44. schôdza

Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, dámy a páni, dovoľte, aby som uviedol návrh zákona, ktorého cieľom je zrušenie úhrad za služby verejnosti, tzv. koncesionárskych poplatkov. K predloženiu tohto návrhu ma vedú dva dôvody. Prvý z nich je, že súčasný finančný model fungovania Rozhlasu a televízie Slovenska je dlhodobo neudržateľný. Nevidím to tak len ja, ale aj manažment RTVS a generálny riaditeľ tejto inštitúcie, ktorý už pred niekoľkými mesiacmi takpovediac bil na poplach, že súčasné financovanie je nedostatočné a z dlhodobého hľadiska neudržateľné.
Druhý dôvod, ktorý ma vedie k predloženiu tohto návrhu zákona, je, že zrušenie koncesionárskych poplatkov považujem za správne a spravodlivé vo vzťahu k ľuďom. V oboch týchto prípadoch, alebo oba tieto dôvody vysvetlím.
Takže po prvé, prečo, a nielen podľa môjho názoru, ale aj podľa názoru súčasného manažmentu RTVS, je financovanie tejto verejnoprávnej inštitúcie neudržateľné a nedostatočné. Povedzme si niekoľko základných faktov: Hlavným zdrojom príjmu v súčasnosti pre Rozhlas a televíziu Slovenska sú úhrady za služby verejnosti. Na tento rok je predpokladaný výber vo výške 70,5 mil. eur. Je zrejmé, že táto suma nepostačuje na udržateľné financovanie na zabezpečenie programovej služby zo zákona. V čase, keď sme spúšťali zmeny a reformu celého projektu RTVS, bolo vypočítané, že táto inštitúcia potrebuje na zabezpečenie svojich funkcií vyplývajúcich zo zákona približne sumu 100 mil. eur.
Čiže k dispozícii je 70,5 milióna. Neriešim teraz nejaké výnosy z finančných operácií, to znamená zdroje, ktoré pochádzajú z predchádzajúcich rokov, a reklama, sponzoring je na úrovni niečo cez 4 mil. eur, čiže je evidentné, že tu vyvstáva veľká diera, ktorú súčasná garnitúra sa snaží zalepiť inštitútom, ktorý sa volá zmluva so štátom. Zmluva so štátom je inštitút, ktorý v svojej podstate môže fungovať, pokiaľ plní svoj základný a pôvodný zmysel svojho fungovania, a tým zmyslom je podpora pôvodnej tvorby.
Len pre ilustráciu, v roku 2010 plynulo zo zmluvy so štátom ešte vtedy pre oddelený rozhlas a televíziu 17 mil. eur. V súčasnosti je to, hovorím o návrhu rozpočtu na budúci rok, suma 30 mil. eur. Je zrejmé, že ide takmer o dvojnásobok tejto sumy. Potvrdzuje sa to, na čo som upozorňoval už dlhodobo, že práve zmluva so štátom slúži na riešenie problému s financovaním Rozhlasu a televízie Slovenska. Lenže tu je minimálne jeden problém, ja vidím dokonca dva. Prvý je ten, že pri tejto výške finančných prostriedkov, a keďže hovorím, že pôvodným zmyslom zmluvy so štátom je zabezpečiť tzv. výrobu pôvodnej tvorby v Rozhlase a televízii Slovenska, je zrejmé, že tieto finančné prostriedky idú aj na iné aktivity RTVS. To znamená, že naozaj sa začína odkláňať tento inštitút od svojho pôvodného zmyslu.
Druhý dôvod, pre ktorý si myslím, že takto nastavené financovanie RTVS je nesprávne, je ten, že práve zmluva so štátom môže slúžiť ako nástroj tlaku na manažment RTVS. Vysvetlím prečo. Dôvod je jednoduchý. Ide totižto o sumu, ktorá je schvaľovaná ad hoc z roka na rok pri schvaľovaní štátneho rozpočtu konkrétnou politickou garnitúrou, ktorá vládne. To znamená, že politici sa dohodnú, či nechajú inštitúciu krvácať, alebo jej budú poskytovať finančné prostriedky, ktoré kompenzujú to, že financovanie z koncesionárskych poplatkov je nedostatočné. Preto tvrdím, že zo stredno-, ale aj dlhodobého hľadiska je takto nastavený model financovania verejnoprávnych médií neudržateľný a nedostatočný.
Preto navrhujem, aby sa zrušili koncesionárske poplatky a aby sa táto inštitúcia financovala zo štátneho rozpočtu, koniec koncov ako vidíme, priamo zo štátneho rozpočtu sa už financuje aj teraz, a tá suma a ten podiel sa neustále zvyšuje. Môj návrh je, aby to bolo 0,142 % z hrubého domáceho produktu z roka predchádzajúceho, ktorý predchádza tomu, na ktorý je táto suma vyčleňovaná. Tá suma by na rok 2015 vypočítaná z HDP v roku 2013 predstavovala sumu 104,5 mil. eur. Bolo by to čiže mierne čosi viac, ako je potrebné na plnenie úloh tejto inštitúcie, s tým, že tam je ešte nejaký priestor, možno 4 až 5 mil., ktoré by vedela RTVS získať z reklamy, sponzoringu, z nejakej vlastnej činnosti, čiže zhruba by sa dostala na úroveň 110 mil. eur. To by naozaj postačovalo na fungovanie v tomto súčasnom rámci, samozrejme, nehovorím o ďalších okruhoch, nehovorím o nejakom masívnejšom rozvíjaní programovej služby, ale v tom, ako je momentálne zo zákona zadefinovaná a v akom rozsahu RTVS funguje. Keď porovnám s tým, koľko finančných prostriedkov získava z tých hlavných zdrojov RTVS v súčasnosti, je to 102 mil. eur. Hovorím o koncesionárskych poplatkoch, čiže úhradách za služby verejnosti a o tzv. zmluve so štátom.
Chcem povedať, že úhrady za služby verejnosti alebo koncesionárske poplatky sú legitímnym nástrojom financovania médií verejnej služby. V krajinách Európskej únie je možno tretina tých, ktoré sú primárne financované prostredníctvom takýchto médií, prostredníctvom koncesionárskych poplatkov, čiže je to legitímny nástroj. Rovnako ako je legitímny nástroj financovanie zo štátneho rozpočtu, lebo opäť možno tretina krajín je financovaná práve primárne z takéhoto zdroja, vysielateľov verejnoprávnych v krajinách Európskej únie, a možno tretina, teraz to hovorím naozaj nahrubo, má viaczdrojové alebo zmiešané financovanie, aj keď aj v tomto prípade nehovorím o viaczdrojovom financovaní, pretože, ako som spomenul, je tu príjem z reklamy, sponzoringu, RODC placementu a, samozrejme, aj nejakej vlastnej činnosti, plus sú to granty a transfery, ktoré jednorazovo môže získavať RTVS na výrobu konkrétnych programov, čo získava už aj teraz. Čiže aj to, čo ja navrhujem, je viaczdrojové financovanie inštitúcie.
Inými slovami chcem povedať, že tak ako je legitímne financovanie primárne zo štátneho rozpočtu vo vzťahu k verejnoprávnym médiám, rovnako je legitímne aj financovanie primárne prostredníctvom koncesionárskych poplatkov. Len teraz sa dostávame k tomu problému.
Generálny riaditeľ RTVS hovorí, že financovanie je nedostatočné. Čo je pravda, ak som povedal, že minimálne 100 mil. potrebuje inštitúcia na svoje fungovanie, k dispozícii má 70,5 z koncesionárskych poplatkov. Čiže rieši sa to tak, ako som už spomenul, kompenzuje sa to zmluvou so štátom, ktorá už podľa mňa vysoko prevyšuje tú základnú potrebu alebo možnosti, alebo priestor, ktorý je potrebný na výrobu a prípravu tzv. pôvodnej tvorby. No ale potom v čom je problém?
No problém je v tom, že to, že je to nedostatočné, si uvedomuje manažment RTVS, hovorím o tom aj ja, aj niektorí moji kolegovia, hovorí o tom dokonca aj minister kultúry, ale nič sa nedeje. To som spomínal. Aj manažment a generálny riaditeľ RTVS. No nedeje sa nič preto, lebo súčasná vládna väčšina zrušila môj návrh zákona, ktorým sa zrušili koncesionárske poplatky, keď sme boli vo vláde, tak sme túto zmenu presadili. SMER sa opätovne vrátil ku koncesionárskym poplatkom, ale s nimi nič nerobí. Nerobí s nimi preto nič, pretože je to problém politický a marketingový. Čiže naráža to na základné mantinely fungovania vládnej strany. Ak jednoducho niečo marketingovo nevyhovuje, v prieskumoch nám to nevychádza, je to nepopulárne, tak to proste nespravíme. A to je ten najväčší problém, v ktorom sa ocitla verejnoprávna inštitúcia. Je tu nečinnosť, nekonanie, schovávanie sa do piesku zo strany SMER-u, a preto ponúkam, ak nie ste schopní urobiť to, čo považujete vy za správne, ja to nepovažujem za správne. Ja si myslím, že koncesionárske poplatky sú aj z daňového hľadiska nespravodlivé, ale vy to považujete za správny spôsob financovania, keďže ste zrušili môj návrh zákona, ktorým sa rušili koncesionárske poplatky v roku 2012 a opätovne ste ich zaviedli. No tak ale v takom prípade je vašou povinnosťou, pokiaľ vám záleží na ďalšom fungovaní verejnoprávnych médií, tieto koncesionárske poplatky zvýšiť. Iná cesta nie je. Lenže vy to neurobíte. Neurobíte to, lebo marketing, naráža to na základný princíp fungovania vašej strany. To je ten problém, a to sa týka, samozrejme, mnohých oblastí fungovania ekonomiky, krajiny ako takej. Čiže zradilo vás vlastné DNA vášho fungovania v tomto prípade a výsledkom toho pokrytectva je to, že nekonáte, ad hoc púšťate peniaze cez zmluvu so štátom, hoci tie peniaze už sa míňajú pôvodnému účelu. Inštitúcia to musí všelijako kamuflovať, zďaleka to nejde len na pôvodnú tvorbu a tvárite sa, že všetko je v poriadku. No nie je.
A preto hovorím, ak nie ste schopní riešiť financovanie RTVS spôsobom, ktorý vy považuje za správny, čiže zvýšením koncesionárskych poplatkov, ponúkam druhú alternatívu opätovne. Zrušme koncesionárske poplatky, nastavme model financovania zo zákona, ktorý bude nezávislejší aj vo vzťahu k inštitúcii, respektíve inštitúcia bude nezávislejšia, a vysvetlím to práve na tej zmluve so štátom. Pretože ak je stanovená výška na základe nejakého podielu, percentuálneho podielu z HDP, tak je to stanovené zo zákona. Nie je to stanovené na základe dohody medzi ministrom financií a ministrom kultúry v tom-ktorom konkrétnom roku pri schvaľovaní rozpočtu. To znamená, že stráca sa aj priestor a možnosť vytvárania tlaku na manažment inštitúcie, pretože financovanie bude zabezpečené zo zákona. Preto tvrdím, že výhodou modelu, ktorý ponúkam, je aj väčšia nezávislosť verejnoprávnych médií. Je to paradox, pretože ide o financovanie zo štátneho rozpočtu, ale je to tak.
Takže, dámy a páni, je na vás, ako sa rozhodnete. Viete, hovorí sa, že najväčším problémom manažéra a koniec koncov aj politika je, keď neprijme žiadne rozhodnutie. A to je to, čo vy momentálne robíte, a to je to najhoršie pre RTVS. Sú dve základné možnosti, vy ste si vybrali financovanie cez koncesionárske poplatky, vykročili ste na polovicu cesty a stojíte. A tým spôsobujete problém aj verejnoprávnej inštitúcii.
Druhý dôvod, prečo predkladám tento návrh zákona, je, že som presvedčený o tom, že zrušenie koncesionárskych poplatkov je spravodlivé aj voči občanom. Vysvetlenie je opäť jednoduché. V súčasnosti, na základe zástrčkového zákona sa financovanie RTVS zabezpečuje tak, že vlastne platia všetci odberatelia elektrickej energie, fyzické aj právnické osoby, s tým, že sú stanovené nejaké výnimky.
Problém je v tom, že platia aj tí, ktorí služby RTVS jednoducho nevyužívajú, či už sú to firmy, podnikatelia alebo aj občania. Buď nemajú dokonca ani televízor, aj takí sú, dokonca aj v tejto snemovni takí sedeli, poznám aj ja takých ľudí, alebo jednoducho sledujú iné programy. Nevyužívajú služby verejnoprávnych médií. Preto som presvedčený, že zrušenie koncesionárskych poplatkov je aj spravodlivé riešenie voči občanom a podnikateľom.
Dámy a páni, keď sme na prelome rokov 2010 a 2011 spúšťali záchrannú reformu verejnoprávnych médií, tak situácia bola taká, že kumulovaná strata v tejto inštitúcii po manažmentoch, ktoré ste zvolili, bola na úrovni 43 mil. eur. Musím to pripomenúť, 43 mil. eur bola kumulovaná strata Slovenskej televízie, čiže časti RTVS na prelome rokov 2010/2011. Hrozili exekúcie, objavovali sa názory a diskusie o význame a zmysle ďalšieho fungovania, vôbec fungovania verejnoprávnych médií. Zákonom a ďalšími zmenami, ktoré sme rýchlo pripravili, sa nám podarilo zachrániť verejnoprávne médiá spôsobom, že už v roku 2011 a najmä v roku 2012 hospodárila táto inštitúcia vyrovnane. Na základe zákona, ktorý som predložil, už nie je možné, aby došlo k tak šialenej a absurdnej situácii, že inštitúcia sa ocitne v rukách exekútorov, ktorí už mali pripravené pásky, áno, taká bola situácia, ktorí už mali pripravené pásky, aby si zabezpečili časť majetku, lebo tá výška kumulovanej straty bola obrovská a Slovenská televízia v tom čase už nebola schopná splácať svoje záväzky.
Toto sa nám podarilo vyriešiť napriek tomu, že niektorí z vás ma vtedy kritizovali, že ako môžem tak rýchlo niečo predkladať a aké problémy to spôsobí.
Viete, čo je paradox? Do dnešného dňa ste nezmenili z toho zákona ani bodku, ktorý som predložil a za ktorý som bol kritizovaný, že ho tak rýchlo a bez nejakej širokej diskusie predkladám. No predkladal som ho rýchlo a priznávam, že aj bez širšej diskusie, aj keď mal som vytvorenú pracovnú skupinu, no pretože bolo päť minút po dvanástej, pretože naozaj reálne hrozilo, že táto inštitúcia skončí, hovorím o Slovenskej televízii, tak nezodpovedne bola riadená vašimi nominantmi.
Momentálne sme v inej situácii, súčasný manažment, ktorý nastupoval v roku 2012, síce za podivuhodných okolností, čo sa týka odvolania predchádzajúcej generálnej riaditeľky, ale za to súčasný manažment nemôže, ale nastupoval do inštitúcie, kde na účtoch mala RTVS 17 mil. eur. Inými slovami, bola to finančne ozdravená inštitúcia. Preto som ešte na sklonku svojho funkčného obdobia prišiel s tým návrhom na zrušenie koncesionárskych poplatkov a predložil som teda riešenie, ktoré by udržateľne zabezpečovalo financovanie RTVS, a spoločne s kolegami, vtedajšími koaličnými poslancami, opozičnými poslancami sme presadili toto riešenie, pretože to je našou povinnosťou ako poslancov. My nemáme čo vstupovať do programu. Samozrejme, môžme sa vyjadrovať, koniec koncov mnohí kolegovia sa tu vyjadrujú v podstate ku všetkému. Ale právomocou rozvíjať po programovej alebo v programovej oblasti túto inštitúciu je vecou manažmentu, prípadne Rady RTVS, ktorá má kontrolnú funkciu. A potom je tu ešte ďalšia rada, Rada pre vysielanie a retransmisiu, ktorá zo zákona rieši prípadné porušenia konkrétnych ustanovení. Nie je to našou povinnosťou, ale našou povinnosťou ako poslancov, keďže v tomto prípade ministerstvo kultúry nekoná, je zabezpečiť finančný model, reálny finančný model fungovania tejto inštitúcie. A ja vás k tomu vyzývam, aby ste to urobili.
Tie katastrofy, ktoré boli pred tým rokom 2010 a ´11 už nehrozia, lebo v zákone je ustanovenie, ktoré zabezpečuje, že ak by sa stalo, že manažment začne spôsobovať stratu pri hospodárení, tak je to dôvodom na odvolanie, čiže myslím si, že toto je dostatočný dôvod na to, aby sa takéto niečo nedialo. To znamená, že si nemyslím, že by sa mohla opakovať tá katastrofálna situácia z roku 2010/2011 vinou manažmentu. Ale môže sa zopakovať veľmi nepríjemná situácia vinou súčasnej garnitúry. Čo sa stane, keď na budúci rok vám marketing povie, že no, tých 30 mil. na zmluvu so štátom, vieme ich využiť lepšie, veď treba nielen vlaky, možno aj lietadlá zadarmo zabezpečiť alebo niečo vo volebnom roku, čiže v rozpočte na rok 2016, a RTVS nedostane ten svoj záchranný balíček, pretože – ako som povedal – 70,5 mil., čo je odhad na rok 2014 vo výbere koncesionárskych poplatkov, nepostačuje na financovanie a vy budete mať zodpovednosť za to, čo sa s touto inštitúciou, ktorá momentálne, musím povedať, je finančne ozdravená, programovo sa rozvíja, tak výsledkom vášho nekonania, vášho nekonania môže byť kolaps.
Mimochodom, ešte jedna poznámka v súvislosti s koncesionárskymi poplatkami. V minulosti, keď som mal presné údaje k dispozícii, boli náklady na ročný výber koncesionárskych poplatkov 100 mil. korún. Za 100 mil. korún sa dá urobiť množstvo zaujímavých programových titulov, desiatky dokumentov. 100 mil. korún, 100 mil. korún, cez 3 mil. eur boli náklady na výber koncesionárskych poplatkov a kroky voči neplatičom a tak ďalej. To je obrovská suma. Opakujem, pracoval som v televíziách, za 100 mil. korún sa dá naozaj urobiť veľa dobrých relácií. Aj to je podľa mňa dôvod, pre ktorý je efektívnejšie v našej situácii, v takej akej sme, zmeniť model financovania, vrátiť sa k tomu, čo sme presadili spolu s kolegami na sklonku roku 2011. To znamená, zrušenie koncesionárskych poplatkov a nahradenie ich financovaním zo štátneho rozpočtu. A vysvetlil som, že dokonca tento model vytvára väčšiu nezávislosť pre inštitúciu, aj keď ide o financovanie zo štátneho rozpočtu.
Takže, dámy a páni zo SMER-u, lebo taká je situácia v tomto parlamente, je na vás, ako sa rozhodnete, je vaším právom, ako sa rozhodnete. Ale chcem vám pripomenúť, že je aj vašou zodpovednosťou za inštitúciu, za RTVS a v konečnom dôsledku aj za peňaženky občanov, ako budete hlasovať.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predložil spravodajskú správu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač pod číslom 1230, v prvom čítaní.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Myslím, že z toho znenia aj z bližšieho výkladu, ktorý predniesol navrhovateľ, je zrejmý účel tejto navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval: ústavnoprávny výbor, ďalej Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a, myslím, vecne príslušný Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Vážená pani predsedajúca, toľko na úvod spravodajská informácia. Otvorte rozpravu.
Chcel by som sa ešte ospravedlniť, čakám na toto spravodajcovanie už nejakú chvíľu a bol som prítomný, len teda som bol pri káve a od samej horlivosti som si nevšimol, že už sa to stalo. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, počuli sme v dosť obsiahlom zhŕňajúcom fakty, ktoré viedli aj k znovupredloženiu, a podľa mňa to môžme aj nazvať tým pravým menom, ktorý to má, a to je k znovuzavedeniu financovania zo štátneho rozpočtu a zrušenie kroku, ktoré sa nám stalo v tomto období, kedy sa poslanci vládnej strany a vlády rozhodli znovu zaviesť koncesionárske poplatky. Môžme to interpretovať akýmkoľvek spôsobom, dôvody, ja by som možno doplnil v priebehu môjho príspevku niektoré ďalšie, ale absolútne podčiarkujem jeden a podľa mňa najdôležitejší, a to je, aby sme po snahe o konsolidáciu hlavne finančného stavu vtedy STV doplnili dôvod aj ten, že urobiť z tejto inštitúcie skutočne nezávislú inštitúciu.
Možno sa mnohým bude zdať, že prečo hovoríme o tom, že financovanie, priame financovanie zo štátneho rozpočtu, myslím si, že bolo navrhnuté v tom čase aj s nejakým tým valorizačným mechanizmom v sume 90 mil. eur pri minimálnom, ale existoval reálny mechanizmus, kedy tieto prostriedky v priebehu následných rozpočtových kapitol budú zo zákona rásť. To je tá nezávislosť, čo znamená, že akýkoľvek manažment by do STV-čky alebo teda už do spojeného telerozhlasu – RTVS-ky – prišiel, by vedel, s akými rozpočtovými prostriedkami môže rátať, a nebol by odkázaný na, a prepáčte mi expresívnosť, my sme si ju užili s vtedajším pánom ministrom od poslancov SMER-u, kedy sme počúvali o katastrofálnom zákone, ktorý absolútne bude musieť byť prekopaný, a je pravda, že sa do dnešného dňa na ňom nezmenila jedna jediná bodka. Poslanci, ktorí tu boli aj vtedy, si to určite pamätajú, hlavne predseda výboru pre médiá a kultúru, ktorý má taký expresívny jazyk a hovoril o spálenej zemi, katastrofických scenároch a podobne, zlý, zlý zákon. To si doteraz pamätám, že vždycky muselo byť.
Čiže situácia je taká, že z hľadiska fungovania RTVS a všetkých ustanovení tejto legislatívy sa nezmenila ani bodka. Skôr využili takú tú ako keby aj nadprácu a že tento projekt sa reálne podaril a možno, ak by urobili tú personálnu výmenu hlavne vo vedení troška elegantnejším a ľudskejším spôsobom, tak by sme nemali toľko možno výhrad k začiatku fungovania podľa mňa veľkého profesionála na súčasnej funkcii generálneho riaditeľa RTVS, a mnohé tie snahy na základe tej legislatívy, ktorú sme presadili a prijali my, sú vidieť možné zlepšenia fungovania RTVS, i keď vzhľadom na finančné možnosti, k čomu sa vyjadrím následne, je stále čo zlepšovať.
No a kde je ten zakopaný pes a prečo chcem byť expresívnejší. Podľa mňa zmluvu so štátom môžme volať kľudne zmluva s diablom. Sú to diabolské peniaze, ktoré robia z tejto inštitúcie napriek všetkým, všetkým deklaráciám o nezávislosti jednu slúžku. Poviem prečo. Skúsim použiť nejaký príklad. Ak viem, že budem mať zabezpečené raňajky, obed, večeru, tak sa budem inak správať, ako keď viem, že zajtra nie je čo jesť a budem musieť chodiť na ministerstvo obhajovať 30-miliónový balík, ktorý je len na dobrej vôli ministerstva, či cez inštitút zmluvy so štátom týchto 30 mil. eur poskytne alebo nie.
Kľudne sa môže stať pesimistický scenár, že príde k tomu, že budeme musieť vo volebnom roku 2016 rozdať na nejaký ad hoc program, za ktorý sa veľmi dobre kupujú voliči, čiže čosi dáme zadarmo, nemusia to byť zrovna lietadlá, ale proste niečo, niečo sa znova rozdá. No ale STV-čka alebo teda RTVS-ka nedostane peniaze, a tým pádom, a tu je ešte zakopaný, to turbo pravidlo, že vieme odvolávať generálneho riaditeľa na základe nedodržania rozpočtových pravidiel, čiže bona fidei prijaté pravidlo alebo dobromyseľne teda, že ak spôsobí to, čo sa stalo s STV-čkou pod vedením pána Hrehu a Nižňanského, že absolútny kolaps financií, kedy reálne hrozil zánik, a tu boli už reči o privatizácii a podobne. Nie preto, že niekto by chcel predávať, ale preto, že už nič iné sa s tým nedalo robiť, lebo tam boli obrovské dlhy, no tak odvoláme generálneho a generálny riaditeľ o tomto vie, on vie, že keď nebude toho ministra ten štát poslúchať, tak nielen z dôvodu možných marketingových účelov, ale z dôvodu toho, že ja ti tie peniaze nedám, ty nedodržíš rozpočtové pravidlá, budeš odvolaný. Taký je súčasný stav. Ak takáto vôľa bude stačiť, nemusí byť rovno 30, dá mu opäť zo zmluvy, dá mu o 5 mil. menej a ak to ohrozí reálne fungovanie a nedodrží, nechcem ísť do hĺbky, ale v zásade nedodrží rozpočtové pravidlá, je priamo zo zákona dôvod na jeho odvolanie a skončenie vo funkcii.
Čiže pomenujme veci pravým menom. Zmluva so štátom a spôsob financovania RTVS, absolútne súhlasím s predkladateľom, je katastrofálna z hľadiska krátkodobých, strednodobých aj dlhodobých cieľov. Iné nemáme. Máme len krátkodobé, strednodobé a dlhodobé, čiže akýkoľvek manažment sediaci v RTVS nevie plánovať svoje budúce príjmy, pretože nie sú závislé od jeho činnosti, lebo reklamný čas v podstate klesá a na financovaní sa podieľa málo a je závislý od, a fatálne závislý, od tzv. politickej vôle. Čiže to je aj zmluva so štátom, a to je aj možný mechanizmus navyšovania koncesionárskych poplatkov, ktoré od mečiarovských proste, ktoré od čias 90. rokov nikto na ne nenabral odvahu. Pustil sa marketingový balónik, ešte si to nedovolil ani minister kultúry nejakým spôsobom do verejnosti pustiť, nechali to na generálneho riaditeľa, vyhodnotilo sa, obrovská nevôľa, žiadne sedemeurové koncesionárske poplatky sa z marketingových dôvodov, ale ja tam dopĺňam okrem tých marketingových dôvodov aj z dôvodov mocenských, to znamená, že je veľmi výhodné pre ministra kultúry držať manažment pod krkom, pretože ak tých 30 mil. nedá, tak to som teda spomínal, čo môže nastať aj z hľadiska vedenia a potom aj výroby jednotlivých programov a kvality.
Čiže naozaj, RTVS-ka nie je finančne nezávislá inštitúcia, napriek tomu, že legislatívne sa nám to môže zdať. Je financovaná diabolskými peniazmi cez diabolskú zmluvu so štátom a mám pocit, že okrem marketingových dôvodov, prečo tu nevznikne nikdy politická vôľa na zvýšenie, sme jediný štát inak, ktorý nemá valorizačný mechanizmus navyšovania koncesionárskych poplatkov, pretože toto je veľmi politicky citlivá vec. A cez nie dobrý zákon, lebo tým, že sme sa navrátili k výberu úhrad, sme obnovili platnosť zástrčkového zákona a tento zástrčkový zákon bol kritizovaný aj našimi predchodcami, preto bola, predpokladám, že veľká ambícia urobiť korekciu a podľa mňa, a vysvetlím aj, prečo si myslím, korekcia v zmysle bazálneho základného financovania zo štátneho rozpočtu, ktorý by reálne pokrýval súčasné potreby RTVS aj s valorizačným mechanizmom, čiže bol zavesený na výkon ekonomiky, keď to tak mám povedať, že by sa tie finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu navyšovali, by umožnili krátkodobo, strednodobo aj dlhodobo plánovať manažmentu. Finančne by sme urobili z RTVS nezávislejšiu alebo nezávislú inštitúciu, pretože by každá jedna politická garnitúra, ak by malo prichádzať k akejkoľvek zmene toho modelu, alebo by neišli tie reálne zaviazané peniaze zo zákona, tak by to musel minimálne vysvetľovať tu, pretože ten zákon o štátnom rozpočte aj v tejto kapitole preberáme tu v parlamente. Čiže by to nebolo také jednoduché, ako keď teraz sa chodia leštiť kľučky na ministerstvo kultúry z RTVS-ky, aby, preboha, tá zmluva so štátom bola dodržaná a aby skoro tretina peňazí zo štátneho rozpočtu cez zmluvu so štátom prichádzala do RTVS. Inak by naozaj tá inštitúcia kľakla na kolená a zase by sme sa bavili o rozvrate financovania RTVS. Preto ja tento návrh vítam a podporím.
A chcel by som dodať aj B. Ja si myslím, že debata, ak by sa, ak by sme prijali to, že by bol model financovania zo štátneho rozpočtu, v nejakom horizonte, ak by sa programová skladba a služba verejnosti cez médium verejnej služby zlepšila, tak by sme mohli prísť, to, čo ohlasuje aj generálny riaditeľ Mika, že chcú ľudí presvedčiť o tom, že sa majú navyšovať koncesionárske poplatky kvalitou programu. Ja si myslím, že toto je omnoho elegantnejšie riešenie, že my by sme zo štátneho rozpočtu ozdravili, zafinancovali, znezávisleli, mali by sme možnosť ľuďom ukázať kvalitatívne lepší program aj to, čo obrovskému množstvu ľudí vadí, aj tú nezávislosť. Sú tu iniciatívy, dokonca, pusťte, kde je verejná debata, a to dokonca nekritizujeme my z výboru pre médiá a kultúru, nám asi znie všetkým v ušiach také tie plamenné reči pána podpredsedu parlamentu Číža, ktorý konzistentne, odkedy v tom výbore je, volá po reálnej, možno aj politickom dialógu, ktorý by médiá verejnej služby ako prvé mali prinášať. Teraz sa nedeje. Nudné O 5 minút 12, spravodajstvo, kde zaznievajú proste špičky nejakých vybraných strán. Neviem, kedy bol predkladateľ, kedy bol spravodajca, kedy ja v nejakej relácii RTVS. A nie že by som sa tam tlačil, ale proste tých formátov je málo a ľudia majú oprávnený pocit, že možno ich politické názory sa nedostávajú do RTVS, potom protestujú, niektorí sú v týchto protestoch možno až za hranou, že teda rozbíjať rozhlasové, v rozhlase foyer a podobne nie je celkom spôsob, ale dá sa z určitého pohľadu chápať to, že ak existuje reálny tlak a chceme reálnu, možno kontroverznú, ale nie nudnú a nie obmedzenú diskusiu, ktorú by mali minimálne médiá verejnej služby sprostredkovávať, tak tomuto hlasu by sme mali načúvať. A kedy sa dostane? No, keď bude inštitúcia finančne nezávislá a keď budeme mať zabezpečené také financovanie, že manažment si v programovej štruktúre bude vedieť dovoliť naplánovať, že v krátkodobom, strednodobom alebo dlhodobom horizonte vzniknú tieto a tieto inštitúcie a môžme napríklad, lebo som finančne nezávislý, som taký riaditeľ a zavediem do slovenskej verejnoprávnej žurnalistiky prázdne kreslo.
Teraz RTVS funguje tak, že pozvem politika a ak je vládny, tak on mi nadiktuje, či on do tej relácie príde alebo nepríde a ešte si aj nadiktuje, s kým bude diskutovať. A toto koho potom zaujíma? Potom sa čudujeme, že nám klesajú sledovanosti? No, keď sa tam pomaly bozkávajú, tak asi, asi to nebude tá téma, ktorá bude zaujímať diváka, čiže ak zavedieme inštitút prázdneho kresla, bol si vážený vládny politik pozvaný, tu ti mali klásť otázky tí ľudia, ktorí sa v tom buď ešte nevyznajú, je taká zlatá prax, že bývalí ministri so súčasnými a podobne z hľadiska možno odbornej znalosti, procesov a podobne, poslanec s poslancom. Lenže keď si vládny politik nadiktuje, že ja tam neprídem a ak tam prídem, tak budem diskutovať len s týmto a s týmto, lebo slabučko hryzká, no tak tým pádom sa deje aj tá spomínaná nuda, tým pádom klesá záujem verejnosti o tento typ programov a nakoniec príde absolútne legitímna argumentácia, že tento typ formátu nie je vhodný pre RTVS, dajme tam Senzi Senzus alebo niečo podobné.
Toto, táto finančná závislosť od politickej vôle je katastrofou pre akékoľvek médium a myslím si, že ak nebudeme pokračovať v ozdravení alebo v reálnom nastavení médií verejnej služby, tak sa nám veľmi ťažko, či budeme opoziční alebo koaliční, tam sme všetci v jednom vreci, argumentovať pred ľuďmi, prečo by mali vôbec platiť aj to minimálne, tých necelých 5 eur koncesionársky poplatok, nieto že by sme mali hovoriť o navyšovaní.
A ten môj nápad, to B je, že ak by sa cez tento model, ktorý navrhujeme teraz, čiže financovanie zo štátneho rozpočtu zlepšila programová služba, tak môžme v nejakom horizonte povedať, že RTVS by mohla naplniť multiplex, mohli by sme sa začať podobať nejakým médiám typu ČT z hľadiska programov, ktoré šíria, že by teda aj médium verejnej služby prinieslo taký veľký úžasný moment, ako je spravodajská televízia, čo iné od neho čakať, alebo športový kanál alebo detský kanál. Jediný kanál rozprávajúci v slovenčine s detskými programami. Nebolo by to úžasné? Keby sme zafinancovali dva programy reálne zo štátneho rozpočtu, bol by tam dobrý, zaujímavý program, ľuďom by sa to páčilo a následne v dvoj-, troj-, päťročnom horizonte otvorili znova debatu o koncesionárskych poplatkoch, pretože by manažment prišiel s plánom detského programu a športového programu alebo detského a spravodajského, tak by predpokladám, že kritická masa ľudí povedala, áno, chceme mať tento typ médií, pretože vidím, že sa snažíte o nezávislosť, pretože vidím, že počúvate všeobecné hlasy verejnosti, robíte debaty, ktoré nás zaujímajú. Pretože aj hlasy malých skupín, a tak funguje demokracia, aby sa malý názor mohol stať väčším, potrebuje nejakú cestu a to je zrovna médium. A ktoré iné médium ako médium verejnej služby? Tu sa nemôžme do nemoty spoliehať na fungovanie nášho duálneho systému a komerčného, pretože komerčné televízie majú v DNA zapísané: Ja chcem zarábať. A preto médiá verejnej služby by mali byť trend settery, to znamená nastavovať pravidlá, pretože ony majú tú výhodu, že ak sa aj ich program nestane komerčne zaujímavý, ale stane sa spoločensky zaujímavý, tak môže prežiť, pretože ho financujeme zo štátneho rozpočtu alebo zo zdrojov, na ktoré nie je treba vyberať reklamu cez predaj reklamného času a nie je treba mať ako bod A, môžem financovať iba taký program, ktorý si sám na seba zarobí. A vtedy nastavujú to trend setters, to znamená, vtedy sa nastavujú trendy, vtedy je fungovanie verejnoprávneho média obhájiteľné pred spoločnosťou.
Posledná poznámka. Viem, že generálny riaditeľ mal snahu, neviem, možno predkladateľ bude vedieť niečo urobiť s tým výberom, lebo tri milióny eur v rámci stomiliónového rozpočtu je naozaj reálne veľký peniaz. Navyše tých 70 mil., ktoré sa z úhrad vyberú, tam je krátený, lebo sa to priamo dotýka, tie tri milióny, výberu. Čiže na to, aby sme tých 70 mil. vybrali, musíme tri milióny dať, čo je neobhájiteľné. A navyše RTVS-ka má aj problém takzvanej dépeháčky, pretože koncesionárske poplatky platíme ako občania, neplatcovia DPH väčšina, ale RTVS-ka väčšinu programov platí ako platca DPH a tým pádom robíme taký čudný kolotoč, že, alebo voči platcom DPH. Čiže to, čo do štátu dostane a príde aj zo zmluvy so štátom, zase vraciame cez dépeháčku naspäť štátu a reálne tá inštitúcia peniaze nemá.
Čo si ešte myslím, a to je úplne posledná poznámka. Fungovanie kultúrnych fondov, ktoré od ´93. roku, kedy na konci roka prišlo k spôsobu financovania a tiež sú, fungovanie platené len cez koncesionárske poplatky. A ja by som sa prihováral za to, už som to tu niekoľkokrát spomínal, aby sa ministerstvo pozrelo na to, že sme tu zaviedli nejaký duálny systém a že používateľom diel audiovizuálnych alebo výtvarných alebo písaných nie sú len médiá verejnej služby a že na financovaní týchto fondov by sme mali zákon v rýchlosti na konci roku ´93 prijímaný, jediná zmena, ktorá sa odvtedy stala, že sa haliere, čiže ak niekto používa nejaké dielo, tak to bolo rátané v halieroch, tak jediné, čo sa zmenilo za ten čas, že sa to prerátalo na centy. Ale používatelia neodvádzajú, používatelia nie zo zákona alebo teda médiá verejnej služby, ale používatelia z licencií neodvádzajú do týchto fondov nič. Nič. Nevšimli si, že teda tu máme zavedený nový mechanizmus už takmer dve dekády duálnych médií a ak nie priamo kvôli zdrojovosti a vyššej zdrojovosti týchto fondov, ale kvôli odťaženiu rozpočtu RTVS, kedy Hudobný fond dokonca žaloval, čiže dve verejnoprávne inštitúcie Hudobný fond a RTVS-ka žaluje RTVS-ku, že jej nevypláca na základe zákona, a myslím, že to je doteraz živý spor, nevypláca na základe zákona toľko, čo má. Čiže to základné minimum, aby mohli prežiť.
A nechcem to otvárať, je to na úplne inú tému, ale z hľadiska financovania RTVS je to dôležité, pretože aj ten zaťažený rozpočet vlastne prichádza o financie. Aj ľudia cez koncesionárske poplatky, ktoré idú RTVS, ešte vyplácajú fungovanie kultúrnych fondov a obrovskú skupinu, ktorá má zdrojovosť, predpokladám, že tie komerčné médiá by s týmto nemali až taký zásadný problém, nemáme legislatívne nastavené a nechávame ich úplne mimo a všetko nechávame teda na koncesionárov.
Čiže návrh podporujem a tak isto sa prihováram ako jeden člen z tej spomínanej pracovnej skupiny, ktorá pripravovala spolu s ministerstvom zákon o RTVS a snažili sme sa vytvoriť reálny model ozdravenia v tom čase, zachovania médií verejnej služby, čo sa podarilo, aby sme prikročili k tomu kroku, že vytvoríme základný budget pre fungovanie RTVS, urobíme z nej nezávislejšiu inštitúciu a môžeme sa baviť o tom, že v horizonte päť rokov budeme mať naozaj štvorkanálovú službu, audiovizuálnu službu médií verejnej služby a rozhlas zo svojich okruhov tak isto sa bude môcť rozširovať a bude nezávislejší.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Kvasnička a Krajcer. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec Kvasnička.

Mne sa tá diskusia, ktorú spustil pán Krajcer, kolega, aj Viskupič Jofo, aj keď sa v niečom prekrývajú, zdá síce pekná aj intelektuálne zaujímavá, aj racionálna z hľadiska potrieb fungovania verejnoprávneho média, nič menej po schválení rozpočtu mi to príde také veľmi platonické a tristné úsilie, ktorého výsledkom bude nič. Samozrejme, spôsob, akým funguje, akým je platená RTVS, nie je dobrý. Mne sa ale zdá trošku radikálny aj ten spôsob, ktorý navrhuje kolega Krajcer, najmä v tom paradoxe, ktorý spomínal, že nejde mi to totiž do hlavy, že viac štátu znamená viac nezávislosti. Ako skôr mám podozrenie, aj keď sme sa o tom bavili na poslaneckom klube KDH, či tam nie sú riziká v zmysle monopolizácie toho štátneho priestoru aktuálnou vládnou garnitúrou. Ja viem, že číselne alebo matematicky v tom rozpočte, keď sa taxatívne stanoví výška, ktorá pôjde zo štátneho rozpočtu, uvádzal, myslím, to percento uvádzal kolega Krajcer, tak nie je garanciou, že tá televízia sa vyhne akýmkoľvek politickým vplyvom ešte viac než teraz.
Jofo, k tomu, čo si hovoril o tej dramaturgii. Áno, to spravodajstvo zaiste má rezervy, aj ten drajv diskusný. Ale vidíš, napriek tomu dokážu prežiť relácie a formáty, ktoré sú dlhodobo kritizované napríklad niektorými poslancami SMER-u, ako je napríklad Lampa, ktorá je dosť kontroverzná a ten priestor objektivizuje. Tak isto sa podstatne zlepšila, ja nemám potrebu obhajovať pána riaditeľa Miku, ale filmová ponuka, dramaturgia filmov v prime time. Akože ja naozaj si dneska viem viac vecí nájsť a sa stávam výlučne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. V súlade s rokovacím poriadkom zareagujem len teraz na svojho predrečníka Jofa Viskupiča. Pán Kvasnička, mýlite sa, ale vysvetlím ešte vo svojom vystúpení, aj vám presne poviem, v čom sa mýlite v tých vašich záveroch.
K Jofovi len toľko, len čo sa týka programu. Pri tom modeli, ktorý funguje teraz, a pri modeli, ktorý navrhujem ja, je ťažko predpokladať výraznejší rozvoj programovej služby RTVS. To treba povedať jasne a pravdivo. Ale tie možnosti sú. Konkrétne, čo sa týka možno rozšírenia programovej služby v oblasti detskej tvorby alebo športu. Ja si viem pokojne predstaviť, že ministerstvo školstva, ktoré má vo svojej ingerencii aj šport, môže prísť s projektom, kde formou transferu zabezpečí fungovanie ďalšieho športového kanálu. A poviem aj, prečo možno má takýto spôsob uvažovania zmysel. Vo vysielaní verejnoprávnych médií naozaj nie sú podstatné programy, ktoré sú komerčne ziskové, ako je Liga majstrov. Naozaj má väčší zmysel podporovať, keď hovoríme o podpore športu, lebo tá neexistuje, neexistuje koncepcia, neexistuje nič. Viem, že pán kolega Jurzyca pripravoval koncept, aj viem, že ho dokonca mal aj už v šuflíku pripravený. Len, bohužiaľ, padla naša vláda. Ale jednoducho treba podporovať naozaj tie športy aj formou televízie a televíznych prenosov, lebo na to sú nabalené reklamy a ďalšie práva, ktoré sa neuživia samy svojím fungovaním a v tomto jednoducho je priestor aj pre rozvoj programovej služby RTVS.

Tak skúsim to zhrnúť. Možno to bol širší formát, pán poslanec Kvasnička. Ja som to nazval aj expresívne diabolské peniaze. Čiže momentálne je to na absolútnej svojvôli ministerstva, pretože úzus 28 až 30 mil. eur, ktoré cez zmluvu so štátom ide, je úzus. Čím viac môžem zabetónovať nejaké rozpočtové prostriedky ako priamo zákonom, čiže nebudem sa spoliehať na nejaký úzus a leštenie kľučiek na ministerstve kultúry, ale dám to rovno do zákona. To je ten mechanizmus, ktorý hovoríme, ktorý môže finančne stabilizovať inštitúciu, a ja som si dovolil voľnú úvahu, že po finančnej stabilizácii, tak ako fungujú mnohé projekty, že je tu balík, ktorý prichádza so štátom ako garantovaná suma, a ak príde aj politická vôľa po prijatí takéhoto zákona v nejakom horizonte, vieme sa vrátiť k štandardnému modelu pýtania peňazí aj od ľudí, pretože chcete mať lepší program. Ja tak isto, ja som to niekoľkokrát spomínal. Ja súhlasím, ja vidím posun. Tak isto prirodzene končím pri eurokine na RTVS 2 a tak isto sa z hľadiska médií stáva to médium na základe nášho zákona, na základe zákona o RTVS sa vytvorili legislatívne podmienky na to, aby sme sa začali k tej RTVS-ke vracať aj za profesionality súčasného vedenia, ku ktorému ja nemám mať prečo výhrady. A toto je to finančné alebo finančná nezávislosť, ktorá buduje predpoklady. Áno, viem si predstaviť, že by RTVS-ka prišla s projektom detského programu napríklad. To sú veci, ktoré ja proste ďalej od tej RTVS... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vystúpim len krátko, len sľúbil som aj kolegovi Kvasničkovi, že mu vysvetlím jeho omyl. Takže na úvod, prečo je paradox v tom, že väčšinové financovanie RTVS zo štátneho rozpočtu, paradoxne, vytvára väčšiu nezávislosť inštitúcie v porovnaní so súčasným stavom? Ten paradox spočíva v tom, pán kolega Kvasnička, že ako som povedal a vysvetlil som to aj na konkrétnych číslach, 70,5 mil. z koncesionárskych poplatkov, inštitúcia potrebuje minimálne 100 mil. na svoje fungovanie a zabezpečenie programovej služby, tak ako má povinnosti zo zákona a aspoň na minimálny rozvoj a obnovu svojich zariadení. To znamená, že tá potrebná suma ide cez inštitút zmluvy so štátom. Povedal som, že v roku 2010 bola celková výška pre rozhlas a televíziu, vtedy boli ešte rozdelené, vo výške 17 mil. eur. Na budúci rok je to 30 miliónov. Takmer dvojnásobok.
Ale, pán Kvasnička, viete, v čom je rozdiel v tom modeli, ktorý navrhujem ja, a v súčasnom z hľadiska nezávislosti inštitúcie? No rozdiel je v tom, že pokiaľ podľa môjho návrhu o financovaní RTVS nebudú rozhodovať politici a konkrétna vláda, ale zákon, tak v prípade súčasného modelu o fungovaní, o živote a smrti RTVS rozhoduje konkrétna vládna garnitúra. Pretože ak im nedajú tých 30 mil. zo zmluvy so štátom, tak RTVS má problém.
Chápete, v čom je rozdiel? A tých 30 mil. to je ad hoc rozhodnutie konkrétnej garnitúry, to nie je povinnosť zo zákona. Tých 30 mil., to je dohoda dnes jednej partie. Dáme im tých 30 miliónov. A čo keď ich budúci rok nedajú, ako som spomínal expresívny príklad? No nebudú už vlaky zadarmo, budú aj lietadlá zadarmo pre rakúskych dôchodcov. Čo keď sa rozhodnú v 2016., že marketing povie SMER-u, lebo oni fungujú len podľa marketingu, tých 30 mil., za to si kúpime efektívnejšie inú cieľovku voličskú. Dajme tam tých 30 miliónov. No tak vykrváca inštitúcia. Chápete? V tom je ten rozdiel, že, paradoxne, model, ktorý navrhujem, aj keď je to financovanie zo štátneho rozpočtu, zabezpečuje nezávislosť verejnoprávneho vysielateľa.
Nemyslím si, že na tejto pôde treba riešiť program. Ja súhlasím s tebou, Jofo, áno, tie zmeny z roku 2010 a 2011 – finančná konsolidácia, postupná úprava programu – priviedli inštitúciu až do súčasnosti, kedy naozaj možno hovoriť o zlepšení programovej služby. Súhlasím s tým. Koniec koncov Vašo Mika je profík, ako si povedal. Ku kvalite diskusných relácií sa z pochopiteľných dôvodov nebudem vyjadrovať.
Ale chcem ešte povedať na záver jednu vec a naozaj pripomenúť to obdobie rokov 2010 – 2011, keď sme naozaj rýchlo pripravili na ministerstve kultúry s kolegami, neskôr vo vláde a v parlamente návrh zákona o RTVS a v roku 2011 ďalšie kroky, ktoré zachránili túto inštitúciu, napočúval som sa toho, že idem likvidovať verejnoprávne médiá. Zničiť. Ale my sme ich zachránili, dámy a páni!
A v súčasnosti je taká situácia, že zničiť RTVS môžete vy. Pokiaľ sa opäť budete držať vášho politického marketingu, neurobíte to, čo som vám povedal, že stojíte na pol ceste v prípade koncesionárskych poplatkov, ktoré ste si vybrali, že áno, to je podľa vás to správne riešenie a správny spôsob financovania verejnoprávnych médií, ale pokiaľ ich nezvýšite, lebo marketing, tak je problém. Preto ešte raz apelujem na vás. Nie ste schopní to urobiť. Rozumiem tomu, lebo fungujete podľa marketingu. Tak vám ponúkam druhú alternatívu: Zrušme koncesionárske poplatky. Koniec koncov povedal som tie dva dôvody, že súčasný model je nedostatočný a neudržateľný pre fungovanie verejnoprávnych médií a zároveň je nespravodlivý voči ľuďom. Preto považujem za spravodlivé zrušenie koncesionárskych poplatkov. Je to 50 eur ročne, ale 50 eur ročne pre rodinu s tromi, štyrmi deťmi je podľa mňa na Vianoce celkom zaujímavá suma a možno je to lepšia suma ako tie milióny, ktoré teraz tečú aj na to, aby rakúski dôchodcovia mohli cestovať našimi vlakmi. Čiže dokonca ešte aj zo sociálneho hľadiska vám ponúkam dôvod, pre ktorý by ste mohli schváliť zrušenie koncesionárskych poplatkov a ponúkam vám aj riešenie.
Takže, dámy a páni, ako som povedal vo svojom úvodnom vystúpení, je to vaše právo, ale pripomínam, že aj vaša zodpovednosť, ako sa rozhodnete vo vzťahu k RTVS a aj vo vzťahu k ľuďom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja ďakujem za vysvetlenie. Ja tú racionalitu cítim, samozrejme, len si nenahovárajme, že aj rozpočet je nepolitický zákon, on tiež takto funguje. Ja viem, keď je tam garantovaná výška, ktorá by išla televízii, mohlo by to zlepšiť a asi by to aj zlepšilo stav, v akom funguje, a teda jej nejaké východiská materiálne. Ale inú vec mám pred očami. Inštitúcie, ktoré sú zavesené na štátnom rozpočte a by som povedal aj veľké inštitúcie, aj keď ich nechcem teraz menovať, a to, že majú garantované peniaze na svoju činnosť, mnohokrát znamená nulová dynamika, nulový progres a že tie peniaze fakticky prejedia na vlastnú reprodukciu. Ako obávam sa, že aj pri garantovanom štátnom rozpočte alebo podiele zo štátneho rozpočtu pre RTVS ako takéto riziká hrozia, pretože mám naozaj porovnateľnú skúsenosť z inštitúcií, ktoré v takomto režime už fungujú. A nenahovárajme si, že fungujú v zmysle nejakej objektivity. Je to tiež priestor, ktorý je tu turbulentný a politicky sa dá ohýbať.
Ďakujem.