46. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
5.2.2015 o 18:09 hod.
Ing. CSc.
Ján Mičovský
Videokanál poslanca
155.
Ďakujem vám za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Kolegyne, kolegovia, vážení občania, už možno sa teraz nevyvinie tá diskusia tak zaujímavo a by som povedal tak živo a temperamentne, ako to bolo pred jej prerušením ešte pri doobedňajšej časti nášho zasadnutia, ale napriek tomu verím, že zmysluplne sa dá pokračovať, a ja som rád, že tá diskusia mala parametre, aké mala, a rovnako som rád, že v nej môžeme v tejto chvíli pokračovať. Dovolil som si teda požiadať o vstup kvôli tomu, že istú rekapituláciu v tejto fáze rokovania o tomto zákone považujem za účelnú.
Napojím sa na pána poslanca Hrušovského, ktorý vystúpil so zaujímavým príspevkom v rozprave doobeda, a naozaj chcem oceniť aj z takého pohľadu človeka, ktorý vnímal pána Hrušovského ako ústavného činiteľa v časoch, keď som nemohol ani len náznakom tušiť, že raz budem mať česť s ním diskutovať na takéto závažné, doslova ústavne témy. Tým nechcem naznačiť, že v tejto chvíli sa cítim byť partnerom pre túto diskusiu pánovi poslancovi Hrušovskému takým, ktorý by mohol byť partnerom z hľadiska jeho skúseností, čo len trocha sa vyrovnávajúci. Ale to ani nie je možno ani možné, ani potrebné, aby som sa snažil o takúto pozíciu, skôr chcem uistiť, aj keď v tejto chvíli neprítomného pána poslanca Hrušovského, že veľmi rád, a verím, že je to možné, sa pokúsim o vyrovnanie sa s ním v snahe úprimne vychádzať z presvedčenia tak jeho, ako aj môjho – a dokonca pán poslanec Hrušovský je aj tu, nechcel som naznačiť, že by ste tu teda povinne mali byť, ale ďakujem –, že teda naše úmysly sú vyslovene poctivé a na základe ústavných a od ústavy odvodených zákonov chceme si vykonávať svoj mandát tak dobre, ako je len možné, a že sme sa práve na tomto zákone tak trocha zasekli a zistili sme, že možno sme začali otvárať aj témy, ktoré ani neboli v úmysle predkladateľov, aby sme sa k nim dostali, tak to možno len oceniť, pretože práve pán poslanec Hrušovský naznačil, a myslím si, že celkom presne, že tu existuje kríza, kríza istých vzťahov, kríza nazerania občanov na našu prácu aj spätná väzba, ktorú im našou prácou dávame, a preto si myslím, že ak kolega Kadúc nazval jeho vystúpenie jednak štátnickým a jednak, ja sa k tomu pripájam, ako veľmi vhodne rozširujúcim túto zaujímavú diskusiu, tak je to teda tak.
No musím sa dotknúť aj druhého pána poslanca, ktorý vystúpil, a to pána poslanca Lojza Hlinu. Veľmi budem voliť slová, pretože je tu naozaj politický boj, ktorý v sieni zákonnosti, akokoľvek je to zaujímavý priestor, prebieha niekedy nekompromisne, a je naozaj na nás, aké zbrane si v tomto boji zvolíme. Ja nepochybujem, pán Alojz Hlina, že si sa určite rozhodol pre použitie zbraní, ktoré považuješ za správne a ktoré ti možno prinesú aj úspech z hľadiska presadzovania cieľov, s ktorým si určite sem prišiel, a aj keby som neviem ako videl dopredu, nemám takú sklenenú guľu, neviem odhadnúť výsledok tvojho snaženia, ale to vari ani nie je potrebné. Proste zvolil si zbrane, ktoré mi tak, som tak rozmýšľal, prirovnanie, natiahol si luk s takými veľmi, veľmi ostrými šípmi, na tú špičku si dal také silné kurare, nejaké tie jedy, ale zaujímavé, že si ich vypálil strašne nepresne. Vieš, keď strelec strieľa s takým silne napätým lukom a tie šípy sú jedovaté a zároveň idú vedľa, tak to proste svedčí o istej takej napätosti alebo o istých úmysloch. Nechcem to domýšľať, ale ver mi, Lojzo, hovoril som, že sa ti nechcem revanšovať tými slovami, ktoré si použil na konto klubu Obyčajných. Myslím si, že v nás rezonovali a že ich hodnotíme ako krajne nezaslúžené, ale holt, politický boj, zvolil si si túto cestu a tak to vidíš. Len vieš, predsi len si chlap, ako hovoríš, otvorený, priamy, z Oravy, tam rastú takí a ja som presvedčený, nech si to takto tuná vypálime ešte dneska večer, a hoc aj zajtra budem pokračovať, sadu šípov, že nemôžeš byť celkom s použitými zbraňami spokojný.
Teraz nehovorím o tom, že máš výhrady voči zákonu, o tom sa budeme baviť o chvíľočku. Teraz hovorím o nástrojoch, o tých zbraniach, ktoré si použil. Ja ťa stále vnímam ako človeka, nepôjdem teraz do tej histórie nášho zoznámenia, dávno predtým, ako sme sa tu stretli, resp. aspoň že sme o sebe vedeli, ale som presvedčený, že takéto zbrane napriek všetkému tvojmu potenciálu, ktorý používaš, ti nemôžu byť blízke. Proste to sú zbrane, ktoré si použil, ktoré sa nestotožňujú s priamym chlapom z Oravy. Neverím, že toto priami oravskí chlapi použijú, a dovolím si použiť len prípad Martina Fecka, lebo hovoriť, ja viem, o bratrancoch, to tam sa nedostaneme na veľmi zhodnú platformu, ale, Martin, odpusti, ty si sa síce k tomu vyjadril a, ale ja to poviem tak od srdca, Lojzo, ako to vidím.
Je tu každý z nás iný a určite môžeme hodnotenia si odpustiť, pretože nikto neni ani anjel, ani čert, čosi medzi tým sme každý z toho, ale vieš, práve pána poslanca Fecka, človeka, ktorý evidentne, a verím, že to uznáva ľavá, pravá, aj prostredná strana tohto pléna, možno hodnotiť ako statočného chlapa, ktorý denne vkladá svoje vedomosti odborné, ale aj svoje cítenie, svoju lásku k tejto krajine do práce. Ja som presvedčený, že práve poslanec Fecko je jedným z príkladov toho, ako sa možno, možno niekedy veľmi temperamentne, možno niekedy nie celkom presne, ale poctivo postaviť k role poslanca. Ak ty si pána Martina Fecka nazval človekom, ktorý je akousi podržtaškou, a človekom, ktorý tu proste vytvára nejaké krovie zlým bratrancom, Lojzo, veľmi jedovate namierený luk a strašne vedľa. Ak necítiš túto zlú trefu, tak potom si nie správny chlapec z Oravy. Ale ja myslím, že ju cítiš, a týmto to vybavím.
Nebudem ja to riešiť do detailov, ale musím sa predsi ešte len dostať k tomu zlému Matovičovi, ktorý sa tu teda spomína ako ten uzurpátor, ktorý tu tú trinástku nejakým spôsobom má za akýchsi svojich – podržtašky –, či ako si to povedal. A možno vytýkať tomu Matovičovi naozaj veľa vecí a viem, že s radosťou sa to robí. Ja som stále aj po troch rokoch rád, že som v tomto klube, a stále si myslím, že som v tom správnom klube. A vieš prečo? A viete prečo? Pretože tá základná pozícia, ten základný postulát, s ktorým Matovič otvoril stranu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, s tým, že nahrádza zákonný nedostatok, ktorý neumožňuje občanom, ktorí nie sú stotožnení so žiadnou politickou stranou, vstúpiť ako nezávislým do parlamentu, poslanec Matovič naplnil. On ju naplnil do tej miery, že moja skúsenosť dnes po troch rokoch mi umožní povedať úplne v súlade s tým, že, že nie som jeho podržtaška, a veľmi rád sa vyjadrujem veľmi otvorene aj na klube, že je to človek, ktorý ani raz nespochybnil to, čo bolo vlastne tou - ja si to dovolím nazvať - Matovičovou vetou: "Keďže to zákony neumožňujú, vymyslel som spôsob, ktorý to umožní." Ja si myslím, že už len tento fakt vstúpi do histórie a Matovič s ním, že takéto niečo vymyslel. Proste prekonal ten nedostatok.
Nikdy, ja to hovorím za týchto tu a myslím, že aj za tých, čo tu nie sú, nikdy v našom klube sa nestalo, že by sme si povedali, no dobre, toto bola póza pre verejnosť a, chlapci, a teraz, aby bolo jasné, kto tu drží kasu a kto tu drží tromfy, teraz budete rozprávať, resp. sa snažiť urobiť tak, ako si to ja predstavujem. To, že sme trinástka nezávislých a že sme od seba často veľmi vzdialení, ale prirodzene vzdialených, to je presne to, čo sme chceli dosiahnuť. To, že sa aj pri vážnych zákonoch rozchádzame, a čo radi z toho robíte chybu, že je to niečo, čo je ako keby nedostatok, to je práveže prednosť, to je tá prirodzenosť, pretože preto sme tu, zástupcovia občanov. Takže na konto toho entreé, ktoré vo vzťahu k pánovi poslancovi Feckovi, za seba nebudem hovoriť, ale predsi len, vieš, že rád používaš to, že tu niekto si očakáva, že "kľučka mi bude hovoriť, pán poslanec," ty to tak rád zdôrazňuješ. Neviem, možno sú tu ľudia, ktorí očakávajú, že teda s mandátom dostali aj špeciálne nejakú cnostnú vznešenosť, ktorá vyžaduje to, aby sa ľudia okolo nich klaňali. Ja verím, že ty taký nie si, ale ja ti poviem úprimne, ani moji kolegovia, ani ja taký nie som. Možnože niektoré veci som nepostrehol. Ja si myslím, však je toto verejný prejav, za tie tri roky vždy, vždy keď idem okolo niekoho, neočakávam od kľučky nič. Či sú to skladoví robotníci, či chyžná, či sú to poslanci zo SMER-u alebo z opozície, nemám problém, prvý vždy každého pozdravím. Takže to beriem tak ako, je to trocha navyše, chápem, ale predsi som len chcel zareagovať, že to, čo si povedal, nebol prejav politického boja, kde teda máš legitímne právo, a bol to prejav čohosi, čo sa s tým chlapcom z Oravy v mojich očiach, Alojz, nespája. Ale ja som tiež určite aj urobil chyby, možnože niekedy si to priznáme, možnože skôr nie alebo neskôr. Nie je to podstatné, pretože podstatný je zákon.
Poďme si urobiť krátku rekapituláciu, že čo to teda za strašné doniesli Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti dnes na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky.
Veľmi krátka rekapitulácia. Zákon, ktorý má umožniť, aby sa občania vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky mohli rozhodnúť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, lebo je tu jednoducho čosi zlé. Čosi, čo sme nepostrehli, alebo čosi, čo ja vysvetľujem veľmi potom chybne, a môžeme si to v diskusii, ale veď na to sme tu, vyrozprávať. Ja dokonca mám podozrenie, keď som si ešte raz cez obedňajšiu prestávku zobral do ruky Ústavu Slovenskej republiky, či naozaj sa aj ja nemýlim nejako viac, ako sa patrí na človeka, ktorý má byť predsi pripravený pri tomto pulte, že kde sa tu vlastne hovorí o politických stranách, ktoré majú byť nástrojom presadzovania moci občanov, riadenia tejto krajiny. Možno som neprešiel každé písmenko ani cez ten obed, ale naozaj sa mi potvrdilo to, s čím som tu vystúpil doobedu. Tento najzávažnejší dokument právny ani na jednom mieste nerozpráva o tom, že by politické strany mali byť predstaviteľky moci občanov. Naopak, potvrdzujem to, čo som povedal, a sú to nesmierne vážne veci a ja ich budem hovoriť s nesmiernym dôrazom na to, že si myslím, že treba, aby sme si toto raz ujasnili, že buď čítam zle ústavu, a potom sa musím ospravedlniť za zlú interpretáciu, alebo potom my zle čítame náš návrh, ktorý stále podľa mňa vychádza veľmi presne z Ústavy Slovenskej republiky.
V článku 2 sa hovorí veľmi presne a treba to so cťou pocitovať: "Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú buď prostredníctvom svojich volených zástupcov, alebo priamo." Nikde sa nehovorí, že ju vykonávajú prostredníctvom politických strán. Tým nechcem povedať, že politické strany sú protiústavné, len zdôrazňujem, že ak tento najvyšší zákon čosi hovorí, tak všetko musí byť jemu podriadené, odvodené alebo nesmie protirečiť ústavnému zákonu.
Tá druhá časť, ktorá je možno ešte dôležitejšia pre podstatu diskusie, ktorú tu vedieme, je článok 73 ods. 2: "Poslanci sú zástupcovia občanov." Nikto iný. Poslanci, 150 poslancov, zastupujú občanov Slovenskej republiky. A ten odsek má pokračovanie: "Mandát vykonávajú osobne podľa svojho presvedčenia, podľa svojho svedomia a nie sú pri tom viazaní žiadnymi príkazmi." Ešte stále som pochyboval, že predsi či nečítam Ústavu Slovenskej republiky nesprávne, ale že či tam niekde ďalej, naozaj som to úprimne, toto neni nejaká herecká póza, chcel som sa pozrieť, lebo či to pri vláde, alebo pri práci Národnej rady sa nespomína, že stranícky mechanizmus predsi má to isté opodstatnenie, že ústava s tým priamo počítala.
Pán poslanec Hrušovský, ja budem o tom hovoriť, že opäť, ako som s istou úctou a úplne úprimnou povedal, že ste ten, koho vnímam ako človeka, ktorý predstavuje kus histórie slovenského parlamentarizmu a tvorby slovenskej ústavy, že či sa tu na niečo nezabudlo, keď sme doschytali takú obrovskú, tvrdú kritiku, ako keby sme vymysleli nejaký divný novotvar, ktorý si vymýšľame, lebo sme divní Obyčajní, a ja stále čítam, že sme si nevymysleli žiadny novotvar, že sme vlastne len dôsledne prečítali Ústavu Slovenskej republiky. Pretože keď som si prelistoval ďalšie a ďalšie články, tak všade nachádzam slovo poslanec. Naozaj nikde nie je politická strana, hnutie alebo zoskupenie, či si pozriem 75 - poslanec skladá sľub, alebo 77 - funkcia poslanca je nezlučiteľná, alebo ďalej, ako bol poslanec vymenovaný, poslanca nemožno stíhať, poslanca nemožno vziať do väzby, ak bol poslanec pristihnutý, poslanec môže odoprieť, poslanec môže interpelovať, poslanec môže sa vzdať svojho mandátu. Proste chcem len tým zdôrazniť nie to, že by som teraz sa tváril ako odborník na ústavné právo, ale že cítim tú časť diskusie, ktorá nám dala nálepku, že chceme spotvoriť ústavný systém našej krajiny, za veľmi nespravodlivú a nepresnú.
Ja si myslím, že práve návrh, kde umožňujeme občanom, nie aby sme zrušili doterajší spôsob hlasovania a vytvárania parlamentu, ale umožniť občanom to – a to je tá podstata –, aby sa mohli rozhodnúť nielen pre stranu, nikto strany nezrušil naším návrhom, ale aby sa mohol rozhodnúť pre poslanca, ktorého by sem rád dosadil.
Čo je na tom zlé, že mu dávame, občanovi Slovenskej republiky v súlade s Ústavou Slovenskej republiky možnosť, že si chce zvoliť poslancov, a nie strany? Že to budú zároveň aj strany, to je z toho odvodené. Keď sa rozhodne občan, že bude na kandidátke KDH voliť piatich poslancov, na kandidátke SMER-u troch a kandidátke nezávislých dvoch, alebo tých nezávislých dotiaľ do toho ešte nedám, aby som to nekomplikoval, alebo SaS-ka dvoch, tak sa rozhodne, jednoducho vznikne tu úplne legitímna zostava stopäťdesiatky, ktorá bude pozostávať z predstaviteľov strán a hnutí, ale tak, že občan rozhodol o konkrétnych osobách, ktoré si predstavuje, aby z týchto strán a hnutí sa do parlamentu dostali. Pretože to práve dnes zaznelo. Doterajší spôsob umožní to, že poznáme lídra a prvých pár mien, ale vzápätí sa ako za jadrom kométy dostane ten chvost, tá prachová časť, ktorá, to jadro dotiahne osoby, ktoré ľuďom nič nehovoria. Prečo by sme nemali mať ambíciu, že aj keď sme predstavitelia občanov – a občania sú rôzni a je veľmi správne, že aj my sme tu rôzni –, ale z hľadiska hlavnej úlohy parlamentu pripravovať kvalitné právne normy by určite bolo správne potvrdiť ambíciu, že nám je potrebné mať kvalitných, čo najkvalitnejších poslancov. Táto ambícia je v súlade s potrebou občanov. A práve kto je kvalitný a kto nekvalitný, prečo by sme to mali určovať my na našich kandidátkach, keď občan má možnosť sa rozhodnúť, že sa za politické strany a zoskupenia, hnutia, rozhodne sám. Nič sa nestane, keď si povie občan, nie, ja neprijímam takúto ponuku, ja si nechcem vyberať a o tom náš návrh hovorí z rôznych táborov politických, ja jednoducho chcem, aby tu bol SMER vo väčšine, a všetky svoje hlasy, všetkých svojich 10 preferenčných krúžkov dám poslancom, teda kandidátom na poslancov zo strany SMER alebo z KDH. A nič sa nemení. Jednoducho v tomto duchu je možné vyvinúť aj politickú kampaň a zdôrazniť, že takto sa dá celkom bez toho, aby sme čosi odstraňovali, obohatiť volebný systém alebo prístup k voľbám do Národnej rady o moment – a to opakujem –, ktorý je naprosto v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá nepozná žiadne strany, žiadne hnutia, ale pozná výkon mandátu poslanca, osobný, zodpovedný, bez rešpektovania, bez potreby rešpektovať nejaké príkazy, ale rešpektovať svedomie a vlastnú zodpovednosť.
Alebo sa stala pred 25 rokmi chyba? Ak áno, tak potom sme dospeli dnes k veľmi zvláštnemu poznaniu, že Ústava Slovenskej republiky je napísaná nesprávne. Že jej autori zabudli na to, že chceme, aby rozhodovali v tomto štáte politické strany. No keď zabudli, tak potom je potrebné, aby sme si možnože zobrali radu od Ústavného súdu alebo minimálne od ústavnoprávneho výboru, nech nám povie, čo robiť v tejto situácii, pretože zjavne som cítil, a zrejme pri tom aj ostaneme, že náš návrh sa chápe ako nejaký divný výstrel divných ľudí, a opoziční aj vládni poslanci sú presvedčení, že to, čo doteraz funguje, funguje správne, a že útok na politické strany, no útok, snaha znížiť ich váhu pri rozhodovaniach občana, žiadny útok, je mimoústavná. Ja som presvedčený, že práve dôsledné prečítanie ústavy, to, čo v nej je, a to, čo v nej nie je, aj to treba čítať, politické strany tam nie sú, umožní povedať, že náš návrh určite nie je dokonalý, možno preferenčných krúžkov treba nie 10, ale 20, ale možno iba 5, veľa vecí sa dá ešte prediskutovať v tejto časti, ale by som veľmi prosil, kolegyne, kolegovia, a obraciam sa aj na verejnosť, že toto je návrh, ktorý si nevymyslela trinástka, aby zaujala, aby nazlostila, aby bola odlišná, ale preto, aby sme, občania, rešpektovali vaše právo, aby 150 poslancov konalo podľa ústavy.
Ak ma presvedčíte, že tento návrh je protiústavný, ja sa ospravedlním, pretože ústavu mám, tak ako som už neraz povedal z tohto miesta, v patričnej úcte. Ale zatiaľ sa domnievam, že hovoriť o našom návrhu ako o demontáži ústavnosti tejto krajiny, je trocha prisilné. To proste sme tu ľudia, ktorí majú krátku politickú históriu, pri všetkej úcte k tvorcom ústavy a k napĺňaniu základných postulátov práce parlamentu, veľmi rád sa dám poučiť, ale neprijímam argumentáciu, že deštruujeme ústavný systém alebo dokonca že sme sa prejavili ako teraz v pravej podobe ako ľudia, ktorí chcú čosi zásadné zmeniť. My len napĺňame to, čo vymyslel ten Matovič a čo to fungovalo len vďaka jeho výmyslu.
Viete čo, keď tí Obyčajní sú tak nežiadaní a nechcené dieťa, máte v rukách našu likvidáciu veľmi elegantnú a jednoduchú. Naprosto jednoduchú. Kľudne to môžem povedať z tohto miesta, že ak sa prijme takýto spôsob tvorby parlamentu, kde teda je zakomponovaná aj kandidátka nezávislých, určite do najbližších volieb nepôjdu Obyčajní ako hnutie, ale každý z nás, kto sa bude chcieť zúčastniť politického zápasu, pôjde na kandidátke nezávislých ľudí. Takže pozrime sa, k akému premosteniu môžeme dôjsť, ak sú Obyčajní chybným prvkom na politickej scéne Slovenska, akýmsi dokonca nielen chybným, ale so zlými úmyslami pôsobiacim, tak vlastne parlament má v rukách náš zánik. Stačí len schváliť návrh, ktorým sami seba ničíme, pretože, opakujem do tretice, toto bolo len vynútené tým, aby sa práva občanov dostali do parlamentu, aj ľudí, ktorí sa nestotožnili so žiadnym politickým programom, mohli v zmysle Ústavy Slovenskej republiky naplniť.
Takže je tu dôležitá otázka. Zlá ústava, zlí poslanci, zlí čitatelia alebo zlí pisatelia? Na konto tých nezávislých, ktorí vyvolali, zdá sa, aj u vás, pán Hrušovský, tú otázku, a napokon aj naši kolegovia povedali, že to neni jednoduché, že teda keď to bude stopäťdesiatka nezávislých, čo sa tu udeje, no nikdy sa to nestane, pretože to je iba hypotetická záležitosť, ale dobre. Uvažujeme pri tomto návrhu s tým, dalo by sa to oklieštiť, nechceme to okliešťovať, že teda tá stopäťdesiatka sa nikdy nezhodne. Nie sme my vzorom, určite aj náš klub, toho najefektívnejšieho konania a možnože rokujeme na tých našich výboroch, kluboch dosť dlho a sme veľmi, veľmi rozdielni, tak ako sme rozdielni všetci zástupcovia ľudu, ako sú rozdielni občania, ktorých zastupujeme. Verte tomu, že zatiaľ po troch rokoch sme sa vždy napriek obrovskej rozdielnosti, použijem príklad Štefana Kuffu, neraz mu s humorom hovorím, že my dvaja musíme so svojimi rozdielmi zomrieť, že sa určite nikdy nezhodneme, ale sa ctíme, jednoducho to funguje, aj ten, podľa mnohých podivný Štefan Kuffa reprezentuje časť spoločnosti, ktorá ho sem poslala, a je to v poriadku. A presne tak aj tí ostatní. Myslíte si, že keď sa my trinásti vieme dohodnúť, že by ten parlament aj v prípade hypotetickej stopäťdesiatky sa nikdy nedohodol? No určite by to nebolo 150 ľudí, ktorý by každý kričal: "Ja, ja, ja, ja též!"
Určite by sa logicky vytvorili rôzne blízke zoskupenia, ktoré by sa možno blížili ad hoc, ale boli by to nádherné zoskupenia, ktoré by neboli viazané tým, že sa tu hovorí o disciplíne, poslušnosti, a ako som aj zareagoval, a ja som zareagoval, som používal, ste tu, kolegovia z KDH, v bohatom zastúpení, že som si použil ten príklad, ale kľudne by sa to dalo aj z iných, že nie raz to prejavujete aj tým, však sme tu kolegovia, že nemáš zlý návrh, dobre to celkom myslíš, ale my sme sa dohodli na klube, že to nepodporíme. To je protiústavné. Ústava hovorí o tom, že žiadny diktát, že dobre, že kýva, že to, ak sa dobrovoľne rozhodol, ja tvrdím len toľko, že to má prednosť slobodné rozhodovanie pred tým, ako má... (Reakcia z pléna.)
Tým nezávislým by som si dovolil povedať ešte toľko, že teda počet hlasov, ktorý bol tiež predmetom kritiky, že nám treba 10-tisíc na to, aby človek získal oprávnenie byť zapísaný na kandidátku nezávislých, bolo povedané, že je nízky, môže sa zvýšiť, určite sa dá veľa vecí vytknúť, vylepšiť a stornovať z tohto návrhu, len, prosím, neuprite mu jedno, že tento návrh reaguje na reálnu a veľmi živú objednávku doby. Ak sa voči nej postavíme tak, že my predsi vieme, že strany tu vždy boli a budú a že túto krízu musíme prečkať len tým, že ju prečkáme a že sa jej nepostavíme v tvár tak, aby sme reagovali nie na všetky hlasy, ale na tie, ktoré sú hodné zreteľa, tak neurobíme dobre. Myslím si, že tento návrh je hodný prerokovania, a ďakujem za to, že sa to deje spôsobom, ktorý podľa mňa, mňa to aj teda milo prekvapilo, vytvoril pre tento návrh väčší priestor, ako sa to často stáva s našimi predkladanými návrhmi, že sa prečítajú, zaniknú, aj keď viem predvídať osud tohto návrhu, myslím si, že to, že sa to už otvorilo, je dobré, a napokon preto sme tu.
Pre túto chvíľu ďakujem.
Neautorizovaný
Vystúpenia
17:40
Vstup predsedajúceho 17:40
Jana Laššáková128.
Nech sa páči, pán poslanec Hlina, máte slovo.
128.
Nech sa páči, pán poslanec Hlina, máte slovo.
Vstup predsedajúceho
5.2.2015 o 17:40 hod.
JUDr.
Jana Laššáková
Videokanál poslanca
128.
Nech sa páči, pán poslanec Hlina, máte slovo.
Skontrolovaný
17:44
Prednesenie interpelácie 17:44
Alojz Hlina129.
Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, dovoľte mi predniesť interpelácie. Prvú interpeláciu dávam na pána premiéra Roberta Fica a vlastne je pokračovaním určitého mystéria a tam sa, ktoré prežívame pri výstavbe garáži.
Čo vieme? Vieme, že štát sa zaviazal zaplatiť 26 mil. korún, teda eur podľa jednej zmluvy. Potom druhou zmluvou, teda údajne nie dodatkom, ale druhou zmluvou ďalšie 2 mil. Dokopy 28 mil. eur, čo je...
129.
Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, dovoľte mi predniesť interpelácie. Prvú interpeláciu dávam na pána premiéra Roberta Fica a vlastne je pokračovaním určitého mystéria a tam sa, ktoré prežívame pri výstavbe garáži.
Čo vieme? Vieme, že štát sa zaviazal zaplatiť 26 mil. korún, teda eur podľa jednej zmluvy. Potom druhou zmluvou, teda údajne nie dodatkom, ale druhou zmluvou ďalšie 2 mil. Dokopy 28 mil. eur, čo je približne 850 mil. korún, eur. Dozvedeli sme sa z odpovede pána ministra Fica, že garáže nestoja toľko, čo som hovoril ja, ale že garáže stoja 9 mil. eur. V priebehu dnešných interpelácií sme sa dozvedeli, že záhrada baroková bude stáť 4,5 mil. eur. Pripusťme, že také sú fakty. Veľká zmluva hovorí – tá prvá na 26 mil. –, že predmetom výstavby alebo predmetom dodania plnenia sú tri objekty, tri stavebné celky, podzemná garáž, budova jazdiarne a baroková záhrada. Pokiaľ vieme, teda podľa vyjadrenia pána premiéra, že garáž má stáť 9 mil. eur, pán Kaliňák povedal, že záhrada bude stáť iba 4,5 mil. eur. Ak dovolíte, ak dobre počítam, zostáva nám 14 mil. eur, 14,5 mil. eur za...
A ešte nemáme definovaný jeden objekt, zimnej jazdiarne. Ľudia, ktorí nevedia, čo je zimná jazdiareň, tak zimná jazdiareň je maštaľ. Čiže podľa aktuálneho poznania nám to vychádza, že 0,5 mld. korún idú ľudia zaplatiť za maštaľ, lebo nie je pravdou, že baroková záhrada, čiže baroková záhrada nebude údajne stáť toľko, tak sú iba dve možnosti, tých 14,5, to znamená, tie peniaze, ktoré zostávajú, bude stáť tá maštaľ alebo ich pán Široký a Váhostav vráti naspäť Národnej rade. Už chcel by som to vidieť. (Povedané so smiechom.) Čiže to si nevymýšľam, to sú fakty. Takže ak je podľa vyjadrenia premiéra Fica, garáže stoja 9, podľa vyjadrenia pána Kaliňáka baroková záhrada bude stáť 4,5, inej možnosti nieto, že tá maštaľ bude stáť 14,5. Takže, ľudia, nie za barokovú záhradu, ale za maštaľ idete zaplatiť 0,5 mld. korún.
Otázka znie, interpelácia je v tom, či to tak je, resp. nie je. A, mimochodom, ak by aj bolo pravdou to, čo pán minister povedal, že baroková záhrada občanov tejto krajiny bude stáť 4,5 mil. eur, to je stále veľká kopa peňazí. Som rád, že som nepomýlil, lebo ja som ten údaj nemal. Ja som si to len odhadol a ešte mi odhad sedí. Ja som myslel, že to je 6-tisíc štvorcov, je to 7-tisíc štvorcov. Keď vynásobíme, vydelíme 4,5, čo podľa pána Kaliňáka bude stáť tá záhrada, siedmimi tisícmi, tak nám to vychádza na 650 eur za meter štvorcový. Za to sa, myslím, predávajú byty nielenže na východe. Za to sa už pomaly predávajú byty aj v Bratislave. Prosím vás, takže také sú nastavenia.
Otázka pre pána premiéra je: "Idú občania Slovenskej republiky zaplatiť 14,5 mil. eur za maštaľ, alebo nie?" Prvá interpelácia.
Pre pána Čisláka, ministra zdravotníctva, mám dve interpelácie. Kvôli prehľadnosti a zase by to mohla aj jedna, veľmi stručne, veľmi rýchlo. Chcem vás poprosiť, pán minister, ak som terminologicky nie správne, ale významovo, čo chcem. Chcem, aby ste tie nemocnice a ústavy, čo patria pod vás, teda pod ministerstvo zdravotníctva, a ktoré disponujú CT prístrojom, tak vás chcem poprosiť o to, aby ste mi doplnili údaje, že teda kedy ho nadobudli, za akú sumu ho nadobudli a aké typové, typ je to. Toto by som vás poprosil. Asi to nebude málo, ale tu už boli interpelácie aj hrubšie. Toto je prvá. Čiže to je moja prvá interpelácia.
Druhá interpelácia súvisí s CT prístrojom. My sme sa spolu stretli a som vám hovoril, teraz nadšenci vytvárajú stránku www.ctpristroj.sk a moja interpelácia je v tom, či tie nemocnice, tie ústavy, ktoré patria pod vás a majú CT prístroj, či ste pre potreby tej stránky pripravený sa s nimi dohodnúť, aby oni updatovali to nastavenie, to ich rozhranie, lebo pre zjednodušenie, ak je CT prístroj v Trnave, tak si niekto klikne na Trnavu, zjaví sa mu tam, že CT prístroj, a bude tam, že aktuálna čakacia doba na CT prístroj. My ten, tá konfigurácia stránky je nastavená tak a je to aj najlogickejšie, keby si priamo nejaký pracovník tej nemocnice bude mať vstup do toho systému, aby on updatoval, updatoval tú konkrétnu stránku tej ich nemocnice na dennej báze alebo dvojdňovej báze. Je to logické. Očakáva to určitú ústretovosť od vás, hej, či vy dáte to príkazom alebo nejakým dohovorom. Dávam to na zváženie. Robíme to pre pacienta. Robili by sme to pre pacienta. To znamená, na konci celého príbehu by sme mali stránku veľmi jednoduchú www.ctpristroj.sk, kde by ste si rozklikli niekde nemocnicu, zostanem v tej Trnave, rozkliknete si Trnavu, budete tam mať kontakt, bude mať aj históriu toho CT prístroju, koho zaujíma, koho nie, ale čo je najdôležitejšie, budete mať aktuálnu čakaciu dobu na vyšetrenie. A pacient môže zvážiť, lebo dajme tomu zistí, že v Piešťanoch je tiež cétečko a tam sa o týždeň menej čaká. Si myslím, že by sme sa na tom mohli zhodnúť, že by to ľuďom... A od toho sme tu.
Tak tá interpelácia je v tom, či budete ústretový v tom, že nejakým spôsobom zabezpečíte. A ja vám dám prehlásenie aj tuná pred ľuďmi, že v prípade, že to bude funkčné, my nemáme problém previesť autorské a vlastnícke práva priamo na vás, na ministerstvo celej tej stránky, ktorá naozaj môže ľuďom pomôcť. Hej, čiže aby nikto nemal pocit, že tu niekto potom tam bude šúpať reklamu na neviem, na Adidas. Vôbec nie. Ide o to, aby sme našli spôsob, ako sa dá ľuďom pomôcť.
Tretiu interpeláciu chcem na pána Počiatka. Chcem sa spýtať, aby mi bola poslaná informácia na bratislavský obchvat zjednodušene. Bude to veľké sústo a chystá sa na to veľa ľudí. A interpelácia je v tom a žiadam ho doplniť, lebo už sú, predpokladám, identifikovaní vlastníci pozemkov, od ktorých sa ide vykupovať pod tieto cesty. A aby to nebolo moc administratívne náročné, čiže interpelácia je v tom, že žiadam doplniť zoznam vlastníkov, od ktorých sa budú vykupovať pre bratislavský obchvat pozemky, ktorí vlastnia viac ako tisíc metrov štvorcových aj s dátumom, kedy tie pozemky nadobudli. Ja som si to nevymyslel. Informácie sú také, aké sú, že toto je predmetom veľkého záujmu rôznych skupín, ktorí veľmi skupovali na to, aby mohli veľmi rýchlo predať. Máme právo podľa mňa, dúfam, že to nebude pán minister rozporovať, poznať ľudí, ktorí predajú pod bratislavský obchvat viac ako tisíc metrov štvorcových, a bude určite zaujímavé zistiť, že kedy ich nadobudli. Ja nebudem rozporovať niekoho, kto nadobudol tie pozemky tri generácie dozadu. Ale keď zistíme, že niekto veľa pozemkov nadobudol rok dozadu, a zistíme, že politicky to má súvis s niektorými našimi kolegami, tak to môže byť vcelku zaujímavé. Ale to s rezervou, lebo v tejto krajine už nikoho nič nezaujíma. To je predposledná.
A posledná interpelácia na pána Počiatka. Ja by som bol rád, keby mi vysvetlil, možno by to bolo skôr na pána Boreca, ale teda na neho. Nechápem jednej veci. Ako je možné, že dve súkromné firmy zaviažu štát niečo plniť. Lebo existujú informácie, teda bolo zverejnené, že nie je možné zverejniť zmluvu medzi Paywellom a SkyTollom kvôli tomu, teda že ako definovali, že prečo a za akých podmienok treba platiť tú rabiátsku odmenu 6 %. Tak bolo povedané, že to nie je možné zverejniť, nakoľko je to vzťah dvoch súkromných subjektov. Mňa z princípu zaujíma, ako je možné, že sa dve súkromné firmy dohodnú, že zaviažu štát niečo plniť. Možno do budúcna to bude zaujímavé poznať, možno sa to raz bude učiť na školách. Ja by som chcel vedieť, že ako je to v tomto prípade riešené, lebo toto je výsledok. Dve súkromné firmy sa dohodli a zaviazali štát poslať na Cyprus - však náš milovaný Cyprus - niekde na úrovni 130 mil. eur. Dosť peňazí na to, aby sme sa o to aspoň trochu zaujímali.
Ďakujem veľmi pekne.
129.
Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, dovoľte mi predniesť interpelácie. Prvú interpeláciu dávam na pána premiéra Roberta Fica a vlastne je pokračovaním určitého mystéria a tam sa, ktoré prežívame pri výstavbe garáži.
Čo vieme? Vieme, že štát sa zaviazal zaplatiť 26 mil. korún, teda eur podľa jednej zmluvy. Potom druhou zmluvou, teda údajne nie dodatkom, ale druhou zmluvou ďalšie 2 mil. Dokopy 28 mil. eur, čo je približne 850 mil. korún, eur. Dozvedeli sme sa z odpovede pána ministra Fica, že garáže nestoja toľko, čo som hovoril ja, ale že garáže stoja 9 mil. eur. V priebehu dnešných interpelácií sme sa dozvedeli, že záhrada baroková bude stáť 4,5 mil. eur. Pripusťme, že také sú fakty. Veľká zmluva hovorí – tá prvá na 26 mil. –, že predmetom výstavby alebo predmetom dodania plnenia sú tri objekty, tri stavebné celky, podzemná garáž, budova jazdiarne a baroková záhrada. Pokiaľ vieme, teda podľa vyjadrenia pána premiéra, že garáž má stáť 9 mil. eur, pán Kaliňák povedal, že záhrada bude stáť iba 4,5 mil. eur. Ak dovolíte, ak dobre počítam, zostáva nám 14 mil. eur, 14,5 mil. eur za...
A ešte nemáme definovaný jeden objekt, zimnej jazdiarne. Ľudia, ktorí nevedia, čo je zimná jazdiareň, tak zimná jazdiareň je maštaľ. Čiže podľa aktuálneho poznania nám to vychádza, že 0,5 mld. korún idú ľudia zaplatiť za maštaľ, lebo nie je pravdou, že baroková záhrada, čiže baroková záhrada nebude údajne stáť toľko, tak sú iba dve možnosti, tých 14,5, to znamená, tie peniaze, ktoré zostávajú, bude stáť tá maštaľ alebo ich pán Široký a Váhostav vráti naspäť Národnej rade. Už chcel by som to vidieť. (Povedané so smiechom.) Čiže to si nevymýšľam, to sú fakty. Takže ak je podľa vyjadrenia premiéra Fica, garáže stoja 9, podľa vyjadrenia pána Kaliňáka baroková záhrada bude stáť 4,5, inej možnosti nieto, že tá maštaľ bude stáť 14,5. Takže, ľudia, nie za barokovú záhradu, ale za maštaľ idete zaplatiť 0,5 mld. korún.
Otázka znie, interpelácia je v tom, či to tak je, resp. nie je. A, mimochodom, ak by aj bolo pravdou to, čo pán minister povedal, že baroková záhrada občanov tejto krajiny bude stáť 4,5 mil. eur, to je stále veľká kopa peňazí. Som rád, že som nepomýlil, lebo ja som ten údaj nemal. Ja som si to len odhadol a ešte mi odhad sedí. Ja som myslel, že to je 6-tisíc štvorcov, je to 7-tisíc štvorcov. Keď vynásobíme, vydelíme 4,5, čo podľa pána Kaliňáka bude stáť tá záhrada, siedmimi tisícmi, tak nám to vychádza na 650 eur za meter štvorcový. Za to sa, myslím, predávajú byty nielenže na východe. Za to sa už pomaly predávajú byty aj v Bratislave. Prosím vás, takže také sú nastavenia.
Otázka pre pána premiéra je: "Idú občania Slovenskej republiky zaplatiť 14,5 mil. eur za maštaľ, alebo nie?" Prvá interpelácia.
Pre pána Čisláka, ministra zdravotníctva, mám dve interpelácie. Kvôli prehľadnosti a zase by to mohla aj jedna, veľmi stručne, veľmi rýchlo. Chcem vás poprosiť, pán minister, ak som terminologicky nie správne, ale významovo, čo chcem. Chcem, aby ste tie nemocnice a ústavy, čo patria pod vás, teda pod ministerstvo zdravotníctva, a ktoré disponujú CT prístrojom, tak vás chcem poprosiť o to, aby ste mi doplnili údaje, že teda kedy ho nadobudli, za akú sumu ho nadobudli a aké typové, typ je to. Toto by som vás poprosil. Asi to nebude málo, ale tu už boli interpelácie aj hrubšie. Toto je prvá. Čiže to je moja prvá interpelácia.
Druhá interpelácia súvisí s CT prístrojom. My sme sa spolu stretli a som vám hovoril, teraz nadšenci vytvárajú stránku www.ctpristroj.sk a moja interpelácia je v tom, či tie nemocnice, tie ústavy, ktoré patria pod vás a majú CT prístroj, či ste pre potreby tej stránky pripravený sa s nimi dohodnúť, aby oni updatovali to nastavenie, to ich rozhranie, lebo pre zjednodušenie, ak je CT prístroj v Trnave, tak si niekto klikne na Trnavu, zjaví sa mu tam, že CT prístroj, a bude tam, že aktuálna čakacia doba na CT prístroj. My ten, tá konfigurácia stránky je nastavená tak a je to aj najlogickejšie, keby si priamo nejaký pracovník tej nemocnice bude mať vstup do toho systému, aby on updatoval, updatoval tú konkrétnu stránku tej ich nemocnice na dennej báze alebo dvojdňovej báze. Je to logické. Očakáva to určitú ústretovosť od vás, hej, či vy dáte to príkazom alebo nejakým dohovorom. Dávam to na zváženie. Robíme to pre pacienta. Robili by sme to pre pacienta. To znamená, na konci celého príbehu by sme mali stránku veľmi jednoduchú www.ctpristroj.sk, kde by ste si rozklikli niekde nemocnicu, zostanem v tej Trnave, rozkliknete si Trnavu, budete tam mať kontakt, bude mať aj históriu toho CT prístroju, koho zaujíma, koho nie, ale čo je najdôležitejšie, budete mať aktuálnu čakaciu dobu na vyšetrenie. A pacient môže zvážiť, lebo dajme tomu zistí, že v Piešťanoch je tiež cétečko a tam sa o týždeň menej čaká. Si myslím, že by sme sa na tom mohli zhodnúť, že by to ľuďom... A od toho sme tu.
Tak tá interpelácia je v tom, či budete ústretový v tom, že nejakým spôsobom zabezpečíte. A ja vám dám prehlásenie aj tuná pred ľuďmi, že v prípade, že to bude funkčné, my nemáme problém previesť autorské a vlastnícke práva priamo na vás, na ministerstvo celej tej stránky, ktorá naozaj môže ľuďom pomôcť. Hej, čiže aby nikto nemal pocit, že tu niekto potom tam bude šúpať reklamu na neviem, na Adidas. Vôbec nie. Ide o to, aby sme našli spôsob, ako sa dá ľuďom pomôcť.
Tretiu interpeláciu chcem na pána Počiatka. Chcem sa spýtať, aby mi bola poslaná informácia na bratislavský obchvat zjednodušene. Bude to veľké sústo a chystá sa na to veľa ľudí. A interpelácia je v tom a žiadam ho doplniť, lebo už sú, predpokladám, identifikovaní vlastníci pozemkov, od ktorých sa ide vykupovať pod tieto cesty. A aby to nebolo moc administratívne náročné, čiže interpelácia je v tom, že žiadam doplniť zoznam vlastníkov, od ktorých sa budú vykupovať pre bratislavský obchvat pozemky, ktorí vlastnia viac ako tisíc metrov štvorcových aj s dátumom, kedy tie pozemky nadobudli. Ja som si to nevymyslel. Informácie sú také, aké sú, že toto je predmetom veľkého záujmu rôznych skupín, ktorí veľmi skupovali na to, aby mohli veľmi rýchlo predať. Máme právo podľa mňa, dúfam, že to nebude pán minister rozporovať, poznať ľudí, ktorí predajú pod bratislavský obchvat viac ako tisíc metrov štvorcových, a bude určite zaujímavé zistiť, že kedy ich nadobudli. Ja nebudem rozporovať niekoho, kto nadobudol tie pozemky tri generácie dozadu. Ale keď zistíme, že niekto veľa pozemkov nadobudol rok dozadu, a zistíme, že politicky to má súvis s niektorými našimi kolegami, tak to môže byť vcelku zaujímavé. Ale to s rezervou, lebo v tejto krajine už nikoho nič nezaujíma. To je predposledná.
A posledná interpelácia na pána Počiatka. Ja by som bol rád, keby mi vysvetlil, možno by to bolo skôr na pána Boreca, ale teda na neho. Nechápem jednej veci. Ako je možné, že dve súkromné firmy zaviažu štát niečo plniť. Lebo existujú informácie, teda bolo zverejnené, že nie je možné zverejniť zmluvu medzi Paywellom a SkyTollom kvôli tomu, teda že ako definovali, že prečo a za akých podmienok treba platiť tú rabiátsku odmenu 6 %. Tak bolo povedané, že to nie je možné zverejniť, nakoľko je to vzťah dvoch súkromných subjektov. Mňa z princípu zaujíma, ako je možné, že sa dve súkromné firmy dohodnú, že zaviažu štát niečo plniť. Možno do budúcna to bude zaujímavé poznať, možno sa to raz bude učiť na školách. Ja by som chcel vedieť, že ako je to v tomto prípade riešené, lebo toto je výsledok. Dve súkromné firmy sa dohodli a zaviazali štát poslať na Cyprus - však náš milovaný Cyprus - niekde na úrovni 130 mil. eur. Dosť peňazí na to, aby sme sa o to aspoň trochu zaujímali.
Ďakujem veľmi pekne.
Neautorizovaný
17:44
Vstup predsedajúceho 17:44
Jana Laššáková130.
Pán poslanec Hlina bol posledný, ktorý bol písomne prihlásený do rozpravy. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa s interpeláciami ústne.
Pani poslankyňa Mezenská.
Končím možnosť prihlásiť sa s interpeláciami ústne.
130.
Pán poslanec Hlina bol posledný, ktorý bol písomne prihlásený do rozpravy. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa s interpeláciami ústne.
Pani poslankyňa Mezenská.
Končím možnosť prihlásiť sa s interpeláciami ústne.
Vstup predsedajúceho
5.2.2015 o 17:44 hod.
JUDr.
Jana Laššáková
Videokanál poslanca
130.
Pán poslanec Hlina bol posledný, ktorý bol písomne prihlásený do rozpravy. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa s interpeláciami ústne.
Pani poslankyňa Mezenská.
Končím možnosť prihlásiť sa s interpeláciami ústne.
Skontrolovaný
17:54
Prednesenie interpelácie 17:54
Helena Mezenská131.
Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, myslím aj zastupujúci minister, nielen pán minister vnútra, pán minister spravodlivosti, ak môžem sa takto prihovoriť. (Rečníčka sa obrátila smerom k miestam vyhradených pre členov vlády SR.)
Bola by som rada, ak by ste možno zaujali také miesto, že k vám nebudem hovoriť chrbtom, lebo interpelácia ani tak nie je interpelácia, ale požiadavka, žiadosť, ktorú chcem predniesť,...
131.
Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, myslím aj zastupujúci minister, nielen pán minister vnútra, pán minister spravodlivosti, ak môžem sa takto prihovoriť. (Rečníčka sa obrátila smerom k miestam vyhradených pre členov vlády SR.)
Bola by som rada, ak by ste možno zaujali také miesto, že k vám nebudem hovoriť chrbtom, lebo interpelácia ani tak nie je interpelácia, ale požiadavka, žiadosť, ktorú chcem predniesť, je smerovaná k vám. Je mi to nepríjemné, ak mám k vám hovoriť a sedíte mi za chrbtom. Takže mrzí ma to, že v čase interpelácií... (Reakcie z pléna a ruch v sále.) Ja by som bola veľmi rada, ak by sme neznevažovali inštitúciu, ako je parlament, ani váš úrad, a preto by som bola rada aj, pani podpredsedníčka, ak by ste usmernili pána ministra a zaujal vhodnú pozíciu. (Reakcie z pléna a smiech v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale, pán minister...
Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Ako pozícia je v poriadku, ale vadí mi ten debatný krúžok, nehnevajte sa, pán Čaplovič, vám je to možne smiešne, mne nie. (Potlesk.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči, nech sa páči, pani poslankyňa, pokračujte, poprosím vás.
Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Možno vám je viacerým do smiechu, ale mne do smiechu nie je, asi prvýkrát sa mi z tejto pozície najťažšie prihovára k takmer prázdnemu plénu a ministrom, ktorí, ktorým je veľmi do smiechu. Vo väčšine prípadov, ak vystupujem v interpeláciách alebo aj v diskusii, v rozprave k jednotlivým zákonom, ktoré sa týkajú predovšetkým ochrany spotrebiteľských práv alebo zákonov, ktoré predmetne súvisia s činnosťou hospodárskeho výboru, dnes vystúpim v záujme ochrany politických a občianskych práv, ale s dosahom na ochranu ľudského života. (Ruch v sále.) Prosím vás pekne, môžete sa ukľudniť, pán poslanec Zajac. Ja si myslím, že tomuto parlamentu aj našej krajine... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci!
Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Ochrane ľudských práv a interpeláciám treba venovať pozornosť. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Možno vám je naozaj do smiechu, ale mne do smiechu nie je, pretože už dlhšie nosím v sebe informáciu o tom, že jeden človek, ktorý prejavil svoj slobodný názor, ktorý si stojí za svojím presvedčením a využil svoje právo na vyjadrenie odporu v zmysle čl. 32 Ústavy Slovenskej republiky, dnes trpí. Hladuje viac ako 30 dní. Nezaznamenala som v médiách o tom žiadnu informáciu a čudujem sa, ako je možné, že o tom neprebehla ani žiadna diskusia, informácia v tomto parlamente. Chcem povedať, že táto situácia aj táto informácia mňa už dlhodobejšie znepokojuje a znepokojuje ma aj napätý stav, ktorý v tomto smere voči tomu človeku zaznamenávam. Mám taký pocit, že tu beží tiché mlčanie a čakanie na jeho smrť. Ja som sa pred týždňom aj spoločne s pánom poslancom Hraškom stretla s dotknutým uväzneným človekom, ktorý žije v presvedčení s niekoľkými pár stúpencami, že bol zatknutý neoprávnene, porušujúc základné ľudské a demokratické práva. Stretla. A pre mňa jeho presvedčenie, možno pre niekoho zaťatosť alebo fanatičnosť, je veľkým varovným signálom. Ja mám reálne obavy o ohrozenie jeho života. Nie som právnik, nie som ani advokát, nie som v ústavnoprávnom výbore, nedokážem po právnej stránke zhodnotiť situáciu.
Ale chcem sa opýtať, čo mám pre to urobiť, aby človek, ktorý prejavil svoj iný názor, nie väčšinový názor, možno odvážne prejavil svoj odpor k existujúcemu systému, využil tak v svojom presvedčení článok ústavy, čo mám urobiť pre to, aby som zachránila jeho život. Ja možno rovnako s jeho obsahom protestu ani s jeho formou protestu nesúhlasím, ale nemyslím si, že existuje taký inštitucionálny systém, ktorý dáva možnosť a právo na to, aby bol niekomu vzatý život a sloboda za jeho presvedčenie.
Pred týždňom som poslala e-mailovú prosbu pánovi ministrovi spravodlivosti, vie o tejto mojej prosbe, nie interpelácii. Nejdem ani krikom, ani kritizovaním, ani obviňovaním, idem prosbou. Prosbou o milosť, prosbou o zľutovanie. Prosím vás pekne, prepusťte tohto podľa mňa neprávom zatknutého väzňa. Ja viem o jeho výčinoch, ja som ho niekoľkokrát rovnako upozorňovala na to, že nemá protestovať výtržnícky, že ani z môjho pohľadu a ani pre moju obhajobu nie sú hodné jeho agresívne prejavy. Myslím si, že to všetko vieme zvládnuť, ale, prosím vás pekne, neohrozujme jeho život. Ja som nikdy nemala problém v tomto pléne, ak sme ako poslanci boli vyzvaní k pietnej minúte ticha za rôzne politické obete. Nikdy som nemala problém postaviť sa vzdať túto úctu. Ale nežime len v minulosti, nepáchajme zlo a zlé činy, neberme ľuďom ľudské práva za cenu straty ich životov aj dnes. Ja naozaj dnes vystupujem v obave o to, ako naše konanie, ako naše mlčanie a možnú ľahostajnosť vyhodnotí budúcnosť.
Komunikovala som dnes s riaditeľom nemocnice, kde je pre vážny stav väzeň prevezený, a pýtala som sa na to. Ani nie tak na to, aká je, nakoľko je zabezpečená zdravotnícka starostlivosť, lebo nepochybujem o tom, že zdravotnícky personál sa snaží. Ale ani sebalepšia, sebalepšie zabezpečenie zdravotníckej starostlivosti, pokiaľ tento väzeň odmieta ako jedinú, možno jedinú formu svojej obrany, odmieta prijímať stravu, mi nezaručuje, že tento človek neumrie. Komunikujem s jeho sestrou, má bezsenné noci, nespí a možno už tretí deň a noc sa trápim pre to, čo sa deje, aj ja. Nechcem túto situáciu dramatizovať, nechcem eskalovať napätie, ale naozaj k tomuto prípadu zaznamenávam rozporuplné a protichodné informácie. Z jednej strany ubezpečenia o tom, že je všetko v poriadku, z druhej strany vážne podozrenia na to, že riziká ohrozenia jeho života sú vážne.
Neviem, čomu mám veriť, chcem vás poprosiť, aby sme neniesli zodpovednosť spolu všetci, ako tu dnes sedíme, a hlavná zodpovednosť je na ministroch. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa, prepáčte, že vás preruším, ale podľa § 129 interpeláciou sa na účely tohto zákona rozumie kvalifikovaná otázka, ktorá sa vzťahuje na uplatňovanie a vykonávanie zákonov, plnenie programového vyhlásenia vlády a uznesení Národnej rady vládou a jej členmi. A ďalej by som mohla pokračovať.
Takže vás poprosím, aby ste uviedli, proti komu hneď alebo ku komu dávate tú interpeláciu.
Nech sa páči.
Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Pani podpredsedníčka, povedzte mi, prosím vás pekne, kde mám zaradiť ochranu politických a občianskych práv, ochranu života, pod ktorý bod. A počkám. Dúfam, že dovtedy ten väzeň neumrie. Povedzte mi, pod ktorý bod. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale interpeláciu ktorému ministrovi dávate?
Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Ide o život, pani podpredsedníčka. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale, ale o tomto sú interpelácie, ja vôbec nemám žiadne nejaké námietky, že, že vystupujete. Ale dodržujme rokovací poriadok.
Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Ktorá forma, ktorý inštitucionálny poriadok, ktorý zákon je viac ako ľudský život? Povedzte mi, v ktorom bode programu mám vystúpiť, a urobím to. (Reakcia z pléna.)
Ja vyhodnocujem situáciu za veľmi vážnu a myslím si, nieže myslím, som presvedčená o tom, že... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
A nech uvedie, komu interpeláciu smeruje, ale no.
Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Ja som to v úvode pekne povedala, pani podpredsedníčka. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči, pokračujte.
Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Ja som to pekne smerovala príslušným ministrom, pánovi Kaliňákovi ako ministrovi spravodlivosti a pánovi, pardon, ministrovi vnútra a pánovi Borecovi ako ministrovi spravodlivosti. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Dobre, nech sa páči, pokračujte. (Reakcia z pléna.)
Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Takže, ak tu je priestor a je tu ochota v mene ľudského života sa k tomu vyjadriť, ak aj vládni poslanci, ktorí majú k ministrovi, ako usudzujem, ďaleko bližšie ako ja, o tomto neboli informovaní a touto formou sa o tom dozvedeli, prosím vás pekne, predíďme tomu najhoršiemu. Žiaden inštitucionálny systém ani zákony nie sú vyššie ako ochrana práva na slobodu a ľudský život.
Ďakujem pekne.
Prednesenie interpelácie
5.2.2015 o 17:54 hod.
Mgr.
Helena Mezenská
Videokanál poslanca
131.
Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, myslím aj zastupujúci minister, nielen pán minister vnútra, pán minister spravodlivosti, ak môžem sa takto prihovoriť. (Rečníčka sa obrátila smerom k miestam vyhradených pre členov vlády SR.)
Bola by som rada, ak by ste možno zaujali také miesto, že k vám nebudem hovoriť chrbtom, lebo interpelácia ani tak nie je interpelácia, ale požiadavka, žiadosť, ktorú chcem predniesť, je smerovaná k vám. Je mi to nepríjemné, ak mám k vám hovoriť a sedíte mi za chrbtom. Takže mrzí ma to, že v čase interpelácií... (Reakcie z pléna a ruch v sále.) Ja by som bola veľmi rada, ak by sme neznevažovali inštitúciu, ako je parlament, ani váš úrad, a preto by som bola rada aj, pani podpredsedníčka, ak by ste usmernili pána ministra a zaujal vhodnú pozíciu. (Reakcie z pléna a smiech v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale, pán minister...
Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Ako pozícia je v poriadku, ale vadí mi ten debatný krúžok, nehnevajte sa, pán Čaplovič, vám je to možne smiešne, mne nie. (Potlesk.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči, nech sa páči, pani poslankyňa, pokračujte, poprosím vás.
Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Možno vám je viacerým do smiechu, ale mne do smiechu nie je, asi prvýkrát sa mi z tejto pozície najťažšie prihovára k takmer prázdnemu plénu a ministrom, ktorí, ktorým je veľmi do smiechu. Vo väčšine prípadov, ak vystupujem v interpeláciách alebo aj v diskusii, v rozprave k jednotlivým zákonom, ktoré sa týkajú predovšetkým ochrany spotrebiteľských práv alebo zákonov, ktoré predmetne súvisia s činnosťou hospodárskeho výboru, dnes vystúpim v záujme ochrany politických a občianskych práv, ale s dosahom na ochranu ľudského života. (Ruch v sále.) Prosím vás pekne, môžete sa ukľudniť, pán poslanec Zajac. Ja si myslím, že tomuto parlamentu aj našej krajine... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci!
Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Ochrane ľudských práv a interpeláciám treba venovať pozornosť. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Možno vám je naozaj do smiechu, ale mne do smiechu nie je, pretože už dlhšie nosím v sebe informáciu o tom, že jeden človek, ktorý prejavil svoj slobodný názor, ktorý si stojí za svojím presvedčením a využil svoje právo na vyjadrenie odporu v zmysle čl. 32 Ústavy Slovenskej republiky, dnes trpí. Hladuje viac ako 30 dní. Nezaznamenala som v médiách o tom žiadnu informáciu a čudujem sa, ako je možné, že o tom neprebehla ani žiadna diskusia, informácia v tomto parlamente. Chcem povedať, že táto situácia aj táto informácia mňa už dlhodobejšie znepokojuje a znepokojuje ma aj napätý stav, ktorý v tomto smere voči tomu človeku zaznamenávam. Mám taký pocit, že tu beží tiché mlčanie a čakanie na jeho smrť. Ja som sa pred týždňom aj spoločne s pánom poslancom Hraškom stretla s dotknutým uväzneným človekom, ktorý žije v presvedčení s niekoľkými pár stúpencami, že bol zatknutý neoprávnene, porušujúc základné ľudské a demokratické práva. Stretla. A pre mňa jeho presvedčenie, možno pre niekoho zaťatosť alebo fanatičnosť, je veľkým varovným signálom. Ja mám reálne obavy o ohrozenie jeho života. Nie som právnik, nie som ani advokát, nie som v ústavnoprávnom výbore, nedokážem po právnej stránke zhodnotiť situáciu.
Ale chcem sa opýtať, čo mám pre to urobiť, aby človek, ktorý prejavil svoj iný názor, nie väčšinový názor, možno odvážne prejavil svoj odpor k existujúcemu systému, využil tak v svojom presvedčení článok ústavy, čo mám urobiť pre to, aby som zachránila jeho život. Ja možno rovnako s jeho obsahom protestu ani s jeho formou protestu nesúhlasím, ale nemyslím si, že existuje taký inštitucionálny systém, ktorý dáva možnosť a právo na to, aby bol niekomu vzatý život a sloboda za jeho presvedčenie.
Pred týždňom som poslala e-mailovú prosbu pánovi ministrovi spravodlivosti, vie o tejto mojej prosbe, nie interpelácii. Nejdem ani krikom, ani kritizovaním, ani obviňovaním, idem prosbou. Prosbou o milosť, prosbou o zľutovanie. Prosím vás pekne, prepusťte tohto podľa mňa neprávom zatknutého väzňa. Ja viem o jeho výčinoch, ja som ho niekoľkokrát rovnako upozorňovala na to, že nemá protestovať výtržnícky, že ani z môjho pohľadu a ani pre moju obhajobu nie sú hodné jeho agresívne prejavy. Myslím si, že to všetko vieme zvládnuť, ale, prosím vás pekne, neohrozujme jeho život. Ja som nikdy nemala problém v tomto pléne, ak sme ako poslanci boli vyzvaní k pietnej minúte ticha za rôzne politické obete. Nikdy som nemala problém postaviť sa vzdať túto úctu. Ale nežime len v minulosti, nepáchajme zlo a zlé činy, neberme ľuďom ľudské práva za cenu straty ich životov aj dnes. Ja naozaj dnes vystupujem v obave o to, ako naše konanie, ako naše mlčanie a možnú ľahostajnosť vyhodnotí budúcnosť.
Komunikovala som dnes s riaditeľom nemocnice, kde je pre vážny stav väzeň prevezený, a pýtala som sa na to. Ani nie tak na to, aká je, nakoľko je zabezpečená zdravotnícka starostlivosť, lebo nepochybujem o tom, že zdravotnícky personál sa snaží. Ale ani sebalepšia, sebalepšie zabezpečenie zdravotníckej starostlivosti, pokiaľ tento väzeň odmieta ako jedinú, možno jedinú formu svojej obrany, odmieta prijímať stravu, mi nezaručuje, že tento človek neumrie. Komunikujem s jeho sestrou, má bezsenné noci, nespí a možno už tretí deň a noc sa trápim pre to, čo sa deje, aj ja. Nechcem túto situáciu dramatizovať, nechcem eskalovať napätie, ale naozaj k tomuto prípadu zaznamenávam rozporuplné a protichodné informácie. Z jednej strany ubezpečenia o tom, že je všetko v poriadku, z druhej strany vážne podozrenia na to, že riziká ohrozenia jeho života sú vážne.
Neviem, čomu mám veriť, chcem vás poprosiť, aby sme neniesli zodpovednosť spolu všetci, ako tu dnes sedíme, a hlavná zodpovednosť je na ministroch. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa, prepáčte, že vás preruším, ale podľa § 129 interpeláciou sa na účely tohto zákona rozumie kvalifikovaná otázka, ktorá sa vzťahuje na uplatňovanie a vykonávanie zákonov, plnenie programového vyhlásenia vlády a uznesení Národnej rady vládou a jej členmi. A ďalej by som mohla pokračovať.
Takže vás poprosím, aby ste uviedli, proti komu hneď alebo ku komu dávate tú interpeláciu.
Nech sa páči.
Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Pani podpredsedníčka, povedzte mi, prosím vás pekne, kde mám zaradiť ochranu politických a občianskych práv, ochranu života, pod ktorý bod. A počkám. Dúfam, že dovtedy ten väzeň neumrie. Povedzte mi, pod ktorý bod. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale interpeláciu ktorému ministrovi dávate?
Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Ide o život, pani podpredsedníčka. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale, ale o tomto sú interpelácie, ja vôbec nemám žiadne nejaké námietky, že, že vystupujete. Ale dodržujme rokovací poriadok.
Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Ktorá forma, ktorý inštitucionálny poriadok, ktorý zákon je viac ako ľudský život? Povedzte mi, v ktorom bode programu mám vystúpiť, a urobím to. (Reakcia z pléna.)
Ja vyhodnocujem situáciu za veľmi vážnu a myslím si, nieže myslím, som presvedčená o tom, že... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
A nech uvedie, komu interpeláciu smeruje, ale no.
Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Ja som to v úvode pekne povedala, pani podpredsedníčka. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči, pokračujte.
Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Ja som to pekne smerovala príslušným ministrom, pánovi Kaliňákovi ako ministrovi spravodlivosti a pánovi, pardon, ministrovi vnútra a pánovi Borecovi ako ministrovi spravodlivosti. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Dobre, nech sa páči, pokračujte. (Reakcia z pléna.)
Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Takže, ak tu je priestor a je tu ochota v mene ľudského života sa k tomu vyjadriť, ak aj vládni poslanci, ktorí majú k ministrovi, ako usudzujem, ďaleko bližšie ako ja, o tomto neboli informovaní a touto formou sa o tom dozvedeli, prosím vás pekne, predíďme tomu najhoršiemu. Žiaden inštitucionálny systém ani zákony nie sú vyššie ako ochrana práva na slobodu a ľudský život.
Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
17:55
Vstup predsedajúceho 17:55
Jana LaššákováEšte by som chcela uviesť do záznamu, že pri hlasovaní číslo, k tlači 1388 ma zariadenie vykázalo, akože som neprítomná, a v skutočnosti som hlasovala tak, že som sa hlasovania zdržala, a mala som riadne zasunutú kartu v zariadení, keďže hlasovanie som aj viedla.
Vyhlasujem krátku, päťminútovú prestávku a potom budeme pokračovať...
Ešte by som chcela uviesť do záznamu, že pri hlasovaní číslo, k tlači 1388 ma zariadenie vykázalo, akože som neprítomná, a v skutočnosti som hlasovala tak, že som sa hlasovania zdržala, a mala som riadne zasunutú kartu v zariadení, keďže hlasovanie som aj viedla.
Vyhlasujem krátku, päťminútovú prestávku a potom budeme pokračovať ďalej.
Nech sa páči, s procedurálnym návrhom, pán poslanec.
Vstup predsedajúceho
5.2.2015 o 17:55 hod.
JUDr.
Jana Laššáková
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Prerušujem rokovanie, vyhlasujem tento bod programu za skončený.
Ešte by som chcela uviesť do záznamu, že pri hlasovaní číslo, k tlači 1388 ma zariadenie vykázalo, akože som neprítomná, a v skutočnosti som hlasovala tak, že som sa hlasovania zdržala, a mala som riadne zasunutú kartu v zariadení, keďže hlasovanie som aj viedla.
Vyhlasujem krátku, päťminútovú prestávku a potom budeme pokračovať ďalej.
Nech sa páči, s procedurálnym návrhom, pán poslanec.
Skontrolovaný
18:05
Prednesenie interpelácie 18:05
Martin Poliačik153.
Pani podpredsedníčka, veľmi oceňujem tú informáciu, len, prosím, rozšírte ju, bolo šesť hlasovaní po sebe, v ktorých podľa všetkého ste hlasovali s kartou pána predsedu parlamentu, pretože je šesťkrát za sebou vykázaný, akože bol v miestnosti a hlasoval, a vy ste šesťkrát za sebou vykázaná, akože ste tu neboli v tejto miestnosti. Ja chápem, že ide o ľudský omyl a nemám žiadny záujem z toho niečo robiť, ale šesť hlasovaní po sebe...
153.
Pani podpredsedníčka, veľmi oceňujem tú informáciu, len, prosím, rozšírte ju, bolo šesť hlasovaní po sebe, v ktorých podľa všetkého ste hlasovali s kartou pána predsedu parlamentu, pretože je šesťkrát za sebou vykázaný, akože bol v miestnosti a hlasoval, a vy ste šesťkrát za sebou vykázaná, akože ste tu neboli v tejto miestnosti. Ja chápem, že ide o ľudský omyl a nemám žiadny záujem z toho niečo robiť, ale šesť hlasovaní po sebe bol pán Pellegrini vykázaný v hlasovaní ako hlasujúci poslanec a vy ste boli vykázaná ako neprítomná poslankyňa.
Prednesenie interpelácie
5.2.2015 o 18:05 hod.
Mgr.
Martin Poliačik
Videokanál poslanca
153.
Pani podpredsedníčka, veľmi oceňujem tú informáciu, len, prosím, rozšírte ju, bolo šesť hlasovaní po sebe, v ktorých podľa všetkého ste hlasovali s kartou pána predsedu parlamentu, pretože je šesťkrát za sebou vykázaný, akože bol v miestnosti a hlasoval, a vy ste šesťkrát za sebou vykázaná, akože ste tu neboli v tejto miestnosti. Ja chápem, že ide o ľudský omyl a nemám žiadny záujem z toho niečo robiť, ale šesť hlasovaní po sebe bol pán Pellegrini vykázaný v hlasovaní ako hlasujúci poslanec a vy ste boli vykázaná ako neprítomná poslankyňa.
Neautorizovaný
18:05
Vstup predsedajúceho 18:05
Jana Laššáková154.
Môžem vám zodpovedne prehlásiť, že kartu v zariadení som mala od začiatku, ako som už zistila, keď ste, pán poslanec, a vďaka vám, že ste mi ukázali, ako boli výsledky hlasovania, som zistila, že som neprítomná, kontaktovala som hneď technikov, aby zistili príčinu, pretože viem, aké dôsledky má hlasovať za niekoho iného. V skutočnosti mi to môžu všetci páni poslanci aj pani podpredsedníčka dokázať, že tú kartu mám svoju v...
154.
Môžem vám zodpovedne prehlásiť, že kartu v zariadení som mala od začiatku, ako som už zistila, keď ste, pán poslanec, a vďaka vám, že ste mi ukázali, ako boli výsledky hlasovania, som zistila, že som neprítomná, kontaktovala som hneď technikov, aby zistili príčinu, pretože viem, aké dôsledky má hlasovať za niekoho iného. V skutočnosti mi to môžu všetci páni poslanci aj pani podpredsedníčka dokázať, že tú kartu mám svoju v zariadení, a nie je tu karta pána predsedu. Technici už to riešia a výsledok zrejme bude v zápise a bude oznámený. Ale mám aspoň priebežnú informáciu, že proste zariadenie v tomto predsedníckom hlasovacom zariadení vykazuje stále pána predsedu, ako keby hlasoval, bez ohľadu na to, či má tú kartu, alebo nie. Je to technická chyba a budeme žiadať, aby sa, keďže sa to stalo asi prvýkrát, ako technici povedali, určite budeme žiadať, aby sa z toho vyhotovil záznam a aby sa spravila náprava.
Pre informáciu asi toľko k tomuto, ale, ale je to veľmi nepríjemné a zrejme bude treba prekontrolovať všetky zariadenia, pretože asi potom si nebudeme kontrolovať po každom hlasovaní, či zariadenie ma vykazuje alebo ma nevykazuje. Naozaj vďaka vám, pán poslanec, že ste mi ukazovali, teda že som si pozrela výsledky hlasovania, v podstate som zistila, že som neprítomná a pán predseda Pellegrini sa zdržal hlasovania, a naozaj je to neprípustné. Takže technici budú musieť nám dať všetkým vysvetlenie. Ďakujem pekne za porozumenie.
Takže, panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v rokovaní siedmeho dňa 46. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o hospodárení nezávislých poslancov Národnej rady (tlač 1349).
Poprosím pána poslanca Jána Mičovského, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslanca Jozefa Bobíka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Ďalším v poradí z ústne prihlásených rečníkov do rozpravy je pán poslanec Martin Fecko, ale pán navrhovateľ ma informoval, že chce vystúpiť v rozprave.
Nech sa páči, v súlade s rokovacím poriadkom máte prednosť, nech sa páči, máte slovo.
(Pokračovanie rokovania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o hospodárení nezávislých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a financovaní ich činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1349.)
Vstup predsedajúceho
5.2.2015 o 18:05 hod.
JUDr.
Jana Laššáková
Videokanál poslanca
154.
Môžem vám zodpovedne prehlásiť, že kartu v zariadení som mala od začiatku, ako som už zistila, keď ste, pán poslanec, a vďaka vám, že ste mi ukázali, ako boli výsledky hlasovania, som zistila, že som neprítomná, kontaktovala som hneď technikov, aby zistili príčinu, pretože viem, aké dôsledky má hlasovať za niekoho iného. V skutočnosti mi to môžu všetci páni poslanci aj pani podpredsedníčka dokázať, že tú kartu mám svoju v zariadení, a nie je tu karta pána predsedu. Technici už to riešia a výsledok zrejme bude v zápise a bude oznámený. Ale mám aspoň priebežnú informáciu, že proste zariadenie v tomto predsedníckom hlasovacom zariadení vykazuje stále pána predsedu, ako keby hlasoval, bez ohľadu na to, či má tú kartu, alebo nie. Je to technická chyba a budeme žiadať, aby sa, keďže sa to stalo asi prvýkrát, ako technici povedali, určite budeme žiadať, aby sa z toho vyhotovil záznam a aby sa spravila náprava.
Pre informáciu asi toľko k tomuto, ale, ale je to veľmi nepríjemné a zrejme bude treba prekontrolovať všetky zariadenia, pretože asi potom si nebudeme kontrolovať po každom hlasovaní, či zariadenie ma vykazuje alebo ma nevykazuje. Naozaj vďaka vám, pán poslanec, že ste mi ukazovali, teda že som si pozrela výsledky hlasovania, v podstate som zistila, že som neprítomná a pán predseda Pellegrini sa zdržal hlasovania, a naozaj je to neprípustné. Takže technici budú musieť nám dať všetkým vysvetlenie. Ďakujem pekne za porozumenie.
Takže, panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v rokovaní siedmeho dňa 46. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o hospodárení nezávislých poslancov Národnej rady (tlač 1349).
Poprosím pána poslanca Jána Mičovského, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslanca Jozefa Bobíka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Ďalším v poradí z ústne prihlásených rečníkov do rozpravy je pán poslanec Martin Fecko, ale pán navrhovateľ ma informoval, že chce vystúpiť v rozprave.
Nech sa páči, v súlade s rokovacím poriadkom máte prednosť, nech sa páči, máte slovo.
(Pokračovanie rokovania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o hospodárení nezávislých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a financovaní ich činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1349.)
Skontrolovaný
18:09
Vystúpenie v rozprave 18:09
Ján Mičovský155.
Ďakujem vám za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Kolegyne, kolegovia, vážení občania, už možno sa teraz nevyvinie tá diskusia tak zaujímavo a by som povedal tak živo a temperamentne, ako to bolo pred jej prerušením ešte pri doobedňajšej časti nášho zasadnutia, ale napriek tomu verím, že zmysluplne sa dá pokračovať, a ja som rád, že tá diskusia mala parametre, aké mala, a rovnako som rád, že v nej môžeme v tejto...
155.
Ďakujem vám za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Kolegyne, kolegovia, vážení občania, už možno sa teraz nevyvinie tá diskusia tak zaujímavo a by som povedal tak živo a temperamentne, ako to bolo pred jej prerušením ešte pri doobedňajšej časti nášho zasadnutia, ale napriek tomu verím, že zmysluplne sa dá pokračovať, a ja som rád, že tá diskusia mala parametre, aké mala, a rovnako som rád, že v nej môžeme v tejto chvíli pokračovať. Dovolil som si teda požiadať o vstup kvôli tomu, že istú rekapituláciu v tejto fáze rokovania o tomto zákone považujem za účelnú.
Napojím sa na pána poslanca Hrušovského, ktorý vystúpil so zaujímavým príspevkom v rozprave doobeda, a naozaj chcem oceniť aj z takého pohľadu človeka, ktorý vnímal pána Hrušovského ako ústavného činiteľa v časoch, keď som nemohol ani len náznakom tušiť, že raz budem mať česť s ním diskutovať na takéto závažné, doslova ústavne témy. Tým nechcem naznačiť, že v tejto chvíli sa cítim byť partnerom pre túto diskusiu pánovi poslancovi Hrušovskému takým, ktorý by mohol byť partnerom z hľadiska jeho skúseností, čo len trocha sa vyrovnávajúci. Ale to ani nie je možno ani možné, ani potrebné, aby som sa snažil o takúto pozíciu, skôr chcem uistiť, aj keď v tejto chvíli neprítomného pána poslanca Hrušovského, že veľmi rád, a verím, že je to možné, sa pokúsim o vyrovnanie sa s ním v snahe úprimne vychádzať z presvedčenia tak jeho, ako aj môjho – a dokonca pán poslanec Hrušovský je aj tu, nechcel som naznačiť, že by ste tu teda povinne mali byť, ale ďakujem –, že teda naše úmysly sú vyslovene poctivé a na základe ústavných a od ústavy odvodených zákonov chceme si vykonávať svoj mandát tak dobre, ako je len možné, a že sme sa práve na tomto zákone tak trocha zasekli a zistili sme, že možno sme začali otvárať aj témy, ktoré ani neboli v úmysle predkladateľov, aby sme sa k nim dostali, tak to možno len oceniť, pretože práve pán poslanec Hrušovský naznačil, a myslím si, že celkom presne, že tu existuje kríza, kríza istých vzťahov, kríza nazerania občanov na našu prácu aj spätná väzba, ktorú im našou prácou dávame, a preto si myslím, že ak kolega Kadúc nazval jeho vystúpenie jednak štátnickým a jednak, ja sa k tomu pripájam, ako veľmi vhodne rozširujúcim túto zaujímavú diskusiu, tak je to teda tak.
No musím sa dotknúť aj druhého pána poslanca, ktorý vystúpil, a to pána poslanca Lojza Hlinu. Veľmi budem voliť slová, pretože je tu naozaj politický boj, ktorý v sieni zákonnosti, akokoľvek je to zaujímavý priestor, prebieha niekedy nekompromisne, a je naozaj na nás, aké zbrane si v tomto boji zvolíme. Ja nepochybujem, pán Alojz Hlina, že si sa určite rozhodol pre použitie zbraní, ktoré považuješ za správne a ktoré ti možno prinesú aj úspech z hľadiska presadzovania cieľov, s ktorým si určite sem prišiel, a aj keby som neviem ako videl dopredu, nemám takú sklenenú guľu, neviem odhadnúť výsledok tvojho snaženia, ale to vari ani nie je potrebné. Proste zvolil si zbrane, ktoré mi tak, som tak rozmýšľal, prirovnanie, natiahol si luk s takými veľmi, veľmi ostrými šípmi, na tú špičku si dal také silné kurare, nejaké tie jedy, ale zaujímavé, že si ich vypálil strašne nepresne. Vieš, keď strelec strieľa s takým silne napätým lukom a tie šípy sú jedovaté a zároveň idú vedľa, tak to proste svedčí o istej takej napätosti alebo o istých úmysloch. Nechcem to domýšľať, ale ver mi, Lojzo, hovoril som, že sa ti nechcem revanšovať tými slovami, ktoré si použil na konto klubu Obyčajných. Myslím si, že v nás rezonovali a že ich hodnotíme ako krajne nezaslúžené, ale holt, politický boj, zvolil si si túto cestu a tak to vidíš. Len vieš, predsi len si chlap, ako hovoríš, otvorený, priamy, z Oravy, tam rastú takí a ja som presvedčený, nech si to takto tuná vypálime ešte dneska večer, a hoc aj zajtra budem pokračovať, sadu šípov, že nemôžeš byť celkom s použitými zbraňami spokojný.
Teraz nehovorím o tom, že máš výhrady voči zákonu, o tom sa budeme baviť o chvíľočku. Teraz hovorím o nástrojoch, o tých zbraniach, ktoré si použil. Ja ťa stále vnímam ako človeka, nepôjdem teraz do tej histórie nášho zoznámenia, dávno predtým, ako sme sa tu stretli, resp. aspoň že sme o sebe vedeli, ale som presvedčený, že takéto zbrane napriek všetkému tvojmu potenciálu, ktorý používaš, ti nemôžu byť blízke. Proste to sú zbrane, ktoré si použil, ktoré sa nestotožňujú s priamym chlapom z Oravy. Neverím, že toto priami oravskí chlapi použijú, a dovolím si použiť len prípad Martina Fecka, lebo hovoriť, ja viem, o bratrancoch, to tam sa nedostaneme na veľmi zhodnú platformu, ale, Martin, odpusti, ty si sa síce k tomu vyjadril a, ale ja to poviem tak od srdca, Lojzo, ako to vidím.
Je tu každý z nás iný a určite môžeme hodnotenia si odpustiť, pretože nikto neni ani anjel, ani čert, čosi medzi tým sme každý z toho, ale vieš, práve pána poslanca Fecka, človeka, ktorý evidentne, a verím, že to uznáva ľavá, pravá, aj prostredná strana tohto pléna, možno hodnotiť ako statočného chlapa, ktorý denne vkladá svoje vedomosti odborné, ale aj svoje cítenie, svoju lásku k tejto krajine do práce. Ja som presvedčený, že práve poslanec Fecko je jedným z príkladov toho, ako sa možno, možno niekedy veľmi temperamentne, možno niekedy nie celkom presne, ale poctivo postaviť k role poslanca. Ak ty si pána Martina Fecka nazval človekom, ktorý je akousi podržtaškou, a človekom, ktorý tu proste vytvára nejaké krovie zlým bratrancom, Lojzo, veľmi jedovate namierený luk a strašne vedľa. Ak necítiš túto zlú trefu, tak potom si nie správny chlapec z Oravy. Ale ja myslím, že ju cítiš, a týmto to vybavím.
Nebudem ja to riešiť do detailov, ale musím sa predsi ešte len dostať k tomu zlému Matovičovi, ktorý sa tu teda spomína ako ten uzurpátor, ktorý tu tú trinástku nejakým spôsobom má za akýchsi svojich – podržtašky –, či ako si to povedal. A možno vytýkať tomu Matovičovi naozaj veľa vecí a viem, že s radosťou sa to robí. Ja som stále aj po troch rokoch rád, že som v tomto klube, a stále si myslím, že som v tom správnom klube. A vieš prečo? A viete prečo? Pretože tá základná pozícia, ten základný postulát, s ktorým Matovič otvoril stranu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, s tým, že nahrádza zákonný nedostatok, ktorý neumožňuje občanom, ktorí nie sú stotožnení so žiadnou politickou stranou, vstúpiť ako nezávislým do parlamentu, poslanec Matovič naplnil. On ju naplnil do tej miery, že moja skúsenosť dnes po troch rokoch mi umožní povedať úplne v súlade s tým, že, že nie som jeho podržtaška, a veľmi rád sa vyjadrujem veľmi otvorene aj na klube, že je to človek, ktorý ani raz nespochybnil to, čo bolo vlastne tou - ja si to dovolím nazvať - Matovičovou vetou: "Keďže to zákony neumožňujú, vymyslel som spôsob, ktorý to umožní." Ja si myslím, že už len tento fakt vstúpi do histórie a Matovič s ním, že takéto niečo vymyslel. Proste prekonal ten nedostatok.
Nikdy, ja to hovorím za týchto tu a myslím, že aj za tých, čo tu nie sú, nikdy v našom klube sa nestalo, že by sme si povedali, no dobre, toto bola póza pre verejnosť a, chlapci, a teraz, aby bolo jasné, kto tu drží kasu a kto tu drží tromfy, teraz budete rozprávať, resp. sa snažiť urobiť tak, ako si to ja predstavujem. To, že sme trinástka nezávislých a že sme od seba často veľmi vzdialení, ale prirodzene vzdialených, to je presne to, čo sme chceli dosiahnuť. To, že sa aj pri vážnych zákonoch rozchádzame, a čo radi z toho robíte chybu, že je to niečo, čo je ako keby nedostatok, to je práveže prednosť, to je tá prirodzenosť, pretože preto sme tu, zástupcovia občanov. Takže na konto toho entreé, ktoré vo vzťahu k pánovi poslancovi Feckovi, za seba nebudem hovoriť, ale predsi len, vieš, že rád používaš to, že tu niekto si očakáva, že "kľučka mi bude hovoriť, pán poslanec," ty to tak rád zdôrazňuješ. Neviem, možno sú tu ľudia, ktorí očakávajú, že teda s mandátom dostali aj špeciálne nejakú cnostnú vznešenosť, ktorá vyžaduje to, aby sa ľudia okolo nich klaňali. Ja verím, že ty taký nie si, ale ja ti poviem úprimne, ani moji kolegovia, ani ja taký nie som. Možnože niektoré veci som nepostrehol. Ja si myslím, však je toto verejný prejav, za tie tri roky vždy, vždy keď idem okolo niekoho, neočakávam od kľučky nič. Či sú to skladoví robotníci, či chyžná, či sú to poslanci zo SMER-u alebo z opozície, nemám problém, prvý vždy každého pozdravím. Takže to beriem tak ako, je to trocha navyše, chápem, ale predsi som len chcel zareagovať, že to, čo si povedal, nebol prejav politického boja, kde teda máš legitímne právo, a bol to prejav čohosi, čo sa s tým chlapcom z Oravy v mojich očiach, Alojz, nespája. Ale ja som tiež určite aj urobil chyby, možnože niekedy si to priznáme, možnože skôr nie alebo neskôr. Nie je to podstatné, pretože podstatný je zákon.
Poďme si urobiť krátku rekapituláciu, že čo to teda za strašné doniesli Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti dnes na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky.
Veľmi krátka rekapitulácia. Zákon, ktorý má umožniť, aby sa občania vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky mohli rozhodnúť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, lebo je tu jednoducho čosi zlé. Čosi, čo sme nepostrehli, alebo čosi, čo ja vysvetľujem veľmi potom chybne, a môžeme si to v diskusii, ale veď na to sme tu, vyrozprávať. Ja dokonca mám podozrenie, keď som si ešte raz cez obedňajšiu prestávku zobral do ruky Ústavu Slovenskej republiky, či naozaj sa aj ja nemýlim nejako viac, ako sa patrí na človeka, ktorý má byť predsi pripravený pri tomto pulte, že kde sa tu vlastne hovorí o politických stranách, ktoré majú byť nástrojom presadzovania moci občanov, riadenia tejto krajiny. Možno som neprešiel každé písmenko ani cez ten obed, ale naozaj sa mi potvrdilo to, s čím som tu vystúpil doobedu. Tento najzávažnejší dokument právny ani na jednom mieste nerozpráva o tom, že by politické strany mali byť predstaviteľky moci občanov. Naopak, potvrdzujem to, čo som povedal, a sú to nesmierne vážne veci a ja ich budem hovoriť s nesmiernym dôrazom na to, že si myslím, že treba, aby sme si toto raz ujasnili, že buď čítam zle ústavu, a potom sa musím ospravedlniť za zlú interpretáciu, alebo potom my zle čítame náš návrh, ktorý stále podľa mňa vychádza veľmi presne z Ústavy Slovenskej republiky.
V článku 2 sa hovorí veľmi presne a treba to so cťou pocitovať: "Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú buď prostredníctvom svojich volených zástupcov, alebo priamo." Nikde sa nehovorí, že ju vykonávajú prostredníctvom politických strán. Tým nechcem povedať, že politické strany sú protiústavné, len zdôrazňujem, že ak tento najvyšší zákon čosi hovorí, tak všetko musí byť jemu podriadené, odvodené alebo nesmie protirečiť ústavnému zákonu.
Tá druhá časť, ktorá je možno ešte dôležitejšia pre podstatu diskusie, ktorú tu vedieme, je článok 73 ods. 2: "Poslanci sú zástupcovia občanov." Nikto iný. Poslanci, 150 poslancov, zastupujú občanov Slovenskej republiky. A ten odsek má pokračovanie: "Mandát vykonávajú osobne podľa svojho presvedčenia, podľa svojho svedomia a nie sú pri tom viazaní žiadnymi príkazmi." Ešte stále som pochyboval, že predsi či nečítam Ústavu Slovenskej republiky nesprávne, ale že či tam niekde ďalej, naozaj som to úprimne, toto neni nejaká herecká póza, chcel som sa pozrieť, lebo či to pri vláde, alebo pri práci Národnej rady sa nespomína, že stranícky mechanizmus predsi má to isté opodstatnenie, že ústava s tým priamo počítala.
Pán poslanec Hrušovský, ja budem o tom hovoriť, že opäť, ako som s istou úctou a úplne úprimnou povedal, že ste ten, koho vnímam ako človeka, ktorý predstavuje kus histórie slovenského parlamentarizmu a tvorby slovenskej ústavy, že či sa tu na niečo nezabudlo, keď sme doschytali takú obrovskú, tvrdú kritiku, ako keby sme vymysleli nejaký divný novotvar, ktorý si vymýšľame, lebo sme divní Obyčajní, a ja stále čítam, že sme si nevymysleli žiadny novotvar, že sme vlastne len dôsledne prečítali Ústavu Slovenskej republiky. Pretože keď som si prelistoval ďalšie a ďalšie články, tak všade nachádzam slovo poslanec. Naozaj nikde nie je politická strana, hnutie alebo zoskupenie, či si pozriem 75 - poslanec skladá sľub, alebo 77 - funkcia poslanca je nezlučiteľná, alebo ďalej, ako bol poslanec vymenovaný, poslanca nemožno stíhať, poslanca nemožno vziať do väzby, ak bol poslanec pristihnutý, poslanec môže odoprieť, poslanec môže interpelovať, poslanec môže sa vzdať svojho mandátu. Proste chcem len tým zdôrazniť nie to, že by som teraz sa tváril ako odborník na ústavné právo, ale že cítim tú časť diskusie, ktorá nám dala nálepku, že chceme spotvoriť ústavný systém našej krajiny, za veľmi nespravodlivú a nepresnú.
Ja si myslím, že práve návrh, kde umožňujeme občanom, nie aby sme zrušili doterajší spôsob hlasovania a vytvárania parlamentu, ale umožniť občanom to – a to je tá podstata –, aby sa mohli rozhodnúť nielen pre stranu, nikto strany nezrušil naším návrhom, ale aby sa mohol rozhodnúť pre poslanca, ktorého by sem rád dosadil.
Čo je na tom zlé, že mu dávame, občanovi Slovenskej republiky v súlade s Ústavou Slovenskej republiky možnosť, že si chce zvoliť poslancov, a nie strany? Že to budú zároveň aj strany, to je z toho odvodené. Keď sa rozhodne občan, že bude na kandidátke KDH voliť piatich poslancov, na kandidátke SMER-u troch a kandidátke nezávislých dvoch, alebo tých nezávislých dotiaľ do toho ešte nedám, aby som to nekomplikoval, alebo SaS-ka dvoch, tak sa rozhodne, jednoducho vznikne tu úplne legitímna zostava stopäťdesiatky, ktorá bude pozostávať z predstaviteľov strán a hnutí, ale tak, že občan rozhodol o konkrétnych osobách, ktoré si predstavuje, aby z týchto strán a hnutí sa do parlamentu dostali. Pretože to práve dnes zaznelo. Doterajší spôsob umožní to, že poznáme lídra a prvých pár mien, ale vzápätí sa ako za jadrom kométy dostane ten chvost, tá prachová časť, ktorá, to jadro dotiahne osoby, ktoré ľuďom nič nehovoria. Prečo by sme nemali mať ambíciu, že aj keď sme predstavitelia občanov – a občania sú rôzni a je veľmi správne, že aj my sme tu rôzni –, ale z hľadiska hlavnej úlohy parlamentu pripravovať kvalitné právne normy by určite bolo správne potvrdiť ambíciu, že nám je potrebné mať kvalitných, čo najkvalitnejších poslancov. Táto ambícia je v súlade s potrebou občanov. A práve kto je kvalitný a kto nekvalitný, prečo by sme to mali určovať my na našich kandidátkach, keď občan má možnosť sa rozhodnúť, že sa za politické strany a zoskupenia, hnutia, rozhodne sám. Nič sa nestane, keď si povie občan, nie, ja neprijímam takúto ponuku, ja si nechcem vyberať a o tom náš návrh hovorí z rôznych táborov politických, ja jednoducho chcem, aby tu bol SMER vo väčšine, a všetky svoje hlasy, všetkých svojich 10 preferenčných krúžkov dám poslancom, teda kandidátom na poslancov zo strany SMER alebo z KDH. A nič sa nemení. Jednoducho v tomto duchu je možné vyvinúť aj politickú kampaň a zdôrazniť, že takto sa dá celkom bez toho, aby sme čosi odstraňovali, obohatiť volebný systém alebo prístup k voľbám do Národnej rady o moment – a to opakujem –, ktorý je naprosto v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá nepozná žiadne strany, žiadne hnutia, ale pozná výkon mandátu poslanca, osobný, zodpovedný, bez rešpektovania, bez potreby rešpektovať nejaké príkazy, ale rešpektovať svedomie a vlastnú zodpovednosť.
Alebo sa stala pred 25 rokmi chyba? Ak áno, tak potom sme dospeli dnes k veľmi zvláštnemu poznaniu, že Ústava Slovenskej republiky je napísaná nesprávne. Že jej autori zabudli na to, že chceme, aby rozhodovali v tomto štáte politické strany. No keď zabudli, tak potom je potrebné, aby sme si možnože zobrali radu od Ústavného súdu alebo minimálne od ústavnoprávneho výboru, nech nám povie, čo robiť v tejto situácii, pretože zjavne som cítil, a zrejme pri tom aj ostaneme, že náš návrh sa chápe ako nejaký divný výstrel divných ľudí, a opoziční aj vládni poslanci sú presvedčení, že to, čo doteraz funguje, funguje správne, a že útok na politické strany, no útok, snaha znížiť ich váhu pri rozhodovaniach občana, žiadny útok, je mimoústavná. Ja som presvedčený, že práve dôsledné prečítanie ústavy, to, čo v nej je, a to, čo v nej nie je, aj to treba čítať, politické strany tam nie sú, umožní povedať, že náš návrh určite nie je dokonalý, možno preferenčných krúžkov treba nie 10, ale 20, ale možno iba 5, veľa vecí sa dá ešte prediskutovať v tejto časti, ale by som veľmi prosil, kolegyne, kolegovia, a obraciam sa aj na verejnosť, že toto je návrh, ktorý si nevymyslela trinástka, aby zaujala, aby nazlostila, aby bola odlišná, ale preto, aby sme, občania, rešpektovali vaše právo, aby 150 poslancov konalo podľa ústavy.
Ak ma presvedčíte, že tento návrh je protiústavný, ja sa ospravedlním, pretože ústavu mám, tak ako som už neraz povedal z tohto miesta, v patričnej úcte. Ale zatiaľ sa domnievam, že hovoriť o našom návrhu ako o demontáži ústavnosti tejto krajiny, je trocha prisilné. To proste sme tu ľudia, ktorí majú krátku politickú históriu, pri všetkej úcte k tvorcom ústavy a k napĺňaniu základných postulátov práce parlamentu, veľmi rád sa dám poučiť, ale neprijímam argumentáciu, že deštruujeme ústavný systém alebo dokonca že sme sa prejavili ako teraz v pravej podobe ako ľudia, ktorí chcú čosi zásadné zmeniť. My len napĺňame to, čo vymyslel ten Matovič a čo to fungovalo len vďaka jeho výmyslu.
Viete čo, keď tí Obyčajní sú tak nežiadaní a nechcené dieťa, máte v rukách našu likvidáciu veľmi elegantnú a jednoduchú. Naprosto jednoduchú. Kľudne to môžem povedať z tohto miesta, že ak sa prijme takýto spôsob tvorby parlamentu, kde teda je zakomponovaná aj kandidátka nezávislých, určite do najbližších volieb nepôjdu Obyčajní ako hnutie, ale každý z nás, kto sa bude chcieť zúčastniť politického zápasu, pôjde na kandidátke nezávislých ľudí. Takže pozrime sa, k akému premosteniu môžeme dôjsť, ak sú Obyčajní chybným prvkom na politickej scéne Slovenska, akýmsi dokonca nielen chybným, ale so zlými úmyslami pôsobiacim, tak vlastne parlament má v rukách náš zánik. Stačí len schváliť návrh, ktorým sami seba ničíme, pretože, opakujem do tretice, toto bolo len vynútené tým, aby sa práva občanov dostali do parlamentu, aj ľudí, ktorí sa nestotožnili so žiadnym politickým programom, mohli v zmysle Ústavy Slovenskej republiky naplniť.
Takže je tu dôležitá otázka. Zlá ústava, zlí poslanci, zlí čitatelia alebo zlí pisatelia? Na konto tých nezávislých, ktorí vyvolali, zdá sa, aj u vás, pán Hrušovský, tú otázku, a napokon aj naši kolegovia povedali, že to neni jednoduché, že teda keď to bude stopäťdesiatka nezávislých, čo sa tu udeje, no nikdy sa to nestane, pretože to je iba hypotetická záležitosť, ale dobre. Uvažujeme pri tomto návrhu s tým, dalo by sa to oklieštiť, nechceme to okliešťovať, že teda tá stopäťdesiatka sa nikdy nezhodne. Nie sme my vzorom, určite aj náš klub, toho najefektívnejšieho konania a možnože rokujeme na tých našich výboroch, kluboch dosť dlho a sme veľmi, veľmi rozdielni, tak ako sme rozdielni všetci zástupcovia ľudu, ako sú rozdielni občania, ktorých zastupujeme. Verte tomu, že zatiaľ po troch rokoch sme sa vždy napriek obrovskej rozdielnosti, použijem príklad Štefana Kuffu, neraz mu s humorom hovorím, že my dvaja musíme so svojimi rozdielmi zomrieť, že sa určite nikdy nezhodneme, ale sa ctíme, jednoducho to funguje, aj ten, podľa mnohých podivný Štefan Kuffa reprezentuje časť spoločnosti, ktorá ho sem poslala, a je to v poriadku. A presne tak aj tí ostatní. Myslíte si, že keď sa my trinásti vieme dohodnúť, že by ten parlament aj v prípade hypotetickej stopäťdesiatky sa nikdy nedohodol? No určite by to nebolo 150 ľudí, ktorý by každý kričal: "Ja, ja, ja, ja též!"
Určite by sa logicky vytvorili rôzne blízke zoskupenia, ktoré by sa možno blížili ad hoc, ale boli by to nádherné zoskupenia, ktoré by neboli viazané tým, že sa tu hovorí o disciplíne, poslušnosti, a ako som aj zareagoval, a ja som zareagoval, som používal, ste tu, kolegovia z KDH, v bohatom zastúpení, že som si použil ten príklad, ale kľudne by sa to dalo aj z iných, že nie raz to prejavujete aj tým, však sme tu kolegovia, že nemáš zlý návrh, dobre to celkom myslíš, ale my sme sa dohodli na klube, že to nepodporíme. To je protiústavné. Ústava hovorí o tom, že žiadny diktát, že dobre, že kýva, že to, ak sa dobrovoľne rozhodol, ja tvrdím len toľko, že to má prednosť slobodné rozhodovanie pred tým, ako má... (Reakcia z pléna.)
Tým nezávislým by som si dovolil povedať ešte toľko, že teda počet hlasov, ktorý bol tiež predmetom kritiky, že nám treba 10-tisíc na to, aby človek získal oprávnenie byť zapísaný na kandidátku nezávislých, bolo povedané, že je nízky, môže sa zvýšiť, určite sa dá veľa vecí vytknúť, vylepšiť a stornovať z tohto návrhu, len, prosím, neuprite mu jedno, že tento návrh reaguje na reálnu a veľmi živú objednávku doby. Ak sa voči nej postavíme tak, že my predsi vieme, že strany tu vždy boli a budú a že túto krízu musíme prečkať len tým, že ju prečkáme a že sa jej nepostavíme v tvár tak, aby sme reagovali nie na všetky hlasy, ale na tie, ktoré sú hodné zreteľa, tak neurobíme dobre. Myslím si, že tento návrh je hodný prerokovania, a ďakujem za to, že sa to deje spôsobom, ktorý podľa mňa, mňa to aj teda milo prekvapilo, vytvoril pre tento návrh väčší priestor, ako sa to často stáva s našimi predkladanými návrhmi, že sa prečítajú, zaniknú, aj keď viem predvídať osud tohto návrhu, myslím si, že to, že sa to už otvorilo, je dobré, a napokon preto sme tu.
Pre túto chvíľu ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
5.2.2015 o 18:09 hod.
Ing. CSc.
Ján Mičovský
Videokanál poslanca
155.
Ďakujem vám za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Kolegyne, kolegovia, vážení občania, už možno sa teraz nevyvinie tá diskusia tak zaujímavo a by som povedal tak živo a temperamentne, ako to bolo pred jej prerušením ešte pri doobedňajšej časti nášho zasadnutia, ale napriek tomu verím, že zmysluplne sa dá pokračovať, a ja som rád, že tá diskusia mala parametre, aké mala, a rovnako som rád, že v nej môžeme v tejto chvíli pokračovať. Dovolil som si teda požiadať o vstup kvôli tomu, že istú rekapituláciu v tejto fáze rokovania o tomto zákone považujem za účelnú.
Napojím sa na pána poslanca Hrušovského, ktorý vystúpil so zaujímavým príspevkom v rozprave doobeda, a naozaj chcem oceniť aj z takého pohľadu človeka, ktorý vnímal pána Hrušovského ako ústavného činiteľa v časoch, keď som nemohol ani len náznakom tušiť, že raz budem mať česť s ním diskutovať na takéto závažné, doslova ústavne témy. Tým nechcem naznačiť, že v tejto chvíli sa cítim byť partnerom pre túto diskusiu pánovi poslancovi Hrušovskému takým, ktorý by mohol byť partnerom z hľadiska jeho skúseností, čo len trocha sa vyrovnávajúci. Ale to ani nie je možno ani možné, ani potrebné, aby som sa snažil o takúto pozíciu, skôr chcem uistiť, aj keď v tejto chvíli neprítomného pána poslanca Hrušovského, že veľmi rád, a verím, že je to možné, sa pokúsim o vyrovnanie sa s ním v snahe úprimne vychádzať z presvedčenia tak jeho, ako aj môjho – a dokonca pán poslanec Hrušovský je aj tu, nechcel som naznačiť, že by ste tu teda povinne mali byť, ale ďakujem –, že teda naše úmysly sú vyslovene poctivé a na základe ústavných a od ústavy odvodených zákonov chceme si vykonávať svoj mandát tak dobre, ako je len možné, a že sme sa práve na tomto zákone tak trocha zasekli a zistili sme, že možno sme začali otvárať aj témy, ktoré ani neboli v úmysle predkladateľov, aby sme sa k nim dostali, tak to možno len oceniť, pretože práve pán poslanec Hrušovský naznačil, a myslím si, že celkom presne, že tu existuje kríza, kríza istých vzťahov, kríza nazerania občanov na našu prácu aj spätná väzba, ktorú im našou prácou dávame, a preto si myslím, že ak kolega Kadúc nazval jeho vystúpenie jednak štátnickým a jednak, ja sa k tomu pripájam, ako veľmi vhodne rozširujúcim túto zaujímavú diskusiu, tak je to teda tak.
No musím sa dotknúť aj druhého pána poslanca, ktorý vystúpil, a to pána poslanca Lojza Hlinu. Veľmi budem voliť slová, pretože je tu naozaj politický boj, ktorý v sieni zákonnosti, akokoľvek je to zaujímavý priestor, prebieha niekedy nekompromisne, a je naozaj na nás, aké zbrane si v tomto boji zvolíme. Ja nepochybujem, pán Alojz Hlina, že si sa určite rozhodol pre použitie zbraní, ktoré považuješ za správne a ktoré ti možno prinesú aj úspech z hľadiska presadzovania cieľov, s ktorým si určite sem prišiel, a aj keby som neviem ako videl dopredu, nemám takú sklenenú guľu, neviem odhadnúť výsledok tvojho snaženia, ale to vari ani nie je potrebné. Proste zvolil si zbrane, ktoré mi tak, som tak rozmýšľal, prirovnanie, natiahol si luk s takými veľmi, veľmi ostrými šípmi, na tú špičku si dal také silné kurare, nejaké tie jedy, ale zaujímavé, že si ich vypálil strašne nepresne. Vieš, keď strelec strieľa s takým silne napätým lukom a tie šípy sú jedovaté a zároveň idú vedľa, tak to proste svedčí o istej takej napätosti alebo o istých úmysloch. Nechcem to domýšľať, ale ver mi, Lojzo, hovoril som, že sa ti nechcem revanšovať tými slovami, ktoré si použil na konto klubu Obyčajných. Myslím si, že v nás rezonovali a že ich hodnotíme ako krajne nezaslúžené, ale holt, politický boj, zvolil si si túto cestu a tak to vidíš. Len vieš, predsi len si chlap, ako hovoríš, otvorený, priamy, z Oravy, tam rastú takí a ja som presvedčený, nech si to takto tuná vypálime ešte dneska večer, a hoc aj zajtra budem pokračovať, sadu šípov, že nemôžeš byť celkom s použitými zbraňami spokojný.
Teraz nehovorím o tom, že máš výhrady voči zákonu, o tom sa budeme baviť o chvíľočku. Teraz hovorím o nástrojoch, o tých zbraniach, ktoré si použil. Ja ťa stále vnímam ako človeka, nepôjdem teraz do tej histórie nášho zoznámenia, dávno predtým, ako sme sa tu stretli, resp. aspoň že sme o sebe vedeli, ale som presvedčený, že takéto zbrane napriek všetkému tvojmu potenciálu, ktorý používaš, ti nemôžu byť blízke. Proste to sú zbrane, ktoré si použil, ktoré sa nestotožňujú s priamym chlapom z Oravy. Neverím, že toto priami oravskí chlapi použijú, a dovolím si použiť len prípad Martina Fecka, lebo hovoriť, ja viem, o bratrancoch, to tam sa nedostaneme na veľmi zhodnú platformu, ale, Martin, odpusti, ty si sa síce k tomu vyjadril a, ale ja to poviem tak od srdca, Lojzo, ako to vidím.
Je tu každý z nás iný a určite môžeme hodnotenia si odpustiť, pretože nikto neni ani anjel, ani čert, čosi medzi tým sme každý z toho, ale vieš, práve pána poslanca Fecka, človeka, ktorý evidentne, a verím, že to uznáva ľavá, pravá, aj prostredná strana tohto pléna, možno hodnotiť ako statočného chlapa, ktorý denne vkladá svoje vedomosti odborné, ale aj svoje cítenie, svoju lásku k tejto krajine do práce. Ja som presvedčený, že práve poslanec Fecko je jedným z príkladov toho, ako sa možno, možno niekedy veľmi temperamentne, možno niekedy nie celkom presne, ale poctivo postaviť k role poslanca. Ak ty si pána Martina Fecka nazval človekom, ktorý je akousi podržtaškou, a človekom, ktorý tu proste vytvára nejaké krovie zlým bratrancom, Lojzo, veľmi jedovate namierený luk a strašne vedľa. Ak necítiš túto zlú trefu, tak potom si nie správny chlapec z Oravy. Ale ja myslím, že ju cítiš, a týmto to vybavím.
Nebudem ja to riešiť do detailov, ale musím sa predsi ešte len dostať k tomu zlému Matovičovi, ktorý sa tu teda spomína ako ten uzurpátor, ktorý tu tú trinástku nejakým spôsobom má za akýchsi svojich – podržtašky –, či ako si to povedal. A možno vytýkať tomu Matovičovi naozaj veľa vecí a viem, že s radosťou sa to robí. Ja som stále aj po troch rokoch rád, že som v tomto klube, a stále si myslím, že som v tom správnom klube. A vieš prečo? A viete prečo? Pretože tá základná pozícia, ten základný postulát, s ktorým Matovič otvoril stranu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, s tým, že nahrádza zákonný nedostatok, ktorý neumožňuje občanom, ktorí nie sú stotožnení so žiadnou politickou stranou, vstúpiť ako nezávislým do parlamentu, poslanec Matovič naplnil. On ju naplnil do tej miery, že moja skúsenosť dnes po troch rokoch mi umožní povedať úplne v súlade s tým, že, že nie som jeho podržtaška, a veľmi rád sa vyjadrujem veľmi otvorene aj na klube, že je to človek, ktorý ani raz nespochybnil to, čo bolo vlastne tou - ja si to dovolím nazvať - Matovičovou vetou: "Keďže to zákony neumožňujú, vymyslel som spôsob, ktorý to umožní." Ja si myslím, že už len tento fakt vstúpi do histórie a Matovič s ním, že takéto niečo vymyslel. Proste prekonal ten nedostatok.
Nikdy, ja to hovorím za týchto tu a myslím, že aj za tých, čo tu nie sú, nikdy v našom klube sa nestalo, že by sme si povedali, no dobre, toto bola póza pre verejnosť a, chlapci, a teraz, aby bolo jasné, kto tu drží kasu a kto tu drží tromfy, teraz budete rozprávať, resp. sa snažiť urobiť tak, ako si to ja predstavujem. To, že sme trinástka nezávislých a že sme od seba často veľmi vzdialení, ale prirodzene vzdialených, to je presne to, čo sme chceli dosiahnuť. To, že sa aj pri vážnych zákonoch rozchádzame, a čo radi z toho robíte chybu, že je to niečo, čo je ako keby nedostatok, to je práveže prednosť, to je tá prirodzenosť, pretože preto sme tu, zástupcovia občanov. Takže na konto toho entreé, ktoré vo vzťahu k pánovi poslancovi Feckovi, za seba nebudem hovoriť, ale predsi len, vieš, že rád používaš to, že tu niekto si očakáva, že "kľučka mi bude hovoriť, pán poslanec," ty to tak rád zdôrazňuješ. Neviem, možno sú tu ľudia, ktorí očakávajú, že teda s mandátom dostali aj špeciálne nejakú cnostnú vznešenosť, ktorá vyžaduje to, aby sa ľudia okolo nich klaňali. Ja verím, že ty taký nie si, ale ja ti poviem úprimne, ani moji kolegovia, ani ja taký nie som. Možnože niektoré veci som nepostrehol. Ja si myslím, však je toto verejný prejav, za tie tri roky vždy, vždy keď idem okolo niekoho, neočakávam od kľučky nič. Či sú to skladoví robotníci, či chyžná, či sú to poslanci zo SMER-u alebo z opozície, nemám problém, prvý vždy každého pozdravím. Takže to beriem tak ako, je to trocha navyše, chápem, ale predsi som len chcel zareagovať, že to, čo si povedal, nebol prejav politického boja, kde teda máš legitímne právo, a bol to prejav čohosi, čo sa s tým chlapcom z Oravy v mojich očiach, Alojz, nespája. Ale ja som tiež určite aj urobil chyby, možnože niekedy si to priznáme, možnože skôr nie alebo neskôr. Nie je to podstatné, pretože podstatný je zákon.
Poďme si urobiť krátku rekapituláciu, že čo to teda za strašné doniesli Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti dnes na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky.
Veľmi krátka rekapitulácia. Zákon, ktorý má umožniť, aby sa občania vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky mohli rozhodnúť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, lebo je tu jednoducho čosi zlé. Čosi, čo sme nepostrehli, alebo čosi, čo ja vysvetľujem veľmi potom chybne, a môžeme si to v diskusii, ale veď na to sme tu, vyrozprávať. Ja dokonca mám podozrenie, keď som si ešte raz cez obedňajšiu prestávku zobral do ruky Ústavu Slovenskej republiky, či naozaj sa aj ja nemýlim nejako viac, ako sa patrí na človeka, ktorý má byť predsi pripravený pri tomto pulte, že kde sa tu vlastne hovorí o politických stranách, ktoré majú byť nástrojom presadzovania moci občanov, riadenia tejto krajiny. Možno som neprešiel každé písmenko ani cez ten obed, ale naozaj sa mi potvrdilo to, s čím som tu vystúpil doobedu. Tento najzávažnejší dokument právny ani na jednom mieste nerozpráva o tom, že by politické strany mali byť predstaviteľky moci občanov. Naopak, potvrdzujem to, čo som povedal, a sú to nesmierne vážne veci a ja ich budem hovoriť s nesmiernym dôrazom na to, že si myslím, že treba, aby sme si toto raz ujasnili, že buď čítam zle ústavu, a potom sa musím ospravedlniť za zlú interpretáciu, alebo potom my zle čítame náš návrh, ktorý stále podľa mňa vychádza veľmi presne z Ústavy Slovenskej republiky.
V článku 2 sa hovorí veľmi presne a treba to so cťou pocitovať: "Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú buď prostredníctvom svojich volených zástupcov, alebo priamo." Nikde sa nehovorí, že ju vykonávajú prostredníctvom politických strán. Tým nechcem povedať, že politické strany sú protiústavné, len zdôrazňujem, že ak tento najvyšší zákon čosi hovorí, tak všetko musí byť jemu podriadené, odvodené alebo nesmie protirečiť ústavnému zákonu.
Tá druhá časť, ktorá je možno ešte dôležitejšia pre podstatu diskusie, ktorú tu vedieme, je článok 73 ods. 2: "Poslanci sú zástupcovia občanov." Nikto iný. Poslanci, 150 poslancov, zastupujú občanov Slovenskej republiky. A ten odsek má pokračovanie: "Mandát vykonávajú osobne podľa svojho presvedčenia, podľa svojho svedomia a nie sú pri tom viazaní žiadnymi príkazmi." Ešte stále som pochyboval, že predsi či nečítam Ústavu Slovenskej republiky nesprávne, ale že či tam niekde ďalej, naozaj som to úprimne, toto neni nejaká herecká póza, chcel som sa pozrieť, lebo či to pri vláde, alebo pri práci Národnej rady sa nespomína, že stranícky mechanizmus predsi má to isté opodstatnenie, že ústava s tým priamo počítala.
Pán poslanec Hrušovský, ja budem o tom hovoriť, že opäť, ako som s istou úctou a úplne úprimnou povedal, že ste ten, koho vnímam ako človeka, ktorý predstavuje kus histórie slovenského parlamentarizmu a tvorby slovenskej ústavy, že či sa tu na niečo nezabudlo, keď sme doschytali takú obrovskú, tvrdú kritiku, ako keby sme vymysleli nejaký divný novotvar, ktorý si vymýšľame, lebo sme divní Obyčajní, a ja stále čítam, že sme si nevymysleli žiadny novotvar, že sme vlastne len dôsledne prečítali Ústavu Slovenskej republiky. Pretože keď som si prelistoval ďalšie a ďalšie články, tak všade nachádzam slovo poslanec. Naozaj nikde nie je politická strana, hnutie alebo zoskupenie, či si pozriem 75 - poslanec skladá sľub, alebo 77 - funkcia poslanca je nezlučiteľná, alebo ďalej, ako bol poslanec vymenovaný, poslanca nemožno stíhať, poslanca nemožno vziať do väzby, ak bol poslanec pristihnutý, poslanec môže odoprieť, poslanec môže interpelovať, poslanec môže sa vzdať svojho mandátu. Proste chcem len tým zdôrazniť nie to, že by som teraz sa tváril ako odborník na ústavné právo, ale že cítim tú časť diskusie, ktorá nám dala nálepku, že chceme spotvoriť ústavný systém našej krajiny, za veľmi nespravodlivú a nepresnú.
Ja si myslím, že práve návrh, kde umožňujeme občanom, nie aby sme zrušili doterajší spôsob hlasovania a vytvárania parlamentu, ale umožniť občanom to – a to je tá podstata –, aby sa mohli rozhodnúť nielen pre stranu, nikto strany nezrušil naším návrhom, ale aby sa mohol rozhodnúť pre poslanca, ktorého by sem rád dosadil.
Čo je na tom zlé, že mu dávame, občanovi Slovenskej republiky v súlade s Ústavou Slovenskej republiky možnosť, že si chce zvoliť poslancov, a nie strany? Že to budú zároveň aj strany, to je z toho odvodené. Keď sa rozhodne občan, že bude na kandidátke KDH voliť piatich poslancov, na kandidátke SMER-u troch a kandidátke nezávislých dvoch, alebo tých nezávislých dotiaľ do toho ešte nedám, aby som to nekomplikoval, alebo SaS-ka dvoch, tak sa rozhodne, jednoducho vznikne tu úplne legitímna zostava stopäťdesiatky, ktorá bude pozostávať z predstaviteľov strán a hnutí, ale tak, že občan rozhodol o konkrétnych osobách, ktoré si predstavuje, aby z týchto strán a hnutí sa do parlamentu dostali. Pretože to práve dnes zaznelo. Doterajší spôsob umožní to, že poznáme lídra a prvých pár mien, ale vzápätí sa ako za jadrom kométy dostane ten chvost, tá prachová časť, ktorá, to jadro dotiahne osoby, ktoré ľuďom nič nehovoria. Prečo by sme nemali mať ambíciu, že aj keď sme predstavitelia občanov – a občania sú rôzni a je veľmi správne, že aj my sme tu rôzni –, ale z hľadiska hlavnej úlohy parlamentu pripravovať kvalitné právne normy by určite bolo správne potvrdiť ambíciu, že nám je potrebné mať kvalitných, čo najkvalitnejších poslancov. Táto ambícia je v súlade s potrebou občanov. A práve kto je kvalitný a kto nekvalitný, prečo by sme to mali určovať my na našich kandidátkach, keď občan má možnosť sa rozhodnúť, že sa za politické strany a zoskupenia, hnutia, rozhodne sám. Nič sa nestane, keď si povie občan, nie, ja neprijímam takúto ponuku, ja si nechcem vyberať a o tom náš návrh hovorí z rôznych táborov politických, ja jednoducho chcem, aby tu bol SMER vo väčšine, a všetky svoje hlasy, všetkých svojich 10 preferenčných krúžkov dám poslancom, teda kandidátom na poslancov zo strany SMER alebo z KDH. A nič sa nemení. Jednoducho v tomto duchu je možné vyvinúť aj politickú kampaň a zdôrazniť, že takto sa dá celkom bez toho, aby sme čosi odstraňovali, obohatiť volebný systém alebo prístup k voľbám do Národnej rady o moment – a to opakujem –, ktorý je naprosto v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá nepozná žiadne strany, žiadne hnutia, ale pozná výkon mandátu poslanca, osobný, zodpovedný, bez rešpektovania, bez potreby rešpektovať nejaké príkazy, ale rešpektovať svedomie a vlastnú zodpovednosť.
Alebo sa stala pred 25 rokmi chyba? Ak áno, tak potom sme dospeli dnes k veľmi zvláštnemu poznaniu, že Ústava Slovenskej republiky je napísaná nesprávne. Že jej autori zabudli na to, že chceme, aby rozhodovali v tomto štáte politické strany. No keď zabudli, tak potom je potrebné, aby sme si možnože zobrali radu od Ústavného súdu alebo minimálne od ústavnoprávneho výboru, nech nám povie, čo robiť v tejto situácii, pretože zjavne som cítil, a zrejme pri tom aj ostaneme, že náš návrh sa chápe ako nejaký divný výstrel divných ľudí, a opoziční aj vládni poslanci sú presvedčení, že to, čo doteraz funguje, funguje správne, a že útok na politické strany, no útok, snaha znížiť ich váhu pri rozhodovaniach občana, žiadny útok, je mimoústavná. Ja som presvedčený, že práve dôsledné prečítanie ústavy, to, čo v nej je, a to, čo v nej nie je, aj to treba čítať, politické strany tam nie sú, umožní povedať, že náš návrh určite nie je dokonalý, možno preferenčných krúžkov treba nie 10, ale 20, ale možno iba 5, veľa vecí sa dá ešte prediskutovať v tejto časti, ale by som veľmi prosil, kolegyne, kolegovia, a obraciam sa aj na verejnosť, že toto je návrh, ktorý si nevymyslela trinástka, aby zaujala, aby nazlostila, aby bola odlišná, ale preto, aby sme, občania, rešpektovali vaše právo, aby 150 poslancov konalo podľa ústavy.
Ak ma presvedčíte, že tento návrh je protiústavný, ja sa ospravedlním, pretože ústavu mám, tak ako som už neraz povedal z tohto miesta, v patričnej úcte. Ale zatiaľ sa domnievam, že hovoriť o našom návrhu ako o demontáži ústavnosti tejto krajiny, je trocha prisilné. To proste sme tu ľudia, ktorí majú krátku politickú históriu, pri všetkej úcte k tvorcom ústavy a k napĺňaniu základných postulátov práce parlamentu, veľmi rád sa dám poučiť, ale neprijímam argumentáciu, že deštruujeme ústavný systém alebo dokonca že sme sa prejavili ako teraz v pravej podobe ako ľudia, ktorí chcú čosi zásadné zmeniť. My len napĺňame to, čo vymyslel ten Matovič a čo to fungovalo len vďaka jeho výmyslu.
Viete čo, keď tí Obyčajní sú tak nežiadaní a nechcené dieťa, máte v rukách našu likvidáciu veľmi elegantnú a jednoduchú. Naprosto jednoduchú. Kľudne to môžem povedať z tohto miesta, že ak sa prijme takýto spôsob tvorby parlamentu, kde teda je zakomponovaná aj kandidátka nezávislých, určite do najbližších volieb nepôjdu Obyčajní ako hnutie, ale každý z nás, kto sa bude chcieť zúčastniť politického zápasu, pôjde na kandidátke nezávislých ľudí. Takže pozrime sa, k akému premosteniu môžeme dôjsť, ak sú Obyčajní chybným prvkom na politickej scéne Slovenska, akýmsi dokonca nielen chybným, ale so zlými úmyslami pôsobiacim, tak vlastne parlament má v rukách náš zánik. Stačí len schváliť návrh, ktorým sami seba ničíme, pretože, opakujem do tretice, toto bolo len vynútené tým, aby sa práva občanov dostali do parlamentu, aj ľudí, ktorí sa nestotožnili so žiadnym politickým programom, mohli v zmysle Ústavy Slovenskej republiky naplniť.
Takže je tu dôležitá otázka. Zlá ústava, zlí poslanci, zlí čitatelia alebo zlí pisatelia? Na konto tých nezávislých, ktorí vyvolali, zdá sa, aj u vás, pán Hrušovský, tú otázku, a napokon aj naši kolegovia povedali, že to neni jednoduché, že teda keď to bude stopäťdesiatka nezávislých, čo sa tu udeje, no nikdy sa to nestane, pretože to je iba hypotetická záležitosť, ale dobre. Uvažujeme pri tomto návrhu s tým, dalo by sa to oklieštiť, nechceme to okliešťovať, že teda tá stopäťdesiatka sa nikdy nezhodne. Nie sme my vzorom, určite aj náš klub, toho najefektívnejšieho konania a možnože rokujeme na tých našich výboroch, kluboch dosť dlho a sme veľmi, veľmi rozdielni, tak ako sme rozdielni všetci zástupcovia ľudu, ako sú rozdielni občania, ktorých zastupujeme. Verte tomu, že zatiaľ po troch rokoch sme sa vždy napriek obrovskej rozdielnosti, použijem príklad Štefana Kuffu, neraz mu s humorom hovorím, že my dvaja musíme so svojimi rozdielmi zomrieť, že sa určite nikdy nezhodneme, ale sa ctíme, jednoducho to funguje, aj ten, podľa mnohých podivný Štefan Kuffa reprezentuje časť spoločnosti, ktorá ho sem poslala, a je to v poriadku. A presne tak aj tí ostatní. Myslíte si, že keď sa my trinásti vieme dohodnúť, že by ten parlament aj v prípade hypotetickej stopäťdesiatky sa nikdy nedohodol? No určite by to nebolo 150 ľudí, ktorý by každý kričal: "Ja, ja, ja, ja též!"
Určite by sa logicky vytvorili rôzne blízke zoskupenia, ktoré by sa možno blížili ad hoc, ale boli by to nádherné zoskupenia, ktoré by neboli viazané tým, že sa tu hovorí o disciplíne, poslušnosti, a ako som aj zareagoval, a ja som zareagoval, som používal, ste tu, kolegovia z KDH, v bohatom zastúpení, že som si použil ten príklad, ale kľudne by sa to dalo aj z iných, že nie raz to prejavujete aj tým, však sme tu kolegovia, že nemáš zlý návrh, dobre to celkom myslíš, ale my sme sa dohodli na klube, že to nepodporíme. To je protiústavné. Ústava hovorí o tom, že žiadny diktát, že dobre, že kýva, že to, ak sa dobrovoľne rozhodol, ja tvrdím len toľko, že to má prednosť slobodné rozhodovanie pred tým, ako má... (Reakcia z pléna.)
Tým nezávislým by som si dovolil povedať ešte toľko, že teda počet hlasov, ktorý bol tiež predmetom kritiky, že nám treba 10-tisíc na to, aby človek získal oprávnenie byť zapísaný na kandidátku nezávislých, bolo povedané, že je nízky, môže sa zvýšiť, určite sa dá veľa vecí vytknúť, vylepšiť a stornovať z tohto návrhu, len, prosím, neuprite mu jedno, že tento návrh reaguje na reálnu a veľmi živú objednávku doby. Ak sa voči nej postavíme tak, že my predsi vieme, že strany tu vždy boli a budú a že túto krízu musíme prečkať len tým, že ju prečkáme a že sa jej nepostavíme v tvár tak, aby sme reagovali nie na všetky hlasy, ale na tie, ktoré sú hodné zreteľa, tak neurobíme dobre. Myslím si, že tento návrh je hodný prerokovania, a ďakujem za to, že sa to deje spôsobom, ktorý podľa mňa, mňa to aj teda milo prekvapilo, vytvoril pre tento návrh väčší priestor, ako sa to často stáva s našimi predkladanými návrhmi, že sa prečítajú, zaniknú, aj keď viem predvídať osud tohto návrhu, myslím si, že to, že sa to už otvorilo, je dobré, a napokon preto sme tu.
Pre túto chvíľu ďakujem.
Neautorizovaný
18:25
156.
Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Hlina.
Nech sa páči, máte slovo.
156.
Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Hlina.
Nech sa páči, máte slovo.
156.
Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Hlina.
Nech sa páči, máte slovo.
Skontrolovaný
18:35
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:35
Alojz Hlina157.
Ďakujem. Budem sa snažiť byť mierny. Moja teta bola jedna z prvých, ktorá robila psychoterapie, to na psychiatrii v Mikuláši, to ľudia sedeli v takom kruhu a tak sa bavili.
Pán kolega, mňa vaše psychoterapeutické problémy vášho klubu nezaujímajú a myslím, že ani, podľa mňa ani ľudí tejto krajiny. Vy ste hovorili 25 minút, z toho 18 minút o sebe, a aký ste dobrý a ako to myslíte úprimne, a o zákone, o tom, o čom by ste mali...
157.
Ďakujem. Budem sa snažiť byť mierny. Moja teta bola jedna z prvých, ktorá robila psychoterapie, to na psychiatrii v Mikuláši, to ľudia sedeli v takom kruhu a tak sa bavili.
Pán kolega, mňa vaše psychoterapeutické problémy vášho klubu nezaujímajú a myslím, že ani, podľa mňa ani ľudí tejto krajiny. Vy ste hovorili 25 minút, z toho 18 minút o sebe, a aký ste dobrý a ako to myslíte úprimne, a o zákone, o tom, o čom by ste mali rozprávať, ste možno 2-3 minúty. Prepáčte možno moje ostrejšie slová. Prosím vás, vy ste spomenuli, že keby toto prešlo, tak OĽaNO nekandiduje. A ja vám garantujem, čisto hypoteticky, keby toto prešlo, tak OĽaNO kandiduje. Určite. Určite. Len zbytočné je sa o tom baviť, lebo to nevieme dokázať, lebo toto, chvalabohu, neprejde. Viete. (Ruch v sále.) A, prosím vás pekne, vaša hodnota je vo vašej nezávislosti, ktorá nikoho nezaujíma. Ale predstavte si jednu vec. Aká je hodnota vašej nezávislosti 300 Sparťanov pri Termopylách? Aká by bola hodnota vašej nezávislosti Sobieskeho vojsk pri Viedni? Aká by hodnota vašej nezávislosti Churchilovho kabinetu? Aká? V čom je hodnota vašej nezávislosti? Vy tu sám ste robili terapiu, jak sa neviete, na čom dohodnúť. V čom je hodnota pre túto spoločnosť vašej nezávislosti? Vy ponúkate auto a predávate to ľuďom, že to auto jazdí, ale je úplne logické, že auto jazdí, od toho je to auto. Rozumiete, vy máte jediný program, bojujete tu, že ste nezávislí, čo vôbec nie ste, ste závislejší ako všetci ostatní a ponúkate váš jediný program nejaký boj proti, imaginárny boj proti korupcii, o ktorom by som možno vedel rozprávať.
Ponúkate ľuďom auto, ktoré jazdí. A pritom je úplne najnormálnejšia vec na svete, že auto jazdí. V čom je vaša hodnota, prosím? (Potlesk.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
5.2.2015 o 18:35 hod.
Alojz Hlina
Videokanál poslanca
157.
Ďakujem. Budem sa snažiť byť mierny. Moja teta bola jedna z prvých, ktorá robila psychoterapie, to na psychiatrii v Mikuláši, to ľudia sedeli v takom kruhu a tak sa bavili.
Pán kolega, mňa vaše psychoterapeutické problémy vášho klubu nezaujímajú a myslím, že ani, podľa mňa ani ľudí tejto krajiny. Vy ste hovorili 25 minút, z toho 18 minút o sebe, a aký ste dobrý a ako to myslíte úprimne, a o zákone, o tom, o čom by ste mali rozprávať, ste možno 2-3 minúty. Prepáčte možno moje ostrejšie slová. Prosím vás, vy ste spomenuli, že keby toto prešlo, tak OĽaNO nekandiduje. A ja vám garantujem, čisto hypoteticky, keby toto prešlo, tak OĽaNO kandiduje. Určite. Určite. Len zbytočné je sa o tom baviť, lebo to nevieme dokázať, lebo toto, chvalabohu, neprejde. Viete. (Ruch v sále.) A, prosím vás pekne, vaša hodnota je vo vašej nezávislosti, ktorá nikoho nezaujíma. Ale predstavte si jednu vec. Aká je hodnota vašej nezávislosti 300 Sparťanov pri Termopylách? Aká by bola hodnota vašej nezávislosti Sobieskeho vojsk pri Viedni? Aká by hodnota vašej nezávislosti Churchilovho kabinetu? Aká? V čom je hodnota vašej nezávislosti? Vy tu sám ste robili terapiu, jak sa neviete, na čom dohodnúť. V čom je hodnota pre túto spoločnosť vašej nezávislosti? Vy ponúkate auto a predávate to ľuďom, že to auto jazdí, ale je úplne logické, že auto jazdí, od toho je to auto. Rozumiete, vy máte jediný program, bojujete tu, že ste nezávislí, čo vôbec nie ste, ste závislejší ako všetci ostatní a ponúkate váš jediný program nejaký boj proti, imaginárny boj proti korupcii, o ktorom by som možno vedel rozprávať.
Ponúkate ľuďom auto, ktoré jazdí. A pritom je úplne najnormálnejšia vec na svete, že auto jazdí. V čom je vaša hodnota, prosím? (Potlesk.)
Neautorizovaný