44. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
5.12.2014 o 13:32 hod.
Mgr.
Helena Mezenská
Videokanál poslanca
No, zamiešam sa do tejto diskusie aj ja svojou faktickou. Ak si spomínate, podobný návrh sme predkladali aj my k tomu, aby sa riešila otázka objektivizácie príčin vzniku, teda poškodenia merača, a rovnako na to nadstaveného údajného verifikovania toho neoprávneného čierneho odberu. A v tomto prípade naozaj nedajú sa veci vidieť jednostranne, ani z pohľadu len monopolu, teda subjektu SPP, a nedajú sa vidieť ani tak, že by sme všetkých odberateľov považovali vlastne, ktorí sú poznačení alebo obvinení z čierneho odberu, ako len za obetných baránkov.
A práve preto je správne, že prichádza pán poslanec Chren s týmto návrhom a nástrojom dokazovania cez príčinnú súvislosť. Jednoducho existujú naozaj aj odberatelia, ktorí boli obvinení z čiernych odberov a z úmyselného poškodenia merača, a pritom to tak nebolo a nemali absolútnu žiadnu možnosť sa chrániť ani brániť. Tak potom o akej možnosti vyváženého práva spotrebiteľa tu možno hovoriť, odberateľa, ak odberateľ, ktorý objektívne vie preukázať, že nepoškodil merač a nezodpovedá za z toho vyplývajúcu škodu, sa ani nemal možnosť voči tomuto monopolu, energetickému monopolu brániť?
Takže ja v každom prípade tento návrh zákona podporím, pretože dáva možnosť obrany tomu, kto v tomto prípade môže byť poškodený.
Neautorizovaný
Vystúpenia
13:12
Vystúpenie v rozprave 13:12
Alojz PřidalV súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, pani podpredsedníčka, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim.
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 356 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Chrena, Juraja Miškova na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 1233.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, pani podpredsedníčka, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim.
Neautorizovaný
13:18
Vystúpenie v rozprave 13:18
Alojz PřidalK predmetnému návrhu chcem uviesť nasledovné. Vcelku na prvý pohľad je možné chápať snahu o ochranu odberateľa, ale je to určite populárne, ale, bohužiaľ, myslím si, že je to populistické. Či navrhovaná zmluva je ten optimálny postup, je veľmi otázne, nakoľko navrhované riešenie posúva riešenie problému podľa môjho názoru úplne k opačnému mantinelu. Dnešné riešenie § 82 ods. 4, ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraným meradlom umiestneným na verejnom prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, podľa odseku 1 písmena d) "výška spôsobenej škody neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávneného odberu množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky".
Pre výpočet škody spôsobenej potom druhým a ďalším takýmto neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3, t. j. skutočná škoda, alebo podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, je to, až sa nemýlim, vyhláška 449/2012 Z. z.
Problém je v tom, že v praxi naozaj veľmi ťažko a temer vôbec nebude možné dokázať príčinnú súvislosť, a teda subjektívnu zodpovednosť, je to veľmi malý predpoklad, že by ste tam chytili niekoho, kto je tam so skrutkovačom pri tom meradle, čiže v praxi nebude nepreukázateľné dokázať porušenie meradla. Zároveň podľa rokovaní v minulosti a nie je až tak úplne jednoduché porušiť predmetnú plombu a možnosť je, cesta by mohla byť v nejakom technickom riešení plomby.
Navrhované riešenie môže možno až predpokladať, že bude práve motivovať k neoprávneným odberom, nebude možné ho dokázať a tým k zvýšeniu tzv. netechnických strát, kde môže byť riziko prenesenia týchto strát na výšku distribučných poplatkov. Záleží to teda od pána Holjenčíka, či to prizná, alebo nie, a tým za neoprávnené odbery budú platiť ostatní odberatelia.
Podľa návrhu zákona, a to sa chcem tiež opýtať, že prečo to je tak, bude jedno riešenie pre plyn, ten návrh zmeny je len pre plyn a predkladatelia tu neriešia elektrinu, to je § 46 tohto zákona, a nie je dôvod teda pristupovať k tým, ktorí majú problémy alebo sú v tejto situácii, čo sa týka plynu a nie čo sa týka elektriny, pretože vieme, že sú tu niektorí neprispôsobilí a jednoducho kradnú elektrinu a možnože je to jednoduchšie, ale ani ten plyn, ako to je možno operácia na pol, na pol hodinu.
Podľa návrhu zákona nie je jasné, či má daná navrhovaná veta platiť pre všetkých odberateľov plynu, tak je navrhnutá, alebo len pre odberateľov plynu v domácnosti. Je navrhované teda vložiť toto do odseku 4, ktorý rieši odberateľov domácností. Ak má riešiť neoprávnený odber všetkých odberateľov, potom riziko zvýšenia netechnických strát vrátane veľkostí zvýšenia je zásadné vzhľadom na potenciálne zneužite nedokázania porušenia meradla.
Pán kolega Chren tu hovoril o situácii v Trnavsku, ja mám teda iné informácie, že práve naopak, na Slovensku sa rozšíril nový biznis a sú tu mnohí podvodníci, ktorí odberateľom núkajú úpravu stavu plynomerov či elektromerov, stočenie trvá tak pol hodiny a inkasujú za to 100 eur a odberateľ na ňom podľa objemu spotreby ušetrí niekoľko sto až tisíc eur. Podvod zvyčajne odhalia porovnaním spotreby s predchádzajúcimi rokmi. Ten klient má stabilne vysoký odber, za plyn poctivo platí, zrazu však spotreba prudko klesne a nikto nevie rozumne vysvetliť, prečo minul napríklad polovicu oproti vlaňajšku.
V SPP distribúcia majú dokonca špeciálny útvar na vyhľadávanie neoprávnených odberov, jeho šéf je pán Jozef Astrab a práve on hovorí, že majú také skúsenosti, že k týmto podvodom sa zvyčajne uchyľujú bohatší, sú to veľké domy, často malé podnikateľské prevádzky, penzióny, ktoré majú vyšší odber plynu. Dokonca majú podozrenie, že ide o organizované skupiny, ktoré podvody zabezpečujú technicky, právnicky i bezpečnostne a práve pôsobia v tejto oblasti Topoľčany, Trnava, Hlohovec, alebo až v strede Slovenska, a sú to častokrát bývalí technici, ktorí obchádzajú zákazníkov a ponúkajú im takéto stáčanie plynomerov. Ďalší ich členovia ich zásobujú plombami a falošnými raznicami naozaj vysokej kvality. Svedčí o tom prípad vyšetrovania polície v Banskej Bystrici, kde objavili plomby a kliešte, zhruba 2 000 falošných razníc a dokonca aj zápisník, kde si tí podvodníci značili stočené plynomery a stavy.
Bohužiaľ, poškodenie plomby podľa zákona nie je trestný čin, ale ide len o správny delikt. Podľa mojich informácií jednoducho, čo sa týka nárastu týchto neoprávnených odberov za rok 2013, SPP distribúcia evidovala 40-percentný nárast neoprávnených odberov, ktoré boli spôsobené úmyselným zásahom do meradla, odber bez meradla, resp. odber po ukončení zmluvy dodávky zemného plynu a v prípade identifikácie falošných overovacích značiek, tzv. plomba, je to percento nárastu vyššie ako 100 %. V roku 2013 zistili falošných značiek takýchto plomb 270, v roku 2014 až 600.
Ako som už hovoril, majú za to, že tu pracuje v Trnavskom, Nitrianskom a Bratislavskom kraji taká organizovaná skupina a tí páchatelia, nie sú to nejakí sociálne slabší ľudia, ale majitelia rodinných domov, reštaurácií, penziónov a podobných prevádzok, preto aj SPP vytvoril špeciálny tím s patričným vybavením, spolupracujú s políciou, no a oni vidia potrebu zmien hlavne v posilnení postavenia prevádzkovateľa distribučnej siete pri riešení takýchto neoprávnených odberov, posilnenie trestnoprávnej zodpovednosti a sankčného charakteru proti organizátorom neoprávnených odberov. Spolupracujú úzko s Policajným zborom aj s Daňovým úradom a majú za to, že by bolo treba vytvoriť aj motivačný systém pri nahlasovaní neoprávnených odberov, dokonca, teda podľa mojich informácií, v spolupráci s ministrom spravodlivosti je pripravovaná novela Trestného zákona, kde za falšovanie alebo držanie raznice hrozí, teda podľa návrhu pripravovaného, jedno- až päťročné väzenie a táto novela by mala byť vraj teda veľmi zakrátko posunutá do parlamentu.
Hovorím, tento návrh je populárny možno, ale, bohužiaľ, myslím si, že by priniesol naozaj viac škody,ako osohu, pretože prepojiť tie rúry nejakou dušou z bicykla, to trvá asi polhodinu, vy tam toho človeka jednoducho nechytíte, a ako som povedal, čo sa týka krádeže elektrickej energie, toto vôbec nie je riešené, a teda už keď, tak by to malo byť riešené aj v prípade elektrickej energie, ale tam si asi predkladatelia uvedomujú, že aká je tam situácia, čo sa týka v niektorých osadách alebo obciach s kradnutím tejto elektriny.
Preto ja, bohužiaľ, tento návrh zákona nemôžem podporiť.
Vážené dámy a páni, návrh zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tak ako tu predkladatelia teda uvádzajú, tá podstatná zmena je v § 82, kde sa v odseku 4 na konci dopĺňa veta: "Medzi vzniknutou škodu a neoprávneným konaním odberateľa musí byť preukázaná príčinná súvislosť, inak nie je možné od odberateľa požadovať úhradu vzniknutej škody." Tak ako bolo povedané, navrhovaným doplnením sa zavádza subjektívna zodpovednosť za spôsobenú škodu pri neoprávnenom odbere plynu. Predovšetkým však prevádzkovateľ distribučnej siete a nie tak, ako je to v odôvodnení alebo v dôvodovej správe písané, že dodávateľ, ale, opakujem, prevádzkovateľ distribučnej siete musí preukázať odberateľovi, že svojím konaním naozaj spôsobil škodu dodávateľovi, a teda je povinný túto škodu vrátane ušlého zisku nahradiť. Bez preukázania príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a konaním odberateľa nebude možné od odberateľa požadovať úhradu tejto škody.
K predmetnému návrhu chcem uviesť nasledovné. Vcelku na prvý pohľad je možné chápať snahu o ochranu odberateľa, ale je to určite populárne, ale, bohužiaľ, myslím si, že je to populistické. Či navrhovaná zmluva je ten optimálny postup, je veľmi otázne, nakoľko navrhované riešenie posúva riešenie problému podľa môjho názoru úplne k opačnému mantinelu. Dnešné riešenie § 82 ods. 4, ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraným meradlom umiestneným na verejnom prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, podľa odseku 1 písmena d) "výška spôsobenej škody neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávneného odberu množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky".
Pre výpočet škody spôsobenej potom druhým a ďalším takýmto neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3, t. j. skutočná škoda, alebo podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, je to, až sa nemýlim, vyhláška 449/2012 Z. z.
Problém je v tom, že v praxi naozaj veľmi ťažko a temer vôbec nebude možné dokázať príčinnú súvislosť, a teda subjektívnu zodpovednosť, je to veľmi malý predpoklad, že by ste tam chytili niekoho, kto je tam so skrutkovačom pri tom meradle, čiže v praxi nebude nepreukázateľné dokázať porušenie meradla. Zároveň podľa rokovaní v minulosti a nie je až tak úplne jednoduché porušiť predmetnú plombu a možnosť je, cesta by mohla byť v nejakom technickom riešení plomby.
Navrhované riešenie môže možno až predpokladať, že bude práve motivovať k neoprávneným odberom, nebude možné ho dokázať a tým k zvýšeniu tzv. netechnických strát, kde môže byť riziko prenesenia týchto strát na výšku distribučných poplatkov. Záleží to teda od pána Holjenčíka, či to prizná, alebo nie, a tým za neoprávnené odbery budú platiť ostatní odberatelia.
Podľa návrhu zákona, a to sa chcem tiež opýtať, že prečo to je tak, bude jedno riešenie pre plyn, ten návrh zmeny je len pre plyn a predkladatelia tu neriešia elektrinu, to je § 46 tohto zákona, a nie je dôvod teda pristupovať k tým, ktorí majú problémy alebo sú v tejto situácii, čo sa týka plynu a nie čo sa týka elektriny, pretože vieme, že sú tu niektorí neprispôsobilí a jednoducho kradnú elektrinu a možnože je to jednoduchšie, ale ani ten plyn, ako to je možno operácia na pol, na pol hodinu.
Podľa návrhu zákona nie je jasné, či má daná navrhovaná veta platiť pre všetkých odberateľov plynu, tak je navrhnutá, alebo len pre odberateľov plynu v domácnosti. Je navrhované teda vložiť toto do odseku 4, ktorý rieši odberateľov domácností. Ak má riešiť neoprávnený odber všetkých odberateľov, potom riziko zvýšenia netechnických strát vrátane veľkostí zvýšenia je zásadné vzhľadom na potenciálne zneužite nedokázania porušenia meradla.
Pán kolega Chren tu hovoril o situácii v Trnavsku, ja mám teda iné informácie, že práve naopak, na Slovensku sa rozšíril nový biznis a sú tu mnohí podvodníci, ktorí odberateľom núkajú úpravu stavu plynomerov či elektromerov, stočenie trvá tak pol hodiny a inkasujú za to 100 eur a odberateľ na ňom podľa objemu spotreby ušetrí niekoľko sto až tisíc eur. Podvod zvyčajne odhalia porovnaním spotreby s predchádzajúcimi rokmi. Ten klient má stabilne vysoký odber, za plyn poctivo platí, zrazu však spotreba prudko klesne a nikto nevie rozumne vysvetliť, prečo minul napríklad polovicu oproti vlaňajšku.
V SPP distribúcia majú dokonca špeciálny útvar na vyhľadávanie neoprávnených odberov, jeho šéf je pán Jozef Astrab a práve on hovorí, že majú také skúsenosti, že k týmto podvodom sa zvyčajne uchyľujú bohatší, sú to veľké domy, často malé podnikateľské prevádzky, penzióny, ktoré majú vyšší odber plynu. Dokonca majú podozrenie, že ide o organizované skupiny, ktoré podvody zabezpečujú technicky, právnicky i bezpečnostne a práve pôsobia v tejto oblasti Topoľčany, Trnava, Hlohovec, alebo až v strede Slovenska, a sú to častokrát bývalí technici, ktorí obchádzajú zákazníkov a ponúkajú im takéto stáčanie plynomerov. Ďalší ich členovia ich zásobujú plombami a falošnými raznicami naozaj vysokej kvality. Svedčí o tom prípad vyšetrovania polície v Banskej Bystrici, kde objavili plomby a kliešte, zhruba 2 000 falošných razníc a dokonca aj zápisník, kde si tí podvodníci značili stočené plynomery a stavy.
Bohužiaľ, poškodenie plomby podľa zákona nie je trestný čin, ale ide len o správny delikt. Podľa mojich informácií jednoducho, čo sa týka nárastu týchto neoprávnených odberov za rok 2013, SPP distribúcia evidovala 40-percentný nárast neoprávnených odberov, ktoré boli spôsobené úmyselným zásahom do meradla, odber bez meradla, resp. odber po ukončení zmluvy dodávky zemného plynu a v prípade identifikácie falošných overovacích značiek, tzv. plomba, je to percento nárastu vyššie ako 100 %. V roku 2013 zistili falošných značiek takýchto plomb 270, v roku 2014 až 600.
Ako som už hovoril, majú za to, že tu pracuje v Trnavskom, Nitrianskom a Bratislavskom kraji taká organizovaná skupina a tí páchatelia, nie sú to nejakí sociálne slabší ľudia, ale majitelia rodinných domov, reštaurácií, penziónov a podobných prevádzok, preto aj SPP vytvoril špeciálny tím s patričným vybavením, spolupracujú s políciou, no a oni vidia potrebu zmien hlavne v posilnení postavenia prevádzkovateľa distribučnej siete pri riešení takýchto neoprávnených odberov, posilnenie trestnoprávnej zodpovednosti a sankčného charakteru proti organizátorom neoprávnených odberov. Spolupracujú úzko s Policajným zborom aj s Daňovým úradom a majú za to, že by bolo treba vytvoriť aj motivačný systém pri nahlasovaní neoprávnených odberov, dokonca, teda podľa mojich informácií, v spolupráci s ministrom spravodlivosti je pripravovaná novela Trestného zákona, kde za falšovanie alebo držanie raznice hrozí, teda podľa návrhu pripravovaného, jedno- až päťročné väzenie a táto novela by mala byť vraj teda veľmi zakrátko posunutá do parlamentu.
Hovorím, tento návrh je populárny možno, ale, bohužiaľ, myslím si, že by priniesol naozaj viac škody,ako osohu, pretože prepojiť tie rúry nejakou dušou z bicykla, to trvá asi polhodinu, vy tam toho človeka jednoducho nechytíte, a ako som povedal, čo sa týka krádeže elektrickej energie, toto vôbec nie je riešené, a teda už keď, tak by to malo byť riešené aj v prípade elektrickej energie, ale tam si asi predkladatelia uvedomujú, že aká je tam situácia, čo sa týka v niektorých osadách alebo obciach s kradnutím tejto elektriny.
Preto ja, bohužiaľ, tento návrh zákona nemôžem podporiť.
Neautorizovaný
13:30
Vystúpenie s faktickou poznámkou 13:30
Martin ChrenA, viete, na tento zákon sa dá pozerať z dvoch pohľadov, buď z pohľadu monopolnej firmy, ktorá má monopol, právnikov, silu, vyšetrovacie tímy, alebo z pohľadu ľudí. A keď použijem také podobenstvo, že pastier išiel hľadať jednu zatúlanú ovcu a 99 nechal tak, tak ja to podobenstvo chápem aj tak, že kvôli spravodlivosti aj pre jeden prípad skrivodlivého konania ho musíme riešiť, pretože ten je dôležitý. Je aj právny princíp, ktorý hovorí, že radšej desať, ktorí spáchali čin a nie sú odsúdení, ako jeden nespravodlivo odsúdený.
A dnes je situácia taká, že subjektívne postihujete každého a automaticky na ňom je vina, každého bežného človeka, bez ohľadu na to, či nejaký čin spáchal, či to bol vandalizmus. Viete, tu nejde o ten nárast falošných plomb, lebo aj je niekde falošná plomba, tak to je predsa jasná príčinná súvislosť úmyselného konania. Ale ide práve o ten vandalizmus, 250 ľudí podľa informácií trnavskej prokuratúry, ktorí riešia takýto problém.
A ja vás vyzývam, aby ste sa postavili na stranu ľudí a nie na stranu monopolu. Pretože máte pravdu a ja súhlasím so všetkými rizikami, ktoré ste spomenuli, a môžme ich riešiť v druhom čítaní, ale ešte raz, nesmieme nespravodlivo postihovať ľudí. Ten monopol, to SPP distribúcia má oveľa silnejšie páky ako bežný človek, ktorý len dostane faktúru, ani nevie, že sa manipulovalo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
5.12.2014 o 13:30 hod.
Ing.
Martin Chren
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega, ja si často vážim vaše názory v oblasti energetiky, ale mám silné podozrenie, že dnes ste tu neprezentovali svoj názor, ale názor monopolu, práve SPP distribúcia. A je mi aj také zvláštne, že na jednej strane zvolávate schôdzu na odvolávanie ministra financií zato, že konal v prospech jednej finančnej skupiny, a dnes tu vystupujete v prospech tej istej finančnej skupiny, ktorá teda je spolumajiteľom tohto monopolu.
A, viete, na tento zákon sa dá pozerať z dvoch pohľadov, buď z pohľadu monopolnej firmy, ktorá má monopol, právnikov, silu, vyšetrovacie tímy, alebo z pohľadu ľudí. A keď použijem také podobenstvo, že pastier išiel hľadať jednu zatúlanú ovcu a 99 nechal tak, tak ja to podobenstvo chápem aj tak, že kvôli spravodlivosti aj pre jeden prípad skrivodlivého konania ho musíme riešiť, pretože ten je dôležitý. Je aj právny princíp, ktorý hovorí, že radšej desať, ktorí spáchali čin a nie sú odsúdení, ako jeden nespravodlivo odsúdený.
A dnes je situácia taká, že subjektívne postihujete každého a automaticky na ňom je vina, každého bežného človeka, bez ohľadu na to, či nejaký čin spáchal, či to bol vandalizmus. Viete, tu nejde o ten nárast falošných plomb, lebo aj je niekde falošná plomba, tak to je predsa jasná príčinná súvislosť úmyselného konania. Ale ide práve o ten vandalizmus, 250 ľudí podľa informácií trnavskej prokuratúry, ktorí riešia takýto problém.
A ja vás vyzývam, aby ste sa postavili na stranu ľudí a nie na stranu monopolu. Pretože máte pravdu a ja súhlasím so všetkými rizikami, ktoré ste spomenuli, a môžme ich riešiť v druhom čítaní, ale ešte raz, nesmieme nespravodlivo postihovať ľudí. Ten monopol, to SPP distribúcia má oveľa silnejšie páky ako bežný človek, ktorý len dostane faktúru, ani nevie, že sa manipulovalo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Neautorizovaný
13:32
Vystúpenie s faktickou poznámkou 13:32
Helena MezenskáA práve preto je správne, že prichádza pán poslanec Chren s týmto návrhom a nástrojom dokazovania cez príčinnú súvislosť. Jednoducho existujú naozaj aj odberatelia, ktorí boli obvinení z čiernych odberov a z úmyselného poškodenia merača, a pritom to tak nebolo a nemali absolútnu žiadnu možnosť sa chrániť ani brániť. Tak potom o akej možnosti vyváženého práva spotrebiteľa tu možno hovoriť, odberateľa, ak odberateľ, ktorý objektívne vie preukázať, že nepoškodil merač a nezodpovedá za z toho vyplývajúcu škodu, sa ani nemal možnosť voči tomuto monopolu, energetickému monopolu brániť?
Takže ja v každom prípade tento návrh zákona podporím, pretože dáva možnosť obrany tomu, kto v tomto prípade môže byť poškodený.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
5.12.2014 o 13:32 hod.
Mgr.
Helena Mezenská
Videokanál poslanca
No, zamiešam sa do tejto diskusie aj ja svojou faktickou. Ak si spomínate, podobný návrh sme predkladali aj my k tomu, aby sa riešila otázka objektivizácie príčin vzniku, teda poškodenia merača, a rovnako na to nadstaveného údajného verifikovania toho neoprávneného čierneho odberu. A v tomto prípade naozaj nedajú sa veci vidieť jednostranne, ani z pohľadu len monopolu, teda subjektu SPP, a nedajú sa vidieť ani tak, že by sme všetkých odberateľov považovali vlastne, ktorí sú poznačení alebo obvinení z čierneho odberu, ako len za obetných baránkov.
A práve preto je správne, že prichádza pán poslanec Chren s týmto návrhom a nástrojom dokazovania cez príčinnú súvislosť. Jednoducho existujú naozaj aj odberatelia, ktorí boli obvinení z čiernych odberov a z úmyselného poškodenia merača, a pritom to tak nebolo a nemali absolútnu žiadnu možnosť sa chrániť ani brániť. Tak potom o akej možnosti vyváženého práva spotrebiteľa tu možno hovoriť, odberateľa, ak odberateľ, ktorý objektívne vie preukázať, že nepoškodil merač a nezodpovedá za z toho vyplývajúcu škodu, sa ani nemal možnosť voči tomuto monopolu, energetickému monopolu brániť?
Takže ja v každom prípade tento návrh zákona podporím, pretože dáva možnosť obrany tomu, kto v tomto prípade môže byť poškodený.
Neautorizovaný
13:34
Vystúpenie s faktickou poznámkou 13:34
Alojz PřidalV žiadnom prípade tu nezastupujem ako SPP distribúciu, nestaviam sa na stranu monopolu, mne toto hovorí jednoducho zdravý...
V žiadnom prípade tu nezastupujem ako SPP distribúciu, nestaviam sa na stranu monopolu, mne toto hovorí jednoducho zdravý rozum.
Viete sám dobre, že v prípade prvého takéhoto zistenia sa ide podľa typového diagramu, v prípade druhého a ďalšieho sa ide podľa vyhlášky. Je to naozaj moje vnútorné presvedčenie, že toto vaše riešenie nie je dobré a v prípade, že by sme toto prijali, jednoducho bolo by možno pri každom plynomere treba postaviť človeka, aby tam stál nonstop, čo je nemožné. A možnože sa to dá technicky riešiť, ale to technické riešenie je veľmi drahé, boli by to oprávnené náklady. A v konečnom dôsledku aj tie neoprávnené odbery sa rozpočítajú a zaplatia to všetci ostatní odberatelia alebo spotrebitelia.
Len ma, prosím, neobviňujte, toto je naozaj môj názor a takto som ho prezentoval.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
5.12.2014 o 13:34 hod.
Mgr.
Alojz Přidal
Videokanál poslanca
Pán Chren, keby som bol neférový, tak vám poviem to, ako sa tu zvykne ako argumentovať, pán minister Miškov bol minister, vy ste boli štátny tajomník, prečo ste s tým neprišli vtedy, keď ste tam boli? Druhá vec je, prečo neriešite čierne alebo neoprávnené odbery elektrickej energie? Na to ste mi neodpovedali.
V žiadnom prípade tu nezastupujem ako SPP distribúciu, nestaviam sa na stranu monopolu, mne toto hovorí jednoducho zdravý rozum.
Viete sám dobre, že v prípade prvého takéhoto zistenia sa ide podľa typového diagramu, v prípade druhého a ďalšieho sa ide podľa vyhlášky. Je to naozaj moje vnútorné presvedčenie, že toto vaše riešenie nie je dobré a v prípade, že by sme toto prijali, jednoducho bolo by možno pri každom plynomere treba postaviť človeka, aby tam stál nonstop, čo je nemožné. A možnože sa to dá technicky riešiť, ale to technické riešenie je veľmi drahé, boli by to oprávnené náklady. A v konečnom dôsledku aj tie neoprávnené odbery sa rozpočítajú a zaplatia to všetci ostatní odberatelia alebo spotrebitelia.
Len ma, prosím, neobviňujte, toto je naozaj môj názor a takto som ho prezentoval.
Neautorizovaný
13:37
Uvádzajúci uvádza bod 13:37
Pavol AbrhanNie som si istý, pani predsedajúca, či sa dá len tak obísť zato, že tu nie je, tak ideme ďalej. Podľa mňa by sme takto postupovať nemali, lebo schválený program je taký, že mali byť tieto prerokované. Ak sme nemenili program, tak viem si predstaviť, že možno so...
Nie som si istý, pani predsedajúca, či sa dá len tak obísť zato, že tu nie je, tak ideme ďalej. Podľa mňa by sme takto postupovať nemali, lebo schválený program je taký, že mali byť tieto prerokované. Ak sme nemenili program, tak viem si predstaviť, že možno so všeobecným súhlasom dajme tomu, ak by sme pristúpili k takému niečomu, ale nie bod obísť len preto, lebo tu poslanec nie je, lebo totižto ak zavedieme takúto prax, tak sa začne tak špekulovať a každý, ktorý nebude chcieť byť v piatok poobede, no tak odíde von a počká si. To nie je rozprava. Pri rozprave toto platí, ale pri prerokovávaní programu, my sme si schválili program a my dnes nejdeme podľa programu, lebo tu poslanec nie je. Tak by som ho vyradil vôbec z rokovania, keď ani nepožiadal, tak nebudeme vôbec o ňom rokovať. Čiže ja len na tento moment chcem upozorniť, lebo nemyslím si, že je to korektné voči kolegom, ktorí tu zostali a čakajú, a že takýmto spôsobom sa v pléne Národnej rady špekuluje.
Ale teraz už k meritu veci a k predloženému návrhu zákona.
Vážení páni poslanci, predloženým návrhom zákona sa mení a dopĺňa zákon č. 175 o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov.
V čl. I novela zákona č. 175/1999 o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pôvodný zákon účinný do 31. 7. 2013 významnú investíciu definoval ako stavbu určenú na výrobu, výskum a vývoj, ak finančné prostriedky potrebné na jej uskutočnenie sú v sume najmenej 1 mld. slovenských korún investičných nákladov. Stavba je národohospodársky významná a vláda Slovenskej republiky o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.
Novou úpravou sa rozšírila kategória významných investícií na všetky druhy stavieb, zároveň sa však precizovali a objektivizovali kritériá, ktoré musia byť splnené, aby sa určitá investícia mohla považovať za významnú.
Pojem významná investícia novela teda rozšírila tak, že podľa novej definície významná investícia je stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ak
a) finančné prostriedky potrebné na uskutočnenie stavby sú v sume najmenej 100 mil. eur investičných nákladov,
b) je národohospodársky významná alebo jej realizácia, alebo uskutočnením sa vytvorí najmenej 300 nových pracovných miest a
c) vláda Slovenskej republiky o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.
Významnou investíciou je aj stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať podnik, ktorý nespĺňa podmienky podľa ods. 2 písm. a) a b), ak
a) uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkovania činnosti vo významnej investícii podľa odseku 2, s ktorou technicky, technologicky alebo lobisticky súvisí,
b) vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.
Zákon pritom bližšie neupravuje, čo sa rozumie pod pojmom národohospodársky významná stavba. Ak investícia bude realizovaná na území okresu, v ktorom je miera evidovanej nezamestnanosti najmenej 15 %, podľa údajov zverejňovaných Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky k poslednému dňu kalendárneho polroka, predchádzajúceho kalendárneho polroku, v ktorom bola predložená žiadosť, suma uvedená v odseku 2 písm. a) sa znižuje na polovicu.
Základné výhody uplatnenia zákonných postupov pri významných investoroch pre investora a) zjednodušený postup pri nadobúdaní práv k právu pozemkov pre stavbu; z uvedeného vyplýva, po prvé, priamo zo zákona vo vzťahu k pozemkovému vlastníctvu Slovenskej republiky alebo k správe Slovenského pozemkového fondu, čo určuje § 4, v ktorom sa píše: "Správca podnikového pozemku, ktorý je vo vlastníctve Slovenskej republiky, je povinný podnikový pozemok odplatne previesť na investora významné investície, Slovenský pozemkový fond je povinný odplatne previesť na investora významné investície podnikový pozemok, s ktorým nakladá." Zmluva o prevode vlastníctva pozemku, podľa odseku 1 túto zmluvu je treba uzavrieť do 30 dní odo dňa doručenia návrhu podniku na uzavretie zmluvy a predloženia osvedčenia vydaného ministerstvom, keďže ide o súkromné investície sporné, či tento zákon zodpovedá podmienkam, ktoré pre vyvlastňovanie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva určuje ústava.
V článku sú tu uvedené v dôvodovej správe, čo majú poslanci rozdané aj prípady z Českej republiky, z Nemecka, z Rakúska, zo Švajčiarska.
V čl. II novela zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov uvádza zrýchlenie procesu prípravy významnej investície z pohľadu stavebného konania, zjednodušenie procesu územného konania a vydania územného rozhodnutia. Kľúčové zmeny opäť priniesla novela zákona č. 219 účinná od 1. 8. 2013. Vzhľadom na skutočnosť, že jedným z kritérií na určenie stavby za významnú investíciu je rozhodnutie vlády Slovenskej republiky a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme, nepožaduje sa v zmysle stavebného zákona záväzné stanovisko obce alebo dotknutého orgánu. Keďže obec v prípade významných investícií nie je dotknutým orgánom v konaniach podľa stavebného zákona, nie je možné, aby obec zasahovala do prípravy a schvaľovania významnej investície prostredníctvom rozhodovania v konaniach.
Za zásadný problém možno teda považovať to, že zákon č. 175 v znení účinnom od 1. 8.2013 berie právomoci obciam a mestám pri výstavbe významných investícií, ktoré boli doteraz účastníkmi konania s právom záväzného stanoviska k návrhu na vyvlastňovanie, respektíve boli dotknutým orgánom s právom záväzného stanoviska v územnom konaní a vykonávali prenesený výkon štátnej správy v stavebnom konaní.
Zákon hovorí o účelovosti celej novely, pretože štát rozhodne na centrálnej úrovni, štát má mať na starosti aj procesnú stránku pri konkrétnej veci. Nie je v zásade dôvod pre takýto jeden jediný účel stanovovať výnimku, to znamená, odoberať obciam a mestám stavebné konanie, ktoré je vykonávané ako prenesený výkon štátnej správy, a preniesť túto kompetenciu na okresné úrady. To znamená, že od nadobudnutia účinnosti tohto zákona nemožno vylúčiť postup, ktorý bude ignorovať stanoviská mestského zastupiteľstva, napríklad v Bratislave ohľadom akejkoľvek trasy ropovodu v línii Schwechat - Slovnaft či výstavby megakasína v Petržalke, resp. opätovného rozšírenia skládky odpadov v Pezinku.
V čl. III je navrhovaný termín účinnosti novely k 1. februáru. Uvedomujem si, že posunutím z minulej schôdze, presunutím na túto schôdzu bude potrebné tento termín opraviť, ak spolu posunieme tento návrh zákona do druhého čítania, tak tam je možné termín účinnosti opraviť a zmeniť.
Navrhovaný zákon je v súlade s právom Európskej únie, Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, so zákonmi Slovenskej republiky a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Materiál nemá finančný, ekonomický, environmentálny vplyv, vplyv na zamestnanosť ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Ďakujem, pani predsedajúca.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani poslankyňa, páni poslanci, na úvod by som chcel len trošku zareagovať k tomu, že ako sme sa dostali vlastne teraz na bod programu.
Nie som si istý, pani predsedajúca, či sa dá len tak obísť zato, že tu nie je, tak ideme ďalej. Podľa mňa by sme takto postupovať nemali, lebo schválený program je taký, že mali byť tieto prerokované. Ak sme nemenili program, tak viem si predstaviť, že možno so všeobecným súhlasom dajme tomu, ak by sme pristúpili k takému niečomu, ale nie bod obísť len preto, lebo tu poslanec nie je, lebo totižto ak zavedieme takúto prax, tak sa začne tak špekulovať a každý, ktorý nebude chcieť byť v piatok poobede, no tak odíde von a počká si. To nie je rozprava. Pri rozprave toto platí, ale pri prerokovávaní programu, my sme si schválili program a my dnes nejdeme podľa programu, lebo tu poslanec nie je. Tak by som ho vyradil vôbec z rokovania, keď ani nepožiadal, tak nebudeme vôbec o ňom rokovať. Čiže ja len na tento moment chcem upozorniť, lebo nemyslím si, že je to korektné voči kolegom, ktorí tu zostali a čakajú, a že takýmto spôsobom sa v pléne Národnej rady špekuluje.
Ale teraz už k meritu veci a k predloženému návrhu zákona.
Vážení páni poslanci, predloženým návrhom zákona sa mení a dopĺňa zákon č. 175 o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov.
V čl. I novela zákona č. 175/1999 o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pôvodný zákon účinný do 31. 7. 2013 významnú investíciu definoval ako stavbu určenú na výrobu, výskum a vývoj, ak finančné prostriedky potrebné na jej uskutočnenie sú v sume najmenej 1 mld. slovenských korún investičných nákladov. Stavba je národohospodársky významná a vláda Slovenskej republiky o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.
Novou úpravou sa rozšírila kategória významných investícií na všetky druhy stavieb, zároveň sa však precizovali a objektivizovali kritériá, ktoré musia byť splnené, aby sa určitá investícia mohla považovať za významnú.
Pojem významná investícia novela teda rozšírila tak, že podľa novej definície významná investícia je stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ak
a) finančné prostriedky potrebné na uskutočnenie stavby sú v sume najmenej 100 mil. eur investičných nákladov,
b) je národohospodársky významná alebo jej realizácia, alebo uskutočnením sa vytvorí najmenej 300 nových pracovných miest a
c) vláda Slovenskej republiky o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.
Významnou investíciou je aj stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať podnik, ktorý nespĺňa podmienky podľa ods. 2 písm. a) a b), ak
a) uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkovania činnosti vo významnej investícii podľa odseku 2, s ktorou technicky, technologicky alebo lobisticky súvisí,
b) vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.
Zákon pritom bližšie neupravuje, čo sa rozumie pod pojmom národohospodársky významná stavba. Ak investícia bude realizovaná na území okresu, v ktorom je miera evidovanej nezamestnanosti najmenej 15 %, podľa údajov zverejňovaných Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky k poslednému dňu kalendárneho polroka, predchádzajúceho kalendárneho polroku, v ktorom bola predložená žiadosť, suma uvedená v odseku 2 písm. a) sa znižuje na polovicu.
Základné výhody uplatnenia zákonných postupov pri významných investoroch pre investora a) zjednodušený postup pri nadobúdaní práv k právu pozemkov pre stavbu; z uvedeného vyplýva, po prvé, priamo zo zákona vo vzťahu k pozemkovému vlastníctvu Slovenskej republiky alebo k správe Slovenského pozemkového fondu, čo určuje § 4, v ktorom sa píše: "Správca podnikového pozemku, ktorý je vo vlastníctve Slovenskej republiky, je povinný podnikový pozemok odplatne previesť na investora významné investície, Slovenský pozemkový fond je povinný odplatne previesť na investora významné investície podnikový pozemok, s ktorým nakladá." Zmluva o prevode vlastníctva pozemku, podľa odseku 1 túto zmluvu je treba uzavrieť do 30 dní odo dňa doručenia návrhu podniku na uzavretie zmluvy a predloženia osvedčenia vydaného ministerstvom, keďže ide o súkromné investície sporné, či tento zákon zodpovedá podmienkam, ktoré pre vyvlastňovanie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva určuje ústava.
V článku sú tu uvedené v dôvodovej správe, čo majú poslanci rozdané aj prípady z Českej republiky, z Nemecka, z Rakúska, zo Švajčiarska.
V čl. II novela zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov uvádza zrýchlenie procesu prípravy významnej investície z pohľadu stavebného konania, zjednodušenie procesu územného konania a vydania územného rozhodnutia. Kľúčové zmeny opäť priniesla novela zákona č. 219 účinná od 1. 8. 2013. Vzhľadom na skutočnosť, že jedným z kritérií na určenie stavby za významnú investíciu je rozhodnutie vlády Slovenskej republiky a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme, nepožaduje sa v zmysle stavebného zákona záväzné stanovisko obce alebo dotknutého orgánu. Keďže obec v prípade významných investícií nie je dotknutým orgánom v konaniach podľa stavebného zákona, nie je možné, aby obec zasahovala do prípravy a schvaľovania významnej investície prostredníctvom rozhodovania v konaniach.
Za zásadný problém možno teda považovať to, že zákon č. 175 v znení účinnom od 1. 8.2013 berie právomoci obciam a mestám pri výstavbe významných investícií, ktoré boli doteraz účastníkmi konania s právom záväzného stanoviska k návrhu na vyvlastňovanie, respektíve boli dotknutým orgánom s právom záväzného stanoviska v územnom konaní a vykonávali prenesený výkon štátnej správy v stavebnom konaní.
Zákon hovorí o účelovosti celej novely, pretože štát rozhodne na centrálnej úrovni, štát má mať na starosti aj procesnú stránku pri konkrétnej veci. Nie je v zásade dôvod pre takýto jeden jediný účel stanovovať výnimku, to znamená, odoberať obciam a mestám stavebné konanie, ktoré je vykonávané ako prenesený výkon štátnej správy, a preniesť túto kompetenciu na okresné úrady. To znamená, že od nadobudnutia účinnosti tohto zákona nemožno vylúčiť postup, ktorý bude ignorovať stanoviská mestského zastupiteľstva, napríklad v Bratislave ohľadom akejkoľvek trasy ropovodu v línii Schwechat - Slovnaft či výstavby megakasína v Petržalke, resp. opätovného rozšírenia skládky odpadov v Pezinku.
V čl. III je navrhovaný termín účinnosti novely k 1. februáru. Uvedomujem si, že posunutím z minulej schôdze, presunutím na túto schôdzu bude potrebné tento termín opraviť, ak spolu posunieme tento návrh zákona do druhého čítania, tak tam je možné termín účinnosti opraviť a zmeniť.
Navrhovaný zákon je v súlade s právom Európskej únie, Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, so zákonmi Slovenskej republiky a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Materiál nemá finančný, ekonomický, environmentálny vplyv, vplyv na zamestnanosť ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Ďakujem, pani predsedajúca.
Neautorizovaný
13:46
Vystúpenie spoločného spravodajcu 13:46
Helena MezenskáKonštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a zároveň Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
5.12.2014 o 13:46 hod.
Mgr.
Helena Mezenská
Videokanál poslanca
Vážená pani predsedajúca, vážený pán navrhovateľ, prítomní poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 356 určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady, a to Pavla Abrhana, Moniky Gibalovej, Martina Fronca a Mariána Radašovského, na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a zároveň Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Neautorizovaný
13:49
Vystúpenie v rozprave 13:49
Marián Radošovský"Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán premiér, Mladá Petržalka akceptuje skutočnosť, že občania si v roku 2012 zvolili vládu SMER-u na čele s jej predsedom docentom Ficom. Zvolili si tak aj určitý prístup ku správe vecí verejných, rozhodli sa pre výbojnú centralistickú politiku. Takéto poňatie verejnej služby je postavené na mylnom, avšak legitímnom predpoklade, že o všetkých záležitostiach sa rozhoduje v jednom riadiacom centre, konkrétne na Úrade vlády. Dúfame však, že občania precitnú a tento spôsob výkonu každodennej politiky dostane v roku 2016 červenú kartu a nastúpi vláda, ktorá umožní občanom voľnejšie dýchať.
So znepokojením sme však začali pozorovať, ako si pán premiér uzurpuje právo rozhodovať aj o veciach, ktoré podľa Ústavy Slovenskej republiky, ale aj ďalších zákonov prináležia priamo občanom, samosprávam a komunitám. Symbolom svojvôle súčasnej vlády je zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií, tzv. zákon o strategických investíciách v jeho dnešnej podobe. Obchádza totiž občanov, nimi zvolené samosprávy, tretí sektor a komunity obyvateľov. Najvypuklejším prípadom aplikácie zákona v praxi je otázka výstavby tzv. megakasína pri Jarovciach alebo aktuálna téma výstavby ropovodu cez obývané územie Bratislavy-Petržalky. Vláda môže obísť stanovisko dotknutej samosprávy, prípadne skupín obyvateľov, ktorí v danej lokalite žijú. Štátna moc tak môže potláčať princípy samosprávnej demokracie a decentralizácie, ktoré sú základom verejnej služby v demokratickom štáte. Inými slovami, Mladá Petržalka má za to, že vláda rozhoduje o nás bez nás.
Navyše zákon je nejednoznačný a tým pádom ľahko zneužiteľný. V dnešnej situácii tak môže vláda jedným rozhodnutím označiť takmer akýkoľvek súkromný projekt za strategickú investíciu. Súčasná právna úprava z augusta 2013 vymedzuje dané kritériá veľmi vágne.
Ako ďalší problém vnímame tiež skutočnosť, že zákon je možno v rozpore s ochranou súkromného vlastníctva garantovaného v Ústave Slovenskej republiky. Tá umožňuje obmedzenie vlastníckych práv len v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme. Predmetný zákon, naopak, uprednostňuje jedno súkromné vlastníctvo na úkor druhého.
Mladá Petržalka spolu so všetkými občanmi, ktorí ju podporili, apeluje na pána premiéra, nech nerozhoduje o nás bez nás, tak vyzýva vás, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, aby ste zvážili všetky hore uvedené argumenty a podporili zrušenie dnešnej podoby zákona a rozviazali tak ruky samosprávam. Zároveň tým dôjde k obnoveniu princípu vyváženého rozhodovania o veciach verejných na osi štátna moc - samospráva - občania."
Toľko stanovisko občianskeho združenia Mladá Petržalka.
Ak dovolíte, pridám aj svoje vlastné stanovisko a svoju vlastnú skúsenosť. Keď si dovolím trošku zaspomínať na prípravu investícií v Kii, okolo alebo pre Kiu v Žiline alebo Hankook v Leviciach, pri ktorých sa bývalý podpredseda vlády zaangažoval veľmi nešťastne účelovo. Vtedy sme predkladali do vlády analýzu, myslím tým ministerstvo pôdohospodárstva, ministerstvo spravodlivosti, o následkoch zle pripravených výkupov pôdy. Prípadne poskytovaných náhrad. To vyvolalo veľké debaty o potrebe pripraviť a upraviť súčasnú legislatívu, lebo už ten zákon bol v 1999 prijatý. Určiť hranicu medzi charakterom investície ako významnej, na ktorej má mať štát záujem a, samozrejme, má prívlastok verejnoprospešná, a investíciami, pri ktorých investor sám označí investíciu za významnú a verejnoprospešnú a snaží sa dostať k pozemkom mechanizmom, ktorý má byť výhradne pre účel nadradený všetkým ostatným, čiže skutočný štátny a zároveň verejnoprospešný záujem. Viete, že ešte sme nenapravili krivdy napáchané vyvlastňovaním v roku 1948 a ešte stále stovky tisíc hektárov sú nevrátené pôvodným vlastníkom, ale stále permanentne páchame ďalšie a nové krivdy.
Súkromné vlastníctvo je predsa chránené ústavou, hoci sme svedkami toho, ako politici a v mnohých prípadoch právnici a zastávajúci veľmi významné, najvyššie funkcie v štáte si spravili z ústavy trhací kalendár. Nemôžme nerešpektovať ústavu a nemôžme nerešpektovať toto právo dané ústavou.
Takisto vyradenie samospráv obcí a miest z možnosti vyjadriť sa, prípadne stanoviť podmienky pre realizáciu investičných zámerov pokladám tiež za choré. To nie sú samosprávy, ktoré začínali, ktoré neboli zorientované po roku ´89. To sú samosprávy, ktoré sú vyspelé, ktoré jednoducho vedia zvážiť svoje následky svojho rozhodovania. A ak v niektorých prípadoch môžem pripustiť, že starostovia alebo primátori, alebo ich zastupiteľstvá nemajú patričnú úroveň, nemajú patričnú kvalitu rozhodovania, sú to skôr už dneska v ojedinelom prípade. Nie je to pravidlo. Vtiahnutie samospráv do procesu teda podľa mňa by malo byť samozrejmým a to rozhodovanie, jednoducho tú ťarchu rozhodovania musia niesť aj samosprávy.
Myslíte si, že PSA Citroën by bol na Slovensku a v Trnave, keby nebol vtedajší primátor Štefan Bošňák prezieravý a ústretový? Veď on všetko pripravil a dokonca presvedčoval ľudí o potrebe takejto investície a tá bola následne štartérom celého ďalšieho procesu, ktorého výsledkom bolo vrátenie Slovenska na mapu strednej Európy. Že sa to dá, ukazujú aj právne úpravy okolitých štátov a štátov Európskej únie, to znamená tých, nazvem to, nemám rád to označenie vyspelejších, ale tých, ktorí jednoducho nemali nejako nejakým spôsobom deformované vlastnícke vzťahy, kde si ozaj v skutočnosti vážia ústavné právo vlastníctva. Budujú, či sú to diaľnice, a niekoľkých stupňov, niekoľkých radov, alebo sú to všetky možné ďalšie líniové stavby, budujú ich, vykupujú v reálnych cenách a ľudia sa nebúria. Neprichádza k takým deformáciám a škandálom, ako prichádzalo na Slovensku a ako znova bude prichádzať pri takomto zákone.
Takže žiadam všetkých, aj tých, ktorí tu nie sú, a ich je tu strašne veľa, ktorí tu nie sú, aby podporili zákon a túto zmenu, ktorú sme s kolegami navrhli pre dobré, zdravé fungovanie Slovenska a rešpektovanie druhého najzákladnejšieho ústavného práva, to je práva vlastniť.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
5.12.2014 o 13:49 hod.
Ing.
Marián Radošovský
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, pán predkladateľ, pani spravodajkyňa, kolegovia v riedkom počte, dovoľte, aby som v prvom rade prečítal stanovisko občianskeho združenia Mladá Petržalka, ktorá, keď toto občianske združenie, keď zachytilo túto legislatívnu aktivitu, tak, a aj pri ostatných aktivitách, ktoré sa takzvanými významnými investíciami, keď došlo k ohrozeniu Petržalky, zozbierali 3 600 podpisov na stanovisko, ktoré si vám dovolím prečítať.
"Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán premiér, Mladá Petržalka akceptuje skutočnosť, že občania si v roku 2012 zvolili vládu SMER-u na čele s jej predsedom docentom Ficom. Zvolili si tak aj určitý prístup ku správe vecí verejných, rozhodli sa pre výbojnú centralistickú politiku. Takéto poňatie verejnej služby je postavené na mylnom, avšak legitímnom predpoklade, že o všetkých záležitostiach sa rozhoduje v jednom riadiacom centre, konkrétne na Úrade vlády. Dúfame však, že občania precitnú a tento spôsob výkonu každodennej politiky dostane v roku 2016 červenú kartu a nastúpi vláda, ktorá umožní občanom voľnejšie dýchať.
So znepokojením sme však začali pozorovať, ako si pán premiér uzurpuje právo rozhodovať aj o veciach, ktoré podľa Ústavy Slovenskej republiky, ale aj ďalších zákonov prináležia priamo občanom, samosprávam a komunitám. Symbolom svojvôle súčasnej vlády je zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií, tzv. zákon o strategických investíciách v jeho dnešnej podobe. Obchádza totiž občanov, nimi zvolené samosprávy, tretí sektor a komunity obyvateľov. Najvypuklejším prípadom aplikácie zákona v praxi je otázka výstavby tzv. megakasína pri Jarovciach alebo aktuálna téma výstavby ropovodu cez obývané územie Bratislavy-Petržalky. Vláda môže obísť stanovisko dotknutej samosprávy, prípadne skupín obyvateľov, ktorí v danej lokalite žijú. Štátna moc tak môže potláčať princípy samosprávnej demokracie a decentralizácie, ktoré sú základom verejnej služby v demokratickom štáte. Inými slovami, Mladá Petržalka má za to, že vláda rozhoduje o nás bez nás.
Navyše zákon je nejednoznačný a tým pádom ľahko zneužiteľný. V dnešnej situácii tak môže vláda jedným rozhodnutím označiť takmer akýkoľvek súkromný projekt za strategickú investíciu. Súčasná právna úprava z augusta 2013 vymedzuje dané kritériá veľmi vágne.
Ako ďalší problém vnímame tiež skutočnosť, že zákon je možno v rozpore s ochranou súkromného vlastníctva garantovaného v Ústave Slovenskej republiky. Tá umožňuje obmedzenie vlastníckych práv len v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme. Predmetný zákon, naopak, uprednostňuje jedno súkromné vlastníctvo na úkor druhého.
Mladá Petržalka spolu so všetkými občanmi, ktorí ju podporili, apeluje na pána premiéra, nech nerozhoduje o nás bez nás, tak vyzýva vás, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, aby ste zvážili všetky hore uvedené argumenty a podporili zrušenie dnešnej podoby zákona a rozviazali tak ruky samosprávam. Zároveň tým dôjde k obnoveniu princípu vyváženého rozhodovania o veciach verejných na osi štátna moc - samospráva - občania."
Toľko stanovisko občianskeho združenia Mladá Petržalka.
Ak dovolíte, pridám aj svoje vlastné stanovisko a svoju vlastnú skúsenosť. Keď si dovolím trošku zaspomínať na prípravu investícií v Kii, okolo alebo pre Kiu v Žiline alebo Hankook v Leviciach, pri ktorých sa bývalý podpredseda vlády zaangažoval veľmi nešťastne účelovo. Vtedy sme predkladali do vlády analýzu, myslím tým ministerstvo pôdohospodárstva, ministerstvo spravodlivosti, o následkoch zle pripravených výkupov pôdy. Prípadne poskytovaných náhrad. To vyvolalo veľké debaty o potrebe pripraviť a upraviť súčasnú legislatívu, lebo už ten zákon bol v 1999 prijatý. Určiť hranicu medzi charakterom investície ako významnej, na ktorej má mať štát záujem a, samozrejme, má prívlastok verejnoprospešná, a investíciami, pri ktorých investor sám označí investíciu za významnú a verejnoprospešnú a snaží sa dostať k pozemkom mechanizmom, ktorý má byť výhradne pre účel nadradený všetkým ostatným, čiže skutočný štátny a zároveň verejnoprospešný záujem. Viete, že ešte sme nenapravili krivdy napáchané vyvlastňovaním v roku 1948 a ešte stále stovky tisíc hektárov sú nevrátené pôvodným vlastníkom, ale stále permanentne páchame ďalšie a nové krivdy.
Súkromné vlastníctvo je predsa chránené ústavou, hoci sme svedkami toho, ako politici a v mnohých prípadoch právnici a zastávajúci veľmi významné, najvyššie funkcie v štáte si spravili z ústavy trhací kalendár. Nemôžme nerešpektovať ústavu a nemôžme nerešpektovať toto právo dané ústavou.
Takisto vyradenie samospráv obcí a miest z možnosti vyjadriť sa, prípadne stanoviť podmienky pre realizáciu investičných zámerov pokladám tiež za choré. To nie sú samosprávy, ktoré začínali, ktoré neboli zorientované po roku ´89. To sú samosprávy, ktoré sú vyspelé, ktoré jednoducho vedia zvážiť svoje následky svojho rozhodovania. A ak v niektorých prípadoch môžem pripustiť, že starostovia alebo primátori, alebo ich zastupiteľstvá nemajú patričnú úroveň, nemajú patričnú kvalitu rozhodovania, sú to skôr už dneska v ojedinelom prípade. Nie je to pravidlo. Vtiahnutie samospráv do procesu teda podľa mňa by malo byť samozrejmým a to rozhodovanie, jednoducho tú ťarchu rozhodovania musia niesť aj samosprávy.
Myslíte si, že PSA Citroën by bol na Slovensku a v Trnave, keby nebol vtedajší primátor Štefan Bošňák prezieravý a ústretový? Veď on všetko pripravil a dokonca presvedčoval ľudí o potrebe takejto investície a tá bola následne štartérom celého ďalšieho procesu, ktorého výsledkom bolo vrátenie Slovenska na mapu strednej Európy. Že sa to dá, ukazujú aj právne úpravy okolitých štátov a štátov Európskej únie, to znamená tých, nazvem to, nemám rád to označenie vyspelejších, ale tých, ktorí jednoducho nemali nejako nejakým spôsobom deformované vlastnícke vzťahy, kde si ozaj v skutočnosti vážia ústavné právo vlastníctva. Budujú, či sú to diaľnice, a niekoľkých stupňov, niekoľkých radov, alebo sú to všetky možné ďalšie líniové stavby, budujú ich, vykupujú v reálnych cenách a ľudia sa nebúria. Neprichádza k takým deformáciám a škandálom, ako prichádzalo na Slovensku a ako znova bude prichádzať pri takomto zákone.
Takže žiadam všetkých, aj tých, ktorí tu nie sú, a ich je tu strašne veľa, ktorí tu nie sú, aby podporili zákon a túto zmenu, ktorú sme s kolegami navrhli pre dobré, zdravé fungovanie Slovenska a rešpektovanie druhého najzákladnejšieho ústavného práva, to je práva vlastniť.
Ďakujem.
Neautorizovaný
9:04
Petičné...
Petičné právo, ako základné právo zahrnuté do politických práv, predstavuje jednu z foriem priamej demokracie a je jedným z prostriedkov, prostredníctvom ktorých dochádza k uplatneniu princípu suverenity občanov zakladajúceho ich legitímny nárok zúčastňovať sa na správe vecí verejných. Petície sú tiež nástrojom kontroly verejnej moci občanmi. Zákon o petičnom práve vo všeobecnosti podrobnejšie špecifikuje možnosti realizácie petičného práva.
Návrh zákona obsahuje výrazné prvky podporujúce dialóg medzi občianskou spoločnosťou a orgánmi verejnej moci a tým nadväzuje na ciele vlády Slovenskej republiky vyplývajúce z programového vyhlásenia vlády na roky 2012 až 2016, v rámci ktorých chce vláda priblížiť štát k občanovi a podporiť aktívny dialóg s občianskou spoločnosťou a so zástupcami neziskového sektora. Týmito prvkami sú napríklad povinné zverejňovanie výsledkov vybavenia petície a povinné prerokovanie petícií, ktoré podporil väčší počet osôb. Zároveň boli do návrhu doplnené prvky prispievajúce k rozvoju služieb poskytovaných v rámci e-Governmentu v súvislosti s petičným právom.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, poslanci, dovoľte mi, aby ako poverený minister som predstavil v prvom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 214/2014 Z. z.
Petičné právo, ako základné právo zahrnuté do politických práv, predstavuje jednu z foriem priamej demokracie a je jedným z prostriedkov, prostredníctvom ktorých dochádza k uplatneniu princípu suverenity občanov zakladajúceho ich legitímny nárok zúčastňovať sa na správe vecí verejných. Petície sú tiež nástrojom kontroly verejnej moci občanmi. Zákon o petičnom práve vo všeobecnosti podrobnejšie špecifikuje možnosti realizácie petičného práva.
Návrh zákona obsahuje výrazné prvky podporujúce dialóg medzi občianskou spoločnosťou a orgánmi verejnej moci a tým nadväzuje na ciele vlády Slovenskej republiky vyplývajúce z programového vyhlásenia vlády na roky 2012 až 2016, v rámci ktorých chce vláda priblížiť štát k občanovi a podporiť aktívny dialóg s občianskou spoločnosťou a so zástupcami neziskového sektora. Týmito prvkami sú napríklad povinné zverejňovanie výsledkov vybavenia petície a povinné prerokovanie petícií, ktoré podporil väčší počet osôb. Zároveň boli do návrhu doplnené prvky prispievajúce k rozvoju služieb poskytovaných v rámci e-Governmentu v súvislosti s petičným právom.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.
Neautorizovaný
9:06
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:06
Vladimír JánošKonštatujem, že návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor v lehote do 30 dní, respektíve 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
9.12.2014 o 9:06 hod.
PaedDr.
Vladimír Jánoš
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia navrhnutého gestorského výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny v súlade s § 73 podal v prvom čítaní spravodajskú informáciu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve a ktorým sa dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verenej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 214/2014 Z. z. a ktorý je pod tlačou 1290.
Konštatujem, že návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor v lehote do 30 dní, respektíve 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.
Neautorizovaný