44. schôdza

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť posledný tohtoročný môj návrh zákona. Je vlastne taký smutný v tej radostnej dobe, v ktorej sme, a v očakávaní, ale to tak proste vyšlo. Ale aj to k životu človeka patrí. A možno sa pokúsim aj povedať, že aj, že kam sme sa to vlastne dopracovali, že kam sme vlastne boli schopní až zájsť, a poviem to aj na tomto návrhu zákona, že aký je aktuálny stav a čo navrhujeme zmeniť.
My sme sprivatizovali už aj hrobové miesto. Viete, že to je tá definícia hrobového miesta. To je kus zeme, kde niekto spočinie, hej, to niekto spočinie, má vôľu byť pochovaný v zemi. Sú ľudia, ktorí majú vôľu byť spopolnení, ale pre tých, ktorí majú vôľu byť pochovaní v zemi, tak sa to terminologicky volá hrobové miesto. Je to dva metre štvorcové, plus-mínus. A zoberte si, že aj tieto dva metre štvorcové sa stali terčom záujmu, kde vyvrcholením je aktuálna právna úprava.
Ja to poviem zjednodušene, že aj komunisti relatívne, ja som si dal tú prácu, že ja som si pozrel genézu od po vojne až doteraz platného zákona, čo bol novelizovaný, prijatý v 2010. To znamená, jak sa vyvíjala tá legislatívna situácia až do 2010. A môžem povedať, pred vojnou som sa, žiaľ, nedopátral k žiadnym dokumentom. Po vojne prvý je z ´57., myslím.
O čom hovorím. Zjednodušene môžeme povedať, že komunisti obchádzali hrobové miesto. Hej, obchádzali hrobové miesto. To znamená, definovali minimum, nechali to na takú zvykovú obyčaj, to znamená, proste bolo to tak. Je pochovaný, je tam pochovaný. Nebolo presne uvedené, že môže tam byť pochovaný iba toľko. Ale nebolo ani definované, prečo by mal niekto byť realokovaný alebo že prečo by niekto do tej istej hrudy zeme mal pochovať ešte niekoho. To tam nebolo uvedené, čiže ergo sa to nemohlo. Zjednodušene, komunisti to obchádzali. To znamená, že ak už raz niekde niekoho pochovali, tak už tam zostal.
A to ma mrzí ináč, že po revolúcii sa toto stalo terčom záujmu a nebol to záujem vedený, to môžeme o tom uvažovať, že do akej miery to bol záujem vedený. Viete, že čo bolo, že prečo to tak upravovali, ako je to teraz, že čo bol ten záujem? Ale vyzerá to, že ten záujem bol ekonomický, čo sa mi bridí, že niekto povie, nie, že to bol záujem o sprehľadnenie hrobových miest? Nemyslím si. Bol to záujem o čo, o ochranu životného prostredia? Nie, nemyslím si. Bola tam ekonomika.
Pravdou, a korektne treba uviesť, že prví do toho hrýzli naši kolegovia ešte za vlády Dzurindu, ale dorazili ste to, kolegovia, vy zo SMER-u. A naozaj treba povedať, že existujúci zákon o pohrebníctve definuje v § 21 a 22, to sú jednostranové paragrafy, kde jeden je nájomná zmluva a druhé je výpoveď z nájomnej zmluvy. Zoberte si, že my sme sa za tých 25 rokov dopracovali, v úvodzovkách, k jednostranovej definícii výpovede z nájomnej zmluvy. A to neni, že nájomná zmluva o prenájom kredencu, prosím vás. Viete, že to nie je nájomná zmluva o, ja neviem o čom. Áno, v existujúcom zákone je takto široký ten § 22, výpoveď z nájomnej zmluvy, a rovnako široký je § 21, nájomná zmluva.
Hrobové miesto, tie dva metre štvorcové, kde spočinú niekoho, kde on, niekto, pozostalý prejavil vôľu byť pochovaný v tej zemi, tak tieto dve ustanovenia upravujú spôsoby užívania, ktoré sú mimo jeho moci. A to je na tom. Viete, vy niektoré veci môžete mať pod kontrolou, niektoré veci nemáte pod kontrolou. Keby to bolo tak, že vy máte hrobové miesto, ktoré si môžte prenajať, predplatíte si ho na sto rokov. Nemôžte, nemôžte. Vy môžete si, to upravujú tie jednotlivé VZN-ká, alebo ako to je, ale tam je tlecia doba desať rokov, niekde, hej. Proste to sú, a teraz si zoberte tú vec, že čo sa môže stať. Príklad, niekto je sám, nežije s niekým, tak si predplatí na desať rokov a už vie, že, ale on má vôľu byť v tej zemi. Viete, niekomu, to povie, mne to už je jedno, mňa z toho hlava nebolí. Asi hej, ale niekto, proste má to nejaký, niečo v tom je, niečo zvláštne. Nie, že keď viete, že síce vás tam pochovajú, ale za desať rokov vás odtiaľ vyhrabú alebo pochovajú ku vám ešte niekoho, lebo už nemá kto za vás zaplatiť nájomné, ak ste sám.
Ak máte rodinu, tak sa musíte spoliehať, že nezabudnú zaplatiť za vás. No možno zabudnú, možno sa im niečo stane, proste tej rodine sa môže stať. Čiže znova, dostanete suseda, by som povedal. Proste mne to príde hrozne cynické. Mne to príde také proste necitlivé, neetické mi to príde, že proste tak surovo, bezcitne definujeme dva paragrafy, veľmi exaktne, tak sú vycizelované, že proste nemôžte sa pomýliť. To je presne to, že idete na cintorín a jak to hrozne zneje, ktorí sme teraz boli, škoda, on mal byť na predchádzajúcej schôdzi, pred Dušičkami, ktorí ste chodili, a že výpoveď. Viete, keď to lepia na tie pomníky. Ja neviem, viete, podľa mňa ten človek, občan tejto krajiny si tie dva metre štvorcové zeme tohto štátu zaslúži, aby mu dali v nej pokoj, keď prejaví vôľu byť pochovaný v zemi. Že čo už je na tom, už ten štát by mu mohol tie dva metre štvorcové nechať. Niekto si ich zaslúži viac, niekto menej, ale to už v tom momente už neanalyzujme. Je to o tom, že nechajme proste občanovi nášho štátu, pokiaľ prejaví vôľu byť pochovaný v zemi, tak ho nechajme v nej spočinúť. Prečo má on čítať, teraz bude čítať, zaplatíš, nezabudneš, neviem čo, desať rokov. To je to, viete, ja som sa aj pýtal, oni to nedávajú tie kosti preč do kulumbária, či jak sa to, oni tam pochovajú ďalšieho. Proste je to hrozné. Viete a je to dva metre štvorcové.
Niekto tu, keby tu bol nejaký zo samosprávy, povie, že neni kde pochovávať. Prosím vás, mesto má prizerať, ak chce byť mestom, jak chce niekto kandidovať do mesta, tak nemá len prizerať, kde sa dá na čom zarobiť, čo sa dá predať. Má prizerať aj také veci, aby bolo kde pochovávať. Však to je normálne, že ľudí treba pochovávať. A viete, ja vás tu nebudem zaťažovať výpočtami, lebo som zachytil, že to by bola polka Slovenska cintorín. Vôbec nie, vážení, vôbec nie, vôbec to takto s týmto nesúvisí, lebo niekoľko ľudí priemerne ročne zomrie, z toho určitý počet sa dáva pochovávať do zeme a to sa mení, už to presahuje, väčšia polka sa necháva spopolňovať, a predstavuje to, myslím, ročne sme to vypočítali, to je jedno futbalové ihrisko. Počkajte, myslím, že sedem futbalových ihrísk, plocha siedmich futbalových ihrísk v rámci celého Slovenska. To je veľa? To je nič, to je nič.
Viete, ale je to o tom, že vy dovolíte tomu človeku, keď prejavil vôľu spočinúť v zemi, no nech v nej spočinie. Nech mu dajú pokoj. Nech sa nemusí proste spoliehať na to, že zaňho zaplatia nájomné. Proste to je bezcitné, necitlivé je to. A hovorím, boľševik to obchádzal. Boľševik to obchádzal, boľševik sa toho bál, a táto doba to definovala naozaj mimoriadne necitlivo. To je zmyslom. Ja vás nejdem zaťažovať jednotlivými, ale verte, že je to tak pripravené, že zmyslom je, že proste prejavil vôľu spočinúť v zemi, tak je v tej zemi spočinutý.
Samozrejme, existujú, tam je aj, existujú ustanovenia, ktoré boli aj za komunizmu, že mimoriadna situácia, kde proste je možné realokovať cintorín ako taký. Vtedy je nejaký iný postup. To tam všetko zostáva zachované, hej. Ale vynímame, naozaj vynímame tie obludné paragrafy 21, 22, nájomná zmluva a výpoveď z nájomnej zmluvy. V čase vianočnom možno sa to nie celkom hodí, ale prosím vás, porozmýšľajte nad tým, podľa mňa je to výrazom toho, že sme niekde v niečom stratili cit a mieru. Toto je podľa mňa mimoriadne cynické, že takéto ustanovenia tam sú. Je šanca to zmeniť, skončím s tým, čo som povedal pri prvom zákone. Nepredpokladám, že by to s vami zásadne pohlo.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, vážený pán navrhovateľ, dovoľte, aby som predniesol spravodajskú správu. V súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1307. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Ja len krátko. Toto je naozaj veľmi vážna téma. Kolega to tuná odprezentoval a myslím si, že každý človek jak za svojho života zaslúži si tú dôstojnosť a úctu. Tak takisto aj mŕtve telo si zaslúži, aby spočinulo v tej zemi, a tak hrubým spôsobom koľkokrát sa to deje, naozaj sa nenarúšali tie hroby a tie telesné pozostatky, ktoré tam sú. Kolega to tak spomenul tuná, ani totalitný systém a režim nebol ten, ktorý by siahal do tejto veci a rešpektoval to a obchádzali sme to s bázňou.
Dneska naozaj sa stali hrobové miesta predmetom biznisu. Mne je to osobne odporné. Sám som to zažil teraz v posledných rokoch aj v rámci rodiny a sú to veľmi také citlivé veci. Človek, keď prežíva ten bôľ a zomrie mu blízka osoba, ani nemá jednak priestor ani silu, aby bojoval s úradmi a veľakrát sú to obce, mestá a už vôbec nie ešte ako ďalším, nejak, aby sa púšťal do nejakých aj diskusií a bojov. Áno, keď aj zaplatíte si to hrobové miesto, nájomné na nejaký ten čas a vyprší tá doba, alebo tak ako kolega to spomenul, zomrú tie blízke osoby, tak jednoducho sa to nerešpektuje. Nalepia tam na ten pomník alebo na ten kríž, to je ten lepší prípad, ale veľakrát ani to sa neudeje a vlastne zlikviduje sa to hrobové miesto.
Myslím si, že naša krajina neni až takou veľkou, aby sme nerešpektovali a nemali úctu k tým, ktorí naozaj tuná žili a zosnuli. Aby to neboli len tie výnimočné hroby, ktoré sú označené v návrhu zákona ako historicky alebo nejaké pamätné miesta, ale aby to boli bežné hrobové miesta kohokoľvek, lebo každý, každý z nás si zaslúži túto úctu.
Veľmi správne kolega aj podotkol, ale má to aj napísané v tej dôvodovej správe, že to prirovnáva k takému biznisu, k tým parkovacím miestam, a naozaj sa tie hrobové miesta stali predmetom, poviem, hnusného biznisu. A ja keď som sa tak zamýšľal nad tým a zamýšľam sa a som to už aj spomínal, tak ten biznis smrti je najlepším biznisom vôbec vo svete vo všeobecnosti. A toto je jedna z vecí, toto je tiež jedna z vecí. Prečo by nemohli zostať hrobové miesta, ak rodina sa rozhodne, že na to isté hrobové miesto pochovajú ďalšieho rodinného príslušníka? Je to čosi úplne iné, ako keď to hrobové miesto sa stratí a prepadne to nejakému úplne cudziemu človeku.
Veľakrát aj k tým ostatkom sa veľmi neúctivo správajú tí, ktorí sa majú správať úctivo a zákon im to ukladá ako povinnosť, ako sa majú správať, keď pri ďalšom výkope narazia na tie telesné pozostatky. Nebudem to nejak extra komentovať, myslím si, že sa to nepatrí, ale to môžem povedať aj zo skúsenosti, nerešpektuje sa to. A tak keď v postate tá rodina bude vlastne to hrobové miesto, ku svojim predkom vždycky veľmi citlivo a s veľkou bázňou a úctou budete pristupovať.
Dnes, keby ste si chceli aj kúpiť to hrobové miesto nastálo, nie je to možné. A preto tento návrh zákona vítam a aj podporím, dúfam, že trošku si u tuho kolegu Doda aj to vyžehlím, to, čo som ako predtým vystúpil.
Rovnako aj ten predchádzajúci zákon, ja som do rozpravy tuná nevstupoval, ale presne tak. Bojuješ za Islamský štát, bojuješ za inú krajinu, stratíš občianstvo. A nielen stratíš občianstvo, ja by som bol ešte prísnejší, aj potrestáme ťa, aby to bolo ešte aj Trestným zákonom ako potrestané. Nemôže sa diať toto, čo sa deje dnes vo svete. A rovnako, tak ako, to je jedno, ktorá je to krajina, keď si spomenul aj tú Maďarskú gardu. Na tom úplne nezáleží. Jednoducho si občanom tejto krajiny, ty nebrániš svoju vlastnú vlasť, ale bojuješ úplne za nejaké cudzie légie. Ak je niekto taký krvilačný, nech teda nie je občanom tejto našej krajiny. Jednoducho odňať mu to štátne občianstvo.
Ďakujem za pozornosť. Ja len toľko.

Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Kuffa, zaujímavé vystúpenie, ale musím jednu vec dať napriamo a na rovinu, bude sa to týkať aj pána predkladateľa. Tento zákon o pohrebníctve, ktorý v podstate naša vláda, prvá Ficova vláda v roku 2010 prijala tento § 22 o výpovedi nájomnej zmluvy, prevzal z predchádzajúceho zákona, dokonca ho trošku ešte zmiernil, prevzal ho z predchádzajúceho zákona z roku 2005, ktorý bol prijatý za druhej Dzurindovej vlády. Čiže v podstate obvinenie, že naša vláda niečo prijala horšie, ako bolo v minulosti, nie je korektné, nakoľko v podstate to ešte zjemnila oproti tomu, čo prijala druhá Dzurindova vláda. Viete si to pozrieť priamo v tom zákone z roku 2005, konkrétne vám v prípade potreby viem povedať, je to zákon 470/2005 o pohrebníctve, čiže to je prvý moment.
Druhý moment, to, čo tu bolo povedané, sa týka iba náhrobných kameňov alebo teda príslušenstva toho hrobu. S telom sa nemôže nakladať nejakým znesväcujúcim spôsobom, nakoľko by sa dostal ten dotyčný prevádzkovateľ, poviem tak, cintorína do trestnoprávnej roviny. Čiže áno, robí sa tým spôsobom, že potom na to miesto sa pochová niekto iný. Ale nemôžu len tak vyťahovať kosti a niekde ich potom presúvať. Čiže tu chcem dať to na pravú mieru, ako to z tohto pohľadu a z pohľadu správneho práva je.

Jedna je vec, že čo sa môže a čo nemôže, že to zákon zakazuje, to áno. Ale tá realita je častokrát veľmi iná. Neúctivo sa správame. Myslím si, že keď je tá tlecia doba hrobiek, je to 50 rokov, myslím si, že bežne, ako kde, podľa toho, aká je tá zemina na tom cintoríne. Je to 20 až 30 rokov, je tá tlecia doba. Dovtedy sa ani nesmie pochovávať na to isté miesto. Tak už nenarazíme na to telo, ale len pozostatky vo forme ako kostí. Ale musím povedať, že záleží na tých ľuďoch, ktorí to robia a ako úctivo sa k tomu správajú.
Ja som tuná nehovoril vo svojom vystúpení, že či to bola Dzurindova vláda alebo Ficova vláda, ten § 22, výpoveď za nájomné zmluvy, ja som na to nejak nepoukazoval, že či to bolo za tej alebo tej vlády. Teraz momentálne sme tu my poslanci, títo poslanci Národnej rady, máme príležitosť zmeniť tento zákon. Ja sa za to prihováram, aby sme to hlasovaním odobrili a zmenili tento návrh zákona. Mne na tom vôbec nezáleží, že či to bolo za tej alebo, neviem, onakej vlády, tento prijatý zákon. Myslím si, že mnohé veci by sa vyriešili a aj mnohí ľudia by si vydýchli, lebo aj ja som bol svedkom toho, aj osobné stretnutie som mal s ľuďmi, ktorí tak si vyžalovali, vyliali dušu a vlastne mali s tým naozaj problémy a aj také negatívne skúsenosti.
Ak vám zomrie ktosi blízky a je to blízka osoba, alebo sa dotkne niekto hrobu vašich rodičov alebo starých rodičov, na to sme veľmi citliví. Ak je to nejaký cudzí hrob, tak jak sa hovorí, že z cudzieho krv, keď tečie, tak vás to nebolí. Ale ak sa to dotkne vás bytostne, je to veľmi bolestivé. Aj keď sú to mŕtvi ľudia, naši predkovia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, len veľmi kratučko. Kolega Kuffa, keby to bolo tých 50 rokov. Viete, úplne cynicky je definovaná tlecia doba na 10 rokov. 10 rokov je tlecia doba. Môže sa, myslím, upraviť v závislosti (reakcia spravodajcu), pri hrobe je 10 a môže sa meniť v závislosti od podložia. A proste je to enormný cynizmus. Proste keď si predstavíte, že už po 10 rokoch, tak spomienka na toho človeka je relatívne živá aj po 10 rokoch. A už k nemu namiesto neho môžte pochovať niekoho iného.
Nechcem sa, ja som aj v dôvodovej správe, ja verím, že si nikto nedal tú prácu, že si ju prečítal. Ja som ju končil, že s ohľadom na citlivosť témy sa v tejto dôvodovej správe neuvádzajú niektoré situácie, ktoré v rámci aplikačnej praxe podľa v súčasnosti platného zákona nastávajú. Neuvádzal som ich, ale viem ich a neurobím to, že ich tu budem rozprávať, že čo aké nastávajú. Je to naozaj necitlivé, je to hrubo necitlivé. Je to výrazom nášho obrovského cynizmu, že tieto zákony tu prešli v takejto podobe, ako prešli. A ja vám garantujem, tak že, možno to vyznie zvláštne, ale toto sa musí zmeniť. A ja urobím všetko preto, aby sa to zmenilo. Takto to zostať nemôže.

Ja len veľmi krátko ako na záver, aby sa možno niektoré pojmy ako vysvetlili. Lebo ja keď som hovoril o tlecej dobe 50 rokov, tak to je hrobka. Hrob a hrobka sú dva rozličné pojmy, lebo telo, keď je uložené do hrobky, v podstate je uložené, založené je v podstate kameňom zvrchu, respektíve to sú panely a nezasypáva sa to telo, takže tá tlecia doba je podstatne dlhšia. Jednoducho je to aj z pohľadu ako tej hygieny. A tlecia doba, keď je klasicky pochovaný človek, teda to mŕtve telo uložené do hrobu a zasypané, tak tá tlecia doba je kratšia. Nie som si istý, že či je až taká kratučká, ako je tých 10 rokov. Ja si, tak pokiaľ mám to vedomie, tak som to mal tak, že 20 až 30 rokov je tá tlecia doba. Ja len toľko na okraj.
Ja celé plénum, ctené plénum Národnej rady vyzývam k tomu, aby sme zahlasovali za tento návrh zákona. Myslím si, že je to naozaj veľmi dobrý návrh zákona a dotýka sa nás to bezprostredne úplne všetkých, nielen poslancov Národnej rady, ale celej tejto našej krajiny. Skúsme sa naozaj na to pozrieť s nadhľadom a nie politicky.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, ctené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som veľmi stručne odôvodnil návrh zákona, ktorý je v druhom čítaní, nakoľko je to posledný zákon tejto schôdze. Podstatou navrhovanej novely je stanoviť, aby vyobrazenie, opis a používanie symbolov mesta bolo stanovované všeobecne záväzným právnym predpisom, na základe čoho budú stanovené presné podmienky, nakoľko súčasný zákon o meste Košice odkazuje na štatút mesta, ktorý nemá hodnotu podzákonného právneho predpisu, na základe ktorého mohli byť udeľované sankcie za nesprávne alebo nedovolené používanie symbolov mesta Košice.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Rašiho a Otta Brixiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov (tlač 1204), v druhom čítaní.
Za gestorský výbor bol určený výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Uvedený návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 523 z 18. novembra 2014 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 205 z 24. novembra 2014 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré nebudem čítať, lebo ich máme pred sebou, je ich 7 a gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 7 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o uvedenom návrhu bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 209 z 24. novembra 2014. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu. Zároveň po skončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď.
Pani predsedajúca, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.