44. schôdza

Ďakujem pekne. Moje vystúpenie s reakciou na rozpravu bude iste krátke, ale berte to ako záverečné vystúpenie spravodajcu. Dobre som to pochopil?
Keďže je zlúčená rozprava, dovolím si vyjadriť sa k obom tým zákonom, aj keď som spravodajca len k jednému z nich.
Som presvedčený, a pán predkladateľ to aj veľmi sugestívne zdôvodnil, že oba tieto predložené návrhy posúvajú žiaducim smerom náš vzťah k zvieratám. A zvýši to našu citlivosť k týmto, ako bolo povedané, cítiacim živým bytostiam, ktoré sú určite nekonečne viac ako nejaké neživé výrobky. A je určite prejavom maximálnej našej necitlivosti a necitlivosti nášho právneho poriadku, ak ich definuje len ako neživú vec. A myslím si, že tu takýto posun by bol žiaduci a bol by v prospech nie len samotných dotknutých zvierat, ale aj nás ľudí, a preto určite oba tieto návrhy rád podporím. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Na rozdiel od tých návrhov, ktoré som predkladal doteraz, toto nie je oblasť, v ktorej by som bol doma. Predkladám ju, pretože som o to bol požiadaný expertmi, ktorí na tomto návrhu pracovali. A v ich mene teda a v dôvere k ich expertíze predkladám tento návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Hlavným cieľom návrhu zákona je, aby sa pri investičnom zámere výstavby energetického zariadenia distribučnej sústavy alebo distribučnej siete na vymedzenom území neprihliadalo na už existujúce alebo plánované distribučné sústavy, nakoľko podľa súčasného znenia zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je ich prítomnosť na vymedzenom území eliminačným faktorom a dôvodom na zamietnutie žiadosti o ich výstavbu ministerstvom. Investor tak momentálne stráca možnosť vybudovania si vlastnej distribučnej sústavy alebo distribučnej siete s priamym prístupom do prenosovej sústavy alebo prepravnej siete. Pokiaľ by mu toto bolo umožnené, vyhol by sa tak cene z distribúciu, ktorú si účtuje súčasný prevádzkovateľ distribučnej siete alebo distribučnej sústavy, a získal tak možnosť túto významnú položku distribučných poplatkov si sám ovplyvňovať.
Zo zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa preto vypúšťajú ustanovenia, podľa ktorých predpokladom na vydanie osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia na výstavbu distribučnej sústavy alebo distribučnej siete je, že na vymedzenom území alebo jeho časti, na ktorú sa žiadosť o vydanie osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia vzťahuje, ešte nie je vybudovaná distribučná sústava alebo distribučná sieť alebo nie je taká sústava alebo sieť plánovaná v pláne rozvoja distribučnej sústavy alebo distribučnej siete na vybudovanie, alebo ak je úplne využitá kapacita súčasnej alebo navrhovanej distribučnej sústavy alebo distribučnej siete. Na účel posúdenia takejto žiadosti v súčasnosti ministerstvo žiada príslušného prevádzkovateľa distribučnej sústavy alebo distribučnej siete o vyjadrenie, pričom ministerstvo žiadosť zamieta, ak prevádzkovateľ distribučnej sústavy alebo prevádzkovateľ distribučnej siete vo vyjadrení uvedie, že v oblasti v rámci vymedzeného územia alebo jeho časti, na ktorú sa žiadosť o vydanie osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia vzťahuje, už bola vybudovaná distribučná sústava alebo distribučná sieť alebo je plánovaná na vybudovanie a jej existujúca alebo plánovaná kapacita nie je využitá. V primeranom čase zohľadňujúcom vybudovanie energetického zariadenia podľa predloženého investičného zámeru vrátane opatrení na jej úpravu bude schopná pokryť potrebu investičného zámeru uvedeného v žiadosti o vydanie osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia. To je úplne jasné.
V praxi tieto neprijateľné ustanovenia o prevádzkovateľovi distribučnej sústavy alebo distribučnej siete ako dotknutom orgáne vydávajúcom záväzné stanovisko v rámci konania na vydanie osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia na výstavbu distribučnej sústavy alebo distribučnej siete znamenajú ich právo veta a zamedzujú tak napríklad výrobným podnikom s vysokou spotrebou energií napojiť sa priamo na prenosovú sústavu alebo prepravnú sieť. Významnou zložkou ceny energií (v prípade elektriny v súčasnosti aj viac ako 50 %) sú práve distribučné poplatky, z ktorých cena za distribúciu účtovaná prevádzkovateľom distribučnej sústavy alebo distribučnej siete je spravidla najvyššou položkou. Najmä priemyselné podniky sa z tohto dôvodu sťažujú na vysoké ceny energií, ktoré ich produkciu v porovnaní s produkciou z iných štátov Európskej únie s nižšími cenami energií konkurenčne znevýhodňujú a priamo ich tým poškodzujú. Nesystémové a adresné riešenia vo forme limitovaného odvodu do jadrového fondu, individuálnych výkupných cien za spaľovanie vysokopecného plynu či najnovšie avizovanej dotácie vo forme daňových prázdnin pre Duslo Šaľa majú za následok deformáciu konkurenčného prostredia, zvyšovanie cien energií, ako aj negatívny vplyv na štátny rozpočet.
Navrhované riešenie poskytuje každému záujemcovi možnosť zváženia výhodnosti investície do vlastnej distribučnej sústavy alebo distribučnej siete s možnosťou pripojenia sa na prenosovú sústavu alebo prepravnú sieť s cieľom získania priameho vplyvu na cenu energií. Ministerstvo si naďalej ponecháva právo rozhodnutia v práve vydávania osvedčení na výstavbu energetického zariadenia, pričom v žiadosti žiadateľa ostáva ako povinná príloha vyjadrenie prevádzkovateľa distribučnej sústavy, distribučnej siete, prenosovej sústavy, prepravnej siete k predpokladaným vplyvom, ako aj spôsobu prepojenia.
Predložený návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona má pozitívne aj negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami aj inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Pán podpredseda, skončil som, ďakujem.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegovia a kolegyne, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 379 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Poliačika na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 1302. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. A odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán podpredseda Národnej rady, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim.

Dámy a páni, z dôvodu zabezpečenia regulácie výstavby nových energetických zariadení je v zákone č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vymedzený inštitút osvedčenia o súlade investičného zámeru s energetickou politikou. Obligatórne je zákonom o energetike vymedzený postup pri vydaní osvedčenia a podmienky pre jeho udeľovanie, toto osvedčenie je vydávané ministerstvom hospodárstva a je dokladom pre realizáciu územného a stavebného konania týkajúceho sa výstavby nových energetických zariadení.
Jedna z podmienok na vydanie osvedčenia je podmienka stanovená v súvislosti s budovaním nových zariadení na distribúciu elektriny, v tomto prípade teda plynu. Táto úprava sa nevzťahuje na rozšírenie, modernizáciu alebo rekonštrukciu existujúcej distribučnej sústavy, respektíve siete.
Podľa zákona o energetike predpokladom na vydanie osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia na výstavbu distribučnej sústavy alebo distribučnej siete je, že na vymedzenom území alebo na jeho časti, na ktorú sa žiadosť o vydanie osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia vzťahuje, ešte nie je vybudovaná distribučná sústava alebo distribučná sieť alebo nie je takáto sústava alebo takáto sieť plánovaná v pláne rozvoja distribučnej sústavy alebo distribučnej siete na vybudovanie alebo ak je úplne využitá kapacita súčasnej alebo navrhovanej distribučnej siete alebo sústavy. Účelom je efektívne využitie existujúcich sietí alebo v pláne rozvoja sústavy a siete schválených distribučných sústav a sietí.
Podľa čl. 4 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, a táto je transponovaná práve do zákona o energetike, môžu členské štáty Európskej únie odmietnuť výstavbu a prevádzku ďalších distribučných systémov okrem iného aj z dôvodu zabezpečenia efektívnej prevádzky vo všeobecnosti za predpokladu, že nie je využitá existujúca alebo navrhovaná kapacita. Treba si uvedomiť, že viaceré kapacity pre toho istého odberateľa spôsobujú z hľadiska celospoločenského vyššie náklady.
Platným ustanovením zákona sa zabráni fragmentácii distribučnej plynovej sústavy, ktoré by viedlo k zvýšeniu cien plynu v dôsledku rastu jednotlivých nákladov na distribúciu plynu.
Predložený návrh vypúšťa alebo teda ruší túto podmienku na vydanie osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia na výstavbu distribučnej sústavy alebo siete.
Predložený návrh zákona by vlastne mal negatívny vplyv na koncovú cenu plynu, nakoľko distribučné tarifné systémy sú takmer vždy založené na princípe takzvanej poštovej známky. Tento princíp spočíva v tom, že všetci odberatelia platia rovnaké distribučné poplatky bez ohľadu na to, do akej vzdialenosti im bol plyn distribučnou spoločnosťou distribuovaný, a teda tiež bez ohľadu na rôznu výšku nákladov na distribúciu ich plynu.
Návrh zákona by mal pozitívny vplyv pre odberateľov zvýhodnením úzkej skupiny s osobitou povahou činnosti, ktorí by si svoje odborné zariadenie, plynové elektrárne, technologicky náročné na spotrebu plynu, budovali v primeranej vzdialenosti od prepravnej siete plynu Eustreamu. A je predpoklad, že uvedené je aj hlavným zámerom teda tých, ktorí vám tento zákon posunuli.
V dôvodovej správe však nie je uvedené riziko opačného negatívneho vplyvu na ceny pre ostatných odberateľov, a to možnosť zvýšením fixného poplatku, respektíve tlakom na zrušenie takzvanej poštovej známky, teda solidárneho systému z pohľadu vzdialenosti odberateľov plynu od prepravnej siete tranzitov Eustreamu.
V doložke zlučiteľnosti naviac uvádzate, že predmetný návrh zákona nie je upravený v primárnom práve Európskej únie a je preto bezpredmetné sa vyjadrovať k bodom 4 a 5 doložky. V skutočnosti však práve predmetná oblasť je upravená v ustanovení čl. 4 ods. 4 smernice, tak ako som hovoril, 2009/73/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorý bol do nášho zákona práve v § 12 prebratý. Tá dikcia tam znie, že na účely rozvoja nových zásobovaných činností a účinnej prevádzky všeobecne a bez toho, aby bol dotknutý článok 38, členské štáty môžu rozhodnúť o zamietnutí udelenia ďalšieho povolenia na výstavbu a prevádzku distribučných plynárenských sietí v ktorejkoľvek konkrétnej oblasti, pokiaľ už v tejto oblasti takéto plynárenské siete boli vybudované alebo sú navrhované na vybudovanie a ak tak nie, je naplno využitá existujúca alebo navrhovaná kapacita.
No a na záver ešte jedna pripomienka. Platné ustanovenia v žiadnom prípade neobmedzujú konkurenciu na trhu s plynom. Je potrebné si uvedomiť súťaž alebo konkurenciu na trhu s plynom, respektíve v segmente výroby a dodávky plynu. Tam je, v oblasti distribúcie a prepravy plynu ide prakticky o prirodzené monopoly, ktoré sú regulované národnými regulátormi. A duplicitne plynovody v prípade nevyužitých kapacít existujúcich plynovodov by mali skôr negatívny dopad či už z pohľadu cien, využitia existujúcich kapacít, bezpečnosti sústavy, ako aj ochrany životného prostredia, preto ja nemôžem tento návrh zákona podporiť. Ďakujem, skončil som.

Tak dobrý večer prajem všetkým, aj vám, pán predsedajúci, aj tým ostávajúcim prítomným poslancom, ktorí tu zotrvali aj v túto večernú hodinu. Nebudem vás veľmi zdržiavať. Dovoľte mi, aby som vám prezentovala dôvody, pre ktoré som sa rozhodla dať do pléna a na rokovanie na túto schôdzu zákon o stavebnom sporení.
V programovom vyhlásení vlády na práve prebiehajúce volebné obdobie sa vláda Slovenskej republiky zaviazala okrem iného zamerať sa aj na podporu bývania. V bytovej otázke sa mala zvýšiť celková úroveň bytovej výstavby tak, aby bolo primerané bývanie pre obyvateľstvo viac dostupné.
Jednou z podpôr bývania poskytovaného obyvateľstvu zo strany štátu je štátna prémia, ktorá prislúcha tým, ktorí majú uzatvorenú zmluvu o stavebnom sporení. Je to cielený špecifický prostriedok, ktorý v podstate z tých opatrení a konkrétnych nástrojov pre podporu bývania je svojím spôsobom aj najznámejší, avšak keď som si pozrela prehľad vývoja toho, ako sa vyvíjala výška ročného vkladu pre získanie maximálnej výšky štátnej prémie, zistila som, že v diapazóne rokov 1993 až po rok 2015 napriek tomu, že sa zvyšuje výška ročného vkladu, a tá sa zvyšuje teda naozaj podľa mňa neúmerne, je trojnásobne vyššia, tak paradoxne práve výška štátnej prémie sa trojnásobne znížila. Nemožno hovoriť, samozrejme, o tomto vývoji len v kontexte a na pozadí súčasnej vlády. Možno toto zhodnocovať aj na pozadí predošlých vlád. Takýto negatívny a nepriaznivý vývoj, takáto nepriama úmera je, samozrejme, pre mňa signálom toho, že programové vyhlásenia vlády nekorešpondujú so skutkovým stavom a sú vo výraznom protirečení. Preto si myslím, že je tu dôvod na nápravu, je tu dôvod pre to, aby sme sa vážnejšie zamysleli nad možnosťami posilnenia a podpory rozvoja bývania práve prostredníctvom konkrétneho, zacieleného nástroja. A tým je výška štátnej prémie. Navrhujem v tomto zákone, aby sa táto výška štátnej prémie zvýšila.
Opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky z 10. septembra 2014 o výške štátnej prémie na rok 2015 sa stanovilo, že v roku 2015 bude maximálna výška štátnej prémie stanovená na 66,39 eura. Rozdiel oproti predošlým rokom však spočíva v tom, že na získanie tejto maximálnej štátnej prémie budú sporitelia paradoxne musieť nasporiť výrazne viac, kým v roku 2014 bolo potrebné nasporiť sumu 781,06 eura pri 8,5 % podiele z ročného vkladu, už v roku 2015 to bude až 1 207,09 eura pri 5,5 % podiele z ročného vkladu. Tento nepomer ukazuje, javí sa, že vláda Slovenskej republiky prijíma také opatrenia, že sporiteľ musí každý rok nasporiť vyššiu a vyššiu sumu, pričom odmena vo forme štátnej prémie je pre stavebného sporiteľa od roku 2006 nemenná, zostáva na tej istej sume, na tej výške 66,39 eura. Možno uviesť, že štát v ostatnom období v oblasti podpory bývania nielenže stagnuje, ale dokonca rezignuje na odôvodnené potreby obyvateľov, ktorým náklady na zabezpečenie si vlastného bývania ako primárnej potreby neustále rastú.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je zvýšiť maximálnu výšku štátnej prémie stavebného sporenia, a to zo sumy zo 66,39 eura na sumu 100 eur a súčasne aj zvýšiť minimálnu hranicu percentuálneho podielu, podľa ktorého sa vypočíta štátna prémia, a to z 5 % na 9 % z ročného vkladu. Takto nadstavený systém by pre občana znamenal, že mu stačí ročne nasporiť najviac sumu 827 eur, aby získal maximálnu prémiu vo výške až 100 eur. Takže potrebná výška ročného vkladu by z 1 207 eur poklesla na 827 eur.
Uvedený predkladaný návrh zákona bude mať, prirodzene, negatívny vplyv na rozpočet. Predpokladá sa, že sa tak zvýšia nároky na štátny rozpočet o 18 mil. až 20 mil. Avšak, naopak, bude vyvolávať pozitívne sociálne vplyvy, dôsledky, zvýši motiváciu sporiteľov a bude mať, samozrejme, aj pozitívny vplyv na hospodárenie obyvateľstva.
Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské sféru, vplyvy na životné prostredie a ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti.
Ešte by som chcela uviesť, že týmto spôsobom a schválením tohto zákona by sa okrem podpory rozvoja bývania súčasne pomohlo realizovať a napĺňať funkciu štátu, a to vychovávať ľudí k efektívnemu hospodáreniu a šetreniu finančných prostriedkov bez toho, aby sa zadlžovali. A navyše je takéto opatrenie primerané a dosiahnuteľné pre sporiace účely občanov v nadväznosti na výšku priemernej mzdy na území Slovenskej republiky, ktorá je približne okolo 800 eur.
Záverom ešte uvediem, že verím, že tento navrhovaný zákon bude prijatý s pochopením a že na základe zásady konštruktívnej spolupráce medzi opozíciou a vládnou stranou v záujme pokrývania a plnenia existenčných a primárnych potrieb ľudí bude aj tento návrh schválený. Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán podpredseda, pani predkladateľka, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré mne ako spravodajcovi vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

No v tejto pokročilej hodine je naozaj veľmi ťažké hovoriť k prázdnej sieni, k prázdnemu plénu. Ak teraz vlastne v závere vystúpim, tak už s takou nádejou, že aspoň teda niekto sleduje internet a možno si to bude môcť niekto pozrieť zo záznamu. Naozaj takýto nezáujem o možné sledovanie diskusie k zákonu o stavebnom sporení považujem za prejav veľkej ignorancie a rezignácie na potreby a problémy dnešnej doby. Neviem, čo mám k tomu povedať, ale naozaj si myslím, že tá neúčasť poslancov v parlamente by mala byť signálnom aj pre občanov. (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna.) No na námestia, ale viac-menej poslanci, možno aj vládni poslanci tu majú sedieť. Takže tento nezáujem si neviem vysvetliť. (S úsmevom povedané.) A verím, že na základe toho aj dotknutí občania sa budú vedieť zariadiť a z toho vyvodiť pre politikov, ktorých si zvolili do parlamentu, zodpovednosť. Ďakujem.

Takže ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážená kolegyňa, vážení kolegovia, dovoľte, aby som povedal niečo o zákone, ktorý predkladám.
No tento zákon je podľa môjho názoru veľmi dôležitý vzhľadom na to, že od 1. januára sa už budú vyplácať dôchodky z II. piliera. A viete veľmi dobre, že ja som bol veľmi kritický k tomu, akým spôsobom sa vyplácajú alebo budú vyplácať dôchodky z II. piliera. Dokonca bol som tak kritický, že nakoniec som aj oslovil kolegov, aby sme sa obrátili na Ústavný súd, pretože považujeme spolu s kolegami mnohé tie ustanovenia za protiústavné. Samozrejme, Ústavný súd nemá lehoty a uvidíme, ako sa rozhodne, ale pravdou je to, že od 1. januára jednoducho už musí nabehnúť ten mechanizmus vyplácania dôchodkov. A ja sa teda pokúšam aj čiastočnými zmenami zmeniť tento mechanizmus. A jedna z týchto čiastočných zmien je to, čo vlastne navrhujem.
Tento problém, ktorý bol, mimochodom známy a je známy už roky, a dokonca nie ja o tom hovorím, ale aj... (Reakcia z pléna.) Evžen, počkaj, teraz chcem niečo spomenúť, je to veľmi dôležité, že o tomto probléme hovoria aj nezávislí analytici (vrátane inštitútu INEKO a INESS). No je to veľmi dôležité, pretože aj vy ste teda, nemyslím vás osobne, hlasovali za ten spôsob výplaty dôchodkov a tiež máte vo svojom klube pána bývalého ministra práce. A práveže ak nepochopí to, čo hovorím ja, tak bol by som rád, keby to vysvetlili práveže tí nezávislí analytici, v čom je problém. A teraz, ešte raz, ja tu nepodpichujem, proste sa snažím povedať, že nevymyslel som ten problém teraz. On existuje. A dokonca o tom vie aj ministerstvo práce, aj Národná banka Slovenska a, samozrejme, my všetci tí, ktorí sa tomu venujeme.
V čom spočíva ten problém? Teraz už môžeš ísť. (So smiechom povedané.) Spočíva v tom, hovorím, je čiastkový, že existuje tzv. fond solidarity alebo rezervný fond solidarity, ktorý je vo výške 4,75 %, ktorý bol umelo vytvorený, len aby sa kedysi pred desiatimi rokmi mohlo hovoriť, že príspevky na starobné poistenie sú fifti-fifti, resp. polovicu platím na svoj účet, polovicu štátu. To znamená, že on bol opačne vytvorený tak, aby sa vyrovnalo 9 % na II. pilier, tak sa povedalo, že 9 % štátu plus 4,75, to znamená, aby to opticky vyzeralo, že je to fifti-fifti. Ale v skutočnosti celý ten fond ide na výplatu starobných dôchodkov a nikdy ani na nič iného nešiel. To znamená, ten skutočný pomer bol 9 ku 4,75, čo je 13,75 %.
Okrem toho by som zdôraznil, ešte sú niektoré prebytkové fondy, z ktorých idú peniaze tiež na starobné dôchodkové poistenie. To znamená, že, pre informáciu pre ľudí, v skutočnosti platia plus-mínus cca 25 %.
No a ten problém, čo je. Ono to vyzeralo pekne vtedy, ale problém teraz je v tom, že keď sa začínajú vyplácať dôchodky z II. piliera, to znamená, že automaticky tí ľudia si presmerovali časť tých povinných príspevkov do II. piliera. To už teraz je jedno, či je to 9 %, sa to znížilo na 4 % a tak ďalej. Ale, samozrejme, oni majú nárok na dvojzložkový dôchodok. To znamená dôchodok aj z I. piliera, aj od štátu, aj z II. piliera. No len teraz sa stane to, že tým, že sa tým ľuďom nezapočíta tých 4,75 %, tak jednoducho budú mať nižší nárok na dôchodok z II. piliera, zdôrazňujem, tí ľudia, čo sú v dvojpilierovom systéme. A toto považujem za nesprávne, dokonca aj diskriminačné.
Samozrejme, ešte z pohľadu toho, ako to vyzerá. Ale sa asi budeme neskoršie o tom baviť, že keď sa začnú vyplácať dôchodky z II. piliera, tak ľudia budú veľmi sklamaní. A dokonca aj ministerstvo práce odhadovalo, že možno budúci rok len 10 % plus-mínus bude mať viacej z dvojpilierového systému ako len z jednopilierového. To znamená a priori, že 90 % ľudí bude mať buď rovnako, alebo menej. Tak týmto opatrením, to znamená, že by sa priznala „farba“ a tento fond solidarity sa previedol oficiálne do stavebného sporenia, by vlastne všetkým ľuďom, ktorí sú v dvojpilierovom systéme, by sa zvýšil dôchodok.
Takže vlastne toto je účelom alebo návrhom tohto zákona. Samozrejme, ja nepopieram, že by sa to mohlo doladiť proste na vyjednávanie, ale je jeho prvé čítanie a ide o to, aby sme jednoducho priznali to, čo všetci vieme.
Takže ja si myslím, že teda žiadam o podporu aj opozíciu, teda hlavne tých, ktorí, tak by som povedal, až zbrklo hlasovali so stranou SMER v prípade výplaty dôchodkov z II. piliera, aby toto akceptovali, ako zdôrazňujem.
Ak má s tým niekto problém, akože ja to predkladám, tak nech sa spýta na tento problém renomovaných inštitúcií, ktoré tiež možno nejakým iným spôsobom to zdôvodnia, ale podstata bude taká, ako som hovoril.
To znamená, že záverom je, že týmto spôsobom, ako to bolo schválené, bude neadekvátne krátený dôchodok z I. piliera, po slovensky povedané, budú mať nižšie dôchodky ľudia, než na aké by mali mať nárok. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1308. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem, vážená pani predsedajúca, za udelenie slova. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi uviesť tento návrh zákona.
Tento návrh zákona vznikol ešte v období pred komunálnymi voľbami, ale nie v snahe získavať body, ale skôr v snahe poukázať na potrebu systémového riešenia pomoci slovenským obciam. Vznikol v reakcii na kauzu Žiliny, kde predseda vlády prisľúbil v mene vlády o odpustenie veľmi veľkého dlhu mesta Žilina voči štátu vo výške 17,5 mil. eur na základe politickej príslušnosti primátora tohto mesta. Tento stranícky klientelizmus, ktorý vlastne je aj zneužívaním moci, politickej moci na manipuláciu volieb, sme odmietli, ale rozmýšľali sme, akú k tomu ponúknuť alternatívu. Alternatíva, ktorú sme ponúkli alebo ktorú ponúkame v tomto zákone, je rozpracovaním návrhu ešte z mája tohto roku, ako pomôcť obciam a mestám, ktoré môžu mať problémy s dlhom, tak, aby zároveň nedošlo k nárastu deficitu verejných financií a zároveň sme nepodporovali politický klientelizmus. Ten návrh je jednoduchý aj zložitý zároveň.
Vláda pripravuje predaj zvyšku štátneho podielu v Slovenských telekomunikáciách, kde odhad výnosov z tohto predaja sa pohybuje do 1 mld. eur, samozrejme, nikto nevie, aká tá skutočná cena ešte bude.
Tento návrh zákona hovorí, že polovica z tej sumy by sa mala alokovať na špeciálny fond, ktorý by pomáhal samosprávam so znižovaním ich dlhu a s inými akciami, ktoré spĺňajú podmienky nezvyšovania deficitu verejných financií. Ten mechanizmus by bol pomerne jednoduchý. Obec, ktorá by chcela znížiť svoj dlh, by mohla požiadať o pomoc z tohto fondu. V zákone a na základe zákona by vláda určila sumu na hlavu, teda na jedného obyvateľa, ktorú by bolo možné poskytnúť, a ďalšou podmienkou by bolo to, aby obec rovnakou sumou z vlastného prispela na zníženie svojho dlhu. Teda aby bolo pomáhané tým, ktorí si chcú pomôcť.
Inými slovami, ak to mám povedať na príklade, ak Bratislava má zhruba 420-tisíc obyvateľov, ak by tá suma bola zhruba 100 eur na obyvateľa, tak by Bratislava mohla požiadať o 40 mil., 42 mil. eur podpory zo štátneho rozpočtu na zníženie dlhu, ale musela by k tomu priložiť vlastných 42 mil. a keby preukázala po roku Bratislava ministerstvu financií, že naozaj znížila dlh o 84 mil. eur, tak by táto najprv návratná pomoc štátu bola klasifikovaná ako nenávratná pomoc. To znamená, bol by tento dlh odpustený. Tým by sa Bratislave napríklad významne znížil dlh a mesto by mohlo znovu fungovať, ale nie na základe politickej príslušnosti starostu, ale na základe jasného a transparentného procesu, ktorý by bol dostupný každej obci od tej najmenšej po tú najväčšiu.
Zároveň treba poznamenať, že podľa európskych pravidiel ESA 2010 tento postup by nezvyšoval deficit verejných financií, a to z toho dôvodu, že by dochádzalo, príjem, ktorý by do toho išiel, by bol z privatizácie, ktorá nevstupuje do deficitu verejných financií, ale aj výdavok by bol na zníženie dlhu, čo opäť nevstupuje do deficitu verejných financií. Inými slovami, z pohľadu deficitu verejných financií by išlo o neutrálnu operáciu, takže by bola aj z hľadiska fiskálneho plne dostupná. Jediné, čo potrebujeme vyriešiť, samozrejme, je hotovostný zdroj, ktorým by ale práve bola privatizácia zvyšku Slovak Telekomu. Preto tento návrh považujeme za systémový, nepopulistický, neklientelistický, ale taký, ktorý reálne pomáha obciam a mestám Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne.