44. schôdza

Pán minister Maďarič, hovorili ste o tom, že sa bojíme demokratických volieb a že sa bojíme ísť do volieb ,a spomínali ste vašich primátorov a županov. Nuž dovoľte mi povedať za KDH za Prešovský kraj, porazili sme vášho primátora, kandidáta na primátora v Prešove. Porazili sme vášho kandidáta na primátora v Poprade. Porazili sme vášho primátora vo Svite, porazili sme vášho kandidáta v Starej Ľubovni, porazili sme vášho primátora, bývalého poslanca Národnej rady, v Stropkove. Spolu s SDKÚ sme obhájili post vo Svidníku a obhájili sme post v Spišskom Podhradí. Ešte vždycky chcete hovoriť, že sa bojíme demokratických volieb? Nebojíme sa, pôjdeme do nich a aj tieto výsledky, o ktorých som hovoril, ukazujú, že dá sa SMER poraziť aj v komunálnych voľbách.
Ale tu dneska hovoríme o tom, že podľa nášho názoru, podľa názoru KDH je principiálne riešenie tohto problému, ktorý máme na stole, je principiálne riešenie: jeden mandát stačí. Tak ako to je napríklad v susednom Poľsku. V susednom Poľsku poslanec Národnej rady nemôže byť ani len poslancom obecného zastupiteľstva, aby náhodou nedošlo ku nejakému konfliktu záujmov, aby si náhodou niekto naozaj nemohol v tej Bratislave, v Poľsku je to vo Varšave, ale na Slovensku v Bratislave, nemohol by si niečo upytlíkovať pre tú svoju obec a znevýhodnil by ostatné obce. Takže toto je základný princíp: jeden plat stačí, ktorý navrhovalo KDH opakovane. A dneska v určitej podobe, kde tie lehoty sú odsunuté až po komunálnych a parlamentných voľbách, predkladá SMER, je tým druhým riešením, keď ako keby sa chcelo odkázať: nuž, predsa nebudeš robiť v tých Košiciach za minimálny plat. Ale ja vám poviem tak: niektorí to budú robiť aj bez platu a vieme prečo.

Viete, pán minister, že ako sa dá spolupracovať, keď ste nekorektný? A boli ste mimoriadne nekorektný, lebo kľudne si to môžete dohľadať. Ja som nikdy nič nepovedal, niečo v tom zmysle, že by som zakazoval niekomu niekde kandidovať. Fakt. A urobím a však možno tu chvíľku ešte budem, možno nie, neviem, ale nikdy nič také neurobím. Ale áno, zahlasujem, aj som zahlasoval za to, aby starosta vedel čítať aj písať, čo možno pre niekoho znamená, že som zakázal niekomu kandidovať, kto nevie čítať a písať. Ak ste to takto mysleli, tak, tak som s tým komfortný a to urobím aj na budúce. Podľa mňa starosta by mal vedieť čítať a písať. Čiže to, to je v poriadku, hej. Ale ostatné, ja len hovorím, že čo to znamená spoločensky, že pre niekoho, že nech sa s tým vysporiada.
A podľa mňa fakt to bolo nekorektné, neviem, jak ste to mysleli osobne, že či ja sa bojím volieb, alebo nebojím. Benjamin Franklin myslím, že sedemkrát kandidoval, tomu sa hovorí vytrvalosť, kým ho zvolili. Aj ja som vytrvalý. Ale ja som do Národnej rady kandidoval iba raz a som tu a možno budem kandidovať druhý raz a neviem, či tu budem, ale nebojím sa volieb. Verte, že ja sa volieb nebojím. Nechcem sa tu s niečím pomerovať alebo pomerovať, to nie nie je môj problém. Ja som si dovolil upozorniť na to, že v určitý moment ľudia uveria vo svoje schopnosti až tak, že sa im to nezdá zvláštne, že by mali byť naraz na troch miestach, že sa to nedá, a oni urobia v sebe, že sa to dá a že to zvládnu. To som mu na to a je to podľa mňa na škodu veci, lebo nemôžte sa zmysluplne vyjadrovať k makroekonomickým ukazovateľom štátneho rozpočtu v jeden deň ráno a poobede ísť riešiť ríňu, ktorá spadla dôchodkyni, ktorú, sa nemá kto o ňu postarať. Nemôžte.

Pán minister, nepochybne vy ste skvelý demagóg, taký rozkošný. Mne to vždy trošku prekážalo na tom, že ste minister kultúry zároveň, lebo ministri kultúry nebývajú takíto ľudia. Aspoň teda takí tí, ktorí zostávajú v pamäti.
Ale ak vy vyzývate, aby ľudia rozhodli, že kto kde bude, čo vám, to je samozrejmé, to podpisujem. Ľudia majú rozhodnúť. Len, viete, asi ste ma nepočúvali, keď som hovorila vo faktickej poznámke, tak ja to zopakujem: len keď udržiavate systém, že keď patríte k vládnej strane SMER, tak dostanete viacej, tak to už nie sú tie rovné podmienky, to už nie sú systémové riešenia. Jednoducho, keď patríte teraz k opozičnej strane, nedostanete. Keď dáte návrh zákona z opozičných lavíc, nebude schválený. My si ho prisvojíme a o pol roka ho donesieme ukradnutý a my si ho tu schválime. My sme predsa denne konfrontovaní s týmito faktami. A musíte uznať, že ľudia dnes, nie tak ako za komunizmu, môžu vyjsť do ulíc a môžu, okrem pár vecí, napríklad propagáciu fašizmu alebo obraňovanie pedofilov, môžu vykrikovať, čo chcú. To je predsa sloboda. Pokiaľ nedemolujú obchody alebo niečo podobného, pokiaľ majú právo zhromažďovania sa. Na to si tiež musíme zvyknúť. Štyridsať rokov sme to tu nemali, mali sme to všetko len organizované. Dnes môžu ľudia vyjsť do ulíc a môžu kričať demisiu premiéra, môžu a majú na to právo.

Pán minister, ja si nemyslím, že to je o porážaní kandidátov SMER-u, ani nechcem, ak by ste si to mysleli, zakazovať, aby poslanci za SMER kandidovali na starostov a primátorov. To nie je u mňa, ja to nemám vôbec za problém. Pozrite sa ale, koľkí z týchto poslancov Národnej rady sú zároveň, riaditeľ štátnej nemocnice, riaditeľ Sociálnej poisťovne, predseda dozornej rady, poradca premiéra a neviem ešte akých iných funkcií majú tí vaši poslanci Národnej rady, ktoré sú hradené z verejných zdrojov. To je problém. A ja som rád, že Robert Fico to považuje za problém, a preto tu máme tento zákon. Vláda navrhuje riešenie. To znamená, dámy a páni, už to tak nebude, že budete mať toľko platov, aj pán Choma, Raši a ďalší. Proste bude len, ak budeš poslanec Národnej rady, k tomu už len minimálna mzda za ďalšiu funkciu.
Ale problém je v inom, pán Maďarič. Ja si myslím, že to je oveľa zložitejšie. Ja si myslím, že je vrcholne nespravodlivé, že vy, vy minister máte len tretinový alebo polovičný príjem z verejných zdrojov ako poslanec Choma, ako poslanec Raši. No proste to nie je normálne podľa mňa. Veď vy ste minister Slovenskej republiky. Máte také zodpovednosti, takú funkciu. A to sú zhodou okolností už známi poslanci, Choma, Raši, ale je tu kopa neznámych poslancov, ktorých, keď idú po Bratislave, nikto nepozná. Oni môžu ísť večer do divadla, hoci my tu rokujeme do pol ôsmej, a oni sú v divadle, alebo idú do obchodu, nakupujú, lebo nikto im nepovie, že, prepáčte, ale veď vy máte byť v robote. Ale vy to nemôžete, pán minister, lebo každý vie, že vy ste minister, vás poznajú.

Začnem ku kolegom z KDH, asi si nevšimli, že som hovoril predovšetkým k pánovi poslancovi Hlinovi, ale vaše reakcie prezrádzajú to, že máte komplexy zo SMER-u. Najmä ako pán poslanec Zajac vymenoval tie obrovské víťazstvá. Ale podstatne je iné, pán poslanec Zajac. Vy ste povedali zápalisto aj to, koľko vy principiálnych riešení máte a prinášate. Len vždy, keď ste boli pri vláde, ste ich nevedeli presadiť. A presadzujete ich alebo stávajú sa realitou, keď vám pomôže SMER. To si tiež uvedomte. (Potlesk.)
Páči sa mi, ako pán poslanec Hlina sa tak, ako vyhovára z toho, čo tu veľmi jasne hovoril. Darmo sa tu budete, pán poslanec, teraz tváriť, že ste nehovorili o tom v zásade, že nie je správne, aby ľudia sedeli na troch, alebo vy ste hovorili štyroch stoličkách, a bolo to smerovanie vašej reči, bolo úplne jasné. Ale ak z toho cúvate a uznávate, že je to demokratické, že ľudia sa môžu uchádzať o tie pozície, som veľmi rád.
A, pani poslankyňa Vášáryová, ja nikdy nepôjdem do osobných útokov ako vy. Nie. Bol by som toho schopný, vedel by som aj na vašu adresu niečo povedať, ale toto nie je môj štýl. Len vám chcem pripomenúť alebo položiť otázku, ak sa nemýlim boli ste vládnou poslankyňou a súčasne aj poslankyňou miestnou, však? (Reakcia z pléna.) VÚC-kárskou, však? Boli ste. Dobre.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, páni ministri, kolegyne, kolegovia. Pán Brocka určite príde. Skúsme sa pozrieť trošičku zo širšia na celú túto problematiku, aby sme ju nezúžili na dnešný deň a povedzme na toto volebné obdobie. Pretože iste uznáte, že máme za sebou nejaký historický vývin. Rovnako určite uznáte, že tak ako sa naša demokracia rozvíja od roku ´89 alebo od 90. roku, kedy vznikli opäť municipality alebo obce a mestá ako samosprávy, tak sme sa inšpirovali mnohými systémami, ktoré boli zaužívané a fungujú dodnes v iných západných krajinách. My sme nič, niečo svetoborné nevymýšľali, ale snažili sme sa nejakým spôsobom nájsť najvhodnejšie, a teraz hovorím všeobecne za všetkých tých zodpovedných politikov, ktorí boli od roku ´90 pri kormidle Slovenskej republiky alebo vtedy ešte Československa, snažili sa nájsť niečo, čo by bolo optimálne pre Slovenskú republiku.
A preto aj napríklad po rozdelení v roku 1993 sa Slovenská republika vyvíjala z hľadiska volebného práva ináč ako Česká republika. Nemusím vám pripomínať, že v Českej republike napríklad na voľbu starostu alebo hajtmana majú pomerný systém. Slovenská republika išla väčšinovým systémom, čo je podľa mňa správne. Pretože u nás sa volia priamo osobnosti. To znamená ľudia, ktorí idú so svojím menom na trh, s kožou, až za svojím menom majú napísanú stranu. Kdežto v Českej republike idú do volieb obecných tak, že sú na kandidátkach straníckych alebo aj tzv. nestraníckych, ako sa niekedy mylne aj nazýva, nezávislých, pretože to je také slovíčko, ktoré sa zneužíva, a až z nich sa volí starosta alebo primátor.
Chcel som to len pripomenúť, že tento vývoj skrátka v každej krajine má nejaký dôvod. A ja som veľmi rád, že na Slovensku sme sa vybrali touto cestou a že do obecných alebo aj krajských zastupiteľstiev, rovnako na najvyššiu pozíciu v obciach a v mestách alebo v krajoch väčšinový systém, kde sa volia priamo ľudia, osobnosti, ktorí idú s kožou na trh.
Bolo tu veľa povedané zo strany kolegov z opozície, a preto skôr, ako budem robiť nejaké závery, mi dovoľte, aby som trošku oživil pamäť. Pred tým, ako bol schválený zákon číslo, ja vám ho hneď poviem, ten, ktorý je o konflikte záujmov, 357, v roku 2004 bol v platnosti zákon, ktorý hovoril o konflikte záujmov. Bol to tuším zákon z roku ´95 č. 119, ktorý hovoril o tom, že v prípade ak poslanec vykonáva nejakú inú funkciu, či už to je starosta, alebo, v tom prípade ešte neboli predsedovia samosprávnych krajov, alebo robí nejakú inú funkciu, tak poberá iba minimálnu mzdu. Bolo to zadefinované v paragrafe, bol to čl. III ods. 1, písm. f). A ja som takúto situáciu aj zažil, pretože, keď som bol zvolený za predsedu Žilinského samosprávneho kraja, tak do konca volebného obdobia som ešte poberal minimálnu mzdu, pretože potom som už nekandidoval ako poslanec, a tiež tam bolo prechodné ustanovenie, že to platí až dovtedy, kým nebudú nové voľby. Pretože každý vchádzame do volieb za nejakých určených pravidiel. A ja si neviem predstaviť, že tieto pravidlá by sa mali meniť, keď už tu bola futbalová terminológia použitá, napríklad tak, že v polovičke zápasu futbalového príde rozhodca a povie: budeme hrať iba na jednu bránu. A tak tie pravidlá by mali ctiť. Ale, samozrejme, chápem, že ak vám tie pravidlá niekedy nevyhovujú, tak začínate ich prekrúcať. Ale k tomu sa dostanem na záver.
Preto zrejme, že niečo sa asi udialo v spoločnosti, a dodnes neviem, čo sa udialo v spoločnosti, prišla skupina poslancov s návrhom zákona o konflikte záujmov, ktorý predložila na začiatku roku 2004. Skupina poslancov, ja vám ich vymenujem, ktorí evidentne ukazujú, že to bol nejaký konsenzus politický, pretože sú to väčšinou predstavitelia poslaneckých klubov za jednotlivé politické strany, ktoré reprezentovali určitú politickú stranu tu v Národnej rade. Bol to pán poslanec Malchárek, pán poslanec Miššík, pán poslanec Kötöles, MOST – HÍD, aby som ešte pripomenul, pretože títo poslanci už sú tu neni, pán poslanec Miššík, SDKÚ, pán poslanec Malchárek, ANO, strany, ktorá už neexistuje, ale zaujímavé meno Pavol Minárik, tiež tu už dneska nie je, ale predseda poslaneckého klubu KDH, pán Dušan Jarjabek, zástupca HZDS, Vlastimil Ondrejka vtedy, Vlastimil Ondrejka, to už ani neviem, za koho bol poslancom, možno mi pomôžete, Ján Drgonec za ANO. Mimochodom, Ján Drgonec, to je zaujímavé meno, je to človek, ktorý bol aj členom Ústavného súdu, človek, ktorý zrejme nepochybne asi ústavné právo ovláda, dovolím si tvrdiť, asi lepšie ako my. Títo prišli s návrhom nového zákona o konflikte záujmov, v ktorom, prosím pekne, navrhujú, a teraz vám prečítam zdôvodnenie, ktoré bolo uvedené pri tom, v čl. IV, že navrhujú zároveň "vypustiť obmedzenie ustanovené pod písmeno f)", to je to písmeno f, ktoré hovorí o tom, že za druhú pozíciu, ktorú vykonávate v spoločnosti, môžete poberať len minimálnu mzdu, "ktoré pôsobí v platnom ústavnom zákone neorganicky". Pokračujem vo vysvetlení, ktoré je uvedené v zdôvodnení. "Účelom právnej úpravy konfliktu záujmov nie je totiž obmedzenie príjmov verejných činiteľov, ale ochrana verejného záujmu pri výkone ich funkcií." Toľko citát, vážené dámy a páni, pod ktorý sa podpísal aj bývalý člen Ústavného súdu pán Malchárek, teda pán Drgonec, pardon, ale aj, a pripomínam pánovi Brockovi, ktorý zrejme odišiel, pretože asi nie celkom rád počúva tieto slová, lebo ja budem pokračovať, že pod toto sa podpísal aj predseda poslaneckého klubu za KDH.
Tento zákon, ako bol predložený, bol aj schválený. Čiže títo poslanci, o ktorých som teraz hovoril, predkladali zákon, na ktorom sa zrejme konsenzuálne zhodli, pretože, ak ste si všimli, boli tam, od HZDS až po SDKÚ, ANO, všetci, tak ten zákon aj bol schválený v Národnej rade.
Ale teraz vám prečítam, kto za ten zákon hlasoval, aby sme si opäť oživili pamäť.
Pani poslankyňa Vášáryová tu vtedy nebola, ani teraz tu nie je, pozerám, že tiež ušla, nechce počúvať tieto argumenty, lebo hovorila o tom systémovom riešení. Tak aj za váš poslanecký klub, mimochodom vtedy, keď ešte vládla vláda pána premiéra Dzurinda aj pána Mikloša, veľké tváre SDKÚ, tak aj pán poslanec Novotný, pán poslanec Mikuš, ktorý tu sedí, rovnako hlasovali za tento zákon. Ale poslanci všetci za SDKÚ, aby som pripomenul, hlasovali za tento zákon, všetci.
Poslanecký klub KDH. Budem hovoriť najskôr o poslancoch, ktorí sú tu a hlasovali za ten zákon. Pán Pavol Abrhan, pán Pavol Hrušovský, pán Július Brocka (potlesk), pán Peter Muránsky, ale našli sme tu, aj pán Alojz Přidal, ale, ale. (Potlesk.) Ako je toto možné, že sa tu objavili? No ale môžem hovoriť aj o ďalších poslancoch, ktorí sú tu a napísaní, alebo tiež hlasovali, ale už nie sú v tejto Národnej rade. Pán poslanec Miklušičák, pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Kahanec, pán poslanec Kahanec tuším, že bol aj poslancom vyššieho územného celku, pán poslanec Minárik, ten bol dokonca iniciátorom tohto zákona a vypustenia písmena f), pán poslanec Šimko, pani poslankyňa Demeterová, pani poslankyňa Majdová, pani poslankyňa Záborská, dnes už europoslankyňa, pán poslanec Hajdúk, Mikloško.
No a mohol by som pokračovať ďalej za ANO, za komunistickú stranu, prosto hlasovalo sa, len taký rachot. Áno, ale priznám sa, aj my, poslanci za HZDS, teda za SMER sme hlasovali za tento zákon, pretože nám išlo predovšetkým o to, aby zákon o konflikte záujmov bol upravený tak, aby sprísňoval podmienky, ktoré dovtedy boli naozaj veľmi vágne. S mnohými vecami sme mali problém, ale došlo ku konsenzu a zahlasovali sme. Ale brali sme dobrý úmysel tých, ktorí predkladali tento zákon, ako pán poslanec Minárik, za ktorý potom hlasoval Alojz Přidal, rovnako aj pán Július Brocka. A tento zákon sa dostal do platnosti. Vtedy samozrejme nikomu nevadilo to, že sa dokončí volebné obdobie a že až potom bude účinná táto časť toho zákona.
Čiže, vážené dámy, vážení páni, a predovšetkým páni poslanci z opozície, pokračujeme v tom historickom exkurze. Koľkokrát ste ešte odvtedy, ako tento zákon bol schválený, boli vo vláde a sedeli ste v tejto parlamentnej lavici?
Neboli ste tu, pán poslanec Brocka, aj vy od roku 2010 – 2012? Pán poslanec Brocka? A nevidel som, že by ste predkladali počas toho obdobia 2010 – 2012 zákon, ktorý by mal toto zmeniť.
Pán poslanec Přidal, rovnako som nevidel, že by ste predkladali takúto iniciatívu.
No a o pani Vášáryovej ani nehovorím, lebo tá hovorí o systémových riešeniach. Ale pýtam sa, prečo pani Vášáryová takisto neprišla s týmto zákonom? Je to asi preto, že keď ste boli poslancom, bol poslanec aj váš kolega, ktorý hneď vedľa vás sedí, a bol aj vtedy riaditeľom gymnázia, vtedy sa vám to nehodilo? Asi preto to bolo?
Alebo to bolo preto, že vedľa napravo, ktorý sedí vedľa vás, pán Alojz Přidal vtedy mal možno lukratívnu prácu v Jaslovských Bohuniciach a tiež by sa mu to nehodilo? Takýto bol váš prístup?
Čiže ja len chcem, aby aj ľudia, ktorí nás budú pozerať, vedeli, ktorí kričia a ktorí úprimne chcú niečo naozaj urobiť. My dlhodobo sa s týmto zaoberáme a vieme veľmi dobre, že je to komplexnejší problém, že to neni len tak jednoduché, ako sa to tu ľahko povie.
Chceme mať parlament taký, ktorý bude zastúpený iba ľuďmi, ktorí budú odtrhnutí úplne od reality, v úvodzovkách?
Alebo chceme mať ľudí, ktorí reálne v jednotlivých spoločenských oblastiach nášho života pôsobia a majú skúsenosti?
Chceme mať parlament, ktorý bude bez akéhokoľvek lekára, ktorý pôsobí aktívne kdesi a má nejaké skúsenosti, ktoré môže preniesť aj sem?
Pretože to by sa nemalo týkať, tie vaše výhrady, o ktorých hovoríte, len tých, ktorí sú priamo volení na obciach a mestách, prípadne na kraji. To by sa malo týkať všetkých. Aj pána poslanca Kvasničku, ktorý popritom, že bol poslancom Národnej rady, bol aj riaditeľom školy. Tiež je to veľmi exekutívna funkcia, iste uznáte. Alebo chceme mať parlament, do ktorého budú prinášať všetci títo ľudia, ktorí reálne pôsobia v oblasti, ktorá je veľmi dôležitá pre spoločenský rozvoj nášho života, a budú toto prinášať tak, že to bude kvalifikované. A ja vôbec nespochybňujem ani pána poslanca Kvasničku, že určite svojimi skúsenosťami mohol prispieť zo svojho pedagogického procesu aj tu v parlamente. Preto, je tu komplexnejší problém.
Ale my začíname najskôr od seba. To tu nikto nepovedal. A ideme ďalej, ako ste vy išli pri tých svojich návrhoch.
Pretože ten návrh, ktorý ste už viackrát vy predkladali, predovšetkým pán poslanec Brocka, počúvajte ma, pán poslanec Brocka, poprosím vás, my ideme ešte ďalej, čo vy ste neboli schopní ísť pri svojich návrhoch, ktoré ste tu predkladali. Pretože ste mali dôvod zrejme, prečo ste to nepredkladali, lebo vo väčšine prípadov vy vodu kážete a víno pijete. Nuž je to preto, pretože množstvo vašich starostov a primátorov sú zároveň aj poslancami vyšších územných celkov. Ak chcete, ja ich môžem aj menovať. Vy ste ich v žiadnych svojich návrhoch nespomínali, vy ste v žiadnych svojich návrhoch ani len nenavrhovali takéto niečo. Práve naopak, vám to vyhovuje, vy len navonok rozprávate o tom, že nie dva mandáty, ale tam kdesi ďalej, to už si nevšímame.
My sme išli v tomto návrhu ďalej a dávame do tohto zákona aj to, že ak nejaký starosta a primátor je zvolený do krajského zastupiteľstva a dostal dôveru, dostal dôveru ako osobnosť, ešte raz podotýkam, pretože u nás máme väčšinové volebné systémy, kde kandidujú ľudia ako osobnosti alebo ako osoby a až za menom majú napísanú politickú stranu, tak týmto ľuďom ideme rovnako obmedziť tento mandát.
A vy hovoríte o nejakej úprimnosti, že chcete niečo riešiť? Keby to tak bolo, pán poslanec Brocka, tak pri tomto pulte by ste nepovedali to, aby bol stiahnutý zákon, ale by ste prišli s návrhom, ako ho možno rozšíriť alebo možno aj upraviť tú časť prechodných ustanovení, ktorá sa vám akože nepozdáva. Lebo to by bolo úprimné z vašej strany, lebo chcete, aby taký zákon prešiel. Aj my ho chceme. Len zdá sa, že asi bez našej pomoci to nepôjde, ako už pán minister spomenul, lebo pri všetkých vašich predkladaných návrhoch potrebujete vždy niekoho pomoc. Tým nechcem povedať nič zlé, ak je to naozaj dobrá vec, tak prečo nie. Ale pravda je taká, že my sme išli ďalej a bude sa to týkať aj viacerých vašich poslancov vo vyšších územných celkov, ktorí sú starostovia. Vy ste ich ani v jednom návrhu, ktorý ste tu voľakedy predkladali predtým, nespomínali.
Vyčítate pánovi predsedovi vlády, že robí populistické kroky pred voľbami a tak ďalej. Nuž, môžete vyčítať, ako faktom je to, že boli voľby, napokon sme mali najrušnejší rok vôbec za histórie Slovenska, pretože to bol supervolebný rok. A keby neboli vďaka vášmu rozpadu vlády, ktorú ste položili spoločne, a nedokázali ste počas tohto pôsobenia zmeniť tento zákon, ktorý tak veľmi kritizujete, tak by sme mali aj parlamentné voľby v tomto roku a bol by to naozaj supervolebný rok. Tak asi toto ťažko budem vysvetľovať, že sú voľby. Ale nemôžete nám uprieť, že to chceme riešiť a že to chceme riešiť aj trošku širšie, že do toho vkladáme aj nejaký systém.
A možno sa zhodneme niekedy, a možno nie my, že pôjdeme inou cestou ako iné krajiny v Európe, nie tou cestou, kde v mnohých krajinách dnes rovnako sú súbežné mandáty tých, ktorí sú starostami, primátormi a prípadne predstaviteľmi regiónov, a že pôjdeme tou cestou, kde takýto súbeh nemôže byť. Možno aj k tomu sa, Slovenská republika dospeje a možno bude k tomu dôvod.
Ale dnes ideme tou cestou, ktorú som tu podpísal, o ktorej som hovoril, akou sa uberáme. A myslím si, že je to dobré a že tento zákon je z našej strany predkladaný úprimne. O tom nikto nemôže pochybovať. A o tom, že našou snahou bolo vždy korektne pristupovať aj k jednému, aj k druhému mandátu, že nikto z nás, ktorí sme v týchto pozíciách, nešpekuluje, ba práve naopak, sa uchádzame vždy o dôveru voličov, či už v kraji alebo v obci a v mestách, s tým, že chceme nejakým spôsobom pomôcť regiónom a chceme, aby sa Slovensko rozvíjalo. Všetci to chceme.
A keď sa možno budeme pozerať na to zlomyseľne, môžeme sa pozerať, že za tým niečo bude asi zakopané, keď niekto bude chcieť robiť za 300 eur povedzme primátora alebo starostu. Áno, ale mohli by sme na to pozrieť, aj keď to možno nie je úplne taký príklad, čo je zakopané za tým, že pán prezident chce robiť zadarmo svoju funkciu a svoj plat bude rozdávať. (Potlesk.) Čo je na tom? Tiež mu nedôverujeme? Alebo u neho povieme, je dostatočne bohatý na to, že si to môže dovoliť. Možno aj tento argument je pravdivý, ale neberme, prosím vás, takto ľahkovážne tieto slová do úst. Hodnoťme ľudí podľa toho, čo hovoria a ako konajú, nielen podľa toho, že či berú viacej, alebo menej, ale ako konajú a čo robia.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovolil som si tento historický exkurz preto, aby som oživil pamäť, pretože, ako to už býva, tá pamäť je veľakrát krátka. A práve pre poslancov takých, ktorí tu najviac kričia, ako pán poslanec Přidal, pán poslanec Brocka, ktorí pre smietku v oku nevidia brvno, ktoré majú pred sebou, veľakrát po svojej pravici alebo ľavici (potlesk), a robia všetko len účelovo a populisticky, a pritom nie úprimne. Lebo keby to boli robili úprimne, tak som presvedčený, že dnes tu nemusíme my stáť, lebo vy ste mali väčšinu v roku 2010 a 2012 a mohli ste všetko tu schváliť a nemuseli sme sa o tomto baviť.
Plne podporujem tento zákon. Som veľmi rád, že ideme túto vec upraviť a možno aj ukázať ľuďom, že našou snahou je úprimne pôsobiť v ich prospech a v prospech obcí a miest a krajov.
A ešte dovoľte mi, aby som sám za seba povedal. Áno, ja túto funkciu vykonávam už druhé volebné obdobie aj ako poslanec Národnej rady, ale slobodne som sa rozhodol. Možno pán poslanec Hlina povie, že asi za tým niečo je. Že plat, ktorý poberám ako poslanec Národnej rady, dávam iným, tým, ktorí to potrebujú, rôznym sociálnym prípadom, mladým športovcom, všetkým tým, ktorí to naozaj potrebujú, lebo som musel nájsť nejaký spôsob ako z toho zákona, ktorý ste vy schválili, vykorčuľovať. A som rád, že som to takýmto spôsobom urobil a som rád, že máme tu dnes takýto zákon, za ktorý zahlasujem, lebo si myslím, že je dobrý. A ak máte nejaké výhrady, vylepšenia, nech sa páči, príďte v druhom čítaní, pri druhom čítaní môžeme sa o týchto veciach baviť, ale, poprosím vás, nezabúdajte na to, čo ste kedysi hovorili a čo ste mohli urobiť a neurobili.
Ja tento zákon určite podporím, aj všetci naši kolegovia, ktorí sú podľa môjho názoru zodpovednými starostami, primátormi a sú aj zodpovednými poslancami Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Pán Blanár, prosím vás, nehnevajte sa na Roberta Fica a jeho vládu, že vám ide obmedziť vaše príjmy. Prvá poznámka.
Druhá, pán poslanec, ste tu zorganizovali také s potleskami predstavenie, že kto všetko hlasoval v roku 2004, myslím, za návrh, že mohol poslanec Národnej rady poberať aj príjem starostu. Pán poslanec, priznávam sa vám bez mučenia, že ani si nepamätám, že by som v tej chvíli možno namietal voči tomu, lebo to dovtedy nebol problém. A dokonca ani po prijatí toho zákona, že som hlasoval za návrh koaličného poslanca, myslím Kubovič to bol, starosta Ružinova, ktorý bol zhodou okolnosti starosta, že som za to hlasoval, ani potom sa z toho nestal akoby šport, alebo ja som to nazval, že rakovina. Lebo SMER má ten talent, že veci, ktoré sú možno aj, sa vyskytnú, ale vy dokážete dotiahnuť do dokonalosti. Ako, tak ako sa to rozrástlo tu v tejto sále, že župan, poslanec, riaditeľ nemocnice a takej a takej inštitúcie, predseda dozornej rady, proste, to je choroba. Naozaj to je choroba, ktorú sa rozhodol Robert Fico zastaviť. A ja som rád. Ja som rád, že to Robert Fico chce zastaviť, len si myslím, že je nefér, a to opakujem pred pánom ministrom, aby ste ktokoľvek z vás, vy mali z verejných zdrojov vyšší príjem ako člen slovenskej vlády. My to teraz navrhujeme zmeniť, lebo teraz je to vážny problém. A som rád, že Robert Fico s tým súhlasí.

Neviem, či náhodou, že keď je prestávka, že či sa ešte dá, pán predseda. (Reakcia predsedu Národnej rady P. Pellegriniho: Dá už.) A byť úprimný, ako poviem vám to takto, ja som bol prihlásený ešte pred hlasovaním o rozpočte, ale keďže mám návrh, teda keďže nemám návrh, ale mám žiadosť, ja vám to odpustím.
A dovoľte mi, prosím vás, povedať jednu vec. Asi približne pred rokom sme končili schôdzu koledami. A myslím, že je správne, že, že v tomto zákonodarnom zbore končíme alebo, alebo si pripomíname hodnotové ukotvenie našej krajiny. A niektorí kolegovia si možno spomenú, že sme, že tie koledy mali jednu jedinú chybu, a to bola, že prvá bola anglická, druhá bola česká, tretia bola opäť anglická. Je nepochybné, že v tejto sieni zákonnosti majú byť koledy výlučne slovenské a výlučne po slovensky. Preto by som vás chcel takto v predstihu požiadať o to, aby sme, ak budú, tak aby tieto koledy boli naozaj slovenské a po slovensky. Len toľko som chcel. (Potlesk).

Ďakujem veľmi pekne. Chcel by som trošku dementovať a uviesť na pravú mieru to, čo hovoril kolega Blanár. Ten môj súbeh riaditeľa cirkevnej školy a poslaneckého mandátu nejestvoval, ja som mal zastavený výkon činnosti pre výkon verejnej funkcie a nikdy sa nestalo, aby som bral plat aj za jedno, aj za druhé. Takú som mal dohodu s biskupom žilinským. Ale nechcem hovoriť len o tom.
Trošku mi tá diskusia, ktorá tu prebieha, sa mi trošku zajedá, pretože ja osobne, hovorím za seba teda, nemám rád tú optiku dualistickú, že my a oni, my, majstri sveta, oni, babráci a čvarga a všelijaké slová, aké tu zaznievajú. Ja osobne si myslím, že každý by si mal upratať vo vlastnej skrini aj tých kostlivcov. Žiaľbohu, v mnohých veciach, aj v tom, čo hovoril pán Blanár, aj, aj my máme, aj my máme za ušami. (Potlesk.) Ale nemôžem hovoriť za iných, nemôžem hovoriť za iných, chcem hovoriť za seba. Ja, mne sa stalo v roku 2010, keď som nastúpil ako náhradník, mal som súbeh s mandátom poslanca župy, čo by nemal byť až taký veľký problém, napriek tomu ako ja som nedokázal byť omnipotentný, ako sa to darí niektorým tu, a naozaj som nezvládal, som nezvládal funkciu, obyčajnú funkciu poslanca trenčianskej župy, čo mi je nesmierne ľúto, lebo to bola aj zrada možno tých ľudí, ktorí ma tam poslali.
A ešte, napokon niekedy si myslím, že tá omni potencia, a teraz budem veľmi psychologizovať, je často aj kompenzáciou za potenciu, ktorá chýba na iných miestach.
Ďakujem

Ďakujem za slovo. V rozprave bola spomínaná terminológia taká futbalová, že byť členom Národnej rady je byť ako keby v Premier League a kandidovať do samosprávy ako keby to bola druhá liga. To pred kolegom Blanárom spomínal pán Hlina. Ja by som chcel doplniť, že podľa mňa byť v samospráve to už nie je druhá liga, ale ako prvá, lebo určití kolegovia, ktorí prišli do Národnej rady pred štyrmi rokmi, zdegradovali, žiaľ, Národnú radu. Ja si myslím, že žiadna druhá liga nie je byť starostom alebo županom alebo primátorom.
A aby som sa mohol ja dostať do Národnej rady, tak mi to trvalo skoro 50 rokov. A som vďačný predsedovi vlády Robertovi Ficovi a strane SMER, že som mohol kandidovať za túto stranu a stáť sa členom zákonodarného zboru. A naozaj mi to trvalo 50 rokov. Ale umožnili mi to aj kolegovia poslanci z KDH, ktorý schválili takýto zákon v roku 2004. Takže aby na to pán kolega Brocka, Přidal, aby naozaj na toto nezabúdali.
A to, že môže byť analfabet starostom a nemusí vedieť ani čítať, ani písať, a kolegovia z Národnej rady pozastavia účinnosť zákona ešte pred komunálnymi voľbami, to sa môže tiež hanbiť určitá časť Národnej rady, ktorí podali toto na Ústavný súd. A ja, ktorý viem a chcem robiť starostu, a ja kandidovať za starostu nemôžem, a analfabet starostom môže byť.
A musím ešte doplniť pána kolegu Juraja Blanára, že strana KDH zabudla, že pán Frešo kandidoval aj za nich a stal sa županom. Že pán Ďurkovský bol primátorom, ktorý priviedol Bratislavu do veľkej katastrofy. A pán Figeľ, ktorý bol, ktorý bral tri roky rentu, ktorá bola vyše 400-tisíc, a bol aj ministrom, to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)