44. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážená verejnosť, mám za úlohu byť stručný a pokúsim sa aj takým byť, teda niekoľko len dôležitých poznámok k celému procesu tvorby tohto, verím, že finálneho znenia zákona a na záver toho jeden pozmeňujúci, myslím, že pekný a akceptovateľný pozmeňujúci návrh.
Tá búrka, ktorá bola okolo zákona o vode, to nebola búrka v pohári vody, ale bola to skutočne búrka, ktorá bola spôsobená pôvodným znením vládneho návrhu. Myslím, že ani samotní tvorcovia tohto návrhu nepredpokladali, že tá búrka okolo vody môže byť až taká veľká a ja chcem hneď v úvode poďakovať, že som rád, že vlastne vláda s takýmto návrhom prišla, pretože de facto vďaka tomu sa otvorila téma, ktorá je bytostne dôležitá pre absolútne všetkých, o tom zrejme nikto nepochybuje.
Je paradoxom, že toto sa podarilo urobiť zlým návrhom vládneho zákona, lebo ten návrh naozaj nebol v poriadku. Je to zrejme vecou, o ktorej nemá význam, aby sme tu dlho rozprávali, pretože to je pohľad na istý problém s tým, že každý ten problém číta inakšie. Vláda vo svojom názore, ktorý bol vyjadrený a zhmotnený práve v konkrétnom § 17a, je presvedčená zrejme aj dodnes a asi na tom už história nič nezmení, ale už to neni ani možno ani tak dôležité, o tom je presvedčená, že oni sa vlastne snažili týmto návrhom zákona zabrániť výpredaju zdrojov pitnej vody Slovenska do zahraničia. Opozícia a nielen opozícia, ktorá si plnila svoju úlohu, myslím si, veľmi dôsledne v tejto chvíli a treba poďakovať aj jej, ale aj veľká časť verejnosti bola presvedčená o pravom opaku, že táto novela zákona o vode mala umožniť výpredaj zdrojov podzemných a povrchových pitných vôd a vôd Slovenska do zahraničia.
Keď si to človek prečítal s porozumením, pôvodný návrh jednoducho nemohol dospieť k inému názoru, je to samozrejme vec individuálna, ale sa s ňou plne stotožňujem, že bol v tom vládnom podaní v podstate podaný návod, ako postupovať na to, ako vodu možno vypredať a to je vec, ktorú môžme v tejto chvíli možno uzavrieť, že sa v tomto, sme sa neporozumeli, ale napriek tomu tu vznikol, vďaka tomuto neporozumeniu, predsi len možno ten prvok, ktorý má byť typický pre rokovanie v parlamente, ktoré má právo byť aj búrlivé, ale má byť konštruktívne, že vláda predsi len zistila, že ten návrh až taký istý nie je z hľadiska toho čítania, lebo veľká časť mimo vlády, verejnosti a poslancov to čítala naopak.
A preto sa stalo niečo, čo mňa osobne potešilo. Ja sa k tomu hlásim opätovne aj teraz, aj keď si nechcem z toho robiť žiadnu zásluhu, že som bol prvý a jediný poslanec, ktorý ešte v rozprave k pôvodnému návrhu zákona o vode povedal asi nasledovné: "Nuž keď sa nevieme dohodnúť a keď nás vláda nevie presvedčiť a myslí to úprimne, nech, že urobí úpravu v ústave." Udialo sa to, že niekoľko dní po tomto mojom výroku pán minister aj s pánom premiérom takúto úpravu oznámil a ja považujem aj tento moment za dobrý. Aj keď samozrejme vzbudil veľké diskusie, ale napokon, už som povedal, diskusie k tomuto patria.
Je fakt, že bolo ministerstvo a vláda aj v tomto nedôsledná, pretože ústava sa predsi len nemení každý deň a oni sa dopustili istého, no fušerstvo, to je taký nepekný názov, ale proste istej nepresnosti, ktorá bola zásadná, pretože išlo o pár riadkov a tá nepresnosť spočívala v tom, že čítanie návrhu zmeny ústavy ústavným zákonom bolo nejednoznačné. Na výbore sme sa s pánom ministrom nezhodli, tvrdil, že je to úplne bezproblémové. Urobili sme to, čo možno mala urobiť vláda a obrátili sme sa v zmysle pravidiel, legislatívnych, pre tvorbu zákonov na Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra so svojou pochybnosťou a tento ústav, ktorý je kompetentný pre takéto konanie, našu pochybnosť v plnom rozsahu potvrdil.
Zase musím povedať, že slúži ku cti vláde, aj pána ministra osobne v tomto prípade, nebýva to zvykom, často sa sporíme donekonečna, každý vidí ten problém úplne inakšie, že prejavili istú, nazvime to veľkorysosť, pochopenie alebo ochotu ustúpiť a naše znenie, ktoré na výbore nebolo akceptované, napokon pri rokovaní tu, pri presadzovaní ústavy, ku ktorému by bolo treba, potrebné aj získať hlasy opozičných poslancov, bolo aj v tomto ohľade úspešné, čo teda považujem za správne a už nechávam bokom malú poznámočku, že pri tom rokovaní sme dostali na stôl vodu, ktorá bola minerálna, čo je všetko fajn, ale bola zo Slovinska, Radenská s tromi srdiečkami, čo som považoval za istý symbol toho, že niekedy máme vznešené slová, ale mizerné skutky. Ale to je ozaj len detail, ktorý nejakým spôsobom nemôže meniť vážnosť toho, že tento zákon, ku ktorému, verím, že koncovka bude, tak ako to aj pán spravodajca povedal, že teda bude odhlasovaná spoločná správa so všetkými pozmeňujúcimi návrhmi, bude zásadne iná, ako bol ten pôvodný návrh a v tomto je jednoducho úspech a víťazstvo opozície, že tú vec, ktorá na počiatku vypadala ako nepriestrelná, prestrelila a 17a je úplne iná.
To, že to bolo spojené s debatou aj v našich opozičných radoch pomerne vášnivo a búrlivo, to, že sme sa niektorí, ktorí sa napokon rozhodli podporiť ústavu, dostali kdesi, ja síce nie som na Facebooku, ale ma o tom informovali, že som hneď na druhý deň po odsúhlasení bol zaradený kdesi medzi vlastizradcov, ktorý sa pridal ku SMER-u a bol ochotný takúto vec odsúhlasiť. To už je zase vec, ktorá padá na konto svedomia každého z nás a v tom oceňujem aj klub obyčajných, ktorí naozaj, v tomto ohľade nevstupujem do svedomia iných klubov, vyniká slobodou každého z nás a každý z nás sa tak aj rozhodol a ja prehlasujem aj dnes, aj z tohto miesta, aj po odstupe času, že som rád, že tento proces mal takýto priebeh a som rád, že sa voda dostala do ústavy a som rád, že ústavná zmena, aj keď s istými chybami krásy, lebo predsi hovoriť o spotrebiteľských obaloch v ústave nie je priamo vznešené, ale v tomto prípade to bolo potrebné a správne a preto tá koncovka je celkom fain.
Takže stručne asi k tomu. Ešte poznámka možno zásadná a dôležitá z pohľadu práve jednej veci a to opäť sa chcem prikloniť na stranu, v tomto prípade vládneho pohľadu. Vznikla tu polemika o tom, či predsi len sa nedá aj toto znenie ústavnej zmeny zneužiť, tobôž keď sme nepoznali ešte vývoj vodného zákona, ktorý, o ktorom dnes rokujeme. A to zneužitie malo vyplynúť práve z toho, že výnimka, ktorú aj ústava povoľuje, je výnimka pre vývoz vody na humanitárne účely a v prípade nejakých udalostí, ktoré, momentálne mi ten výraz vypadol, sa týkajú proste na vtedy, keď ide o núdzový stav, núdzový stav, a humanitárne účely.
No nepochybne už to tu veľakrát zaznelo, tu v sieni zákonnosti, že zákon, ktorý sa nedá zneužiť, neexistuje a ani zrejme žiadna časť ústavy nie je tak pevná na veci, že by sa nedala zneužiť, ale myslím si, že v tomto ohľade obviňovať vládu z toho, že ide pod rúškom možnosti poskytnúť humanitárnu pomoc a pomoc v núdzových stavoch nejakým obchodom, z ktorých, oni si to zaslúžili sami doterajšou prácou, že mnohokrát to, čo sa dalo zneužiť, sa aj zneužilo a preto sa nesmú hnevať na naše podozrenia, žeby v tomto prípade konali v duchu takýchto nepekných postupov a zneužili aj humanitárnu pomoc. Nuž určite môžu, nepochybujem, že dá sa zneužiť. Len si neviem predstaviť už potom, aká by reakcia mala byť verejnosti v takomto prípade, pretože oceňujem reakciu verejnosti na konto cétečiek a oceňujem, že takéto reakcie budú spoločensky opodstatnene pribúdať. No ak by sme chceli vypredávať vodu na kšefty niekoho pod rúškom humanitárnej pomoci, bola by to zvrátenosť, ktorej, verím, že sa nedopustí ani táto, ani žiadna budúca vláda a myslím si, že je veľmi správne, že v prípade ozajstnej humanitárnej pomoci má vláda odblokované ruky k tomu, aby efektívne mohla takúto pomoc poskytnúť. Napokon to, čo teraz je napísané v 17a, tak ako teda spoločná správa to pozná, jasne stanovuje zásadné kroky, ktoré hovoria o tom, akým spôsobom takáto humanitárna pomoc a pomoc v núdzi môže byť poskytnutá. Ja to znenie považujem za úplne dostatočné a v tomto prípade by som povedal, že je dobré, že takéto znenie je prijaté. Na konto, chcel som síce poprosiť kolegu od IT, že by mi pomohol, namontujeme? To bude, ja s tým nezdržím, poprosím, to chcem len urobiť jeden krok, ktorý považujem a myslím, že sa aj spracem aj toho limitu, ktorý som sľúbil, lebo je tu záujem byť operatívny a v tomto prípade sa s tým stotožňujem do istej miery.
V týchto chvíľach vo Zvolene prebieha veľmi zaujímavá akcia, na ktorej som veľmi chcel byť a ostal som tu kvôli tomu, lebo som veľmi chcel byť a potrebujem, považujem za potrebné byť tu pri rokovaní o tomto zákone. Tá akcia sa týka 240. výročia narodenia najvýznamnejšieho slovenského lesníka Jozefa Dekreta Matejovie a keďže na tej akcii nie som, chcem využiť túto chvíľu, aby som teda takto na diaľku účastníkov konferencie, seminára, ktorý robí Slovenská lesnícka komora, pozdravil.
Stačí, keď dačo stisnem? (Reakcia z pléna.) Áno, nič viacej nebude.
Dovolím si jediný zachovaný obraz Jozefa Dekreta Matejovie, tak ako je zaznamenaný v análoch, takto vám ponúknuť na pripomenutie toho a tá súvislosť je tu zrejmá, že ak máme dnes možnosť sa sporiť o veľkých zásobách vody a tie veľké zásoby vody sú tu, ale ten jej zdravý kolobeh vďaka lesom, tak môžeme povedať, že je to zásluha istých krízových momentov, ktoré v histórii Slovenska boli, keď vplyvom banskej činnosti v 18. storočí sme takmer prišli o lesy a dnes, keby sa tak stalo, že by neboli takíto ľudia ako Jozef Dekret Matejovie, by sme nemali, o čom rokovať, lebo zrejme by sme boli nie tí, ktorí sa bavia o vývoze vody v prípade humanitárnej pomoci pre nejaké okolité alebo aj vzdialenejšie štáty, ale boli by sme tí, ktorí potrebujú takúto pomoc. Takže to, že sa tak nedeje, to je zásluha lesníckeho stavu a v prípade takýchto pánov, aké 240. výročie narodenia dneska Zvolenčania si na peknej akcii pripomínajú a ja ich týmto stadiaľto aj pozdravujem a som rád, že to môžem takto prepojiť.
A keďže som povedal, že budem stručný, tak som sa dostal v podstate k záveru, v ktorom som povedal, že prednesiem jeden pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh sa týka textu, o ktorom sme sa snažili, hoci neúspešne, baviť s predkladateľmi, aby sa dostal aj do ústavy. Je to text, ktorý jednoznačne vychádza z európskej smernice o vode, to znamená, nie je to nejaký výmysel slovenských opozičných politikov, ale je to akceptovanie veľkej a zaslúženej a prirodzenej úcte, ktorá patrí vodstvu a jej ochrane z hľadiska pohľadu Európy a ja si dovolím ten pozmeňovák prečítať tak, aby som, ja ho prečítam, ale keďže je to taká vložka a aby to bolo kontinuálne, tak najprv poviem, ako to vlastne znie.
Po prijatí nášho pozmeňováku bude úvodná, vstupná časť zákona o vode, o ktorom teraz rokujeme, znieť nasledovne. Čítam pôvodný text a poviem, čo je v ňom nové. Voda, ako životne dôležitá zložka životného prostredia je nenahraditeľná surovina a prírodné bohatstvo, vkladáme, "základná hodnota pre každého a spoločné dedičstvo nás všetkých", je pôvodný text, ktorá má strategický význam pre bezpečnosť štátu a ktorej nedostatok môže spôsobiť ohrozenie života a zdravia obyvateľstva, alebo ohroziť plnenie základných funkcií štátu a opäť naša vložka pozmeňovákom: "a zároveň je majetkom vo vlastníctve Slovenskej republiky a nie bežne obchodovateľnou komoditou". To je teda uvedenie tej kontinuity, ako je pozmeňovák chápaný a teraz som povinný ho prečítať komplet.
Takže je to pozmeňujúci návrh poslancov Mičovského, Fecka a Hubu a vlastne pri ňom sa zúčastnili ďalší aktívni poslanci, trocha sme zabudli na kolegu Hraška, takže v tejto chvíli ho tak aspoň symbolicky pre záznam dodávam. Je to pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, takzvaný vodný zákon, v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1051.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
V Čl. I bode 1 v § 1 ods. 1 sa za slovo "bohatstvo" vkladá čiarka a nasledujú slová "základná hodnota pre každého a spoločné dedičstvo všetkých" a na konci sa pripájajú tieto slová: "a zároveň je majetkom vo vlastníctve Slovenskej republiky a nie bežne obchodovateľnou komoditou".
Poznámka pod čiarou k odkazu 1ab znie:
"1ab) Čl. 4 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.".
Odôvodnenie som už povedal v prechádzajúcom vstupe.
Teda mám za to, že keďže sme sa zhodli, a to oceňujem, že po dlhých a po kostrbatých diskusiách, keď sa zdalo, že naozaj si neporozumieme, dokázali sme, a to teda treba oceniť všetkých poslancov, ktorí do toho aktívne vstúpili, dokázali sme sa zjednotiť na tom, že takýto spôsob ochrany vôd je potrebný a je to spôsob, ktorý, podľa niektorých nie je ideálny, ale ja osobne sa s ním stotožňujem a všetky riziká, ktoré by vyplynuli z tohto prijatia, považujem v tejto chvíli len za hypotetické. Tak z toho pohľadu si dovolím teda poďakovať všetkým, ktorí sa takým spôsobom prejavili, že to bolo možné napokon tento zákona prijať a možno by to mohol byť istý motív správania sa poslancov pri aj ďalších zákonoch, keď je dôležité sa navzájom počúvať a možno pochybnosti, ktoré sú oprávnené, riešiť nie obviňovaním z toho, že ich predkladajú nejakí podivní poloblázni, alebo anarchisti, alebo neštandardné strany, to sú urážlivé tvrdenia, ktoré často zaznievajú na naše konto. Ja sa voči nim aj na tomto mieste ohradzujem, necítim sa ani polobláznom, ani anarchistom, ani nejakým neštandardným človekom. Ak si pán premiér Fico toto myslí, tak to by mal hovoriť tak niekde v kruhoch kuloárnych, ale nehovoriť to verejne, pretože mu to nerobí žiadnu česť a z toho pohľadu teda sa domnievam, že toto je odpoveď, ako pristúpiť k zákonom, ktoré majú slúžiť ľuďom a verím, že tento zákon túto šancu má a ešte raz všetkým za to ďakujem.
Skončil som.

Ďakujem za slovo. Moja všeobecne formulovaná otázka, možno by sa viac hodila do hodiny otázok, ako do tejto rozpravy, znie: načo bolo dobré toto eskamotérstvo, tieto saltá mortale zo strany ministerstva a vlády, ktorých sme tu svedkami viac ako polroka, keď sa zásadné stanoviská menili zo dňa na deň o 180 stupňov a keď vládny materiál z roku 2012, na ktorý sa predkladateľ zvykne dodnes odvolávať, je, pokiaľ viem, dodnes platný a tento materiál vývoz vody zo Slovenska v podstate propaguje a na druhej strane, ako tu kolega Mičovský spomenul, ako snažíme opakovane týmto pozmeňovákom docieliť, keď sme sa snažili do ústavy dostať, myslím si veľmi adekvátnu formuláciu zodpovedajúcu zneniu definície vody podľa aktuálnych európskych dokumentov a aj podľa prvej úspešnej petície európskych občanov právo na vodu, tak vtedy tento návrh v rámci novely ústavy v tomto pléne neprešiel, takže vlastne možnosť na reparát?
Ale vystávajú tu v súvislosti s tým zabezpečovaním humanitárnej pomoci aj iné, oveľa konkrétnejšie otázky, keďže nejaká presnejšia úprava toho, ako sa táto pomoc bude realizovať, akými technickými prostriedkami, v akých maximálnych možných časových horizontoch, či nepôjde aj o nejakú trvalú pomoc krajinám, ktoré trpia dlhodobo deficitom vody a podobne, tak jasne, že v ústave toto nemohlo byť detailne riešené, ale v tomto zákone som to očakával... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k predmetnému návrhu zákona. Áno, zviedli sa tu medzitým veľmi tuhé parlamentné bitky a tak, ako kolega Mičovský to tu spomenul, že ho označili možno za vlastizradcu. Ja som bol, pán minister, ktorý hlasoval proti ústavnému zákonu o tejto vode, ale tých kolegov, ktorí hlasovali za, nepovažujem za vlastizradcov, hej? Je to jednoducho, ja si myslím, že sme to nemuseli tlačiť nasilu do tej ústavy, je to môj postoj a ja som bol pripravený podporiť tento návrh zákona, pán minister, ktorý tu s odstupom času, takmer po štvrťroku, alebo takmer polroku dostávame späť do parlamentu a mal som jednu výhradu, ktorú si dovolím aj teraz vo svojom pozmeňujúcom návrhu odprezentovať. Ja som tu už aj rozprával pánovi ministrovi pôdohospodárstva, pánovi ministrovi Jahnátkovi a vadí mi to, že sa zavádza v podstate spoplatňovanie zavlažovania pre poľnohospodárov. Poľnohospodári a naša krajina, myslím si, že, pán minister, dotýka sa to aj vášho rezortu. Naša krajina bola agrárnou krajinou a myslím si, že aj chceme zachovať, aby aj takouto bola, tak má nám záležať na poľnohospodároch a aby sme im nezvyšovali náklady, naopak, aby sme boli ústretoví, aj keď sme možnože viedli tú polemiku o tom, že či je to v rozpore s európskou smernicou, alebo nie je. My sme sa poradili v právnom tíme a my si myslíme, že nie je to v rozpore s tou smernicou a ako opozičný poslanec prečítam to a skúste sa, pán minister, nad tým zamyslieť, ak by to teda bolo možné aj prijať a naozaj akceptovať tento pozmeňovák. Nie je to kvôli mne, ale je to kvôli tým ľuďom, ktorí naozaj veľmi ťažko a v pote tváre dorábajú chlieb v našej krajine.
Ak dovolíte, prečítam pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Kuffu, Miroslava Kadúca k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, vodný zákon, v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1051.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I bod 115 znie: "115. V § 79 ods. 3 sa vypúšťa písmeno i)."
Odôvodnenie. Vládnym návrhom zákona sa s odkazom na európsku legislatívu z § 79 ods. 3 zákona o vodách vypúšťa časť ustanovenia o oslobodení od povinnosti platiť poplatky za odbery podzemných vôd v množstve presahujúcom 15 000 m3 za kalendárny rok alebo 1 250 m3 za kalendárny mesiac pri odberoch na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy alebo pri odberoch na účely energetického využitia, ak sa následne vypúšťajú do podzemných vôd, okrem odberov geotermálnych vôd.
Ako vyplýva z č. 9 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa ustanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (ďalej len rámcová smernica o vode), členské štáty môžu pri jeho uplatňovaní prihliadať na sociálne, environmentálne a ekonomické dôsledky úhrady, ako aj geografické a klimatické podmienky ovplyvneného regiónu, pričom členské štáty neporušia túto smernicu, ak sa v súlade so zavedenou praxou rozhodnú pre tento účel nepoužiť ustanovenie čl. 9 ods. 1 druhej vety a príslušné ustanovenia čl. 9 ods. 2 pre určitý spôsob využívania vody, ak to neohrozuje účely a dosiahnutie cieľov tejto smernice.
Na uvedený článok rámcovej smernice o vode sa odvoláva aj článok 11 ods. 9 nariadenia Komisie ES č. 1857/2006 z 15. decembra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy o štátnej pomoci pre malé a stredné podniky pôsobiace v poľnohospodárskej výrobe, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie ES č. 70/2001, ako výnimka z povinnosti platiť poplatky za odbery podzemných vôd.
Z textu rámcovej smernice o vode sa preto dá vyvodiť možnosť ponechať v platnosti účinnú právnu úpravu § 79 ods. 3 písm. h) vodného zákona týkajúcu sa odberov na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy bez povinnosti platiť poplatky za odbery podzemných vôd, a to aj s prihliadnutím na finančnú situáciu v poľnohospodárstve na území Slovenskej republiky. Zavedenie povinnosti uhrádzať poplatky za zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy by mohlo neúmerne zaťažiť poľnohospodárov, dôsledkom čoho by mohlo byť zvýšenie cien poľnohospodárskych produktov.
Toľko pozmeňovák a týkalo by sa to, pán minister, najmä v tom čase a v tom období, keď by boli obdobia sucha. Pán minister odškodňoval poľnohospodárov, je to tak zhruba tak dva roky dozadu, pán minister pôdohospodárstva Jahnátek, kde vlastne sme zmierňovali dôsledky škôd v dôsledku sucha. Áno, je to, aj keď je tu symbolický poplatok, ktorý sa tuná zavádza. Je to 0,01 centa. Len ja mám takú obavu, pán minister, ak to raz tam zavedieme, nikto viac to stadiaľ nevyberie von a v podstate, keď ten poplatok tam je, tak obávam sa aj toho, že do budúcna to bude narastať. Nerobme to. Nerobme to, aby sme takto zaťažovali tých poľnohospodárov. Ja vás žiadať nemôžem, ale ako kolega tuná, poslanecký, tak vás prosím, aby naozaj sme pamätali na týchto poľnohospodárov. Myslím si, že má to aj oporu v smernici, európskej, európskej smernici, tak prosím vás, aby naozaj sme to nezavádzali pre tých poľnohospodárov.
Ďakujem. Ja len toľko.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, veľmi pozorne som na začiatku počúval, najmä teda pána spravodajcu, ako navrhne hlasovať o bodoch spoločnej správy. Našťastie nedošlo k takému krízovému scenáru, ktorý je možné už z našej strany predpokladať, takže som rád naozaj, že ten § 17a, tak ako je zapracovaný v spoločnej správe, dúfam, že teda bude odhlasovaný, ale áno, jasné, inak sa nedá, ako hovorí pán spravodajca.
Po posledných udalostiach, ktoré nastali u nás v spoločnosti a po zintenzívnenom boji proti korupcii v našom štáte naozaj ako opoziční poslanci nemôžeme predpokladať akýkoľvek dobrý úmysel kohokoľvek z vládnej strany, pretože tie skúsenosti za posledné dva, vyše dva roky nás k tomu vedú, že tie zákony, ktoré sú tuná predkladané, majú svoju účelovosť, majú svoju tendenciu, ale nie pomáhať, alebo pomáhať len vybraným skupinám a len určitým subjektom. Exkurz do minulosti v rámci novely vodného zákona už urobil kolega Janko Mičovský a kolega Huba sa opýtal teda, že načo to bolo dobré, načo to bolo potrebné, že prišiel ten § 17a v takom pôvodnom znení, v akom prišiel a ktorý vlastne bol tým spúšťačom celého procesu.
Ten úmysel možno teraz je naozaj dobrý, áno, chránime vodu ústavou a ja by som možno k tomu len toľko, že už ten úmysel, samozrejme, badať pozitívny, ale z môjho pohľadu to beriem tak, že keď nám nevyšiel kšeft, tak buďme aspoň za dobré politické body. Takže nevyšlo nám niečo na začiatku, čo sme si mysleli, že možno tak nejak prepláva v tých parlamentných vodách a keďže sa zdvihla vlna odporu, tak teda buďme aspoň za tých dobrých, ktorí teda naopak budú chrániť tú vodu. Takže naozaj nastal obrat o stoosemdesiat stupňov, čo nebýva zvykom, ale stalo sa tu.
Ja som nepodporil novelu ústavy aj z toho dôvodu, že ešte stále cítim, viete, ono ten chrobák tuná vzadu hlodá, hlodá, že áno, je to pekné, vyzerá to pekne, je to pekne napísané, znie to pekne, ale furt tam ten chrobák je, že kde ešte môže byť aký zádrhel. Pretože ak nám nevyjde kšeft za niekoľko miliónov, čo nevyšiel ani v podstate v cétečku, zatiaľ ešte nie, pretože ešte nikto nevidel vypovedanú tú zmluvu, ale ak nám nevyšiel kšeft, tak musíme to niekde inde nahradiť, buď teda politickými bodmi alebo ešte niečím iným. To, aký je skutočný zámysel, vie len ten, kto pripravoval to znenie. Či o tom presvedčil už potom ostatných, ministra, štátnych tajomníkov a tak ďalej, že je to tam, viete právnici a právnické kľučky sú veľmi kľukaté a preto je aj právnický symbol paragraf. Je kľukatý, aby sa dalo medzi paragrafmi kľučkovať.
Budeme sledovať ďalšie udalosti, akcie, zmluvy, činnosť všetkých tých, ktorých by sa potenciálny zákon alebo teda novela vodného zákona mala týkať. Takže my nezostávame spať na vavrínoch, aj keď si môžeme zapísať teda malý úspech, že sme nedovolili naozaj kšeftovať s vodou, ale neostávame spať na vavrínoch a budeme naďalej pozorne sledovať všetky činnosti, ktoré súvisia s novelou vodného zákona. Dúfam, že teda už aj po týchto pozitívnych krokoch pán minister naozaj dohliadne na to, aby bol zverejnený jasný a prehľadný register vodoprávnych povolení a budú sa prerokovávať vodoprávne povolenia tak, ako to zákon káže. To znamená, že nebudú, nemôžu existovať žiadne prebytky vodnej bilancie, nakoľko tieto, pokiaľ sú prehodnotené, tak majú byť upravené.
No a čo sa týka ešte toho Štefanovho Kuffovho pozmeňováku, tak povedzme si tak, že u nás sa zatiaľ za vodu neplatí, platíme len za dopravu tej vody, preto v tomto duchu, ak si poľnohospodárske družstvo alebo subjekt v poľnohospodárstve sám zabezpečí dopravu vody z povrchových vôd, teda z nejakého vodného toku, z kanála, z potoka, z rieky sám na topole, tak by za túto vodu tiež nemal platiť, takže stotožňujem sa s návrhom Štefana Kuffu a aj symbolický poplatok v tomto prípade by nemal byť. My môžeme platiť za dopravu vody, pretože voda je pre všetkých, je to naše bohatstvo a platíme naozaj len za dopravu alebo úpravu vody, ktorá sa ku nám dostane. Takže v tomto duchu súhlasím so Štefanom Kuffom.
Takže ešte raz budeme bdelí, ten chrobák vzadu tam hlodá, nezostávame spať na vavrínoch, budeme sledovať aj naďalej všetko, aj napriek teda pozitívnym krokom, ktoré majú chrániť našu vodu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, panie poslankyne, poslanci som rád, že sme sa dostali aj v rámci dnešnej diskusie ku, by som povedal, vecným veciam, ktoré sa týkajú zákona o vodách, pretože od júna, odkedy sme predložili tento návrh zákona o vodách do parlamentu, tu prebiehala diskusia, ktorá mala niekedy ďaleko od kultúry a vecnej diskusie, ktorá by mala byť vedená v parlamente. Ja uznávam politické argumenty, uznávam argumenty odborné, ale vždy by to malo byť vo vecnej a odbornej diskusii.
Zároveň chcem sa ohradiť a ešte raz sa, vyjadriť presvedčenie, že iba niekoľkým ľuďom tuná v tejto miestnosti, v tomto, v tomto parlamente išlo reálne o vodu. Pretože keď sa pozriem na auditórium, ktoré tu sedí a ktoré aj v rámci diskusie a v rámci rozpravy vystupovalo s veľmi neštandardnými pripomienkami a neštandardným spôsobom ich prednášali, dnes tu nie sú. To nebol úprimný záujem o vodu, to nebol úprimný záujem o dialóg, to bolo politikárčenie a farizejstvo. Preto ja nemám výhrady voči tomu, že niekto nepodporil ústavu, hoci som očakával, pán Hraško, veľmi otvorene vám to poviem, že som očakával, že tú ústavu podporíte a chcem povedať, že vláde od začiatku, odkedy sme priniesli zákon o vodách do parlamentu, išlo o to, aby sa voda chránila, povýšili sme ju na strategickú surovinu a vaša interpretácia toho, že ju ideme privatizovať, dôrazne sa ohradzujem voči tomu. Aj dnes po tých všetkých krokoch, ktoré sme urobili a preto sme ich urobili, aby sme deklarovali našu úprimnú snahu o ochranu vody a tak to bude aj v budúcnosti, pretože je to strategická surovina, máme ju zavedenú v ústave v štvrtom článku a myslím si, že aj týmto spôsobom ju budeme chrániť aj, aj v budúcnosti.
Jedna vecná poznámka ku pánovi poslancovi Kuffovi. My, ja nechcem zavádzať poplatky pre poľnohospodárov, to nie je moja ambícia, ani moja snaha, ani nič podobné, my sme rokovali s Európskou komisiou a schvaľovali sme partnerskú dohodu, cez ktorú nám na Slovensko príde 15 mld. eur. Bola ex ante kondicionalita pre schválenie partnerskej dohody, aby sme takýto poplatok zaviedli, v opačnom prípade by nebola schválená partnerská dohoda a možnosť čerpať európske fondy pre našich poľnohospodárov, pre našich vodohospodárov, pre naše mestá a obce do roku 2020. To je jediná vec. Robíme to najšetrnejšie, s najnižšou sadzou, aká bude možná a s najneskorším termínom, ktorý máme k dispozícii, to je 1. 1. 2017. To je všetko, čo vám k tomuto viem povedať.
Ďakujem pekne a prajem vám príjemný víkend.

Pán predsedajúci, veľmi pekne vám ďakujem za umožnenie aj prednesu tohto tretieho bodu. Doplnkový protokol z Nagoje a Kuala Lumpuru o zodpovednosti a náhrade škôd ku Kartagenskému protokolu o biologickej bezpečnosti je prvým mnohostranným environmentálnym zmluvným dokumentom, ktorý definuje škodu na biologickej diverzite spôsobenú cezhraničným pohybom živých genetický modifikovaných organizmov. Doplnkový protokol dopĺňa chýbajúcu časť čl. 27 Kartagenského protokolu o biologickej bezpečnosti a robí ho kompletným.
Cieľom doplnkového protokolu je prispieť k ochrane a trvalo udržateľnému využívaniu biologickej diverzity, berúc do úvahy riziká pre ľudské zdravie stanovením medzinárodných pravidiel a postupov v oblasti zodpovednosti za škody spôsobené živými geneticky modifikovanými organizmami v cezhraničnom pohybe a s tým súvisiacimi kompenzáciami.
Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 598 zo 14. septembra 2011 vyslovila súhlas s podpísaním doplnkového protokolu. Podpis by vykonal poverený veľvyslanec Slovenskej republiky pri OSN v New Yorku dňa 20. januára 2012. Európska únia uzatvorila doplnkový protokol dňa 21. marca 2013. Do dnešného dňa doplnkový protokol uzatvorilo 26 krajín. Verím, že s návrhom na ratifikáciu doplnkového protokolu vyslovíte súhlas.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1278 z 24. októbra 2014 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Doplnkovým protokolom z Nagoja a Kuala Lumpuru o zodpovednosti a náhrade škôd ku Kartagenskému protokolu o biologickej bezpečnosti na prerokovanie Výboru Národnej rade Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s lehotou na prerokovanie návrhu do 24. novembra 2014. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Doplnkovým protokolom z Nagoje a Kuala Lumpuru o zodpovednosti a náhrade škôd ku Kartagenskému protokolu o biologickej bezpečnosti dňa 18. novembra 2014. Uznesením č. 305 súhlasil s návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Doplnkovým protokolom z Nagoje a Kuala Lumpuru o zodpovednosti a náhrade škôd ku Kartagenskému protokolu o biologickej bezpečnosti. Gestorský výbor prerokoval túto správu o prerokovaní predmetného návrhu a uznesením č. 315 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Doplnkovým protokolom z Nagoje a Kuala Lumpuru o zodpovednosti a náhrade škôd ku Kartagenskému protokolu o biologickej bezpečnosti a poveril ma vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu a predložiť návrh na uznesenie Národnej rade Slovenskej republiky.

Bude to krátke, veľmi krátke, pán minister, budete mať záverečné slovo, ale chcem reagovať teda na to, ako pán spravodajca tuná rozprával. Zamyslel som sa naozaj aj nad rozvojovými krajinami a súvisí to aj s predkladaným súborom zákonov, aj o tej vode. Ja znova sa prihováram za našich poľnohospodárov a nech pracujú poslanci Európskeho parlamentu na tom, aby sa zmenila aj možná smernica pre nás, pre Slovensko, lebo tam, jak som to čítal, aj tie naše regióny, ktoré sú chudobné, chudobné sú a ešte majú a my im dávame tieto poplatky za zavlažovanie. Musím, nedá mi, aby som to nepovedal, ale tak isto sa treba pozrieť aj na to, koľko dostávajú poľnohospodári v zahraničí, v západných krajinách a koľko dostávajú na dotácie naši poľnohospodári. Nezavádzajme im tento poplatok za tú vodu.
Prepáčte mi, pán minister, aj pán predsedajúci, trošku som tak nedodržal ten rokovací poriadok, ja som tak na pána ministra reagoval, ale odpusťte mi to.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda, za slovo. Dámy a páni, dobrý deň vám všetkým prajem. Začína nám maratón, ktorý začína o 9.05 hod. v utorok, uvidíme, kedy skončí. Po celý ten čas tu budem s vami ja a takisto niektorí moji kolegovia, ktorí sa tu budú priebežne striedať.
Dovoľte mi, aby som vám predstavil návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2015 a návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2015, 2016 a 2017. Som presvedčený, že predkladaný rozpočet je najvyrovnanejší v histórii Slovenska a zverejnené hodnotenie Európskej komisie, ako aj Rady pre rozpočtovú zodpovednosť mi dávajú za pravdu. Zároveň je opäť ambicióznejší, než vyžadujú európske pravidlá a národná legislatíva.
Navrhovaný rozpočet udržateľným spôsobom znižuje verejný deficit a dlh a tým zlepšuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Predstavuje významný krok k štrukturálne vyrovnanému rozpočtu bez ohľadu na zloženie vlády po voľbách na jar roku 2016. Napriek pokračujúcej konsolidácii vytvára rozpočet priestor pre dve kľúčové priority – pre zamestnanosť a vzdelávanie – v súlade s programovým vyhlásením vlády a cieľmi nášho sociálneho balíčka. O dôležitosti týchto priorít dnes nepochybuje nikto vrátane medzinárodných inštitúcií, ako je Európska komisia, OECD a Medzinárodný menový fond.
Skôr ako sa budeme detailne venovať zákonu roka, pripomeňme si, prosím, ekonomicko-politickú realitu v Európe a u nás. Eurozóna sa ani zďaleka nezostavila z krízy a vyhliadky na zásadný obrat sa v krátkom čase ani nedajú očakávať. Globálny rast je pomalý, geopolitické riziká súvisiace hlavne s ukrajinsko-ruským konfliktom pretrvávajú. A napriek tomu, že priamy dopad na našu ekonomiku je len veľmi, veľmi limitovaný, sekundárne dopady cez našich kľúčových obchodných partnerov, zvlášť Nemecka, sú citeľné. Ekonomický obraz medzinárodného prostredia naozaj nie je ružový. Hospodárky rast Európy bol v druhom štvrťroku nulový a v treťom štvrťroku iba veľmi, veľmi slabý. Európska centrálna banka sa borí s príliš nízkou infláciou, ktorá len posilňuje nedôveru investorov a bánk a obmedzuje prístup potencionálne inovatívnych malých a stredných podnikov ku kapitálu. Štrukturálne reformy, ktoré by zvyšovali konkurencieschopnosť štátov Európskej únie a podporili by tak hospodársky rast, prichádzajú príliš pomaly. To všetko vyúsťuje do rekordne vysokej miery nezamestnanosti v Európe, ktorá sa dotýka zvlášť mladých ľudí, teda samotnej budúcnosti našej Únie. Európski lídri v súčasnosti vedú diskusie, ako stimulovať ekonomický rast bez porušenia existujúcich prísnych pravidiel Paktu stability a rastu. Nie je nutné vysvetľovať, aké komplikované je sedieť na oboch týchto stoličkách.
Slovenská ekonomika napriek všetkých uvedeným okolnostiam rastie v porovnaní s priemerom eurozóny dvojnásobným tempom. V treťom štvrťroku naša malá a otvorená ekonomika narástla v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom o 0,6 % a na medziročnej báze sme rástli dokonca tempom 2,5 %. Nie je to však ani zďaleka rast, na ktorý sme boli zvyknutí v predkrízových obdobiach. V roku 2015 bude ekonomický rast Slovenska podľa očakávaní postupne zrýchľovať a na konci prognózovaného obdobia dosiahne tempo 3,5 %. Dôležité sú zdroje rastu, oživenie spotreby domácnosti a investície podnikov. Spotrebu domácností podporuje dynamika rastu reálnych miezd – najvyššia za posledných sedem rokov, a to aj kvôli historicky najnižšej inflácii – a tvorba desiatok tisíc nových pracovných miest, ktorá sa premieta do zníženia miery nezamestnanosti.
Vážené dámy, vážení páni, niekoľko rokov po vypuknutí globálnej krízy, ktorej dôsledky stále pociťujeme aj na Slovensku a s ktorými musíme zápasiť, z pohľadu predkladaného rozpočtu patrí Slovensko medzi štyri najzodpovednejšie a najlepšie hodnotené krajiny Európskej únie, čím sa radí vedľa Nemecka, Holandska a Luxemburska. Z pohľadu zodpovedného hospodárenia sa jednoznačne a plným právom radíme do elitného klubu krajín severozápadnej Európy. Toto postavenie je výsledkom úsilia celej vlády Slovenskej republiky. Dámy a páni, dovoľte mi zacitovať z hodnotiacej správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá je nezávislou inštitúciou zriadenou ústavným zákonom na hodnotenie nášho úsilia. Rozpočtová rada hovorí:
"V kontexte európskej diskusie o opätovnom odsúvaní konsolidačných záväzkov niektorých veľkých krajín postoj Slovenska nemožno považovať za samozrejmosť. Je potrebné zdôrazniť, že dosiahnutie približne vyrovnaného hospodárenia v roku 2017 a stabilizácia verejného dlhu bezpečne pod 55 % hrubého domáceho produktu v strednodobom horizonte sú ciele, ktoré sú podľa súčasného makroekonomického scenára nielen v ekonomických možnostiach Slovenska, ale v prípade ich dosiahnutia posunú krajinu do tábora tých členov eurozóny, ktorí k budúcim generáciám postupujú zodpovedne a svoje fiškálne parametre neupravujú len preto, lebo to od nich vyžadujú európske pravidlá."
Dovoľte mi teda vyjadriť nádej, akokoľvek naivnú, že sa nikto z pléna nezníži k plytkým obvineniam z rozpočtovej nezodpovednosti. Konsolidácia je v porovnaní so scenárom nezmenených politík tvorená z 55 % opatreniami na strane výdavkov, ktoré ročne, medziročne klesajú o 536 mil. eur, a zo 45 % opatreniami na strane príjmov, ktoré sa medziročne zvyšujú o 431 mil. eur. Tieto parametre už zahŕňajú výbormi prerokované pozmeňovacie návrhy.
Dámy a páni, dovoľte mi, aby som pripomenul, že východiskový návrh rozpočtu schválila vláda v situácii, keď bolo dočasne aktivované sankčné pásmo ústavného zákona o dlhovej brzde, tzv. tretie sankčné pásmo. To parametricky definovalo obmedzenia na výdavkovej strane. Cieľ deficitu verejných financií sa stanovil na úroveň 1,98 % hrubého domáceho produktu. To predstavovalo štrukturálnu konsolidáciu oproti očakávanej skutočnosti roku 2014 o 1,2 % hrubého domáceho produktu. Po odbrzdení tohto pásma na základe jesennej notifikácie Eurostatu sa otvoril priestor, aby sa v Národnej rade prijala séria pozmeňovacích návrhov smerujúcich na posilnenie financovania priorít. Za všetky spomeniem vlajkovú loď sociálnych opatrení, odvodovú úľavu, na ktorú sme vyčlenili 150 mil. eur v záujme oživenia trhu práce, a ďalším kľúčovým opatrením je zvyšovanie učiteľských platov, na ktoré sme vyčlenili ďalších 50 mil. eur.
Väčšina ďalších opatrení sa zameriava na trh práce ako v súčasnosti najväčšiu výzvu slovenskej ekonomiky. Súbeh dávky v hmotnej núdzi a mzdy by mal napríklad pomôcť zvýšiť zamestnanosť nízkopríjmových zamestnancov. Rovnako sa bude venovať zosilnená pozornosť problému vysokej nezamestnanosti ekonomicky aktívnych Slovákov mladších ako 25 rokov.
Po zohľadnení všetkých aktuálnych úprav predpokladáme v budúcom roku deficit na úrovni 2,3 % hrubého domáceho produktu. Pre istotu sme si vytvorili rezervu pre prípadné riziká a šoky vo výške 0,2 % hrubého domáceho produktu. Niektoré návrhy kolegov opozičných poslancov chceli využiť celý priestor povolený európskymi pravidlami, dokonca aj schodok na úrovni 2,49 % hrubého domáceho produktu by zodpovedal medziročnej štrukturálnej konsolidácii o 0,6 % hrubého domáceho produktu. Rád by som pripomenul, že vo všetkých zvažovaných scenároch vrátane deficitu verejných financií na úrovni 2,5 % hrubého domáceho produktu by bolo konsolidačné úsilie v roku 2015 plne v súlade s požiadavkami Paktu stability a rastu. Podľa špecifických odporúčaní schválených Radou Európskej únie stačí pri zohľadnení očakávaných nepriaznivých hospodárskych podmienok pokrok Slovenska smerom k strednodobému cieľu vo výške iba 0,1 % hrubého domáceho produktu, 0,1 kontra 1,2 v návrhu, vládnom návrhu a 0,1 kontra 0,6 vo vzťahu k prijatým pozmeňovacím návrhom.
Ak by sme v hospodárskej politike nespravili žiadnu zmenu a išli podľa scenára nezmenených politík, teda by sme vôbec, vôbec nekonsolidovali, deficit by v roku 2015 dosiahol úroveň 3,5 % HDP. Tak ako vždy, aj v tomto rozpočte sú prítomné riziká. Pozitívne aj negatívne. Návrh štátneho rozpočtu na rok 2015 je ale aj napriek tomu postavený na zdravých nohách, je realistický a vytvára solídnu bázu pre pokračovanie konsolidácie verejných financií aj po roku 2015. V tomto roku, teda v roku 2014 by mal dlh prvýkrát od roku 2008 klesnúť a dosiahnuť úroveň 54,1 % hrubého domáceho produktu. V nasledujúcom období by mal postupne klesnúť až na 51 % HDP. V roku 2017 je očakávaný, očakávané dosiahnutie tohto cieľa. A pod 50 % hrubého domáceho produktu by sme sa mali dostať v roku 2018 alebo 2019.
Tento pokles dlhu je podmienený zlepšením primárneho salda deficitu verejnej správy očisteného o úrokové náklady a, samozrejme, aj podmienený aj rastom hrubého domáceho produktu a rastom ekonomiky. Čistý dlh dosiahol na konci roku 2013 výšku 48,9 % hrubého domáceho produktu, to znamená, bol pod 50 %, čo je výrazne pod úrovňou hrubého dlhu, a v tomto roku sa stabilizuje tesne na úrovni 50 %. Vzhľadom na pokračujúcu konsolidáciu sa od roku 2016 predpokladá prvýkrát primárny prebytok verejných rozpočtov. K zmene dlhu verejnej správy prispieva najmä výška hotovostného deficitu štátneho rozpočtu, ktorý bude od roku 2015 klesať. Za rok 2014 sa predpokladá hotovostný schodok štátneho rozpočtu na úrovni 2,6 mld. eur a v roku 2015 už len 2,4 mld. eur. Ten výsledok roku 2014 je odhadovaný na nižšej úrovni, ako bol schválený štátny hotovostný schodok štátneho rozpočtu na tento rok, takisto ako v roku 2013 hotovostný schodok skončil dokonca o miliardu nižšie, ako bol rozpočtovaný. Významným faktorom vplývajúcim na znižovanie dlhu v roku 2015 je príjem z plánovaného predaja aktív štátu, najmä predaj menšinového podielu v Slovak Telekome s pozitívnym vplyvom, s pozitívnym vplyvom vo výške až jednej miliardy eur.
Z medzinárodných záväzkov Slovenska voči európskemu nástroju finančnej stability, voči tzv. dočasnému eurovalu a európskemu mechanizmu pre stabilitu, voči ESM, to znamená voči trvalému eurovalu, už nepredpokladáme ďalšie vplyvy na medziročnú zmenu dlhu v roku 2015. Pre vašu informáciu, tie dopady na verejný dlh v minulých rokoch vo vzťahu k dočasnému eurovalu predstavujú úroveň skoro 3 %, niečo na úrovni 2,7-2,8 % HDP a do 4 % dohromady je tam ešte teda náš príspevok do trvalého eurovalu. To znamená, že na celkovom verejnom hrubom dlhu, ktorý sa pohybuje dneska na úrovni pod 55 %, v objeme skoro 4 % sú naše záväzky generované, generované našou účasťou v dočasnom a v trvalom eurovale.
Tu by som rád, tu by som sa rád pristavil na chvíľu a využil príležitosť vyjadriť sa k občasným poznámkam aj o tom, aký drahý je náš dlh a náklady s tým súvisiace. Lebo tieto náklady odzrkadľujú názor investorov na súčasnosť a na smerovanie slovenskej ekonomiky. Náklady na obsluhu štátneho dlhu sú na rekordných minimách, tak ako sú aj úroky na našich dlhopisoch. Diverzifikujeme naše portfólio a predlžujeme priemernú splatnosť našich dlhopisov. Výnosy našich desaťročných cenných papierov klesli podľa agentúry Reuters z 2,54 % na začiatku januára tohto roku na súčasných 1,38 %. To znamená, Slovensko si v prípade desaťročného úveru, ak to mám takto nazvať, požičiava za úrok v priemere 1,38-1,4 %.
V októbri počas dvoch nabitých dní s investormi v Spojených štátoch, ktoré zahŕňali napríklad globálne investičné banky, napr. aj Goldman Sachs, ale aj najväčší penzijný fond amerických učiteľov, sme dostali unisono jasný odkaz od týchto investorov: "Slovakia is for us success story." A zároveň okrem toho, že sme pre nich úspešným príbehom, sme pre nich príliš drahí, čo inými slovami znamená, že dôvera investorov stlačila možnosť ich výnosov na také nízke úrovne, že začína byť ťažké na nich zarobiť. Napriek tomu sa nás s nádejou pýtali, kedy sa vrátime na dolárový trh s novou emisiou. Myslím, že to hovorí samo za seba. A keby sme boli plne fér, je to, samozrejme, zásluha nielen nás, ale aj toho, čo sa robilo predtým. Pre mňa je dôležité a potešujúce, ako dobre sú slovenská ekonomika a verejné financie vnímané v zahraničí.
Samozrejme, vždy je viacero pohľadov na to, ako konsolidovať, aké inštrumentárium použiť pri ozdravovaní verejných financií. Je to legitímny postoj. Je prirodzené mať rozdielne názory ohľadom toho, ako prísť do cieľa. Jedna vec sú ale preferencie, druhá vec sú fakty. Často počúvam, že štát na Slovensku je príliš drahý a máme ďalej znižovať výdavky. S týmto už, pri všetkej úcte, súhlasiť ale nemôžem. Čísla Eurostatu potvrdzujú, že pomer vládnych výdavkov k hrubému domácemu produktu bol v roku 2013 na Slovensku najnižší spomedzi krajín V4, a rovnako to platí aj o príjmovej strane. To, že sme pod priemerom Európskej únie a samotnej eurozóny, nie je potrebné zdôrazňovať. To, samozrejme, neznamená, že nie je dostatok priestoru. A toho priestoru je naozaj obrovská, ten priestor je obrovský, je obrovský na to, aby sme realokovali výdavky, to znamená, aby sme potláčali výdavky neefektívne a aby sme ich realokovali tam, kde donášajú jasný úžitok.
Po tomto všeobecnom úvode mi dovoľte zamerať sa podrobnejšie na jednotlivé aspekty navrhovaného štátneho rozpočtu.
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017 je zostavený na základe metodiky ESA 2010, zatiaľ čo schválený rozpočet na rok 2014 bol ešte v metodike ESA 95. Z hľadiska daňových príjmov spočíva rozdiel v metodikách, v zaznamenávaní daňových kreditov, nie priamo v daňových príjmoch, ale na výdavkovej strane s nulovým vplyvom na deficit. Celkový vplyv zmeny metodiky je 263 mil. eur, o ktorý pri pohľade na zmeny oproti schválenému rozpočtu analyticky očisťujeme. To je aj jeden z chytákov, na ktorých sa niektorí kritici rozpočtu vo vzťahu k veľkým alebo k medziročnému nárastu príjmov, niektorí – aj kolegovia z parlamentu – sa na tento chyták, bohužiaľ, chytili, takže upozorňujem na to, že na základe zmeny metodiky dochádza len, len na základe zmeny metodiky k navýšeniu príjmov o vyše 263 mil. eur.
Budem hovoriť chvíľu o opatreniach na príjmoch. Tie opatrenia dobre poznáte, ale pripomenieme si ich, pretože postupne minulý mesiac som s nimi prichádzal pred vás, pred členov Národnej rady. Pri dani z pridanej hodnoty ostáva v roku 2015 sadzba dane na úrovni 20 %. Zavádzajú sa viaceré zmeny v daňovom odpisovaní majetku, ich spoločným cieľom je zvýšenie úspešnosti výberu daní prostredníctvom obmedzenia súčasných veľmi výhodných podmienok odpisovania. Všetky zmeny v odpisovaní sa uplatnia aj na už doteraz odpisovaný majetok. Medzi tieto opatrenia patrí zvýšenie doby odpisovania pre administratívne budovy zo súčasných 20 rokov na 40 rokov. Doterajšia doba odpisovania pre tieto budovy nereflektovala ich skutočnú životnosť a reálnu využiteľnosť, navyše bola neprimerane krátka aj oproti okolitým krajinám.
Za účelom zvýšenia úspešnosti výberu daní dôjde k rozšíreniu povinnosti evidencie tržieb v elektronickej a registračnej pokladnici aj na nové oblasti, ako sú hotely, reštaurácie, odborné vedecké a technické činnosti a všeobecní lekári, lekári špecialisti, zubári a podobne. Tiež sa zavádza povinnosť zdaňovania peňažných a nepeňažných plnení od farmaceutických firiem zrážkovou daňou. Zavedenie pravidiel nízkej kapitalizácie krokom k obmedzeniu možnosti daňových únikov a prelievaniu ziskov medzi ekonomicky alebo personálne prepojenými spoločnosťami, ide o tzv. transferové oceňovanie. Pravidlá nízkej kapitalizácie sú štandardným nástrojom v takmer všetkých vyspelých krajinách. Slovensko sa touto zmenou pridáva ku krajinám, ktoré aktívne bojujú s nekalými praktikami transferu ziskov do zahraničia za účelom zníženia daňovej povinnosti. Zavedenie odpočtu výdavkov na výskum a vývoj od základu dane bude mať pozitívny vplyv na investície do vedy a výskumu na Slovensku. Opatrenie zahŕňa priamy odpočet výdavkov vo výške 25 % celkovej výšky výdavkov, teda 25 % z medziročného nárastu výdavkov a 25 % z výšky výdavkov na mzdy novoprijatých absolventov.
V rámci novely zákona o dani z príjmov sa navrhuje na základe daňového auditu limitovanie vybraných daňou uznateľných výdavkov, ide napríklad o hornú hranicu pre vstupnú cenu motorových vozidiel a zdanenie príjmu zo zmluvných pokút. Spadá sem aj zvýšenie a zosúladenie sumy odvodovej úľavy pre študentov.
Ak hovoríme o výdavkovej strane rozpočtu, najdôležitejšie výdavkové priority som už spomenul v úvode. Ide o 150 mil. eur, ktoré investujeme do odvodovej úľavy. Reforma má ambíciu pozitívne ovplyvniť zamestnávanie a záujem o zamestnanie sa ľudí s nižšími zručnosťami a v menej rozvinutých regiónoch. Vďaka vyššej čistej mzde sa zvýši ponuka práce. Zvýšený dopyt po pracovnej sile očakávame so znížených nákladov práce nad úrovňou minimálnej mzdy. Sekundárnym pozitívnym vplyvom budú vyššie disponibilné príjmy nízkopríjmových domácností a tým rast ich spotreby. Čistá minimálna mzda vzrastie medziročne o 32 eur za mesiac, čo ju posunie nad hranicu chudoby. Už tretí rok po sebe sme schopní výraznejšie zvýšiť platy učiteľov v regionálnom školstve, ktoré tak výraznejšie prevýšia priemernú mzdu. Pre riešenie najvýznamnejšieho problému Slovenska – vysokej nezamestnanosti – je kvalitné vzdelanie zodpovedajúce potrebám slovenskej ekonomiky najdôležitejším predpokladom.
Od 17. novembra roku 2014 môžu viaceré skupiny občanov bezplatne cestovať na železniciach. Cestovný lístok na bezplatnú prepravu získali deti, žiaci, študenti do 26 rokov a poberatelia dôchodkov. Na plnenie novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi bude v roku 2015 vytvorených na úradoch práce 840 nových miest pre terénnych pracovníkov spolupracujúcich s poberateľmi dávok. Očakávané náklady sú približne 9 mil. eur. V roku 2015 bude navýšená alokácia na asistentov učiteľov v regionálnom školstve o 7 mil. eur. Ide o zabezpečenie mzdových prostriedkov pre nových asistentov učiteľa, ktorí budú pridelení podľa potreby do škôl so znevýhodnenými žiakmi. Dopyt škôl by tak mal byť úplne pokrytý.
Pri tejto téme sa pozastavím, pretože túto tému nastolila prvýkrát minulý rok pani poslankyňa Jana Žitňanská pri rokovaní o rozpočte v minulom roku a tu do roka a do dňa de facto vám potvrdzujeme, že sme boli schopní splniť slovo, ktoré sme dali, to znamená, od tohto roku, už v podstate od septembra tohto roku by nemala existovať rodina, ktorej by sa nedalo vyjsť v ústrety z pohľadu integrácie jej zdravotne postihnutého dieťaťa. Pre vašu informáciu, do týchto dní to uspokojenie bolo na úrovni asi 50 %. Tu si cením aj spoluprácu aj s predstaviteľmi opozície na návrhoch, ktoré sme schopní doručiť v prospech lepšieho života našich občanov.
Vláda si stanovila za cieľ rozšíriť kapacity predškolských zariadení s cieľom zvýšenia zamestnanosti žien, ako aj integrácie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. V roku 2015 boli v rozpočte na tento účel vyčlenené prostriedky v objeme dvakrát 5 mil. eur, to znamená 10 mil. eur navyše na splnenie tohto cieľa. Na podporu dlhodobo nezamestnaných bude od roku 2015 zavedený súbeh pomoci v hmotnej núdzi a mzdy. Nárok vznikne dlhodobo nezamestnanému alebo neaktívnemu uchádzačovi o zamestnanie pri vzniku pracovného pomeru. Ide aspoň o polovičný pracovný úväzok. Musí byť zároveň členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi alebo ktorej táto pomoc skončila z dôvodu vzniku pracovného pomeru. Príjem z nového zamestnania môže byť najviac vo výške dvojnásobku minimálnej mzdy. Prvých šesť mesiacov to bude, takýto zamestnanec, poberať teda 126 eur približne a nasledujúci polrok táto suma klesne na úroveň 63 eur. V súčasnosti jednotlivec stráca nárok na pomoc v hmotnej núdzi okamžite pri zamestnaní sa za minimálnu mzdu. Náklady na pokrytie zvýšených výdavkov rozpočtu verejnej správy budú v roku 2015 približne 3 mil. eur, 3 mil. eur eur spojené s týmto opatrením. Toto opatrenie dotvára a dopĺňa trojuholník: zvýšenie minimálnej mzdy, zavedenie odpočítateľnej položky a zavedenie súbehu mzdy a dávky. A tieto tri opatrenia sú kľúčovo naozaj nasmerované na nízkopríjmové skupiny, ktoré sú dlhodobo, dlhodobo nezamestnané.
V rámci pokračujúcej reformy štátnej správy ESO sa vláda zaviazala racionalizovať počet organizácií štátu, zlepšovať ich služobné procesy a zvyšovať ich efektívnosť. V rozpočte na rok 2015 umožnia zmeny v rozpočtových a príspevkových organizáciách vytvorenie úspory na úrovni 206 mil. eur voči tzv. scenáru nezmenených politík.
Zdroje v zdravotníctve naďalej porastú rýchlejšie než inflácia. Opatrenia v zdravotníctve sa zamerajú na dosiahnutie čo najvyššej efektívnosti bez ohrozenia dostupnosti a kvality liečby. Ich cieľom bude predovšetkým zastavenie zadlžovania trinástich štátnych univerzitných a fakultných nemocníc, optimalizácia ich lôžkového fondu a investície do výstavby a rekonštrukcie nových, efektívnejších nemocníc. Zavedie sa integrovaný model poskytovania zdravotnej starostlivosti, zjednotia sa liečebné postupy. Finančné riadenie nemocníc bude musieť byť nastavené tak, aby bol odmeňovaný výkon a zvyšovanie efektívnosti. Nemocnice by do konca budúceho roka mali dosiahnuť vyrovnané hospodárenie. V oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti sa zjednotia liečebné postupy pre všetky diagnózy. To by malo priniesť najmä vyšší tlak na kvalitu starostlivosti a umožniť prechod na platby za diagnostickú skupinu, tzv. DRG, v roku 2017.
Dámy a páni, hlavne z opozície, minulé roky ste nám vyčítali nereálnosť našich rozpočtových plánov. Verím, že tentokrát neuvidíme trhanie rozpočtu na kusy ako nereálneho plánu a nami vytýčená cesta nebude spochybnená. Dovoľte mi obzrieť sa trošku do minulosti a zaspomínať si na niektoré vyjadrenie, vyjadrenia, ktoré skutočnosť nepotvrdila. Slovutný pán predseda SaS Sulík v decembri v roku 2012, citát: "Socialistický rozpočet, ktorý je postavený na vode. Tie čísla v rozpočte sú nereálne, takto ten rozpočet fungovať nebude." Alebo ešte slovutnejší pán predseda Bugár po schválení rozpočtu na rok 2013, citát: "Poslanci SMER-u schválili rozpočet, ktorý v sebe má zakódovanú neudržateľnosť deficitu pod 3 %." A realita? Deficit verejných financií v roku 2013 klesol na úroveň 2,6 % hrubého domáceho produktu. Dvakrát notifikované, v apríli a následne v októbri tohto roku. A štrukturálny deficit dosiahol historicky najnižšiu hodnotu 1,3 % hrubého domáceho produktu. Nikdy v histórii Slovensko nemalo vyrovnanejší rozpočet, výsledky hospodárenia ako v roku 2013. Konsolidačné úsilie v roku 2013 bolo jedno z najväčších od nášho vstupu do Európskej únie vo výške 2,2 % hrubého domáceho produktu. Ročné priemerné konsolidačné úsilie za roky 2010 až '13 dosiahlo 1,5 % hrubého domáceho produktu, to znamená zásadne vyššie ako požadované 1 % podľa odporúčaní Rady Európskej únie. Tieto úspechy znamenali náš výstup z procedúry nadmerného deficitu po tom, čo Európska komisia zhodnotila, že konsolidácia prebieha naozaj udržateľným spôsobom. Slovo "udržateľné" je v tomto kontexte kľúčové.
Tento rok došlo mierne k fiškálnej expanzii, no táto expanzia bude kompenzovaná, samozrejme, úsilím, štrukturálnym úsilím v roku budúcom. Tak aj s týmto cieľom je postavený rozpočet na rok budúci. Vláda bude v strednodobom horizonte pokračovať v ozdravovaní verejných financií smerom k štrukturálne vyrovnanému rozpočtu v roku 2017. To, že máme, to, že naozaj máme priestor alokovať zdroje na nami zvolené priority, úzko súvisí s úspechmi nášho boja proti daňovým únikom.
Prioritou vlády naďalej ostáva boj proti únikom na dani z pridanej hodnoty. Pridáva sa aj potieranie únikov na dani z príjmov právnických osôb. Opatrenia na boj proti únikom na dani z pridanej hodnoty prijaté od konca roku 2012 pomohli zvrátiť dlhoročný nepriaznivý vývoj. Úspešnosť výberu DPH stúpla už sedem po sebe nasledujúcich štvrťrokov a dosiahla úroveň roka 2009. Vyššia úspešnosť výberu DPH oproti úrovni z roku 2012 znamená dodatočné príjmy na úrovni 241 mil. eur, čo je vo vyjadrení na HDP asi 0,3 % HDP, a v roku 2013 nám došlo do Štátnej pokladnice dodatočných 514 mil. eur, čo je 0,7 % hrubého domáceho produktu. Summa summarum za dva roky, za dva roky to je jedno kumulatívne, 1 % hrubého domáceho produktu.
Toto, samozrejme, je výsledkom cieľavedomého súboja, je to v podstate zmena štátnej doktríny a na tejto doktríne sa, myslím si, že podieľame všetci spolu, a z hľadiska exekutívy tu patrí poďakovanie, samozrejme, aj našim spolupracovníkom finančnej správy, to znamená kľúčovo, kľúčovo Policajnému zboru, prokuratúre a celému okruhu justície.
V roku 2014 je najdôležitejším opatrením v oblasti boja proti daňovým únikom zavedenie kontrolného výkazu, ktorý zvýši efektivitu kontrol nadmerných odpočtov. Vzhľadom na komplexnosť kontrol nadmerných odpočtov je ich priemerná dĺžka trvania 6 až 9 mesiacov. Účinky zavedenia kontrolného výkazu by sa teda mali do výnosu DPH premietnuť s väčším odstupom a môžu predstavovať pozitívne riziko pre našu dnešnú prognózu o celkovom príjme dane z pridanej hodnoty v štátnom rozpočte v budúcom roku.
Chorobou Slovenska teda jednoznačne nie sú vysoké dane, ale daňové podvody. Len pre osvieženie pamäte, výška daňových únikov na Slovensku v roku 2011, to teda nebolo za našej vlády, dosiahla podľa Európskej komisie výšku necelé 3 mld. eur. Je to teoretické číslo a vyjadruje veľkosť problému, s ktorým sa potýkame, a to je takmer celý deficit štátneho rozpočtu. Viete, vieme si spočítať, čo všetko sa s touto sumou dá robiť. Dane nie sú problém, skôr to, čo sa za to – spoločnosť a občan – dostane naspäť, a to je férová debata o tom, ako politici spravujú tento štát, a o tom sa môžeme rozprávať a zlepšovať to.
Dobrých správ pomaly pribúda. Niežeby to bolo všetko odrazu ružové, ale berme, prosím, na vedomie, že napríklad miera nezamestnanosti poklesne v tomto roku na úroveň 13,5 % a v budúcom roku dôjde k jej ďalšiemu zníženiu, že reálna mzda v roku 2014 vzrastie o 4 %, čo predstavuje najvyššie tempo za posledných sedem rokov. Dôvodom výrazného rastu je nulový, aj nulový rast cien, ako aj nadpriemerný rast nominálnych miezd. Inflácia v tomto roku bude na najnižšej úrovni od vzniku Slovenskej republiky. Očakávaný medziročný rast cien je aj v tomto roku na úrovni 0,1 % hrubého domáceho produktu a pomalý, pomalý rast cien je, je výsledkom pozitívneho vývoja nákladových faktorov a slabej reakcie na dopytové impulzy. Bezinflačný alebo dezinflačný impulz nákladovej strany pramení hlavne z poklesu cien energií a primárnych vstupov na globálnych trhoch.
Aj keď je ekonomická situácia stále krehká, sú tu lastovičky, ktoré nám dávajú dôvod nevidieť svet čiernymi očami. V novembri dôvera v priemysle, ktorá je najväčšou zložkou indikátora, zaznamenala nárast a nachádza sa na najvyššej úrovni od roku 2011. Naznačuje tak, že medzikvartálny rast produkcie a exportu by mohol, mohol pokračovať. Výrazne sa zvýšila aj dôvera v službách, ktorá tak vymazala pokles predchádzajúcich troch mesiacov. Dôvera v stavebníctve opäť vzrástla a opäť prekračuje pokrízové rekordy. Dôvera v maloobchode ako jediná mierne klesla, stále sa však nachádza na najvyšších hodnotách za posledné tri roky. Spotrebiteľská dôvera pokračovala v raste najmä pre zlepšenie očakávaní domácností o vývoji v hospodárskej situácii a nezamestnanosti. To znamená, že slovenský predstihový indikátor zatiaľ nenaznačuje spomalenie vo štvrtom štvrťroku na rozdiel od zahraničných indikátorov, a kľúčovo zrejme najznámejší pre vás je indikátor, ktorý hodnotí túto náladu v Nemecku. Štruktúra indikátora naznačuje, že rast bude naďalej ťahaný domácim dopytom a to je veľmi, veľmi dobrá správa.
Dámy a páni, oceňujem, že po hodnoteniach domácich aj európskych autorít nikto z vás nespochybňuje základné rámce štátneho rozpočtu. No dovoľte mi reagovať na podľa mňa nespravodlivú kritiku niektorých pánov poslancov. Podľa nich vláda viac občanom berie, ako im dáva, a ozdravuje v budúcom roku verejné financie na úkor ľudí a firiem, nie na úkor štátnych výdavkov. Je nespochybniteľné, že väčšina plánovaného zníženia deficitu je vďaka nižším verejným výdavkom a odstraňovaní špekulatívnych výnimiek v daňových zákonoch, nie dvíhaním daňových sadzieb. Konsolidácia nie sú preteky. Ukázali sme, že vieme zostaviť rozpočet aj s dvojpercentným deficitom, no pre mňa ako ministra financií je rovnako dôležité, aby sme naším riadením verejných financií dokázali pomôcť ľuďom, podporiť hospodársky rast a pomôcť riešiť najpálčivejšie problémy Slovenska.
Diskusia o prioritách rozpočtu na budúci v navrhovaných rámcoch patrí na pôdu tohto parlamentu a ja sa na túto diskusiu veľmi teším.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som ako spoločný spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2015 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017.
Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vyššie uvedenému vládnemu návrhu zákona.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1274 z 15. októbra 2014 pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte všetkým výborom okrem určených špecifických výborov. Zároveň predseda Národnej rady určil ako gestorský výbor Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Konštatujem, že všetky výbory Národnej rady prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne, a pripomínam, že návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017 prerokúva Národná rada Slovenskej republiky ako informáciu a berie ju na vedomie. Gestorský výbor zobral na vedomie rovnako stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2015 predložené podľa § 5 ods. 1 zákona č. 39/1993 o Najvyššom kontrolnom úrade (uznesenie č. 377 zo dňa 24. 11. 2014).
Pokiaľ ide o samotný návrh zákona, konštatujem:
a) súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok vyjadrili nasledovné výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, zahraničný výbor, výbor pre kultúru a média, výbor pre európske záležitosti,
b) súhlas a odporúčanie schváliť vládny návrh zákona o štátnom rozpočte s pripomienkami, zmenami a doplnkami vyjadrili nasledovné výbory: výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výbor pre sociálne veci, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Pokiaľ ide o návrhy jednotlivých rozpočtových kapitol a výsledky ich prerokovania vo výboroch, tieto sú uvedené v časti II v bode 2A a 2B spoločnej správy. Sumárne návrhy a návrhy na zvýšenie príjmov a výdavkov kapitol sú uvedené v časti III A spoločnej správy. Uvedené návrhy boli prijaté vo výboroch: výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výbor pre sociálne veci, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport , výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Návrhy na presun finančných prostriedkov v rámci kapitol boli prijaté v kapitole Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky uvedené v časti III D spoločnej správy. Ide odporúčania a požiadavky výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Celkovo 12 výborov Národnej rady Slovenskej republiky odporúča, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky o dôsledné zabezpečovanie úloh vyplývajúcich zo schváleného štátneho rozpočtu na rok 2014. Gestorský výbor odporúča schváliť.
Výbor pre financie a rozpočet odporúča, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky premietnuť do rozpočtu verejnej správy na rok 2015 zmeny vyplývajúce zo zákona o štátnom rozpočte na rok 2015. Gestorský výbor odporúča schváliť.
Dovoľte mi teda konštatovať, že výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský odporúča Národnej rade, pokiaľ ide o pozmeňujúce návrhy, hlasovať nasledovne:
1. K bodom v časti III spoločnej správy: časť III A: 1 – 6, 8 – 19, 21 – 27 s návrhom gestorského výboru predmetné návrhy schváliť.
K bodom v časti IV spoločnej správy 1, 2 s návrhom gestorského výboru predmetné návrhy schváliť.
2. K bodom v časti III spoločnej správy: časť III A: 7, 20 s návrhom gestorského výboru predmetné návrhy neschváliť.
Gestorský výbor odporúča prípadne schválené pozmeňujúce návrhy prednesené počas rozpravy a schválené hlasovaním Národnej rady slovenskej republiky zapracovať do uznesenia č. 2.
Na záver konštatujem, že spoločná správa výborov bola schválená uznesením výboru pre financie a rozpočet č. 382 dňa 27. novembra tohto roku. Výbor určil poslancov Daniela Duchoňa, Ladislava Kamenického, Evu Hufkovú, Milana Mojša, Vladislava Petráša, Jaroslava Demiana a Štefana Hrehu za spoločných spravodajcov výboru. Zároveň výbor poveril spoločného spravodajcu predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynú z rozpravy.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k vládnemu návrhu zákona.