Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k návrhu zákona v tomto druhom čítaní. V úvode chcem doceniť tú úprimnú snahu a úsilie pána ministra, ktorému verím, že mu ide úprimne o riešenie poľnohospodárstva v našej krajine.
A dovolil by som si pokračovať, trošku nadviazať na kolegu Fecku, ktorý tuná takto ako spomínal tiež taký príklad: a dedičstvo otcov zachovaj nám, Pane. A od toho by sa naozaj to malo odvíjať. To je to dedičstvo našich otcov. Alebo položiť si otázku: čo je dedičstvo našich otcov? Dedičstvo našich otcov je práve aj tá pôda a vzťah k nej a k poľnohospodárstvu. Ale keď tu sa nielen stratil vzťah ku pôde, ale stratila sa úcta a vzťah aj ku chlebu samotnému. Dneska my nadávame, jak sa máme zle, jak všetko je to najhoršie a v tých najčernejších svetlách to vidíme. Ale otvorte kontajner a pozrite sa, koľko chleba je tam vyhodeného. To je neúcta voči poľnohospodárom, ktorí v pote tváre dorábajú tento chlieb. Je to veľmi neúctivé.
A ja chcem naozaj doceniť úsilie pána ministra, že tu teda vytvára priestor pre, poviem, skupinu ľudí, lebo nie je to pre všetkých, to tu kolega Fecko správne podotkol, ja som to tiež aj v prvom čítaní mal tú pripomienku, aby to nebolo podľa možnosti, pán minister, len vekom ako proste limitované do 40 rokov, ale začínajúci farmár. A to môžem byť aj ja. To môžem byť aj ja, ale aj tie dievčatá, ktoré sú hore na balkóne, a ony sa vydajú a možno budú mať práve takého manžela schopného a šikovného, to sú "výhodňárky", takže aby aj ten manžel sa postaral o svoju manželku, ale aj o svoju rodinu a o svoje deti. Ako? Cez to poľnohospodárstvo.
Naša krajina, Slovensko je naozaj krajinou ako vidieka, hej, je vidieka. A to poľnohospodárstvo naozaj aj cez tie stáročia alebo tisícročia nás sprevádzalo. A, žiaľ, musím povedať, no s poľutovaním, že vytratil sa tento vzťah. A naozaj my musíme čosi robiť s tým, aby sme sa vrátili späť k tomu, čo nám naozaj naši otcovia, čo nám otcovia tuná odkázali, to dedičstvo, ktoré nám tuná zachovali.
Ja som to tak aj povedal, pán minister, pôdu treba dať ľuďom. Slovenský pozemkový fond alebo štátna pôda, ja viem, že nebudete so mnou súhlasiť, aj kolega ma tuná počúva a nebude so mnou súhlasiť, ale je to môj postoj a je to môj názor, môžme sa rôzniť, ale pôdu treba dať ľuďom. Rovnako aj les. Lebo štát nie je tým najlepším hospodárom. Keď tu bola prvá, druhá vlna privatizácie, hej, podniky sme rozdali. Vymyslime tiež nejaký systém, ako pôdu odovzdať späť ľuďom. Ja som minule starostovi jednej obce ,nemenovanej, a on hovoril, že obecné lesy to a sa tak rozplýval, že aké majú príjmy a ako táto obec z toho, ja som sa tak usmial a hovorím, že: jaký máš ty les, čí máš ten les? Pozrime sa do pozemno-knižnej vložky: komu patrí ten les? No tak sa tak zahanbil a hovorí, hej, to neni náš les. Tam sú vlastníci napísaní, kto je ten vlastník. Ja viem, že tie bolestivé stránky, ktoré tá minulosť nám tuná zanechala, ťažko sa to vracia ako späť a my už tým pôvodným vlastníkom ani nie sme schopní tú pôdu ani ten les dať. Ale aspoň teda nájdime spôsob a zamyslime sa. Tak dajme tú pôdu novým vlastníkom, ktorí budú naozaj hospodáriť na tom.
Platí zásada taká, ja som o tom presvedčený, čím ten majetok máš menší a rovnako čím máš menšiu tú pôdu, tým efektívnejšie ju spravuješ. Lebo ty keď máš dva hektáre a potrebuješ živiť z toho rodinu a seba samého, no tak ty musíš veľmi dobre rozmýšľať: no čo, tak musím dať špeciálnu plodinu, aj bez toho, že by ma zákon k tomu nútil.
Myslím si, že aj tá podmienka, ktorá tuná je na tých 28 hektárov, aby bola špeciálna rastlinná výroba, respektíve že by bola tuná živočíšna výroba, tak jednoducho ja by som toto, pán minister, ak môžem toto, pripomienkujem k tomu zákonu, prepáčte mi to, ale že aj tá viazanosť na tú živočíšnu výrobu a rastlinnú výrobu. Prečo týchto poľnohospodárov viazať na to? Ja čím mám menšiu výmeru pozemku, no tak tým viac musím logicky uvažovať, ako efektívne priniesť v podstate ten zisk. Nie preto, že by som sa obohatil, alebo preto, že by som bol nejakým superboháčom. Lebo poľnohospodári, viete, aká to je veľká drina v tom poľnohospodárstve, ale aby, ale preto, aby som mohol dôstojne žiť, dôstojne zabezpečiť svoju rodinu. A to má byť vlastne tým cieľom. To má byť ten cieľ, aby dôstojne žili naše rodiny. A keď budeme mať takéto bunky dôstojných rodín v našej vlasti, v našej krajine, aj naša vlasť stúpne hore, aj životná úroveň, aj celková dôstojnosť, aj vzájomný rešpekt, aj tá úcta.
Ja to Švajčiarsko dosť často tu spomínam, ale to je tak príkladná krajina. A ja to tak úsmevne rozprávam, ale aj vážne, keď tam som, tak hovorím, a to cítim a to cítim z každého kúska tej zeme, tá krajina patrí tým ľuďom. A ja som občanom Slovenskej republiky a som Slovák a veľakrát tak taký som smutný z toho, akoby tá krajina patrila niekomu inému a nie ľuďom. Treba tú krajinu vrátiť späť ľuďom vo všetkom. Nielen v poľnohospodárskej pôde, ale vo všetkom. A to nie je len, že my prijmeme, my tuná zákon, ktorý bude chrániť, na ochranu oznamovateľov protikorupčnej činnosti, a si myslíme, že na druhý deň a sa zmení všetko v našej krajine. To je veľký omyl, to je veľký omyl. Každý zákon sa dá zneužívať, ale aj každý zákon, ktorý sa tuná prijíma v tejto snemovni, má byť protikorupčný a má vytvárať podmienky také, aby najmenej korumpovalo to prostredie, či už v poľnohospodárstve, či, ja neviem, v daňovom systéme, v peňažníctve, zdravotníctve, školstve, v čomkoľvek. A my máme byť tí, ktorí nesieme túto zodpovednosť. A keď ju nenesieš, či si tu v tej lavici alebo nie si, nemysli si, že sa z toho vyzuješ. Si tu štyri roky poslancom Národnej rady a štyri roky za toto obdobie tuná nesieš túto zodpovednosť. Povieš, že si opozičný poslanec? Máš tu povinnosť. Máš povinnosť vystúpiť tu a povedať tú pripomienku. Nieže tu si zašitý kdesi v lavici alebo kašleš ako na to. Si vládny poslanec, o to viac. A to neni jednoduché. Ľahko je ministrovi nadávať, možno, dehonestovať vládu alebo kritizovať. Veď to je to najľahšie. Aj ja by som vedel, zbúrať dom viem za jeden deň a dneska máme technológiu takú, že to zbúrame, to takto lusknem prstami a je to preč. Ale ťažko sa veci budujú. Aká je tá náhrada?
A to je aj to, čo nám hrozí aj v uliciach dnes, ako v uliciach našich miest. Tak čo chceme, aby tu nastala anarchia? Ja keď sa tak rok dozadu pozriem a tá Ukrajina takto nenápadne začínala tuná. To nesmieme toto dopustiť, toto, aby to prepuklo do nejakých násilných týchto činov.
Prepáčte, trošku som ušiel. A ono to je, jak sa hovorí, všetko so všetkým súvisí. Ja som dával pozor aj pri tom prvom čítaní. Vrátim sa späť k pôde, ako pán minister nám to vysvetlil, že ako sa dopracoval k tomu objemu alebo k tej ploche a rozlohe tých 28 hektárov, za čo chcem ako poďakovať. Ale, pán minister, chcem ešte na jednu možno, nedávam pozmeňujúci návrh, ale jedna vec, ktorá je tuná a hrozí. Tiež som sa nad tým zamýšľal. A viete, to je taký národný šport aj tuná v našej krajine, ako obchádzať, obísť zákony a možno, nebodaj, až podviesť. Ale sú tuná naozaj tí, ktorí majú veľké tie poľnohospodárske plochy, ktoré užívajú. Tisíc hektárov, to je strašne veľa, ale tu máme aj päť tisíc, sedem tisíc. Pán minister, vy ste nám tuná dali tú analýzu a z toho ste vyrátali ten priemer, to je tých 28 hektárov. Ale aj kolega Marián Záhumenský jak povedal, aby to bola povinnosť pozemkového fondu, aby tam bola tá záruka, že tí mladí začínajúci poľnohospodári dostanú tú pôdu. Len jednej veci, ktorej som sa tak obával, lebo teoreticky, len zateoretizujem: je poľnohospodárske družstvo a je tam predseda, ktorý má v užívaní päť tisíc hektárov pôdu, ale má aj syna, pán minister. Aby to nebolo tak, že teraz tomu synovi ten predseda dohodí tých 28 hektárov. Ale to bude ten sused ďalší, ktorý bude tiež úprimne chcieť a na tej pôde bude chcieť poľnohospodárčiť. No ale, kamaráde, ty o tom nerozhodneš. A proste, hej, toho sa obávam, aj keď vnímam ten úmysel, naozaj že je veľmi dobrý a vysoko si ho cením, ale tejto veci sa obávam.
Pán minister, prepáčte mi, nedá mi, aby som to nepripomenul, ale stále ma mrzí jedna vec, a tu sme prijali ten zákon o nadobudnutí poľnohospodárskeho pozemku a nemôžem to teraz nespomenúť, lebo súvisí to aj s tým. Na jednej strane my dávame podmienku tuná teraz, aby mohol do prenájmu získať ten mladý začínajúci poľnohospodár, že musí mať pôdu. Teda aspoň mať hektár, dva hektáre alebo päť hektárov pôdy, aby mohol dostať ďalších 28 hektárov do prenájmu. Kolega Csicsai to správne povedal, že je to diskriminácia. Naozaj je. Lebo ja keď tú pôdu nemám, ako sa k nej dostanem? A keď som ju nemal ešte pred prvým júnom 2014, teda toho roku, lebo sme prijali tuná tento zákon, ako som ju mohol nadobudnúť? Ja by som aj investoval do tej pôdy, že by som si kúpil ako mladý začínajúci, alebo možno aj ten otec, ktorý by mi kúpil tú pôdu, aby si mohol dostať tých 28 hektárov. Ako sa ty k tomu dostaneš?
Pán minister, nad tým sa vážne zamyslite, lebo je to diskriminujúce. A ten zákon o nadobudnutí poľnohospodárskeho pozemku, ja som to povedal, pán minister, mi to prepáčte, kým sa to nezmení, ja to sa budem často vracať ako k tomu, mi to musíte odpustiť, ja si vás vážim, aj vás mám rád, ale ho považujem za protiústavný. Pretože ja keď nemôžem slobodne narábať so svojím majetkom, jak predať pôdu slobodne tuná, keď kolegovi Janovi poviem, že mu predám 5 hektárov a ktosi mi bude vstupovať a štát tu bude rozhodovať o tom, komu ja môžem a komu nemôžem predať pôdu, ja to považujem naozaj za protiústavné, lebo ja slobodne nemôžem nakladať so svojím majetkom a slobodne tak isto nemôžem nadobudnúť ten majetok, lebo sme obmedzili ten limit, že kto môže byť nadobúdateľom. Prepáčte mi to, pán minister, že som vám to tu takto, pripomenul tu, ale súvisí to s tým prenájmom toho pozemku, pretože mnohí začínajúci, tí mladí poľnohospodári nebudú mať tú pôdu, ale má skončenú vysokú školu, univerzitu poľnohospodársku má skončenú v Nitre, chcel by začať v tej poľnohospodárskej výrobe a nebude môcť.
Ešte jednu vec na záver chcem spomenúť. Aj tá viazanosť na tú špeciálnu rastlinu a tú živočíšnu výrobu. No, dá sa to splniť, ale je to dosť ťažké. Ja som zo severovýchodu Slovenska, dá sa tá živočíšna, hej, tá dobytčia jednotka, aby sa splnila. A dokonca u nás sa dá aj tá zelenina, lebo keď by nasadil zemiaky, tak my sme naozaj zemiakarská oblasť. Len ťažšie je to už potom ustriehnuť, aby vám tú úrodu nerozkradli. A toto je ešte stále ako také bolestivé. Ale poprosil by som, pán minister, aspoň teda sa nad tým zamyslieť, neviazať to tak, tých mladých začínajúcich poľnohospodárov. Je to dosť náročné a sú experti takí, ktorí v poľnohospodárstve naozaj sa na tom gazdovskom dvore narodili, celý život tam pracovali. Aj dnes, keď majú zabezpečiť tú špeciálnu poľnohospodársku výboru, je to veľmi, veľmi náročné. Ja som tu spomínal toho inžiniera Šlinského, ktorý vymyslel ten agrokruh, poľnohospodári to poznáte, že čo to je. A on hovoril takúto vec: stačí ti dva hektáre na to, aby si uživil rodinu. Nebudeš veľa vyskakovať, ale tých 600 eur mesačne, on tak úsmevne to povedal, toľko tej manželke donesiem, vyskakovať nemôžme. Ale špeciálnu, tuná neďaleko Bratislavy, hej, a pestuje zeleninu. A čo povedal on? Taká veľmi zaujímavá vec je taká: ja skôr nezasadím a nezasejem, kým nemám predanú úrodu. Hej? Ale to už je hlavička, ktorá má to premyslené, premakané. Teda on nevyrába na sklad, ale, ja neviem, nepestuje zeleninu na sklad, že sa mu pokazí, ale on má už vopred tie zákazky. Dá sa aj na malom kúsku ako poľnohospodáriť, ale, pán minister, poprosil by som, aby sme vytvárali podmienky.
A celkom na záver ešte takto chcem pripomenúť jednu vec. Pán minister, súvisí to s vaším rezortom. Teraz sme vytvorili nový rezort životného prostredia, budeme mať tuná zákon o vode a ja som pánu ministrovi Žigovi to tiež povedal, že ja som bol pripravený mu podporiť ten bežný zákon, nie ústavný. Do ústavy, že sme dávali my tú vodu, myslím, že to bola zbytočná hystéria, ktorá tu bola. Nech bude takáto hrubá tá ústava, čo by sme tam už chceli napchať?! Ústava musí byť základným dokumentom. To je ten skelet a od toho sa odvíjajú tie zákony. Ale, pán minister, chcem povedať jednu vec a to mi veľmi vadí a mali by ste so svojím kolegom veľmi o tom komunikovať a nevyhovárať sa na transpozíciu európskej smernice. Načo máme tých europoslancov, aby tu chodili a skákali nám po balkóne? Načo ich máme?! Tam nech pracujú v europarlamente. Tu ich nepotrebujeme. A keď tu boli, mali priestor! Nech sa páči, mohli tuná vystupovať. Teraz by sa tuná, nasilu chceli tu pchať. Ale jedna veľmi vážna vec je, a to je tá, ja som to pánovi ministrovi povedal, a to bola tá, že zavádza sa poplatok za zavlažovanie. Nejde voda len dolu Dunajom, lebo tá naša krajina je taká, že máme aj sever Slovenska, hore kopcom nám tečie paradoxne voda, v úvodzovkách, ale aj reálne. Na tej mape, keď sa pozriete, rieka Poprad sa vlieva do Dunajca, Dunajec do Visly a Visla sa do Severného mora, teda ide hore, hore kopcom. Ale tá voda naozaj či na ten sever alebo na juh Slovenska stečie a teraz poľnohospodár, ktorý ťažko dorába ten chlieb v pote tváre, a jednoducho bude musieť platiť za zavlažovanie. Keď je to aj symbolické, 0,01 centa, však sme z 1 centa na 0,1, 0,01. A keby bolo tam aj 10 núl a jednotka na konci, vždycky je to poplatok. A to je ten priestor pre korupciu a šikanu. Je tuná ten priestor. A to keď pán minister životného prostredia povedal, že poľnohospodári nevykazovali to zavlažovanie, to neznamená, že nezavlažovali. Oni zavlažovali, len nevykázali. Nezavádzajme tento poplatok, keď je aj symbolický. Nech radšej títo poľnohospodári naozaj dorábajú kvalitný ekologický chlieb, lebo naša krajina má ten potenciál, aby sme dorábali tento chlieb zdravý. My nepotrebujeme, pán minister, aby sme dovážali tuná naozaj, prepáčte mi možno za výraz, ale tak sa nepatrí o potravinách hovoriť, ale proste nejaký aušus alebo menejcenný tovar. My nie sme menejcenní občania Európskej únie alebo tejto krajiny, alebo možno aj členským štátom Európskej únie, ako ktokoľvek iný. Máme svoju hrdosť a sme schopní dorobiť tuná kvalitné poľnohospodárske výrobky.
Prepáčte mi a ďakujem vám za pozornosť.
