44. schôdza

Ďakujem pekne, pán navrhovateľ. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslancovi Milanovi Halúzovi.
Nech sa páči, pán spravodajca.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Kolegyne už nie, kolegovia... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Aj kolegyňa je tam, pani poslankyňa Žitňanská.

Halúz, Milan, poslanec NR SR
Ježiš, áno, áno, ospravedlňujem sa (vyslovené s pobavením). Už je, je veľa hodín.
V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1207. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Na zdravie! (Reakcia na kýchnutie v sále.) V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Ďakujem. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Dvaja páni poslanci, pán poslanec Fronc, pán poslanec Mičovský.
Nech sa páči, pán poslanec Fronc, máte slovo.
To je najviac prihlásených poslancov, ako rokujeme od šiestej.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Len tri krátke poznámky. Prvá, pán kolega, dôchodok nie je sociálna dávka. Jednoducho na dôchodok si sporíte dneska už v súkromnej správcovskej spoločnosti, ktorá vám tieto peniaze spravuje a potom vám ich vypláca, alebo v štátnej. Čiže to sociálna dávka určite nie je, to sú financie, ktoré si každý občan nasporí. Na niektorých, ktorí nerobili, tak sa skladáme ostatní, to je pravda, ale väčšina si nasporí.
Druhá vec je, keď ste dávali ten príklad tých krajín, áno, je to pravda. Len pravda je aj to, ak sa pozriete, že tie dôchodky tých ľudí robia 80 % z priemernej mzdy. Priemerný dôchodok je 80 % z priemernej mzdy. U nás 42 percent.
A tretia moja poznámka, viete, toto riešenie by bolo rozumné, aby som ho akceptoval, len vnímam to, že celý problém, že mladí nenachádzajú zamestnanie, sa posúva do roviny akosi kontradiktórnej medzi mladou generáciou a starou. A z jednej strany hovoríme, starí nám obsadzujú miesta, dajme ich preč. A starí hovoria, mladí nás vyhadzujú a my sa dostávame na dôchodky, s ktorými ťažko môžeme fungovať. Bolo by dobré, keby ste sa nad týmito mojimi poznámkami, pán kolega, zamysleli.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca nie je, sú faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Mičovský.

Ďakujem vám za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážený predkladateľ, kolegyne, kolegovia, v tejto miestnosti veľakrát sme hovorili o tom, že existuje nejaký zásadný a základný problém a ten problém má meno nezamestnanosť. Obracali sme tento problém z mnohých strán, ale myslím, že vždy sme sa zhodli na tom, že to je problém najväčší. Chcem povedať iba úplne stručne, ale úplne jasne, že toto, čo predložil práve pán poslanec Kadúc, sa mi zdá ako najlepší spôsob riešenia tohto problému, aký som kedy za dva roky v tejto sieni zákonnosti počul. A ak ma voľačo mrzí, tak len toľko možno, že som sa k nemu v nejakej chvíli nepridal, pretože to považujem za excelentné, potrebné a akékoľvek výhrady voči tomuto návrhu považujem za neúprimné, pretože ak sme uvážili, že problém zamestnanosti mladých ľudí je najväčší, tak tento prístup riešenia je úplne najlepší.
Ďakujem pekne, všetko.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Fecko, pán poslanec Kuffa. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne. Pán kolega, iba súhlasiť môžem s tým, čo si povedal. A ešte zareagujem trošku na predrečníka pred tebou. A síce, už aj starí rodičia chápu, aj ja som mal takéto prípady, že vnúčatá, keď nemôžu sa dostať do práce, tak povedia, radšej ja odídem. To znamená, sú tu aj opačné tendencie, že už chápu, že tých miest sa tu nebude dennodenne tisíce vytvárať. Tak hovoria, že my uvoľníme, aby ďalšia generácia mohla ísť do toho zamestnania. A myslím si, že bol tu aj návrh – dva roky dozadu? – myslím, že kolegyne Gibalovej, kde hovorila tiež proste v takomto duchu, ktorý samozrejme nebol prijatý, ale myslím si, že je to spôsob riešenia. A pán kolega predkladateľ, myslím, že tam bolo hovorené až o tridsiatich tisícoch miest, ktoré by boli uvoľnené. A myslím, že to je už riadny, by som povedal, že prídel, ktorý by sme mohli takýmto spôsobom poriešiť.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Kuffa, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Ja by som chcel na to tiež reagovať. Aj keď tento návrh, samozrejme, podporím ho aj v hlasovaní a zdá sa ako dobrý aj logický, len treba sa naozaj nad takou skutočnou vecou zamyslieť, a to je taká bolestivá stránka všetkých vlád za posledných 25 rokov v našej krajine a to je práve tá miera nezamestnanosti. Jak po 89. roku sme vlastne sa ocitli v situácii takej, kedy sme prvýkrát začali prepúšťať ľudí zo zamestnaní a v podstate odvtedy sme sa tohto problému ani, ani sa ho nezbavíme, lebo to k podstate, hej, jednoducho, tej kapitalistickej spoločnosti tá nezamestnanosť akosi tak aj patrí, ale aby bola primeraná. Ideálne by to bolo na úrovni kdesi možno 4 percent. Hej? To by bolo tak super, lebo to by boli naozaj ľudia len tí, ktorí, ktorí naozaj dočasne stratili tú prácu a hľadajú. Ale treba sa zamyslieť nad tým, kde vytvárať tieto pracovné miesta. A to nie je len tá štátna správa. To je veľmi málo aj tých, možno zdanlivo tých 30-tisíc pracovných miest.
Myslím si, že keď raz budeme aj my v tom dôchodkovom veku, uvidíte, spomeniete si na tie slová, človek má niekedy naozaj problém s tým, povedať, že teda končím, hej. Zdá sa to veľakrát, akoby ten človek bol už nepotrebný. A možno budeš mať raz, Miro, naozaj 62 rokov, budeš vitálny a budeš vládať ako pracovať a ktosi ti teraz odrazu povie. Trebalo by vytvárať aj kdesi inde tie pracovné miesta, to som chcel ako naznačiť, nielen v tej štátnej správe, aby sme sa len na to viazali. Áno, mohol by to byť jeden z dôvodov pre ukončenie pracovného pomeru alebo pracovnoprávneho vzťahu, dôchodkový vek. Ale aby to nebolo tak, že týchto ľudí v dôchodkovom veku alebo dôchodcov všetkých hodíme cez palubu. Ale vytvárať nové pracovné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)