44. schôdza

Ďakujem. Pán poslanec Kuffa.

Otázka legitimity je tu na mieste naozaj, pretože, ja pokiaľ si pamätám, Národná rada, tu nebola žiadna politická strana alebo zoskupenie také silné, ktoré by malo ústavnú väčšinu a predkladá sa tu ústavný zákon. Ak sa tu len operuje jedným koaličným ako poslancom, tak pre mňa je to dosť slabý argument, či už je to člen strany alebo člen klubu. K tým nezaradeným poslancom som sa vyjadril. Ja aj by som chcel reagovať ešte možno na jednu tú vec, ktorú pán kolega spomenul a to sú tie Komjatice a teraz, že či synovca, neter môže zamestnať minister. Môže. Ja si myslím, že môže, pretože ak spĺňa kvalifikačné predpoklady, odborné, prečo by to nemohol urobiť? Otázny je možno spôsob, hej? Ten môže byť otázny, ale či môže. Môj názor je taký, že môže. Prečo? Ak spĺňa kvalifikačné predpoklady, má odbornostnú prax, má prax v danej problematike, prečo by nemohol? Prečo by mali byť synovcovia a netere ministra diskriminovaní? To je môj názor, však ja ho nikomu nevnucujem. Nevnucujem to, pán kolega, nikomu, to je môj názor.
A chcem ešte reagovať k tomu výroku "keby ľudia boli anjeli, nebolo by treba štátu". Pán kolega, nemôžem s tým súhlasiť. Nedá sa s tým súhlasiť, lebo si predstavte, sú aj padlí anjeli. A anjeli boli vystavení skúške a padli. A ak by to bol ten výrok pravdivý, no tak potom naozaj by sme mohli tak aj uvažovať o tom, že neni potrebný štát. Ale štát je potrebný. Ani človek nie je dokonalý. Vidíte, aj anjeli, ktoré sú bytosti duchovné, cez to všetko tej skúške, ktorej boli vystavené, tak padli. Takže ten výrok amerického prezidenta mi nesedí, hej, keby ľudia boli anjeli, nebolo by treba štátu. Štát je potrebný a ľudia sme nič lepšie zatiaľ v spoločenskom systéme nevymysleli, preto štát je nástroj, ako mnohé veci korigovať...(Prerušenie vystúpenia časomerom).

Ďakujem pekne. S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Beblavý, ale to by asi musel byť v sále a keďže tu nie je, tak reagovať nebude môcť. Ukončujem rozpravu, či, áno, považujem rozpravu za skončenú a poprosím navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko. Nech sa páči, po ňom potom pani spravodajkyňa.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení hostia na balkóne, dovoľte mi možno zhrnúť tú rozpravu, ktorá tu bola, ktorá prebehla a na to, že to bol opozičný návrh, celkom teda živá, aj keď vystúpil z vládnej strany iba jeden človek a to bol pán podpredseda parlamentu pán Číž.
Ono je nepochybné, že dnes platia, platí politická kultúra, opozičný návrh neprejde, pretože je v zásade opozičný. Je jedno, či je dobrý, zlý, lacný, drahý, akýkoľvek, proste neprejde. Dokonca moja skúsenosť je aj taká, že som predložil návrh, ktorý vytvorila vládna strana, zabudla ho dať, dal som ho ja, vládna strana sa zdržala, niektorí boli proti. To je kultúra. Zlá.
A potom sú návrhy, ktoré idú naprieč celou opozíciou, ktoré majú podľa mňa legitimitu a majú byť prerokované naozaj dôstojne a majú dostať šancu ísť aspoň do druhého čítania, teda prejsť prvým čítaním. To bol aj tento návrh, ktorý bol reprezentovaný, čo sa týka opozície, pánom Gálom a pani Žitňanskou, pánom Beblavým, pánom Poliačikom, pánom Přidalom a mnou, dúfam, že som na nikoho nezabudol a pán Robert Fico vtedy povedal, minulý rok to, myslím, bolo: "Opozícia sa nevie na tomto návrhu dohodnúť.". No ja vám garantujem, my sme boli, boli sme dohodnutí na pevno. Na pevno, že toto je návrh, ktorý je dobrý.
A čuduj sa svete, my sme boli dohodnutí nie iba naprieč opozíciou, ale aj s vládnou stranou. Pán predseda parlamentu, ako gestor tohto zákona, novely tohto zákona, poveril pána Otta Brixiho, aby zastupoval vládnych poslancov pri rokovaní o tomto návrhu. Bolo to niekedy, ak si dobre pamätám, niekedy v septembri roku 2012, 2012. Robili sme všetko preto, aby sme ten návrh prerokovali spôsobom, aby bol platný a účinný od 1. 1. 2013, aby už platil na to obdobie. Do konca minulého roka. Tie rokovania boli veľmi intenzívne. Nedohodli sme sa.
Preto prišiel nový rok 2014. My sme opäť rokovali. Rokovali sme, neviem, či stretnutí bolo šesť alebo sedem. Opakujem, opozícia a zástupcovia vládnej strany. Robili sme všetko preto, aby ten návrh bol platný a účinný od 1. 1. 2015. Potom nám bolo povedané, že sme sa nedohodli, čo je lož. My sme sa všetci dohodli a táto dohoda bola spečatená, ak ma pamäť neklame, niekedy na oslave Ústavy Slovenskej republiky niekedy začiatkom septembra. Ten dátum bol, vlastne bolo to na mieste starej Národnej rady, kde sme sa stretli s predsedom parlamentu Paškom, ktorý povedal, že toto je návrh, ten, ktorý tu je predložený, dámy a páni, že ten je dobrý. S tým súhlasia aj vládni poslanci. O deň na to bolo všetko inak. Nevieme, kto zatiahol ručnú brzdu, nevieme, čo sa stalo, proste ten návrh neprešiel.
Teda nie je pravdou, že sa je treba oboznamovať s nejakým legislatívnym procesom alebo s procesom prijímania, že je treba rokovať, pretože to sa už všetko stalo. Dialo sa to rok.
Myslím, že ten návrh je potrebný z viacerých dôvodov, ale pre mňa v súčasnosti je kľúčový hlavne z pohľadu dôveryhodnosti. Parlament požíva nízku dôveryhodnosť alebo inými slovami, veľmi, ale veľmi vysokú nedôveryhodnosť. Veľmi veľa ľudí, a bavíme sa, určite viac ako polovica občanov tejto krajiny neverí parlamentu. A úprimne povedané, ja sa tomu ani nečudujem. Občania nevidia do našich majetkových priznaní, nevidia, aké majetkové prírastky máme, či sú to len príjmy z verejnej funkcie alebo aj nejaké iné a práve týmto návrhom sme sa to pokúšali stransparentniť. Aby bolo zreteľné, či niekto má, alebo aké má auto, aký má dom, akú má nehnuteľnosť, aký má obraz, akú má sochu, aké má peňažné prostriedky. Pretože je rozdiel, či máte Škodu Felícia, alebo máte Ferrari. Je rozdiel, či máte malú chatku, ktorá je evidovaná ako dom, alebo máte trojposchodovú vilu s bazénom. Toto dnešný zákon nerozlišuje, dámy a páni, a toto je kľúčový problém tohto zákona.
A druhý problém, ktorý, ktorý stále vyskakuje, hovoril to kolega Novotný vo faktickej, hovoril to aj pán Beblavý, že dnes, keď sa väčšina na výbore rozhodne, úplne v pohode očistí poslanca tejto siene zákonnosti od toho, že porušuje zákon o ochrane verejného záujmu, pretože väčšina rozhodne, konanie sa zastavuje. My navrhujeme, a na tom bola zhoda aj s vládnymi poslancami, aby, ak sa na tom uznesie aspoň tretina členov tohto výboru, konanie pokračovalo. Celkom zásadný procesný krok, aby sa odhaľovala pravda, aby neplatila tá de facto imunita. Aby platilo, že ak niekto zákon poruší, má niesť za to sankciu, či pokutu, stratu mandátu, prípadne inú sankciu.
Ja by som chcel veľmi pekne požiadať poslancov vládnej strany, aby tento návrh zákona posunuli do druhého čítania. Ja si myslím, že už nestihneme, aby bol účinný od 1. 1., ale predsa. Spravme ten ústretový krok, ktorý dohodli aj poslanci SMER-u. Povedali, že okej. Teraz sa tomu bránia, ježia sa, že je to nejaký problém a pritom nikto nepomenoval, aký je v tom zákone problém. Posuňme ho do druhého čítania a vytvorme si priestor, aby sme ho prípadne vylepšili. Spravme pre to aspoň voľačo, pretože sa opäť, alebo ak neurobíme, ukáže sa to, čo sa ukázalo pri zákone o preukazovaní pôvodu majetku, vlajkovej lodi Roberta Fica, ktorý povedal, že toto je ten bič, teraz všetkým zoberieme majetky. Ten zákon v roku 2010 nepostihol podľa mojich vedomostí ani jedného jediného človeka. Ten zákon bol s veľkou pompou ohlásený, bol to čisto marketingový ťah. Nič iné. A toto sa javí, že je to voľačo podobné.
My sme v rámci opozície, myslím, že spravili maximum pre to, aby tento návrh zákona prešiel a aby majetkové priznania boli čo najtransparentnejšie, aby prírastky verejných funkcionárov boli verejné a aby každý občan tejto republiky vedel, aké majetky má, aké majetky má poslanec Národnej rady, prípadne iný verejný činiteľ. Tým, že sa SMER hral iba na to, že pracuje, že robil manévre, že kamufloval, že niečo naozaj chce, iba ukazuje, že poslanci SMER-u majú čo skrývať. Na druhej strane opoziční skrývať čo nemajú. Aspoň v takom zmysle je tento návrh. A verím, že ak je to úplne opačne alebo opačné minimálne v časti, že poslanci SMER-u nemajú čo skrývať, že tento návrh zákona posunú do druhého čítania. Je to návrh, ktorý má pomôcť celej tejto snemovni, najmä, najmä vo zvýšení dôveryhodnosti nie len nás všetkých, ale aj tejto siene zákonnosti. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Nech sa páči, ešte so záverečným slovom pani spravodajkyňa.

Vážený pán predseda, ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi naozaj v krátkosti zhrnúť zopár myšlienok. Verejný funkcionár by sa nemal báť. Tak ako by sa nemal báť pri vyslovení svojich názorov, rovnako by sa nemal obávať ani pri iných veciach a mal by znášať väčšiu kontrolu zo strany verejnosti. Ako to tu už odznelo niekoľkokrát v diskusii, respektíve v rozprave, strach je mimoriadne silná emócia. Kolegovia v rozprave viackrát argumentovali touto emóciou a akcentovali, že ich cieľom pri predložení tohto návrhu zákona je minimálne vyvolať strach u niektorých verejných funkcionárov alebo respektíve vytvoriť istý tlak, aby pri uverejňovaní svojich majetkových pomerov informovali pravdivo. Odhliadnuc od týchto argumentov ja si myslím, že čestní ľudia sa nemajú čoho obávať a som toho názoru, že je morálnou povinnosťou nás všetkých, čo tu sedíme, aj tých, čo tu momentálne nesedia v tejto sále, aby sme predmetný návrh zákona posunuli do druhého čítania. Áno, súhlasím s predkladateľmi, poďme v druhom čítaní diskutovať o znení tohto zákona. Vylepšovať, prísť s nejakými ďalšími, možno inovatívnymi myšlienkami. Predmetný návrh zákona apeluje na naše morálne hodnoty a povahové vlastnosti. Kolegovia, ja vás vyzývam, aby sme ukázali, že my tie morálne hodnoty a povahové vlastnosti nemáme zakrivené, že ich máme a poprosím vás, aby sme posunuli predmetný návrh zákona do druhého čítania. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Daniela Lipšica, Richarda Vašečku a Juraja Drobu na vydanie ústavného zákona o minimálnej výške rozpočtových výdavkov v rezorte Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Návrh ústavného zákona je uverejnený ako tlač 1242, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1240.
Dávam slovo pánovi poslancovi Danielovi Lipšicovi, aby návrh ústavného zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica, Richarda Vašečku a Juraja Drobu na vydanie ústavného zákona o minimálnej výške rozpočtových výdavkov v rezorte Ministerstva obrany Slovenskej republiky, tlač 1242.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi v mene mojich kolegov predložiť tento návrh ústavného zákona, ktorý sa týka obranyschopnosti Slovenskej republiky. Ako všetci vieme, v tomto roku pred summitom NATO bola zverejnená dohoda predsedu vlády a prezidenta republiky o postupnom navyšovaní rozpočtu pre ministerstvo obrany do roku 2020 tak, aby v roku 2020 bol vo výške 1,6 % HDP. Predstava vlády je, že za funkčného obdobia do roku 2016 sa rozpočet však nebude navyšovať, dokonca boli úvahy o jeho znižovaní a k navyšovaniu dôjde až za fungovania vlády po parlamentných voľbách v roku 2016. To nie je celkom korektné, ani celkom možné. Korektné a možné je navyšovať postupne rozpočet ministerstva obrany o jednu desatinu percenta každý rok, počínajúc rokom 2016 na 1,2 % HDP až po rok 2020, kde by to bolo 1,6 % HDP.
Myslím si, že sú oblasti, v ktorých by mal byť konsenzus naprieč politickým spektrom v Národnej rade a jedným z nich je zabezpečenie vonkajšej bezpečnosti krajiny. Všetci vieme, že žijeme v období, ktoré sa mení, mení sa aj bezpečnostne. Hrozby, ktoré sa nám možno zdali byť vzdialené, môžu byť v nejakom okamihu reálne. Skutočnosť, že Európa, vďakabohu, nezažila vojnu 60 alebo 70 rokov, neznamená, že vývoj je lineárny a ďalších 60 rokov bude tiež bez akéhokoľvek konfliktu. Preto si myslím, že je povinnosťou krajiny a by som povedal, že úplne prvou povinnosťou každej krajiny chrániť bezpečnosť vlastných občanov, vonkajšiu, aj vnútornú.
Faktom je, že percentuálny podiel výdavkov na obranu na Slovensku v pomere k HDP sústavne klesá. V roku 2002 bol ten pomer výdavkov 1,8 % HDP, v roku 2013, teda v uplynulom roku len 0,91 %. Tým chcem povedať, že ten stav je vážny. Nemyslím si, že je správne, aby sa zvyšovali do roku 2020 naraz rozpočty pre ozbrojené sily aj kvôli tomu, že ak chceme modernizovať výzbroj ozbrojených síl, tak sa to musí urobiť len postupne aj preto, aby to bolo transparentné a nezvyšovať to naraz, ale postupne, ako to umožňuje štátny rozpočet. Myslím si, že práve tento návrh umožňuje postupné zvyšovanie do roku 2020, ktoré je udržateľné a ktoré výrazne zlepší obranyschopnosť našej krajiny.
V posledných dňoch sme dostávali informácie od premiéra o tom, aké on má informácie o hrozbe potenciálneho konfliktu. Neviem, aké ich má, nejak ich nešpecifikoval a neprezradil. Ale v každom prípade vieme, a nielen z našej východnej hranice, ale zo situácie na Blízkom východe, že situácia sa nemá tendenciu výrazne zlepšovať. Naopak si myslím, že je našou povinnosťou na to reagovať aj vo forme ústavného zákona, ktorý je finančne udržateľný a ktorý zlepšuje tú absolútne najzákladnejšiu, najzákladnejšiu úlohu každého štátu a to je zabezpečiť bezpečnosť vonkajšiu, aj vnútornú svojich obyvateľov.
Preto vás chcem poprosiť, keďže ten návrh v princípe vychádza z dohody akoby prezidenta a predsedu vlády, aby ste návrh ústavného zákona v prvom čítaní podporili. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Kollárovi, aby nás informoval.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu ústavného zákona. Konštatujem, že návrh spĺňa podľa rokovacieho poriadku všetky náležitosti, rovnako náležitosti legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh ústavného zákona prerokovali výbory do 28, pardon, do 30 dní a gestorský do 32 dní.
Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.