46. schôdza

Dobrý deň. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený podpredseda vlády, vážená Národná rada, rokujeme o materiáli, ktorý musí byť základným dokumentom Slovenska v zahranično-politickej oblasti. A na úvod je potrebné povedať, že prerokovaný materiál považujeme za slušné východisko našej zahranično-bezpečnostnej politiky, samozrejme, len za podmienok jednotného postoja tak celej vlády, ako aj celej vládnej strany.
A to pripomínam preto, lebo práve premiér Fico s obľubou hovorí o nejednotnej opozícii, pritom minimálne v otázkach rusko-ukrajinského konfliktu vidieť rozdielne stanoviská či poslancov SMER-u, alebo aj predstaviteľov vlády. Strana MOST – HÍD súhlasí s konštatovaním, že, citujem: "Ukrajinská kríza zároveň nepriaznivo poznamenala široký dlhodobo existujúci vnútropolitický konsenzus v otázkach zahraničnej politiky Slovenskej republiky.". Koniec citátu. Áno, to je A, ale povedzme aj to B, že základom tohto konsenzu bolo už od vstupu, to znamená od roku 2004 do Európskej únie a do NATO práve to, že Slovensko podporuje integráciu tak Ukrajiny, ako aj západného Balkánu do Európskej únie a do NATO. Každá relevantná politická strana, až na extrémistov, dokonca aj odborná komunita to vždy podporovala. No ale prečo potom premiér hovorí, že vstup Ukrajiny do NATO je bezpečnostným rizikom pre Slovenskú republiku? A neželáme si to? Povedzme na rovinu, že ten konsenzus demontováva práve premiér Slovenskej republiky.
Ďalej v tomto dokumente sa tvrdí, citujem, že: "Bola porušená suverenita a teritoriálna integrita susednej krajiny, celková geopolitická rovnováha európskeho kontinentu, princípy medzinárodného práva i kontrola medzinárodne uznaných subjektov, ich vlastných štátnych teritórií.". Koniec citátu. No súhlasíme, samozrejme, že to je pravda, no ale také vágne konštatovanie, že "bola porušená". Samo sa to neporušilo. To znamená, povedzme otvorene, že tým, kto porušil integritu a suverenitu cudzieho štátu, bolo práve Rusko.
Jasne opisujete zmeny v bezpečnostnom prostredí, nové výzvy, hrozby a deklarujete, citujem, že: "Nová situácia si na rozdiel od predchádzajúcich rokov vyžaduje osobitné zdôraznenie bezpečnostnej dimenzie slovenskej zahraničnej politiky vo všetkých jej vektoroch.". Áno, s tým sa dá súhlasiť, ale ak aj vy uznávate, že bezpečnostná dimenzia sa stala kľúčovou súčasťou zahraničnej politiky, a zároveň opisujete detailne, ako sa svet okolo nás veľmi zmenil, tak prečo nie sú plány na aktualizáciu bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky? To je úloha práve v gescii ministerstva zahraničných vecí. Súčasná stratégia je z roku 2005 a je absolútne neaktuálna. Práve preto sa pýtam, či ministerstvo zahraničných vecí má v pláne aktualizovať tento kľúčový dokument. Totiž pred niekoľkými dňami práve svoju bezpečnostnú stratégiu aktualizovalo Česko a v jeseni roku 2014 Poľsko.
Pán podpredseda vlády, aj MOST – HÍD podporuje dialóg s Ruskom. Ale na rozdiel od vášho konštatovania si uvedomujeme, že ako člen NATO aj Európskej únie musíme podporiť aj podmienky tohto dialógu, teda aby Rusko prestalo podporovať separatistov, aby stiahlo svoje jednotky z Ukrajiny. Koniec koncov ich prítomnosť ste aj vy uznali, pán minister. A, samozrejme, aby Rusko uznalo územnú celistvosť Ukrajiny, a že nikdy neuznáme anexiu Krymu. Toto musí byť zásadné stanovisko v Slovenskej republike.
Materiál správne konštatuje, citujem, že: "Pre bezpečnosť Slovenskej republiky bude mať naďalej rozhodujúci význam členstvo v Severoatlantickej aliancii. Slovenská republika bude plne podporovať implementáciu rozhodnutí prijatých na summite vo Walesi. Osobitnú pozornosť bude venovať implementácii rozhodnutí zameraných na posilnenie bezpečnosti spojencov vo východnom krídle aliancie.". Koniec citátu. Opäť je tu ten problém, že niečo hovoríme, a opačne konáme. Podporujeme slovne posilnenie prítomnosti spojencov vo východnom krídle aliancie, ale premiér to opakovane vylučuje. Čo je pravdou? To, čo hovorí premiér, alebo to, čo komunikuje ministerstvo zahraničných vecí? Tento rozpor charakterizoval našu zahraničnú politiku počas celého roku 2014, a preto sme nedôveryhodní v očiach spojencov. Navyše na stretnutí ministrov obrany NATO v Bruseli minulý týždeň aj Slovensko požiadalo o vytvorenie koordinačného a plánovacieho centra NATO, čo ale znamená ďalšiu štruktúru NATO na našom území. V tomto prípade premiér Fico aspoň mlčí a nespochybňuje toto rozhodnutie jeho ministra.
A nakoniec ešte jedna veta z materiálu, s ktorou tiež môžeme nesúhlasiť, citujem: "Spolupráca Vyšehradskej skupiny zostáva jedným zo základných východísk zahraničnej politiky Slovenskej republiky.". No, opäť, realita je iná, ako hovorí dokument. Práve sa rozbila jednota Vyšehradskej štvorky v súvislosti s Ukrajinou. Navyše nám hrozí, že Poľsko, náš najdôležitejší regionálny spojenec, sa obráti na Pobaltie alebo na Rumunsko v strategicky najdôležitejších otázkach.
Vážená Národná rada, za najväčší problém tohto dokumentu, ako aj celej zahraničnej politiky Slovenskej republiky poslanci strany MOST – HÍD považujú tri veci. Prvý problém je nesúlad medzi oficiálnymi stanoviskami ministerstva zahraničných vecí a politickými deklaráciami predovšetkým premiéra Roberta Fica, ktorý sa stal hlavnou tvárou zahraničnej politiky Slovenskej republiky v očiach spojencov. Toto totiž vytvára rozporuplný obraz o našich stanoviskách a robí z nás nedôveryhodných partnerov.
Druhým problémom je rozvíjanie doterajšieho vzácneho zahranično-politického konsenzu, ktorý existoval medzi relevantnými parlamentnými stranami. Mám samozrejme na mysli podporu integračných ambícií Ukrajiny a samozrejme aj západného Balkánu. Tak ako pred vyše desiatimi rokmi sme mali voľnosť v rozhodovaní, kam chceme patriť, či chceme do NATO alebo do Európskej únie, tú istú voľnosť musí mať aj Ukrajina. Je nemorálne im to právo odoprieť s argumentom, že Rusko s tým nesúhlasí. Ani s naším členstvom Rusko nesúhlasilo, a predsa sme tam išli.
A tretím problémom je naivná snaha o dialóg s Ruskom bez podmienok, alebo, keď chcete, takmer bez podmienok. Sme presvedčení, že Rusko najprv musí rešpektovať územnú celistvosť svojich susedov, a potom je možné viesť zmysluplný dialóg aj s Ruskom.
Pán podpredseda vlády, verím, že toto stanovisko poslancov strany MOST – HÍD vnímate ako snahu upozorniť na niektoré neduhy našej zahraničnej politiky s cieľom prispieť k dôveryhodnosti našej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Toto bolo úmyslom môjho vystúpenia a nič iné.
Ďakujem, že ste ma vypočuli. (Potlesk.)

Na vystúpenie pána poslanca Bugára sú tri faktické poznámky.
Nech sa páči, Mikuláš Huba.

Ďakujem pekne za slovo. Otázka sa týka predrečníka, ale vlastne všetkých troch, a znie, že či sme pripravení v krajnom prípade pomôcť Ukrajine aj vojenskými obrannými systémami, ak zlyhajú všetky iné opatrenia a ak bude zjavné, že Ukrajina nie je schopná sa sama brániť.
A teraz menej konfliktná téma, týkajúca sa taktiež Ukrajiny a týkajúca sa hlavne teda predrečníka, ale aj ostatných členov a členiek tejto ctenej snemovne. Pred dvomi týždňami som tu navrhol, aby sa účelové zariadenie Národnej rady Častá – Papiernička aspoň dočasne využilo pre vojnou postihnuté ukrajinské deti, a zároveň som požiadal, aby sa stretlo v tejto veci poslanecké grémium a bezodkladne prerokovalo tento, prípadne podobné konkrétne návrhy ako reálne pomôcť postihnutým, či už deťom alebo vôbec ľuďom zo susednej krajiny. A otázka na pána Bugára znie, ako sa k tomu postavil poslanecký klub MOST – HÍD, prípadne aj ďalší, ktorí budete vystupovať v mene iných poslaneckých klubov? Keby ste boli takí dobrí reagovať aj na túto otázku.
Ďakujem.

Nech sa páči, Ľuboš Blaha.

Ďakujem pekne. Pán kolega Bugár, je možné, že vo veľa veciach sa vieme zhodnúť aj v oblasti zahraničnej politiky, ale vy ste veľa času venovali práve tej, kde naozaj tá zhoda neexistuje a kde ten konsenzus bol narušený, čo je úplne v poriadku, lebo o zahraničnej politike treba diskutovať. A to je aj otázka Ukrajiny. Už aj preto, lebo naozaj ide o otázku vojny a mieru. Čiže tu treba veľmi, veľmi starostlivo zvažovať, aké sú dôsledky našich činov. A to práve, keď citujete Roberta Fica, keď hovorí o tom, že vstup Ukrajiny do NATO je bezpečnostným rizikom, tak to je proste očividný fakt, že to je bezpečnostné riziko. Ak chcete zavierať oči, môžte si to samozrejme odôvodňovať morálkou, princípmi a tak ďalej, ale zatvárať oči nad tým, že z tohto by mohla vzniknúť vojna, ktorá by veľmi vážne ohrozila aj Slovenskú republiku, to je naozaj nezodpovedné. Čiže vždy treba hľadieť na následky našich činov.
Dôsledky, to je, to je základ zodpovednej, zodpovednej zahraničnej politiky. A v tom ja vidím ten zásadný rozdiel medzi slovenskou pravicou a slovenskou ľavicou. Slovenská pravica naozaj vidí predovšetkým ideológiu a jej zahraničná politika je vyslovene diktovaná submisivitou voči Spojeným štátom americkým, kdežto slovenská ľavica sa snaží obhajovať národné záujmy Slovenskej republiky a snaží sa najmä, najmä o realizmus. Čiže z tohto hľadiska je ten rozdiel badateľný aj v prípade Ukrajiny. A myslím si, že keď Robert Fico hovorí o tom, že naše hlavné národné záujmy, naším najväčším národným záujmom je stabilita, tak tým mal na mysli stabilitu aj na Ukrajine, aj stabilné Rusko, aj stabilný Západ. A práve toto všetci podporujeme. Čiže žiadne vojenské riešenia a žiadne silné reči v časoch, kedy naozaj veľmi vážne potrebujeme mier.
Ďakujem.

Nech sa páči, Magdaléna Vášáryová.

No od trepaníc poďme zase k prejavu pána Bugára. Pán poslanec, vy ste zdôraznili jednu veľmi dôležitú vec, a to je bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky. Ako možno tí ľudia, ktorých pár je informovaných, vedia, Česká republika debatovala nad opravenou alebo zaktualizovanou bezpečnostnou stratégiou. Ešte ju nemáme celkom k dispozícii, ale istá vec je, že je, je tu v parlamente. A ukazuje sa to potom aj na výstupoch nejakých proste nováčikov, veľmi málo diskutujeme o skutočných problémoch zahraničnej politiky, stratégie Slovenskej republiky a našej bezpečnosti.
Takže ďakujem veľmi pekne, že ste to spomenuli tak dôrazne.

S reakciou, nech sa páči, Béla Bugár.