44. schôdza

Ďakujem. Vážený predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť tento zákon. A ja som sa vlastne teraz len tak, budem improvizovať v tom slova zmysle, že som, trošku ma zaujala diskusia môjho predrečníka s poslancami na tému, kto komu čo tuneluje a jaké názory a kto za čo môže a koho čo bol nápad. Tak pre istotu pre tých, ktorí sa zaujímajú o to, že ako to teda historicky bolo aj s tými dohodármi. To znamená, že kto čo vymyslel a kto vlastne zaťažil tých dohodárov a čo vlastne navrhujem v tomto zákone spolu s Monikou Gibalovou.
Tak v prvom rade chcem povedať, že téma dohodárov bola, čo sa týka, zdôrazňujem, v ekonomickej, samozrejme, oblasti a živnostníkov, bola veľkou témou aj počas Radičovej vlády, kde sme viacej ako štyri mesiace sa na takej, nazveme to, odbornej koaličnej rade, to znamená, že kde boli hlavne ekonómovia z rôznych strán, tak sme sa nevedeli dohodnúť ohľadom zodvodnenia dohodárov a živnostníkov, a ja si to pamätám, to bolo, až štyri mesiace nám to trvalo.
No, prečo sme sa nevedeli dohodnúť? No nevedeli sme sa dohodnúť preto, lebo určití ekonómovia si dali do hlavy alebo získali presvedčenie, že treba všetko zodvodniť, čo sa hýbe. Zjednodušene, to znamená, že každý príjem proste treba zodvodniť, hocičo, takže, no a ja teda musím povedať objektívne, že nielen ja, ale spolu s KDH sme mali na to iný názor. To znamená, že jednoducho nie je to správny prístup, že všetko treba zodvodniť proste, čo sa hýbe, a takto proste v tej trošku, nechcem povedať, že pomýlenej, ale podľa mňa trošku pomýlenej logike. Takže nakoniec ale výsledok týchto sporov, samozrejme, bola nejaká definitívna dohoda, kde boli nakoniec spokojní aj tá strana, ktorá tvrdila teda, že všetko treba zodvodňovať, a zase my sme tvrdili, že jednoducho dohodári, to je nie pravidelný príjem, to jednoducho je pre tých ľudí, ktorí si chcú privyrobiť a, samozrejme, tak im treba proste dať, umožniť si privyrobiť a mať teda aj vyššiu čistú mzdu.
Takže dohoda nakoniec bola taký kompromis. To znamená, že to urobíme pre všetkých dohodárov nad 200 euro. To znamená, že do 200 euro by sa de facto neplatili odvody, ono sa platil tam, lebo dva maličké fondy, a nad tých 200 euro jednoducho by sa platili odvody tak, aby neboli nejaké prechody, špeciálne špekulácie povedzme, že by to suplovalo skutočne pracovnoprávny vzťah, hej, pretože to bola taká najväčšia výčitka, že tí dohodári, vlastne oni suplujú pracovnoprávny vzťah, a keď my ich zrušíme, tak jednoducho zrazu proste oni budú zamestnaní. No, nestalo sa to tak. Však to sa dalo aj očakávať.
No, vzhľadom na to teda, že keď sme tu hovorili o histórii, tak padla vláda, takže vlastne ani toto sa nepresadilo, myslím, že ak si to dobre pamätám, bolo to v druhom čítaní, táto dohoda. No, prišla nová vláda sociálnodemokratická a na moje prekvapenie, dokonca na môj, tak mňa už teda v politike asi veľa neprekvapí, ale na moje prekvapenie práve sociálna vláda, kolegovia, teda samozrejme, nie vy tu, ako nikoho tu neobviňujem, ale vláda zaviedla zodvodňovanie dohôd proste aj tých nízkopríjmových. Ja som to síce nechápal, ale jednoducho sa to tak stalo a práve tí tzv. ekonómovia jednoducho zrazu sa ocitli tiež ako veľkí poradcovia aj v tejto vláde. Ako nebudem osobný a jednoducho len to konštatujem, hej. Takže sa presadila táto myšlienka, že vlastne všetci dohodári, tí, čo si privyrábajú, vlastne sú všetci špekulanti a treba ich zodvodniť.
No a teraz počúvajte, takže súčasná vláda prišla so sociálnym balíčkom, kde napísala, že zrovna pre študentov prvých 200 euro nebude zodvodňovať, ale len tých ďalších odvod. Tak prvé mi dovoľte povedať, že - a ešte sa to dá do sociálneho balíčka, prvé, čo mi dovoľte povedať, je to, že proste to je opitie rožkom. Proste najskôr študentom zoberú, pretože legislatívny stav bol taký, že keď preberala táto vláda moc, že z dohôd sa neplatili odvody, tak najskôr zaťažia odvodmi a potom jednoducho im umožnia, že do 200 euro vlastne nemusia platiť tie odvody. To je niečo takého, ako keď vám niekto zoberie sto a vráti vám päťdesiatku a bude si to odškrtávať, však ja som vám dal päťdesiatku, hej. To znamená, že urobili to pre študentov. Samozrejme, študenti ešte boli radi, že niečo vyrokovali, ale zdôrazňujem, oni nedali študentom, oni zobrali študentom, pretože ten právny stav bol taký, ako hovorím.
No, druhá vec je, že v tejto zase vyvolenej skupine, ja neviem, študentom, ale zase sa nezamyslí nad tým, a prečo práve len študenti? Prečo dôchodca si nemôže zarobiť? Alebo prečo dôchodca, keď je na dohodu, tak proste musí platiť odvody, hej, a študent nemusí. Keď dôchodca je vrátnik, tak skutočne ten vrátnik má za tú istú odrobenú časť proste dostať menej, pretože dostáva menej, lebo sa mu to zodvodňuje, hej, ako študent? Samozrejme, môžem ešte sugestívne hovoriť, že prečo dôchodca alebo ja neviem niekto, kto proste nemá žiaden príjem, tak, a ide na dohodu, ja neviem, zbierať jablká, povedzme sezónne práce, tak on je menej, by som povedal, menej, čo je menej akože dôležitý pre spoločnosť a študent je?
Takže tento návrh hovorí o tom, že dobre, ja som rád, že aspoň sa stanovila tá 200-eurová hranica, ale potom dajme tých 200 euro zarobiť každému proste, kto pracuje na dohodu. Hovorím o 200 euro. Samozrejme, ja som, my sme tuná navrhli inú hranicu, ale je to životné minimum, pretože z logického hľadiska ja nemám rád vôbec aj do budúcna, keď niekto niečo navrhuje, nejaké arbitrárne fixné hranice, jednoducho, lebo je inflácia, mení sa to a podobne, takže my sme navrhli, že aby to mala byť hranica životného minima. To znamená, že každý na dohodu aj do budúcna, keď bude mať príjem do hranice životného minima mesačne, tak bude mať v podstate, nebude musieť platiť všetky odvody, hej. Takže toto je podľa mňa čisto technická vec a podľa mňa správna.
No a ďalšia vec je, že, samozrejme, to je dokonca to, čo navrhujeme, je aj v súlade so správou Európskej únie, ktorá vyzýva k zníženiu daňovo-odvodového zaťaženia skupín s nižším príjmom. Je to tam. Proste toto je skutočne, za toto, keby ste hlasovali, sa nemusíte hanbiť a, naopak, toto by mohlo byť skutočné, povedzme, že s týmto by sme sa mohli pochváliť.
Takže ja si myslím, že pokiaľ budeme hovoriť o sociálnych balíčkoch, a ja som za, ja som za, ale pokúsme sa jednoducho skutočne povedať, že sociálny balíček má byť čo? Pre vybrané skupiny ľudí alebo pre nejakú štandardnú pomoc nízkopríjmovým skupinám? Ja som za a) to druhé, pretože nielen študenti jednoducho majú mať nejakú úľavu, ale každý, každý v tomto. Ja jednoducho v tom nevidím najmenší problém, aby sa to podporilo, pretože, ako som aj povedal v úvode diskusie, vlastne to, čo sa chcelo tým dosiahnuť, sa vôbec nedosiahlo.
Takže na záver by som povedal, že pokiaľ bude ochota, môžme sa baviť aj o nejakých iných hraniciach a tak ďalej, ale ja si myslím, že ľudia, ktorí majú nízke príjmy, ktorí nemajú stálu prácu, to znamená, že je to sezóna alebo ad hoc práca, jednoducho im treba zvýšiť tie čisté príjmy a myslím si, že to by bolo pre týchto ľudí najlepšie možné. Teda nech radšej pracujú, nech zarábajú a štát im toľko nebere.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslancovi Júliusovi Brockovi, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, bol som určený výborom za spravodajcu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel všetky náležitosti potrebné pre predloženie tohoto návrhu, keďže pán predkladateľ návrh podrobne uviedol, nebudem k tomu už nič dodávať.
Odporúčam, aby Národná rada po rozprave sa uzniesla na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní.
Zároveň odporúčam, aby návrh, ak tento návrh prvý prejde, aby prerokovali návrh novely zákona ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a gestorský výbor - výbor pre sociálne veci. Odporúčam zároveň aj lehoty na prerokovanie toho návrhu do 30 dní výbory a gestorský do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka, nech sa páči, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu, žiadnu prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán navrhovateľ, vy ste mali sedieť na mieste spravodajcov. Ale keďže sa do rozpravy nikto ústne neprihlásil, uzatváram, vyhlasujem ju za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Už môžte zostať, pán poslanec.
Ďalej nasledovali body pána poslanca, pána poslanca Juraja Drobu, ktorý teda bude musieť mať presunuté svoje body na záver programu.
A pokračujeme

návrhom poslanca Martina Chrena, Juraja Miškova na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251//2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona má tlač 1233. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1236.
Dávam slovo poslancovi Martinovi Chrenovi, aby návrh zákona uviedol.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, ctená kolegyňa, vážení kolegovia, tento návrh zákona, krátku novelu, predkladáme spolu s kolegom Jurajom Miškovom preto, lebo v súčasnosti sme zistili, že sa veľmi často začali v praxi množiť prípady, kedy dochádza k poškodeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom, tzv. plombou, hlavne sa to týka pri odbere plynu. Tieto meradlá sú v prípadoch odberateľov rodinných domov umiestnené na voľne prístupnom mieste, teda najmä chodníkoch či uliciach pred rodinnými domami. Inými slovami, máme situáciu, kedy veľká časť slovenských obcí je plynofikovaná, ku každému domu vedie plynovodné pripojenie a merač plynomer sa nachádza pred domom na verejne prístupnom mieste. K takémuto meraču má teda prístup ktokoľvek a často aj ľudia, ktorí zámerne merače, resp. plomby na meračoch poškodzujú, a to bez toho, aby chceli manipulovať s meračom. Ide teda o čistý vandalizmus.
V takomto prípade podľa ustanovení § 82 zákona o energetike ide o neoprávnený odber plynu, pričom odberateľ, čiže majiteľ toho domu, komu poškodia merač, je povinný zaplatiť vyčíslenú škodu a ušlý zisk. Opakujem, že pritom nemusí byť preukázané, že samotný odberateľ s týmto meračom manipuloval s cieľom, aby si zabezpečil bezplatný odber plynu. Odberateľ je teda podľa súčasného zákona, ktorý zaviedol tzv. objektívnu zodpovednosť, automaticky považovaný za vinníka tohto stavu, nikto sa s ním nebaví a je povinný zaplatiť za vystavenú faktúru za spôsobenú škodu a ušlý zisk, inak ho dodávateľ odpojí od dodávky plynu. Za odpojenie a znovupripojenie je, samozrejme, povinný dodávateľovi opäť zaplatiť. Táto prax sa v poslednom čase začala silno rozmáhať. Podľa medializovaných informácií len v samotnom meste Trnava bolo nahlásených až 250 takýchto prípadov, kde je zrejmé, že išlo o prejavy vandalizmu a nie o nejakú snahu odberateľov manipulovať, a teda zabezpečiť si bezplatnú dodávku energetickej suroviny - plynu.
Cieľom nášho návrhu je teda chrániť odberateľov, posilniť ochranu odberateľov a zaviesť subjektívnu zodpovednosť pre účely úhrady škody, pretože súčasný stav objektívnej zodpovednosti je krajne nespravodlivý.
Veľakrát sa stáva, že odberateľovi dodávateľ len oznámi, že mal poškodenú plombu, je zodpovedný za neoprávnený odber plynu a musí zaplatiť škodu a ušlý zisk. Odberateľ sa pritom ani nemá šancu presvedčiť, že či to naozaj tak bolo, pretože si len doma nájde faktúru, pretože dodávateľ plynu ten jeho merač otvorí, skonštatuje porušenú plombu, opraví ho bez prítomnosti samotného odberateľa. Čiže v tomto prípade nie je možné dokonca ani len kontrolovať činnosť samotného dodávateľa plynu a preukázať, či vôbec k nejakej tej škodovej udalosti došlo.
Preto sme presvedčení, že k vymáhaniu vyčíslenej škody a ušlého zisku by malo dochádzať až po tom, ako sa preukáže príčinná súvislosť medzi konaním odberateľa a zistenou škodou, zavádzame teda subjektívnu zodpovednosť.
Toľko na úvod k predstaveniu tohto návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Alojzovi Přidalovi.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 356 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Chrena, Juraja Miškova na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 1233.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, pani podpredsedníčka, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim.

Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostala som žiadnu písomnú prihlášku, dávam ešte možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Takže do rozpravy je prihlásený pán spravodajca a dávam mu zároveň slovo.