prehodnotili.
A skončím s tým, že chcem poprosiť pána Makúcha, že čo, ak to dobre sledujem, tak sa zvyšujú právomoci, činnosť, rozsah. A ja kľudne počkám, lebo toto považujem za dôležité. Čiže ešte raz, z poznaného z minulej schôdze vyplýva, že sa Národnej banke zvyšujú právomoci, rozsah vašich činností z pohľadu kontroly. Myslím, že sme to rozšírili na minulej schôdzi o banky, zahraničné banky. To je to nešťastné Ferratum, zjednodušene pre ľudí, to Ferratum, ktorá vás okráda úplne legálne, tak sa im, sa Národnej banke zlepšujú možnosti, aby to vedeli kontrolovať, prípadne zastaviť. Čiže keby ste sa potom dopytovali, že kto za to môže, že vám to robia, tak aj pán Makúch. Berte, nič v zlom (rečník sa obracia na guvernéra NBS), berte tú zodpovednosť. Preto hovorím, aby ste k tomu tak aj pristupovali. A ak sa nemýlim, tak na tejto schôdzi doplníme a rozšírime, že pán Makúch bude môcť kontrolovať aj Pohotovosť, aj Buriana, aj spol, aj všetkých tých vašich, vašich smeráckych úžerníkov.
Čiže, prosím vás, ľudia, ktorí ste sa dostali do spárov tej úžernícko-exekútorskej mafie, tak nie už SOI-ka, rozumiete, lebo doteraz to mohla kontrolovať SOI-ka. SOI-ka mohla kontrolovať hentú háveď. Odteraz, aj po prijatí tohto nového zákona, sa to rozšíri, že to bude môcť kontrolovať Národná banka Slovenska. Teoreticky by sa to malo o niečo zlepšiť. A šéfom tej ustanovizne bude pán Makúch z Oravy a verím, že ako poriadny chlap z Oravy nedá cvičiť s týmito ľuďmi. Nedá, lebo títo ľudia nikomu nič zlé neurobili. Tak verím, že využije všetky možnosti, ktoré mu ten zákon dá. Všetko, čo bude mať v rukách, všetkých tých pracovníkov, všetky, to mystery shopping, všetko, čo budete mať, prosím vás, urobte pre to, aby ste tých chudákov ľudí nevydali do tých spárov, aby ste ich ochránili.
Ja naozaj vyjadrujem to presvedčenie, že sa možno na to podujmete, ale však bude čas, však tu chodíte s tými správami. Ešte jednu stihnem ja minimálne s vami. A naozaj budem zvedavý, ako ste sa tejto novej úlohy zhostili.
Ďakujem.