45. schôdza

Vážený pán kolega Mamojka, ja sa s vami nechcem právne tu sporiť. Určite ste v tom lepší ako ja. Ja vôbec nemám právne vzdelanie, ale som presvedčený, keď ste nám tu tak vehementne vysvetľovali, že sídlo a fiktívne sídlo a hocikde môže byť a v daňovom raji, a to je jedno, kde to je.
To, čo som tu povedal v úvodnom vystúpení, niekto sa nám tu smeje do očí a ešte nám ani do tých očí nepozerá. Kdesi skrytý ktosi tu je, vyciciava verejné financie a smeje sa z nás, akí sme blbí tu na Slovensku. Som presvedčený, že spolu s ďalšími občanmi chceme poznať, kto je koncovým užívateľom výhod, keď chce mať tieto výhody z verejných financií. Keď si bude obchodovať medzi súkromným firmami, nech si sídli, kde chce. (Potlesk.) A keď to má ísť z verejných financií, my chceme poznať, kto je tým koncovým užívateľom! Lebo sú to veľakrát Slováci, ktorí sa skrývajú za tieto firmy.
Tieto firmy vyciciavajú neprimeranými vysokými cenami z našich verejných financií. To nie je tak, že tá firma v daňovom raji tu na Slovensku uspeje perfektne nízkou cenou v super čistej súťaži. A tak to bolo aj v tejto súťaži, o ktorej hovoríme. Len pred mesiacom bola podpísaná zmluva, kde 135 mil. má odísť na Cyprus, nazvime to, schránkovej firme, nevieme, kto je za ňou, a ešte tá cena má byť niekoľkonásobne vyššia, ako to poskytujú niektoré autorizačné centrá. Tak to máme byť spokojní a byť ticho a slovenskí občania len platiť a platiť, tak ako aj v prípade SkyTollu 860 mil.? A takisto to sídli na Cypre.
Takže na jednej strane právne nech to je čisté podľa vás a na druhej strane slovenskí občania nech len platia a platia! (Potlesk.)

Toto nie je otázka Obchodného zákonníka a fiktívneho sídla a schránkovej firmy ako takej, táto kauza. Táto kauza je o tom, že máme tender, kde sú reálne podozrenia, že ten tender bol šitý na jednu konkrétnu firmu a nesúťažilo sa a tá firma, ktorá vyhrala, to vyhrala za podmienok, ktoré sú škandalózne, a dostáva zadarmo z každej jednej transakcie 6,15 %. To je problém tej transakcie a to je problém tejto kauzy.
Takže nemôžeme to zahmlievať teraz právom ani zmluvnou slobodou. Pretože v danom prípade by sme pripustili, že štát proste sa môže zakryť za právo a môže pripustiť, že takéto transakcie sú možné. Takže nie, toto nie je prijateľné.
A druhá vec je, že, áno, štát má právo si povedať podmienku, že bude obchodovať len s tými, ktorí sa odhalia. To je tiež legitímna požiadavka. Doteraz to v našom právnom poriadku nebola takto postavená, ale teraz už jednu novelu sme prijali a verím, že prijmeme takú, ktorá bude v tomto zmysle naozaj účinná.
Ale ten problém alebo ten škandál a prečo sa hovorí o schránkových firmách je ten, že proste my tu vidíme a cítime jeden obrovský podvod a vieme, že to tečie niekam veľmi konkrétne, pre koho to bolo našité, a ani nevieme sa legálne dozvedieť to, že v prospech koho vlastne tie peniaze tečú.
Takže nemôžeme toto zakrývať za právo, Obchodný zákonník, fiktívne sídlo ani zmluvnú slobodu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán profesor, asi sa očakáva, že do debaty, ktorú otvoríte vy, sa zapoja právnici, ale dovoľte mi dve malé poznámky.
Áno, v trhovom prostredí ide o mieru šikovnosti a v trhovom prostredí, ktoré sa môže vzďaľovať alebo blížiť k ideálu "fiat iustitia, et pereat mundus", by sme mohli očakávať minimálne z východiska nejaké základné pravidlá spravodlivej súťaže. Ale toto prostredie býva štandardne deformované, alebo ak je vôľa, aby mohlo byť deformované obrovskou sumou peňazí, ktorá na naše pomery je datovaná na 4-4,5 mld. eur, a to sú peniaze, ktoré sa cez verejné obstarávanie z verejných zdrojov dostávajú do súkromných zdrojov.
Čiže u nás sa súťaží ročne z verejných peňazí, alebo štát si objednáva služby zhruba za 4 až 5 mld. eur. A tu je skrytý kameň, že máme pocit, že tie pravidlá, a tuná dokonca absolútne dokázateľne cez tento graf, že, alebo cez túto tabuľku, že tu prichádza k odlivu 100 mil. eur a nemôže nám byť jedno, kto je ten konečný beneficient, kto je ten, kto má z tohoto prospech. A preto keby sme naozaj chceli nie tak troška dupnúť po krku schránkovým firmám, ale naozaj sa na to pozrieť, môžme sa inšpirovať aj základnými vnútornými predpismi tých bánk, ktoré sme tu citovali, pretože v tých bankách to majú riešené, aby zabránili praniu špinavých peňazí, kde dokonca na základe ich vnútorných pravidiel sa takýchto súťaží nemôžu zúčastňovať. To je podstata aj tejto kauzy.
Ďakujem.

Ďakujem. Prosím vás pekne, po tých všetkých hodinách, čo sa tu trápime, ale aj my sme sa aj predtým trápili, keď bol ten zákon o schránkových firmách, sa v zásade dozvieme, že všetko je v poriadku. Ináč svojím spôsobom je to, svojím spôsobom absurdné, že ľavicový poslanec dá reč ako guru neoliberalizmu, a pritom ste vedľa pána Číža, ktorý zaspáva a sa zobúdza s kritikou neoliberalizmu.
Že, viete, niekedy človek žasne, že keby si to tak zobere, že jak sa to vyvíja, tá debata. Pán Blaha začal, že teda sa podujal vás brániť, teda podujal sa brániť miliardárov, milionárov, ale potom si to rozmyslel. Tu už jak v tej reklame, tu už nikto nič negarantuje. Naozaj. To je, žasnem, hej, že vy ste tu vystúpili po tom všetkom, že je to právo usadzovania a hotovo. A právo usadzovania, viete, aj existuje právo poznania? Právo reklamácie? Právo vedieť, kto to je? Viete, vy poviete jedno právo, ja neviem, aké je to právo.
Viete, živnostník Fero, zámočník, nesídli na Cypre. Živnostník Fero sídli možno doma, v garáži má vercajg, trápi sa chudák a neviem čo, nesídli na Cypre. A to, že sa tu stala z toho fashion sexi móda, je symbolom niečoho. Spýtajte sa živnostníka Fera, prečo nesídli na Cypre? To nie je ani drahé. Však Penta dokázala, že to nie je drahé, že za tisíc euro alebo sedemsto euro si to založíte na Belize. Prečo živnostník Fero nesídli na Cypre?
Viete, a vy tu vystúpite a poviete, že je to úplne v pohode. To je právo usadzovania, judikáty a neviem čo. Vy, ľavicový poslanec. Človek, ktorý sedíte vedľa pána Číža, ktorý je vaším ideovým vodcom kritiky neoliberalizmu. To sa fakt, veď to tu nikto nič negarantuje už.

Ďakujem pekne. Vážený pán profesor, ja v prvom rade bol by som asi radšej, keby ste vystupovali častejšie, pretože očividne máte čo tomu plénu povedať, a myslím si, že aj viacero vašich kolegov by to ocenilo a pristúpili by k zmenám, ktoré by mohli pomôcť, reálne pomôcť, najmä čo sa týka schránkových firiem.
Ak som vás správne pochopil, my sa v zásade zhodneme na tom, že v zdravom a férovom spoločenskom prostredí schránková firma nie je problém. U nás, žiaľ, ten problém so schránkovými firmami máme a treba, teda v tejto chvíli hovorím, že schránky treba obmedziť.
Ale čo ma zaujalo alebo čo je pre mňa problém, je, že čas aj spôsob tejto kauzy je veľmi, ale veľmi podozrivý a aj čas aj spôsob založenia tej firmy je podozrivý, aj blízkosť tej firmy k spoločnosti J&T, s ktorou sú spojené viaceré podozrivé kauzy, je tiež taká náhodná. Už tých náhod, sa mi zdá, že je nejako veľa. A potom ja úplne s pokojným srdcom môžem tvrdiť, že aj keď sa javí, že všetko bolo v súlade s právom, miera tej morálky a etiky je niekde mimo. A vy ste hovorili, že to je otázka miery. A ako hovorím, ak už som došiel za hranicu toho, čo je únosné, ja nemám problém zahlasovať za odvolanie alebo za vyslovenie nedôvery pánovi Počiatkovi.
A teraz sa vás pýtam. U vás tá miera prekročená nebola? Zdá sa vám, že tá cena napríklad, ten fetiš, ako ste ho nazvali, ktorý je tuto podľa mňa prekročený, je stále v pohode? Je to v tej únosnej miere? Ak áno, okej.

Ja len nemám toľko času. Isteže je to polemická otázka, nehovorím, že nie.
Ale, viete, pán poslanec Hlina, Cyprus. Cyprus je štát, ktorý je člen tiež Európskej únie, na to akosi sa zabúda. Európska únia. A platí naň takisto právny poriadok ako v našom štáte. A boli by ste prekvapený a vám môžem dať konkrétne mená, je to legálne, nielen našich tenistov v Monaku, ale aj tých Ferov na tom Cypre je hodne.

Úprimne, nepredpokladal som, že budem vystupovať v tejto rozprave, ale predsa len aspoň niektorú vec, pokiaľ občania sledujú túto schôdzu. Myslím, že je dostatočne signifikantná.
A aj kolegovia mi hovoria, že nemám, pán Hlina, s vami diskutovať, že z rôznych dôvodov, ale už to nebudem ďalej rozoberať. Ale predsa len, viete, poznám takú jednu mladú dámu a ma prekvapila veľmi zaujímavým výrokom nedávno: "Ja čo si nepamätám, to sa nestalo." A takú drobnú parafrázu, že čo ja, Alojz Hlina, neviem, to neexistuje (zasmiatie sa v sále), to neexistuje a ja som mierou všetkých vecí, veď predsa schránkové firmy, no však to je niečo hrozné a musíme a demonštrácie a Kempinski a neviem a ukáže a vydobyje pre to Slovensko teda, že budeme korektne spravovať krajinu.
Pán Šípoš je šéf Transparency International, relatívne dôveryhodný človek, pán Hlina, nie? Ďakujem veľmi pekne. Pán profesor, ste sklamaný a tak. No v práve pracujeme ako, a prváci, ako prvé "de lege lata" a "de lege ferenda", aký stav je a musíte ho rešpektovať a žijete v ňom, a "de lege ferenda", aký by ste chceli, aby právny stav bol. A medzi tým pravda sa odohrávajú veľmi zložité a dramaticky aj odlišné postoje k tejto veci, pretože je to dané tou esenciou, tou podstatou tej veci.
Čo hovorí tento pán Šípoš, aby ste mi verili, blog SME, 3. 12. píše.: "Slovenských schránok je zrejme viac ako tých z daňových rajov." Skúsim len vybrať, zvyšok si prečítate, aby som neotravoval toto vážené plénum. "Až 85 % objemu verejných zákaziek ide majiteľom do piatich krajín: Slovensko, Česko, Rakúsko, Francúzsko a Nemecko. Za posledných päť rokov získali firmy s majiteľmi z daňových rajov len 1,5 % alebo necelú pol miliardu celého objemu tendrov všetkých na Slovensku." Toto hovorí pán Šípoš, teda nie smerácky nejaký kverulant.
"Posledné roky pozorujeme mierny nárast trendu víťazov z daňových rajov," hovorí znovu pán Šípoš. "Za vlády Ivety Radičovej podiel dosiahol 1,8 % z objemu verejných zákazok, za druhej vlády Roberta Fica už azda až 2,3 %." Čiže nárast je tam teda 0,8 či koľko percenta. Ale pán Šípoš robil tú štatistiku. Rád by som videl ešte takú, ktorú by predsa len objektivizovanejšie pracovisko, odpustite to SMER-u, že to teda poviem (potlesk), pán Šípoš, nikto z nás.
"Navyše víťazov z daňových rajov je málo. Ide za posledných päť rokov spolu iba o 80 firiem, ktorých však polovica sú pobočky globálnych firiem so známymi vlastníkmi." Čo s tým, pán Hlina, teraz? Šípoš. Skúsim používať vaše gestá, že či by ste mi nerozumeli lepšie za týchto okolností. (Smiech v sále.) Prepáčte mi to.
Skúsim teraz ešte ďalšiu vetu, ktorú tu vidím. "Víťazi s majiteľmi zo skúsených krajín víťazia najmä v tendroch v zdravotníctve, potom vo finančných službách a v strojárstve," aby sme vedeli.
Ďalej si to pozriete sám, ale potom pozriem toto. "Samostatný" a kritizuje teda náš zákon o schránkových firmách, lebo teda snažíme sa, ten obrovský tlak, ktorý, samozrejme, s médiami dokážete vytvoriť, len, bohužiaľ, sa dramaticky líši od korektných a serióznych údajov, a píše: "Samostatnou kapitolou tohto návrhu je zrejmý nesúlad návrhu s európskymi smernicami, ktoré zakazujú", pán Hlina, "zakazujú obmedzovanie prístupu firiem z iných členských krajín." Cyprus, pripomíname, tvorí až polovicu z toho 0,5 %, čo sme spomínali, tvorí až polovicu objemov zákaziek z daňových rajov. Cyprus je zaujímavý len tým, že, pokiaľ si pamätám, je tam tuším 7-percentná daň, a preto sú tam všetci. Problém najväčších daňových únikov pre mňa teda tých schránok je, že cez ne odchádza k veľkým daňovým únikom, pretože ja veľký kritik neoliberalizmu tvrdím, že ten údaj bude asi pravdivý tej londýnskej veľkej audítorskej firmy, ktorá povedala, že 30 biliónov dolárov sa nachádza dneska, až 28, až 32, hovorím 30, sa nachádza v daňových rajoch. Ako sa tam dostali? Akým spôsobom, keďže formálne, no.
Ďalej tu píše ten pán Šípoš, že dá sa, že žiadne zákony sa nedajú, koniec koncov sú legálne a Európska únia je priaznivá k schránkovým firmám a považuje ich za štandard.
Ja ako predstaviteľ národného štátu ich nepovažujem. Dôvody, vás zoznámim niekedy najbližšie, prečo si to myslím a prečo bojujem proti schránkovým firmám. Predovšetkým preto, že naozaj sa za nimi môže skrývať za istých okolností istá miera politického klientelizmu, a preto tu počúvame toto všetko a chceme nájsť objektívne riešenia, čo sa tu deje. A druhý zásadný rozmer, že dochádza k daňovým únikom, ktoré chcem zamedziť, lebo chcem chrániť môj národný záujem.
Tu verejne som povedal, naozaj počúvajme v tejto súvislosti obchodných právnikov, čo nám hovoria, a rozmýšľajme nad tými všetkými súvislosťami, ktorými sa tu treba zaoberať.
Vážené kolegyne, ja viacej ani k tomu nechcem povedať. Je tu celý rad vecí, len naozaj, to zase sme zademonštrovali, že nie sme schopní vecne pracovať. Predsa logicky ste dali návrh, ktorý tu je. Minister zaujal stanovisko, vláda zaujala stanovisko. Aspoň 20 % diskusie keby smerovalo k vyvracaniu vlastných faktov a že by sme naozaj hľadali podstatu, esenciu problému. Nemohlo by od vás, vážení navrhovatelia, nezaznieť tieto fakty, o ktorých hovorím? Sú, samozrejme, jasné a nespochybniteľné, pán Hlina. Nespochybniteľné sú.
Takže ak môžeme v niečom robiť, uvádzal som to tu, konečne sa začala Európa hýbať. Konečne sa začala Európa, Európska únia, len pretože v Anglicku začala snaha, že začínajú si uvedomovať, že jednoducho odliv peňazí vo väzbe na daňové úniky je obrovský pre krajiny a treba začať niečo robiť. Slovenská krajina ako štvrtá ratifikovala dohodu, ktorá bola o tom, že si krajiny musia, aspoň tých 40 signatárov následne, ktorí potom vznikli, že si musia vymieňať informácie nielen o pohyboch finančných prostriedkov právnických, ale aj fyzických firiem. A vzápätí je ďalší Belgický dohovor z októbra, na základe, z 24. alebo ktorého, kedy opäť bolo Slovensko veľmi aktívnych členom. Okamžite sa stal signatárom tejto zmluvy a na základe toho, keďže sa vytvoril aspoň minimálny priestor pre ochranu národných štátov a ochraňovať ich bez potencionálnych následných sankcií, tak sme sa snažili sem postaviť aspoň ten základný zákon, ktorým signalizujeme, že nechceme schránkové firmy tu a chceme v danom prípade naozaj predovšetkým ale zabrániť daňovým únikom.
Takže, po prvé, ak nezmeníme prostredie v Európskej únii, tak jednoducho schránkové firmy budú a sú štandardnou súčasťou s tým, že ich bráneniu v ich účasti môže spôsobovať sankcie. Pretože čítal som vám pána Šípoša, čo povedal na túto tému. A my môžme teraz hľadať, do akej miery a koľko a v akom rozsahu Slovensko môže využiť nástroje národnej legislatívy na to, aby v tomto smere mohlo toto relatívne vo všeobecnej Európe a, bohužiaľ, strážené prostredie voľného nakladania s kapitálom, teda toho voľného pohybu a voľného miesta, aj toho všetkého, čo pán Hlina, keďže ešte tento problém neštudoval podrobnejšie, tak zatiaľ teda mu len zostalo, že treba bojovať proti schránkovým firmám.
Ten problém je naozaj komplexný, národný štát naozaj potrebuje predovšetkým vnútornú konzistenciu, aby bolo, vnútorné národné elity naozaj vedeli, že národné záujmy sú fenoménom, o ktorom sa dá diskutovať, že nejde o žiadny ekonomický a iný nacionalizmus, ale o štandard. Národ si jednoducho musí chrániť hranice a zdroje, aj malý, ako sme my, ale pre to treba vytvoriť prostredie. Po prvé, potrebujeme ľudí, ktorí poznajú dobre prostredie, poznajú riziká, ktoré súvisia s ochranou národných záujmov v štandardoch Európskej únii, a teda naozaj majú elementárny osobnostný potenciál na to, aby mohli byť partnerom a aby mohli budiť aspoň elementárny rešpekt.
To sú, vážené kolegyne, kolegovia, odpustite, základné predpoklady a bez nich bude fungovať len toto, čo sme doteraz tu počúvali.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

342
Ďakujem. Pán kolega Číž, inšpirovali ste ma vašou požiadavkou povedať aspoň nejakú nadnárodnú firmu, ktorá má známeho vlastníka, tak skúsim, Microsoft, Ikea, Facebook, Google, Amazon, Mittal, a tak mohol by som pokračovať, tí majú veľmi známych majiteľov. A aj slovenské firmy majú známych majiteľov a tiež sú veľké a vplyvné. Takže niekedy je lepšie, než vyslovíte výzvu tohto druhu, trošku sa zamyslieť, že ako je to s tými firmami v skutočnosti.