44. schôdza

Ďakujem pekne. Ja tu mám také tri postrehy. Ja neviem, či stihnem. Prvý. Taká reč tela pána ministra a naozaj sa mu dobre sedí. Len tak som rozmýšľal, že pán minister má za sebou silnú vládu a nechajú ho robiť, zjednodušene. Ktovie, koľko by ste vy boli dokázali, keby ste vy mali možno tak silnú vládu a nemuseli ste možno robiť kompromisy v niektorých veciach?
Lebo aj ten váš príspevok po všetkom tom útrpnom, čo tu zažívame, kým tu nie ste, a k rozpočtu prídete, tak je takým osviežením naozaj, lebo už to zas nastavuje to, čo by malo byť. Teda je to súboj nejakých názorov, ideológií, lebo, lebo by ste ani neverili, čo tu sa deje. Tu pohrobkovia pravice, niektorí z vás sa ruvú o autorstvo takých nesystémových opatrení, ako je zrušenie odvodov. Tu váš kolega vedľa vás sediaci sa hlásil o autorstvo k niečomu tak brutálne nesystémovému, že to je, naozaj že na úrovni tragédie. No tak si tu my žijeme, kým tu nie ste.
A poslednú tretiu, ak stihnem, to je to, že ste spomenuli to zdravotníctvo. A naozaj to je vec, ja si dobre pamätám, jak aj minister Kažimír povedal, že už to nedovolí, aby mu tam znova napchali to zdravotníctvo. Viete, keby niekto tuneloval hutníctvo, tak si to všimneme a povieme, nedovolíme tunelovať hutníctvo, lebo. A oni naschvál nechali tam to zdravotníctvo, lebo my tak, tak prijímame, no tak zdravotníctvo, však zdravie a neviem čo. A nakoniec sme zistili po čase a, chvalabohu, sme to na konci už zistili, že vôbec nejde o to, že to toľko stojí. To stojí toľko preto, že z toho sa platia rádovo iné veci, že niekto nemá kúska hanby a proste to tuneluje. A to zdravotníctvo je vybrané zámerne, lebo očakáva sa od ľudí, že uznajú, že zdravie.
Čiže ten cynizmus je absolútny. Verím, že ešte o tom bude reč.

Pán exminister, vy ste niekoľkokrát spomínali samosprávy a ste spomínali, že bude nárast finančných zdrojov pre samosprávu. A ja vám musím pripomenúť, ja viem, že keby ste vy vládli, tak určite tie samosprávy by taký príjem nemali. A to hlavne z niekoľko dôvodov. Kto znížil samosprávam z fyzických podielových daní na 65%? Musela prísť naša vláda, aby navyšovala príjem z daní fyzických osôb. No nesmejte sa. To nie je na smiech. Ale to je tragédia. Kto samosprávam stúpil na krk? Vy ste spomínal niekoľkokrát brzdu, no vy ste stúpili na brzdu, že skoro auto skapalo. Pán exminister, naozaj sa môžete hanbiť. Kto vyrubil daň z predaja majetku na samosprávu? No vy. Musela prísť naša vláda, aby toto zrušila. Vy si to uvedomte. A teraz kritizuje návrh, aký máme strašne zlý, pomaly by mala prísť apokalypsa. No ona bola prišla, keby ste boli pokračovali.
A kto si sám povalil vládu, keď ste už nevedeli kam z konopí? No vy ste si ju sami zrušili. Nikto druhý, nikto na vás nerobil nátlak. Nevedeli ste, kam z konopí. A môžete sa usmievať všetci, koľko vás je tam z SDKÚ, alebo už ani neviem ako ktorá strana, koľko ich máte. Skrátka ste nevedeli, čo máte robiť. A teraz vy nemáte ani morálne právo kritizovať, že pán minister pripravil zlý rozpočet. No vy by ste ho takýto určite nepripravil. (Reakcia z pléna.) Tak sa moc nečudujte.
Naozaj nemáte žiadne právo kritizovať tento rozpočet.

Začnem kolegom Bublavým. Po prvé my máme nie právo kritizovať, my máme povinnosť kritizovať, pán poslanec. Ste už neviem koľko rokov poslancom, ak ste nepochopili, aká je úloha opozície, že je to kontrolovať a kritizovať vládu, tak vitajte v parlamente.
Po druhé. Že by som sa mal hanbiť. No, priznám sa, že keď vás počúvam, tak sa hanbím, ale nie za seba.
Po tretie. Súhlasím s vami, že ja by som takýto rozpočet určite nepripravil, to s vami, to s vami plne súhlasím.
Čo sa týka samospráv, chcem len pripomenúť, neviem, či ste boli už starostom, lebo vy ste asi aj starostom, vtedy, keď sme pripravovali fiškálnu decentralizáciu. Keď sme ju pripravovali, to bolo v roku 2003 alebo '4, '3, na sneme ZMOS-u sme dostali aj s premiérom Dzurindom strašný piskot a strašný krik a strašné odmietnutie. Rok na to, keď sme ju schválili a uviedli do života, mali sme standing ovation. Viete prečo? Pretože starostovia a primátori sa presvedčili, že fiškálnou decentralizáciou sme dali aj istotu, aj predvídateľnosť, aj viac zdrojov do samosprávy. Takže čo sa týka samosprávy ja, pán kolega, mám čisté svedomie.
A ak sme museli potom prijímať aj úsporné opatrenia, museli, tak sme ich museli prijímať preto v roku 2011 a '12, že vaša vláda v čase svetovej finančnej krízy mala najvyšší nárast verejných výdavkov spomedzi všetkých krajín európskej dvadsaťsedmičky. Absolútne nezodpovedne rozhadzovala a dva roky po sebe mala deficity 8,5%. Preto sme potom museli stúpať aj na tú brzdu, takže by bolo dobre tieto veci si prípadne ozrejmiť, a potom púšťať silné slová o hanbení.
A posledná poznámka k tomu, čo hovoril pán poslanec Hlina a pán poslanec Kaník, lebo myslím si, že to bolo podobné. Ja si inak nemyslím, že pán poslanec Kažimír má až takú ľahkú úlohu, a ten rozpočet pre tento rok to dokazuje. On síce je vodičom verejných financií, ale má veľmi silného spolujazdca, ktorý podľa mňa, jeho prezidentské ambície... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja sa ospravedlňujem pánovi profesorovi, ale naozaj som požiadal o vystúpenie v reakcii na pána poslanca Mikloša.
Myslím si, že v odpovedi pánovi poslancovi Bublavému by som začal tým, že tak ako odpovedal pán poslanec Mikloš, asi tým, že každá líška si svoj chvost chváli, ale môžete to brať aj akože z pohľadu toho, čo budem ja hovoriť. (Povedané so smiechom.) To je proste asi úplne legitímne a úplne rovné.
Pán poslanec Mikloš, keď som, ja som v podstate naozaj nemohol byť na prvej časti vášho vystúpenia, ale počul som tú druhú časť, ktorá trvala vyše 40 minút a z toho 25 minút ste sa venovali hodnoteniu možných alebo vami predpokladaných výsledkov roku 2014, čo mne samo osebe zrejme dokazuje, keď venujete tak veľa času roku 2014, že nevidíte až tak veľa problémov na rozpočte roku 2015, z hľadiska, logika mi o tom tak hovorí, keď tak hovoríte o roku '14. Rok '14 je naozaj zložitý a je z pohľadu udržania fiškálneho cieľa dokonca zložitejší ako rok 2013. To potvrdzujem. To je proste namieste a vyplýva to z mnohých dôvodov. Niektoré z nich ste naozaj aj, aj pomenovali a pravdivo ste ich pomenovali.
Ja by som ešte pridal snáď ten základný problém, ktorý vyplýva objektívne zo zmeny metodiky ESA, z ESA 95 na ESA 2010, ktorý nás v mnohých veciach prekvapil, a vy možno budete tvrdiť, že nás neprekvapil, ale aj predstavitelia Štatistického úradu, aj ľudia z rozpočtovej rady vám povedia, že ešte koncom septembra tohto roku sme nemali úplne jasno. To znamená, nemali sme oficiálne na papieri, ktoré napríklad subjekty verejnej správy nám vstúpia do verejného sektoru, a akým spôsobom ktoré tie typy výdavkov a príjmov budú vnímané ako ESO-vské výdavky a ESO-vské príjmy. Ja to považujem za zlé z hľadiska vypočítateľnosti riadenia verejných financií, dokonca až škandalózne, ale je to objektívny proste problém, ktorý, za ktorý nemôže ani Štatistický úrad Slovenskej republiky, ale ktorý je následkom zle organizovanej metodologickej zmeny na celej pôde Európskej únie. S tým je spojený napríklad kľúčový výpadok príjmov ESO-vských v roku '14 v oblasti dividend zo štátnych podnikov. A netýka sa to len toho problematického SPP, ale napr. aj SEPS-u, kde my sme sústredili v rozpočte na tento rok dividendy z dvoch rokov do jedného roku. Ak by ste ma za to chceli kritizovať, tak, pán poslanec, musím povedať, že pod vaším vedením rezort financií niekoľkokrát pracoval z hľadiska metodológie, ktorá bola odsúhlasená aj naším Štatistickým úradom, aj rezortom financií na tzv. úzuse dvoch rokov starých, dva roky starých dividend. To znamená, za ESO-vské dividendy sa podľa vnútornej metodiky ministerstva financií a Štatistického úradu Slovenského úradu považovali výsledky hospodárenia alebo dividendy štátnych firiem maximálne dva roky staré. Nechcem sa tu sporiť o to. Je to naozaj vecná vec. Navzájom by sme si dokázali alebo niekde na pohári vína s Vladom Tvarožkom by sme si vedeli potvrdiť, že aj vo vašich rozpočtoch boli dividendy štátnych podnikov dva roky staré evidované a dokonca aj zaúčtované ako ESO-vský príjem.
Vzhľadom na to, že rok '14 už bol poznamenaný vo vzťahu k Eurostatu akýmsi duchom nových pravidiel, tak Eurostat oveľa naozaj sprísnil, sprísnil metodiku a závery notifikácie jednotlivých, hospodárenie jednotlivých krajín. A koniec koncov naozaj v tejto tortúre nebola podrobená len Slovenská republika, ale aj iné krajiny. Chcem len napríklad podotknúť, že výsledkom novej metodiky je navýšenie dlhu o 15 percentuálnych bodov v susednom Rakúsku, čo je koniec koncov dôkaz o tom, že tých kostlivcov Rakúšania mali oveľa viac ako, ako Slováci, pretože na Slovensku zmenou metodiky na konci dňa verejný dlh klesol, aj keď napr. rozpočtová rada alebo rada rozpočtovej zodpovednosti, ale aj ministerstvo financií predpokladalo interne dokonca negatívny dopad. To znamená, my sme sa naozaj obávali, že zmenou metodiky dôjde k navýšeniu verejného dlhu, a to aj za rok 2013, eventuálne za rok 2014. Na konci dňa sme boli, opakujem, príjemne prekvapení výsledkom notifikácie za rok 2013 s tým, že nám verejný dlh poklesol, ale pre výsledok hospodárenia roku '14 naozaj má naďalej negatívne dopady, hlavne vyradením z ESO-vských príjmov dividend, ktoré boli pôvodne rozpočtované do príjmov roku 2014, a to je aj dôvod, to je kľúčový dôvod, prečo nám dodatočné nadpríjmy rozpočtové, ktoré ste správne pomenovali na úrovni asi 500 mil. eur, to nie je malá položka, áno, oproti rozpočtu sme vybrali na daniach a odvodoch o pol miliardy viac, ale vzhľadom na tieto negatívne faktory to zatiaľ nestačí na to, aby sme udržali fiškálny cieľ na úrovni 2,64. Ak hovoríte o tom, o cieli za rok '14, vlastne argumentujete odhadom, takým rozstrelom rozpočtovej rady medzi 2,9 až 3,4, ja vám môžem pri poznaní, poznaní a pri znalosti veci k dnešnému dátumu, začiatku decembra, povedať, že sa oveľa viac blížime k tomu dolnému odhadu, to znamená, aby to bolo pod 3 %.
Najväčším rizikom z tohto pohľadu sú možné korekcie. To je opäť prítomná, prítomná, téma. Tu vás ale musím upozorniť, že prípadné rozhodnutia o korekciách, ktoré by ešte padli do deficitu roku 2014, by síce ohrozovali cieľ udržať rozpočet pod 3 % alebo deficit pod 3 %, ale prípadné navýšenie nebude znamenať navýšenie štrukturálneho deficitu, lebo sú to jednorazové výdavky.
Z tohto pohľadu neprijímam váš a tu prichádzam k tomu hlavnému ortieľu alebo takému obvineniu z vašej reči, že výsledok expanzie fiškálnej roku 2014 sa nebude kompenzovať štrukturálnym úsilím v roku 2015, pretože vy ste uviedli vo svojej reči, že zhoršenie štrukturálneho deficitu alebo fiškálna expanzia roku ’14 môže dosiahnuť až úroveň 1,2 %. Toto zásadne odmietam, pretože vy rátate s tou hornou hranicou 3,4 ako z hľadiska svojho niekedy depresívneho naladenia rozpočtovej rady (povedané so smiechom), ktoré má ale, samozrejme, vo svojom štatúte pomenovaná rozpočtová rada, ale opakujem, tam kľúčovým faktorom môžu byť korekcie, ktoré sú ale jednorazovým výdavkom, ak teda sú, a dnes ich nevidíme v takom objeme, to znamená zhoršenie štrukturálneho salda. My zatiaľ pripúšťame maximálne na úroveň 0,7 %, podobne ako to vidí aj Európska komisia. Z tohto pohľadu sa líšime. Tá expanzia 0,7 alebo 1,2, to, čo hovoríte vy. Z tohto pohľadu váš výrok nie je pravdivý v tej miere, že by, že by štrukturálne úsilie budúceho roku nekompenzovalo expanziu v roku, v roku ’14. Čiže ak váš celkový záver, že výsledkom fungovania vlády, druhej vlády Roberta Fica bude len malinké štrukturálne úsilie.
Tu si ja dovolím pripomenúť, že sme prevzali od vašej vlády hospodárenie tejto krajiny so štrukturálnym deficitom niekde na úrovni okolo 4 %, v roku 2013 sa nám podarilo dosiahnuť cieľ 1,3 % štrukturálneho deficitu. Teraz v roku ’14 sa vraciame niekde k 2 % a štrukturálne úsilie roku '15 je niekde na úrovni medzi 0,8 až okolo 1 %. Viete, že tak to platí aj to, čo povedal Ľudo Kaník, je to všetko plán a výsledok štrukturálneho úsilia a resp. expanzie, uvidíme, na čiernom, na čiernom papieri ho budem mať, čierne na bielom ho budeme mať naozaj potvrdené takto o rok, výsledky hospodárenia roku '14. Čiže robíte účty bez hostinského, ako sa hovorí v niektorej beletrii, a počujete trávu rásť, z tohto pohľadu naozaj si dovolím len s vami polemizovať z pohľadu veľkosti fiškálnej expanzie v roku ’14.
Pri expanzii ešte chvíľu zostanem, pretože z hľadiska dodržiavania fiškálnych pravidiel si vás dovoľujem upozorniť na jeden fakt, že napriek existujúcej fiškálnej expanzii v roku 14' na základe doručeného draw budget plánu alebo návrhu rozpočtu do Európskej komisie, na základe informácií, ktoré boli doručované v posledných týždňoch, tu rozporujem tú vojnu a tú búrku v pohári vody, o ktorom hovorí KDH, že sme dostali hodnotenie rozpočtu na základe starých čísiel. Ja vás ubezpečujem, že Európska komisia nás monitoruje. Aj táto debata, vyjadrenia ústavných činiteľov našej krajiny je monitorované a zajtra si tzv. desk oficeri, to znamená, na starosti Slovensko má niekoľko členov nášho národného, tak akéhosi, akéhosi národného pozorovacieho tímu, že, že prepis tejto debaty si budú čítať experti Komisie zajtra pri káve. Z tohto pohľadu nie je možné utajiť pred Komisiou povedzme prijatie pozmeňovacích návrhov. Dovolím si vás upozorniť, že aj v jesennej prognóze v Európskej komisii je odhad výšky deficitu na budúci rok na úrovni 2,6 %, čomu zodpovedali aj nami avizované prijaté opatrenia v oblasti trhu práce. Teraz myslím odpočítateľnú položku alebo aj zvýšenie platov učiteľov. Dokonca je to tam čierne na bielom, treba si to v tom hodnotení prečítať.
Čiže z hľadiska tohto hodnotenia je aj fiškálna expanzia, akokoľvek sa vám to zdá z pohľadu vášho videnia sveta ako kacírske, aj z tohto pohľadu pri uplatnení tzv. investičnej doložky, ktorá vyzerá, že Slovensku bude priznaná, z hľadiska toho je hodnotenie rokov ’13, ’14, ’15, pretože sa berie 3-ročné obdobie, z tohto pohľadu bolo Slovensko vyhodnotené ako krajina, ktorá sa drží na trajektórii splnenia MTO, medium-term objective, toho strednodobého cieľa dosiahnutia vyrovnaného štrukturálneho hospodárenia v roku 2017. Keby to tak nebolo, pán poslanec Mikloš, nemohli by sme dostať hodnotenie, že sme úplne v súlade s fiškálnymi pravidlami Paktu stability a rastu a nemohli by sme sa ocitnúť medzi tými štyrmi krajinami preventívnej časti paktu. Nebolo by to proste, nebolo by to možné.
Z tohto pohľadu nesúhlasím ani s vaším verdiktom, že výsledok hospodárenia v roku ’14 a riziká roku ’15 zvyšujú riziká plnenia cieľa MTO. Keby to tak bolo, neboli by sme v kategórii tých krajín. To je proste, musíte sa proste vyrovnať s tým, že rozhodcom z pohľadu pravidiel – a strednodobý cieľ je, sú pravidlá európske, nie naše národné – z tohto pohľadu rozhodcom nie ste vy. Dokonca tým rozhodcom nie je ani Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ale Európska komisia, so všetkým dobrým a zlým, ktoré k tomu proste môžete pripojiť alebo môžete ho komentovať. Riziká boli, sú a budú. My si ich, samozrejme, všetci uvedomujeme a poukazujeme na ne z tohto pohľadu. Takisto nesúhlasím s ďalším výrokom, že ja som minulý rok pri obhajobe minuloročného rozpočtu odmietol riziká. To nie je pravda. Ja by som vám mohol pripomenúť – a nechcem byť kúsavý a nechcem robiť štuchance – ja by som vám mohol pripomenúť vaše vystúpenie v roku 2012, keď ste hodnotili rozpočet roku ’13, lebo ten je uzavretý, notifikovaný, zabalený, previazaný páskou a jeho hodnotenie je jasné. Keby som vás konfrontoval s výrokmi roku 2012, december 2012 a výsledok notifikovaný výsledkom roku 2013, taktiež by ste mohli povedať z hľadiska zodpovednosti, že čo som to hovoril. Proste keď niekto niečo hovorí, mal by si zodpovedať aj za, za konfrontáciu svojich výrokov s tým, čo je pravda. Ale asi by bolo veľa, keby som od vás žiadal si proste priznanie z pohľadu toho, že ste sa vtedy mýlili, pretože rok 2013 dopadol z hľadiska veľkosti konsolidácie, štrukturálneho úsilia veľmi podobne ako vaša výkladná skriňa z roku 2011.
A ak hovoríme o fintách, ktoré, ku ktorým sa tu tiež dostanem, tak ja vám pripomeniem, lebo to je presne tá, raz ročne si to môžeme pripomenúť, tá vaša finta z roku 2010. Deficit nebol 8,5, ako to ste teraz povedali, 7,9 tuším za rok 2010 a bol tak hlavne preto, že ste čistili účtovníctvo, ak to mám tak povedať. Pán poslanec Kollár tomu veľmi dobre rozumie, dokonca ako predseda rozpočtového výboru to vtedy aj priznal, že je to proste legitímne, ja vám uznávam, že je to legitímne. Vy ste proste v tej druhej polovici roku 2010 všetko zahrnuli do výdavkov, čo sa len dalo, aby ste si odhádzali z balóna všetko závažie a vyleteli ste vysoko. Zvýšili ste deficit v roku 2010 na náš úkor, doteraz s týmto údajom veľmi šikovne proste pracujete, ale vás upozorňujem, že keby ste sa správali k výsledkom hospodárenia krajiny ako my v roku 2012, kde sme už ten luxus nemali, niežeby sme vám to radi neurobili, už sme to nemohli urobiť, tak, tak výsledok hospodárenia v roku 2010 bol tak o 1,5-2 % lepší. Pretože napríklad ste, proste ste, ste zrušili zmluvy o návratnej finančnej výpomoci nemocniciam, železniciam, proste ste ich zneplatnili z tohto pohľadu a všetko ste nahádzali, dokonca niektoré výdavky ste presúvali z roku ’11 do roku ’10 a príjmy ste presúvali z roku ’10 do roku ’11. Vtedy to ešte šlo. A mali ste ešte aj ten luxus, ktorý sa už nezopakuje, a v tom je fér, žiadnemu ministrovi financií v budúcnosti, nebola žiadna Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, nebola tá miera transparentnosti. Nebola, ten, ten luxus, ten komfort, že vám pristane veľmi kvalifikovaná analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, kde, kde proste sedia ľudia, na ktorých sme sa zhodli, a robia si svoju robotu, a vy proste máte ten svoj komfort, že sa môžete dobre pripraviť a môžete to z pohľadu rizík, prítomných rizík a vo väčšej alebo menšej miere transparentnosti, rozpočet kritizovať.
Ja na rozdiel od mnohých kolegov analytikov vám poviem, že je to legitímne. Je legitímne poukazovať na diery, na, na riziká aj na možné finty. Všetko je, všetko je namieste. Na konci dňa ale výsledok je dôležitý. A ten z pohľadu zdravia verejných financií, hoc akokoľvek sa vám to páči, lebo ak ste povedali, že vám sa tento rozpočet nepáči a nebudete zaňho hlasovať a že určite nie je dobrý ani najlepší, ani neviem aký. A poďme zo školy materskej niekde inde (povedané so smiechom), čo je lepšie a najlepšie a najväčšie a najdlhšie a najmocnejšie. No ale predložili ste niekedy, pán Mikloš, rozpočet s tak nízkym štrukturálnym deficitom v histórii krajiny? A boli ste dlho, dlho dlho pri tom. Ja si myslím, že nie. Myslím si, že nie. (Povedané so smiechom.) A skončil som, bodka.
Ak hovoríte o efektívnosti verejného sektora, vystúpi v rozprave minister Kaliňák, aby pánovi Zajacovi ukázal a vypočítal. (Povedané so smiechom.) Nie je to jednoduché a trošku to nie je to ani fér, páni kolegovia a mnohí aj, aj priatelia, z pohľadu toho, že to kritizujete. Lebo mnohí z vás z opozície mali tú možnosť byť pri tom volante tu niekoľkokrát. Ak hovoríme o efektívnom verejnom sektore, o inštitúciách, o kvalite verejných služieb, no tak ale kto ich kreoval? Kto ich kreoval po '98.? Veď mnohí, mnohí z vás sú proste matadori, hej, sú to proste, bežíte ten maratón 15-20 rokov. Mnohí ste mali ako exekutívnu zodpovednosť. Z tohto pohľadu nie je úplne fér sa tu teraz dohladka oholený postaviť a sa tváriť o tom, že no a kde sú tie efektívne verejné inštitúcie. No kde sú? No, také sú, jak sme proste po vás prevzali, a jasné, že to je ťažké, a jasné, že tu máme, máme tu niekoľko desaťtisíc úradníkov navyše a máme ich najhoršie platených, tak ako to povedal pán poslanec Kollár. Pretože ak by sme hovorili o podiele výdavkov na fungovanie štátnych inštitúcií, aj keby sme ich porovnali v tom, v tej tabuľke, máme radi hodnotenia, medzinárodné porovnania a veľa a pomáha to. Pomáha to, aby sme sa vedeli zorientovať, kde na mape sme, lebo niekedy máme všetci pocit, že sme niekde proste pod zemou, hlboko pod zemou. Nie sme. Ale z pohľadu, z pohľadu fungovania verejných inštitúcií ich nemáme drahé. Proste míňame málo peňazí porovnaní s inými krajinami Európskej únie. Problém je, že máme veľký počet zle platených úradníkov. Uznávam, ale to ESO, môžete sa z neho neviem ako smiať, ale má jednu, jednu výbornú, jeden výborný efekt je tu ten, že, že zaviedol benchmarkovanie, že ministri, a zatiaľ to možno vy necítite alebo nepočujete, ale verte mi, že pri príprave rozpočtu, tohto rozpočtu lietalo perie v kancelárii, ktorú pozná aj, aj pán bývalý minister Mikloš. Lietalo tu perie, pretože ministri boli vystavení a šéfovia kapitol boli vystavení jednoznačným benchmarkom, kde aké sú náklady, kde, proste je výborné, tak jak sa to robí na medzinárodnom porovnaní, je veľmi dobré strčiť hlavu dovnútra a pozrieť sa na to, kto koľko míňa. A ak úspory nevidíte na celkových číslach, no nevidíte ich, lebo výdavky každý rok rastú, rastú na základe indexovania. Už len to, že máme každý rok o desiatky tisíc dôchodcov viac, znamená na verejných výdavkoch len, len na priznaných dôchodkov asi o 150 mil. eur viac. To proste svet sa nedá zastaviť, ten kolobeh sa nedá zastaviť. Máme, máme takzvané, máme proste výdavky, ktoré sú indexované a ktoré sú dané zákonom a každý rok sa zvyšujú. Ak povieme, že máme priority, a máme tých priorít množstvo, a určite sa tu napríklad zhodneme na tom, že potrebujeme viac financovať školstvo, no tak mnohé z tých úspor padnú na oltár, oltár vlasti, napríklad v oblasti v oblasti indexovania alebo valorizácie platov vo verejnej správe. To je toľko k efektivite verejného sektoru.
K podnikateľskému prostrediu. Áno, bolo to horšie, ale priznávam, chcem vás upozorniť na posledne zverejnený Doing Business, kde zase došlo k zmene metodiky, takže sa budeme dohadovať o tom, či je to lepšie alebo horšie. Pravdou je, že sme, a to je výrok pravdivý, že v Doing Business aj po zmene metodiky sme druhí najlepší po Poľsku z V4, a verte mi, že sa zo všetkých síl pripravujeme na nový Doing Business, ktorý bude zbierať údaje v prvom kvartáli budúceho roku, a opatrenia, ktoré sme robili v mnohých oblastiach, aj teraz napr. sme proste pohoreli v oblastiach, ako je, ako je stavebné konanie alebo ako je dĺžka prípojky v elektrike, alebo podobne pri medzinárodnom obchode, chceme sa im veľmi adresne venovať, aby sme v tomto dôležitom rebríčku sa zlepšili.
Ak hovoríme o vede a technike, a to, toto, ja viem, pán poslanec Mikloš, že to je váš líbling, školstvo, a že ste sa tomu chceli aj venovať, ale aj to tiež nie je fér, že sa tam nerobí nič. Tretí rok za sebou je tu valorizácia platov učiteľov aj v tomto roku z hľadiska, z hľadiska ich odlíšenia, dokonca to už robí aj zlú krv z pohľadu a tú ste si zrejme všimli aj vy a je veľmi búrlivé kolektívne vyjednávanie, kde diferenciácia, zrejme máme posledný diel za sebou v tomto roku z hľadiska diferencovaného prístupu. Nie som presvedčený, že budeme môcť v tomto scenári pokračovať ďalšie roky. Ale pravdou aj je, že za posledné mesiace dochádza aj k zásadným štrukturálnym zmenám na rezorte, dochádza k zlučovaniu. Pán bývalý minister Jurzyca asi sleduje a môže proste, dúfam, aspoň potichu poznamenať, že sa tam zlučujú niektoré organizácie, že sa robia, proste úplne revolúcia v oblasti dát, porovnávania dát, sú pripravené zákony v oblasti, ďalšej oblasti školstva, v oblasti duálneho vzdelávania. To znamená, súhlasím, dnes môžete povedať, že chválim, ako chválim ráno pred večerom alebo večer pred ránom, je to jedno, že to potrebujete mať doručené určite v priebehu budúceho roku do septembra, do začiatku ďalšieho školského roku, minister Draxler si prejde tou tortúrou aj v Národnej rade.
A z môjho pohľadu, keďže ja obsluhujem vládu ako minister financií, mojou úlohou je zabezpečiť financie. A mojou úlohou je tlačiť na efektivitu aj z pohľadu povedzme počtu učiteľov, ktorý nezodpovedá, treba si proste priznať. A na to ste reagovali aj naposledy v rozpočte na rok 2012, keď ste trošku, nie trošku, úplne umelo vystrihli 5-tisíc učiteľov, ktorí ale zaostali v stave, a my sme ich potom v roku ’13 len priznali, hej, ale aj tam dochádza k nejakému, k nejakému poklesu.
Hovoríte o, hovoríte o finte v objeme 300 mil. eur. No, ja viem, že toto je asi bolestivá téma pre vás, pán poslanec Mikloš, oblasť výberu daní, ale pravdou je, že, že v oblasti súboja s daňovými únikmi – a ten výsledok je rukolapný a dokázateľný a evidentný – roky ’12 a ’14 doniesli do štátnej pokladnice v oblasti zvýšenej efektivity výberu DPH o jedno, kumulatívne jedno percento hrubého domáceho produktu na príjmoch viac. Podobná rezerva bola na tento rok, v roku 2014 vo výške 250 mil. eur, bola odvodená zavedením kontrolného výkazu DPH a bola potvrdená a doručená tým, že, že príjmy sú dokonca dvakrát vyššie, ako bola tá rezerva. Rezerva bola 250 mil. eur, do rozpočtu sme priniesli o 500 mil. eur viac v roku ’14. Kredibilne z hľadiska rezerv a tu si tiež, sa vám to možno nebude páčiť, ale s rezervami sme začali prvýkrát pracovať my v roku dvetisíc-, v rozpočte na rok 2013 a ’14. Vždy pracujeme s rezervami. Máme opäť aj rezervu na horší makroekonomický vývoj, túto rezervu pozitívnu máme na lepšie, lepšie príjmy, a keďže sme ju kredibilne o 100 % v podstate prekročili v roku 2014 a nepoužili sme ju žiadnym opäť kacírskym spôsobom, my sme tu proste, dnes nie sú pridelené žiadne konkrétne výdavky a nikdy sme žiadnu rezervu nepoužili spôsobom, ktorý by vás nejakým spôsobom popudzoval, hej.
Takže je to, je to proste spôsob aj motivácie finančnej správy, Daňovej kobry a celého tímu ľudí, ktorí sa proste podieľajú na tom, aby sme zvýšili efektivitu boja s daňovými únikmi, pretože tam je ešte roboty ako na kostole. Tam sú stále stovky miliónov eur, ak nie miliardy eur, ktoré sa dajú dostať do štátnej pokladnice.
Samozrejme, že z hľadiska metodiky a plánovania príjmov sme dlhé roky dohodnutí na výbore pre daňové prognózy, a metodika práce tohto výboru nie je schopná proste postihnúť veľmi, veľmi búrlivý vývoj na strane súboja s daňovými únikmi. To znamená, to je náš záväzok, ktorý ak dosiahneme, vy si v podstate týmto dávame záväzok, ktorý ak nedosiahneme, tak nás z tohto pohľadu môžte kritizovať, lebo tam je aj jasne pomenované, v ktorých oblastiach daní chceme dosiahnuť tie, tieto vyššie príjmy.
Z hľadiska eurofondov a na okruh prognózy. No tu musím povedať, že neviem úplne aktuálne zareagovať, ale možno v záverečnom slove zareagujem, ale pravdou je, že jedno je náš pohľad, to znamená rezortu financií, a druhá, druhá je akýsi technokratický prenes rozpisu jednotlivých operačných programov a rezortov, koľko budú míňať. A to je taká inštitucionálna slepota, lebo každý rok si rezorty z hľadiska pohľadu toho, aby, "abychom nepopudili", v duchu tej rozprávky, "abychom nepopudili", plánujú, samozrejme, minúť maximum z hľadiska európskych fondov.
Vy veľmi dobre viete, že z hľadiska fiškálneho je to pozitívne riziko. Pretože ak sa, ak sa tieto prostriedky neminú a budete mať pravdu, ja sa k tomu nevyjadrujem (povedané so smiechom), ak budeme mať, ak budete mať pravdu, tak je to fiškálne riziko z pohľadu ušetrených prostriedkov na kofinancovanie európskych fondov. A je tam jasné pozitívne riziko a to potvrdzujem z hľadiska čerpania prostriedkov ďalšieho programovacieho obdobia, aj keď, pán poslanec Zajac, patríme ku krajinám, jedným z prvých dvoch alebo troch, ktoré majú podpísané partnerskú dohodu s Európskou komisiou. To znamená, že ponáhľame sa, nehádame sa ako v roku 2006, všetko vieme, staré hriechy priznané a učíme sa z vlastných chýb, potrebujem čím skôr aj ďalšie programovacie obdobie naštartovať, aby sme sa nedostali do situácie, ako, ako v tomto programovacom období.
Zdravotníctvo. No a tam vám úplne nerozumiem, ale dozvedel som sa, že čítate v podstate zo správy rozpočtovej rady, prepáčte, ja ju tak pracovne nazývam, náš odhad z celkového dlhu v zdravotníctve je na úrovni 100 mil. eur, ale to je, to je spolu aj s možnými, s možnými excesmi, ktoré nám môžu doručiť zdravotné poisťovne koncom roka, ktorí si radi cucnú nejaké tie dividendy alebo tie nesplatené záväzky akcionárov, ktoré, bohužiaľ, z pohľadu reformy pána Zajaca sú v okruhu verejných financií, a tuto ešte raz všetkým oznamujem a asi ste z toho prekvapení, ale ak si Dôvera vyplatí dividendy, tak to má negatívny dopad na rozpočet verejných financií. Pretože je to odliv z verejných zdrojov. To len z hľadiska celkového obrazu, ako funguje verejné zdravotníctvo. Takže, takže to je proste tak, tak dané, čiže náš predpoklad na tento rok je asi 100 mil. eur, pre budúci rok sme sa polepšili a máme z hľadiska, z hľadiska z hľadiska toho, čo očakávame, 50-miliónovú rezervu na krytie prípadných strát hospodárenia nemocníc.
Tu ste sa pýtali, ja som tu nebol, ale dostal som správu, že ste sa čudovali, či to myslíme vážne z hľadiska toho, že by bolo vyrovnané hospodárenie koncom roku 2015. No môj sľub to nie je, pán poslanec, je to sľub rezortu zdravotníctva a ja sa na to tiež budem pýtať, ale mám vytvorenú, mám vytvorenú rezervu v objeme 50 mil. eur a rezort zdravotníctva, predpokladám, aj po udalostiach posledných týždňov prichádza so svojím akčným plánom, ktorý bude musieť predstaviť vláde, verejnosti aj vám z pohľadu toho, ako chce zabezpečiť záväzok, ktorý deklaroval, ale, opakujem, vo verejných financií je vytvorená rezerva v objeme 50 mil. eur.
A z pohľadu – a toto už vôbec neprijímam –, že by sme špekulovali z hľadiska dlhu, pretože zmena metodiky ESA 2010 znamená to, že priamo, naozaj teraz už niet žiadnych sporov, aj vy, aj my sme boli prekvapovaní pri notifikáciách s Eurostatom takým dodatočne imputovaním dlhu nemocníc, možno si to pamätáte, dokonca za celé predchádzajúce obdobia dlhu nemocníc, tak teraz je to úplne jasné, všetky nemocnice sú v sektore, z toho pohľadu nám ich hospodárenie dokonca aj, aj nesplatené záväzky budú vchádzať do výsledkov hospodárenia. Niet pochýb, že to, samozrejme, ovplyvní aj deficit, aj dlh a je to proste jasné a vyjasnené navždy.
Čiže z toho pohľadu nerozumiem, o čom, o čom hovoríte. Ak ste ešte spomenuli snáď dlh, tak to ma celkom úprimne prekvapilo, ale v pozitívnom slova zmysle, že ste sa konečne, prvýkrát od vás počul som kategóriu čistého dlhu, pretože doteraz čistý dlh, ste odmietali pracovať s touto kategóriou. Ja ju považujem za naozaj oveľa preukáznejšiu z pohľadu, z pohľadu dlhu, pretože v tzv. maastrichtskom dlhu máme aj záväzky, ktoré z pohľadu skutočných záväzkov sú účtovné zápisy, napríklad, napr. pri dočasnom eurovale snáď náš, naše ručenie voči Írsku. Dneska ani exponenti euroskeptikov, ktorí aj tu sedia niektorí a podieľali sa na defenestrácii predchádzajúcej vlády, uznajú aj títo skeptici, uznajú, že záväzok voči Írsku napríklad, a tam by som aj skončil pri tom Írsku, nemá prečo byť indexovaný 1,35, lebo každé jedno euro požičané Írsku je zaúčtované v našich knihách 1 eurom 35 centami. Čiže je to veľmi prísne a z tohto pohľadu to nie je reálne zadlženie. Áno, čistý dlh sa kulminuje v roku ’14 a v ďalších rokoch bude klesať, tak ako kulminoval verejný dlh v roku v roku ’13, a v ďalších bude klesať.
No a posledná vec asi k výdavkovým stropom, lebo to je taký evergreen, taká téma. A tu vám, tu vám to, poviem to, lebo vnímam, že to je možno aj auditórium z pohľadu toho, že je to tu vhodné povedať. Vy ste tu mali takéto oranžovočervené a málo zeleného, takú (povedané so smiechom), teda vysvedčenie. Tak keby som mal ísť týmto, tak viete, pán poslanec, váš príspevok k vzniku zákona o rozpočtovej zodpovednosti a rozpočtovej rady, z ktorej máte teraz veľmi pozitívne benefity z pohľadu minimálnej prípravy, tak váš príspevok bol, ja by som zafarbil oranžovou. Čiže ani ste tomu nepomohli, ani ste tomu neuškodili z pozície ministra a to ja si myslím, že vzhľadom na to, že ten zákon vznikal na pôde finančného výboru a kolegovia, mnohí spolupáchatelia tu so mnou sedia ako sedia, tak to a snáď budú vedieť aj potvrdiť.
A to ja musím povedať, že tento zákon bol v dobrej viere pripravovaný na nejakých dátach, a tie dáta, samozrejme, nemohli byť verifikované a ešte v časoch neexistencie rozpočtovej rady nemali kým byť rozporované. No proste nikto iný o dlhu nevedel viac ako, ako ministerstvo financií. Dnes je odozvou ešte viac alebo skoro tak veľa rozpočtová rada. V roku 2011 iba rezort financií. A tam vás, si dovolím proste pripomenúť, že aj hlasy SMER-u, aj moje hlasy ako spoluautora a predkladateľa dokonca v Národnej rade boli založené na dobrej viere a vierohodnosti týchto údajov.
A vierohodnosť týchto údajov bola založená aj na číslach, ktoré hovorili, že výška dlhu v roku 2012 má kulminovať niekde pod 50 %, ak si tak dobre pamätám. Dokonca ani v ďalších rokoch tento dlh nemal prekročiť viac ako 51 %, tam má niekde kulminovať. No ale realita bola úplne iná, pretože potom boli voľby a potom sme teda k tomu, po maďarsky sa to povie "kormány", ku kormányu, proste nikto tu nie je z MOST-u - HÍD, lebo mi to potvrdil, pardon, sme došli k tomu kormányu v roku 2012, a jak z tej knihy sme išli podľa vašich nôt, to bol rozpočet 2012, ako nebola to žiadna sláva, ale z hľadiska realokácie to už je za nami, z hľadiska realokácie daní a príjmov sa to celkom, príjmov a výdavkov sa to nakoniec celkom udržalo, ten výsledok. No ale výsledkom bolo, obrovským prekvapením, že dlh bol odrazu 52 %, hej, čiže, čiže rozdiel bol také 3 %, skoro až 4 % z hľadiska toho, čo bolo v rozpočte a čo bola notifikovaná realita roku 2012. No a na základe tejto skúsenosti, keďže to bolo obrovské, zlé prekvapenie, pretože asi by ste ťažko predpokladali, že by sme vošli do týchto pravidiel, s týmito benchmarkami a s týmito tresholdami a s týmito hranicami pri takto projektovanom dlhu.
Takže mi dovoľte povedať, že z pohľadu tejto skúsenosti nateraz, hej, ja odmietam ďalších autopilotov do verejných financií, lebo výdavkový strop a korekcie, to je ďalší autopilot. Sú zástancovia a to je veľká ekonomická debata o tom, či autopiloti áno, alebo nie, a v akých obdobiach. Ja hovorím, že v čase nestabilného turbulentného vývoja, keď raz ste "up", raz ste "down", keď, keď proste tuto a legitímne poslanci, analytici odhadujú, že budúci rok bude zase zle a potom bude zase dobre, a ste na hojdačke, z tohto pohľadu pri takto prísnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti, pri zarátavaní často aj fiktívnych záväzkov, účtových záväzkov do sankčného pásma rátania dlhu, ja odmietam ďalších autopilotov okrem... Nehovoriac o tom, že, že kredibilne za posledné roky vám môžem prehlásiť, že žiadne nadpríjmy neboli použité navyše z pohľadu navyšovania výdavkov, lebo žijeme aj v takom období, a výdavkové stropy sú do dobrých období, hej, to je proste, výdavkové stropy sú na to, keď sú dobré časy, aby sa nadpríjmy nepoužívali s rukou hore, v mene republiky, hej. Ako to znamená, to znamená, tu ste do dobrých období, to si snáď užijete ešte vy, kolegovia, nateraz to až tak nevyzerá, aby že v najbližších rokoch, že by sa to malo zásadne otočiť, ale z pohľadu fungovania druhého piliera, z pohľadu fungovania zákona o rozpočtovej zodpovednosti v dnešnej podobe, z hľadiska možných metodických zmien, pretože nepochybujem o tom, virtuálna realita, keď by metodické zmeny ESO 2010 hodili verejný dlh cez 57 %, že by sa tu niekto, že by vám čo len slza tuná niekomu vytiekla, že by ste teda pouvažovali o tom, že nie je úplne fér, hej. Takže z pohľadu fungovania v takomto prostredí, keď je nestabilná de facto legislatíva, vonkajšie makroekonomické prostredie, prostredie regulácie je nestabilné, odmietam v tomto čase ďalších autopilotov do verejných financií a musíte sa z tohto pohľadu spoľahnúť na, na dobrú vieru a trendreport, ktoré máme za posledné tri roky z pohľadu toho, že vieme udržať krajinu na trajektórii dosiahnutia strednodobého cieľa vyrovnaného rozpočtu, ku ktorému sa ja hlásim, môže ešte kadekto o tom hovoriť kadečo, ale je úplne jasné, že sme schopní ukončiť toto volebné obdobie so štrukturálnym deficitom niekde na úrovni okolo 1 % a že pre akúkoľvek ďalšiu vládu cieľ roku 2017 0,5 %, to je to úsilie maximálne, možno 0,7 % pri zhoršeniach externého prostredia, že je to, že sa to dá dokázať aj vo vašich, aj v našich podmienkach, nech to už ktokoľvek môže urobiť.
A to, že tú kredibilitu máme, to koniec koncov naozaj potvrdzuje to, čo tu niekto povedal, že sa z toho nikto nenaje, ale má to veľký význam pre to, aby (reakcia z pléna), aby fungoval štát, pretože ak napádate, napríklad zase trošku, pán poslanec Mikloš, zľahčujete napríklad zníženie dlhu znížením hotovostnej rezervy. No len tu vám musím pripomenúť, že v roku 2011 ste končili na Silvestra s najnižšou hotovostnou rezervou možno v histórii niekde, dneska to už môžeme aj vyhlásiť, lebo to už nie je štátne tajomstvo, tuším 700 mil. eur. Čiže nohavice dole, to je ako veľmi málo peňazí z pohľadu toho, čo štát potrebuje na možné riziká. Ale nebolo to podľa mňa cieľavedomý, váš cieľavedomý cieľ, ale neboli ste sa schopní na jeseň v roku 2011 financovať, lebo proste vnútropolitické turbulencie, rozpadnutá vláda, nesúlad s európskym smerovaním a podobne. No, ARDAL by vám vedel hovoriť, to sú čierne stránky histórie ARDAL-u z pohľadu financovania sa Slovenska na medzinárodných finančných trhoch a z pohľadu to, že kto komu čo dôveruje, tak za tú krátku históriu Slovenska v postmečiarizme sa raz zhoršoval rating Slovenska, opäť po rozpade vlády Ivety Radičovej, keď ste boli pri tom, a odvtedy sa dvakrát ten výhľad nášho ratingu zlepšoval vo veľmi prísnych ratingových agentúr. Čiže to je z pohľadu toho, že či treba mať autopilotov a prísnu legislatívu ďalšiu a ďalšiu, alebo stačí slovo a kredibilná história.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Keďže mám len dve minúty, tak stručne.
Pán minister tvrdí, že keďže som veľa času venoval roku 2014, asi nemám problém s rokom 2015, asi ste ma nepočúvali celý čas, pán minister, pretože som avizoval, že to bola prvá polovica môjho vystúpenia a že sa prihlásim aj ústne a budem ústne reagovať veľmi podrobne na všetko, čo ste tu povedali teraz. Takže teraz len stručne na to najdôležitejšie.
Povedali ste, že som rozprával veľa o rizikách, ktoré ja vidím. Nesúhlasím. Nerozprával som o rizikách, ktoré ja vidím, ale o rizikách, ktoré vidí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktoré máte aj v písomnom dokumente. To sa týka všetkých rizík, o ktorých som hovoril, to sa týka aj toho, či konsolidačné úsilie v roku 2015 bude plne kompenzovať alebo nebude rok 2014, kedy bola prestávka.
Tvrdíte, že vy ste od nás prebrali štrukturálny deficit okolo štyroch, tak vám chcem, percent, tak vám chcem pripomenúť, že my od vás v roku 2010 okolo 7 %.
Ďalej hovoríte, že nesúhlasíte s tým, že sa zvyšuje riziko nesplnenia medium-term objectives, to zase netvrdím ja, to tvrdí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Čo sa týka fínt, v zásade odmietam, že by sme my robili finty podobné alebo s podobným zámerom, ako ich robíte vy. My sme robili opatrenia na vyčistenie verejných financií, to je pravda.
A vaša argumentácia, čo sa týka tých fínt, na ktoré som poukázal, je prečudesná, Hovoríte, že nedostatočná pružnosť výberu pre daňové prognózy, ale neviem, či viete, Výbor pre daňové prognózy sedel 20. novembra a 24. novembra, štyri dni na to bol výbor pre financie, na ktorom ste predložili o 300 mil. zvýšenie daňových príjmov.
A to isté platí o eurofondoch. Ak je to tak, že teda vy máte inú prognózu, ako je súčet ministerstiev pri eurofondoch, prečo to tak nie je pri výdavkoch ostatných? Však aj pri všetkých výdavkov ministerstvá chcú oveľa viac, ako vy im chcete dať, čiže to je, to nie je pravda.

Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem zareagovať na poznámku pána ministra, keď hovoril o tom, že fiškálny rok 2010, že ten deficit, teraz Ivan Mikloš hovoril o tom, že štrukturálny 7 %, hotovostný niekde 8 %, 7,9 %, cez 8 %, že bol preto tak vysoký, lebo nová vláda Ivety Radičovej vlastne príjmy popresúvala z toho roku na nasledujúci rok a náklady zase naopak toho nasledujúceho roka popresúvala do toho roku 2010. No len tu treba pripomenúť pre objektivitu, ale veď, pán minister, rok 2009. Aký bol deficit v roku 2009? Rovnako na hotovostnej báze približne 8 %. A ten rok 2009 upratoval kto, kto dával finty do toho roku 2009, veď vtedy to bolo ďaleko, ďaleko ešte pred parlamentnými voľbami, ktoré boli potom v júni 2010.
A ešte jedna poznámka, ak dovolíte, s tým názvom autopilot a vaším názorom, že autopilot je určený len do dobrých časov, aby nebola ruka hore, keď sa ekonomike darí, aby sa nepomíňali tie zvýšené príjmy, ktoré vyplývajú priamo z ekonomických fundamentov. No nemôžem s vami súhlasiť, lebo práve si myslím, že autopilot je dobrý ako do dobrých ekonomických časov, tak aj do zlých ekonomických časov. Keby Slovenská republika mala autopiloty fiškálne, teda výdavkové autopiloty, výdavkové stropy, tak by sa nikdy nemohlo stať, ak ma pamäť neklame, od vzniku Slovenskej republiky sa tak stalo jeden jedinýkrát na jeseň v roku 2009. Vtedajší minister financií Jano Počiatek tu stál pri tom rečníckom pulte – ja som nebol ešte vtedy v politike – a prišiel s takou raritou, že novela zákona o štátnom rozpočte, to sme boli nejaké necelé dva mesiace pred koncom fiškálneho roka a výsledok tej novely bol, viete aký, boli ste vtedy štátnym tajomníkom.
Príjmy, konštatovala novela, budú nižšie o 2 mld. eur, deficit bude vyšší o 2 mld. eur a s výdavkami sa nestane nič. A ten deficit išiel z 3 na 5 mld. eur.

Ďakujem pekne. Mal som dve faktické vlastne a jednu už povedal pán poslanec Kollár, a síce že naozaj v tom roku 2009 deficit bol podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť 7,9 %, čo bolo viac než v roku 2010. A Radičovej vláda ten rok 2009 vlastne dostala možno nie v rozpočte, ktorý už bol previazaný mašľou, ale bol už zabalený.
A druhá poznámka sa týka toho, ako sa budú evidovať dlhy nemocníc. Nuž ja tomu tiež rozumiem tak, ako to prezentoval Ivan Mikloš, citujem zo správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť: "Kým v minulosti sa z dôvodu opatrnosti a predpokladu oddlžovania rastúce záväzky nemocníc z dobrovoľnej iniciatívy ministerstva financií zaznamenali každoročne aj do úrovne dlhu, pri súčasnom postupe sa premietnu do dlhu jednorazovo vo väčšej výške a až v budúcnosti v momente ich oddlženia." To znamená, vnímam to tak, že na budúci rok, keď sa neoddlží, tak sa nebude zvyšovať dlh v dôsledku zadlžovania nemocníc a potom niekedy možno po voľbách, sa tam zaráta pri oddlžení.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len takú jednu poznámku. Pán minister tak milene povedal, že v tom Doing Business sme druhí najlepší, tak nahlas, z V4, to potom už bolo tichšie. (Povedané so smiechom.) To je také milé, lebo viete, zo štyroch druhí, to zase tiež nie je bohviečo a priznajme si, zase tiež tá V4 nie je až tak elitný klub z pohľadu podnikateľského prostredia, ale znie to, to hlasné bolo, možno to niekde aj nedokončí, že z V4, hej, iba druhí najlepší.
Viete, ako môžeme, pán minister, ja jednoduchými slovami, lebo tak možno celkom tomu nerozumiem, však som to ani neštudoval. Ale viete, že kto ich vyrobí, tie peniaze, kto ich donesie tie peniaze, aby bolo čo rozdeľovať, kto, keď stratíte drajv. Prosím vás, teraz sa tu venujem jednej téme, ako môžete v tejto krajine vytvoriť prostredie, že niekto bude tu reálne podnikať, keď vy ste schopní, vaši ľudia sú schopní zaplatiť za garáže trikrát toľko, ako postavil o 500 metrov ďalej niekto iný garáže, mal tam spodnú vodu, mal tam základovú dosku. Tuná úplne bez hanby, bez všetkého. Čiže viete, ak niekto niekde rozmýšľa, že by šiel niekde podnikať alebo do niečoho podnikať, a teraz vidí niečo tak zdeformované, tak obludne zdeformované, tak povie, však to sa nedá podnikať. A ešte to vyhrá firma, kde, včera za mnou, ma oslovili ľudia, ktorí sú proste dlžní, tá firma, rozumiete, čiže sú im dlžní, potom to je trikrát drahšie. No kto sa v tom vyzná?! Potom naozaj sekundárnymi dôsledkami toho všetkého bude, ale však to ste už neraz asi počuli a neraz ešte budete počuť a podľa mňa máte akú-takú moc aj v tom niečo urobiť, aspoň sa minimálne k tomu čelom postaviť niektorým veciam, hej. A potom sekundárne možno tí ľudia si povedia, ktorým ešte aký-taký drajv zostal, že ešte to má zmysel, možno si povedia, že možno to skúsim ešte raz, uverím týmto ľuďom alebo niektorým ľuďom, že má to zmysel, zatiaľ je ich čoraz menej.

Vážený pán minister, vo svojom vystúpení ste spomenuli aj reformu ESO, o ktorej hovoríte, že prináša úsporu vo verejných financiách.
Ja som vo svojom vystúpení hovoril a ešte znova sa vás pýtam, štátne rozpočtové organizácie zamestnávajú 127 260 ľudí. Na budúci rok to bude o 300 ľudí viacej ako v roku 2014, dochádza ku nárastu počtu zamestnancov v štátnych rozpočtových organizáciách. Tak ako môže dochádzať ku zníženiu výdavkov, keď dochádza ešte ku valorizácii platov?
A keď som vo svojom vystúpení hovoril o tom, že zúfalo každé jedno ministerstvo hľadá, čo by mohlo označiť za ESO, tak vám prečítam z ministerstva vnútra, efektívna a spoľahlivá štátna správa, toto je v rozpočte napísané:
"Celkové výdavky v roku 2015 oproti schválenému rozpočtu roku 2014 klesajú o 65,4 mil. eur, čo predstavuje pokles o 6,08 %." A teraz počúvajte: "Rozdiel je spôsobený najmä konaním troch volieb, voľba prezidenta, voľba do európskeho parlamentu a voľby do orgánov samospráv obcí v roku 2014 a nižším rozpočtovaním výdavkov na osobitný účet."
Čiže tým, že v roku 2015 tieto tri voľby nebudú, sa usporí 37 mil. eur. A toto niekto nazve, že to je úspora v rámci ESA! Tak ja už tomu teda naozaj nerozumiem. Nebudeme mať už žiadne voľby nikdy a budeme mať úsporu, systémovú úsporu ESO?! Veď ESO nám bolo predstavované, že to budú systémové opatrenia, ktoré aj do budúcnosti nám každý rok budú prinášať úsporu verejných financií. A nemôžte navyšovať v štátnej správe počet zamestnancov, valorizovať platy a tváriť sa, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom).

Ja len na doplnenie ten Doing Business. Existuje veľa rebríčkov, čo sa týka podnikateľského prostredia, ja len spomeniem zopár, Index ekonomickej slobody, index konkurencieschopnosti, Svetové ekonomické fórum robí indexy a robí aj Doing Business. Ale v tom Doing-u Business, čo ste spomínali, by sme podľa starej metódy alebo podľa tej istej metodiky klesli o dve priečky, nie stúpli. Podľa novej metodiky sme, samozrejme, inde, ale podľa tej doterajšej metodiky sme klesli, takže čo sa týka týchto indexov, jednoznačne, aj keď, samozrejme, každý ma nejakú, subjektívny charakter, pretože sa ináč vypočíta, ale faktom zostáva to, že to podnikateľské prostredie, či to zoberieme, akýkoľvek index, tak sa zhoršuje.