48. schôdza

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 48. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie neúčasti požiadali páni poslanci Juraj Droba, Martin Fedor, Pavol Frešo, Ladislav Kamenický, Igor Matovič, Ivan Mikloš a Pavol Zajac.
Na zahraničnej pracovnej ceste je poslankyňa Národnej rady Oľga Nachtmannová.
Teraz podľa schváleného programu by sme mali pristúpiť k druhému čítaniu o

vládnom návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (1363).

Vzhľadom na to, že pán minister ešte neprišiel, vyhlasujem krátku trojminútovú prestávku.

(Krátka prestávka.)

(Po prestávke.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pána ministra už máme tu, takže môžeme začať v rokovaní.
Pán minister, len vám chcem povedať, že rokovanie Národnej rady začína o 9.00 hodine a už je 9.13, takže poslanci tu čakali,.
Nech sa páči, uveďte návrh vládneho zákona o vzdelávaní a o príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som uviedol návrh zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je pripraviť novú komplexnú právnu úpravu celej problematiky odborného vzdelávania a prípravy v stredných odborných školách. Súčasťou nového zákona je zavedenie prvkov duálneho vzdelávania do systému odborného vzdelávania a prípravy na Slovensku. Poznáte reálne prostredie výkonu povolania a rozvíjať pracovné návyky nevyhnutné na úspešné zaradenie sa na trh práce bezprostredne po ukončení štúdia sú dôležitým predpokladom pre absolventa strednej odbornej školy zapojiť sa do pracovného procesu bez potreby ďalšieho preškoľovania.
Súčasný duálny systém, ako ho poznáme v Nemecku, v Rakúsku a Švajčiarsku, je často prezentovaný ako garant úspešného fungovania ekonomiky a hospodárstva nielen v podmienkach týchto krajín, ale i v podmienkach iných európskych krajín tam, kde sa prvky tohto systému dajú preniesť. Prenos týchto pozitívne pôsobiacich nástrojov je dôležitý pre rozvoj nášho hospodárstva, ktoré je naviazané na ekonomiku aj týchto krajín, či už smerovaním exportu alebo zastúpením ich firiem pôsobiacich v Slovenskej republike.
Keďže ide o systémové zmeny v celom procese odborného vzdelávania a prípravy, súčasťou návrhu zákona sú aj novelizačné články upravujúce školský zákon, zákon o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve, zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, Zákonník práce, zákon o dani z príjmov, päť zákonov o komorách a zákon o sociálnom poistení.
Materiál bol pripravený v spolupráci s členmi pracovnej skupiny pre systémové zmeny v oblasti odborného vzdelávania a prípravy, ktorej členovia sú zástupcovia významných zamestnávateľských zväzov a združení, Združenia samosprávnych krajov SK8, Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za vašu pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a schválenie predloženého návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslancovi Ľubomírovi Petrákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pán spravodajca.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona.
Národná rada uznesením z 28. januára 2015 č. 1550 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a v druhom čítaní ho prideliť týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre sociálne veci a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie.
Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj na svojej schôdzi dňa 24. februára 2015 o návrhu nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor ďalej konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.
K vládnemu návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave zaujali výbory tieto stanoviská:
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie neprijal platné uznesenie. Výbor pre sociálne veci odporúča návrh zákona schváliť. Ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, zhodne odporúčajú návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy. V časti IV spoločnej správy je uvedených celkom 38 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov a gestorský výbor odporúča Národnej rade o týchto pripomienkach hlasovať a o bodoch 1 až 38 hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru tieto body schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach odporúča Národnej rade vládny návrh zákona o odbornom vzdelávaní a príprave schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave bola schválená uznesením výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport dňa 10. 3. 2015 pod č. uznesenia 170. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov, stanovisku, návrhu gestorského výboru a zároveň podal návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.
Skončil som, pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som dostala písomné prihlášky, za klub KDH vystúpi pán poslanec Martin Fronc, ďalej do rozpravy sú prihlásení páni poslanci Martin Poliačik, Eugen Jurzyca a Miroslav Beblavý.
Nech sa páči, pán poslanec Fronc, máte slovo. Pán poslanec vystupuje za poslanecký klub KDH.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod číslom parlamentnej tlače 1363, a ide o zákon o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene doplnení niektorých zákonov.
Prvý krok, aby som nezabudol, je môj procedurálny návrh. Ten procedurálny návrh hovorí o tom, pán spravodajca, že navrhujem, aby tento návrh zákona bol podľa rokovacieho poriadku vrátený na dopracovanie.
Hovorím o vrátení na dopracovanie, pretože som presvedčený, že takýto zákon má byť, ale nemyslím si, že v tej forme a tak, ako je urobený, aj s tými problémami, ktoré v nich mám. Ani nebudem o všetkých hovoriť, pretože si nemyslím, že je potrebné to tak urobiť a príliš dlho vystupovať, ale niektoré podstatné by som rád povedal.
Prvá vec, musím povedať, že tých, ktorých sa tento zákon dotýka, majú rozporné pohľady. Je pravdou, že časť zamestnávateľov a zamestnávateľských združení podporuje tento zákon, ale je takisto pravdou, že tiež nemalá časť má zásadné výhrady, a aby som povedal presne, o ktorú časť ide, to sú tí, ktorí sú združení v Klube 500. Rád by som povedal, že to nie je zas taká malá skupina a že to nie je len hlavný predstaviteľ Klubu 500 pán Soták. Nakoniec oni formovali svoje výhrady aj na výbore, aj predtým v médiách, niektorí ste to možno sledovali a mohli vidieť. Ja si myslím, že je potrebné, aby taký zákon mal konsenzus a aby časť tých, ktorí predsa len v odbornom vzdelávaní čosi urobili, využijúc súčasnú platnú legislatívu, ktorá umožňuje, aby veľký zamestnávateľ ako právnická osoba, keď mu školy nepripravujú dostatočný počet odborníkov, takých, akých potrebuje, aby si zriadil vlastnú neštátnu školu a je potom v tejto škole financovanie rovnako normatívne podľa tých istých normatívov na žiaka. Čiže má v tom prípade len, by som povedal, prvotné náklady a naozaj takáto škola môže fungovať. Niektorí, je ich málo, využili platnosť toho zákona o financovaní, ktorý platí od roku 2003.
Moja druhá výhrada je podstatná v tom, že istú kompetenciu, sa v tomto návrhu zákona dáva na kolektívny orgán, myslím že sa nazýva Rada pre odborné vzdelávanie, ktorá má o veciach rozhodovať. A ja som presvedčený, že to rozhodovanie má v prvom rade zostať v rukách ministerstva a ministra s tým, že celkom prirodzene tie kompetencie, ako aj v iných prípadoch, deleguje na svoje odborné orgány, ale do ktorých môže kedykoľvek zasiahnuť. V tomto prípade vnímam ako renomovaný odborný orgán ŠIOV, Štátny inštitút odborného vzdelávania. A pritom v inštitúte môže existovať samozrejme aj Rada pre odborné vzdelávanie, v ktorej budú zastúpení predstaviteľa jednotlivých zväzov.
Viete, toto pokladám za veľmi vážny problém, lebo vnímam, že ministerstvo sa zbavuje istým spôsobom, alebo púšťa ďalšiu kompetenciu. A ja poviem, že už dlhodobo som aj frustrovaný tým, že čím ďalej, tým viac nemáme istým spôsobom riadené školstvo ministerstvom, ale dnes máme, čo sa týka stredných škôl, sedem, pardon, osem systémov, pretože ony viac-menej podliehajú vyšším územným celkom. A to si myslím, že nie je dobré. Ja vždy som bol za to, aby bola diverzifikácia, čo sa týka spôsobov, čo sa týka prístupov, a istým spôsobom aj o obsahu do istej miery, ale musí byť jednotná v tomto smere štátna vzdelávacia politika. A takto to nie je. A aj preto, a s tým súvisí to, čo chcem urobiť, dať pozmeňujúci návrh. A ten pozmeňujúci návrh, keďže takýto bod sa v zákone o odbornom vzdelávaní, o ktorom rokujeme, vyskytuje, tak sa týka práve tejto oblasti. A to prečítam.
Pozmeňujúci návrh k návrhu zákona. V čl. I v § 31 samosprávny kraj ods. 2 sa na konci prvej vety slová "vo svojej územnej pôsobnosti" nahrádzajú slovami "vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti". A vysvetlím aj, o čo ide.
Ja si myslím, že legislatívna zmena, ktorá rozhodla o tom, že de facto o osude stredných škôl v rámci samosprávneho kraja rozhoduje v podstate samosprávny kraj, teda jeho zastupiteľstvo, a to aj v prípadoch, keď je to podľa môjho presvedčenia v zásadnom konflikte záujmu, pretože rozhoduje aj o existencii škôl, ktoré nie sú v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti, tým, že určuje počty prvých tried, tak aplikačná prax ukázala, že to je naozaj konflikt záujmu. Tá analýza ukazuje, že v prípade šiestich samosprávnych územných celkov v 19-ch prípadoch pre školy, ktoré nie sú v ich zriaďovateľskej pôsobnosti, v 19-ch nepovolili otvoriť ani jednu triedu prvého ročníka. Bol len jeden jediný prípad, tuším v Košickom kraji, keď to urobili aj pre školu, ktorá je v ich v zriaďovateľskej pôsobnosti.
Ja si myslím, že tieto dve čísla 19 a 1 jednoznačne hovoria o tom, že to správanie sa je presne podľa toho, že sú v konflikte záujmu. Ja im to do istej miery nevyčítam, to je chyba podľa mňa legislatívy. Nevyčítam im to v tom, že, viete, samozrejme každý sa správa "bližšia košeľa ako kabát", no ale ja sa domnievam, že túto zmenu treba urobiť. Takže tento pozmeňujúci návrh odovzdávam pánovi spravodajcovi.
Viete, keď som už začal túto tému o defragmentácii nášho školského systému, no tak tá defragmentácia je veľká ako. Tým, že sme prijali zákonnú úpravu o zlacnení štátnej a verejnej správy, tzv. ESO, ja som za to, aby sa zbytočne peniaze nemrhali, ale ESO znamená to, ak si ho pozriete, že finančné toky nejdú na školy cez ministerstvo školstva, ale idú cez ministerstvo vnútra v značnej časti, čo sa týka normatívov a teda aj platov pedagógov, a takisto personálne kompetencie nie sú v rukách ministra školstva. A sú evidentné ako dôkazy o tom, že zodpovední pracovníci na odboroch školstva niekedy nemajú ani informáciu o tom, ako sa financie určené, ktoré sú záväzne určené na vzdelávanie, teda pre školy, čerpajú.
Ja to pokladám za veľmi vážny problém. Ja len očakávam, že keď tento proces bude ďalej pokračovať, tak príde okamih, keď sa niekto opýta, že načo máme vlastne ministerstvo školstva, keď iné mnohé veci sú zabezpečené cez iné rezorty a cez iné kanály.
Ďalšia moja výhrada je, to som povedal nakoniec na výbore, ale nedostal som na to dostatočnú odpoveď, že navrhuje sa, aby ten zákon, okrem niektorých článkov, platil od 1. septembra tohto kalendárneho roku. Len prostriedky neboli rozpočtované pri schvaľovaní rozpočtu na zabezpečenie tohto zákona. Napríklad poviem, pretože ministerstvo financií zásadne dáva vždy stanovisko pri takýchto veciach, že keď, tak až s novým kalendárnym rokom. Takýchto stanovísk k návrhom zákonov, ktoré som predkladal, mám dosť, takže môžem to dokumentovať. Ale dobre, ja chcem počuť, ako je to zabezpečené, pretože ja si myslím, že sú oprávnené obavy, ktoré zaznievajú, že to zabezpečenie pôjde na úkor normatívov pre tie školy, ktorých sa to týka. Chcel by som počuť záväzné vyjadrenie, že to tak nebude.
Ďalšia moja výhrada sa týka toho, čo tu bolo otvorené, neviem, prečo ten problém bol otvorený, ale je, a to s tým, že samotný zákon má tuším 13 článkov, a nakoniec myslím, že aj v úvodnom slove pán minister povedal, že, a vymenoval viacero zákonov, ktoré sú otvorené týmto, bola tam aj otvorená otázka názvov stredných škôl. Ja sa domnievam, že pokiaľ nie sú relevantné dôvody, že názvy by sme nemali meniť. Pokiaľ vznikli niektoré pochybenia, že názov školy nezodpovedná tomu, čo tá škola robí, tak je vždy v kompetencii ministerstva sa postarať o to, aby došlo k zmene názvu, ale už vôbec pri schvaľovaní potom muselo dôjsť pre fungovanie školy a pre názov školy kdesi pochybenie v procese, za ktorým je ministerstvo.
Čiže dávam pozmeňujúci návrh, aby v § 3 Typy stredných odborných škôl ods. 1 sa vložili nové písmená i) až n), ktoré znejú:
"i) stredná pedagogická škola, j) škola úžitkového výtvarníctva, k) pedagogická a sociálna akadémia, l) pedagogická a kultúrna akadémia, m) technická akadémia, n) dopravná akadémia."
Takže znova to dám pánovi spravodajcovi s tým, že tento návrh nie je v rozpore s tým pozmeňujúcim, ktorý on dal na gestorskom výbore, ktorý prešiel, len ho dopĺňa. Aby sme nemali potom problém pri hlasovaní, len to dopĺňa, nemení to v ničom.
Dobre, to bola ďalšia moja výhrada. A ešte niekoľko možno zdanlivo menej podstatných, ale tak ako to vnímam od tých, ktorých sa to dotýka, vnímajú celé tie procesy, ktoré sú nastavené, za príliš zložité, komplikované a byrokratické na to, aby mohli vykonávať to duálne vzdelávanie. Ja si myslím, že to je vec, nad ktorou by sme sa mohli zamyslieť, a pokiaľ registrujem a si dobre pamätám, niektoré veci sa pokúsil kolega Petrák vo svojom pozmeňujúcom návrhu zlepšiť. Beriem to, že nejaký pokus tam o to je.
Chcem sa vyjadriť k ďalšej veci, a to je myšlienka, ktorú som dlhodobo plédoval, ktorú pokladám za dobrú. Dobrá myšlienka je, aby štát motivačne istým spôsobom usmerňoval vzdelávanie. Zlá myšlienka vždy bola, ak sa povedalo, že určíme číslo numero clausus a tuná môžeme prijať len toľko a toľko študentov. To nie je o slobode, o slobode výberu vzdelávacej cesty. Myšlienka je, aby sme motivovali, motivovali tých, ktorých chceme, aby študovali študijné odbory, ktoré spoločnosť potrebuje. A to motivovanie sa dá robiť cez štipendiá. Prekvapuje ma, musím povedať, lebo roky som o tom hovoril, že veľkí podnikatelia za roky nevedeli urobiť motiváciu. Takže toto je dobrá myšlienka, akurát, je v tomto návrhu zákona, akurát jej vykonanie  alebo technické prevedenie vyvoláva pochybnosti, akým spôsobom pôjdu alebo budú sa vyberať tieto odbory. Preto pokladám za dobré, ak by sa to v budúcnosti upravilo, aby to bolo urobené tak, že tam, kde budú odbory, ktoré sa pokladajú za nedostatkové a ktoré budú dotované, aby súčasne bola povinnosť príslušného podniku, firmy uzatvoriť zmluvu o budúcej pracovnej zmluve, že príslušného absolventa prije ako zamestnanca. Jednoducho to vylúči manipulovanie a fingovanie, neraz tvrdenie, že máme také a také nedostatkové odbory, a v skutočnosti to tak nebude.
Čiže to je moja pripomienka a výhrada ďalšia k návrhu zákona. Ale aby som nehovoril príliš veľa tých výhrad, ja viem, že moji kolegovia sú pripravení povedať ďalšie, takže nechám aj im priestor.
A teraz možno aj trošku obrazne, ale predsa. Viete, vnímal som v médiách, že tento zákon má byť v školstve ako istá vlajková loď. Len keď som na to pozeral a čítal, tak si myslím, že v tej vlajkovej lodi je príliš veľa dier, a nechcem, aby sa potopila. Nechcem, aby sme mali tuná zákon, ktorý v podstate o rok, o dva budeme znova prerábať a podstatne prerábať. A preto si myslím, že ten môj návrh procedurálny na dopracovanie je v poriadku. A ešte raz, áno, treba, aby sme mali taký zákon. Aj som za to, tak ako to nakoniec v úvodnom slove zaznelo, a možno nie celkom priamo, ale áno, preberajú sa skúsenosti z krajín, v ktorých existuje takýto systém. To je v poriadku, netreba vymýšľať niečo, čo je vymyslené a fungujúce, treba to maximálne prispôsobiť. Ale v tejto forme, v ktorej to je, je to zákon, ktorý podľa mňa treba dopracovať. Čiže toľkoto zatiaľ.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Petrák, Blanár, Baška, Horváthová, Daniš. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán spravodajca.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, ako je vo vašom vystúpení rad vecí, na ktoré by bolo potrebné reagovať, nezmestí sa to do dvoch minút faktickej poznámky, ja sa pokúsim reagovať na to vo svojom vystúpení. Ale dve veci si aj tak neodpustím, a je potrebné ich skomentovať hneď teraz.
Prvá vec, pokiaľ ide o váš pozmeňujúci návrh ohľadne pôsobnosti vyšších územných celkov, tak treba povedať, že tie údaje, ktoré ste spomínali, áno, vychádzajú z analýzy uplatňovania kompetencií samosprávnych krajov týkajúcich sa určovania počtu tried prvého ročníka, vychádzajú, ale treba povedať zase absolútne korektne a pre úplnosť, že Asociácia súkromných škôl a školských zariadení vo svojej analýze poukazuje na neobjektivitu rozhodovania pri určovaní počtu tried v štyroch krajoch. Čiže poukazuje v štyroch z ôsmich krajov, čiže to nie je plošný stav. A treba povedať, že to nie je v zásade ani systémová chyba, je to skôr chyba nedôsledného dodržiavania pravidiel, ktoré sú nastavené, a možno treba aj zaviesť sankcionovanie tých krajov, ktoré si nectia zákon.
Ale zase je tu potrebné povedať aj iný príklad, ktorý je pozitívny, a všetky tie veci, o ktorých hovorím, sa nachádzajú na strane trinásť tejto analýzy, kde je konštatované, že pozitívnym príkladom je Vyšší územný celok Žilina, ktorý pristupoval k uvedeným kompetenciám objektívne a zodpovedne. Čiže sú aj takí, ktorí vystupujú úplne vzorovo, sú aj takí, ktorí si neplnia povinnosti. A v tejto analýze je celkovo päť, päť námetov na zlepšenie činnosti, ktoré ak sa uvedú do života, tak v zásade nemáme s týmito vecami žiaden problém.
Chcem vás len upozorniť, že pokiaľ ide o financie, jedná sa o vládny návrh zákona, alebo pri vládnom návrhu zákona sa dá predpokladať, že vláda si vyčlení financie na tento účel, a existujú rozpočtové opatrenia, čo vám, ako bývalému ministrovi, je známe.

Pán poslanec Blanár.