46. schôdza

Pá poslanec Kvasnička.

Ďakujem veľmi pekne. Celý deň mi to beží hlavou, ale pri Ferovi Šebejovi nejak tak intenzívnejšie mi to vyvstalo, že vedieme diskusiu a trošíčku, trošíčku tá, tá duchovná, tá hodnotová poloha z toho uniká a sa veľmi paušálne hodnotí.
Hovorím to preto, že včera som sa v tej pľušti snehovej motal po starej Bratislave a zavítal som do Artfóra. Videl som tam zaujímavú knihu, aj som si ju kúpil, od profesora Martina Putnu, volá sa obrázky, Obrazy z kultúrnych dejín ruskej religiozity a venuje sa pred, teda preddejinnému Rusku, gréckemu Krymu, ďalšiemu vývoju od čias svätého Vladimíra po Vladimíra Putina, od čias jurodivých až po Pussy Riot, ale na pozadí teda toho duchovného a náboženského backroundu. Je to štúdia toho typu ako Havlíčkova štúdia Obrázky z Ruska, Masarykova štúdia Rusko a Európa, alebo Čierneho Vývoj a zločiny panslavizmu.
Prečo to spomínam? Na tej knihe som si všimol anotáciu Karla Schwarzenberga, ktorý hovorí, že, že by odporúčal všetkým, ktorí nabádajú na doplnenie vzdelania, by odporúčal túto štúdiu, aby ten diskurz o Ukrajine a Rusku nebol taký povrchný a taký demagogický a propagandistický. A naozaj, v tej reflexii ukrajinskej, ukrajinskej krízy treba vidieť aj náš postoj. Toto bolo územie, kde sa byzantský a západný vplyv stretali. Spomeňme si byzantskú misiu svätých Cyrila a Metoda. Spomeňme si misiu kardinála Špidlíka, Cyrila Vasiľa, ktorý je sekretár pre východné cirkvi. Jednoducho nemôžme toto územie ignorovať. Tak to bolo aj v minulosti a je to aj dnes tak. Či spomenieme romanticky slavianofilstvo, liberálnodemokratické postoje, moravský unionizmus... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Osuský.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No aj keď nás s Františkom Šebejom rozdelil euroval, zdá sa, že naša historická pamäť je nedotknutá týmto delením a v rámci nášho veku i pomerne dobre zachovalá.
Je pekné, že pripomenul Dlhý telegram Georga Kennana. Ja by som pripomenul ešte jeden bod, keďže tu zaznelo, že my nie sme Západ, že my sme stred. V 47. išla do Moskvy delegácia, ktorej členom bol minister zahraničných vecí slobodného demokratického československého štátu Jan Masaryk. Tá delegácia mala rokovať o prijatí Marshallovho plánu. A po návrate povedal Masaryk takú tragickú vetu, že: odchádzal som do Moskvy ako slobodný človek a z Moskvy sa vraciam ako Stalinov posluha. Už vtedy im proste vymenili názory. Pre mňa je záhadou, ako mohol po tejto skúsenosti Masaryk vstúpiť do Gottwaldovej vlády. Ale to nechajme stranou.
Faktom je, že ten triumfalizmus nebol triumfalizmom. Lebo sa pamätám, bol som o 18 rokov mladší ako dnes, keď som hovoril v čase končiaceho mečiarizmu ´97 s americkým senátorom z Iowa Grassleym, a ten mi vtedy, bol možno starší ako ja dnes, povedal ako "mladému": viete, my si vás ako žiakov budeme všímať a veľmi dobre hodnotiť, prísne, ako sa správate, a potom sa rozhodneme, či vás prijmeme. Teda žiadna kradmá ruka: rýchle poďte! Presne, ako povedal Fero Šebej, žiaden triumfalizmus.
A chcem len povedať toľko, že tie reči o tragédii 20. storočia v podobe rozpadu ZSSR sú desivé, pretože si nespomínam, že by Richard Von Weizsäcker, nedávno zosnulý, alebo súčasný prezident Gauck povedal, že tragédiou 20. storočia bol zánik tisícročnej ríše. I keď... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Viskupič.

Ďakujem. Ja som od začiatku, od rána dnes tú diskusiu sledoval a čakal som na vystúpenie predsedu zahraničného výboru a budem čakať na vystúpenie európskeho, to sú tie dva výbory, ktoré sa venujú zahraničnej politike.
A k tomu tvojmu vystúpeniu. Ja ako historik mám veľkú úctu k tomu, že sa pozeráme na niektoré kontexty a niektoré udalosti, ktoré máme dnes, z historického momentu. A ten úvod, ako keby tá snaha bola. To znamená, že uvedomiť si nejaké možné paralely, ktoré, ktoré sme v Európe zažili, myslím, že tam bolo dokonca tvrdé upozornenie na to, že II. svetová vojna predsa nezačala v roku ´41 plánom Barbarossa, ale boli niektoré kroky, ktoré viedli k II. svetovej vojne, ktoré by sa mohli v súčasne dobe interpretovať alebo nahliadať na ne vo veľkých paralelách. Ale nemyslím si a ja som to ani nevidel v tom prejave celkom, že nám je jasné z hľadiska nových mechanizmov, či už vedenia kybernetickej, informačnej alebo akéhokoľvek iného druhu vojny, ktorého sme teraz svedkami, že vieme jednoznačne označiť agresora, a preto chcel by som mať tú voľnosť a to presvedčenie v tých vyjadreniach, že vidíme to z jednej strany. Pre mňa je takisto veľkým problémom odlíšiť mnohých ľudí, ktorí hovoria svetu mier alebo ide mi o mier, od Miss Universe, lebo tiež v tých prejavoch majú takéto veci. Ale preto je tá situácia dôležitá a ja budem vyzývať aj ministra, aby sme viacej informovali o krokoch aj verejnosť, pretože zatiaľ... (Prerušenie vystúpenie časomerom.)

Pán poslanec Blaha.

Ďakujem. Pán poslanec Šebej, pán predseda, viete, namiesto toho hodinového prejavu ste mohli kľudne skrátiť svoje vyhlásenie na to, že poviete: nenávidím Rusko. Lebo o tomto to bolo. Vy ste nepovedali jediný argument, jediný argument, len ste tu hovorili všelijaké historické príčiny, prečo nenávidíte Rusko. A to je vaša emócia, ktorú nijakým argumentom nedokáže nikto preraziť. To ste tu krásne predviedli.
To je úplne nádherný, až učebnicový príklad takých dvoch pohľadov na svet.
Prvý, taký mesiášsky, vy ste nositeľ pravdy. Pani kolegyňa to tu veľmi pekne vyjadrila. Ja vlastne neviem, prečo to tak je, ale toto je pravda. A toto počúvam stále, pani Vášáryová a tak ďalší. Toto je pravda a je jedno, čo si myslia iní, toto je pravda. Vy ste proste nositelia pravdy. Toto je pohľad na svet typický pre jehovistov, pre totalitárov, pre rôznych extrémistov, ale určite nie pre demokratov.
Ten druhý pohľad na svet používame my, skeptický pohľad, demokratický. Počúvame obe strany, snažíme sa vybrať tie argumenty, ktoré používajú, snažíme sa pracovať s tými argumentmi, kritizujeme aj Západ, aj Rusko, keď spraví chyby.
Ale váš pohľad je čisto dogmatický, vy proste nenávidíte Rusko. Vy ste taký, takou obdobou toho ruského polobláznivého ideológa Dugina, ktorý proste vidí len paranoju, nenávisť. To ste vy na Slovensku v našich, v našich kontúrach. A to je mi strašne ľúto, lebo vy ste podľa mňa rozumný človek, len akonáhle ste zaslepený tou nenávisťou, tak potom z vás vychádzajú veci, ktoré sa naozaj nedajú počúvať. A myslím si, že naozaj tak rozdielny pohľad na svet, ako máme my dvaja, asi málokde nájsť. To je, Tolstoj mal takú knižku, že Vojna a mier. Vojna a mier, to je úplne krásne vidieť.
Vy ste proste museli ukecávať Američanov, aby sme vstúpili do NATO. To je!? Ja som v roku 2003, pamätám, ešte zbieral podpisy pod petíciu, aby Slováci mohli v referende rozhodnúť, to bola petícia aj s pánom Čarnogurským aj s pánom Chmelárom, aby ľudia mohli v referende rozhodnúť, či vstúpiť alebo nevstúpiť do NATO. To je to, demokracia – dogma, vy ste dogmatik.

Pani poslankyňa Vášáryová.

Navrhujem, aby sme sa od osobných útokov vrátili znovu k téme, o ktorej diskutujeme.
Pán poslanec, ono by stačilo, aby sme napríklad vedeli niečo viacej o Zakarpatskej Ukrajine, keby sa viacej čítala literatúra. Stačilo by si prečítať jednu knihu, napríklad Nikola Šuhaj lúpežník a hneď by tam bolo všetko jasnejšie. To, že monarchia, monarchia bola súčasťou Západu, to je ťažko tu dnes dokazovať, pretože nikto z nás si monarchiu nepamätá a tie historické fakty sú už zabudnuté a tak ďalej. Ale rakúska monarchia patrila k Západu, bol to jasný, stabilný prvok v strede Európy, jedna z najväčších krajín Európy, latinská kultúra, príslušnosť k Rímu, nie k Moskve, a tak ďalej a tak ďalej. Ale mnohým to, bohužiaľ, zatiaľ dnes už nič nehovorí.
Keď hovoríme, že kto by chcel, kto chcel, aby sme boli v NATO. Dovoľte, aby som vám pripomenula, že to boli Maďari, Česi a hlavne Poliaci, ktorí chceli, aby potom výprasku v ´97. v Madride na summite v NATO, aby sme my patrili k NATO. Predsa to bol poľský národný záujem. Zrejme tam boli všetci idioti, že chceli, aby sme boli v NATO. Pretože, a ešte spomeňme Rand Corporation, to musíme tiež pre fakty zdôrazniť, ináč by sme dnes boli podľa Primakovho plánu prinajlepšom v pozícii Bieloruska.
Takže zdá sa mi, že základnou otázkou dnešnej debaty teraz, ako sa už zapojili aj iní, ďalší kolegovia, je: prekristapána, odkiaľ sa vzali tie tanky v tom Luhansku a v Donecku?! Zrejme ich tam nejaké sily priniesli, ale Rusi to určite... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)