46. schôdza

Ďakujem. Mne sa na vystúpení pána poslanca Kollára páčilo, že ako jeden z mála poslancov v rozprave, ale myslím, že aj pán Brocka to spomínal, hovoril o makroekonomických dopadoch tohto kroku. A potom druhý bod chcem vyzdvihnúť, a to je ten, že tiež sa menej o tom hovorí, že predsa nemá to byť súťaž dvoch pilierov, ide o to, aby slovenský dôchodkový systém stál na dvoch nohách. Jedna je založená, zjednodušene povedané, na platoch z domácej ekonomiky, a druhá je založená na výnosoch z kapitálových, z finančných trhov z celého sveta a pokiaľ naša ekonomika bude mať problémy, tie zahraničné možno nebudú, tak máme ten systém stabilnejší, no a na to musíme urobiť to, aby nebol ani jeden z tých pilierov diskriminovaný. Dnes je jeden z nich diskriminovaný, je. Je to škoda, pretože bude slabší a tá jedna noha bude chudorľavejšia.
A potom ešte tretí bod mám, pán poslanec Kollár hovoril o tom, alebo pýtal sa, čo urobí vláda, aby sa nemusel donekonečna II. pilier otvárať, z hľadiska informovanosti. Tam chcem spomenúť, že existuje projekt oranžová obálka, nejaké mimovládne organizácie s ním prišli, pôvodne aj Sociálna poisťovňa sa kladne postavila k tomu, aj ministerstvo financií, pokiaľ si pamätám, potom to nejako stíchlo. Myslím, že je to škoda. Keby občania každý rok dostali informáciu o tom, aký dôchodok ich čaká v budúcnosti, tak sa lepšie vedia rozhodovať denne nielen o tom, či v II., alebo v I. pilieri, ale čo robiť alebo nerobiť, či byť nezamestnaný, či byť v sociálnych dávkach, množstvo denných rozhodnutí životných môžu urobiť lepšie, pokiaľ by každý rok dostali pomerne lacnú informáciu.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Tomanová.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán Kollár, predpokladám, že ekonomike sa bude a číslam sa bude poctivo a seriózne venovať pán poslanec Muňko, riaditeľ Sociálnej poisťovne, preto nebudem reagovať. Ale viete, manipulovať s číslami vieme viacerí a vieme to číslo použiť tak, aby sa dalo naň pozrieť aj z druhej strany.
Pokiaľ ide o dôchodcov a o valorizáciu len o infláciu, poviem na margo toho, že dôchodcovia, ktorí tu pracovali 40, 50 rokov a toľko rokov aj platili poctivo do systému, si myslím, že majú právo aj v čase, keď sú na dôchodku, kúpiť si okrem potravín a bývania právo si kúpiť aj knihy, majú právo zájsť aj na športové podujatia, kultúrne a podobne. Nechcem to rozoberať. A sú solidárni už dupľovane, dvakrát dokonca, pri priznávaní dôchodkov a pri výpočte.
Dotknem sa ešte jednej veci, kým odpoviem na otázku, ktorú ste položili pánovi ministrovi, pretože podľa výpočtov, ktoré boli súčasťou materiálu pojednávajúceho o výhodách a nevýhodách I. a II. piliera, tento materiál bol prerokovaný v parlamentnom výbore pre sociálne veci a bývanie v roku 2008, sme povedali, že možno hranicu výhodnosti I. piliera stanoviť na 45 rokov a viac pre sporiteľov, ktorých príjmy sú pravidelne v rozmedzí od jedného osobného mzdového bodu do 1,25 osobného mzdového bodu. To je podiel skutočne dosiahnutého zárobku vo vzťahu k priemernej mzde v národnom hospodárstve. A treba povedať, že sporitelia v tejto vekovej kategórii totiž vzhľadom na krátku dobu sporenia nebudú mať možnosť zhodnotiť dostatočne svoje dôchodkové úspory. Tie by museli byť zhodnotené cirka 5 % ročne, a to po odrátaní poplatkov, a to uznáte, že nie je realistické, natoľko ja vás považujem za veľmi dobrého ekonóma v tomto pohľade. To isté odporúčanie možno dať aj pre tých sporiteľov, ktorých príjmy sú pravidelné a mierne menšie ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Mičovský.

Ďakujem za slovo. Zrozumiteľné, elegantné a myslím, že aj veľmi potrebné vystúpenie. Snažil som sa ho počúvať aj ušami občana, ktorý sa možno v týchto chvíľach aj na základe prebiehajúceho rokovania bude rozhodovať, čo urobiť. Vystúpiť, nevystúpiť, čomu dať prednosť? Rád by som sa spýtal, či takýto občan, keď si zoberie istú extrapoláciu doby a povie si, že teda tá extrapolácia nemusí ísť takým smerom, tak ako ste naznačili, tá krivka tých hospodárskych kríz bude mať stále tú tendenciu stúpať do kopca, ale že dôjde k takému ráznemu pádu, ktorý teda bude, nazvime to superkrízou. Extrapolácia doby takýto pohľad umožňuje, vidíme, čo sa deje naokolo. Či by predsi len, keď hovoríme o tej istote, nemal pri svojom rozhodovaní, ktoré vždy bude zaťažené neistotou, zvážiť aj ten fakt, že možnože dať prednosť I. pilieru, ktorý bude sanovať štát, bude vždy možnože o niečo bezpečnejšie, ako očakávať, že teda DSS-ka, ktorá je založená na súkromných motívoch podnikania, aj keď sú tam tie isté brzdy, bude v prípade superkrízy neschopná likvidity. Na toto by som sa chcel spýtať, pretože vy ste to sám aj v závere potvrdili, že tam ten dampingový pohľad, teda tie vnútorné mechanizmy súkromných DSS-iek, tak ako sa rozhodujú, môže mať nie zanedbateľný podiel.
Ale v každom prípade ďakujem. Mne sa to počúvalo veľmi dobre a verím, že aj mnohí občania, ktorí druhý deň počúvajú túto diskusiu, práve z vášho vystúpenia mohli mať pocit, že toto je spôsob, ako uchopiť problém.
Ďakujem.

Pán poslanec Blaha.

Ďakujem pekne. Pán kolega, oceňujem relatívne korektný tón a vecný tón. Na druhej strane sa mi páčilo aj to, že ste priznali, že sú ľudia v II. pilieri, ktorí tam jednoducho nemajú čo byť a je ich tam príliš veľa. Práve preto je tu tento problém. A to je dobré, že takéto niečo povie aj kolega z pravice, lebo naozaj to zatĺkanie, ako tu vidíme od niektorých kolegov z KDH, je naozaj už vyslovene trápne.
Veľmi sa mi páčilo napriek tomu aj to, že ste poukázali na to, že tu je jasný politicko-ideový spor medzi ľavicou a pravicou. Ľavica je zástancom toho I. piliera, toho solidárneho. A pravica toho II., toho súkromného, kapitalizačného. A vy ste položili tú otázku veľmi presne, že kde je väčšia istota, či v štáte, či v tom I. pilieri, alebo v tom II., to znamená v týchto rôznych súkromných korporáciách, poisťovniach, bankách a tak ďalej. No ale podľa mňa tú odpoveď história dáva úplne jasnú. Povedzte mi, ktorý štát kedy nedokázal vyplácať dôchodky svojim občanom, alebo keď sa taký nájde, tak či náhodou v takých prípadoch nenasleduje vždy taká silná turbulencia a také revolúcie, že potom to zákonite o pár mesiacov a týždňov zasiahne aj tie banky, aj tie poisťovne, aj tie iné korporácie. Čiže pokiaľ by naozaj nastala taká strašidelná situácia, že by štát, akýkoľvek štát nebol schopný vyplácať dôchodky, tak verte tomu, že nikto neuchráni ani žiadne vklady občanov na DSS-kách. Ja som presvedčený, že žiaden štát sa do takejto situácie nedostane a ďaleko pravdepodobnejšie je, že sa do takejto situácie dostanú súkromné korporácie.
Príklad. Ekonomická kríza v roku 2008. Lehman Brothers, IndyMac, Fannie Mae, Freddie Mac, Bear Stearns, New Century Bank. Všetko korporácie, ktoré skrachovali, kľakli jedna radosť. Žiadnemu veriteľovi a žiadnemu klientovi nebolo vyplatené nič. Toto sa naozaj reálne môže stať. Čiže tu je ten rozdiel medzi ľavicou a pravicou. Ľavica vidí ďaleko väčšiu istotu v štáte, a preto si myslí, že I. pilier by mal byť posilnený. A to neznamená, že musíme vylúčiť zásluhovosť. Existuje švédsky model, kde zásluhovosť je aj v rámci štátneho poistenia. Čiže, pán kolega, o tom to je. Ľavica – pravica.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Hraško.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Kollár, prichytili ste smerákov, ako sa hovorí, so spustenými gaťami. Presne ste im odkryli doterajšie klamstvá a opäť zdôrazním tendenčné podávanie informácií a teda zavádzanie občanov.
Zdôrazním aj to, že ste povedali, že je potrebné riešiť systémovo náš dôchodkový systém kvôli demografickému vývoju, o ktorom som aj ja v minulosti viackrát hovoril v rozpravách k II. pilieru. Takže ani štvrté otváranie II. piliera nerieši situáciu v dôchodkovom poistení. Tu ide naozaj len o to, aby čo najviac ľudí vystúpilo z II. piliera a tí, ktorí naozaj, ktorých smeráci nastrašia, sa zľaknú a vystúpia a tým pádom odovzdajú peniaze svoje do štátu, pretože tým pádom sa takto dostane do Sociálnej poisťovne ešte viac financií, ktoré zatiaľ odchádzajú na súkromné účty sporiteľov. Tým pádom ministerstvo financií nebude musieť sanovať tú sekeru, ktorou dotuje štát výplatu dôchodkov súčasným dôchodcom.
Takže ja budem naozaj veľmi zvedavý, čo na to povie pán minister, pretože ako na vás reagovala aj jedna kolegyňa, že čísla si ona vie pozmeniť. Tak čísla netreba pozmeňovať, treba ich len správne interpretovať a nezavádzať občanov tejto krajiny.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Kollár.