44. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, vážená snemovňa, patrí v tejto snemovni k neblahým tradíciám, a teraz nechcem povedať, že výlučne v tomto období, ale teraz je to zvlášť výrazné, že sa návrhy opozície neprijímajú z princípu. Ja, samozrejme, chápem, že by nemala ľavicová, sociálne cítiaca, vládnuca strana prijímať silne pravicové návrhy, iste by to kolega Blaha aj iní nepreniesli cez srdce. Návrh, ktorý predkladá ctený kolega Jurzyca, je úplne kryštalicky nestranícky. Ja si myslím, že každý normálny rodič, či je priaznivcom SMER-u, alebo OĽaNO, alebo dokonca SaS, by chcel pre svoje vysokoškolsky sa nádejne vzdelávajúce dieťa vybrať dobrú školu, ktorá by mu otvorila cestu k dobrej budúcnosti. Informácia, po ktorej volá poslanec Jurzyca, je presne tým, čo takúto oporu v rozhodovaní rodičom akýchkoľvek politických preferencií a ich dietkam poskytne. Zhodou okolností môžem celkom osobne doložiť príklad z vlastnej rodiny.
Môj najmladší syn sa rozhodol študovať na Vysokej škole ekonomickej v Prahe. Treba povedať, že smer štúdia, ktorý si zvolil, bol aj je, podobne ako všetky iné smery štúdia na tejto škole, celkom evidentne doložený výsledkami životného uplatnenia absolventov tejto školy. Áno, hovorí sa, všetko je na webe. Ja sa priznám, že nenávidím tento výrok, ak sa zaň maskuje prázdna hlava s tým, že nemusím vedieť nič, lebo všetko je na webe. Ale ak je na webe pravdivá informácia, tak samozrejme, že táto informácia má veľkú cenu. A tak môj syn na prahu štúdia už vedel, aká je uplatniteľnosť absolventov tejto školy, aký plat majú v priemere dva roky po skončení tej školy a päť rokov po skončení tej školy.
Ak je toto informácia, o ktorej si ctená vládna strana a parlamentná väčšina myslí, že ak sa vďaka zákonu poslanca Jurzycu dostane i našim rodičom o našich školách, že je to zlé, tak bude hlasovať proti alebo sa zdrží. Ale zdravý rozum káže, že tento nestranícky a nepolitický návrh zákona je rovnako potrebný ako cestovný poriadok. Lebo, samozrejme, ak by niekto navrhol zavedenie cestovného poriadku a bol by z opozície, tak budete proti, aj keby ľudia nevedeli, kedy vlaky odchádzajú. Ale toto je asi logika nepodpory takéhoto zákona.
Samozrejme, že takýto zákon by otvoril možnosti, aké sú otvorené v civilizovaných krajinách na základe poskytovania komplexných informácií o, by som povedal, perspektívnosti štúdia celkom bežné. U nás to ešte bežné nie je a je dobré, že napríklad Univerzita Komenského v čase, keď som bol členom jej vedenia, začala pre seba, ale aj verejne prezentovať výsledky uplatnenia nezamestnanosti, toto kritérium bolo veľmi nosné, svojich absolventov. Samozrejme, v čase webového prepojenia sveta, v čase, keď sa občan-absolvent buď dostaví na úrad práce a dostáva sa teda na web úradu práce ako hľadač zamestnania, alebo sa zamestná a dostáva sa na web daňového a Sociálnej poisťovne a všetkých ďalších, je veľmi reálne, že bez toho, aby sme hovorili o Jožkovi alebo o Ferkovi, ale môžme získať relevantné informácie o tom, čo bude vodítkom pri rozhodovaní.
Samozrejme, tí rodičia, ktorí chcú od svojho dieťaťa a prípadne aj to dieťa, plniac túžby rodičov, chce len nejaký diplom, tým môže byť toto zrejme jedno. Až sa niekedy divím, koľko rodičov posiela svoje dietky študovať pomerne bezperspektívne obory, o ktorých je notoricky a roky známe, že vedú veľmi často na úrad práce. Ale, prosím, ako sa hovorí na Brezovej pod Bradlom, "na múdreho mrkny, sprostého drgny, kemu neny rady, temu neny pomoci".
Treba povedať, že aj návrh poslanca Jurzycu dáva radu, mrká, drgá a urobí všetko, aby ste sa i vy ako rodičia či starí rodičia mohli dobre rozhodnúť. A domnievam sa, že i takýto zákon by mohol byť tou skalou, na ktorej sa rozlomí vlna zásadného odmietania opozičných návrhov. Lebo ak toto nie je dobrý návrh, tak už potom neviem ktorý.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Novotný. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec, máte slovo.

Ako spolunavrhovateľ zákona sa chcem poďakovať pánovi poslancovi Osuskému, že vystúpil a pochválil tento návrh zákona.
Musím povedať, že pán kolega Eugen Jurzyca pripravoval aj zaviedol niektoré prvky takejto informovanosti do systému, ktorý máme v rezorte školstva, ešte v časoch, keď bol ministrom školstva. Treba ale povedať, že ako keby v tejto spoločnosti stále prežívali také dve paralelné dilemy. Tá jedna hovorí o tom, že, no veď každý nech študuje, čo chce, a potom sa nejak uplatní na trhu práce a netreba informovať o tom, aké je to uplatnenie na trhu práce a netreba tu robiť sociálne inžinierstvo a nejak modelovať, čo by mali študenti študovať. A tá druhá je omnoho pragmatickejšia alternatíva, to je alternatíva, že každý nech si naozaj vyberie to, čo chce študovať, ale hlavne by mal mať informácie, že keď skončí tú školu, akú šancu sa má uplatniť na trhu práce.
Pretože, ak budem veľmi konkrétny, v Košiciach množstvo mojich mladých priateľov končí politológiu, tak je pomerne malá pravdepodobnosť, pri všetkej úcte ku kvalite Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, že by sme v krajskom meste Košice naozaj každý rok potrebovali 50 alebo 60 nových politológov. Čiže s veľkou pravdepodobnosťou skončia v úplne inom pracovnom zadelení. To tým nechcem povedať, že ak chce niekto študovať politológiu, tak ju nemá študovať, tým len chcem povedať, že je korektné, aby študent, keď si vyberá svoj odbor, mal predstavu, že po piatich rokoch, keď tú vysokú školu skončí, zhruba aké sú jeho šance uplatniť sa na trhu práce v regióne, v ktorom žije, v krajine, v ktorej žije.
A o tom je tento návrh zákona, preto som ho aj podporil, lebo ho považujem za nesmierne správny.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
S reakciou pán poslanec Osuský, máte slovo.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem, kolega Novotný, je to presne tak, ako hovoríte, tento návrh zákona nikoho nenúti, aby sa rozhodol v súlade s tým, čo zistí. Môže sa rozhodnúť úplne protismerne. Je totálnou slobodou vôle študovať filmovú réžiu napriek tomu, že dotyčný iste tuší, že Metro Goldwyn Mayer mu neponúkne v dohľadom čase po promócii povedzme 50 mil. dolárov na film, ale je to jeho sloboda. Na druhej strane je cenné, aby tá informácia pre tých, čo chcú byť informovaní, k dispozícii bola. A presne, ako ste povedali, je možné, že s politológmi a so sociálnymi pracovníkmi budeme, keď by praskli hrádze na Dunaji, zastavovať Dunaj, ale nie je pre spoločnosť a, teraz hovorím, dokonca ani pre nich samotných, ideálne, aby po absolvovaní piatich rokov štúdia stáli s holými rukami pred ničím.
A v tomto zmysle je tento návrh zákona vodítkom a návodom, ako sa lepšie rozhodnúť. Pretože je podľa mňa mrhaním i verejných prostriedkov, aby ľudia, a teraz nehovorím len o vysokoškolskom štúdiu, absolvovali nejaký typ vzdelávania a potom sa platilo ich preškoľovanie, resp. zmena kvalifikácie, čo je, ešte raz hovorím, v čase, keď školstvo stráda na každom rohu finančne, totálnym mrhaním prostriedkami. Človek si má vybrať a potom sa má uplatniť. A jedine tragické okolnosti mu môžu znemožniť reálne uplatniť sa. Ale vedome zlý výber a otrčenie dlane na rekvalifikáciu je v štádiu financovania školstva, aké tu už dvadsaťpäť rokov je, čistý hazard.

Ďakujem pekne.
Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Mikuš.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, už tu moji predrečníci niečo povedali, pretože náš návrh zákona je veľmi krátky, tak vlastne obsiahli tú filozofiu toho, o čo ide.
Ale možno začnem tým, že nezamestnanosť je neduh, ktorý trápi našu spoločnosť alebo našu krajinu, a nielen našu krajinu a nielen v tomto období, ale aj v minulosti, a predpokladám, že tak bude aj v budúcnosti. A bez ohľadu na to, kto je pri moci, každá vláda sa snaží hľadať opatrenia, aby nezamestnanosť znižovala. Tu ozaj nechcem uprieť snahu ani jednej z vlád, ktorá by minimálne deklaratívne nekonštatovala, že chce riešiť nezamestnanosť a robí opatrenia na to, aby tá nezamestnanosť klesala.
Jedným z objektívnych faktorov znižovania nezamestnanosti je aj vzdelanie. O to viac kvalitné vzdelanie, pretože všetky štatistiky hovoria o tom, že ľahšie si nájde prácu vzdelaný človek ako nevzdelaný. Ale, bohužiaľ, nevieme odmerať tú kvalitu toho nášho školstva, či už sa jedná o stredné alebo vysoké a takisto aj to základné, pretože nie sú nejaké objektívne parametre, ktorými by sa tá kvalita dala nejakým spôsobom odmerať. A mnohí odborníci alebo aj odborné inštitúcie sa snažia merať kvalitu vysokých škôl, teraz sme najnovšie videli kvalitu nemocníc a, samozrejme, tí majitelia, alebo riaditelia, alebo zamestnanci tej inštitúcie sa proti akýmkoľvek takýmto rebríčkom, samozrejme, bránia, lebo ten kvalitatívny rámec, resp. kvalita toho odmerania môže byť braná z rôznych uhlov pohľadu.
Rezort školstva je ten práve, ktorý by mal robiť opatrenia, ktoré budú tlačiť na kvalitu jednotlivých škôl. A aby mohol tieto opatrenia robiť aj s perspektívou udržateľne, potrebuje mať k tomu určitý druh informácií. A náš návrh legislatívny je práve o tom, aby ministerstvo školstva disponovalo informáciami o tom, ako sa jednotliví absolventi stredných a vysokých škôl uplatňujú v praxi a aká je výška ich platov.
A podotýkam, pán kolega Jurzyca to aj naznačil, je na ministerstve školstva, ako s týmito informáciami bude narábať. Či to bude podklad pre ich ďalšie legislatívne iniciatívy, alebo nejaký interný predpis, ako by tlačil na kvalitu jednotlivých škôl. My hovoríme len o tom, aby ministerstvo školstva tieto informácie dostávalo. A kolega Jurzyca už niečo aj vykonal v tomto duchu za čias svojho pôsobenia na ministerstve. Myslím si, že toto je takou nultou, základnou podmienkou pre ministra, akéhokoľvek, aby mohol fungovať a aby vedel objektívne vytvárať ďalšie predpoklady tlaku na kvalitu jednotlivých vysokých škôl.
Čiže jednak tento náš návrh hovorí o tom, aby ministerstvo školstva disponovalo týmito informáciami a, samozrejme, nepriamo, keďže bude jasné, že to bude zverejniteľné a, samozrejme, aj tie vysoké školy môžu dostať spätnú väzbu, bude to nepriamo vytvárať tlak na kvalitu tých vysokých škôl.
A tak ako povedal kolega Osuský, tento návrh nie je ani ľavicový, ani pravicový, ani politický, ani nepolitický, myslím, že tento návrh je dobrý. A aj váženú vládnu stranu alebo poslancov za vládnu stranu chcem týmto požiadať, aby sa pridali a podporili tento návrh zákona.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Novotný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán Novotný, máte slovo.

Ďakujem pekne. Pán kolega Mikuš, veľmi dobre si hovoril o tom, aké dôležité je meranie kvality. Hovoril si o meraní kvality nemocníc, ale, samozrejme, meranie kvalít vysokého školstva je takisto dôležité, podľa mňa je dôležité aj meranie kvality stredného školstva, ale všetko sa naraz riešiť nedá, nejak by sme to mali začať.
A znovu narážame na ten faktor, čo by malo byť skutočným meraním kvality vysokej školy. Určite množstvo profesorov, určite množstvo karentovaných časopisov, resp. článkov v karentovaných časopisoch, samozrejme, sú to dôležité ukazovatele, množstvo grantov, množstvo vedeckých prác, ale úspešnosť absolventov je z pohľadu spotrebiteľa vysokého školstva, teda občanov Slovenskej republiky, asi to najdôležitejšie.
Tento návrh zákona je naozaj len o tom, aby ľudia mali informácie. Mne sa osobne nepáči takéto sociálne inžinierstvo, ktorého sme boli svedkami, alebo pokusov oňho, sme boli svedkami aj v tomto funkčnom období. Poviem len jeden ilustratívny príklad, že proste povieme, že deti, ktoré majú priemer nad dva alebo nad dva a pol, už nemôžu študovať na gymnáziu, už musia ísť na odborné školstvo, lebo máme málo absolventov odborného školstva. Ja si myslím, že tu by sme mali dávať ľuďom viac slobody, ale aj viac zodpovednosti za svoje rozhodnutia. Ale aby ste sa vedeli zodpovedne rozhodnúť, potrebujete mať informácie.
Preto si myslím, že takáto databáza o tom, aby absolvent, ktorý si vyberie danú vysokú školu, možno aj s vedomím, že je ľahšia a skôr sa dostane k tomu magisterskému diplomu, zároveň vedel, že má omnoho horšiu šancu uplatniť sa na trhu práce v dohľadnej dobe piatich rokov, kým tu vysokú školu skončí.
Z tohto pohľadu považujem tento návrh za dobrý a verím, že je naozaj nie politický, ale potrebný.

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpili všetci páni poslanci, ktorí sa prihlásili do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete vystúpiť? Nech sa páči, máte slovo so záverečným slovom.