46. schôdza

Dobre. Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, no, chcem predovšetkým úprimne poďakovať za túto dvojdňovú diskusiu. Veď napokon je správne, že sa hovorí a myslím, že sa hovorilo k veci. Niektoré momenty nás mohli sklamať, niektoré poznámky prekvapiť.
Možno mňa najviac prekvapuje to, že napriek tomu, že to tu zaznelo viackrát, že som sa nedozvedel v tých ozvenách, ktoré prichádzali v takých kritických vlnách na náš návrh, ako je to vlastne s našou ústavou. Veľmi jasne som viackrát zdôraznil, že tento zákon vychádza rýdzo z Ústavy Slovenskej republiky, že si ju ctí a že ju veľmi presne prečítal. Očakával som, že na túto časť môjho veľmi zdôrazňovaného vystúpenia zareagujete a vlastne vysvetlite mi, v čom sa mýlim, keď som povedal slová ústavy, ktoré predsi platia pre nás všetkých. A ja ich musím zopakovať aj v tejto záverečnej reči, pretože verím, že tu nikto sa nenájde z vás, kto by spochybnil tieto slová, a ak áno, tak potom vlastne stojíme pred obrovským omylom, že sme 25 rokov postupovali podľa ústavy, ktorú sme napísali nesprávne alebo, naopak, správne, a nectili sme si jej slová.
Ešte raz teda. Čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v odseku 1 sa hovorí: "Štátna moc pochádza od občanov, ktorú vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo."
Čo sa hovorí v čl. 73 v odseku 2: "Poslanci sú zástupcovia občanov." (Reakcia z pléna.) Dobre. "Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní žiadnymi príkazmi."
Myslím si, že návrh, ktorý sme predložili, je návrh, ktorý naozaj dôsledne ctí tieto slová, ktoré som citoval. A práve preto súhlasím, že som sa určite mohol aj s mojimi kolegami pomýliť pri ich interpretácii a ich vsadení do tej podstaty, tej esencie tohto návrhu zákona, ale tak som potom očakával, že sa dozviem, v čom som tak nesprávne, v čom sme tak nesprávne prečítali Ústavu Slovenskej republiky, ktorá zabudla spomínať politické strany. Tým, samozrejme, to som povedal aj včera, nezdôrazňujem, že politické strany by mali byť niečo, čo odporuje v ústave, ale v každom prípade sa mi zdá, že tento moment je kľúčový a jeho zodpovedanie v našej rozprave som očakával. Verím, že nič ešte nekončí a možno bude naozaj dobré, keď túto chvíľu budeme považovať za otvorenie dôležitej diskusie k tomuto návrhu, ktorý môže mať ešte veľa zmien, ale stále si myslím, že nemôžme ho považovať za návrh, ktorý odzneje a zanikne, pohltí ho história.
To, že sa nepáči ani naľavo, ani napravo, tomu rozumiem celkom dobre. Tomu sa dá porozumieť, pretože naozaj do značnej miery mení niečo, čo sme považovali za úzus nikdy sa nemeniaci. No myslím však, ale že sme už oveľa lepšie vystihli potrebu cítenia občanov, ktorí možno nie vždy úplne presne, ale myslím si, že dostatočne jasne nám naznačujú, že v niečom sa tá naša straníckosť, tá historicky vzniknutá straníckosť, ktorú nepopieram, odchýlila možno od tých antických čias, ktoré sa tu spomínali ako dávny to príklad nutnosti. Tie strany nie vždy vystihli tie potreby a zareagujem na tú časť, keď sa tu spomínalo a ja to s úctou kvitujem, že strany tu zabojovali v časoch, keď sme tu neboli, o dôležité momenty v historickom zápase Slovenska o lepšiu budúcnosť. Ale ja sa zároveň spytujem, áno, boli tu strany, ktoré zabojovali, a aj z tohto miesta ja im ďakujem ako človek, ktorý to vtedy vnímal ako radový občan, netušiac, že niekedy budem mať takúto časť o tom hovoriť spoza tohto pultu. Ale kto to bol, že spôsobil tie zaujímavé únosy, špinavosti, možnože vraždy na štátnu objednávku? Za tým nebola slepá stranícka disciplína?! Za tým neboli podpísané reverzy, že bude mlčať?! Boli za tým, to hovorím o tých stranách, ktoré tu už dnes nie sú, ktoré sa zaviazali svojou straníckou disciplínou k tomu, že boli schopné odmlčať aj možno veci, ktoré nepatria vôbec do nášho sveta, a keď áno, tak za hranicu zákonnosti.
A toto je treba v tejto súvislosti vidieť. Ak hovorím o stranách, ktoré zabojovali, a možno tú disciplínu využili naozaj k tomu, aby disciplinovane konali dobro v prospech občana, boli tu strany, ktoré disciplinovane ničili záujem občana. A to by sme si v tejto súvislosti, keď sa tu hovorí o neomylnej a neopraviteľnej funkcii, role politických strán, mali tiež spomenúť. Nie ako absolútnu pravdu, ale ako súčasť tejto pravdy.
Ale, viete, možno ani to, že sme celkom dobre trafili do objednávky a pocitov občana, ktorého tu zastupujeme, poviem to trocha kacírsky, neni možno to najdôležitejšie. To najdôležitejšie je podľa nás to, že takáto potreba tu evidentne existuje nielen kvôli pocitu občana, ale kvôli tomu, že mnohé prvky pri riadení tohto štátu na základe partokratických princípov zjavne neslúžia občanovi. Obrovská korupcia neni požehnávaná nezávislými osobnostiam, nezávislými jednotlivcami. Nevravím, že nemajú svoje maslo na hlave jednotlivci, ale ja si myslím, že hlavný diel korupčnej biedy našej doby je spôsobený práve tou straníckou disciplínou, keď všetci obyčajne dobre vedia, aká je pravda, ale ústa sú disciplínou mnohokrát zaviazané. A to často cítime v našom parlamente, že vieme iba povedať biele a čierne a nech je to akokoľvek, keď som na strane čiernych, tak všetko musí byť tak a vždy sa snažíme aj zjavné pravdy poprieť.
Koľko sme tu mali momentov, že sa tu naozaj prejavila veľkorysosť a že sme si uznali navzájom, že tí kolegovia majú pravdu a že to, čo im vytýkame, tak oni uznajú zase na druhej stane, že to naozaj v niečom pochybili? Táto veľkorysosť mi tu chýba a ja vidím jej príčiny práve v tom, že stranícka spätosť so svojím klubom, so svojou stranou je tak veľká, že nie sme schopní prekročiť vlastný tieň a pomenovať veci pravým menom.
Nehovorím to, pán Hrušovský, aj na vás sa pozerám ako na človeka, ktorý naozaj je tu istý symbol zákonnosti a ústavnosti a tradície parlamentarizmu na Slovensku s tým, že je to niečo, čo by bolo absolútne pravdivé. Len tieto momenty tu sú a tá vaša kritika voči nášmu návrhu sa mi zdá, aj keď oprávnená z pohľadu toho, že kritika je vždy oprávnená, prečo nehovoríte svoj názor, ale ako keby ste nechceli vidieť aj tie momenty, ktoré sme v našom návrhu predložili. Veď my sme nepovedali, že tu budú iba nezávislí, my sme v našom návrhu, a opakujem to, ponúkli možnosť občanovi, aby si vybral. Keď je presvedčený o tom, že má jeho strana tu čo robiť, náš návrh to nepopiera vôbec.
Ale už techniky toho návrhu by som možno v tejto chvíli ani nechcel zdôrazniť a už nechcem vlastne zdôrazňovať nič, len poďakovať, že sme túto diskusiu otvorili a že to, že ste celkom nezodpovedali to, čo sme ponúkli, a že ste sa na nás pustili ako na ľudí, ktorí sú skoro anarchisti, čo teda považujem za strašne nespravodlivé, tak možnože aj vy si premyslíte a možno si to poviete, že tento náš návrh možno nie je tak vzdialený od potreby tejto krajiny a že je na čom stavať, aby sme niektoré momenty zmenili, zvlášť keď to tu nie raz zaznelo, že nezávislosť, to nie je nejaká novinka. Je to stále boj slov o pravdu.
A skončím s tým, čo sa mi celkom včera páčilo, aj keď to bolo opäť kritické, že by sme my takíto pozberanci neobstáli pri tých Termopylách, keby bolo treba zabojovať, tak ako zákony kázali nám. Nuž, naozaj sa to nevie, to súhlasím, to nevie nikto z nás, keď bude tá chvíľa, keď už nestačí hovoriť, ale treba v kritickej chvíli svojho života zvládnuť niektoré momenty. Takže ťažko povedať, koľkí z týchto tu bojovníkov za politickú moc by pri tých Termopylách položili životy, tak ako zákony kázali im.
Ale ja si myslím, že náš návrh, ktorý sleduje záujem občana, smeruje k tomu, aby tu sedelo 150 ľudí, ktorí raz, keď príde k Termopylám, budú vedieť, čo im zákon ukladá.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy a páni, pred chvíľkou tu bola taká správna prevádzková teplota na diskusiu, aj keď neviem, či pre tie návrhy, ktoré teraz budem predkladať, je to dobré.
Dámy a páni, začíname týmto bodom, tzv. sociálny balíček KDH pre rodiny. Prvým návrhom je novela zákona, novela Zákonníka práce. Vytvárať priaznivé prostredie pre rodiny s deťmi je najlepšia politika, najlepšia sociálna politika štátu. Skutočný rozvoj jednotlivcov i blahobyt spoločnosti je dôsledok zdravých, harmonických a fungujúcich rodín.
Cieľom tohto návrhu novely Zákonníka práce je predĺžením zákonnej dovolenky o jeden týždeň manželovi v čase narodenia dieťaťa zlepšiť životné podmienky rodín s deťmi. Narodenie dieťaťa v rodine znamená nielen zvýšené výdavky, ale i zvýšenú záťaž pre oboch rodičov a tiež nové problémy so zabezpečením rodiny, najmä v prípade rodín s deťmi v čase manželkinej neprítomnosti.
Týždeň otcovskej dovolenky, ktorú môže zamestnanec čerpať v prvom mesiaci po narodení dieťaťa, je opatrením výrazne zlepšujúcim atmosféru v rodine. Pomáha rodičom i pri návrate mamičiek z pôrodnice a v konečnom dôsledku zlepšuje i atmosféru v spoločnosti. Návrh je reakciou aj na pretrvávajúci nepriaznivý demografický vývoj v našej krajine.
Dlhšia dovolenka rodiča pomôže najmä v rodinách so školopovinnými deťmi, pretože dĺžka zákonnej dovolenky oboch rodičov v súčte nedosahuje počet voľných dní a prázdnin. Navrhujeme aj určité obmedzenia pri čerpaní otcovskej dovolenky v snahe posilniť jej jasný zámer: podpora rodiny pri narodení dieťaťa a zamedzenie jej zneužívania, to znamená povinnosť jej vyčerpania v lehote do jedného mesiaca od narodenia dieťaťa a neposkytovanie náhrady mzdy v prípade jej nevyčerpania.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Prijatie novely uvedeného zákona bude mať minimálny dopad na štátny rozpočet a verejné financie. Jeho výšku nie je možné presne špecifikovať, pretože využite tohto inštitútu nie je povinné. V prípade, že by túto možnosť využilo 70 % zamestnaných otcov rodičov z počtu narodených detí v bežnom roku a pri predpoklade, že títo majú mzdu na úrovni 70 % priemerného zárobku, mladší ľudia, mladá generácia, finančný dopad by bol v tomto roku okolo 4,5 mil. eur a v nasledujúcom roku 7 mil. eur. Priznávam, že prevažne pre súkromný sektor.
Výrazne pozitívne účinky z prijatia tohto návrhu sa však určite premietnu aj do zlepšenia pracovnej klímy a vyššej prosperity celého podnikateľského prostredia.
Prihováram sa za podporu tohto zaujímavého návrhu práve v dnešnej dobe.
A, pán predseda, chcem sa potom ako prvý prihlásiť do rozpravy, keď otvoríte rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku predniesla spravodajskú správu, kde som bola určená ako spravodajkyňa k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1355. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona, ktorý spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby predmetný návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokoval tento výbor do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som spravodajskú správu a otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, keby som to chcel naplánovať, tak by mi to možno nevyšlo ako teraz. Predstavte si, že zajtra je referendum o rodine a my teraz budeme doobeda, možno aj dlhšie, prerokovať balík sociálnych návrhov, ktoré sa týkajú rodín s deťmi. Tak ako aj tento návrh. Myslím si, že téma týchto návrhov určite nebude toto plénum nejako rozdeľovať.
Navrhujeme v návrhu novely Zákonníka práce doplniť nový paragraf - § 108 - s názvom Otcovská dovolenka. Navrhujeme rozšíriť nárok zamestnanca na dovolenku o nový titul, popri dovolenke za kalendárny rok, dovolenke za odpracované dni a dodatkovej dovolenke aj otcovskú dovolenku, na ktorú má zamestnanec nárok v roku, v ktorom sa jeho manželke narodí dieťa.
Zastavím sa chvíľočku pri tomto odseku: "v čase narodenia dieťaťa jeho manželke". Dámy a páni, toto je jeden z mnohých príkladov v našej legislatíve, keď rodičia potrebujú papier. Keď potrebujú papier na to, aby mali nárok na isté úľavy alebo na isté benefity zo strany spoločnosti, čiže nemôže to čerpať ktokoľvek. Nedá sa tento návrh zneužiť, že by niekto niekoho nahovoril mesiac pred pôrodom, že keď budeme spolu pod jednou strechou, tak budeš mať o týždeň dlhšiu dovolenku. Proste je to aj v iných prípadoch, je to napríklad v dôchodkovom systéme v prípade pozostalostných dávok, je to v zákone o nemocenskom poistení, kde systém je chránený pred možným zneužívaním práve týmto spôsobom, že rodičia sú zároveň manželia.
V tom istom paragrafe sú zároveň aj obmedzenia, ktoré zároveň budú aj znižovať prípadné náklady spojené s týmto opatrením, a to je to obmedzenie, že túto otcovskú dovolenku v rozsahu 1 týždeň je možné čerpať iba do jedného mesiaca od narodenia dieťaťa. To znamená, že kto nevyužije túto možnosť, tak neskôr ju už čerpať nebude môcť. Ak niekto teda nevyčerpal takúto dovolenku, ak by sme tento návrh schválili, tak ako v prípade zákonnej dovolenky táto nevyčerpaná dovolenka za túto sa neposkytuje náhrada mzdy.
Stretol som sa pri diskusiách o tomto našom návrhu s výhradou, že zasa tým len zvyšujeme náklady zamestnávateľov a ich podmienky treba zlepšovať, ich náklady znižovať. Áno, tento argument je sčasti oprávnený, ale keďže my máme aj iné návrhy, ktorými zlepšujeme podnikateľské prostredie, kde vychádzame v ústrety podnikateľskému sektoru a na druhej strane aj rodiny s deťmi potrebujú z našej strany iný prístup ako doteraz, väčšiu empatiu k ich potrebám a nárokom, tak si myslíme, že tento návrh naše podnikateľské prostredie aj ekonomický sektor unesie.
Spomínam si na známy výrok Tomáša Baťu v tejto súvislosti, ktorý povedal, že jeden spokojný zamestnanec je viac ako traja nespokojní. To znamená, že ak by sme pomohli rodinám, najmä tým, ktoré majú aj deti, ktoré už sú školopovinné a je v mnohých rodinách problém, ak nežijú napríklad v blízkosti starých rodičov, že nemá im kto zavarovať, keď oni musia byť v práci, a jednoducho v súčte dovolenka aj oboch zamestnaných rodičov je kratšia, ako je dnes počet dní voľna a prázdnin v školách, preto tento návrh určite poteší každú rodinu, ktorá sa s takýmto problémom potýka.
Ja verím, že nebude rozdeľovať našu spoločnosť tento návrh a že ho podporíte.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Pán kolega, ja ďakujem za to, že ste uviedli tento náš spoločný zákon. Tá myšlienka bola vaša, vy ste ju už predkladali aj v minulosti a aj tento zákon, aj ďalšie dva, ktoré spoločne predkladáme, chápem ako náš príspevok aj príspevok celého Kresťanskodemokratického hnutia v zápase o podporu rodiny. Rodiny, tejto životodarnej bunky spoločnosti.
Ja asi pred troma týždňami som bol doma a naraz mi zazvoní telefón a podľa hlasu som poznal bývalého kolegu z atómky, námestníka, on je taký dosť vysokopostavený funkcionár SMER-u, a začal na mňa kričať, ale vedel som, že sranduje, hovorí: "Teraz, teraz to dávaš, keď nemôžem?!" "Jano, ako čo nemôžeš, ako veď nemysli len na seba, ako reku veď to sa týka tvojich synov, tvojich detí, ktorí žijú v usporiadanom manželstve, a jednoducho predpokladám, že aj tvoji chlapci by ocenili tento náš návrh zákona."
A chcem vyjadriť presvedčenie a nádej, že keby poslanci SMER-u teda mali voľnú ruku, a verím, že v tomto by mohli mať voľnú ruku, že tento návrh zákona by mohli podporiť, a nielen oni, aj ostatní kolegovia z iných strán, pretože som presvedčený, že je to zákon, ktorý môže, a nielen môže, ale upevní rodinu, manželstvo práve v tých najkrajších chvíľach, kedy prijali dar života nového človeka.
Ďakujem.

Nestihol som zareagovať nieže na faktickú poznámku, ale inšpiroval ma kolega Přidal k poznámke na záver, že Robert Fico v posedných týždňoch a mesiacoch často vystupuje a v jeho pozadí je veľká tabuľa alebo nejaká nástenka, na ktorej vždycky odfajkne nejaké opatrenie z toho balíka sociálnych opatrení na zlepšenie životnej úrovne občanov.
A si myslím, že keby, nedajbože, tento návrh neprešiel v pléne a keby si SMER toto opatrenie osvojil, pokojne, vôbec sa nebudem hnevať, že by si ho potom pri nejakej príležitosti rovnako odfajkol ako tie iné. Takže verím, že tento návrh prejde v pléne. Alebo raz prejde.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, čiže mohlo by to vyzerať asi takto. (Rečník zobral do rúk papier s textom, ukazujúc ho plénu.) Ja som to stihol tak na začiatku dnešného rokovania napísať.
Prvé opatrenie: otcovská dovolenka.
Druhé opatrenie: nižšie dane pre rodiny.
Tretie opatrenie: nižšie odvody zamestnaným rodičom podľa počtu nezaopatrených detí.
Štvrté opatrenie: vplyv našej legislatívy na rodinu.
Takže prvé, otcovská dovolenka, to bol ten predchádzajúci bod.
A teraz by som chcel uviesť druhý návrh, tým je návrh novely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
Aj tento návrh reaguje na nepriaznivú sociálnu situáciu časti rodín s deťmi a zároveň na snahy vlády poskytovať efektívnu podporu rodinám s deťmi. V čase, keď verejné zdroje aj z dôvodu finančnej krízy sú obmedzené, keď je vysoká nezamestnanosť a vysoké náklady sociálnej politiky štátu, sa nepriama podpora rodín s deťmi prostredníctvom daňových opatrení ukazuje ako efektívnejšia forma pomoci, napríklad v porovnaní s priamou podporou prostredníctvom rôznych príspevkov a dávok.
Nepriama podpora prostredníctvom daňovej legislatívy motivuje k zodpovednejšiemu správaniu jednotlivcov, pomáha vymaniť sa z pasce chudoby a nedá sa zneužiť. Nedá sa zneužiť v porovnaní s jestvujúcim systémom štátnej sociálnej podpory a pomoci.
Štát dnes takto kompenzuje rodinám s deťmi zvýšené výdavky prostredníctvom nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, nezdaniteľnej časti základu dane na manželku a daňovým bonusom na dieťa.
Z dôvodu zvýšenia sociálnej súdržnosti a posilnenia zásluhovosti aktívnych rodičov, ktorí majú deti, alebo nielenže majú, ale sa aj snažia uživiť ich svojou prácou, tento spôsob sa javí nevyhnutne prepojiť, teda v tomto sa nám javí prepojiť nezdaniteľné minimum s počtom nezaopatrených detí v rodine.
Z uvedených dôvodov navrhujeme zvýšiť sumu nezdaniteľnej časti základu dane u daňovníka v závislosti od počtu nezaopatrených detí v rodine, konkrétne o 1 200 eur na každé dieťa, čo predstavuje zníženie daňovej povinnosti okolo 20 eur mesačne na jedno nezaopatrené dieťa. To znamená, 1 200 eur zvýšenie nezdaniteľného minima na rok a 12 mesiacov, čiže na každý mesiac nezdanená časť 100 eur, a to pri dnešnej 19-percentnej dani z príjmu vychádza tá suma okolo 20 eur.
Návrh čiastočne odstraňuje znevýhodnenie aktívnych rodičov viacdetných rodín. Pri tom, ako je dnes nastavený priebežný dôchodkový systém, keď sa ich zamestnané deti viac solidarizujú s inými ako vlastnými rodičmi.
Napriek tomu, že vláda deklarovala verejnosti, že verejné financie nebude konsolidovať na úkor nízkopríjmových, resp. chudobných domácností, minulý rok výrazne obmedzila uplatnenie nezdaniteľnej časti základeudane na manželku.
Možno si pamätáte, vtedy som to tu veľmi dôsledne namietal, že takto niektorým rodinám vláda zobrala na dani 60 eur mesačne.
Náš návrh reaguje na nepriaznivú sociálnu situáciu rodín s deťmi tak, že vypúšťame ustanovenie z § 11 a rušíme dnes platné obmedzenie daňovej úľavy na manželku.
Vplyv na verejné financie z tohto opatrenia odhadujeme, že nebude na tej istej úrovni 5 mil. eur, ako predpokladalo ministerstvo financií, keď toto obmedzenie daňovej úľavy na manželku zaviedlo.
To druhé opatrenie nie je možné presne vyčísliť, znižuje v každom prípade dane zamestnaných rodičov. A na druhej strane vyšší príjem v rodinách bude viesť k vyššej spotrebe rodín s deťmi a v konečnom dôsledku cez spotrebné dane aj vyššie príjmy štátneho rozpočtu.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s ústavou, s ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Výsledný efekt z tejto motivačnej legislatívnej zmeny v spojení s vládou predloženými zmenami v systéme štátnej sociálnej podpory a pomoci bude určite pozitívny. Rovnako bude mať pozitívny vplyv aj na zamestnanosť.
Účinnosť tohto návrhu zákona predpokladáme alebo navrhujeme od 1. mája tohoto roku.
Ďakujem za vašu pozornosť a, pán predseda, potom sa hlásim do rozpravy ako prvý.