44. schôdza

25.11.2014 - 12.12.2014
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

9.12.2014 o 9:04 hod.

Tomáš Borec

 
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 13:46

Helena Mezenská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážený pán navrhovateľ, prítomní poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 356 určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady, a to Pavla Abrhana, Moniky Gibalovej, Martina Fronca a Mariána Radašovského, na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a zároveň Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

5.12.2014 o 13:46 hod.

Mgr.

Helena Mezenská

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

13:46

Erika Jurinová
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne.
Uzatváram možnosť prihlásiť sa a zároveň dávam slovo jedinému prihlásenému pánovi poslancovi Mariánovi Radošovskému.
Skryt prepis

5.12.2014 o 13:46 hod.

Ing.

Erika Jurinová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie v rozprave 13:49

Marián Radošovský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, pán predkladateľ, pani spravodajkyňa, kolegovia v riedkom počte, dovoľte, aby som v prvom rade prečítal stanovisko občianskeho združenia Mladá Petržalka, ktorá, keď toto občianske združenie, keď zachytilo túto legislatívnu aktivitu, tak, a aj pri ostatných aktivitách, ktoré sa takzvanými významnými investíciami, keď došlo k ohrozeniu Petržalky, zozbierali 3 600 podpisov na stanovisko, ktoré si vám dovolím prečítať.
"Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán premiér, Mladá Petržalka akceptuje skutočnosť, že občania si v roku 2012 zvolili vládu SMER-u na čele s jej predsedom docentom Ficom. Zvolili si tak aj určitý prístup ku správe vecí verejných, rozhodli sa pre výbojnú centralistickú politiku. Takéto poňatie verejnej služby je postavené na mylnom, avšak legitímnom predpoklade, že o všetkých záležitostiach sa rozhoduje v jednom riadiacom centre, konkrétne na Úrade vlády. Dúfame však, že občania precitnú a tento spôsob výkonu každodennej politiky dostane v roku 2016 červenú kartu a nastúpi vláda, ktorá umožní občanom voľnejšie dýchať.
So znepokojením sme však začali pozorovať, ako si pán premiér uzurpuje právo rozhodovať aj o veciach, ktoré podľa Ústavy Slovenskej republiky, ale aj ďalších zákonov prináležia priamo občanom, samosprávam a komunitám. Symbolom svojvôle súčasnej vlády je zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií, tzv. zákon o strategických investíciách v jeho dnešnej podobe. Obchádza totiž občanov, nimi zvolené samosprávy, tretí sektor a komunity obyvateľov. Najvypuklejším prípadom aplikácie zákona v praxi je otázka výstavby tzv. megakasína pri Jarovciach alebo aktuálna téma výstavby ropovodu cez obývané územie Bratislavy-Petržalky. Vláda môže obísť stanovisko dotknutej samosprávy, prípadne skupín obyvateľov, ktorí v danej lokalite žijú. Štátna moc tak môže potláčať princípy samosprávnej demokracie a decentralizácie, ktoré sú základom verejnej služby v demokratickom štáte. Inými slovami, Mladá Petržalka má za to, že vláda rozhoduje o nás bez nás.
Navyše zákon je nejednoznačný a tým pádom ľahko zneužiteľný. V dnešnej situácii tak môže vláda jedným rozhodnutím označiť takmer akýkoľvek súkromný projekt za strategickú investíciu. Súčasná právna úprava z augusta 2013 vymedzuje dané kritériá veľmi vágne.
Ako ďalší problém vnímame tiež skutočnosť, že zákon je možno v rozpore s ochranou súkromného vlastníctva garantovaného v Ústave Slovenskej republiky. Tá umožňuje obmedzenie vlastníckych práv len v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme. Predmetný zákon, naopak, uprednostňuje jedno súkromné vlastníctvo na úkor druhého.
Mladá Petržalka spolu so všetkými občanmi, ktorí ju podporili, apeluje na pána premiéra, nech nerozhoduje o nás bez nás, tak vyzýva vás, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, aby ste zvážili všetky hore uvedené argumenty a podporili zrušenie dnešnej podoby zákona a rozviazali tak ruky samosprávam. Zároveň tým dôjde k obnoveniu princípu vyváženého rozhodovania o veciach verejných na osi štátna moc - samospráva - občania."
Toľko stanovisko občianskeho združenia Mladá Petržalka.
Ak dovolíte, pridám aj svoje vlastné stanovisko a svoju vlastnú skúsenosť. Keď si dovolím trošku zaspomínať na prípravu investícií v Kii, okolo alebo pre Kiu v Žiline alebo Hankook v Leviciach, pri ktorých sa bývalý podpredseda vlády zaangažoval veľmi nešťastne účelovo. Vtedy sme predkladali do vlády analýzu, myslím tým ministerstvo pôdohospodárstva, ministerstvo spravodlivosti, o následkoch zle pripravených výkupov pôdy. Prípadne poskytovaných náhrad. To vyvolalo veľké debaty o potrebe pripraviť a upraviť súčasnú legislatívu, lebo už ten zákon bol v 1999 prijatý. Určiť hranicu medzi charakterom investície ako významnej, na ktorej má mať štát záujem a, samozrejme, má prívlastok verejnoprospešná, a investíciami, pri ktorých investor sám označí investíciu za významnú a verejnoprospešnú a snaží sa dostať k pozemkom mechanizmom, ktorý má byť výhradne pre účel nadradený všetkým ostatným, čiže skutočný štátny a zároveň verejnoprospešný záujem. Viete, že ešte sme nenapravili krivdy napáchané vyvlastňovaním v roku 1948 a ešte stále stovky tisíc hektárov sú nevrátené pôvodným vlastníkom, ale stále permanentne páchame ďalšie a nové krivdy.
Súkromné vlastníctvo je predsa chránené ústavou, hoci sme svedkami toho, ako politici a v mnohých prípadoch právnici a zastávajúci veľmi významné, najvyššie funkcie v štáte si spravili z ústavy trhací kalendár. Nemôžme nerešpektovať ústavu a nemôžme nerešpektovať toto právo dané ústavou.
Takisto vyradenie samospráv obcí a miest z možnosti vyjadriť sa, prípadne stanoviť podmienky pre realizáciu investičných zámerov pokladám tiež za choré. To nie sú samosprávy, ktoré začínali, ktoré neboli zorientované po roku ´89. To sú samosprávy, ktoré sú vyspelé, ktoré jednoducho vedia zvážiť svoje následky svojho rozhodovania. A ak v niektorých prípadoch môžem pripustiť, že starostovia alebo primátori, alebo ich zastupiteľstvá nemajú patričnú úroveň, nemajú patričnú kvalitu rozhodovania, sú to skôr už dneska v ojedinelom prípade. Nie je to pravidlo. Vtiahnutie samospráv do procesu teda podľa mňa by malo byť samozrejmým a to rozhodovanie, jednoducho tú ťarchu rozhodovania musia niesť aj samosprávy.
Myslíte si, že PSA Citroën by bol na Slovensku a v Trnave, keby nebol vtedajší primátor Štefan Bošňák prezieravý a ústretový? Veď on všetko pripravil a dokonca presvedčoval ľudí o potrebe takejto investície a tá bola následne štartérom celého ďalšieho procesu, ktorého výsledkom bolo vrátenie Slovenska na mapu strednej Európy. Že sa to dá, ukazujú aj právne úpravy okolitých štátov a štátov Európskej únie, to znamená tých, nazvem to, nemám rád to označenie vyspelejších, ale tých, ktorí jednoducho nemali nejako nejakým spôsobom deformované vlastnícke vzťahy, kde si ozaj v skutočnosti vážia ústavné právo vlastníctva. Budujú, či sú to diaľnice, a niekoľkých stupňov, niekoľkých radov, alebo sú to všetky možné ďalšie líniové stavby, budujú ich, vykupujú v reálnych cenách a ľudia sa nebúria. Neprichádza k takým deformáciám a škandálom, ako prichádzalo na Slovensku a ako znova bude prichádzať pri takomto zákone.
Takže žiadam všetkých, aj tých, ktorí tu nie sú, a ich je tu strašne veľa, ktorí tu nie sú, aby podporili zákon a túto zmenu, ktorú sme s kolegami navrhli pre dobré, zdravé fungovanie Slovenska a rešpektovanie druhého najzákladnejšieho ústavného práva, to je práva vlastniť.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

5.12.2014 o 13:49 hod.

Ing.

Marián Radošovský

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

13:54

Erika Jurinová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie nie sú faktické poznámky. Vyhlasujem teda rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ nemá záujem sa vyjadriť, pani spravodajkyňa rovnako nie, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Zároveň prerušujem rokovanie dnešného dňa schôdze, prajem vám pekný adventný víkend a stretneme sa v utorok ráno o 9.00 hod., kde budeme pokračovať rokovaním o amnestiách.
A chcem ešte upresniť, body, ktoré boli presunuté, boli presunuté po všetkých poslaneckých návrhoch, teda po bode 120, alebo teda za bod 120, len pre upresnenie.
Pekný víkend ešte raz.
Áno, ešte raz. Ešte raz, ospravedlňujem sa, ale prišlo mi upresnenie, a nepokračujeme amnestiami, ale dohodnutým bodom, minister vnútra bude rozprávať o petičnom práve, teda zákon o petičnom práve bude na programe ráno o deviatej.

(Prerušenie rokovania o 13.58 hodine.)
Skryt prepis

5.12.2014 o 13:54 hod.

Ing.

Erika Jurinová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
44. schôdza NR SR - 9.deň - A. dopoludnia
 

Vstup predsedajúceho 8:57

Erika Jurinová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Dobré ráno. Pani poslankyne, páni poslanci, otváram deviaty rokovací deň 44. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pán poslanec Ľuboš Blaha, Otto Brixi, Mikuláš Dzurinda, pani poslankyňa Mária Janíková a Peter Pollák.
Pristúpime k prvému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 214/2014 Z. z.

Vládny návrh zákona má tlač 1290. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1288.
Prosím ministra spravodlivosti Tomáša Boreca, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

9.12.2014 o 8:57 hod.

Ing.

Erika Jurinová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Uvádzajúci uvádza bod 9:04

Tomáš Borec
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, poslanci, dovoľte mi, aby ako poverený minister som predstavil v prvom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 214/2014 Z. z.
Petičné právo, ako základné právo zahrnuté do politických práv, predstavuje jednu z foriem priamej demokracie a je jedným z prostriedkov, prostredníctvom ktorých dochádza k uplatneniu princípu suverenity občanov zakladajúceho ich legitímny nárok zúčastňovať sa na správe vecí verejných. Petície sú tiež nástrojom kontroly verejnej moci občanmi. Zákon o petičnom práve vo všeobecnosti podrobnejšie špecifikuje možnosti realizácie petičného práva.
Návrh zákona obsahuje výrazné prvky podporujúce dialóg medzi občianskou spoločnosťou a orgánmi verejnej moci a tým nadväzuje na ciele vlády Slovenskej republiky vyplývajúce z programového vyhlásenia vlády na roky 2012 až 2016, v rámci ktorých chce vláda priblížiť štát k občanovi a podporiť aktívny dialóg s občianskou spoločnosťou a so zástupcami neziskového sektora. Týmito prvkami sú napríklad povinné zverejňovanie výsledkov vybavenia petície a povinné prerokovanie petícií, ktoré podporil väčší počet osôb. Zároveň boli do návrhu doplnené prvky prispievajúce k rozvoju služieb poskytovaných v rámci e-Governmentu v súvislosti s petičným právom.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

9.12.2014 o 9:04 hod.

Tomáš Borec

 
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 9:04

Erika Jurinová
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne, pán minister. Prosím, pán spravodajca, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, poslanca Vladimíra Jánoša, aby predniesol správu.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

9.12.2014 o 9:04 hod.

Ing.

Erika Jurinová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:06

Vladimír Jánoš
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia navrhnutého gestorského výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny v súlade s § 73 podal v prvom čítaní spravodajskú informáciu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve a ktorým sa dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verenej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 214/2014 Z. z. a ktorý je pod tlačou 1290.
Konštatujem, že návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor v lehote do 30 dní, respektíve 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

9.12.2014 o 9:06 hod.

PaedDr.

Vladimír Jánoš

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 9:06

Erika Jurinová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. A pýtam sa, či sa chce navrhovateľ ešte vyjadriť. Pán spravodajca? Rovnako nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz majú nasledovať prvé čítanie o návrhu poslancov Figeľa, Bugára, Mihála, Matoviča, Kaníka, Miškova a ďalších na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii, tlač 1240. Vzhľadom k tomu, že podpredseda Národnej rady Ján Figeľ v mene navrhovateľov s podporou troch poslaneckých klubov požiadal o zaradenie tohto návrhu na nasledujúcu schôdzu, pristúpime k prvému čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ Miroslava Beblavý sa v sále nenachádza, bude presunutý bod za všetky. (Reakcia z pléna.) Ešte raz. (Reakcia z pléna.) Aha, pán navrhovateľ, áno? Pokračujeme ďalej. Návrh ústavného zákona je uverejnený pod tlačou 1241. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1252.
Dávam slovo jednému z navrhovateľov pánovi poslancovi Miroslavovi Kadúcovi, aby za skupinu poslancov návrh ústavného zákona uviedol. Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z., tlač 1241.)
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

9.12.2014 o 9:06 hod.

Ing.

Erika Jurinová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Uvádzajúci uvádza bod 9:10

Miroslav Kadúc
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení hostia, dovoľte mi za skupinu poslancov: Kadúc, Beblavý, Žitňanská, Poliačik, Přidal predložiť zákon o ochrane verejného záujmu, ktorý, o ktorom treba povedať na úvod, že bol pripravovaný aj s vládnou stranou. Tento zákon sa začal alebo komisia na úpravu tohto pomerne základného zákona verejných činiteľov, pre ich reštrikcie a pre transparentné majetkové priznania bola vytvorená niekedy v roku 2012, kedy bývalý predseda parlamentu Pavol Paška celkom vrúcne povedal, že budeme, vytvorí sa komisia, ktorá okrem iného zmení ústavu, zmení rokovací poriadok a zmení aj zákon o ochrane verejného záujmu, zákon č. 357/2004 Z. z.
Ja teda osobne som bol milo prekvapený, pretože sa mi javilo, že tak, ako prišiel aspoň na pár okamihov Fico 2, prišiel aj Pavol Paška, ktorý má záujem stransparentniť majetkové priznania všetkých verejných činiteľov, ktorí sú uvedení v tomto zákone a je ich teda požehnane. Preto sme počas takmer roka sa opakovane stretli, tak opoziční, ako aj koaliční poslanci, vládni poslanci a k tomuto zákonu sme naozaj úprimne, konštruktívne rokovali, aby sme našli riešenie na vyplnenie tých medzier, ktoré ten zákon má. Tie rokovania, bolo ich, myslím, šesť alebo sedem, dopadli tak, že bola nejaká výsledná finálna verzia, s ktorou súhlasili tak vládni poslanci alebo zástupca vládnych poslancov z poverenia predsedu parlamentu, ako aj po dohode aj všetci opoziční poslanci. Ten zákon obsahoval viaceré veci a možno len tak stručne. Rozširovalo sa, tento zákon rozširoval pôsobnosť na viacerých verejných funkcionárov o, myslím, že ich bolo viac ako desať a zároveň tam doplnil: pre budúce situácie, všetci volení zástupcovia, ktorí sú volení v tomto parlamente. Aj tí budú spadať pod tento zákon. To bolo to vecné rozšírenie. Spresnilo sa oznamovanie a uvádzanie darov, ktoré požíva, ktoré dostáva verejný funkcionár, rovnako tak výhod, ktoré požíva, čo v dnešnom, podľa dnešnej úpravy možné nebolo. Zjednotili sa obmedzenia pri podnikaní niektorých verejných funkcionárov, najmä zástupcov v podnikoch, kde má štát majetkovú účasť, spresnila sa povinnosť verejného funkcionára oznámiť svoj osobný záujem. V prípade, niektorí viete, ak sa chystáte vystúpiť k zákonu, ktorý, pri ktorom máte osobný záujem, kde to nie je celoplošný verejný záujem, máte povinnosť v zmysle tohto zákona, už teraz platného, oznámiť ten verejný záujem. Toto sa ukázalo ako nedostatočné, preto sme sa v rámci, opakujem, vládnej strany, aj opozície dohodli na tom, že ak idete hlasovať o zákone, kde máte výlučne osobný záujem, musíte to oznámiť vopred.
Ďalej technická vec bola posunutie lehoty na podávanie majetkových priznaní. Čo je veľmi dôležitá vec, bola záväznosť. Sme prijali, že vzor majetkového priznania, jeho tá príloha, ktorá je k tomu zákonu, bude záväzná. Pokúšali sme sa tým, alebo úmysel bol predísť akýmkoľvek pochybnostiam pri preukazovaní majetku, teda či má niekto auto, dom, nehnuteľnosť, aby bolo jasné, že či má niekto starú Škodu Felícia, alebo má Ferrari, či má niekto malú chalúpku, alebo má niekto vilu s bazénom. Alebo aktuálne, či niekto mal iný majetkový príjem, alebo nemal tento majetkový príjem. A to sa ukázalo najmä pri bývalom predsedovi parlamentu, že táto povinnosť nebola dostatočne zrozumiteľne a určito upravená, aj keď podľa môjho názoru dalo sa to z toho vyčítať a bolo to podľa mňa povinnosťou každého jedného funkcionára uvádzať všetky príjmy. Aj toto sme upravovali v tom zákone, ktoré opakujem a budem to opakovať stále, prešli naprieč rokovaním tak s vládnou stranou, ako aj opozíciou.
Ďalšou pomerne významnou vecou, nad ktorou sme sa, na ktorej sme sa vedeli zhodnúť, bolo, bol proces, akým prebiehala kontrola majetkových priznaní, pretože dnes vieme, že ak na príklade nášho výboru pre nezlučiteľnosť funkcií ak väčšina zahlasuje za povedzme ukončenie toho konania alebo proti pokračovaniu v konaní, tu konanie okamžite alebo právoplatne končí, už nie je možné s týmto konaním nič robiť. Isto vieme, môžeme si pripomenúť, ako sa to zneužívalo či už pri kauze Komjatice, či už pri majetkovom priznaní aj bývalého predsedu parlamentu. Ak sa nemýlim, bolo ich viacej. Myslím, že pán predseda, bývalý predseda výboru to ešte bližšie vysvetlí.
Ale čo je podstatné, dohodli sme sa na postupe, že ak sa po ukončení konania na Výbore pre nezlučiteľnosť funkcií, ak sa toto konanie skončí, jedna tretina členov výborov môže sa odvolať na Ústavný súd. Isto, oponentúra tu bola, že Ústavný súd je až príliš zaťažený a môžeme sa kľudne baviť o tom, či je tento, či tento súd je práve právomocný alebo príslušný a je nepochybné, že proces by nemal, proces preverovania majetkových priznaní by nemal končiť iba na výbore, ak je nepochybné, že k porušeniu zákona došlo. Opakujem, na tomto sme sa dohodli aj s vládnou stranou.
Ďalej, v tomto zákone boli dotiahnuté pokuty. Je možné opakovane uložiť pokutu za nepodanie majetkového priznania alebo za porušenie tohto zákona. Rovnako sa zavádza pokuta pri uvedení nepravdivých úľav, čo doteraz nebolo sankcionované. Zadefinovávajú sa majetkové, majetkové prírastky. To znamená, ak niekomu počas vykonávania verejnej funkcie pribudne nejaký majetok, tento musí byť bližšie špecifikovaný.
To boli v zásade veľmi stručne po obsahovej stránke, čo ten, čo ten zákon obsahuje. Ja musím povedať, že na tomto sme sa dohodli na šiestich stretnutiach, pričom neviem, z akého dôvodu pán bývalý predseda parlamentu, inak troška ma mrzí, že ho, už keď je po funkcii, vyťahujem, ale proste musím to povedať, stopol to. Neviem, či to stopol preto, lebo ním poverený človek pochybil pri týchto rokovaniach, alebo sa niečoho zľakol, alebo dostal od niekoho pokyn. Toto sa už zrejme nedozvieme, ale bolo nepochybné, že návrh zákona, ktorý je tu predložený, ktorý predložila iba opozícia, bol schválený bývalým predsedom parlamentu. A ja som presvedčený, že tento zákon je potrebný a mal by byť v tejto snemovni prijatý už len preto, že dôsledkami, ktoré prinesie, zvýši dôveryhodnosť tohto parlamentu, zvýši dôveryhodnosť každého jedného verejného funkcionára. A myslím si, že o toto by sme sa mali všetci snažiť a ja verím, že tento zákon, aj myslím, že v opozícii nebude mať nejaké výhrady, ale že nájde podporu aj u vládnej strany. A len pripomínam, že ak sú tam podľa vás stále nejaké vady, kľudne máme druhé čítanie, môžeme ten zákon opraviť. To gro a vlastne celý tento návrh zákona je však pripravený spolu s vládnou stranou.
Ďakujem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

9.12.2014 o 9:10 hod.

JUDr. Ing.

Miroslav Kadúc

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom