44. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, poslanci, dovoľte mi, aby ako poverený minister som predstavil v prvom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 214/2014 Z. z.
Petičné právo, ako základné právo zahrnuté do politických práv, predstavuje jednu z foriem priamej demokracie a je jedným z prostriedkov, prostredníctvom ktorých dochádza k uplatneniu princípu suverenity občanov zakladajúceho ich legitímny nárok zúčastňovať sa na správe vecí verejných. Petície sú tiež nástrojom kontroly verejnej moci občanmi. Zákon o petičnom práve vo všeobecnosti podrobnejšie špecifikuje možnosti realizácie petičného práva.
Návrh zákona obsahuje výrazné prvky podporujúce dialóg medzi občianskou spoločnosťou a orgánmi verejnej moci a tým nadväzuje na ciele vlády Slovenskej republiky vyplývajúce z programového vyhlásenia vlády na roky 2012 až 2016, v rámci ktorých chce vláda priblížiť štát k občanovi a podporiť aktívny dialóg s občianskou spoločnosťou a so zástupcami neziskového sektora. Týmito prvkami sú napríklad povinné zverejňovanie výsledkov vybavenia petície a povinné prerokovanie petícií, ktoré podporil väčší počet osôb. Zároveň boli do návrhu doplnené prvky prispievajúce k rozvoju služieb poskytovaných v rámci e-Governmentu v súvislosti s petičným právom.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.

Ďakujem pekne, pán minister. Prosím, pán spravodajca, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, poslanca Vladimíra Jánoša, aby predniesol správu.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia navrhnutého gestorského výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny v súlade s § 73 podal v prvom čítaní spravodajskú informáciu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve a ktorým sa dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verenej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 214/2014 Z. z. a ktorý je pod tlačou 1290.
Konštatujem, že návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor v lehote do 30 dní, respektíve 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. A pýtam sa, či sa chce navrhovateľ ešte vyjadriť. Pán spravodajca? Rovnako nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz majú nasledovať prvé čítanie o návrhu poslancov Figeľa, Bugára, Mihála, Matoviča, Kaníka, Miškova a ďalších na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii, tlač 1240. Vzhľadom k tomu, že podpredseda Národnej rady Ján Figeľ v mene navrhovateľov s podporou troch poslaneckých klubov požiadal o zaradenie tohto návrhu na nasledujúcu schôdzu, pristúpime k prvému čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ Miroslava Beblavý sa v sále nenachádza, bude presunutý bod za všetky. (Reakcia z pléna.) Ešte raz. (Reakcia z pléna.) Aha, pán navrhovateľ, áno? Pokračujeme ďalej. Návrh ústavného zákona je uverejnený pod tlačou 1241. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1252.
Dávam slovo jednému z navrhovateľov pánovi poslancovi Miroslavovi Kadúcovi, aby za skupinu poslancov návrh ústavného zákona uviedol. Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z., tlač 1241.)

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení hostia, dovoľte mi za skupinu poslancov: Kadúc, Beblavý, Žitňanská, Poliačik, Přidal predložiť zákon o ochrane verejného záujmu, ktorý, o ktorom treba povedať na úvod, že bol pripravovaný aj s vládnou stranou. Tento zákon sa začal alebo komisia na úpravu tohto pomerne základného zákona verejných činiteľov, pre ich reštrikcie a pre transparentné majetkové priznania bola vytvorená niekedy v roku 2012, kedy bývalý predseda parlamentu Pavol Paška celkom vrúcne povedal, že budeme, vytvorí sa komisia, ktorá okrem iného zmení ústavu, zmení rokovací poriadok a zmení aj zákon o ochrane verejného záujmu, zákon č. 357/2004 Z. z.
Ja teda osobne som bol milo prekvapený, pretože sa mi javilo, že tak, ako prišiel aspoň na pár okamihov Fico 2, prišiel aj Pavol Paška, ktorý má záujem stransparentniť majetkové priznania všetkých verejných činiteľov, ktorí sú uvedení v tomto zákone a je ich teda požehnane. Preto sme počas takmer roka sa opakovane stretli, tak opoziční, ako aj koaliční poslanci, vládni poslanci a k tomuto zákonu sme naozaj úprimne, konštruktívne rokovali, aby sme našli riešenie na vyplnenie tých medzier, ktoré ten zákon má. Tie rokovania, bolo ich, myslím, šesť alebo sedem, dopadli tak, že bola nejaká výsledná finálna verzia, s ktorou súhlasili tak vládni poslanci alebo zástupca vládnych poslancov z poverenia predsedu parlamentu, ako aj po dohode aj všetci opoziční poslanci. Ten zákon obsahoval viaceré veci a možno len tak stručne. Rozširovalo sa, tento zákon rozširoval pôsobnosť na viacerých verejných funkcionárov o, myslím, že ich bolo viac ako desať a zároveň tam doplnil: pre budúce situácie, všetci volení zástupcovia, ktorí sú volení v tomto parlamente. Aj tí budú spadať pod tento zákon. To bolo to vecné rozšírenie. Spresnilo sa oznamovanie a uvádzanie darov, ktoré požíva, ktoré dostáva verejný funkcionár, rovnako tak výhod, ktoré požíva, čo v dnešnom, podľa dnešnej úpravy možné nebolo. Zjednotili sa obmedzenia pri podnikaní niektorých verejných funkcionárov, najmä zástupcov v podnikoch, kde má štát majetkovú účasť, spresnila sa povinnosť verejného funkcionára oznámiť svoj osobný záujem. V prípade, niektorí viete, ak sa chystáte vystúpiť k zákonu, ktorý, pri ktorom máte osobný záujem, kde to nie je celoplošný verejný záujem, máte povinnosť v zmysle tohto zákona, už teraz platného, oznámiť ten verejný záujem. Toto sa ukázalo ako nedostatočné, preto sme sa v rámci, opakujem, vládnej strany, aj opozície dohodli na tom, že ak idete hlasovať o zákone, kde máte výlučne osobný záujem, musíte to oznámiť vopred.
Ďalej technická vec bola posunutie lehoty na podávanie majetkových priznaní. Čo je veľmi dôležitá vec, bola záväznosť. Sme prijali, že vzor majetkového priznania, jeho tá príloha, ktorá je k tomu zákonu, bude záväzná. Pokúšali sme sa tým, alebo úmysel bol predísť akýmkoľvek pochybnostiam pri preukazovaní majetku, teda či má niekto auto, dom, nehnuteľnosť, aby bolo jasné, že či má niekto starú Škodu Felícia, alebo má Ferrari, či má niekto malú chalúpku, alebo má niekto vilu s bazénom. Alebo aktuálne, či niekto mal iný majetkový príjem, alebo nemal tento majetkový príjem. A to sa ukázalo najmä pri bývalom predsedovi parlamentu, že táto povinnosť nebola dostatočne zrozumiteľne a určito upravená, aj keď podľa môjho názoru dalo sa to z toho vyčítať a bolo to podľa mňa povinnosťou každého jedného funkcionára uvádzať všetky príjmy. Aj toto sme upravovali v tom zákone, ktoré opakujem a budem to opakovať stále, prešli naprieč rokovaním tak s vládnou stranou, ako aj opozíciou.
Ďalšou pomerne významnou vecou, nad ktorou sme sa, na ktorej sme sa vedeli zhodnúť, bolo, bol proces, akým prebiehala kontrola majetkových priznaní, pretože dnes vieme, že ak na príklade nášho výboru pre nezlučiteľnosť funkcií ak väčšina zahlasuje za povedzme ukončenie toho konania alebo proti pokračovaniu v konaní, tu konanie okamžite alebo právoplatne končí, už nie je možné s týmto konaním nič robiť. Isto vieme, môžeme si pripomenúť, ako sa to zneužívalo či už pri kauze Komjatice, či už pri majetkovom priznaní aj bývalého predsedu parlamentu. Ak sa nemýlim, bolo ich viacej. Myslím, že pán predseda, bývalý predseda výboru to ešte bližšie vysvetlí.
Ale čo je podstatné, dohodli sme sa na postupe, že ak sa po ukončení konania na Výbore pre nezlučiteľnosť funkcií, ak sa toto konanie skončí, jedna tretina členov výborov môže sa odvolať na Ústavný súd. Isto, oponentúra tu bola, že Ústavný súd je až príliš zaťažený a môžeme sa kľudne baviť o tom, či je tento, či tento súd je práve právomocný alebo príslušný a je nepochybné, že proces by nemal, proces preverovania majetkových priznaní by nemal končiť iba na výbore, ak je nepochybné, že k porušeniu zákona došlo. Opakujem, na tomto sme sa dohodli aj s vládnou stranou.
Ďalej, v tomto zákone boli dotiahnuté pokuty. Je možné opakovane uložiť pokutu za nepodanie majetkového priznania alebo za porušenie tohto zákona. Rovnako sa zavádza pokuta pri uvedení nepravdivých úľav, čo doteraz nebolo sankcionované. Zadefinovávajú sa majetkové, majetkové prírastky. To znamená, ak niekomu počas vykonávania verejnej funkcie pribudne nejaký majetok, tento musí byť bližšie špecifikovaný.
To boli v zásade veľmi stručne po obsahovej stránke, čo ten, čo ten zákon obsahuje. Ja musím povedať, že na tomto sme sa dohodli na šiestich stretnutiach, pričom neviem, z akého dôvodu pán bývalý predseda parlamentu, inak troška ma mrzí, že ho, už keď je po funkcii, vyťahujem, ale proste musím to povedať, stopol to. Neviem, či to stopol preto, lebo ním poverený človek pochybil pri týchto rokovaniach, alebo sa niečoho zľakol, alebo dostal od niekoho pokyn. Toto sa už zrejme nedozvieme, ale bolo nepochybné, že návrh zákona, ktorý je tu predložený, ktorý predložila iba opozícia, bol schválený bývalým predsedom parlamentu. A ja som presvedčený, že tento zákon je potrebný a mal by byť v tejto snemovni prijatý už len preto, že dôsledkami, ktoré prinesie, zvýši dôveryhodnosť tohto parlamentu, zvýši dôveryhodnosť každého jedného verejného funkcionára. A myslím si, že o toto by sme sa mali všetci snažiť a ja verím, že tento zákon, aj myslím, že v opozícii nebude mať nejaké výhrady, ale že nájde podporu aj u vládnej strany. A len pripomínam, že ak sú tam podľa vás stále nejaké vady, kľudne máme druhé čítanie, môžeme ten zákon opraviť. To gro a vlastne celý tento návrh zákona je však pripravený spolu s vládnou stranou.
Ďakujem.