46. schôdza

Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne.
Prihlásený je pán poslanec Osuský, uzatváram možnosť ďalšieho prihlásenia a zároveň mu dávam slovo.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predkladateľka, kolegovia, vážená snemovňa, no nebudem vás veľmi dlho zdržovať, ale nedá mi, aby som nevyjadril podporu tomuto návrhu zákona.
Samozrejme, z hľadiska choroby populizmu a kupovania si voličských hlasov sa nebude jednať o desaťtisíce ani státisíce ľudí, ale bude sa jednať o tých, pre ktorých má archaickejšia slovenčina pekné označenie, že sú "potrební". A oni sú dokonca potrební i archaicky, i nearchaicky. To archaické interpretovanie toho slova znamená, že majú potrebu, teda že to sú tí, ktorí majú dostať. Na druhej strane sú aj reálne potrební. Pretože keď si predstavíme, že by títo ľudia neexistovali a žeby celkom zo zákona sa naša spoločnosť, ergo všetci daňoví poplatníci mali zložiť na to, aby sme tých zdravotne ťažko postihnutých, ktorých títo ľudia opatrujú, opatrovali vo svojej réžii, nebolo by to lacnejšie, naopak, bolo by to mnohokrát oveľa drahšie.
A musím povedať, že ak tí ľudia obetovali roky svojho života starostlivosti o svojich blízkych a blížnych, tak zriedka, to si povedzme otvorene a iste si nikto nemôže myslieť opak, tie roky nestrávili životom v prepychu. Zriedka sú to domácnosti, aj keď občas pohľad na bratislavské zakázané parkovanie veľkých áut s emblémom postihnutého by viedol k dojmu, že minimálny dopravný prostriedok priemerného postihnutého je Hummer, keď zle ide väčší bavorák. Ale pravdou je, že tí, o ktorých hovorí pani poslankyňa Gibalová, ani v Hummeroch, ani v bavorákoch nejazdia, a to nie je z mojej strany nijaká ľavičiarska triedna nenávisť biednych proti bohatým, len chcem povedať, že títo ľudia celý život žijú skromne a obetujú sa. A myslím si, že ak predchádzajúcou prácou nadobudnutú penziu, teda dôchodok, dostávajú, tak ju nedostávajú z milosti, ale dostávajú ju tak ako iní dôchodcovia, ktorí si ju odrobili celý život. A ak teraz konajú naďalej túto prácu, tak si za ňu zasluhujú primeranú odmenu, ktorá, ako sme počuli, nie je vysoká. Z tejto odmeny sa nestavajú vily. Z tej odmeny sa žije a prežíva.
A dovolím si teda povedať, že ak by sa naplnilo posolstvo zákona Moniky Gibalovej a jej kolegov, tak sa naplní presne vzaté to biblické, a keďže tradične uvádzam tie citáty v kralickej češtine, pretože tak sme boli v našej evanjelickej rodine navyknutí: "Dělník je hoden mzdy své." A ľudia, ktorí pomáhajú niesť kríž spoločnosti v podobe zdravotne ťažko postihnutého, si svoju mzdu zaslúžia.
Ďakujem. (Potlesk.)

Na vaše vystúpenie chce reagovať jeden pán poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Nech sa páči, pán poslanec Kvasnička.

Ďakujem veľmi pekne. Chcel by som oceniť príspevok kolegu o to viac, že naozaj tá oblasť, ktorej sa náš spoločný návrh venuje, je mimoriadne senzibilná, mimoriadne dôležitá, a pritom naozaj neopodstatnene legislatívne marginalizovaná, ako to povedala aj predkladateľka Monika Gibalová.
Ja na tomto zákone, na tomto návrhu, zvlášť oceňujem odbornú kompetentnosť, teda presný opak lacného populizmu, ako priznám sa, že sám, aj keď som tam ako spoluautor uvedený, sám by som takýto návrh zákona nevedel napísať, pretože on je aj matematicky veľmi náročný. Ale oslovila ma tá humanita toho návrhu o to viac, že ju mám konfrontovanú s vlastnou empíriou. Žijem v rodine, kde môj svokor je vyše 10 rokov s ťažkým fyzickým postihnutím po mozgovej príhode. Svokra sa oňho obetavo stará ako a sú v takom úzkom priestore aj existenčnom, že majú čo robiť, nešomrem, ani sa nesťažujem, len teda som si nevedel predstaviť, že až takáto skrivodlivosť by bola napísaná v zákone.
Teraz rozmýšľam, je to zámer, je to náhoda, je to schválnosť alebo sme zabudli, keď sme ten zákon písali? Hovorí sa, že krása je v detailoch. Áno, možno je toto detail, ale podľa mňa kľúčový a dominantný a vypovedá čosi aj o našej citlivosti voči odkázaným. Tiež sa hovorí, že aj diabol je v detailoch. Som rád, že toto nie je ten prípad.

Ďakujem. Pán Osuský nechce reagovať? Dobre. Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, vyhlasujem teda všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pani navrhovateľka chce, nech sa páči, máte slovo.

Jednou vetou. Vážené kolegyne, kolegovia, v mene všetkých týchto opatrovaných a tých, ktorých opatrujú a sú takto diskriminovaní, vás prosím, skúsme posunúť tento návrh zákona do druhého čítania a všetky ostatné diskrepancie, ktoré ešte aj ja vidím v návrhu, môžme odstrániť a pomôcť tejto skupine ľudí. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán spravodajca? Nechce zaujať. Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Panie poslankyne, páni poslanci, nasledujúcimi bodmi sú tri poslanecké návrhu noviel zákona o cestnej doprave v prvom čítaní, ku ktorým bude zlúčená rozprava s tým, že o každom návrhu budeme logicky hlasovať osobitne. Pri prerokovaní návrhov budeme postupovať tak, že najskôr vystúpia predkladatelia za každý návrh a po nich vystúpi určený spravodajca z výboru pre hospodárske záležitosti.
Čiže slovo má teraz pán poslanec Beblavý a uvedie svoj návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov.
Tam len mi dovoľte uviesť, že parlamentná tlač 1362, pre zápis teda uviesť, a návrh na pridelenie výborom v rozhodnutí predsedu č. 1368.
Máte slovo, pán poslanec.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov, tlač 1362.)

Ďakujem vám pekne. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi byť stručný, okrem toho, že sú tu ešte ďalšie dva zákony na tú istú tému, táto téma už bola aj predmetom spoločenskej diskusie.
Ide o to, akým spôsobom má byť na Slovensku organizovaný regulačný režim k autobusovej doprave, ktorá nie je dotovaná z verejných prostriedkov. Môj návrh, ale pokiaľ viem, aj o návrhy kolegov vychádzajú z podobného presvedčenia, že v tomto prípade by štát mal byť neutrálnym rozhodcom, ktorý alebo verejné orgány, aby som hovoril o samospráve, to nielen štát, ale aj samosprávy by mali byť neutrálnym orgánom a rozhodcom, ktorý rozhodne o splnení technických podmienok, aby nám na cestách nejazdili či autobusy, ktoré na to nie sú vhodné a určené, ale nad rámec toho by štát do súťažného boja nemal zasahovať. Nielen kvôli ochrane hospodárskej súťaže, ale aj kvôli tomu, že zvýšená súťaž prináša prospech spoločnosti a jednotlivcom.
Môj návrh, ktorý predkladám, a návrh strany Sieť je technicky postavený na tom, že oproti dnešnej situácii by sa mali zmeniť dve veci. Prvá vec je, že rozhodnutie regulačného orgánu o tom, či udelí licenciu na takýto typ diaľkovej autobusovej dopravy, by už nemal byť nenárokovateľný, ale mal by byť nárokovateľný po splnení zákonných podmienok, to znamená, stráca sa voľná úvaha samotného rozhodovacieho orgánu, keďže dnes zákon hovorí slovo "môže" v tejto veci. A druhá časť návrhu, že sa vypúšťajú tie kritériá, ktoré ostatným verejným inštitúciám, najmä samosprávnym krajom a mestám, ak sú v tom zainteresované, dávajú právomoc v podstate sa do procesu vyjadrovať z pohľadu svojho subjektívneho posúdenia verejného záujmu.
Inými slovami, podľa toho nášho návrhu už by nebolo na primátorovi Nitry pánovi Dvončovi, nebolo by na županovi Nitrianskeho kraji pánovi Belicovi, aby rozhodoval o tom, či môže byť, väčšia alebo menšia miera, súťaž na nedotovaných autobusových linkách. Malo by to byť rozhodnutie, ktoré budú robiť občania tým, u koho si kúpia svoj lístok a za akú cenu. To je presvedčenie, ktoré stojí za týmto zákonom a, hovorím, mám pocit, aj keď nechám to na nich, nebudem vkladať do úst aj návrhmi kolegov, ktorí len zvolili iný postup a iný pohľad, ale náš cieľ je spoločný.
Vidíme dnes, že medzičasom vďaka, poviem úprimne, pomerne neštandardnému postupu predsedu Banskobystrického kraja konkrétny problém linky, ktorá vzbudila túto pozornosť, linky Bystrica - Bratislava cez Nitru, je ale pravdepodobne len dočasne a čiastočne vyriešený, vidíme však, že však vôbec nejde o problém jednej linky. A naším, teda aspoň mojím, cieľom nie je podporovať žiadneho konkrétneho poskytovateľa tejto služby. Naopak, myslím si, že ani poslanci, ani ministri, ale ani župani a starostovia by nemali mať to právo rímskeho cisára ukazovať palcom hore alebo dole, kto umrie a kto bude fungovať na tej linke, a je jedno, či majú akurát pozitívnejší vzťah k AIV, RegioJet, Turancaru alebo komukoľvek ďalšiemu, alebo k firme, ktorá tu dnes ani nie je a neexistuje. Mali by nechať priechod tomu, aby občania rozhodovali v súťaži.
Dovoľte mi tým pádom na záver len povedať, že vidíme, že tento problém pokračuje, teda novela je stále aktuálna, a vidíme najnovšie v Svidníku, v okrese Svidník úplne rovnaký problém a som si istý, že ako sa budú aktivizovať autobusové spoločnosti, uvidíme ten problém aj v iných okresoch a krajoch Slovenska. To znamená, že ak ho nevyriešime zákonom a jasnou zmenou regulačného režimu, bude existovať naďalej. Nie je vyriešený tým, čo sa stalo konkrétne v prípade trasy Banská Bystrica - Nitra - Bratislava.
A druhá vec, ktorú chcem povedať, je, že hoci tento zákon znie veľmi technicky, je absolútne zrozumiteľný pre všetkých ľudí, ktorí aj autobusmi naozaj jazdia a potrebujú jazdiť. Ja keď som komunikoval s mojimi kolegami napríklad z Nitry, konkrétne spomeniem pani Tekeliovú, poslankyňu mestského zastupiteľstva v Nitre, ktorá, keďže zažila osobne, čo je, a zažíva, čo je to jazdiť z Nitry do Bratislavy a späť autobusom, mi povedala, že tam už len nejde o cenu samotnú, hoci aj to je dôležité pre ľudí, veľmi, dokonca nejde už ani o ten komfort služby, hoci aj ten je veľmi dôležitý, ale ide o to, vôbec mať tú službu. Pretože pri tomto de facto monopole, ktorý obhajuje dnešná samospráva v niektorých prípadoch, sa v špičkových časoch nie je možné ani dostať do autobusu často pre ľudí, ktorí sa tam nepostavia pol hodinu dopredu, a vôbec dostupnosť toho, aby človek nestál, s prepáčením, ako dobytok, ale aby bol zákazník, ktorého si vážia a ktorý má istotu, že bude odvezený, nie je zaručená, naopak, je rozhodnutiami verejných orgánov poškodzovaná.
Z týchto dôvodov si vás dovolím požiadať o podporu tohto návrhu do druhého čítania, ktorý predkladám.
Zároveň chcem vlastne povedať, že ja budem hlasovať za podporu aj ďalších dvoch návrhov predkladaných kolegami, pretože, ako som už spomenul, sú motivované rovnakou filozofiou, len volia iné technické riešenia. Po ich posunutí do druhého čítania by bol vhodný potom čas na to, aby tu bola aj politická, aj technická diskusia o tom, či ich zlučovať, či sa z nich dá niečo vybrať, ktorý je najvhodnejší, ale to je debata, na ktorú sú tu výbory, na ktoré je to druhé čítanie.
Takže v tejto chvíli ja za seba chcem povedať, že podporím všetky tieto tri návrhy zákonov, a chcem aj vás požiadať o podporu.
Ďakujem veľmi pekne.