46. schôdza

Ďakujem vám za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vážená verejnosť, zaspomínal som si pri tejto téme na rok 2002, keď som prišiel na prechodný pobyt do Zvolena z Humenného. V Humennom sme mali separovaný odpad v tom roku už tradičný a vo Zvolene mi chýbali akékoľvek kontajnery na separovaný odpad, čo ma teda ako Východniara, ktorý prišiel na povedzme o niečo vyspelejšie stredné Slovensko po stránke niektorých parametrov, zarazilo a išiel som na mestský úrad. Zhodou okolností tam bol vtedy vo vysokej funkcii jeden z dnešných našich kolegov, to nie je podstatné, že kto a mal som s ním takú zaujímavú diskusiu o tom, že prečo tam teda nie sú tie zberné nádoby, že ja ako Humenčan som na to zvyknutý a odpoveď bola tá, ktorá tu práve pred chvíľočkou rezonovala medzi dvomi kolegami, že hovoril mi ten vysoký predstaviteľ mesta, ktorý ma prijal ako neznámeho občana, ktorý sa stal prechodným obyvateľom mesta, že je to teda nevýhodné pre mesto a že preto to tam nie je.
Tá debata nemala nejaké rozuzlenie, ja som odišiel nespokojný, ale viete, čo sa stalo? Zaujímavá vec a to dávam iba ozaj na, ako informáciu na úvod, neuplynulo veľa mesiacov a mesto Zvolen kontajnery na ten odpad má. Ja nepochybujem, že čo tu odznelo aj z úst pána poslanca Simona, že môže byť tu ten ekonomický faktor, ale dovoľte, aby som sa na to pozrel aj pohľadom občana, ktorý môže mať záujmy ekonomické v prvom rade, ja viem, že sú najtvrdšie, ale možno, pripusťme, že je nemálo aj občanov, ktorí majú záujem na tom, aby naša krajina bola z hľadiska čistoty čistejšia, ako je.
A teraz chcem zdôrazniť jeden moment, ktorý ma na tomto zákone veľmi upútal a priznám sa, aj potešil. Ak si pamätáte, v jednom českom filme na záver sa hovorí taká pekná veta, je to veľmi známy film, že: "A pane kolego, tam napíšte, že študent, študent má také srdce." A ja to používam iba ako analógiu, že podľa mňa aj tento veľmi zložitý a rozsiahly zákon, kde sa musím úprimne priznať, že som si ho nedoštudoval do tej podoby, aby som bol možno tak zdatným oponentom, ako pred chvíľočkou moji kolegovia z opozície, tak tento zákon má svoje srdce, ktoré mne sa celkom páči, lebo mám pocit, že napriek všetkým polemikám, ktoré tu vedieme, vlieva do jednotlivých paragrafov zdravú potrebnú krv z hľadiska tematiky odpadu.
To srdce ja nachádzam v § 6, kde je záväzná hierarchia, ktorá hovorí o tom, ako sa máme my správať z hľadiska odpadu. Slovíčko záväzná podtrhujem, pretože sa mi zdá, že ak teda uznáme význam slov, tak tá záväznosť naozaj je platná pre všetkých 200 strán tohto zákona a pre celé naše konanie z hľadiska odpadu a to srdce, tá hierarchia v tom § 6 hovorí o tom, že sme povinní postupovať v nasledovnej postupnosti, v postupke.
Najprv sa musí zabezpečiť, aby pri všetkých našich konaniach odpad ako taký nevznikal. To znamená, že to by malo byť zohľadnené pri každých rozhodovaniach, ktoré sa týkajú potencionálneho vzniku odpadu, ktorého vieme, že produkujeme obrovské množstvá a nie je to v záujme, aby sme produkovali. Súhlasím teda s tým, že toto je na vrchole toho snaženia.
Druhý bod tejto postupnosti hovorí v § 6, že ak teda už okolnosti nastali a potencionálny odpad by mohol vzniknúť, tak sme povinní urobiť kroky pre to, aby tento potencionálny odpad nebol odpadom, ale aby sa opätovne použil.
A až v treťom kroku prichádza tu často citované dneska slovíčko, že ak teda nedokážeme ho opätovne použiť a tak zabrániť vzniku odpadu, máme ho recyklovať. Ak ho nedokážeme recyklovať, máme urobiť nejaké ďalšie opatrenie, ktoré by bolo ešte stále, hoci už nie tak dobré ako recyklácia, ale v súlade s tým, aby odpad bol čo najmenej škodlivý a máme ho použiť iným spôsobom. Tam je v tomto prípade zákon, ak jeho autor nie je celkom presný, ale mám na mysli povedzme energetické spracovanie podľa dôvodovej správy a až na 5. mieste, ak už sme si neporadili podľa tejto postupnosti v týchto štyroch bodoch záväznej to hierarchie, máme možnosť, respektíve povinnosť pristúpiť k likvidácii odpadu a baviť sa o tom, ako ho separovať, ako ho triediť a všetky tie ostatné súvislosti, ktoré tu zaznievajú.
Tak sa mi zdá, že ak to mysleli autori vážne, tak je to teda veľmi dobrá idea a ak ju teda budeme aj v plnom rozsahu akceptovať, tak môže zabrániť množstvu problémov, o ktorých tu dnes hovoríme z hľadiska ceny, z hľadiska povinností, ktoré ja nespochybňujem, ale ja by som stále chcel zdôrazniť práve tento moment, ktorý sa mi zdá v tej čisto občianskej rovine, teda z pohľadu človeka, ktorý má záujem samozrejme platiť málo, ale vieme, že odpad produkujeme, aby sa krajina riadila podľa tohto § 6.
A teraz sa dostanem úplne ku konkrétnemu príkladu, ktorý je vlastne jediným bodom môjho vystúpenia a je to príklad, na ktorom by som práve chcel využiť túto postupnosť. Existuje tu totižto jeden odpad, ktorým mňa dlhodobo trápi, ešte keď som bol v správnej rade EKOPOLIS-u, tak som kedysi mal taký aj dosť taký návrh, možnože hurónsky, že viete, čo? Keď to naozaj odmietajú všetky organizácie, tak ten odpad donesme, možno by sa to páčilo kolegovi Alojzovi Hlinovi, donesme ho pred parlament a tam im to nasypme a držme ho tam dovtedy, kým neschvália iný zákon, ktorý by to umožnil, aby sme si s týmto neporiadnym odpadom konečne poradili. Je to odpad, ktorý začal vznikať v roku 1989, história nie je taká stará, myslím, že v tom čase bol prvým producentom slávny slušovický predseda, respektíve JZD Slušovice, bol to vtedy taký boom a odvtedy máme momentov tohto prvku, tohto odpadu stámilióny. Máme ho doma, máme ho v obchodoch, no a máme hlavne vo všetkých potokoch, priehradách, dolinkách, v rigoloch, v lese. Mám na mysli tie už dnes spomínané PET fľaše. Ja viem, že to nie je odpad ani najnebezpečnejší, ani najvážnejší z hľadiska možno toho, čo zaťažuje našu krajinu, ale rozhodne ho považujem za jeden z najškaredších a veľmi by som navrhoval, aby sme tú vysoko odbornú diskusiu, ktorá určite má svoje opodstatnenie a dobre, že sa tu vedie, aby sme ju doplnili aj snahou, že ak teda tá hierarchia platí, tak dovolím si len povedať do druhého čítania, sa zamyslime nad tým, aby paragrafy od 52 vyššie, ktoré hovoria o vratných obaloch a o obalových odpadoch ako takých, aby boli doplnené o také účinné momenty, ktoré, a tým si plním svoje také isté nadšenie pre likvidáciu týchto odpadov, aby sme dokázali zabezpečiť to, že by tieto obaly neboli tak všade, ako ich naozaj napriek všetkým doterajším postupom a separácii máme.
Ja viem, je to teda vždy možné oponovať, množstvá rôznych pohľadov, pretože výrobca povie, veď je to veľmi lacné, pevné, ľahké, nič lepšie neexistuje, občan si na to tiež pomaly zvykol, takže aké tam opozičné tvrdenia o tom, že tento obal by mal byť až takým veľkým problémom. Ja si dovolím povedať, že on naozaj je závažným problémom a dovolím si v tejto chvíli aj upozorniť na to, čo sa nachádza aj na stránke Úradu verejného zdravotníctva, že aj keď sa tam vyvracajú obavy, že by tam boli závažné zdravotné súvislosti spojené s týmto obalom, ale keď si to prečítate dôsledne, tak sa tam vlastne pripúšťa, že áno, ale za podmienky a musia tam byť dodržané všetky výrobné postupy. A tie ohrozenia, nechcem šíriť poplašné správy, ktoré sa nachádzajú na rôznych nosičoch správ, ktoré možno nie sú vždy overené, hovoria o tom, že to naozaj nie je vždy stopercentne bezpečné a aj Úrad verejného zdravotníctva pripúšťa, že slnečná energia, slnečné svetlo, ktoré dopadá na fľaše, ktoré majú svoj obsah, tento obsah znehodnocujú spôsobom, ktorý už môže byť zdraviu škodlivý.
Tak by som to chcel zhmotniť, aby sme tento problém predsi len vyriešili, aj keď tým nespasíme svet, ale spasíme množstvo škaredých pohľadov na našu krajinu, milióny fliaš napriek separácii sa nachádzajú na rôznych miestach a tu by som si dovolil povedať, urobme to takto. Nech naši výrobcovia napriek tomu, že sa budú držať svojej predstavy, že nič ekonomickejšie neexistuje, urobia to opatrenie, aby sa tieto obaly považovali v duchu tohto zákona za vratné. To znamená nič iné, žiadam len od nich, aby dodržali hierarchiu, ktorú pán minister a jeho ľudia nám ponúkli v tomto zákone. Ak to myslíme vážne, ak to naozaj platí, tak potom musíme urobiť všetko preto, aby tieto PET fľaše boli vratnými obalmi.
Ja viem, už roky sa hovorí o tom, prečo nemôžu byť, aké sú s tým problémy a dokonca sa hovorí aj o tom, že aké sú s tým, keby sa to aj urobilo, vyriešilo technicky, aké sú s tým finančné náklady spojené pre občana. No ale, vážený občan, keď si kupujeme fľašu minerálky dvojlitrovú za 70 centov, my si myslíme, že tá fľaša je v tej chvíli zadarmo a že 70 centov ide za tú minerálku? Však tá fľaša je drahšia ako tá minerálka. A kto ju zaplatí? Občan. Mňa chce niekto presvedčiť, že pre mňa je výhodnejšie zakaždým tú fľašu zaplatiť a považovať ju za odpad?
Takže aj, milý obchod, napriek všetkým svojim výhradám, ktoré určite voči takémuto názoru vznesieš, tak sa na to pozrime tak, že ministerstvo ti odkazuje, že si povinný podľa § 6 tento odpad považovať, teda využiť predovšetkým tak, aby odpadom nebol a urobiť z neho vratný obal. Ak to nejde s tým mäkkým PET materiálom, tak tu dám tie karbonátové, tie sa vracali kedysi. No jasné, ľahšia cesta je nerobiť, pretože je s tým nejaký problém. Je s tým naozaj taký problém, keď voľakedy boli všetky minerálky v skle? A pivo je dodnes? Naozaj je to neriešiteľné? Keby sme sa vrátili k tomu sklu a keď sa pozrieme na Utekáčske sklárne, poltárske a ďalšie sklárske, nebola by to aj otázka, nechcem to zjednodušovať, lebo aj voči tomu sa nájde kopu výhrad, ale nebola by to otázka oživenia aj sklárskeho priemyslu Slovenska, ktorý voľakedy mal svoje tradície? Bol by som teda veľmi rád, keby sme teda povedali, že PET fľaše by mali byť predovšetkým vratné.
A poďme ďalej, lebo možno sa naozaj nájde argumentácia, ktorá povie nie, v tejto hierarchii nemôžeme takýmto spôsobom uznať, že by sme mohli túto dvojku, tú povinnú obnovu tohto materiálu na opätovné využitie splniť, tak to ideme recyklovať. A v tom prípade by som poprosil, aby sme sa pokúsili do druhého čítania nájsť riešenie, ktoré by zabezpečilo, že by každá PET fľaša bola vykupiteľným odpadom.
Zase si pomôžem spomienkou na železný odpad, ktorý do roku 1990 sme mali v našich lesoch, našli ste tony železa. Akonáhle to bolo komerčne zaujímavé, tak zmizli články z pásakov, celé traktory, laná. Jednoducho dneska si dovolím tvrdiť, že železný odpad sa nenájde a vieme prečo a vieme, že teda hej, tam to fungovalo z hľadiska komerčnej výhodnosti. Urobme to komerčne výhodné aj pre PET fľaše. Prečo by nemohli sme vkomponovať do tohto zákona myšlienku o tom a povinnosť, nie myšlienku, že PET fľaša sa teda bude vykupovať a k tomuto zaviazali výrobcu, aby teda bola recyklovateľná v plnom rozsahu, sa musí najprv dostať do toho zberného dvora a na spracovanie. Keďže milióny fliaš máme v prírode, v krajine, tak sa tam asi nedostáva. Asi to nefunguje. Myslím, že by bolo veľmi dobre, keby sme sa zhodli na tom, že nechcem tu hádzať nejaké cifry, pretože to je vec určite kalkulácie, podrobnejšie, ale keby tam bola cena, ktorá by bola dostatočne atraktívna za to, aby ľudia tak, ako vyzbierali to železo, aby vyzbierali aj PET fľaše, respektíve aby nedopustili, aby sa PET fľaše pohadzovali po našej krajine v takom obrovskom množstve.
Viem, že možno pán poslanec Huba ma doplní, lebo sme sa na tú tému viackrát už rozprávali, že sú krajiny vyspelé, kde napríklad na tom založili aj istú spoluprácu s bezdomovcami a ktorí proste majú k tomu, ale to možno by som vstúpil do toho, čo možno povie on, takže len by som v tejto situácii zdôraznil, že je určite v záujme našej krajiny riešiť odpady komplexne, mne sa veľmi páčila aj tá hĺbka, ktorú vniesol do toho pán kolega Muránsky, aj pán kolega Simon, tie ich pohľady. Ja sa v tejto chvíli nepúšťam do konkurencie s ich hĺbkovým vnímaním tohto zákona, ale vrátim sa v závere iba k tomu, čo som už zdôraznil, ak to myslíme vážne s tým § 6 a táto hierarchia platí a ak ju teda aj uplatníme, tak potom sa nemôže stať nič iné, len to, že ako hmatateľný príklad toho, že to funguje, sa stane fakt, že stovky miliónov PET fliaš, ktoré sme vyrobili za posledných 25 rokov a z ktorých sa veľká časť nachádza v krajine, z našej krajiny zmiznú. To bude pre mňa argument a dôkaz toho, že tento zákon je dobrý a že to naozaj funguje podľa tej hierarchie, ktorú som spomenul. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Súhlasím v plnom rozsahu s predrečníkom, že zálohovať a následne vykupovať by sa mali aj plastové obaly podobne, ako je tomu pri časti sklených či iných obalov. Ak naozaj chceme, aby tento zväčša mimoriadne rezistentný a obťažujúci odpad z obalov prestal zamorovať naše okolie, musíme zaviesť účinné mechanizmy na to, aby sa tieto obaly, pokiaľ možno, vôbec odpadom nestali a keď sa už odpadom stanú, aby bolo výhodné ich na príslušnom mieste odovzdať. Určitá forma zálohovania PET fliaš je potrebná bez ohľadu na to, či pôjde o vratné obaly na viacero použití, alebo či sa po vrátení budú recyklovať. Bez toho našu krajinu odpadu z týchto obalov, ktorý začína nadobúdať skutočne hrozivé rozmery, nezbavíme.
Ako tu už bolo povedané, Slovenská republika vrátane predkladateľa tohto návrhu zákona sa hlási k medzinárodne uznávanej hierarchii nakladania s komunálnym odpadom, v rámci ktorej je top prioritou prevencia samotného vzniku odpadov. Aj návrh zákona sa k tejto hierarchii verbálne hlási, ale nemám z neho istotu, že všetky kroky a opatrenia, ktoré navrhuje a prináša, sa touto filozofiou aj skutočne riadia a vytvárajú predpoklady pre to, aby sa radikálne znížilo množstvo produktov, ktoré sa stávajú odpadom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Ďakujem aj pánovi kolegovi Hubovi za slová, ktoré zaznievajú skutočne v súlade s mojím hlbokým presvedčením, že je to riešiteľné a možno poviem, ešte dopoviem to, čo som mohol povedať od tribúny, že mám chuť a tak som to aj odporučil svojim kolegom v klube, tento návrh zákona podporiť a tak to aj urobím, aby išiel do druhého čítania, avšak s tým, že to, čo som hovoril ako príklad úprimnej funkčnosti tej hierarchie s § 6, by som teda očakával, že vznikne v tomto časovom priestore možnosť na to, aby sa reálne problém, konkrétny problém PET fliaš, ktoré sú istým symbolom nezvládnutia odpadového hospodárstva, zakomponoval do zákona takým spôsobom, aby naozaj sme sa zbavili tohto odpadu, ktorý je veľmi hmatateľný a viditeľný. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, ako geograf, environmentalista, krajinný ekológ, ochranár a turista sa už viac ako pol storočia potulujem krížom-krážom slovenskou krajinou a často rozmýšľam, čo ju najviac charakterizuje, aký prívlastok by ju najlepšie vystihol? Česi majú svoju stovežatú Prahu, Fínsko je krajina tisícich jazier a Slovensko by sa mohlo nazývať krajinou desiatok tisíc čiernych skládok. Zároveň som zistil, že sme najkresťanskejší národ na svete. Ako som na to prišiel? Jednoducho. Kým iní majú stromčeky ozdobené iba na Vianoce, my ich máme ozdobené všetkým možným niekoľkokrát do roka po každom stúpnutí a následnom klesnutí hladiny našich tokov a potokov. Ak sa nás cudzinec opýta, v čom v rámci Európy vynikáme, môžeme sa hrdo pochváliť, že sme na špici krajín, ktoré nerecyklujú svoj odpad, ale primitívne ho hádžu v lepšom prípade na skládky, v horšom do lesa a do potoka. Ak sa bude pýtať ďalej, ako je možné, dokonca v krajine, ktorá sa pýši členstvom v elitných kluboch, ako je Európska únia či OECD, ako je to teda celé možné, naskytá sa jediná odpoveď, lebo nám to nevadí.
A pod tým nám, myslím obyvateľov tejto krajiny od ústavných činiteľov až po posledného bezdomovca, môžu neveriacky krútiť hlavou, to naozaj nikoho nezaujíma, že odpady sú na jednej strane obťažujúce a znižujúce kvalitu života a na druhej sú vzácnou druhotnou surovinou, na ktorej sa dá zarobiť, rozumným využitím ktorej sa dajú šetriť zdroje, suroviny, energia, peniaze? Aj u nás by kdekto chcel s odpadmi vybabrať a ešte k tomu zarobiť, dokonca v zberných surovinách neraz skončia aj veci, ktoré odpadom vôbec nie sú, ale každý pritom pozerá len na svoj prospech, bez ohľadu na to, že je to v neprospech nás všetkých. Môžu sa prekvapení cudzinci ďalej pýtať: "A čo na to Európska únia a jej smernice, ktoré sú pre Slovensko záväzné?" Odpoveď: "Naučili sme sa ich plnenie vykazovať na papieri a v skutočnosti ich obchádzať."
Ale predsa ešte raz, prečo vlastne štát, obce a podnikatelia nechápu odpad dôsledne ako vzácnu druhotnú surovinu? Lebo je to sféra, v ktorej sa nedá tak ľahko kradnúť a zbohatnúť, ako v niektorých iných a lukratívna je zrejme len časť odpadov? A prečo nedokážeme na Slovensku ľudí motivovať, aby komunálny odpad dôsledne separovali, aby nekončil, ako už bolo povedané, v lese či v potoku, ale tam, kde má, keď by to bolo výhodné nielen pre prostredie, v ktorom ľudia žijú, ale aj pre ich vlastné peňaženky? Asi preto, lebo v tomto štáte málokomu ide o skutočne viacnásobne výhodné a dlhodobé riešenia, ale len o fiktívne a krátkodobo "výhodné riešenia". "Prečo sa nepoučíte z pokročilejšieho alebo pokročilejšieho zahraničia? Prečo s ním viac nespolupracujete?" - môže sa ďalej vyzvedať zvedavý cudzinec. Ale áno, spolupracujeme so zahraničím, a to tak, že odtiaľ dovážame ďalší odpad. Asi máme pocit, že toho svojho máme málo.
Ale naozaj nikomu na Slovensku nevadí, že je to tak? Áno, bolo tu pár bláznov, ktorým to nielenže vadilo, ale ktorí obetovali roky života a kvantum energie tomu, aby bolo Slovensko čistejšie a zdravšie. Postupne však celkom logicky rezignovali, lebo pochopili, že hlavou múr ignorantstva, nedvižnosti a nevraživosti neprebijú. Je to tragédia, ale je to tak. Ale veď vláda, a nielen táto, už roky sľubuje riešenie. Lenže k tomu, čo navrhlo príslušné ministerstvo a vláda, opakovane prišli tisícky kritických pripomienok, čiže množstvu postihnutých zrejme ministersko-vládne riešenia nevyhovujú.
Zároveň predkladateľ nového zákona o odpadoch priznáva, že na väčšinu Slovenska nebude mať nový zákon žiadny vplyv. Ako som na to prišiel? Jednoducho. Mnoho ľudí v tejto sále tvrdí, že vraj väčšina Slovenska patrí do niektorej kategórie chránených území. Predkladateľ však konštatuje, že zákon nebude mať žiadny vplyv na chránené územia. Ak na túto dvojicu tvrdení aplikujeme inštitút formálnej logiky, dospejeme k záveru, že zákon na väčšinu Slovenska nebude mať žiadny vplyv. Ale veď z dôvodovej správy k predloženému návrhu vyplýva, že zákon by mal dramaticky zmeniť situáciu na Slovensku, a to celoplošne a Slovensko by vďaka nemu v krátkom čase malo prestať byť smetiskom Európy. Inými slovami, zákon v prípade svojho prijatia, aspoň dúfam, sľubuje okrem iného nasledovné:
1. vysporiada sa skutočne dôsledne s čiernymi skládkami.
2. zabezpečí, aby sa komunálny odpad dôsledne triedil.
3. bude garantovať, že vytriedený odpad sa neocitne opäť niekde na spoločnej skládke, či v spaľovni.
4. zabezpečí, aby sme v dohľadnom čase, teda aby v dohľadnom čase komunálny odpad definitívne nekončil na skládkach a aby sa so skládkovaním postupne úplne prestalo, ako je tomu v niektorých západoeurópskych krajinách.
5. zabráni dovozu odpadu zo zahraničia.
6. vytvorí legislatívne predpoklady toho, aby sa dôsledne dodržiavala hierarchia v hospodárení s odpadmi.
7. bude sa snažiť zohľadniť a zapracovať všetky zmysluplné pripomienky z externého prostredia.
Teraz malá poznámka k tomu, čo som povedal. Aby bolo jasné, svojimi kritickými až ironickými poznámkami som nechcel a priori znevážiť proces prípravy tohto zákona, ktorý bol náročnejší a v mnohom aj kvalitnejší v porovnaní s prípravou niektorých iných zákonov z tejto rezortnej dielne, však, pán minister? Išlo mi len o to, aby nový zákon skutočne priniesol sľubovanú zmenu k lepšiemu, a to zásadnú zmenu k lepšiemu, lebo tá je v prípade Slovenska absolútne nevyhnutná. Viaceré skutočnosti ma však napĺňajú obavami, že to až také jednoduché a ružové nebude, a to nielen preto, lebo vyčistiť tento Augiášov chliev by bolo náročné aj pre antického hrdinu, nieto ešte pre pána ministra Žigu.
Takže z mojej strany len pár celkom vecných pripomienok, poznámok a otázok. Hneď v § 6 ods. 1 a 2 sa dozvedáme, že obec môže uprednostniť energetické zhodnocovanie pred materiálovým, ak sa to ukáže byť výhodnejšie. A má dokonca možnosť uchádzať sa o podporu štátu. Nie je to však ľahko zneužiteľná výnimka? Chce sa vraj zabrániť tomu, aby nevyšlo úsilie pri triedení odpadu nazmar. Naozaj sa to dosiahne? Ja som nástroje, ktoré by to skutočne garantovali v návrhu zákona, nenašiel.
Autorizácia spracovateľov. Sú tam zabudované poistky a aby nebolo možné uprednostňovať blízke osoby? Aká je filozofia a metodika výpočtu tzv. obvyklých nákladov, s ktorými sa operuje v zákone? Na rozdiel od vlastníka a nájomcu pozemku, ktorý tak musí urobiť, každý iný má len právo oznámiť čiernu skládku. Teda môže, alebo musí? A doteraz nemohol? A čo bude ďalej? Bude niekto z kompetentných úradníkov konečne sankcionovaný za to, že o čiernej skládke vie, ale nekoná?
Zavádza sa povinnosť odoberať z obce všetok triedený odpad. Dosiaľ takáto povinnosť nebola? Máme to chápať ako priznanie predkladateľa, šéfa príslušného rezortu, že doteraz sme nechali občanov v potu tváre separovať odpad, ktorý potom skončil aj tak na jednej spoločnej hŕbe? Čo zákon zmení v súvislosti s povestnými PET fľašami, téglikmi, mikroténovými vreckami a podobnými plastovými obalmi, ktoré čím ďalej, tým viac zamorujú našu krajinu? Nezdá sa mi, že by v tejto sfére zákon sľuboval skutočne zásadnú zmenu. O tom sme pred chvíľou hovorili.
Už som spomínal, že predkladateľ nepredpokladá vplyv zákona na chránené územia. Rád by som vedel, ako je to myslené. Čo sa vlastne zmení v prípade stavebného odpadu? Prečo sa preferuje využívanie stavebného odpadu len ako materiálu pri výstavbe komunikácií? Nemala by platiť skôr zásada, že sa má podľa možnosti opäť využiť pri akejkoľvek výstavbe, vrátane bytovej? Napríklad tehly, drevené konštrukcie, kovové prvky a podobne. Zákon sa určite nezaobíde bez množstva vykonávacích predpisov. Otázka je, prečo nie sú predložené spolu s návrhom zákona?
Ako to bude s presunom a následným využitím prostriedkov z recyklačného fondu do environmentálneho fondu? Zákon by mal podľa mňa obsahovať striktné usmernenie, aby sa tieto zvyšné prostriedky, ktoré sa v recyklačnom fonde ocitli, logicky za účelom recyklácie odpadov, na tento účel aj použili, hoci aj v rámci envirofondu, do ktorého sa majú presunúť.
Ako sa naložilo s množstvom pripomienok z medzirezortného pripomienkového konania? O tom sme sa tiež zatiaľ veľa nedozvedeli, lebo okrem toho, že tých pripomienok bolo obrovské množstvo, neboli hocijaké a ich autorom nebol hocikto. Podľa združení reprezentujúcich približne 80 % trhu v oblasti zberu a recyklácie odpadov na Slovensku návrh zákona nerešpektuje súčasné podnikateľské subjekty pôsobiace v odpadovom hospodárstve, nepodporuje a nerozvíja možnosti zberu, recyklácie a nakladania s odpadmi, naopak, smeruje k útlmu odpadového hospodárstva, čím zvyšuje závislosť Slovenskej republiky od zahraničných kapacít trhu s odpadmi a porušuje zásady sebestačnosti a blízkosti podľa smernice č. 2008/98 ES o odpade. To citujem zo stanoviska týchto subjektov a ak by som mal byť konkrétnejší, vo svojom stanovisku uvádzajú ďalej aj toto, citujem: "Navrhovaný zákon o odpadoch nepriamo smeruje k monopolizácii odpadového hospodárstva zahraničnými výrobcami a dovozcami, k znižovaniu investícií do odpadového hospodárstva, separovaného zberu a recyklačných zariadení v Slovenskej republike, k ohrozeniu zamestnanosti. Taktiež nekontroluje finančné toky, znižuje efektívnosť recyklácie a nakladania s odpadmi. Zvyšuje ceny za odpady a nezabezpečuje rozvoj zhodnocovania odpadov v Slovenskej republike. Predkladaný návrh zákona je vo svojej podstate privatizáciou existujúceho slovenského odpadového hospodárstva vybranou skupinou organizácií zodpovednosti výrobcov, je protiprávny a zrejme aj protiústavný", a tak ďalej, a tak ďalej.
Preskočím, sú to určite veľmi vážne obvinenia zo strany veľmi reprezentatívnej skupiny subjektov, takže očakávam veľmi konkrétne odpovede pána ministra na otázky a zdrvujúcu kritiku návrhu, s ktorou podobne, ako moji predrečníci páni poslanci Muránsky a Simon, prichádzajú. Ja sa nechcem hrať na arbitra, skôr som v zhode s kolegom Mičovským v tom, že tento zákon sa dá vylepšiť v druhom čítaní a nie som pevne rozhodnutý hlasovať proti nemu, to by som si netrúfal. Ja si osobne myslím, že až prax ukáže, ako to teda celé dopadne, je to trošku taký, taký veľký experiment, ale ešte si dovolím pár poznámok.
Tiež by ma zaujímalo, ako je to v skutočnosti s často spomínaným stanoviskom Európskej komisie? Je to s ním totiž trochu ako s povestnou Chartou 77. Každý o nej hovoril, ale nikto ju nečítal. Môžeme poznať autentické znenie tohto stanoviska, ak nie, tak prečo? Zlé jazyky tvrdia, že do Bruselu išla na posúdenie len časť zákona. Iní zase upozorňujú na to, že pripomienky Bruselu neboli také nevinné, ako tvrdí ministerstvo. Aká je teda pravda?
Ešte pár slov k mimovládkam, ktoré sa zúčastnili na medzirezortnom pripomienkovom konaní. Za všetky spomeňme aspoň dubnickú environmentálnu skupinu, ktorá je priekopníkom vo sfére separovaného odpadu na Slovensku. Tejto sa na zákone nepáči napríklad dlhý interval, ktorý si ministerstvo naordinovalo pri predkladaní vyhodnotenia priebežného plnenia cieľov programu, predchádzania vzniku odpadu a navrhujú ho skrátiť zo šiestich na dva roky. Takisto považujú za nedostatočné, aby ministerstvo predkladalo vláde na schválenie vyhodnotenie programu odpadového hospodárstva, skrátene POH Slovenskej republiky, iba raz za päť rokov a navrhujú, aby sa táto lehota taktiež skrátila na dva roky. Takisto požadujú, aby aj v obci bola uložená povinnosť každé dva roky spracovať a predložiť okresnému úradu, ako aj obecnému, resp. mestskému zastupiteľstvu, vyhodnotenie plnenia POH obce. Chcú tiež, aby materiálové zloženie odpadu bolo zrejmé bežnému občanovi. Navrhujú tiež väčšiu slobodu občana pri určovaní intervalu odvozu ním vyprodukovaného komunálneho odpadu, chcú upraviť povinnosť obce pri nakladaní s objemným odpadom. A napokon chcú docieliť stav, aby obec z poplatkov za uloženie odpadu nedotovala ich zneškodňovanie, lebo takéto počínanie obcí je v príkrom rozpore s celoeurópsky uznávanou hierarchiou a cieľmi odpadového hospodárstva, ako aj so zmyslom existencie zákona o poplatkoch za uloženie odpadov. Čiže toľko k niektorým požiadavkám a návrhom mimovládok.
Záverom len toľko, že z vyššie uvedených dôvodov sa pripájam ku kolegom Muránskemu a Simonovi s návrhom, aby sa zákon predsa len vrátil predkladateľovi na dopracovanie, čo by mu, okrem iného, umožnilo ešte raz sa zamyslieť nad zmysluplnými pripomienkami a návrhmi z medzirezortného pripomienkového konania a tiež dôsledne pripraviť a prediskutovať všetky potrebné podzákonné normy, vykonávacie vyhlášky, metodické príručky a podobne, aby bol zákon skutočne vykonateľný a nespôsobil hneď od začiatku priveľký chaos.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim a zaznievanie gongu.)

Figeľ Ján, podpredseda NR SR
Prosím o kľud v sále.

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem aj pánovi poslancovi Hubovi, pretože myslím si, že povedal veci, ktoré povedal nielen z naštudovania návrhu zákona, ale aj z vlastného života, ktorý je poznačený práve úprimnou snahou o tom, aby veci platili reálne v krajine a teda aj z hľadiska čistoty, ktorú sledujeme pri zákone o odpadoch, je to vec, ktorú by sme mali uplatniť na prvom mieste. Ja by som sa pridal ešte aj k tomu, čo si hovoril, pán poslanec, ohľadom požiadavky na pána ministra, aby sme pripomienky z medzirezortného konania, ktoré adresovali renomované osobnosti, počuli zodpovedané tak, aby sme mali pocit, že naozaj ministerstvo sa vysporiadalo s ich vážnosťou, pretože ich bolo neobvykle veľa a boli neobvykle vážne. A ďalšie, čo chcem oceniť v tvojom vystúpení, je aj ten istý pohľad z hľadiska budúcnosti, perspektívy, z hľadiska snahy, aby sme považovali tento zákon nie za zákon, ktorý má platiť v najbližšom období, ale zákon, ktorý má na dlhé roky pomôcť, ak nie vlastne na celú budúcnosť, tejto krajine byť čistejšou. Ak máme dnes krajiny, ktoré sú na východe od nás a hodne ďaleko na východe, ktoré sú spomínané mnohokrát v nie veľmi lichotivých súvislostiach a sú to krajiny, ktoré dokázali už dnes stopnúť PET fľaše alebo igelitové sáčky, tak si myslím, že by sme sa mohli práve z tohto pohľadu poučiť a povedať si, že naozaj tá hierarchia v tomto zákone obsiahnutá stojí za to, aby sme ju nielen čítali, ale aj uplatnili. Ďakujem.

Ďakujem pekne, veľmi stručne... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ Ján, podpredseda NR SR
Dámy a páni, (zaznievanie gongu) dve minútky ešte.

Huba Mikuláš, poslanec NR SR
Chcem sa poďakovať kolegovi Mičovskému za priaznivú reakciu a aj za to, že zvýraznil niektoré veci, ktorých som sa ja dotkol len stručne, vrátane toho, že by sme naozaj očakávali kvalifikovanú reakciu, nie teraz jednominútovú nejakú kritiku opozície na, v záverečnom slove pána ministra, ale naozaj systémové a konkrétne odpovede na tie zásadné pripomienky, ktoré odzneli tu a ktoré odznievajú aj v stanoviskách kompetentných inštitúcií a subjektov. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ja som sa prihlásil hneď na začiatku. Pán predseda, chcel by som navrhnúť, aby sme hlasovali o tom, že o otvorení II. piliera. To je presne to hlasovanie, ktoré nás čaká pred, o chvíľku, aby sme ho presunuli na nasledujúcu schôdzu preto, lebo pán poslanec Kaník podal pozmeňovací návrh, ktorý výrazným spôsobom, výrazným spôsobom rieši pravý dôvod, pre ktorý je otvorený II. pilier. (Reakcie z pléna.) A myslím si, že by sa vytvoril priestor pre širšiu dohodu na to, aby sa ľuďom, ktorí v II. pilieri nemajú vyplácané rovnaké dôchodky ako v I. pilieri, dorovnali. Myslím si, že by si to zaslúžilo dlhšiu diskusiu. Neverím, že proste takýto, takáto vôľa na diskusiu by sa nenašla aj u poslancov vládnej koalície, respektíve u poslancov vlády a preto poprosím hlasovať o tomto odklade, je to rozumné. V každej inej krajine to neriešia horúcou ihlou, alebo nešijú horúcou ihlou, tak to nerobme ani my.