46. schôdza

Pán poslanec Čaplovič, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Treba mať aj oponentúru, ja si myslím, že, lebo by ste si už potom mysleli, niektorí predkladatelia, respektíve čo vystupujete, že máte úplne celostnú pravdu na problémy. A treba vidieť ten svet trošku aj v iných dimenziách a v iných historických faktoch.
Najmä preto, že ja musím povedať, že ja som mal pani profesorku Kadlečkovú. Vy si iste pamätáte, pán Šebej, úžasnú historičku, ktorá nás učila práve o tomto období rokov tridsiatych, štyridsiatych a päťdesiatych, o nacizme, fašizme a o komunizme v Sovietskom zväze, bývalom, a veľa vecí sme vtedy už počuli. Počuli sme a vedeli sme aj o Pakte Ribbentrop – Molotov, vedeli sme aj o Katyni a vedeli sme aj iné ďalšie veci ako historici, a, prirodzene, keďže ja som sa venoval potom stredoveku viacej, a mnohí kolegovia o mnohých veciach sa snažili aj možnože v inotajoch písať.
Treba tiež povedať, že ja ako podpredseda vlády som bol v roku 2009 na oslavách, teda na spomienkových, to nebol na začiatku I. a II. svetovej vojny, 1. septembra na Westerplatte v Poľsku, kde bol aj pán Putin a kde bol aj pán vtedajší prezident Poľskej republiky a samozrejme aj vtedajší predseda vlády pán Tusk. Počul som aj ich tlačovku a samozrejme dal som si mnohé veci aj overiť. Pretože je pravda, že najmä ruská strana skutočne sa dištancovala od Paktu Molotov – Ribbentrop, dištancovala sa a samozrejme uznala aj tie ťažké tragédie v Katyni na poľskej inteligencii. Ale poľská strana nikdy nepovedala, že existovali ďalšie zmluvy za Pilsuckého a Becka, autoritatívneho až neofašistického štátu s nacistickým Nemeckom pred rokom 1939... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán podpredseda Číž, nech sa páči.

Ďakujem pekne. No, pán Šebej, málokedy sa mi stane, že mám tak dramaticky rozdielne videnie sveta, reality, ako sa mi to stalo napríklad teraz. Ja, pre mňa je ako niečo neuveriteľné! Tak z tých vašich úvodných viet by sa dalo vydedukovať, že vlastne tí Rusi začali aj II. svetovú vojnu. Veď ako...?! A mimochodom, už som súčasťou, v realite toho, že aj ten vynikajúci premiér Ukrajiny predsa rozprával o tom, že Rusi agresívne napadli Berlín a tak. No, dá sa to aj takto, len je to hrozne, ale hrozne nekorektné k tým 30 miliónom ruských padlých v II. svetovej vojne a k tomu, že tí ľudia a Rusko oslobodilo Európu od fašizmu. Že si vy toto nevšimnete a takto jedno...?!
Pán Šebej, inak to poviem. Rozmýšľal som nad tým, čo je vlastne príčinou týchto zásadných konfliktov v spoločnosti, v ktorých momentálne žijeme? A vyšlo mi, viete čo? Agresívna jednostrannosť. Absolútne snaha ani len na chvíľu počúvať aj protivníka, aj keď vy, aj ja, viete veľmi dobre, že aby bola aj altera pars vypočutá, je jedna zo základných civilizačných hodnôt, že sa pozriem, ako to vidí aj tá druhá strana, o čom to je. Tá interpretácia toho celého, už to tu odznelo predtým, že teda vlastne neexistujú, problém veľmocí, neexistuje veľmocenské usporiadanie sveta. Čítam Georga Friedmana, hovorí o tom, že Spojené štáty sa musia správať ako impérium, pretože sa ním stali. Nehovorím o tom všetkom, čo tu je. Pani Applebaum, tak zúfale jednostranné veci, jak čítam od tejto pani. Ale otočím to inak. Viete, o tom rusko-poľsko-bieloruskom území napísal Tony Snyder, hovorila o tom aj pani Vášáryová, veľmi rada, napísal o tom, 18 miliónov ľudí tam zahynulo, tvrdí pán Tony Snyder, v rokoch ´30 až ´45. Timothy, pardon. Ďakujem pekne. Timothy. To naozaj všetkých vyvraždili Rusi podľa tejto vašej interpretácie?! Veď to je nechuť.
Pán Šebej, pán Snyder napísal aj jednu knižku s pánom Judtom, profesorom, Tejto zemi sa vedie zle. Pozrite si ju... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len pri jednej veci sa pozastavím. Mňa fascinujú katedrály a boli spomenuté. A len také, skúsim to, také mostíky urobiť, že naozaj je pravdou, že vlastne tá najvýchodnejšia, kde aká bola, bola v Košiciach. A mala, zdá sa, že v tom čase švungu komunistov, mala šťastie, že je na námestí. To je jediné šťastie. Už toľké šťastie nemal Dóm svätého Martina, kde vlastne štvorprúdovka ide popri oltári. A to bolo za pamätných časov to, boľševického, komunistov, čo to bolo vlastne. Ja, ak dovolíte, skúsim sa vrátiť. Neodišli, sú tu medzi nami a dokonca sú ešte horší. To, čo urobili na hradnom kopci na nálezisku, čo je vlastne charakter, Tutanchamón strednej Európy, čo boľševik, kaviárový socialista, všetko namixované, čo vlastne ste, tak čo ste tu nastvárali, o tom ešte sa bude veľa písať. Viete, že tí komunisti povedali: no dobre, ale aspoň vznikol Most SNP a Petržalčania majú kade jazdiť. Aspoň niečo. Viete, že aspoň niečo. Ide štvorprúdovka pomaly cez oltár, ale aspoň niečo.
A aký teda budú mať benefit, to som naozaj zvedavý na tú komunikačnú stratégiu, ktorého pošlú predstaviť. Asi pána Číža, lebo ten zvládne, že čo bude benefíciou toho, že čo ste dokázali urobiť na hradnom kopci pre ľudí? Čo bude to benefícium? Už to jemne naznačujete, že parkovisko pre ľudí. Myslíte si, že ľudia tejto krajiny sú už načisto, načisto tupí, že im poviete, že postavili sme im garáže, kde v nedeľu môžete zaparkovať za tri eurá na hodinu, že toto im bude stačiť za ospravedlnenie toho? Hovorím, to si boľševik možno nedovolil, čo vy ste si dovolili teraz.

Pán poslanec, mali ste reagovať na predrečníka, a nie na pána poslanca a to pána podpredsedu.
Nech sa páči, pán poslanec Kaník.

V prvom rade by som sa chcel poďakovať Ferovi Šebejovi za naozaj veľmi dobré vystúpenie. A je veľmi dôležité hovoriť o hodnotách a o ukotvení tejto krajiny niekde. Teraz veľmi skryto, veľmi potichu, veľmi nenápadne na rôznych bodoch, frontoch a jednotlivostiach sa začína spochybňovať to, kam sme vlastne dlhé roky chceli smerovať a smerujeme. A ja tu cítim snahu o otočenie kormidla niekde, dnes sa tomu hovorí, do nejakého stredoeurópskeho priestoru, ktorý neni ani Západom, ani Východom. Ale to je len taká predpríprava na otočenie na Východ. Áno, my tu stále, to si treba priznať, máme ľudí, ktorí by sa radi videli niekde, niekde bližšie pri putinovskom Rusku, niekde tam, kde sme v minulosti v ich vplyve, v ich vplyvovej zóne boli, a ktorým nevyhovuje to, že aj historicky, aj kultúrne, aj všetkými historickými väzbami sme Západ, sme súčasťou Západu a že stredná Európa politicky, to je neexistujúca vec. Je to buď Západ, alebo Východ.
A tým, že sa nám aj so šťastím, a to treba povedať, s veľkým šťastím, že sme mali šťastie, že tu bola éra Gorbačovho Sovietskeho zväzu, ktorý rozbil okovy a povolil okovy, a to nám umožnilo, a vďaka tým, ktorí sa na tom podieľali, nehynúca vďaka im patrí, vyšmyknúť sa z tohto zovretia a dostať sa do západných štruktúr, to je, to je naše šťastie.
A dnes sa to najmä zo strany vlády a vládnuceho SMER-u, sú snahy spochybňovať to, pretože mentálne sa tam necítia dobre. Najlepším dôkazom je kladenie vencov na 9. mája. Premiér Robert Fico to robí ako jediný politik demokratickej Európy na 9. mája, nie na 8., keď je výročie, keď sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Gabániová.

Nechcem hodnotiť vystúpenie pána Šebeja, ani jeho teda dojmy z materiálu – zameranie zahraničnej politiky, ale, pretože by som musela povedať, že vidno, že, skrátka, videnie jedinca je subjektívne, je to subjektívne vnímanie čohokoľvek, aj vnímanie dejín, aj reality, a je to jeho slobodné rozhodnutie, ako a ako bude vystupovať, ako nakoniec každý bude žiť.
Len som chcela povedať, oprieť sa o jeden historický prameň a povedať, že historik, ktorý sa venoval stredoveku, povedal: "Slovensko od počiatku 8. storočia je plne v politickom a kultúrnom zajatí európskeho Západu, a preto, čo ako bola úspešná misia oboch solúnskych bratov, nemohla obrátiť orientáciu nášho kultúrneho vývoja. Žili sme na rozhraní delenej Európy a život nás pritlačil k franskej veľmoci a k Rímu." Tak aby bolo každému jasné, Slovensko vždy bude súčasťou západnej Európy, ale hovorím Európy, a teda Európa má teda aj východ, a preto by mala byť celistvá. A o to by nám malo ísť. Aj o to, aby bol mier. (Potlesk.)