46. schôdza

Ďakujem pekne. Ja by som rada doplnila pána kolegu Kuffu v tom, že z toho, ako to on rozprával, spočiatku to vyzeralo, ako keby ohrozené skupiny boli iba deti, ktoré chodia zo školy. Naozaj sú ohrozené všetky skupiny a ani nemusí končiť to ohrozenie v strednom veku a ohrozené sú rodiny.
Ale chcem povedať aj to, že mi to trochu pripomína situáciu a diskusiu o predaji a reklamách na alkohol alebo cigarety, hlavne teda na alkohol, kde si musíme uvedomovať, koľko spoločnosť, koľko štát vlastne musí investovať do nápravy tých škôd, ktoré sa stratia, ktoré sa stanú v dôsledku tých závislostí. To je jednak náklady na zdravotníctvo, na liečbu závislostí, ale aj ďalšie iné. Neviem, či to niekto spočítal. Ale neverím, že tie výnosy, ktoré, z daní napríklad, prevýšia tie reálne náklady na zdraví spoločnosti, na predovšetkým morálnom zdraví, ale aj finančné.
Ďakujem pekne.

S reakciou pán poslanec Kuffa.

Áno, nemusia to byť len deti, mládež, stredne dospelý vek, hocikto môže prepadnúť v akomkoľvek veku, lebo môže sa ti aj lepšie dariť a už človek je v zrelom veku, možno je podnikateľom a nevie sa vpratať do kože, tak začne míňať peniaze a môžeme byť závislí v akomkoľvek veku.
Ale jednu vec, ktorú som zabudol povedať, a toto je veľmi správne, že v podstate tie mestské časti, aby hlavne tie veľké mestá boli rozložené, aby to nebol zber tej petície pre celé mesto, ako aj navrhovateľ keď to podotkol tuná, aj to predchádzajúce referendum, to nízke kvórum, ktoré tuná bolo, je faktom to, že ľudia zatiaľ vo všeobecnosti mali záujem na tom, aby ovplyvňovali verejné veci. My tak vieme nadávať, možno kritizovať, ale ak máme voľačo preto urobiť, vystúpiť z vlastného pohodlia a zúčastniť sa referenda, tak je to už problém. Preto myslím si, že toto rozdelenie na tie mestské štvrte a také mesto Bratislava, Košice, možno Bystrica, Žilina, naozaj sú veľmi veľkými mestami, a môže to spôsobovať tá herňa naozaj ten verejný neporiadok, ktorý môže byť s tým sprevádzaný a môže to vadiť tej úzkej skupine ľudí, ktorí bývajú v blízkosti tejto herne. Tieto herne, však nebudem to spomínať, že s čím všetkým sú sprevádzané, tak aby títo občania, ktorých sa to bezprostredne dotýka, tak aby boli tí prioritne do toho zainteresovaní. Preto tento návrh zákona je dobrý a ja ho aj podporím v hlasovaní. Vyzývam tak aj k tomu, aby urobili kolegovia. Všetko to, čo pomôže vlastne zlepšiť tú kvalitu v rodinách, a toto je jedna z tých vecí, tak myslím si, že mohli by sme byť v tomto jednotní a... (Prerušenie vystúpenia časomerom).

Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

Ja len veľmi stručne. Ja pred nejakými rokmi, asi piatimi, šiestimi, keď vtedajšia vláda schválila v rámci projektu toho megakasína, ak si spomínate, v Bratislave degresívne odvody z hazardu, degresívne v tom, že čím mali vyšší výnos, tým by platili nižšie percento. To ako fú! To bolo úplne, to bolo, to bolo absurdné, absurdné! Lebo týmto chcela vláda nalákať megakasíno do teda najväčšej slovenskej aglomerácie, do Bratislavy. Všetky krajiny, ktoré majú v nejakom rozsahu hazard, ho v princípe tlačia do najmenej obývaných oblastí. Tak vzniklo vlastne Las Vegas a proste, pretože tie náklady a negatívne dopady hazardu sa, samozrejme, znásobujú v čo najväčšej aglomerácii. Čiže postaviť megakasíno v Bratislave, to musel byť proste nejaký úplne šialený nápad. Musím to veľmi otvorene, hovorím, a je fajn, že potom nová vláda Ivety Radičovej tú degresívnu sadzbu hneď zrušila.
Ja som v tom čase, keď sa o tom megakasíne hovorilo a keď tu bol ten škandalózny zákon ministra Počiatka v tom čase, tak som si čítal viaceré zahraničné štúdie o dopadoch hazardu, najmä zo Spojených štátov, Británie, Austrálie a tak, a tie štúdie, to boli skôr také ekonomické štúdie, prichádzali k záveru, že jeden dolár – ale to je v princípe jedno, aj jedno euro, ktoré získa štát z hazardu, tak musí vynaložiť sedem dolárov (alebo sedem eur) na riešenie následkov hazardu. V oblasti proste sociálnej, vzdelávacej, zdravotnej, kriminálnej, keď o tom hovoríme takisto, pretože, žiaľ, proste hazard má tú tendenciu, že láka kriminalitu, ale nielen kriminalitu nejakú, nejakú bagateľnú kriminalitu, ale aj organizovaný zločin. V zásade, keď si pozriete herne a aj v iných krajinách, tak to sú automatické práčky peňazí. Organizovaný zločin! Preto bolo perfídne prísť s nápadom postaviť megakasína v Bratislave. To v akej hlave skrslo, teda v princípe, však tam bol lobing veľký, čiže to chápem, šlo o veľké peniaze, ale to bol úplne proste perfídny nápad!
Čiže áno, treba dať trošku pozor na existujúce vlastnícke práva, ktoré majú držitelia licencií k hazardu, ale v princípe tak negatívne dopady, aké hazard má, to nie je vecou, že však nech si každý hrá, čo chce v zásade. Však fajn, len ten dopad je celospoločenský, to nie je dopad len individuálny. To je dopad celospoločenský. Potom každý z nás aj ten, kto nehrá alebo neprepadol tej vášni, sa podieľa zo svojich daní na nákladoch, ktoré hazard prináša. Čiže také, že nech si každý hrá, čo chce, sa mi zdá byť argument v situácii, keď náklady z hazardu sú oveľa vyššie ako výnosy z neho, argument, ktorý nie je veľmi v diskusii nápomocný.
Ďakujem, pani predsedajúca.