44. schôdza

Ďakujem pekne. Pripomínam všetkým členom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, že rokovanie máme dnes, zvolal som ho na 12.30 hod., ale vzhľadom na to, že sa posunulo rokovanie pléna Národnej rady a počas rokovania nemôže zasadať výbor, posúvam začiatok rokovania výboru pre nezlučiteľnosť funkcií na 13.00 hod.
Takže 13.00 hod. v našej zasadačke. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Takže v prvej časti svojho vystúpenia som hovoril o tom, že vláda síce sociálnymi balíčkami ľuďom na Slovensku niečo dáva, ale druhou rukou im cez zvýšenú DPH a cez ďalšie zvýšené dane im berie.
Čo mi najviac prekáža na pôsobení tejto vlády, ktorá je vládou jednej strany už tretí rok, je to, že má jasnú väčšinu v pléne Národnej rady, a tým, že je iba jedna vo vláde, mohla by prijímať určité aj reformné opatrenia v sociálno-ekonomickej oblasti, namiesto toho ale ide tou ľahšou cestou, že dvíha dane zamestnávateľom a občanom Slovenska. A to, čo mi možno najviac vadí, je to, že týmto štýlom svojím podsúva občanom Slovenska to, že všetko zariadi tým, že dvihne dane podnikateľom, živnostníkom, a ako keby odkazovala svojím voličom, hlavne nízkopríjmovým občanom, že nebojte sa, my sa o vás postaráme, my vám dáme vlaky zadarmo, možno vratky plynu alebo odvodová položka pri zdravotných odvodoch. Naozaj u nás pôsobí to, že nízkopríjmoví občania si nájdu na svojej výplatnej páske o možno 30 eur viac, s čím sa dá len súhlasiť, ale s čím sa nedá súhlasiť, je to, čo povedal pán minister vo svojom úvodnom vystúpení, keď povedal, že toto je jedno z opatrení na zvýšenie zamestnanosti v podnikateľskom sektore. S tým sa nedá súhlasiť preto, lebo celkové náklady práce pre zamestnávateľom týmto patrením sa neznížia, zostanú na tej istej úrovni, na ktorej boli. Plus ďalšie opatrenia, čo sa týka odvodov a daní, buď zostávajú na tej úrovni, na ktorej boli aj doteraz, alebo na budúci rok cez zákon o dani z príjmu ešte aj stúpnu.
Mala šancu táto vláda urobiť určité opatrenia, nastaviť smerovanie Slovenska, prichádzali tu a prichádzajú návrhy z opozičných lavíc, sme radi, že sa občas inšpirujete od týchto návrhov, ale zo zásadných reformných opatrení, ktoré by nastavili verejné financie smerom k tomu, že by konsolidácia nebola len na pleciach podnikateľského sektora, ktorý jediný môže vytvárať nové pracovné miesta, tak tieto opatrenia nechcete prijímať. Jedinú jednu reformu tretím rokom spomínate a tej sa budem venovať v ďalšom bode.
Chcem sa venovať, ale ešte chcem spomenúť teda to, že v posledných dňoch čítame, ako je náš rozpočet jeden zo štyroch pochválených rozpočtov, ktorý spĺňa parametre Európskej únie, takže deficit pod 3 %. Do Bruselu sme poslali rozpočet na úrovni 2 %, teraz cez pozmeňujúce návrhy má deficit rozpočet nastavený na 2,5 %. Aj to, ako povedal pán minister financií, spĺňa kritériá Európskej únie a sme za to pochválení, ale ja chcem povedať to, že dobrý rozpočet, ideálny rozpočet, je vyrovnaný rozpočet. Dobrý rozpočet, vyrovnaný rozpočet potrebuje v prvom rade Slovenská republika, občania Slovenska. Dneska sme súčasťou aj Európskej únie, musíme rozpočet posielať aj do Bruselu, ale prvoradý dobrý rozpočet potrebuje Slovensko. Naozaj Slovensko existuje 20 rokov a za 20 rokov nemalo ani raz vyrovnaný rozpočet, preto hovorím o tom dobrom rozpočte, ideálnom, vyrovnanom.
Chcem sa venovať aj čerpaniu európskych prostriedkov, eurofondov, skrátene povedané, lebo o tom ani pán minister vo svojom úvodnom vystúpení nehovoril. Znova sa ukazuje, už tretí rok pôsobenia tejto vlády, tretí rok si táto vláda plánuje na budúci rok čerpanie európskych prostriedkov vo výške 3,272 mld. A už tretím rokom si plánuje čerpanie prostriedkov na úrovni 3,1 mld. Aký je výsledok už tri roky po sebe? Čerpanie prostriedkov na úrovni cca 2 mld.
Paradoxne toto nečerpanie európskych prostriedkov napomáha štátnemu rozpočtu aj tomu v roku 2014, aj v roku 2013 a napomôže aj rozpočtu v roku 2015. Chcem poukázať na to, že v rozpočte, ktorý bol v roku 2013, jedna z najvyšších úspor, ktorú dosiahla vláda, bola na úrovni približne 240 mil. tým, že nečerpaním európskych prostriedkov vláda nemusela prispieť na spolufinancovanie vo výške 240 mil. Tak to bude aj v tomto roku, môžeme sa baviť o tom, či to bude 240 mil., 260 mil., a tak to bude aj na budúci rok, dámy a páni. V tejto chvíli, ale musím povedať, že v prvom programovom období, ktoré bolo od roku 2007 do roku 2013, a ono de facto pokračuje aj v roku 2014, čas prostriedkov budeme čerpať na základe toho, že sa vybavila výnimka v Bruseli, že budeme môcť čerpať aj v roku 2015, chcem povedať, že od roku 2007 táto vláda, teda prvá vláda Roberta Fica a táto vláda vládla 7 rokov, keď počítame aj rok 2014. Preto má plnú zodpovednosť za to, ako boli nastavené tieto eurofondy, ako pravidlá na čerpanie eurofondov. A má plnú zodpovednosť za to, aj ako v súčasnosti čerpá tieto eurofondy.
To, že nečerpáme eurofondy vo výške, v akých si naplánuje vláda, má dopad na rozvoj našich regiónov, má rozvoj na výšku HDP, naozaj lepšie čerpanie eurofondov by znamenalo viac práce pre slovenské firmy, viac možností pre občanov Slovenska zamestnať sa, v konečnom dôsledku by to prinieslo aj vyšší výber DPH a nárast HDP. Toto čerpanie alebo skôr nečerpanie je asi na takej úrovni, ako keby vám niekto ponúkol 4 eurá, ak vy mu k tomu pridáte 1 euro, a vy mu na to odpoviete, že vy tie 4 eurá nechcete.
Ďalej by som sa veľmi rád dotkol zamestnanosti vo verejnej správe, ktorá veľmi úzko súvisí s reformou ESO, ktorej sa dotkol pán minister. Pán minister povedal, že reforma ESO na budúci rok prinesie úspory vo výške tuším 208 mil. Pokúsim sa to vyvrátiť, lebo už tretím rokom počúvame o reforme ESO, o tom, ako najprv zrušíme, podľa môjho názoru zlúčime krajské úrady pod okresné úrady v sídle kraja a ako všetky úrady na úrovni okresu zlúčime do okresného úradu. Nebol prepustený ani jeden pracovník, ľudia zostali robiť vo svojich kanceláriách, a preto na tejto úrovni nemohlo dôjsť ani k žiadnym zásadným úsporám. Pán minister Kaliňák neustále hovoril o tom, že je tu priestor na zásadné systémové úspory v pridružených a podriadených organizáciách pod jednotlivými ministerstvami. Ale odvaha na tieto zásadné reformy alebo osekanie týchto príspevkových a podriadených organizácií, akosi odvaha vyprchala.
V návrhu štátneho rozpočtu sa, dámy a páni, píše, že okrem organizácií, ktoré teraz už spadajú do štátneho rozpočtu na základe ESA 2010, to znamená železnice, Národná diaľničná spoločnosť, Agentúra pre núdzové zásoby ropy, Exportno-importná banka, týchto zamestnancov pri svojom vystúpení ako si dovolím vynechať, lebo oni nám navyšujú tuším o 21-tisíc, a keďže ani predtým sme ich nemali v rozpočte a teraz nám pribudli, tak budem hovoriť bez týchto pracovníkov. Ale aj na základe toho sa píše v návrhu štátneho rozpočtu, že vo verejnej správe dôjde k poklesu zamestnanosti vo výške 3 314 osôb a to je celkom zaujímavé číslo. Naozaj ak by nám ubudlo 3 300 zamestnancov v štátnom sektore, tak boli by sme radi. Ale keď sa pozriete na tabuľku, kde dôjde k poklesu a kde dôjde k nárastu, tak, dámy a páni, musím vás informovať a pozrite si to v tabuľke č. 41, v štátnych rozpočtových organizáciách, to cca 127-tisíc ľudí, to sú tí ľudia, ktorí sú priamo zamestnancami štátu, pribudne na budúci rok 300 zamestnancov podľa návrhu, ktorý sme dostali od vás.
A viete, kde dôjde k úspore zamestnancov? V územnej samospráve. Čiže v územnej samospráve nám dôjde k úspore zhruba 3,5-tisíc zamestnancov, z toho v regionálnom školstve územnej samosprávy dôjde k úspore 750 zamestnancov, v súkromných školách regionálnych nám pribudne 400 zamestnancov. Takže celá úspora, o ktorej sa píše v návrhu štátneho rozpočtu, sa dotýka územnej samosprávy a, naopak, štátne rozpočtové organizácie, tam nám pribudne 300 zamestnancov. Je to aj na základe zákonov, ktoré boli prijaté v tejto snemovni, v tomto roku, ale nemôžem súhlasiť s tým, že nám ubudne 3 300 zamestnancov, keď v štátnych rozpočtových organizáciách nám pribudne 300.
Prečo hovorím o tej zamestnanosti v štátnych rozpočtových organizáciách? Nuž preto, lebo pri reforme ESO nám to bolo prezentované, znova to zopakujem, že možné úspory nastanú, ak by sme oddelili od štátneho rozpočtu niektoré príspevkové a podriadené organizácie, a tam by naozaj mohlo dôjsť aj ku zníženiu počtu zamestnancov, ktoré sú z verejných financií vyplácané zo štátneho rozpočtu.
Keď hovoríme o reforme ESO, dovolím si vás upozorniť na to, že čo spôsobilo, čo spôsobilo zlúčenie všetkých úradov miestnej štátnej správy pod okresné úrady, pod ministerstvo vnútra. Nuž keď si pozriete návrh štátneho rozpočtu napríklad ministerstva vnútra, tak v roku 2012 malo ministerstvo vnútra rozpočet 1 mld. eur, ale v roku 2015 bude mať ministerstvo vnútra – pán minister Kaliňák – rozpočet 2,1 mld. Toto spôsobilo to, že všetky miestne úrady štátnej správy sú dneska pod ministerstvom vnútra. A keď hovoríme o osobných výdavkoch, tak v roku 2015 aj ministerstvo vnútra bude mať nárast o 24 mil. eur. Do toho, predpokladám, ešte nie je započítaný nárast, ktorý bol dojednaný tuším že len pred týždňom, o 2,5 %. Takže ten nárast bude ešte, ešte vyšší.
Keď hovoríme o reforme ESO, tak tým, že vláda nenašla odvahu a povedzme si pravdu, také zásadné reformné opatrenia každá vláda robí v prvom alebo v druhom roku. Naozaj na budúci rok už je predvolebný rok, nemôžme očakávať takéto reformné opatrenia, hoci nám boli naznačované a pán minister Kaliňák sa veľmi rád nimi v prvých dvoch rokoch chválil.
Takže reforma ESO, ako je dneska v štátnom rozpočte definovaná. Vláda pod gestom ministra Kaliňáka ako keby zúfalo hľadala na každom jednom ministerstve, čo by mohli, akú úsporu by si mohli zadefinovať pod ESO. Ja vás nechcem zdržiavať, lebo je to reforma ESO, je rozhodená vo všetkých ministerstvách nie tak, ako pred rokom, keď sme si ju mohli nájsť na desiatich stranách rozpočtu, kde bolo pri každom ministerstve zadefinované, čoho sa tá reforma ESO bude týkať. Ale chcem vám uviesť jeden príklad toho zúfalého hľadania, ako by si vláda mohla napísať, čo skrýva pod reformou ESO. A to konkrétne pod rozpočtom ministerstva vnútra je definovaná tabuľka efektívna a spoľahlivá štátna správa, je tam definované v pôvodnom návrhu úspora vo výške 65 mil., myslím si, že aj to sa zmenilo pozmeňujúcim návrhom na branno-bezpečnostnom výbore, že tam je nárast na milión, teda 1,026 mld., takže tá úspora ani nebude 65 mil., ale 50.
Ale chcem vám povedať a poukázať na jednu položku, ktorá je skrytá pod reformu ESO a to je to, že na budúci rok nebudú voľby. V tomto roku, v roku 2014 tá čiastka bola 37 mil., toľko stáli troje voľby, ktoré boli v tomto roku, a na budúci rok je v tejto položke len 860-tisíc, to znamená, úspora 36 mil. a tá je zadefinovaná ako reforma ESO. Nuž takto sme, takto sme si ani nepredstavovali a takto nám nebola predstavovaná reforma ESO, že na budúci rok nebudú voľby a usporíme 36 mil. Mimochodom, na budúci rok bude referendum, ktoré bude stáť 6,3 mil. Ale chcel som tento príklad uviesť, aby sme si uvedomili, ako vláda skrýva zúfalo to, že tie zásadné reformy, ktoré boli prezentované, neprišli. A preto, pán minister, v tých v 208 mil. máte aj takéto veci, že na budúci rok nebudú voľby a usporíme 36 miliónov. Alebo som tam našiel položku v prezidentskej kancelárii, ktorá tiež je napísaná, že určitá úspora, ktorá tam nastane, je definovaná ako reforma ESO. Neviem, čo má s tým spoločné prezidentská kancelária.
Dámy a páni, keď si pozrieme návrh rozpočtu ministerstva vnútra, tak, tak chcem vás upozorniť na to, že pánovi ministrovi Kaliňákovi sa pomerne dobre na rozdiel od iných ministrov darilo, nazvem to, vylobovať rozpočet pre svoje ministerstvo, lebo chcem vás znova na strane 62 upozorniť na položku ochrana verejného poriadku. Ochrana verejného poriadku stúpne oproti roku 2014 o 86 mil. O 86 mil. dostane polícia, predpokladám, viac oproti roku 2014. Prečo o tom hovorím? Všetci, ktorí jazdíme po našich cestách, a určite z nás je väčšina, v poslednom čase vidíme, ako v tomto roku boli všetci policajti vyhnaní na naše cesty a merajú rýchlosť a merajú rýchlosť na miestach, kde sa dobre vyberá. A občania, ktorí tu hlavne prídu z iných krajín, sa čudujú, či žijeme v policajnom štáte. Lebo výber pokút, na ktorý som sa aj v tomto roku pýtal pána ministra, neustále stúpa a ja aj z tohto návrhu rozpočtu, aj z tejto položky mám pocit, že pán minister Kaliňák o čo viacej vyberie na pokutách pri dopravných priestupkoch, o to viacej mu pán minister Kažimír dá do rozpočtu na Policajný zbor. A občania sa oprávnene pýtajú, že ak by to naozaj bolo na ochranu verejného poriadku, ak by policajti naozaj viacej chodili do problémových častí našich obcí a miest, hlavne na východnom Slovensku, kde sú neustále dennodenné konflikty medzi neprispôsobivým obyvateľstvom a medzi občanmi, hlavne staršími dôchodcami, ak by občania mali pocit, že im polícia naozaj pomáha a chráni, tak by možno toto navýšenie som dneska nespomínal. Ale občania majú pocit, že hlavne polícia má za úlohu zamerať a vyberať. A naozaj policajtov v problémových oblastiach občania nevidia, a preto dochádza ku dennodennému napadnutiu týchto občanov.
A preto toto navýšenie o 86 mil. je mi, je mi veľmi a neviem, ako to nazvať. Divné? Lebo kto by nechcel zabezpečiť väčšiu ochranu verejného poriadku? Ale nie tým, že tu prídu občania z Maďarska alebo z Česka a hovoria, že vy tu zameriavate vodičov v každej jednej obci.
Čo sa rozpočtu ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Dovoľte mi, aby som ho tiež spomenul. Aj keď sa tam znova píše o reforme ESO, a naozaj na ministerstve dopravy došlo ku zlúčeniu viacerých dopravných úradov pod jeden úrad, čo sme ako kvitovali, a došlo tam aj k určitej úspore, myslím si, že päťdesiatich zamestnancov, ale keď pozriem na návrh štátneho rozpočtu, tak osobné výdavky sú v podstate na tom, ako boli. Ja rozumiem tomu, že došlo ku valorizácii miezd, dôjde ku valorizácii miezd, čiže aj táto čiastka, ktorú teraz tam vidíme, bude ešte vyššia. Ale pri ministerstve dopravy, nie o tom som chcel hovoriť, chcem hovoriť o len o naozaj skutočne veľkých číslach.
Naozaj ako každý rok musím spomenúť PPP projekt R1 Pribina, tri roky sme po sebe platili 130 mil., ďalších 27 rokov sme mali platiť 130 mil. každý rok. Došlo ku prefinancovaniu tohto PPP projektu a došlo tam ku úspore asi štvormiliónovej, čiže na budúci rok tento PPP projekt R1 Pribina nás bude stáť 126 mil. Ako úspora 4 mil., ktorá sa dosiahla zmenou financovania, nejakou dohodou s bankami, vítam, ale upozorňujem, aj na budúci rok zaplatíme 126 mil. eur. A ďalších 27 rokov, hocijaké vlády tu budú, hocikto bude ministrom financií, bude musieť za túto cestu toľko zaplatiť. Ja tvrdím, že za jednu splátku, za jednu ročnú splátku cez eurofondy sa dala táto cesta, tých 46 km postaviť. A spolu so mnou to tvrdia aj ďalší odborníci. Veľmi zlé rozhodnutie prvej vlády Roberta Fica nás dneska dobieha, a aj keď tam došlo ku úspore 4 mil., na budúci rok 126 mil. musíme si pripraviť za dostupnosť tejto cesty. Keď som už pri diaľniciach, tak spomeniem NDS-ku. Pán minister, ja keď som vám v minulosti rozprával tu, ako gazduje, ako, ako je financovaná NDS-ka, v jednej chvíli ste mi tak trošku odľahčene povedali, no veď NDS-ka nepatrí do verejných financií a tým pán s ňou nemáte až taký problém. Nuž podľa ESA 2010 NDS-ka, ale aj železnice, Exportno-importná banka už patria pod verejné financie. A ja si v prípade tej NDS-ky a železníc myslím, že je to tak správne. Nemôžme sa tváriť, že štátna akciová spoločnosť, 100 % štátna akciová spoločnosť, ktorá naozaj funguje hlavne z eurofondov, z dotácií od štátu, sa bude tváriť ako podnikateľský subjekt, ktorý si vie na seba zarobiť. No vie si na seba zarobiť len tým, že znova sme vymysleli elektronické mýto, na základe ktorého ona má určité príjmy. Ale vždycky sú to príjmy de facto štátu. V tomto prípade musím upozorniť na každoročné zvyšovanie sa prevádzkových nákladov tejto štátnej spoločnosti.
A v tejto chvíli musím spomenúť aj elektronické mýto, ktoré bolo znova za prvej vlády Roberta Fica vysúťažené za 850 mil. Chcem upozorniť všetkých, že na konci po tých trinástich rokoch, keď sa urobí záverečný účet, ja viem, že to možno, väčšinu kolegov to dneska netrápi, ale vás chcem upozorniť na to, že to nebude 850 mil., že to bude oveľa, oveľa viac, netrúfam si v tejto chvíli povedať, lebo to súvisí aj s niektorými legislatívnymi návrhmi tu v pléne Národnej rady. Ja len chcem poukázať na to, že za vlády Ivety Radičovej sa podarilo dohodnúť s prevádzkovateľom elektronického mýta zníženie splátok, hoci aj natiahnutie na dlhšie časové obdobie, a my sme naozaj v roku 2011, aj vy ešte v roku 2012 ste to po nás v rozpočte našli, platili zhruba 80 mil. ročne tejto spoločnosti. Už v roku 2014 v návrhu štátneho rozpočtu to vidíte, zaplatíme tejto spoločnosti 98 mil. A na budúci rok návrh štátneho rozpočtu 110 mil. zaplatíme tejto spoločnosti. Súvisí to síce s monitorovaním aj ciest II., III. triedy, súvisí aj s ďalším spoplatnením ciest I. triedy, ale je to nárast z 80 mil. za nás na 98 v tomto roku a na 110 na budúci rok! Nebudem už hovoriť tu o tom, čo sa všetko deje okolo elektronického mýta, ešte si o tom vypočujeme pri iných kauzách.
Keď tu vláda toľko hovorí o tom, ako študenti, žiaci a dôchodcovia majú bezplatnú dopravu vlakovú, tak chcem znova kolegov upozorniť, tých, ktorí si tak dôsledne nepozreli návrh štátneho rozpočtu, chcem upozorniť to, že my ročne zo štátneho rozpočtu prispievame, v roku 2014 to bolo 477 mil. na prevádzku železničnej infraštruktúry, na kompenzáciu finančných dopadov a na dopravné služby vo verejnom záujme. Spolu to je 477 mil. Tieto dopravné služby vo verejnom záujme boli navýšené v štátnom rozpočte o 13 mil. na tie bezplatné vlaky pre študentov a dôchodcov, takže na budúci rok je v štátnom rozpočte vyčlenených 490 mil. pre Železnice Slovenskej republiky ako príspevok Slovenska. Som presvedčený, že tých 13 mil. nebude stačiť, aj odborníci už sa vyjadrili, že toto bezplatné cestovanie pre žiakov, študentov a dôchodcov bude vo výške možno aj 40-45 mil.
Niekoľkokrát som z tohto miesta povedal, že ak by vláda sa rozhodla dať výraznejšie zľavy sociálne odkázaným študentom, žiakom a dôchodcom s nízkymi dôchodkami, výrazné zľavy, naozaj úplne bezplatne by to nemalo byť a určitý príspevok toho cestujúceho aspoň symbolicky by tam mal byť, tak na tom by sme sa vedeli zhodnúť. Ale dať to všetkým aj dôchodcom, nie je ich veľa, ale máme aj dôchodcov, ktorí majú vyššie dôchodky, máme študentov, žiakov, ktorí sú z rodín, ktoré nie sú sociálne odkázané!? Prečo tieto, títo študenti, žiaci, prečo títo dôchodcovia by mali cestovať bezplatne!? Spôsobí to chaos v železničnej doprave a už to spôsobuje, nechcem dlho hovoriť, ale išiel som minulý týždeň IC-čkom, piatkovým IC-čkom, ktoré bolo v minulosti preplnené študentmi, ktorí cestovali na východ, samotní sprievodcovia mi povedali, dneska cestuje zhruba len tretinou naplnené IC-čko. A to ešte nejazdia konkurenčné vlaky RegioJet-u a ďalších prepravcov. Len to, že ten študent dneska stojí pred rozhodnutím, či na východné Slovensko zaplatí 16 eur IC-čkom, ktoré nie je bezplatné, alebo pôjde bezplatným rýchlikom, spôsobuje to, že tí študenti, prirodzene, prešli do tých rýchlikov a IC-čká, ktoré boli predtým preplnené, a to bolo dobré, že boli vyťažené takto, sú dneska len tretinou naplnené. A ak nastúpi ešte konkurenčný prepravca, mám veľkú obavu, či nebudete musieť pristúpiť ku redukcii, redukcii týchto štátnych spojov železničných.
Mimochodom, keď hovorím o príspevku zo štátneho rozpočtu pre železničnú dopravu, tak ten príspevok zo štátneho rozpočtu bez eurofondov je pre železnice nielen tých 500 mil., 490, o ktorých som hovoril, ale ďalších 110 dávame aj na opravy, spolu je to 600 mil., ktoré dávame. Na cestnú dopravu zo štátneho rozpočtu bez eurofondov prispievame 420 mil.
Dámy a páni, na záver trošku aj niečo optimistické. Čo ma najprv, najprv ma to prekvapilo v návrhu štátneho rozpočtu a to bola podpora nájomných bytov, ktorú sme nenašli, ktorá v minulosti bola vo výške zhruba 20 mil. Ale potešilo ma to, že pozmeňujúcim návrhom, myslím si, že na hospodárskom výbore sa táto čiastka naspäť vrátila do štátneho rozpočtu, tých 20 mil. na podporu nájomných bytov, a táto čiastka tam je. Preto by som poprosil spravodajcu, aby bod 25 bol zo spoločnej správy vybratý na osobitné hlasovanie, lebo podporu nájomných bytov by som aj ja, aj moji kolegovia radi podporili.
K podpore nájomných bytov len toľko, vedel by som si predstaviť aj väčšiu podporu nájomných bytov, ja som presvedčený o tom, že výstavba nájomných bytov pri svojej prácnosti a potrebe rôznych materiálov by pri dôslednom plnení si všetkých daňových povinností, odvodov a odvádzaní DPH spôsobuje to, že 1 mil. do výstavby nájomných bytov by mal aj na základe určitých odborníkov vrátiť naspäť do štátneho rozpočtu možno nejakých 30-40 % cez dane, odvody a DPH. Vedel by som si predstaviť aj väčšiu podporu nájomných bytov, ale tam zase - a musím byť kritický aj ku samospráve - tam musia byť oveľa aktívnejšie tie samosprávy, kde je nezbytne väčší počet týchto nájomných bytov, a hovorím hlavne o krajských mestách a o hlavnom meste Bratislava. Naozaj v posledných rokoch sa nám trochu rozmáha to, že nájomné byty sa hlavne stavajú v mestách, obciach, kde možno nie sú až tak nevyhnutné, ale stavebné firmy, pretože nemajú prácu, vedia si to na ministerstve vybaviť, túto dotáciu zo Štátneho fondu rozvoja bývania, a stavajú sa nájomné byty aj tam, kde nie sú možno až tak potrebné. Potrebné sú naozaj v jednotlivých krajských mestách, v hlavnom meste Bratislava, ale tam musí byť oveľa súčinnejšia samospráva, oveľa aktívnejšia, musí mať pripravené pozemky, musí mať pripravené stavebné povolenia, ale to sú kompetencie samosprávy, takže týmto aj vyzývam novozvolených primátorov a starostov týchto miest, ale aj mestských častí, aby boli oveľa aktívnejší, aby dokázali zo štátneho rozpočtu cez tieto opatrenia postaviť viacej nájomných bytov, lebo sú veľmi potrebné hlavne pre mladých ľudí a pre začínajúce mladé rodiny, ktoré veľakrát hovoria, že jedným z dôvodov, prečo si nemôžu založiť rodiny, je to, že bývanie v týchto mestách, ktoré som spomínal, hlavne v Bratislave, je pre nich príliš drahé.
Dámy a páni, aj keď som končil mierne optimisticky, to, že konsolidáciu verejných financií na budúci rok ponesú občania, zamestnávatelia, živnostníci, dohodári, aj mňa, aj mojich, aj mojich kolegov v klube presvedčuje o tom, že nemôžme podporiť takýto návrh štátneho rozpočtu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Pán Zajac, musím povedať, konštatovať, že stále spomínate dokolečka, táto vláda zvyšuje odvod, zvyšuje dane, spočívate cifry jednu cez druhú, už som tu, už tu počúvam, také cifry, že 1,8 mld., alebo čo som počul vo vašom vystúpení.
Keď si zoberieme, ja neviem, samozrejme, že čo sa týka príjmov, opierame sa, čo je realita, a opierame sa o to, že sme zachovali dépeháčko na úrovni 20 %. Vy spomínate, narátavate do toho svojho výpočtu 236 mil., že zoberieme od ľudí, vy určite viete, že pri dépeháčke sa prejaví, pri poklese dépeháčky nie o 236 mil., ale iba 70 mil., hej, to sa týka hlavne monopolov a to sa týka plynu, elektriky a podobne. Čiže v tomto prípade by ľudia, ľudia možno pocítili nejaké zlacnenie. Všeobecne pri poklese dépeháčky je skoro nad slnko jasnejšie, že si to, že si tu to 1 % ponechajú obchodníci vo svojich maržiach a nebudú absolútne prestavovať svoje cenové nastavenie.
Čo sa týka dane, dane z príjmu na budúci rok, áno, čo sa týka odpisov, tam by som súhlasil s tým, že vyberieme viac na odpisoch, tam sa bavíme rádovo o sume okolo 70 mil. eur, ale gro, gro výberu pri zákone z dane príjmu sa opierame o rozšírenie povinností evidencie tržieb v elektronických registračných pokladniciach, s čím, si myslím, nemôžme nesúhlasiť, takisto zavedenie pravidiel nízkej kapitalizácie, tzv. transferové oceňovanie. A keď si to napočítate, tak gro tej sumy vlastne tvorí hlavne boj proti daňovým únikom.

Ďakujem pekne, pán kolega Zajac. No čo dodať? Takmer so všetkým s tebou súhlasím.
Snáď by bolo treba poznamenať k tým bezplatným lístkom na železniciach. Je to len kupovanie hlasov zo strany SMER-u. Ja by som si oveľa ľahšie vedel predstaviť, keby za cestovné lístky normálne si každý zaplatil, ale pristúpili by sme k tomu, že každý má bezplatné zdravotníctvo. Neplatí za návštevu u lekára, neplatí za lekára, neplatí za recept, to by bolo riešenie, to by pomohlo každému, nielen tomu, kto má prístup k železniciam, že tam ten vlak alebo tá súprava chodí a on tam môže cestovať, lebo takých nie je všade.
Rovnako by pomohlo tomuto štátnemu rozpočtu keby sponzori SMER-u nezískavali predražené zákazky ako CT, tak by sa úplne dane mohli taktiež znížiť. Ako príklad by som povedal aj to, že trebárs podnik pána Širokého ide do súťaže, skončí na 4. mieste, a predsa s najdrahšou ponukou vyhrá súťaž. Ako keď tieto princípy by neplatili počas vlády SMER-u, tak občania v tejto krajine by sa mohli mať lepšie.
A rovnako snáď minister financií by sa mohol priznať aj k tomu, aká je skutočná ekonomická úspora na reforme ESO, ktorú tak vehementne predstavovali pri jeho zavedení, pretože tú v rozpočte nejako markantne nevidíme.

Ďakujem pekne. Pán kolega Simon, naozaj máte pravdu, o tom som hovoril, o plytvaní verejných financií hlavne pri verejnom obstarávaní, skoro každý deň je tu nejaká kauza, kde sa ukáže to, že SMER sa naučil robiť verejné obstarávanie tak, že dvaja súťažiaci, aby sa nepovedalo, že len jeden, tí sa dohodnú a následne vysúťažia cenu, ktorá evidentne nie je prospešná pre občanov Slovenska. To je aj vami spomínaná súťaž pri Ružomberku, keď Váhostav ako štvrtý v poradí musel vyhrať tú zákazku, lebo bol to Váhostav pána Širokého.
Pán kolega Kamenický, nieže ja hovorím, že ja si vymýšľam, otvorte si návrh štátneho rozpočtu na strane č. 17, kde vláda sama definuje, ktorými legislatívnymi opatreniami dôjde ku výberu 492 mil. Jedným z nich je vami navrhnuté nezníženie dépeháčky z 20 % na 19. Je to vo výške 235 mil. a ďalších 260 mil. je tam zo zákona o dani z príjmu, odpisovaním, zmenou odpisovania takto dvihnete dane zamestnávateľom, plus pri tej dépeháčke aj občanom Slovenska. Nieže ja to hovorím, tam je to napísané vo vládnom materiáli a môžeme sa baviť o tom, či reálne to bude 235 mil., a môžeme sa reálne baviť, či vláda vyberie 260 mil. naviac dane z príjmov, či naozaj znova sa nebude podvádzať, napr. pri registračných pokladniach, ale chcem vám povedať to, v návrhu rozpočtu na rok 2014 ste napísali: "Od roku 2015 sa predpokladá zníženie štandardnej sadzby dane z pridanej hodnoty z 20 %..." (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne predstaviť svoj pohľad na predložený návrh rozpočtu na rok 2015. Ako každý rok, je to jeden z najdôležitejších zákonov, ktorý prichádza do Národnej rady, a rada by som sa poďakovala aj ministrovi, aj celého jeho tímu za prácu, ktorú vykonal pri zostavovaní rozpočtu.
V čase, keď má naša krajina najvyšší dlh v histórii a zároveň vysokú nezamestnanosť, je pre nás povinnosťou sa zamyslieť sa nad týmto stavom a dospieť k zodpovednému kompromisu, ako budeme hospodáriť s prostriedkami občanov Slovenskej republiky. Preto možno budem aj zbytočne, verím, že nie, úplne reálne kritická. Začínalo to nádejne, ale dnešný návrh rozpočtu nie je dobrým návrhom, aj keď som si stihla prečítať, že náš rozpočet patrí medzi štyri najlepšie v rámci Európskej únie. Z toho pre mňa vyplýva, že všetky záväzky, ktoré požaduje Európska únia, sú dodržané. Možno by sme mohli byť hrdí, ale vzhľadom na množstvo všetkých zmien, ktoré sa na našej legislatívnej scéne odohrali, je ťažko sa z toho tešiť. A celkom to nejde, ak si aj pomyslím, že ešte sme sa ledvaže vymanili z područia funkčnej dlhovej brzdy, čakali sme na zmenu metodiky počítania deficitu a hneď sme boli aj pripravení rezignovať na väčšiu ambicióznosť. Aj keď financie chýbajú vo viacerých oblastiach, otázne zostáva, či navýšenie, ktoré sa konalo cez výbory, zabezpečí skutočnú efektívnosť vynaložených prostriedkov.
Tento rok bola i rozpočtová procedúra, možno povedať, zvláštna, len v krátkosti ju zhrniem, hovorili o nej už aj predchádzajúci kolegovia. V auguste ste predložili čísla, ale v posledný možný októbrový termín predložíte do Národnej rady úplne iné čísla. Potom narýchlo predkladáte pozmeňujúce návrhy na dodatočné výdavky v niektorých rezortoch, a to myslím, že nám nebudete mať za zlé, keď budeme presvedčení o tom, nebudete nám brať naše presvedčenie, že tieto pozmeňováky boli určite vypracované práve vaším ministerstvom. Nedodržiavate ani rámcovo rozpočtové výhľady predchádzajúceho roka. Mne sa zdá, že takýto chaos odráža nie stabilitu, ktorou SMER reaguje na plagátoch, ale hasenie situácie a zašívanie dier. Tu by som debatu o zmene metodiky pri zostavovaní rozpočtu moc nevťahovala, pretože aj keď laicky by som sa pozrela na názov metodiky, je to metodika roku 2010 a dnes máme rok 2014, takže so všetkým ste museli rátať.
Návrh rozpočtu je zlý aj podľa vyjadrenia niektorých inštitúcií, ktoré si vám dovoľujú oponovať. Napríklad Konfederácia odborových zväzov neodporúča ďalšie schvaľovanie, pretože návrh rozpočtu nie je v súlade s programom stability vlády a nebol v pripomienkovom konaní predložený sociálnym partnerom podľa rokovacieho poriadku Hospodárskej a sociálnej rady, stanovisko ZMOS-u, ktorého sa prechod na metodiku ESA 2010 dotklo asi najviac, pretože dopravné podniky boli preradené do sektora verejnej správy, nesúhlasia s predloženým rozpočtom, pretože od obcí sa žiada navýšenie prebytkového hospodárenia o 120 % oproti augustovému návrhu rozpočtu. Navyše sa mi nepáči, že návrh rozpočtu hovorí o šetrení miest a obcí a sám premiér v Žiline vyhlási, parafrázovane povedané, že kto bude voliť SMER, nemusí sa báť šetrenia.
Národná banka Slovenska hovorí o rizikovom rozpočte. Hovorí o týchto rizikách: zhoršenie hospodárenia miestnej správy v roku 2014 oproti plánom v prijatom rozpočte, zlý predpoklad dividend v štátnych podnikoch, ktorý sa môže vyvíjať rôzne v závislosti od hospodárenia, zlý predpoklad o zvýšenej efektívnosti hospodárenia zdravotných poistení, zlý predpoklad čerpania prostriedkov z eurofondov. Ak sa tieto riziká naplnia, dôjde k zvýšeniu rozpočtového deficitu na úroveň 2,7 %, pričom predložený rozpočet hovoril pôvodne o 1,98, tento novší už 2,49 % deficitu.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nepovažuje jednorazové opatrenia na zlepšovanie salda rozpočtu z dlhodobého hľadiska za dobré riešenie a vyčíta vláde spôsob finančnej politiky brzda – plyn. Teda keď sú čo len trochu pozitívne vyhliadky, zvyšujete výdavky, ak negatívne, brzdíte. Pozeráte sa na problematiku príliš krátkodobo. Politika rozpočtu brzda – plyn nie je zodpovedná voči dosiahnutiu cieľa na rok 2017 o vyrovnanom rozpočte, pretože úmyselne vytvára tlak na hospodárenie v nasledujúcich rokoch. Alebo už máte pred sebou iba víziu posledného volebného roku a so skracovaním vášho funkčného obdobia skracujete aj chuť vážne sa popasovať s problémom znižovania deficitu. Veď to nech zostane na vláde, ktorá príde po. Ale pre istotu nesmiete celkom rezignovať, lebo stále je pre vás nádej, že môžete spolu zostavovať vládu. Zodpovedné by bolo postupné mierne brzdenie. Toto všetko sú argumenty fundovaných inštitúcií o tom, že predpokladaný rozpočet sa nedá čítať ružovo-oranžovanými okuliarmi SMER-u - SD.
Vážení páni ministri ministerstva financií, ministerstva práce, toto boli názory odbornej verejnosti, ktoré len podopierajú moje výhrady voči predloženému rozpočtu. Jednej veci však nerozumiem. A to, ako ste sa v rozpočtových výdavkoch pozerali na rodinu. Program podpory rodiny je krátený oproti roku 2014 o 29 mil. eur. Ide pritom o financovanie opatrení, ako sú prídavky na dieťa, rodičovský príspevok, štátom platené poistné, príspevok na starostlivosť o dieťa a ostatné príspevky. Ak sa pozeráme na rozpočtový výhľad rozpočtu 2014, tak pokles v tomto roku je dokonca 42 mil. eur. Vyzerá to tak, že ste schopní dodržať slovo maximálne na jeden rok. Vysvetlite, prosím, sami mamičkám, nech šetria plienky deťom a nech si ani náhodou neplánujú ďalšie bábätko, kým bude vládnuť SMER. Dokonca aj odborná verejnosť sa ohradzuje voči zlému demografickému vývoju, ktorý vy svojou politikou nijako nezastavujete a ani nenastavujete. Lepšie povedané, chýbajú vám politiky, ktoré by riešili prorodinné opatrenia. V tomto by vás práve demografické štatistiky mali motivovať k navýšeniu nielen výdavkov, ale najmä síl do hľadania riešení. Prečo nejdete cestou daňového zvýhodnenia rodín? Vy radšej navýšite cez poslanecký návrh aktívne politiky trhu práce a národný program trhu práce o 32 mil., ktoré sa tiež týkajú určite dôležitého neduhu v európskej spoločnosti, nezamestnanosti mladých, ale pripomínam, že chýbajú i aktívne opatrenia prorodinného typu. Koho si tým kupujete pred voľbami?
Vážený pán minister, nedá sa vám a ľuďom na ministerstve uprieť, že sa vám podarilo zlepšiť príjmovú stránku rozpočtu. Váš výber daní je na vysokej úrovni. Vaša finančná kobra dosahuje úspechy a chcete ju ešte vylepšovať i cez nedávno novelizovaný zákon o dani z príjmov, od ktorého očakávate príliv zhruba štvrť miliardy do rozpočtu. Nepochybujem o tom, že sa nachádzate v ťažkej situácii, kedy všetci chcú, aby ste míňali a zároveň aby ste šetrili. Ale celý rozpočtový proces vyzerá tak, že na jednej strane systematicky pracujete na zvyšovaní príjmov rozpočtu a na druhej strane nesystematicky vyhadzujete peniaze a plátate diery tam, kde vám to prinesie hlasy, navyše s obrovskými kauzami, ktoré sa v týchto dňoch na SMER sypú. Rozpočtová rada vám vyčíta, že konsolidujete nesystematicky, ako by ste sa riadili podľa hesla vášho slávneho rapera: "Žijeme len raz, práve tu a práve teraz". SMER rozhadzuje teraz, pred voľbami. Je vám zrejme jedno, kto bude zostavovať rozpočet na roky 2016 a 2017. Teraz míňate nesystémovo, lebo môžete.
Vážení kolegovia, musím konštatovať, že nepodporím tento návrh rozpočtu a možno aj pre konflikt, ktorý máme za rohom, za našou východnou hranicou. Je vláda ochotná a hlavne pripravená sanovať prípadné straty našim podnikateľom, ktorí prídu o svoje odbytiská? Ich vplyv bude mať dopad aj na náš rozpočet. Mrzí ma, že sa neriešia ozajstné problémy obyvateľov Slovenska, ako je zlý demografický vývoj, zlé prostredie pre podnikanie, ktoré generuje pracovné miesta. Nepáči sa mi fakt, že deficity za posledných päť rokov boli v takej výške, že by sme z nich bez problémov zafinancovali jeden celý ročný štátny rozpočet. Mojou víziou rozpočtu je šetrné zaobchádzanie s peniazmi občanov s dôrazom na rodinu a vzdelávaciu politiku v prospech vytvárania preventívnych opatrení, a nie opatrení, ktoré len reagujú na vzniknutý stav. Prevencia je starostlivosť o rodinu a vzdelanie, a nie masová podpora vybratých skupín pred voľbami. Pripomína mi to heslo starého Ríma "chlieb a hry". Výdavky na rodinnú politiku, ktorá absentuje, sa dajú zvýšiť napríklad i výnosmi lotérií. Práve tie súčasná vláda šetrí už akoby dva roky, nevedno celkom na aký účel. Podľa môjho názoru sú práve peniaze z výnosu lotérií a hazardných hier tie najvhodnejšie, ktoré by mali byť použité na ochranu rodín, keďže samotný zákon o hazardných hrách a jeho aplikácia spôsobuje problémy v rodinách. V roku 2013 predstavovali odvody z prevádzkovania Národnej lotériovej spoločnosti TIPOS, akciová spoločnosť, do štátneho rozpočtu sumu 34 529 788 eur. Mám skôr obavy, že vláda by ich rada použila v predvolebnom roku na uspokojenie záujmových skupín. Takéto sú avíza.
Dovoľte teraz, aby som spomenula vaše sociálne opatrenia, ktoré treba však aj priamo pomenovať. Sú to výhody pre určité znevýhodnené skupiny, ktoré tiež svojím spôsobom zasiahnu do verejných zdrojov. Som za to, aby sa štát postaral, lepšie povedané, aby sa motivačne postaral o svojich občanov, ktorí majú problémy, ale aby solidaritou nazýval skladanie sa strednej vrstvy na vaše sociálne zvýhodňovanie, nie je to správne. Vlaky zadarmo mali stáť 13 mil. Dnes je predpoklad 43 mil. Kto zaplatí tento účet?
Vratky za plyn je rovnako vážne, i keď uznávam, že marketingovo úžasné opatrenie. Od nás, pán minister, stále žiadate a úplne chápeme opodstatnenosť tejto požiadavky, aby, ak predkladáme návrh zákona, aby sme mali jasne zadefinované, odkiaľ získame prostriedky na financovanie zmien v zákone. Preto sa, pán minister, pýtam, skutočne ste tieto sumy za vaše sociálne opatrenia zakomponovali do rozpočtu? Obávam sa, že by sme ich tam ťažko hľadali.
Prečo je pre vás také nemožné riešiť fiškálne neutrálne alebo pozitívne návrhy zákonov, ktoré odstraňujú praktické problémy, ako sú napr. zákon, ktorý budeme teraz onedlho, dúfam, predkladať, historicky nevysporiadané obete komunistického režimu alebo tiež omyly a možno i osobné zlyhania ľudí či zamestnancov pri prevode bezcenných cenných papierov na Fond národného majetku? To sú dve témy, ktoré naozaj nežiadajú žiadne zvýšené náklady alebo zdroje z verejného rozpočtu. Som zvedavá, ako sa práve strana SMER - SD postaví k týmto návrhom. Dokonca počula som, že ak som bola príjemne prekvapená tým, že Fond národného majetku rieši bezcenné cenné papiere, ktoré omylom prišli na fond alebo boli prevedené už z akéhokoľvek dôvodu, počula som, že opatrenia, ktoré boli nasmerované na vyriešenie týchto prípadov, sú opäť pozastavené. Dúfam, že to nie je pravda a že Fond národného majetku sa postaví k týmto problém naozaj správne.
Rada by som konštatovala, že do rozpočtu veľmi ľahko zaistíme miliardu alebo aspoň 0,5 mld. z korupcie, o ktorej každý vie, že tu je, veľa o nej debatujeme, a ktorá je stále ešte v hlavnom prúde diania. Preto je možno zamerať sa aj na odstránenie tohto neduhu. Pol miliardy stojí určite za to.
Z týchto dôvodov, ktoré som spomenula, tento štátny rozpočet, opäť zopakujem, nepodporím.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, každoročne zhruba o tomto čase rokujeme o zákone roka. Mrzí ma, že, chcel som svoje vystúpenie adresovať pánovi ministrovi financií, ktorý ráno avizoval, že tu bude počas celého rokovania, žiaľbohu, nie je to tak, ale to už nie je v mojej moci.
Takže najskôr chcem povedať, že za, každoročne za štátnym rozpočtom, rozpočtom verejnej správy je veľmi veľa práce a nie je to ľahká práca. Chcel by som teda na začiatku oceniť prácu ľudí najmä z ministerstva financií, aj keď, samozrejme, na rozpočte pracujú aj pracovníci iných ministerstiev, ale najmä ľudí z ministerstva financií, ktorí zase odviedli veľmi dobrú robotu a veľmi ťažkú robotu. Je totižto ťažké pripravovať rozpočet vtedy, ak musíte znižovať deficit a vláda nerobí žiadne reformy. Vtedy vlastne musíte vyzametať každý kút. A keďže je to už tretí rozpočet vlády, ktorá nerobí žiadne reformy alebo takmer žiadne reformy – tie, ktoré robí, ako, alebo tvári sa, že robí, ako napr. ESO, v skutočnosti reformami nie sú – tak je o to ťažšie pripravovať štátny rozpočet. Je to ťažké aj preto, že to chce ťažké rokovania s ministerstvami, ktoré chcú oveľa viac peňazí, ako, ako je k dispozícii. A z tohto pohľadu, treba povedať, že, a z tohto pohľadu chcem oceniť prácu ľudí na ministerstve financií.
Na druhej strane politické limity, ktoré sú aj v tom, že vláda nerobí potrebné opatrenia a potrebné reformy a že sa snaží niektoré veci aj kamuflovať, to nie je ale, samozrejme, zodpovednosť úradníkov ministerstva financií, to je politická zodpovednosť vlády a ministra financií.
Dovoľte mi najskôr reagovať na to, čo pán minister Kažimír hovoril, ako uviedol rozpočet dnes ráno. Tvrdil, že rozpočet je najvyrovnanejší v histórii Slovenskej republiky. Neviem, na akých dátach a zdrojoch stavia toto svoje tvrdenie, pretože nielen ja, ale aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tvrdí, že prestávka v konsolidácii, ktorá bola v tomto roku, teda navýšenie štrukturálneho deficitu v tomto roku, inými slovami mínusové konsolidačné úsilie v tomto roku nebude ani len vykompenzované, ak by sa aj naplnili zámery vlády v roku budúcom. Takže nie je to najvyrovnanejší, určite nie najlepší rozpočet v histórii Slovenskej republiky, pretože, opakujem, tú stratu, ktorú naberáme v tomto roku, ani v budúcom roku nedohoníme, a to ani vtedy, keby sa naplnili predpoklady, ktoré sú ale otázne, pretože sú v rozpočte mnohé riziká.
Ďalej pán minister tvrdil, že sa zlepšujú, zlepšuje dlhodobá udržateľnosť verejných financií. Zase Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tvrdí nieže pravý opak, ale tvrdí, že sa ani nezlepšuje, ani nezhoršuje dlhodobá udržateľnosť, že vláda v tomto roku, teda na budúci rok podľa tohto rozpočtu a na budúce roky neprijíma žiadne opatrenia, ktoré by zlepšovali dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Takže musím spochybniť aj toto jeho tvrdenie, že vláda zlepšuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií.
Pán minister sa pochválil citáciou z dokumentu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, keď citoval radu, ktorá vo svojom dokumente hovorí, že v kontexte európskych diskusií postoj Slovenskej republiky nemožno považovať za samozrejmosť. Ale áno, toto pochvala je, ale zároveň už pán minister nedodal, že táto veta zo stanoviska Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa týka najmä ambicióznych cieľov v roku 2016 a 2017, a teda najmä cieľa do roku 2017 dosiahnuť takmer vyrovnaný rozpočet verejných financií. Čiže áno, rada chváli, ale chváli najmä za ambíciu, ktorá zďaleka ešte nie je naplnená a ktorá dokonca realitou v tomto roku, v roku 2014 je značne sťažená. Pretože, ponúknem vám iný citát, materiál Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorý hovorí, citujem: "Bez poľavenia v konsolidácii v roku 2014 by bolo potrebné každoročne zlepšovať štrukturálne saldo v rokoch 2015 až 2017 o menej ako polovicu." Inými slovami, ak by, koniec citátu, inými slovami, ak by vláda nepoľavila v konsolidácii v roku 2014, tak konsolidačné úsilie v rokoch 2016 a '17 by stačilo polovičné oproti tomu, ktoré bude musieť byť a bude oveľa väčšie, a pripomínam, že rok 2016 má byť rokom volebným.
Či bude, to je otázne, pretože teraz ma oslovila redaktorka jednej televízie slovenskej, teraz pred desiatimi minútami, a pýtala sa ma na stanovisko k tomu, čo vraj dnes prehlásil pán predseda vlády, ktorý vraj mal dnes prehlásiť, že ak budú protesty pokračovať, tak vláda podá v budúcom roku, v roku 2015 demisiu. Myslím si a povedal som to aj pani redaktorke, že je to ďalší z dôkazov, že Robert Fico chce ujsť od zodpovednosti, tak ako chcel ujsť od zodpovednosti do prezidentského kresla v tomto roku, len sa mu to nepodarilo. A, žiaľbohu, ten rozpočet, ktorý máme, a stav verejných financií v tomto roku, kedy sa zhoršuje štrukturálne saldo, je dôsledkom ambícií Roberta Fica stať sa prezidentom, ktoré sa mu nevydarili, tak keďže tento pokus nevyšiel, tak teraz rozmýšľa, ako by ušiel inak a iným spôsobom. Veľmi to súvisí s verejnými financiami.
Súvisí to tak, že po prvé, čím dlhšie bude vláda vo funkcii, tým viac budú evidentné prázdne sľuby, kedy sa nasľubovalo všetko všetkým, a realita je opačná, ale súvisí to s verejnými financiami aj v tom zmysle, že pretože sa nekonsolidovalo v roku 2014, naopak, štrukturálny deficit stúpol, v roku 2016 a ’17, ak budeme chcieť naplniť naše ciele, budeme musieť konsolidovať omnoho, omnoho viac, a teda vo volebnom roku by sme museli prijímať nepopulárne opatrenia. V roku 2015 to ešte nebude až také evidentné, takže ujsť od zodpovednosti v roku 2015, mať predčasné voľby v roku 2015 by možno mohlo byť pre SMER a Roberta Fica výhodné.
Ďalej pán minister Kažimír pri uvádzaní rozpočtu povedal, že dlh prvýkrát od roku 2018 klesol alebo klesá, ale už nepovedal, že čistý dlh stále rastie, pretože pokles dlhu, pokles verejného dlhu ako podiel na HDP je daný len dvoma príčinami. Tá prvá príčina je nová metodika ESA 2010, ktorá je úplne mimo vlády, a druhý dôvod je, že vláda použila hotovostné rezervy na zníženie dlhu, hotovostné rezervy až vo výške okolo 2,2 % HDP. Nehovorím, že sa to urobiť nesmie. Môže sa to urobiť, ale je to umelé zníženie hrubého dlhu, ktoré ale neznižuje čistý dlh, pretože použitie hotovostnej rezervy sa do čistého dlhu nepočíta. Čiže napriek tomu, že vláda si vykazuje, že v tomto roku poklesol hrubý dlh, máme stále nárast čistého dlhu, do ktorého sa použitie hotovostných rezerv nezapočítava.
Ďalej sa pán minister pochválil tým, že si požičiavame veľmi výhodne, čo je pravda, ale požičiavame si výhodne najmä vďaka politike Európskej centrálnej banky a vďaka tomu, že často ešte horšie, horšiu politiku, ako robí vláda Roberta Fica, robia viaceré krajiny Európskej únie.
Ďalej musím komentovať výrok pána ministra pri uvádzaní rozpočtu, ktorý tvrdil, že nemocnice by mali do konca roka hospodáriť vyrovnane. Toto považujem za nemiestny žart a čudujem sa, že k takému niečomu, čo je napísané aj v rozpočte, sa aj verejne z tohto miesta minister financií hlási, pretože to nemôže myslieť vážne. Chcem vás upozorniť, že podľa rozpočtu, ktorý je tu predložený, by mali výdavky zdravotných poisťovní na zdravotnú starostlivosť klesnúť o 3 %, čo je najvýraznejší pokles za ostatné roky. Zároveň rozpočet neobsahuje žiadne opatrenia na zníženie výdavkov v zdravotníctve, takže realitou bude nie pokles dlhu, ale nárast dlhu, ktorý nie je v rozpočte vôbec zakomponovaný.
No a ďalej minister tvrdil, že prestávka v konsolidácii v roku 2014 bude plne kompenzovaná rozpočtom v roku 2015, čo nie je pravda. A to, že to nie je pravda, netvrdím len ja, tvrdí to aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Dovoľte teraz teda prejsť k samotnému rozpočtu po komentovaní toho, ako rozpočet uviedol minister financií Kažimír. Po prvé by som rád zdôraznil, že pre zdravý ekonomický vývoj, zdravý ekonomický vývoj a konkurencieschopnosť Slovenska je nevyhnutná preto, aby sa na Slovensku ľuďom žilo lepšie. Pre tieto veci považujem, pre túto vec, pre rast konkurencieschopnosti Slovenska považujem za kľúčové tri veci. Po prvé, resp. štyri veci: zdravé a udržateľné verejné financie, efektívny verejný sektor, zlepšujúce sa podnikateľské prostredie a vedu, výskum a vzdelanie na vysokej úrovni. Keď sa pozrieme na to, ako tento rozpočet verejnej správy na roky 2015 až 2017 ovplyvní tieto štyri kľúčové oblasti, teda zdravé udržateľné verejné financie, efektívny verejný sektor, podnikateľské prostredie a vzdelanie, veda a výskum, tak musím konštatovať, že ich ovplyvní negatívne. Síce treba povedať, že áno, rok 2015 by sa verejné financie mali ozdraviť, ale nezmení sa udržateľnosť, dlhodobá udržateľnosť verejných financií a zároveň sa ani nevykompenzuje negatívny vývoj v roku 2014. Čiže tu som relatívne kritický v tom zmysle, že je dobre, že sa stav verejných financií, ak sa naplnia prognózy rozpočtu, tak stav verejných financií by sa mal zlepšiť v roku 2015, to je pozitívne, ale zlé je, že ani to, ani to nevykompenzuje negatívny vývoj v roku 2014 a nezlepšuje sa dlhodobá udržateľnosť verejných financií.
Čo sa týka efektívneho verejného sektoru, počúvame sľuby o reforme ESO, zatiaľ výsledok je nulový, preto veriť tomu, že v budúcom roku príde k úspore 206 mil., ako to tu avizoval aj minister financií, je, myslím si, veľmi relatívne a je to postavené na vode. Nevidím také opatrenia a také zmeny ani v rozpočte, ani v iných reformách, ktoré by zvyšovali efektívnosť verejného sektoru.
Čo sa týka podnikateľského prostredia, tento rozpočet zvyšuje dane. Len pri, pri priamych, pri daniach, pri dani z pridanej hodnoty a pri dani z príjmov právnických osôb je to okolo 500 mil. eur ročne, čiže za tie tri roky 1,5 mld. eur. Čiže zvyšovanie daňového zaťaženia určite nezlepšuje podnikateľské prostredie.
A ďalej, čo sa týka vedy, výskumu a vzdelania, žiadna pozitívna zmena v rozpočte naznačená nie je. Ak sa pozriete na pomer verejných výdavkov na školstvo, vedu a výskum alebo aj pomer výdavkov na hrubom domácom produkte, tak nedochádza k žiadnej zmene. Ani k pozitívnej, ani k negatívnej. Zároveň vieme, že čo sa týka výdavkov na vzdelanie, vedu, výskum, Slovensko je úplne na chvoste, čo sa týka krajín európskej dvadsaťsedmičky. Takže z tohto pohľadu, takého celkového globálneho pohľadu musím konštatovať, že rozpočet verejnej správy nevytvára potrebné podmienky na to, aby sa zvyšovala konkurencieschopnosť Slovenska, a teda aby sa vytvárali podmienky na lepší život občanov Slovenskej republiky budúcnosti. A to je to podstatné a kľúčové.
Teraz mi dovoľte, aby som to rozmenil na drobné. Minister Kažimír tu sám seba pochválil, aký skvelý rozpočet predložil, musím však konštatovať, že ja si to nemyslím. Predkladal som veľa rozpočtov, bol som pri predkladaní ešte väčšieho počtu rozpočtov. Ten rozpočet som si preštudoval do detailov. Nemyslím si, že tento rozpočet je dobrý. Samozrejme, je pravda, že mohol byť horší, je pravda, že mohol byť horší, je pravda, že veľa krajín západnej Európy má horší rozpočet. Čiže mohol byť horší, ak by sme, ak by minister financií a vláda postupovala tak, ako postupuje francúzska alebo talianska vláda, alebo mohol byť horší, aj keby pokračovala vláda v tom postupe, ktorý použila pri príprave a realizácii rozpočtu na rok 2014, teda na rok tento.
Zásadný problém rozpočtu verejných financií, verejnej správy na budúce tri roky je teda v tom, že ani len nevykompenzujeme tú prestávku konsolidačnú, ktorá tu bola v roku 2014, a pritom ale – a to by som rád zdôraznil – ešte aj rok 2014 môže dopadnúť horšie, ako predpokladá vláda, a už sama vláda predpokladá, že sa nesplní pôvodný deficit 2,63, ale že deficit bude o tri desatiny horší. Môže to byť ešte horšie, pretože Rada pre rozpočtovú zodpovednosť predpokladá, že deficit môže byť v intervale 2,9 až 3,4 %. Čiže rok 2014 sám osebe bol zlý, znamenal mínusové konsolidačné úsilie a navyše sa môže skončiť ešte omnoho horšie, ako sa plánovalo a predpokladalo. Takže aby som to povedal inými slovami, aj keby sa naplnili zámery rozpočtu na rok 2015, ktoré sú spojené so značnými rizikami, tak po troch rokoch vlády Roberta Fica budeme na tom z hľadiska verejných financií horšie, ako sme boli po prvom roku Roberta Fica, vlády, prvom celom roku vlády Roberta Fica. Lebo je pravda, že v roku 2013 sa pomerne výrazne konsolidovalo, o 2,3 až 2,4 %, ale je pravda, že tie, že ten rok 2014 bol rokom veľmi, veľmi zlým. Čiže hovorí o tom jasne konsolidačné úsilie. To konsolidačné úsilie bolo záporné v roku 2014, resp. bude záporné podľa samotného predpokladu ministerstva financií vo výške 1,4 % hrubého domáceho produktu, pričom konsolidačné úsilie v budúcom roku podľa rozpočtu dosiahne maximálne plus 1 %, čiže v tomto roku mínus 1,4 %, nebudú ani vykompenzované jednopercentným konsolidačným úsilím v roku 2015.
Dovoľte mi, aby som to porovnal aj s jediným celým rokom vlády Ivety Radičovej, pretože konsolidačné úsilie v roku 2011, ktorý bol celým, jediným celým rokom vlády Ivety Radičovej, konsolidačné úsilie v tom roku 2011 bolo 2,6 % HDP. Konsolidačné úsilie hovorí o tom, aké sú opatrenia, aký je efekt opatrení, za ktoré môže priamo vláda, ktoré ovplyvnila priamo vláda takými opatreniami, ktoré nie sú jednorazové, ale sú udržateľné aj do budúcna. Čiže konsolidačné úsilie v roku 2011, v jedinom celom roku vlády Ivety Radičovej bolo 2,6 %. Ak sa naplnia predpoklady rozpočtu verejnej správy a ministerstva financií, ktoré sú ale, v ktorých sú ale riziká, tak potom priemerné konsolidačné úsilie za rok – počas celých troch rokov Ficovej vlády – bude 0,7 %.
Čiže ešte raz, rok 2011 2,6 % konsolidačné úsilie, priemerné ročné konsolidačné úsilie za tri roky Ficovej vlády 0,7 %.
Zlé na tom je nielen to, že tá konsolidácia nie je dostatočná, zlé na tom je aj to, že pán minister financií, ak by som to prirovnal k tomu, ak by bol vodič, tak by bol veľmi zlý vodič. Bol by vodič, ktorý neustále šliape na plyn a potom dupe na brzdu. Potom zase šliape na plyn a dupe na brzdu. Presne to sa stalo v rokoch 2011, 2012 a 2013. V roku 2013, ’14, ’15. V roku 2013 sme mali teda to konsolidačné úsilie 2,4 %. To bol úspešný rok, prvý celý, celý rok Ficovej vlády, ktorý bol z hľadiska konsolidácie úspešný. V tomto roku to bude mínus 1,4 a v budúcom roku zase plus 1. Čiže plus 2,4, mínus 1,4, plus 1. Plyn, brzda, plyn. Toto je zlé aj preto, že v takýchto podmienkach ekonomika, to ekonomike škodí. Škodí jej to preto, že keď sa stúpa na plyn, tak tá politika je príliš expanzívna, príliš veľa peňazí je použitých, a keď sa zase robí reštriktívna politika, tak jednoducho to podväzuje ekonomický rast aj rast zamestnanosti.
Mimochodom, tohtoročný, ak sa naplnia tie predpoklady, že plus 1 % konsolidačného úsilia, tak potom podľa analýz ministerstva financií by mala byť fiškálna politika neutrálna. Čiže nemala by byť ani reštriktívna a nemala by byť ani expanzívna. Problém je však v tom, že sa zrejme nenaplnia a len jediné, jediný faktor, ktorý vám poviem, ktorý sa určite nenaplní, a to je čerpanie eurofondov, kde je rozdiel v tom, čo si vláda nakreslila a čo je reálne, 1,3 mld. eur, pretože vláda predpokladá, že 3,35 mld. eur bude mať z eurofondov. Skutočnosť je ale taká, že bude mať len okolo dvoch miliárd. Čiže už nenaplnenie tohto absolútne nereálneho cieľa, ktorý si vláda zapísala do rozpočtu, znamená, že v skutočnosti tá fiškálna politika nebude neutrálna, ale bude reštriktívna. Inými slovami, že bude mať negatívny vplyv na ekonomický rast, že, aj na zamestnanosť, aj na ekonomický rozvoj. Čiže ten problém je v tom, ak teda prirovnám ministra financií k vodičovi, že riadi verejné financie zle, riadi ho, ako keby šoféroval auto dupaním na brzdu a striedavým šliapaním na plyn.
Samozrejme, otázka je, do akej miery to bolo spôsobené tým, že v roku dvetisíc..., že, že vodič Kažimír mal vedľa seba veľmi vplyvného spolujazdca premiéra Fica, ktorého prioritou nebolo ozdravovanie verejných financií ani konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky, ale ktorého prioritou pre rok 2014 bolo, aby sa stal prezidentom Slovenskej republiky. Je evidentné, že to bol hlavný dôvod, ktorý, ktorý bol za konsolidačnou prestávkou, za tým, že v roku 2014 nekonsolidujeme, naopak, stav verejných financií sa z tohto pohľadu zhoršil. Samozrejme, ale, zodpovednosť za verejné financie je predovšetkým na ministrovi Kažimírovi.
Myslím si, že pán minister je zlým vodičom z hľadiska riadenia verejných financií aj preto, že používa rôzne finty, ktorými chce oklamať pravidlá, ale aj verejnosť. Dovoľte mi, aby som teraz poukázal na viaceré takéto finty.
Prvá finta spočíva v tom, že vo výbore Národnej rady, myslím, že to bolo minulý týždeň v pondelok, teda 24. novembra, sa pozmeňovacím návrhom poslancov, poslanca Duchoňa, zvýšil, zvýšili daňové príjmy o 300 mil. eur. Teda nie o maličkosť, o 300 mil. eur! Samozrejme, to bol pozmeňovací návrh, ktorý len formálne predkladali poslanci. Bol to návrh, ktorý bol vypracovaný na ministerstve financií a bol schválený za prítomnosti ministra financií, ktorý tam sedel.
Tu by som chcel upozorniť, že ide o vec, ktorá je, ktorú považujem za nehoráznosť. Za nehoráznosť aj preto, a dovoľte, aby som vám vysvetlil, ako, aké štandardné procesy a postupy pri odhade daňových príjmov a makroekonomických prognóz sú s rozpočtom spojené. Keď som bol prvýkrát ministrom financií v roku 2003, tak sme zaviedli na ministerstve, zriadili sme dva výbory, Výbor pre makroekonomické prognózy a Výbor pre daňové prognózy. Tieto výbory, ktorých členovia sú zástupcovia Štatistického úradu, Národnej banky a analytici najväčších komerčných bánk na Slovensku, tieto výbory majú za úlohu nezávisle a expertne posudzovať odhady ministerstva financií, čo sa týka makroekonomickej prognózy a čo sa týka daňových príjmov. Hlavným zámerom zriadenia týchto výborov bolo, aby sme profesionalizovali a zodbornili tieto odhady, podrobili odhady ministerstva financií nezávislej kontrole, nezávislému auditu, ak chcete, aby ministerstvo financií nemohlo umelo nafukovať, navyšovať alebo znižovať príjmy, väčšinou umelo zvyšovať príjmy. Tieto výbory ostali fungovať aj po tom, ako nastúpila prvá Ficova vláda v roku 2006, a v roku 2011 dokonca sa dostali do, čiže dnes sú uzákonené, sú súčasťou zákona, ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý bol schválený tu ústavnou väčšinou na konci roka 2011. Teda majú veľmi silné, dnes už aj ústavným zákonom potvrdené postavenie.
No a čo sa udialo na tom výbore? Mimochodom, bez toho, aby vôbec o tom bola zmienka, či už v médiách, alebo aj, alebo aj v rozprave. Udialo sa to, že poslaneckým návrhom, poslaneckým pozmeňovacím návrhom k rozpočtu boli len tak zvýšené daňové príjmy u dane z príjmov právnických osôb o 150 mil., u dane z pridanej hodnoty o 100 mil., u spotrebných daní o 50 mil., u dane z príjmov fyzických osôb o 800-tisíc a u príjmov z hazardu o 700-tisíc eur, spolu 301,5 mil. eur, zaokrúhlene 300 mil. eur, pričom odhad príjmov, ktorý bol vo vládnom návrhu rozpočtu, ktorý bol schválený 15. októbra vo vláde, teda s týmito príjmami nepočítal, teda predpokladal príjem daní o 300 mil. nižší a ten odhad, ktorý schválila vláda, ten pôvodný bol schválený na septembrovom zasadnutí Výboru pre daňové prognózy. Inými slovami, on bol urobený odbornými pracovníkmi ministerstva financií a potom na septembrovom rokovaní Výboru pre daňové prognózy všetci tí účastníci odobrili, verifikovali kvantifikáciu týchto daňových príjmov tým, že ich považovali za reálne.
Potom bolo ešte jedno zasadnutie, a to je tiež zaujímavé, tohto výboru, to zasadnutie bolo 20. 11. 2014, a to výbor, ten daňový výbor vtedy riešil len to, akým spôsobom zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky ovplyvní verejné financie. A ten výbor 20. 11. povedal, že nemení odhad iných daní, ale mení odhad celkových verejných financií z hľadiska toho, že nižšie, že tá odvodová odpočítateľná položka bude znamenať nižší príjem pre zdravotné poisťovne, a zároveň došlo k malým zmenám pri dani z príjmov právnických a fyzických osôb, lebo pri fyzických osobách je odpočítateľná položka, znižuje základ dane, čiže pri, znižuje, áno, znižuje základ dane, čiže ak zavediete odpočítateľnú položku, tak budete mať viac na dani z príjmov fyzických osôb a zároveň viac aj na dani z príjmov právnických osôb, pretože keď sa znížia odvody, tak sa znížia náklady zamestnávateľa a to by malo zvýšiť ziskovosť. Ale to sú nepatrné zmeny. To je tých 800-tisíc eur.
Ale čo sa týka iných daní, čo sa týka DPH, čo sa týka iných zväčšovaní, výbor jasne povedal, explicitne to povedal, že sa nemení prognóza daňových príjmov okrem týchto drobných, ktoré súvisia s odpočítateľnou odvodovou položkou, a okrem zníženia príjmu zdravotných poisťovní o 160 mil. z titulu odvodovej odpočítateľnej položky. Napriek tomu, teda v rozpore s tým, čo ministerstvo predložilo do Výboru pre daňové prognózy, a v rozpore s pravidlami, ktoré sú zahrnuté aj v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti, boli poslaneckým pozmeňovacím návrhom, ktorý v skutočnosti bol ale návrhom vládnym, zvýšené daňové príjmy o 300 mil. eur. Našťastie, lebo mohlo byť aj horšie. Horšie mohlo byť, keby zároveň v návrhu, v tom alebo iných návrhoch sa tieto peniaze aj použili. Našťastie, tie peniaze sa nepoužili a to je tá rezerva, o ktorej hovorí aj minister financií, že to je rezerva na prípadný lepší, nie horší, pozor, lepší vývoj daňových príjmov. Čiže to nie je tých 0,2 %, ktoré tam sú, ale to je ešte iná, ďalšia rezerva.
V čom spočíva ale tá finta? Finta spočíva v tom, že týmto si vlastne, sa nezvyšuje deficit, lebo umelo, zdôrazňujem, umelo, v rozpore so stanoviskom Výboru pre daňové prognózy sa zvýšili príjmy. Zároveň sa nerozmenili tieto peniaze, neminuli sa peniaze, ale nechávajú sa aj vo výdavkoch v akejsi rezerve, čiže nezvyšuje sa deficit tým, pretože keby sa tie peniaze minuli, tak, samozrejme, by to bol problém, ale, čo je kľúčové, je to, že sa tým umelo zvyšujú celkové výdavky.
Prečo je to dôležité alebo prečo to vláda robí? Podľa mňa to robí preto, že hrozí, a to viem odcitovať aj zo stanoviska Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, že ak by došlo k zvýšeniu v budúcom roku dlhu nad 55 %, tak by bola povinnosť zmrazovať výdavky. Ak sa zmrazujú výdavky, tak sa zmrazujú výdavky na úrovni schválených výdavkov v štátnom rozpočte. Čiže finta spočíva v tom, že sa vytvára vankúš. Vytvára sa vankúš, aby v prípade, keď bude vývoj horší, tak aby rok pred voľbami, kedy sa bude pripravovať rozpočet na volebný rok, aby aj napriek zmrazeniu bolo z čoho míňať, aby zmrazenie verejných výdavkov nespôsobilo politické náklady.
Čiže to je prvá finta, ktorá je použitá v rozpočte a ktorú považujem za jednoducho absolútne nekorektnú. Považujem ju za porušenie doterajších pravidiel, aj za porušenie vlastne ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorá jasne hovorí, že všetky tie príjmy by mali byť, by mali podliehať posúdeniu Výboru pre daňové prognózy.
Podobnú fintu ministerstvo financií urobilo pri odhade čerpania eurofondov. Ako? Návrh rozpočtu verejnej správy, celý, je založený na makroekonomickej prognóze. To je druhý výbor, ktorý je veľmi podobný ako Výbor pre daňové prognózy. Tiež je tým istým zákonom schválený, tiež funguje od roku 2003. Vždy, keď ministerstvo pripravuje rozpočet, tak najskôr urobí prognózu makroekonomického vývoja, prognózu daňových príjmov a na základe toho zadefinuje potom vlastne príjmy, potom sa zadefinuje deficit a to vám dá sumu prostriedkov na výdavky, ktoré sa môžu minúť.
Výbor pre makroekonomické prognózy zase odobril prognózu ministerstva, ale odobril takú prognózu ministerstva, ktorým ministerstvo predpokladá, že čerpanie eurofondov v budúcom roku bude na úrovni zhruba 2 mld. eur, teda 2,6 % HDP. Zároveň ale zaujímavé je, že v rozpočte, v položkách, ktoré sa už týkajú eurofondov, teda príjmov a výdavkov z eurofondov a ktoré sú potom aj minuté, samozrejme, vo výdavkoch, sa predpokladá, že z eurofondov vyčerpáme 3,35 mld. ročne. Čiže nie zanedbateľný rozdiel. Rozdiel 1,350 mld. Čiže zase prečo došlo k tejto finte? Sú dva hlavné dôvody. Prvý je ten, že tak nereálne čerpanie vo výške 3,36 mld. eur by cez makrovýbor neprešlo. Jednoducho, tí analytici a tí zástupcovia Národnej banky a Štatistického úradu by povedali, že tá prognóza je nereálna. Tomu sa vyhli tým, že tam dali jedno číslo, ale do rozpočtu potom napočítali číslo iné. Rozdiel je enormný, opakujem, 1,35 mld. eur.
Druhý dôvod, prečo je to tak, je, že týmto si vytvárajú zase ďalší vankúš. Vankúš v tom, že keď sa nečerpajú eurofondy, tak sa nečerpajú ani peniaze na spolufinancovanie a to znižuje verejné výdavky. Tak ako v tomto roku, keď odhad samotného ministerstva financií je, že v tomto roku ušetríme na výdavkoch 191 mil. eur z titulu nižšieho čerpania eurofondov, ako boli tie, ktoré predpokladal rozpočet. Čiže na jednej strane ten dôvod bol ten, že chceli obísť výbor, ktorý by takéto niečo určite neodobril, ktorý by povedal, že tá prognóza je nereálna, je založená na nereálnych predpokladoch, na druhej strane si ešte vytvorili vankúš na to, aby mohli konsolidovať tým spôsobom, že sa nebudú čerpať eurofondy. To je síce pravda, že nečerpanie eurofondov v pôvodne predpokladanej výške znižuje deficit, ale zároveň treba povedať, že je to veľmi škodlivé pre krajinu a pre ekonomiku, pretože ono to nemá efekt z hľadiska deficitu, tie peniaze z eurofondov prídu aj na príjmovej stránke a minú sa aj na výdavkovej stránke.
Ale keď sa neminú, tak to má dva zásadné negatívne dôsledky. Prvý dôsledok je ten, že jednoducho nevyužívame peniaze, ktoré máme zadarmo k dispozícii, neinvestujeme, nevytvárame nové hodnoty, nevytvárame nové pracovné miesta. Tým, že sa neinvestuje a nevytvárajú nové pracovné miesta, tak sa podväzuje budúci vývoj, budúci rast a aj čisté bohatstvo krajiny a na druhej strane sa ešte zvyšuje riziko, že o tie peniaze prídeme. Len v tomto roku tzv. korekcie, samotné ministerstvo financií priznáva, že definitívne prídeme o 80 mil. eur, to sú korekcie, to je to, čo už je evidentné, že nám Brusel nepreplatí, odhad Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je, že korekcie v tomto roku budú až 150 mil. eur, teda že definitívne prídeme, stratíme 150 mil. eur, pričom ďalšie straty sú veľmi reálne a hrozia. Čiže prvá finta, obídenie Výboru pre daňové prognózy, druhá finta, obídenie výboru pre makroprognózy.
Finta č. 3. Dividendy z SPP. V tomto roku si ministerstvo financií, a teda aj vláda, nakoniec aj parlament smeráckou väčšinou to schválil, napočítalo, že z SPP bude príjem do štátneho rozpočtu dividend v takej výške, ako keby štát bol 100 % vlastníkom všetkých dcérskych spoločností. Čo ale, samozrejme, vieme, že nie je. Štát je 100 % vlastníkom len materskej spoločnosti, v ktorej ale žiadne dividendy nie sú, lebo je stratová. Vo všetkých dcérskych spoločnostiach, ktoré sú ziskové, má štát 51 %. Napriek tomu si do rozpočtu započítal celých 100 %, čo je evidentný nonsens a nezmysel, takže budeme mať, štát bude mať o 150 mil. eur menej, ktoré si jednoducho vycucal z prsta, pretože ten zisk SPP v tomto roku odhadovaný, resp. v minulom roku, za ktorý v tomto roku sú dividendy, bol okolo 300 mil. eur.
Čo je ale zarážajúce najviac, je, že po takejto doslova drzej lži to isté zopakovalo ministerstvo financií a vláda v rozpočte na budúci rok. Napriek tomu, že je evidentné, že to je proste nezmysel, znovu na rok 2015 je tam započítaný ako príjem štátneho rozpočtu 100 % dividendy zo 100 % zisku dcérskych spoločností. Tentokrát výpadok nebude 150, ale bude zrejme okolo 130 mil. eur, pretože ziskovosť sa mierne znížila v tomto roku, za ktorý budú platené dividendy v roku budúcom, a preto Rada pre rozpočtovú zodpovednosť predpokladá, že výpadok z titulu tohto, tejto položky bude 131 mil. eur. Nedá sa mi to nazvať inak ako doslova, doslova nehorázna lož a finta, pretože je to vec, ktorá sa potvrdila a ukázala ako, ako nereálna, ako jednoducho podvod v tomto roku, napriek tomu sa to zopakuje v roku budúcom. Keď som to čítal, tak, mimochodom, mi prišla na myseľ, prišiel refrén z jednej skladby od skupiny Lucie, ktorý, ten verš je tam asi taký, že "Leninova pleš, tvrdohlavá lež". Neuveriteľne tvrdohlavá lož, proste zopakovaná znovu bez kúska, bez kúska hanby.
Finta č. 4. Finta č. 4 spočíva v tom, že rozpočet verejnej správy predpokladá v budúcom roku historicky najvyšší pokles výdavkov zdravotných poisťovní na zdravotnú starostlivosť, až o 3 %, napriek tomu ale predpokladá zlepšenie salda hospodárenia zdravotníckych zariadení, teda znižovanie dlhu. A to bez akýchkoľvek opatrení. Čiže v tomto roku, mimochodom, vytvorí zdravotníctvo dlh, hneď vám to poviem, neviem to teraz nájsť, ale ak sa nemýlim, okolo 170 mil., áno, 170, tak, 170. Samotné ministerstvo financií, aby sme tomu rozumeli, v návrhu rozpočtu tvrdí, že odhad dlhu v zdravotníctve, čiže tohtoročného dlhu, nerozpočtovaný nárast záväzkov v roku 2014 bude 177 mil. eur. Čiže samotné ministerstvo tvrdí, že nárast dlhu v zdravotníctve v tomto roku je 177 mil. eur. Zároveň nepripravilo ministerstvo ani zdravotníctva, ani iné žiadne opatrenia, ktoré by to znížili, a zároveň dáva menej peňazí do zdravotníctva a zároveň očakáva, že dlhy v budúcom roku tvorené nebudú. A keby len to, v tom by ste si mohli povedať, v tom nie je finta, v tom je len proste len zopakovanie toho, čo urobili vlani, a okrem toho spôsob, akým sa v zdravotníctve hospodári, ale je tu zase istá finta a tá finta je v tom, že doteraz sa dlh zdravotníckych zariadení započítaval nielen do výdavkov, ale započítaval sa aj do dlhu, do verejného dlhu.
Ministerstvo financií zmenilo od budúceho roka metodiku tak, že tento dlh, ktorý je evidentné, že bude narastať, sa už nebude započítavať do verejného dlhu, ale do verejného dlhu sa započíta až vtedy, keď dôjde k oddlženiu. Tým menia metodiku, ktorá platila doteraz. Doteraz platila taká, že už keď sa ten dlh vytvoril, tak sa započítal nielen do verejných výdavkov, ale aj do verejného dlhu. Prečo to robia? No súvisí to zjavne s tým, že tak ako si vytvárajú umelý vankúš cez tie predchádzajúce finty, tak touto fintou sa snažia znížiť riziko, že dlh prekročí 55 % a budú musieť zmrazovať verejné výdavky. Pretože tie dlhy v zdravotníctve sú teda veľké a narastať evidentne budú, ale oni si nebudú musieť toto narastanie dlhu započítať do verejného dlhu, čiže znižujú riziko nevyhnutnosti zmrazovania verejných výdavkov v predvolebnom období. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán poslanec, chcem sa len spýtať, na ako dlho ešte asi predpokladáte.

Mikloš, Ivan, poslanec NR SR
Ešte na dosť dlho. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Nadlho? Tak potom asi budeme musieť prerušiť.

Mikloš, Ivan, poslanec NR SR
Áno. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Takže prerušujem rokovanie, vyhlasujem obednú prestávku, budeme pokračovať o 14.00 hod. pokračovaním vo vystúpení pána poslanca Mikloša.
Ďakujem.

(Prerušenie rokovania o 13.03 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážená kolegyňa, kolegovia, milí hostia, ja som síce už hovoril pred prestávkou, ale zistil som následne, že, samozrejme, predpokladám, že čistou zhodou okolností internetový prenos počas môjho vystúpenia nefungoval, nebol tu ani pán minister, zrejme nerátal s tým, že sa bude rokovať aj po 12.00 hod., takže ja by som veľmi stručne zopakoval, aby to mal pán minister z prvej ruky... (Reakcia z pléna.) Predpokladám. Ale napriek tomu, napriek tomu veľmi stručne zhrniem aj to, čo som povedal, a potom nadviažem aj s vecami, ktoré som ešte nehovoril.
Takže čo sa týka rozpočtu verejnej správy na rok 2015 až 2017, je to kľúčový dokument aj z hľadiska spravovania krajiny, ale aj z hľadiska vytvárania podmienok a predpokladov na to, aká bude Slovenská republika, aká bude slovenská ekonomika. Z hľadiska vytvárania predpokladov na to, či sa na Slovensku bude žiť lepšie, či bude viac práce, či bude vyššia životná úroveň, alebo nie. Z tohto pohľadu musím povedať, že ten rozpočet je premárnenou šancou, aj keď, samozrejme, má isté pozitíva, ale som presvedčený, že tie negatíva prevládajú.
Podľa môjho názoru štyri kľúčové predpoklady sú na to, aby sme zvyšovali našu konkurencieschopnosť a aby sa na Slovensku žilo lepšie. Sú to zdravé a dlhodobo udržateľné verejné financie, je to efektívny verejný sektor, je to zlepšujúce sa podnikateľské prostredie a je to veda, technika, vzdelanie na, na vysokej úrovni.
Rozpočet je kľúčový dokument z toho pohľadu, že on ovplyvňuje všetky tieto veci buď priamo, alebo nepriamo, a tu musím konštatovať, že síce pozitívne je, že sa idú v roku 2015, ak sa naplnia predpoklady rozpočtu, čo je ale spojené s rizikami, že sa idú verejné financie ozdravovať po ročnej prestávke, to je síce pozitívne, ale negatívne je, že sa ani nevykompenzuje negatívny vývoj v roku 2014, kedy sa stav a zdravie verejných financií zhoršili.
Čo sa týka verejného sektora, síce sa avizuje úspora cez projekt ESO, doterajšie skúsenosti, ale skôr nabádajú k skepse, takže uvidíme o rok.
Čo sa týka podnikateľského prostredia, to sa zhoršuje a to, čo sa týka priamo verejných financií, zvyšuje sa daňové zaťaženie zhruba o 500 mil. eur ročne, 1,5 mld. za tri roky, takže zjavné zhoršenie.
A čo sa týka vedy, techniky, vzdelania z hľadiska, ani z hľadiska podielu na HDP, ani z hľadiska podielu na verejných výdavkoch nedochádza k rastu, dochádza k udržaniu toho podielu, čo pri stave, v ktorom financovanie v tejto oblasti je, tiež nie je dobrá správa, pretože sa nachádzame na chvoste medzi poslednými z hľadiska verejných výdavkov na túto oblasť.
Pán minister na začiatku rozpočet vychválil. Nemyslím si, že ten rozpočet je dobrý, samozrejme, platí, že mohol byť aj horší, ak by pán minister a vláda napodobnili niektoré juhoeurópske krajiny alebo ak by napodobnili sami seba spred roka, pretože rozpočet na rok 2014 bol vyslovene zlý, zhoršil zdravie našich verejných financií, znamenal prestávku v konsolidácii verejných financií, a to dokonca takú, že toto zhoršenie za rok 2014, ktoré už vláda priznala aj, že to bude horšie, ako bol plánovaný rozpočet, že deficit nebude 2,63, ale 2,9. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť to môže byť dokonca až 3,4, a teda je evidentné, že rok 2015 ani nevykompenzuje tú prestávku, to zaostávanie v roku 2014. Hovoril som to na číslach, nebudem ich, nebudem ich opakovať.
Za zlé považujem, že vláda, ale aj minister financií osobne, pretože on zodpovedá za verejné financie, robí politiku plyn, brzda, plyn, teda skôr brzda, plyn, brzda, čo je, samozrejme, zlé z hľadiska rastu a rozvoja ekonomiky aj podnikateľského prostredia.
A spomínal som aj to, že hlavným dôvodom zrejme boli nenaplnené prezidentské ambície predsedu vlády Fica, prečo v roku 2014 sme mali prestávku, a teda konsolidácia v ďalších rokoch bude musieť byť omnoho, omnoho väčšia a nepríjemnejšia, čo môže byť dôvod na ďalšie špekulácie o skracovaní volebného obdobia a úteku od zodpovednosti, čo sú najnovšie správy a hity.
No a spomenul som aj to, že za veľmi zlé považujem, že minister financií používa niektoré finty, nazval som to finty a veľmi stručne teda zopakujem.
V zásade prvé dve znamenajú obchádzanie pravidiel rozpočtovej zodpovednosti, konkrétne obchádzanie dvoch výborov, Výboru pre daňové prognózy a Výboru pre makroekonomické prognózy tým, že sa pozmeňovacím poslaneckým návrhom, ktorý ale bol evidentne pripravený vládou, zvýšili príjmy - aj príjmy, daňové príjmy - vo výške 300 mil. eur, a táto rezerva sa umiestnila vo Všeobecnej pokladničnej správe, aj tým, že sa, že rozpočet je síce založený na makroekonomickej prognóze, ktorú schválil Výbor pre makroekonomické prognózy, ale tá rátala s omnoho nižším čerpaním eurofondov, ktoré považujem za omnoho reálnejšie, ako sú tie, ktoré sú premietnuté do rozpočtu. Rozdiel je znovu výrazný, 1,3 mld. eur.
Ďalšou fintou je, že tak ako v tomto roku, aj v budúcom roku vláda predpokladá príjem z dividend, ako keby bola 100 % vlastníčkou dcérskych spoločností SPP, čo nie je pravda, a tak ako sa to nenaplní v tomto roku, nenaplní sa to ani v roku budúcom, napriek tomu vláda si to do rozpočtu napísala.
A finta č. 4, tým som končil svoje vystúpenie dopoludnia, spočíva v tom, že napriek tomu, že rozpočet predpokladá v budúcom roku historicky najvyšší pokles výdavkov zdravotných poisťovní na zdravotnú starostlivosť, napriek tomu rozpočet predpokladá znižovanie dlhu bez akýchkoľvek opatrení a vyrovnané hospodárenie. Zase bolo to tak v tomto roku, poukazovali sme na to, poukazovala na to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, už pre tento rok to ministerstvo priznáva, napriek tomu si to dáva do rozpočtu aj v budúcom roku a ešte naviac ministerstvo zmenilo postup, svoj postup tak, že už tento dlh zdravotníckych zariadení nezapočítava do verejného dlhu, a zmenilo teda prax v tom, že ho chce započítať, až keď sa bude uskutočňovať oddlženie, čo je, samozrejme, zmäkčenie pravidiel, doteraz sa to započítavalo v tom bežnom roku, kedy záväzky vznikli.
Myslím si, že tieto finty majú všetky vlastne jedného menovateľa, a to je snaha zmäkčovať si podmienky a vytvárať vankúš pre prípadné vyššie výdavky, ak by došlo k prekročeniu hranice 55 % HDP dlhu v budúcom roku, čo by znamenalo, že pre rok 2016, pre volebný rok by sa museli zmrazovať verejné výdavky na úrovni predchádzajúceho roka. Zjavne a jednoznačne ide o obchádzanie pravidiel a obchádzanie pravidiel, ktoré sú dokonca aj zahrnuté v ústavnom zákone pre rozpočtovú zodpovednosť.
Toto bolo teda veľmi stručné zhrnutie toho, čo som omnoho podrobnejšie hovoril vo svojom dopoludňajšom vystúpení. Dovoľte mi, aby som teda teraz pokračoval.
Ďalšia, spomenul som štyri veľké finty, teda obchádzanie daňového výboru, obchádzanie výboru pre prognózy, dividendy z SPP najmä a zdravotníctvo aj zmena metodiky započítavania dlhu zdravotníctva, ďalšia drobná finta je v tom, že pôvodne vymyslený a uplatnený jednorazový príjem z odvodu z podnikania regulovaných odvetví sa rozpočtuje aj ďalej. Takže tá jednorazovosť bude asi taká, ako bola dočasnosť pobytu spojeneckých vojsk na území Československa po roku ’68.
Na niektoré ďalšie finty upozorňuje aj stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Napríklad upozorňuje na nejasne formulované ciele v oblasti deficitu v rozpočtu nielen za rok 2015, čo ministerstvo vysvetľuje tým, že teda pripravovalo rozpočet podľa metodiky ESA 95, kedy sme prekračovali, teraz je pripravený podľa metodiky ESA 2010, kedy neprekračujeme, čo je fakt. Na druhej strane je tam nejasné formulovanie napriek tomu, pretože sú tam 2,3 % HDP, zároveň je tam rezerva 0,2 %, zároveň je tam rezerva na lepšie daňové príjmy a tá nejasnosť je, aj čo sa týka roku 2014.
Čo sa týka roku 2014, v rozpočte sa, napríklad ministerstvo uznáva, že deficit bude vyšší, že nebude 2,64, ale 2,93, zároveň ale tvrdí, že platí záväzok rozpočtového deficitu 2,6 bez toho, aby uvádzalo akékoľvek opatrenia, ktorými to chce z tých 2,93 na 2,6 znížiť. Takže platí to, čo tvrdí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, že sú tam nejasne formulované ciele v oblasti deficitu rozpočtu.
Ďalšou výhradou rady je, že sa nerozpočtujú všetky príjmy a výdavky verejného sektora, a teda sťažuje možnosť porovnania rozpočtových údajov so skutočnosťou. A nerozpočtovaním všetkých výdavkov dochádza k selektívnemu zmrazovaniu. Na to by som chcel upozorniť najmä ministrov, pretože zjavne sa pristupuje rôzne k rôznym rezortom a zjavne pre niektoré rezorty sa vytvára mäkšie, jednoduchšie prostredie pri zmrazovaní a pri niektorých horšie. Naviac rozpočty sa často v skutočnosti, rozpočet výrazne líši, napr. v kapitole ministerstva vnútra pre rok tento, 2014, na zabezpečenie verejného poriadku je výrazný, výrazný nárast oproti pôvodne rozpočtovaným prostriedkom z inej položky rozpočtu.
Tak teraz by som prešiel k roku 2014 a potom by som rozobral rok 2015. Aký teda bude vlastne deficit v roku 2014? Ako som povedal, mal byť 2,63, ministerstvo predpokladá 2,97, zároveň ale tvrdí, že bude pôvodný, 2,63, bez toho, aby uvádzalo, akými opatreniami by to chcelo dosiahnuť. Naopak, podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je predpokladaný deficit pre tento rok 2,9 až 3,4 %. Tu by som rád uviedol aj na číslach a zopakoval, prečo som presvedčený, že tá konsolidácia, že bolo veľmi zlým krokom a veľmi veľkou nezodpovednosťou, že vlastne konsolidácia v roku 2014 sa neuskutočnila a že teda sme mali konsolidačnú prestávku.
Na ilustráciu, to len opakujem, v roku 2011, v jedinom celom roku vlády Ivety Radičovej bolo konsolidačné úsilie 2,6 %, za tri roky vlády Roberta Fica, ak sa naplnia predpoklady samotnej vlády, čo nie je isté, ale ak sa naplnia predpoklady vlády, tak bude priemerné ročné konsolidačné úsilie za roky 2013, ’14, ’15, bude 0,7 % ročne, čiže 2,6 % ročne vláda Ivety Radičovej, 0,7 % ročne vláda Roberta Fica.
Ten rok 2014 je naozaj zlý a možno bude ešte horší a je teda evidentné, čo bolo dôvodom pre túto prestávku, čo, samozrejme, zvyšuje riziko splnenia nášho strednodobého, strednodobého cieľa, to je byť blízko vyrovnanému rozpočtu v roku 2017.
Pozrieme sa teraz na položky a, mimochodom, všetky čísla a údaje, ak by chceli byť spochybňované, čerpám z rozpočtu alebo z materiálov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Čo sa týka, čo sa týka jednotlivých položiek rizikových pre tento rok, je veľmi dobré urobiť si podrobnejšiu analýzu toho, v čom sú tie riziká nielen z hľadiska toho, aká je kvantifikácia odhadovaných rizík, ale aj z hľadiska iných hľadísk.
To prvé hľadisko, na ktoré by som chcel upozorniť, je pozrieť sa na to, čo boli identifikované riziká Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, analytikmi, opozíciou vlani a do akej miery sa naplnili. Pretože ministerstvo financií vlani pri schválení rozpočtu na tento rok tvrdilo, absolútnu väčšinu týchto rizík odmietalo. Tvrdilo, že to riziká nie sú. Veľmi dobre je analyzovať si, ako sa teda potvrdili alebo nepotvrdili odhady ministra financií a Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, to je prvý dôvod, prečo je to dôležité.
Druhý dôvod, prečo je to dôležité, je ten, že ministerstvo v mnohých oblastiach opakuje znovu tie chybné kroky a tie dôvody tých rizík znovu opakuje, či je to v zdravotníctvo, či sú to samosprávy alebo či sú to dividendy. Znovu, či sú to emisné kvóty, znovu opakovanie tých istých príjmov, ktoré sú veľmi pochybné a veľmi, veľmi rizikové.
A tretí zaujímavý dôvod, prečo sa treba pozrieť hlbšie na tie riziká, ako sa napĺňajú riziká v tomto roku, je pozrieť sa na to, kto je zodpovedný za to. A v akom zmysle vláda alebo iné subjekty sú zodpovedné za negatíva, ale aj pozitíva toho vývoja verejných financií v tomto roku. A v tomto zmysle si myslím, že vyhodnotenie rizík rozpočtu za rok 2014 je v istom zmysle vysvedčením vlády. A preto chcem vás upozorniť na prílohu č. 1 dokumentu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, kde je vyhodnotenie rizík rozpočtu v roku 2014, kde nájdete odhad Rady rozpočtovej zodpovednosti tých rizík z decembra minulého roka, teda v čase schvaľovania rozpočtu, potom aktualizovaný odhad z mája 2014, kedy vypracovali svoje stanovisko, a potom aj odhad už terajší ministerstva financií, ako sa tie riziká, na ktoré rada, ale aj opozícia upozorňovala, ako sa napĺňajú. Ten, to vysvedčenie je veľmi zaujímavé a musím povedať, že nie veľmi lichotivé.
Ak by som... A ja som to urobil, ja som to urobil aj graficky, tie riziká a tie negatívne dôsledky, resp. dôsledky, ktoré negatívne riziká, ktoré sa naplnili, teda negatíva, kde je vláda zodpovedná za to, že tie negatíva sa naplnili, tie som označil červenou. Kde je to neutrálne, kde to bolo mimo vlády alebo sú tam buď plusy, a alebo mínusy, ale bolo to mimo vlády, to som označil oranžovou a to, kde je vývoj lepší, tak som označil zelenou. A môže za to vláda, je to vďaka vláde. Takto to zhruba vyzerá graficky. (Rečník zobral do rúk papier s grafom, ukazujúc ho plénu.) Myslím, že to jasne vidieť, že tá červená výrazne, výrazne dominuje. Ak by som to mal teda povedať číselne, tak tých oblastí, ktoré boli, ktoré sú iné, ktoré teda sú iné, ako rozpočet predpokladal, ale nielen horšie, ale aj lepšie, kde sú odchýlky, tak tých oblastí je spolu 20. V dvoch prípadoch je to pozitívne, v dvoch prípadoch je to lepšie, ako vláda predpokladala a aj vďaka vláde. V troch prípadoch je to neutrálne a v 15 prípadoch je to horšie a všetkých týchto 15 prípadov je zodpovednosť vlády. Dovoľte, aby som to prešiel, lebo si myslím, že to má svoju vypovedaciu schopnosť.
Samosprávy. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť predpokladala, že v samosprávach je riziko 120 až 180 mil. eur, ministerstvo tvrdilo, že žiadna, žiadne riziko tam nie je. Dnes už ministerstvo financií uznáva a do vyhodnotenia rozpočtu započítalo 117 mil. nižšie, teda prekročenie výdavkov samospráv oproti predpokladom z minulého roka.
Čiže tu musím, tu musím ale zdôrazniť, že to nie je zodpovednosť samosprávy. Lebo niekto by mohol povedať, dobre, ale to nie je chyba vlády, vláda to naprognózovala dobre, ale samospráva nedodržala obmedzenia, ktoré mala dodržať. Nie je to pravda, pretože je evidentné, po prvé upozorňovali na to nielen samosprávy, ale upozorňovali na to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, opozícia, analytici upozorňovali, že tie výdavky sú podseknuté a že sú nereálne podhodnotené a že nebude možné ich udržať. Naviac dokazuje to aj fakt, že čo sa týka samospráv, tie výdavky - najmä na investície - sú tak nízke, že už v posledných rokoch nepokrývajú ani odpisy, čo, samozrejme, je vec zlá, lebo aj z hľadiska čistého bohatstva sa tým zhoršuje čisté bohatstvo krajiny. Čiže hospodárenie samospráv – riziko naplnené, zodpovednosť vláda, pretože ten odhad bol zlý. Zlé je, že v roku 2015 ide vláda zopakovať presne to isté a to riziko je znova aj v rozpočte na rok 2015.
Zdravotníctvo. Nerozpočtovaný nárast záväzkov. Pôvodne Rada pre rozpočtovú zodpovednosť pred rokom odhadovala, že to bude 50 až 100 mil. Samo ministerstvo financií dnes odhaduje, že to bude dokonca 177 mil. eur v tomto roku. Čiže nárast záväzkov zdravotníckych zariadení v tomto roku o 177 mil. eur oproti tomu, čo rozpočtovala vláda. Zase zodpovednosť jednoznačne vlády, pretože bola na to upozorňovaná zase aj Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, aj opozíciu, aj analytikmi, aj zdravotníkmi, že ten rozpočet je nereálny a že bez skutočných reformných a ozdravných opatrení ten deficit bude narastať a záväzky po lehote splatnosti budú narastať. Dnes to už uznáva aj ministerstvo vo výške 177 mil. eur.
Ďalej. Výpadok z predaja emisných kvót predpokladala Rada pred rokom, že to bude 50 až 100 mil., dnes ministerstvo financií priznáva že to bude 55 mil., čiže je to v tom intervale. Vtedy pred rokom ministerstvo tvrdilo, že žiaden výpadok nebude, že ten príjem je reálny. Ukázalo sa, že nebol, a zase je to jednoznačná zodpovednosť vlády, že nezrealizovala, že buď zle odhadla, alebo nezrealizovala, alebo kombinácia jedného aj druhého.
Ďalší. Nižší vplyv z reformy verejnej správy, ESO. Nižšie príjmy z predaja majetku a nižšie úspory z výdavkov. Rada odhadovala toto riziko na úroveň 50 až 100 mil. Samotné ministerstvo financií dnes priznáva, že výpadok bude 46 mil. eur. Čiže takmer sa naplnila spodná hranica odhadu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Hovorila o tom nielen rada, hovorili o tom zase opoziční poslanci viacerí vrátane mňa, ale aj iných, že to nie je reforma a že úspory neprinesie.
Ďalej. Presun nevyčerpaných prostriedkov Európskej únie a spolufinancovania do ďalších rokov. Zase poukazovali na to všetci, že je to nereálne, tak ako na to poukazujeme teraz, napriek tomu, že to bolo nereálne rozpočtované v minulom roku, nereálne sa to rozpočtuje aj teraz.
Korekcie súvisiace s čerpaním Európskej únie – samo ministerstvo financií predtým nepriznané ako možné riziko. Ministerstvo financií dnes priznáva, že to bude len v tomto roku 80 mil. eur, inými slovami, že definitívne prídeme o 80 mil. eur za korekcie, teda za peniaze, ktoré nám budú odobraté za zlé čerpanie eurofondov. Rada predpokladá, že to bude viac, takmer dvojnásobne viac. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť predpokladá, že to bude 150 mil. eur.
Ďalej neuznanie presunutých príjmov z dividend za príjem podľa metodiky ESA 95. Zase vec, na ktorú rada upozorňovala, aj ju kvantifikovala. Ukázala sa, že pravdu mala rada. Nižšie príjmy z dividend od Slovenského plynárenského priemyslu samo ministerstvo financií dnes uznáva, nie, tu nie je údaj o tom, či to uznáva alebo neuznáva. Aktualizovaný odhad rady je, že ten výpadok v tomto roku bude 131, v roku 2014 bude 131 mil. eur. Tu zopakujem, ide o to, že vláda sa stále tvári – aj ministerstvo financií –, že zinkasuje dividendy, ako keby štát vlastnil 100 % dcérskych spoločností SPP, pričom vlastní len 51 %.
Ďalej došlo k zmene preto, že mierne pozitívny vplyv mala zmena metodiky ESA 2010, ale to je neutrálne, zato to, to som dal oranžovým a to je prvá oranžová farba zatiaľ z toho, čo som, čo som hovoril.
Ďalej neplnenie daňových príjmov, digitálna dividenda, pokuty, samotný odhad ministerstva financií je, že sa nenaplnia príjmy vo výške 41 mil. eur. Jasná zodpovednosť – vláda a ministerstvo financií.
Ďalej je predpoklad, že môže dôjsť k výpadku z titulu výplaty nerozdelených ziskov súkromných poisťovní. To môžme povedať, že je neutrálne, že tam vláda pri súkromných zdravotných poisťovniach kompetenciu nemá.
Pozitívne, prvá pozitívna vec je, že časť týchto rizík je krytá lepším výberom daní. Odhad lepšieho výberu daní, odhad výboru pre daňové prognózy je takmer 500 mil. eur, 498 mil. eur.
Už ale ďalšia položka je úspora na spolufinancovaní a vyvolaných investíciách, kde ministerstvo financií odhaduje, že už ušetríme 191 mil. Čiže tu by sa zdalo, že napriek tomu som to vyčiarkol červenou jednoznačne preto, že síce ušetríme, ale ušetríme spôsobom, ktorý je pre krajinu a pre ekonomiku zlý, pretože po prvé budeme mať menej na investície, na výdavky, na rast zamestnanosti, na rozvoj, a po druhé zvyšuje sa riziko, že tie fondy môžu prepadnúť, keďže čím viac sa nečerpá a odsúva, tým viac fondov môže prepadnúť. Čiže hodnotenie negatívne, zodpovednosť – vláda.
Úspora zo sankcií ústavného zákona. Tým, že podľa pôvodnej metodiky sa prekračoval dlh 55 %, tak vláda musela zmraziť, usporila, ale to myslím, že jednoducho musela, pretože ústavný zákon to jednoznačne stanovuje ako povinnosť, takže to je neutrálne z hľadiska vlády.
Ďalej je tu druhý a posledný pozitívny vplyv vládnej politiky, a to je vplyv hospodárenia Železníc Slovenskej republiky, kde ministerstvo odhaduje 20 mil. eur, že by to mohlo mať pozitívny vplyv. A potom len samé negatívne.
Jednorazový príjem súvisiaci s odvodom z podnikania v regulovaných odvetví hodnotím ako negatívne jednoducho preto, že to mal byť pôvodne jednorazový odvod a teraz sa z toho stáva, zdá sa, dlhodobejší nástroj, takže svedčí o neschopnosti vlády aj dodržať slovo, ale aj riešiť problémy tak, ako ich riešiť treba.
No a nakoniec v tej tabuľke máte aj ďalšie zaujímavé položky, ktoré sa týkajú rizík z pohľadu čistého bohatstva bez vplyvu na saldo rozpočtu. Tu by som možno veľmi stručne vysvetlil, lebo nie vždy je zrejmé, o čo ide.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť sa snaží, aj keď to nie je ľahké, merať, merať aj tzv. čisté bohatstvo štátu a merať aj to, ako transakcie, ktoré štát robí aj pri ozdravovaní verejných financií napríklad, či náhodou nie sú robené tak, že síce pomôžu krátkodobo, ale znížia čisté bohatstvo štátu. A tu, žiaľbohu, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, nie ja, tvrdí, že existujú štyri, všetky, samozrejme, negatívne riziká z hľadiska čistého bohatstva štátu, a to po prvé zníženie hodnoty majetku z dôvodu predaja majetku štátu v projekte ESO. Čistá hodnota pri predaji nehnuteľností napríklad, ktoré máme naviac, sa môže znížiť dvoma spôsobmi. Ten prvý spôsob je vtedy, keď sa predá nehnuteľnosť pod skutočnú trhovú cenu, a teda zmení sa forma aktív. Štát mal budovu, predá ju, získa finančné prostriedky, ale ak tie finančné prostriedky sú nižšie ako trhová hodnota tej budovy, tak na majetku svojom stratí. Má menej, ako mal predtým. Ale ešte je aj druhá možnosť, ako môže štát znížiť čistú hodnotu majetku, a to je vtedy, keď predá hoci aj za trhovú cenu, zmení sa len forma aktív, ale potom tie peniaze použije na bežné výdavky. Tým pádom vlastne štát v prvom kroku nestratí na čistom bohatstve, lebo to, čo má v nehnuteľnosti, má v peniazoch, ale tým, že minie tie peniaze, tak, samozrejme, sa zníži čistá hodnota majetku štátu, pretože ak by to nebol predal, alebo ak by tie peniaze investoval do niečoho, tak by čistá hodnota neklesla.
Mimochodom, týmto spôsobom, a to je ďalšia vec, na ktorú chcem upozorniť, keďže štát škrtá aj v investíciách na budúci rok a neplnia sa predpoklady eurofondov, sa vlastne znižuje čisté bohatstvo štátu aj tým, že sa žije z podstaty. Spomínal som, že v samospráve vlastne prostriedky a investície nepokrývajú ani odpisy, čo znamená znižovanie čistého bohatstva, čistého bohatstva štátu.
Ďalšia oblasť, kde sa znižuje čistá hodnota štátu, je z dôvodu obmedzenia kapitálových výdavkov, to som teraz spomínal, potom je to predaj aktív podnikov, najmä Carga a použitie príjmov na bežné výdavky, to som vysvetlil, prečo to znižuje, a potom je to použitie aktív z odvodu finančných inštitúcií na bežné výdavky a vznik podmienených záväzkov. Čo je zase, ak sa minú tieto peniaze na bežné výdavky, čo sa deje, znižuje to čistú hodnotu majetku štátu.
Takže vysvedčenie vlády z pohľadu tohto roka, z pohľadu roka 2014 vyzerá asi takto: 15 negatívnych, 2 pozitívne, 3 neutrálne. (Rečník zobral do rúk papier s grafom, ukazujúc ho plénu.)
Pozrime sa na rok 2015. V roku 2015 až ’17, ale kľúčový je, samozrejme, rok 2015, na ktorý je rozpočet záväzný, tie ostatné dva roky sú skôr indikatívne. Takže prvé riziko roka 2015 je rok 2014. Spomínal som, že nielen podľa mňa, podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť môže deficit v tomto roku byť nie 2,9, ale až niekde medzi 2,9 až 3,4 %. Samozrejme, čím horší výsledok v tomto roku, tým väčšie riziká pre rok budúci.
Čerpanie eurofondov na úrovni, na ktorej, na ktorej je asi reálne predpokladať ich čerpanie, a to, čoho sme svedkami doteraz, je jedným z obrovských zdrojov týchto rizík.
Čiže nezodpovedná rozpočtová politika v roku 2014 môže ohroziť naplnenie strednodobého cieľa v roku 2017. A konštatuje to aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá hovorí, že konsolidácia sa presúva na roky 2016 a ’17 a že bez poľavenia v roku 2014 by stačilo v rokoch 2015 až ’17 menej ako polovičné konsolidačné úsilie oproti tomu, ktoré bude nevyhnutné kvôli tomu, že rok 2014 sme vypustili z dôvodov, ktoré sú všeobecne známe.
Ďalší problém roka 2015 je dlh. Aj pán minister vo svojom vystúpení sa hrdil tým, že prvýkrát klesá dlh meraný ako podiel dlhu na HDP. To je síce pravda, treba ale povedať ale. Hrubý dlh síce klesol, ale klesol z dvoch dôvodov. Po prvé vďaka metodike ESA 2010 a po druhé kvôli použitiu hotovostnej rezervy na financovanie dlhu, čím sa znižujú likvidné aktíva v rokoch 2014 až '17 v priemere o 2,2 % HDP. Čiže čistý dlh, do ktorého sa nedajú započítať tie, tie aktíva, použitie hotovostnej rezervy, čistý dlh rastie ešte aj v roku 2014. A je aj logické, ak nám rastie deficit, a deficit nám rastie neustále, tak, samozrejme, nemôže klesať dlh.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť na strane 20 svojho stanoviska tvrdí, citujem: "V prípade negatívneho vývoja sa môže deficit priblížiť k hranici 3 % HDP a dlh opätovne prekročiť 55 % HDP." Toto je, mimochodom, toto konštatovanie, že pri naplnení rizík môžme prekročiť 55 % hranicu dlhu, a to je konštatovanie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, je podľa môjho názoru hlavným dôvodom, prečo vláda a ministerstvo financií robia finty, ktoré robia, ktoré som spomínal. Umelé nafúknutie daňových príjmov aj výdavkov s tým, že výdavky sú držané v rezerve vo Všeobecnej pokladničnej správe, o 300 mil. eur, aby, keď sa bude musieť pripraviť rozpočet nie na vyššej výšky, ako bol rok 2015, pre volebný rok 2016, aby tam bol vankúš vo výške 300 mil., alebo nezapočítavanie dlhu zdravotníckych zariadení, ktorý evidentne bude narastať v budúcom roku do dlhu, aby to náhodou neprekročilo, alebo ďalšia vec, ktorú som ešte nespomínal, trvalý, vytrvalý nesúhlas vlády a ministerstva financií s výdavkovými stropmi.
Čo sú výdavkové stropy? Keď sa pripravoval zákon, ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, tak sa počítalo s tým, že budú zadefinované výdavkové stropy. Výdavkové stropy sú veľmi efektívny nástroj proti umelému alebo neefektívnemu zvyšovania výdavkov, pretože počítať to cez konsolidačné úsilie je po prvé, problematickejšie z hľadiska definície a po druhé, proste menej jasné a menej vynútiteľné. Ale akonáhle by existovali výdavkové stropy, čo by znamenalo, že aj pri lepšom ekonomickom vývoji a lepšom výbere daní sa nemôže minúť viac, ako je výdavkový strop, tak by to bolo oveľa efektívnejšie obmedzenie vlády proti plytvaniu, alebo ak chcete inými slovami, tlak na to, aby vláda konsolidovala.
Napriek tomu, že bola dohoda, ešte keď sme, ešte keď počas vlády Ivety Radičovej sme diskutovali za ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, bola zhoda na tom, že sa prijme a schváli zákon o výdavkových stropoch. Vláda nekoná, ministerstvo financií nekoná, mlčí. Myslím, že dôvod je aj tento. Ak by boli výdavkové stropy, také finty by nepomohli a ani lepší vývoj by sa nedal minúť, lepší príjem by sa nedal minúť ani finty, ktoré spomínam, by nepomohli.
Takže aké sú riziká pre roky 2015 až '17? Prvé spočíva teda v tom obídení výboru pre daňové prognózy a navýšení daňových príjmov poslaneckým návrhom zjavne, evidentne pripraveným na ministerstve financií.
Druhým rizikom sú riziká prognózy, o ktorých hovorí stanovisko Rady rozpočtovej zodpovednosti. Nebudem to opakovať. Vyplývajú z horšieho potencionálneho vývoja vonkajšieho prostredia, ale aj z toho, že keď sa vyhodnocovali doterajšie prognózy, tak sa ukázalo, vždy ten vývoj bol skôr horší ako lepší.
Čo je dôležité pri roku 2015, je to, že riziká, na ktoré vlani upozorňovala aj opozícia, aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, sa takmer plne naplnili. Veľmi podrobne som to, myslím, tu prezentoval a napriek tomu vláda väčšinu tých položiek rozpočtuje znova, väčšinu, teda znovu opakuje toto správanie, ktoré sa ukázalo ako absolútne nezodpovedné a ktoré sa ukázalo ako naplňujúce riziká. Ide o samosprávy – zase podhodnotenie výdavkov na úrovni okolo 100 až 200 mil., tie čísla sú zo stanoviska Rady pre rozpočtovú zodpovednosť – zdravotná starostlivosť 50 mil., dividendy SPP a Východoslovenských elektrární 169, predaj emisných kvót 52. Všetky tieto položky zhodou okolností teda boli aj v rizikách pre tento rok v rozpočte, ktorý sa schvaľoval vlani.
Ak si k tomu napočítate to, čo bolo schválené tým pozmeňovacím návrhom, a teda zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky a zvýšenie miezd v školstve, čo je zhruba 260 mil., a spočítate si tie riziká, ktoré identifikovala a kvantifikovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, tak sa dostanete k rizikám alebo ku kvantifikácií rizík vo výške 631 až 731 mil. eur, čo nám, mimochodom, zvyšuje deficit z 1,98 najskôr na 2,3, to je odvodová odpočítateľná položka a mzdy, čo vláda schválila, ale tie ďalšie položky, ktoré kvantifikuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, to zdvíhajú až na úroveň 2,8 až 3 % hrubého domáceho produktu. Inými slovami povedané, ak sa naplnia riziká, na ktoré Rada upozorňuje, riziká pre rok 2015, ktoré zhodou okolností sú takmer totožné s rizikami pre tento rok, ktoré sa naplnili, tak deficit nebude 2,3 %, ale bude 2,8 až 3,0 %.
Zase počul som aj argumentáciu, že nárast pre samosprávy je v rozpočte, avšak Rada pre rozpočtovú zodpovednosť jasne tvrdí, že "nárast pre samosprávy v budúcom roku oproti tomuto roku je spôsobený výlučne metodologickou nekonzistentnosťou." A ako som už spomínal, rozpočty samospráv nezabezpečujú ani, ani nepokrývajú, najmä rozpočty na kapitálové výdavky, nepokrývajú ani odpisy. A ďalej problém je v tom, že rozpočty pre samosprávy podľa môjho názoru vychádzajú z toho, že aj pre samosprávy platilo zmrazenie výdavkov podľa zákona, ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ale to zmrazenie už neplatí, keďže podľa metodiky ESA 2010 nie sme nad hranicou 55 %, ale pod touto, pod touto hranicou.
Takže aby som zhrnul a uzavrel s tým, že chcem avizovať, že nechcel som hovoriť príliš dlho, aj keď som asi hovoril napriek tomu dlho, že vystúpim ešte ústne, kde sa budem venovať ďalším oblastiam, ale zatiaľ chcem teda skonštatovať, že tak ako sa napĺňajú riziká pre rok 2014, ktorý znamenal, žiaľbohu, prestávku v konsolidácii a výrazne komplikuje situáciu pre budúce roky, tak v rozpočte na rok 2015 až ’17 sú opäť riziká vo veľkej výške, ktoré, musím povedať, že je až zarážajúce, že sa tam znovu nachádzajú, keďže ide vo všetkých prípadoch o totožné oblasti, ako boli identifikované v tom pre tento rok, a naplnili sa pre tento rok. Zároveň musím konštatovať, že vláda a ministerstvo financií používa pri tohtoročnom rozpočte aj novinky, ktoré som nazval fintami, kde obchádza výbory, teda obchádza ustanovenia zákona, ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, konkrétne obchádza výbory, Výbor pre daňové prognózy a Výbor pre makroekonomické prognózy.
A to, čo považujem za najzásadnejšie, je, že síce vláda sa pokúša v tom roku 2015 ozdraviť verejné financie a predpokladané konsolidačné úsilie by malo byť plusové, čo treba oceniť, na druhej strane ale to robí spôsobom, ktorý nezabezpečuje dlhodobé ozdravenie verejných financií. Mimochodom, aj konštatovanie pána ministra tu ráno, že sa zlepšuje dlhodobá udržateľnosť verejných financií, nie je pravdivé. Minimálne Rada pre rozpočtovú zodpovednosť síce netvrdí, že sa zhoršuje, ale zároveň tvrdí, že sa neprijímajú žiadne opatrenia, ktoré by zlepšovali. Čiže v najlepšom prípade ostáva táto dlhodobá udržateľnosť nezmenená.
Ak sa však ale pozrieme na čisté bohatstvo štátu, ako sa vyvíja čisté bohatstvo štátu z hľadiska verejných financií, tak tam sa to skôr zhoršuje. Takže z tohto pohľadu je síce znižovanie deficitu a ozdravovanie verejných financií pre rok 2015 krokom dobrým smerom, a, chvalabohu, za to v porovnaní s tým, čo sa dialo v roku 2014. Ale ani z hľadiska veľkosti tejto konsolidácie, ale najmä v súvislosti s ďalšími vecami a súvislosťami, na ktoré som poukázal vo svojom vystúpení, som presvedčený, že tento rozpočet nie je dobrým rozpočtom a celkom určite zaňho hlasovať nebudem.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pánu poslancovi Miklošovi za veľmi hlbokú a dôslednú analýzu navrhnutého štátneho rozpočtu. Ja by som z nej len upozornil alebo podčiarkol možno niektoré veci, že rozpočet sa dá napísať, keďže sa píše na papier, a papier, ako vieme, znesie všetko aj pekne a dobre vyzerajúco. Aj tento vyzerá lepšie určite ako ten predchádzajúci, ale netreba zabudnúť, že je to plán. Je to plán, ktorý vychádza z nejakých predpokladov, ktoré, v tomto vystúpení na viacerých miestach bolo veľmi správne – a plne sa s tým stotožňujem – spochybnené alebo nie spochybnené, ale vyvrátené.
Takže tento plán sa nenaplní, a z toho vyplýva, že aj to konsolidačné úsilie alebo šetrenie, kľudne to môžeme nazvať, bude ešte horšie, ako, ako sa predpokladá. Takže nielen nedosiahne alebo neeliminuje tú prestávku, ktorá bola v minulom roku, ale sa ešte viac prehĺbi.
A keď to tak všetko, sa na to pozerám tak dohromady, vychádza mi to, že to korešponduje s tými dnešnými slovami, ktoré zazneli od premiéra Fica, a povedal by som to tak inými, iným spôsobom, že ide sa na doraz, že už sa nepočíta s rezervou, ide sa na doraz, aby sa to ešte doklepalo v tom do toho pätnásteho, do tých predčasných volieb, ktoré pravdepodobne budú, a potom sa zasa všetko začne odznova riešiť.
Takže myslím si, ja tu vidím súvislosť a myslím si, že za tými slovami, ktoré dneska tak ako keby mimovoľne zazneli, treba hľadať vážnejšie súvislosti, ako sa na prvý pohľad môže zdať.