44. schôdza

Vážené dámy a páni, návrh zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tak ako tu predkladatelia teda uvádzajú, tá podstatná zmena je v § 82, kde sa v odseku 4 na konci dopĺňa veta: "Medzi vzniknutou škodu a neoprávneným konaním odberateľa musí byť preukázaná príčinná súvislosť, inak nie je možné od odberateľa požadovať úhradu vzniknutej škody." Tak ako bolo povedané, navrhovaným doplnením sa zavádza subjektívna zodpovednosť za spôsobenú škodu pri neoprávnenom odbere plynu. Predovšetkým však prevádzkovateľ distribučnej siete a nie tak, ako je to v odôvodnení alebo v dôvodovej správe písané, že dodávateľ, ale, opakujem, prevádzkovateľ distribučnej siete musí preukázať odberateľovi, že svojím konaním naozaj spôsobil škodu dodávateľovi, a teda je povinný túto škodu vrátane ušlého zisku nahradiť. Bez preukázania príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a konaním odberateľa nebude možné od odberateľa požadovať úhradu tejto škody.
K predmetnému návrhu chcem uviesť nasledovné. Vcelku na prvý pohľad je možné chápať snahu o ochranu odberateľa, ale je to určite populárne, ale, bohužiaľ, myslím si, že je to populistické. Či navrhovaná zmluva je ten optimálny postup, je veľmi otázne, nakoľko navrhované riešenie posúva riešenie problému podľa môjho názoru úplne k opačnému mantinelu. Dnešné riešenie § 82 ods. 4, ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraným meradlom umiestneným na verejnom prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, podľa odseku 1 písmena d) "výška spôsobenej škody neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávneného odberu množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky".
Pre výpočet škody spôsobenej potom druhým a ďalším takýmto neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3, t. j. skutočná škoda, alebo podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, je to, až sa nemýlim, vyhláška 449/2012 Z. z.
Problém je v tom, že v praxi naozaj veľmi ťažko a temer vôbec nebude možné dokázať príčinnú súvislosť, a teda subjektívnu zodpovednosť, je to veľmi malý predpoklad, že by ste tam chytili niekoho, kto je tam so skrutkovačom pri tom meradle, čiže v praxi nebude nepreukázateľné dokázať porušenie meradla. Zároveň podľa rokovaní v minulosti a nie je až tak úplne jednoduché porušiť predmetnú plombu a možnosť je, cesta by mohla byť v nejakom technickom riešení plomby.
Navrhované riešenie môže možno až predpokladať, že bude práve motivovať k neoprávneným odberom, nebude možné ho dokázať a tým k zvýšeniu tzv. netechnických strát, kde môže byť riziko prenesenia týchto strát na výšku distribučných poplatkov. Záleží to teda od pána Holjenčíka, či to prizná, alebo nie, a tým za neoprávnené odbery budú platiť ostatní odberatelia.
Podľa návrhu zákona, a to sa chcem tiež opýtať, že prečo to je tak, bude jedno riešenie pre plyn, ten návrh zmeny je len pre plyn a predkladatelia tu neriešia elektrinu, to je § 46 tohto zákona, a nie je dôvod teda pristupovať k tým, ktorí majú problémy alebo sú v tejto situácii, čo sa týka plynu a nie čo sa týka elektriny, pretože vieme, že sú tu niektorí neprispôsobilí a jednoducho kradnú elektrinu a možnože je to jednoduchšie, ale ani ten plyn, ako to je možno operácia na pol, na pol hodinu.
Podľa návrhu zákona nie je jasné, či má daná navrhovaná veta platiť pre všetkých odberateľov plynu, tak je navrhnutá, alebo len pre odberateľov plynu v domácnosti. Je navrhované teda vložiť toto do odseku 4, ktorý rieši odberateľov domácností. Ak má riešiť neoprávnený odber všetkých odberateľov, potom riziko zvýšenia netechnických strát vrátane veľkostí zvýšenia je zásadné vzhľadom na potenciálne zneužite nedokázania porušenia meradla.
Pán kolega Chren tu hovoril o situácii v Trnavsku, ja mám teda iné informácie, že práve naopak, na Slovensku sa rozšíril nový biznis a sú tu mnohí podvodníci, ktorí odberateľom núkajú úpravu stavu plynomerov či elektromerov, stočenie trvá tak pol hodiny a inkasujú za to 100 eur a odberateľ na ňom podľa objemu spotreby ušetrí niekoľko sto až tisíc eur. Podvod zvyčajne odhalia porovnaním spotreby s predchádzajúcimi rokmi. Ten klient má stabilne vysoký odber, za plyn poctivo platí, zrazu však spotreba prudko klesne a nikto nevie rozumne vysvetliť, prečo minul napríklad polovicu oproti vlaňajšku.
V SPP distribúcia majú dokonca špeciálny útvar na vyhľadávanie neoprávnených odberov, jeho šéf je pán Jozef Astrab a práve on hovorí, že majú také skúsenosti, že k týmto podvodom sa zvyčajne uchyľujú bohatší, sú to veľké domy, často malé podnikateľské prevádzky, penzióny, ktoré majú vyšší odber plynu. Dokonca majú podozrenie, že ide o organizované skupiny, ktoré podvody zabezpečujú technicky, právnicky i bezpečnostne a práve pôsobia v tejto oblasti Topoľčany, Trnava, Hlohovec, alebo až v strede Slovenska, a sú to častokrát bývalí technici, ktorí obchádzajú zákazníkov a ponúkajú im takéto stáčanie plynomerov. Ďalší ich členovia ich zásobujú plombami a falošnými raznicami naozaj vysokej kvality. Svedčí o tom prípad vyšetrovania polície v Banskej Bystrici, kde objavili plomby a kliešte, zhruba 2 000 falošných razníc a dokonca aj zápisník, kde si tí podvodníci značili stočené plynomery a stavy.
Bohužiaľ, poškodenie plomby podľa zákona nie je trestný čin, ale ide len o správny delikt. Podľa mojich informácií jednoducho, čo sa týka nárastu týchto neoprávnených odberov za rok 2013, SPP distribúcia evidovala 40-percentný nárast neoprávnených odberov, ktoré boli spôsobené úmyselným zásahom do meradla, odber bez meradla, resp. odber po ukončení zmluvy dodávky zemného plynu a v prípade identifikácie falošných overovacích značiek, tzv. plomba, je to percento nárastu vyššie ako 100 %. V roku 2013 zistili falošných značiek takýchto plomb 270, v roku 2014 až 600.
Ako som už hovoril, majú za to, že tu pracuje v Trnavskom, Nitrianskom a Bratislavskom kraji taká organizovaná skupina a tí páchatelia, nie sú to nejakí sociálne slabší ľudia, ale majitelia rodinných domov, reštaurácií, penziónov a podobných prevádzok, preto aj SPP vytvoril špeciálny tím s patričným vybavením, spolupracujú s políciou, no a oni vidia potrebu zmien hlavne v posilnení postavenia prevádzkovateľa distribučnej siete pri riešení takýchto neoprávnených odberov, posilnenie trestnoprávnej zodpovednosti a sankčného charakteru proti organizátorom neoprávnených odberov. Spolupracujú úzko s Policajným zborom aj s Daňovým úradom a majú za to, že by bolo treba vytvoriť aj motivačný systém pri nahlasovaní neoprávnených odberov, dokonca, teda podľa mojich informácií, v spolupráci s ministrom spravodlivosti je pripravovaná novela Trestného zákona, kde za falšovanie alebo držanie raznice hrozí, teda podľa návrhu pripravovaného, jedno- až päťročné väzenie a táto novela by mala byť vraj teda veľmi zakrátko posunutá do parlamentu.
Hovorím, tento návrh je populárny možno, ale, bohužiaľ, myslím si, že by priniesol naozaj viac škody,ako osohu, pretože prepojiť tie rúry nejakou dušou z bicykla, to trvá asi polhodinu, vy tam toho človeka jednoducho nechytíte, a ako som povedal, čo sa týka krádeže elektrickej energie, toto vôbec nie je riešené, a teda už keď, tak by to malo byť riešené aj v prípade elektrickej energie, ale tam si asi predkladatelia uvedomujú, že aká je tam situácia, čo sa týka v niektorých osadách alebo obciach s kradnutím tejto elektriny.
Preto ja, bohužiaľ, tento návrh zákona nemôžem podporiť.

Pán poslanec, na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec, pán navrhovateľ Chren.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega, ja si často vážim vaše názory v oblasti energetiky, ale mám silné podozrenie, že dnes ste tu neprezentovali svoj názor, ale názor monopolu, práve SPP distribúcia. A je mi aj také zvláštne, že na jednej strane zvolávate schôdzu na odvolávanie ministra financií zato, že konal v prospech jednej finančnej skupiny, a dnes tu vystupujete v prospech tej istej finančnej skupiny, ktorá teda je spolumajiteľom tohto monopolu.
A, viete, na tento zákon sa dá pozerať z dvoch pohľadov, buď z pohľadu monopolnej firmy, ktorá má monopol, právnikov, silu, vyšetrovacie tímy, alebo z pohľadu ľudí. A keď použijem také podobenstvo, že pastier išiel hľadať jednu zatúlanú ovcu a 99 nechal tak, tak ja to podobenstvo chápem aj tak, že kvôli spravodlivosti aj pre jeden prípad skrivodlivého konania ho musíme riešiť, pretože ten je dôležitý. Je aj právny princíp, ktorý hovorí, že radšej desať, ktorí spáchali čin a nie sú odsúdení, ako jeden nespravodlivo odsúdený.
A dnes je situácia taká, že subjektívne postihujete každého a automaticky na ňom je vina, každého bežného človeka, bez ohľadu na to, či nejaký čin spáchal, či to bol vandalizmus. Viete, tu nejde o ten nárast falošných plomb, lebo aj je niekde falošná plomba, tak to je predsa jasná príčinná súvislosť úmyselného konania. Ale ide práve o ten vandalizmus, 250 ľudí podľa informácií trnavskej prokuratúry, ktorí riešia takýto problém.
A ja vás vyzývam, aby ste sa postavili na stranu ľudí a nie na stranu monopolu. Pretože máte pravdu a ja súhlasím so všetkými rizikami, ktoré ste spomenuli, a môžme ich riešiť v druhom čítaní, ale ešte raz, nesmieme nespravodlivo postihovať ľudí. Ten monopol, to SPP distribúcia má oveľa silnejšie páky ako bežný človek, ktorý len dostane faktúru, ani nevie, že sa manipulovalo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Poslankyňa Mezenská.

No, zamiešam sa do tejto diskusie aj ja svojou faktickou. Ak si spomínate, podobný návrh sme predkladali aj my k tomu, aby sa riešila otázka objektivizácie príčin vzniku, teda poškodenia merača, a rovnako na to nadstaveného údajného verifikovania toho neoprávneného čierneho odberu. A v tomto prípade naozaj nedajú sa veci vidieť jednostranne, ani z pohľadu len monopolu, teda subjektu SPP, a nedajú sa vidieť ani tak, že by sme všetkých odberateľov považovali vlastne, ktorí sú poznačení alebo obvinení z čierneho odberu, ako len za obetných baránkov.
A práve preto je správne, že prichádza pán poslanec Chren s týmto návrhom a nástrojom dokazovania cez príčinnú súvislosť. Jednoducho existujú naozaj aj odberatelia, ktorí boli obvinení z čiernych odberov a z úmyselného poškodenia merača, a pritom to tak nebolo a nemali absolútnu žiadnu možnosť sa chrániť ani brániť. Tak potom o akej možnosti vyváženého práva spotrebiteľa tu možno hovoriť, odberateľa, ak odberateľ, ktorý objektívne vie preukázať, že nepoškodil merač a nezodpovedá za z toho vyplývajúcu škodu, sa ani nemal možnosť voči tomuto monopolu, energetickému monopolu brániť?
Takže ja v každom prípade tento návrh zákona podporím, pretože dáva možnosť obrany tomu, kto v tomto prípade môže byť poškodený.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Přidal.

Pán Chren, keby som bol neférový, tak vám poviem to, ako sa tu zvykne ako argumentovať, pán minister Miškov bol minister, vy ste boli štátny tajomník, prečo ste s tým neprišli vtedy, keď ste tam boli? Druhá vec je, prečo neriešite čierne alebo neoprávnené odbery elektrickej energie? Na to ste mi neodpovedali.
V žiadnom prípade tu nezastupujem ako SPP distribúciu, nestaviam sa na stranu monopolu, mne toto hovorí jednoducho zdravý rozum.
Viete sám dobre, že v prípade prvého takéhoto zistenia sa ide podľa typového diagramu, v prípade druhého a ďalšieho sa ide podľa vyhlášky. Je to naozaj moje vnútorné presvedčenie, že toto vaše riešenie nie je dobré a v prípade, že by sme toto prijali, jednoducho bolo by možno pri každom plynomere treba postaviť človeka, aby tam stál nonstop, čo je nemožné. A možnože sa to dá technicky riešiť, ale to technické riešenie je veľmi drahé, boli by to oprávnené náklady. A v konečnom dôsledku aj tie neoprávnené odbery sa rozpočítajú a zaplatia to všetci ostatní odberatelia alebo spotrebitelia.
Len ma, prosím, neobviňujte, toto je naozaj môj názor a takto som ho prezentoval.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či chce pán navrhovateľ zaujať stanovisko. Nechce. Pán spravodajca? Rovnako nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračujeme, mali by sme pokračovať návrhom poslancov Ľudovíta Kaníka a Viliama Novotného, ktorí v sále nie sú, takže ich body, teda zákon 595/2003 Z. z. a 467/2002 Z. z., budú presunuté na koniec schôdze. Rovnako bude presunutý aj zákon pána poslanca Gabriela Csicsai a Lucie Žitňanskej, Trestný zákon, zákon č. 300/2005 Z. z.
A postupujeme na prvé čítanie o

návrhu poslancov Pavla Abrhana, Moniky Gibalovej, Martina Fronca a Mariána Radošovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona má tlač 1239. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1251.
Dávam slovo poslancovi Pavlovi Abrhanovi, aby návrh zákona uviedol.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani poslankyňa, páni poslanci, na úvod by som chcel len trošku zareagovať k tomu, že ako sme sa dostali vlastne teraz na bod programu.
Nie som si istý, pani predsedajúca, či sa dá len tak obísť zato, že tu nie je, tak ideme ďalej. Podľa mňa by sme takto postupovať nemali, lebo schválený program je taký, že mali byť tieto prerokované. Ak sme nemenili program, tak viem si predstaviť, že možno so všeobecným súhlasom dajme tomu, ak by sme pristúpili k takému niečomu, ale nie bod obísť len preto, lebo tu poslanec nie je, lebo totižto ak zavedieme takúto prax, tak sa začne tak špekulovať a každý, ktorý nebude chcieť byť v piatok poobede, no tak odíde von a počká si. To nie je rozprava. Pri rozprave toto platí, ale pri prerokovávaní programu, my sme si schválili program a my dnes nejdeme podľa programu, lebo tu poslanec nie je. Tak by som ho vyradil vôbec z rokovania, keď ani nepožiadal, tak nebudeme vôbec o ňom rokovať. Čiže ja len na tento moment chcem upozorniť, lebo nemyslím si, že je to korektné voči kolegom, ktorí tu zostali a čakajú, a že takýmto spôsobom sa v pléne Národnej rady špekuluje.
Ale teraz už k meritu veci a k predloženému návrhu zákona.
Vážení páni poslanci, predloženým návrhom zákona sa mení a dopĺňa zákon č. 175 o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov.
V čl. I novela zákona č. 175/1999 o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pôvodný zákon účinný do 31. 7. 2013 významnú investíciu definoval ako stavbu určenú na výrobu, výskum a vývoj, ak finančné prostriedky potrebné na jej uskutočnenie sú v sume najmenej 1 mld. slovenských korún investičných nákladov. Stavba je národohospodársky významná a vláda Slovenskej republiky o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.
Novou úpravou sa rozšírila kategória významných investícií na všetky druhy stavieb, zároveň sa však precizovali a objektivizovali kritériá, ktoré musia byť splnené, aby sa určitá investícia mohla považovať za významnú.
Pojem významná investícia novela teda rozšírila tak, že podľa novej definície významná investícia je stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ak
a) finančné prostriedky potrebné na uskutočnenie stavby sú v sume najmenej 100 mil. eur investičných nákladov,
b) je národohospodársky významná alebo jej realizácia, alebo uskutočnením sa vytvorí najmenej 300 nových pracovných miest a
c) vláda Slovenskej republiky o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.
Významnou investíciou je aj stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať podnik, ktorý nespĺňa podmienky podľa ods. 2 písm. a) a b), ak
a) uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkovania činnosti vo významnej investícii podľa odseku 2, s ktorou technicky, technologicky alebo lobisticky súvisí,
b) vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.
Zákon pritom bližšie neupravuje, čo sa rozumie pod pojmom národohospodársky významná stavba. Ak investícia bude realizovaná na území okresu, v ktorom je miera evidovanej nezamestnanosti najmenej 15 %, podľa údajov zverejňovaných Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky k poslednému dňu kalendárneho polroka, predchádzajúceho kalendárneho polroku, v ktorom bola predložená žiadosť, suma uvedená v odseku 2 písm. a) sa znižuje na polovicu.
Základné výhody uplatnenia zákonných postupov pri významných investoroch pre investora a) zjednodušený postup pri nadobúdaní práv k právu pozemkov pre stavbu; z uvedeného vyplýva, po prvé, priamo zo zákona vo vzťahu k pozemkovému vlastníctvu Slovenskej republiky alebo k správe Slovenského pozemkového fondu, čo určuje § 4, v ktorom sa píše: "Správca podnikového pozemku, ktorý je vo vlastníctve Slovenskej republiky, je povinný podnikový pozemok odplatne previesť na investora významné investície, Slovenský pozemkový fond je povinný odplatne previesť na investora významné investície podnikový pozemok, s ktorým nakladá." Zmluva o prevode vlastníctva pozemku, podľa odseku 1 túto zmluvu je treba uzavrieť do 30 dní odo dňa doručenia návrhu podniku na uzavretie zmluvy a predloženia osvedčenia vydaného ministerstvom, keďže ide o súkromné investície sporné, či tento zákon zodpovedá podmienkam, ktoré pre vyvlastňovanie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva určuje ústava.
V článku sú tu uvedené v dôvodovej správe, čo majú poslanci rozdané aj prípady z Českej republiky, z Nemecka, z Rakúska, zo Švajčiarska.
V čl. II novela zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov uvádza zrýchlenie procesu prípravy významnej investície z pohľadu stavebného konania, zjednodušenie procesu územného konania a vydania územného rozhodnutia. Kľúčové zmeny opäť priniesla novela zákona č. 219 účinná od 1. 8. 2013. Vzhľadom na skutočnosť, že jedným z kritérií na určenie stavby za významnú investíciu je rozhodnutie vlády Slovenskej republiky a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme, nepožaduje sa v zmysle stavebného zákona záväzné stanovisko obce alebo dotknutého orgánu. Keďže obec v prípade významných investícií nie je dotknutým orgánom v konaniach podľa stavebného zákona, nie je možné, aby obec zasahovala do prípravy a schvaľovania významnej investície prostredníctvom rozhodovania v konaniach.
Za zásadný problém možno teda považovať to, že zákon č. 175 v znení účinnom od 1. 8.2013 berie právomoci obciam a mestám pri výstavbe významných investícií, ktoré boli doteraz účastníkmi konania s právom záväzného stanoviska k návrhu na vyvlastňovanie, respektíve boli dotknutým orgánom s právom záväzného stanoviska v územnom konaní a vykonávali prenesený výkon štátnej správy v stavebnom konaní.
Zákon hovorí o účelovosti celej novely, pretože štát rozhodne na centrálnej úrovni, štát má mať na starosti aj procesnú stránku pri konkrétnej veci. Nie je v zásade dôvod pre takýto jeden jediný účel stanovovať výnimku, to znamená, odoberať obciam a mestám stavebné konanie, ktoré je vykonávané ako prenesený výkon štátnej správy, a preniesť túto kompetenciu na okresné úrady. To znamená, že od nadobudnutia účinnosti tohto zákona nemožno vylúčiť postup, ktorý bude ignorovať stanoviská mestského zastupiteľstva, napríklad v Bratislave ohľadom akejkoľvek trasy ropovodu v línii Schwechat - Slovnaft či výstavby megakasína v Petržalke, resp. opätovného rozšírenia skládky odpadov v Pezinku.
V čl. III je navrhovaný termín účinnosti novely k 1. februáru. Uvedomujem si, že posunutím z minulej schôdze, presunutím na túto schôdzu bude potrebné tento termín opraviť, ak spolu posunieme tento návrh zákona do druhého čítania, tak tam je možné termín účinnosti opraviť a zmeniť.
Navrhovaný zákon je v súlade s právom Európskej únie, Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, so zákonmi Slovenskej republiky a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Materiál nemá finančný, ekonomický, environmentálny vplyv, vplyv na zamestnanosť ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Ďakujem, pani predsedajúca.

Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pani poslankyni Helene Mezenskej.