48. schôdza

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa Vierka, ja som hovorila, že aj keby to bol predvolebný ťah, tak mi to v tomto prípade nebude vadiť práve preto, že ide o nastavenie systému minimálneho dôchodku. Ale čo sa týka toho ďalšieho práve, práve to, že to pojmoslovie nie je až také jasné a jednoznačné, ako, ako si to ty tuná pomenovala. Samotný dôchodok v celom zákone nikde nie je vysvetlený alebo zadefinovaný, čo je to len samotný dôchodok, vždy máme starobný dôchodok, ja neviem, sirotský dôchodok, hej, a proste rôzne typy nejakých dôchodkov. A rovnako nie je ani zadefinovaný, čo je to minimálny dôchodok, a práve tak, ako je nastavený tento dôchodok, sa obávam, že fakt nejde o dôchodkovú dávku, lebo tá by mala byť rovnaká až do smrti, by mala byť nastavená tak, že je rovnaká až do smrti. A práve preto mi to pripomína naozaj nejaký príspevok len, ktorý sa každoročne prehodnocuje. Takže jeden rok, ak príde valorizácia, tak proste zvýši sa, zvýši sa suma starobného dôchodku, tak ten dôchodca príde o minimálny dôchodok. Ale to je naozaj, to je veľa, asi dosť široké to je. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som uviedol návrh zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je pripraviť novú komplexnú právnu úpravu celej problematiky odborného vzdelávania a prípravy v stredných odborných školách. Súčasťou nového zákona je zavedenie prvkov duálneho vzdelávania do systému odborného vzdelávania a prípravy na Slovensku. Poznáte reálne prostredie výkonu povolania a rozvíjať pracovné návyky nevyhnutné na úspešné zaradenie sa na trh práce bezprostredne po ukončení štúdia sú dôležitým predpokladom pre absolventa strednej odbornej školy zapojiť sa do pracovného procesu bez potreby ďalšieho preškoľovania.
Súčasný duálny systém, ako ho poznáme v Nemecku, v Rakúsku a Švajčiarsku, je často prezentovaný ako garant úspešného fungovania ekonomiky a hospodárstva nielen v podmienkach týchto krajín, ale i v podmienkach iných európskych krajín tam, kde sa prvky tohto systému dajú preniesť. Prenos týchto pozitívne pôsobiacich nástrojov je dôležitý pre rozvoj nášho hospodárstva, ktoré je naviazané na ekonomiku aj týchto krajín, či už smerovaním exportu alebo zastúpením ich firiem pôsobiacich v Slovenskej republike.
Keďže ide o systémové zmeny v celom procese odborného vzdelávania a prípravy, súčasťou návrhu zákona sú aj novelizačné články upravujúce školský zákon, zákon o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve, zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, Zákonník práce, zákon o dani z príjmov, päť zákonov o komorách a zákon o sociálnom poistení.
Materiál bol pripravený v spolupráci s členmi pracovnej skupiny pre systémové zmeny v oblasti odborného vzdelávania a prípravy, ktorej členovia sú zástupcovia významných zamestnávateľských zväzov a združení, Združenia samosprávnych krajov SK8, Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za vašu pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a schválenie predloženého návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona.
Národná rada uznesením z 28. januára 2015 č. 1550 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a v druhom čítaní ho prideliť týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre sociálne veci a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie.
Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj na svojej schôdzi dňa 24. februára 2015 o návrhu nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor ďalej konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.
K vládnemu návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave zaujali výbory tieto stanoviská:
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie neprijal platné uznesenie. Výbor pre sociálne veci odporúča návrh zákona schváliť. Ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, zhodne odporúčajú návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy. V časti IV spoločnej správy je uvedených celkom 38 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov a gestorský výbor odporúča Národnej rade o týchto pripomienkach hlasovať a o bodoch 1 až 38 hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru tieto body schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach odporúča Národnej rade vládny návrh zákona o odbornom vzdelávaní a príprave schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave bola schválená uznesením výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport dňa 10. 3. 2015 pod č. uznesenia 170. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov, stanovisku, návrhu gestorského výboru a zároveň podal návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.
Skončil som, pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod číslom parlamentnej tlače 1363, a ide o zákon o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene doplnení niektorých zákonov.
Prvý krok, aby som nezabudol, je môj procedurálny návrh. Ten procedurálny návrh hovorí o tom, pán spravodajca, že navrhujem, aby tento návrh zákona bol podľa rokovacieho poriadku vrátený na dopracovanie.
Hovorím o vrátení na dopracovanie, pretože som presvedčený, že takýto zákon má byť, ale nemyslím si, že v tej forme a tak, ako je urobený, aj s tými problémami, ktoré v nich mám. Ani nebudem o všetkých hovoriť, pretože si nemyslím, že je potrebné to tak urobiť a príliš dlho vystupovať, ale niektoré podstatné by som rád povedal.
Prvá vec, musím povedať, že tých, ktorých sa tento zákon dotýka, majú rozporné pohľady. Je pravdou, že časť zamestnávateľov a zamestnávateľských združení podporuje tento zákon, ale je takisto pravdou, že tiež nemalá časť má zásadné výhrady, a aby som povedal presne, o ktorú časť ide, to sú tí, ktorí sú združení v Klube 500. Rád by som povedal, že to nie je zas taká malá skupina a že to nie je len hlavný predstaviteľ Klubu 500 pán Soták. Nakoniec oni formovali svoje výhrady aj na výbore, aj predtým v médiách, niektorí ste to možno sledovali a mohli vidieť. Ja si myslím, že je potrebné, aby taký zákon mal konsenzus a aby časť tých, ktorí predsa len v odbornom vzdelávaní čosi urobili, využijúc súčasnú platnú legislatívu, ktorá umožňuje, aby veľký zamestnávateľ ako právnická osoba, keď mu školy nepripravujú dostatočný počet odborníkov, takých, akých potrebuje, aby si zriadil vlastnú neštátnu školu a je potom v tejto škole financovanie rovnako normatívne podľa tých istých normatívov na žiaka. Čiže má v tom prípade len, by som povedal, prvotné náklady a naozaj takáto škola môže fungovať. Niektorí, je ich málo, využili platnosť toho zákona o financovaní, ktorý platí od roku 2003.
Moja druhá výhrada je podstatná v tom, že istú kompetenciu, sa v tomto návrhu zákona dáva na kolektívny orgán, myslím že sa nazýva Rada pre odborné vzdelávanie, ktorá má o veciach rozhodovať. A ja som presvedčený, že to rozhodovanie má v prvom rade zostať v rukách ministerstva a ministra s tým, že celkom prirodzene tie kompetencie, ako aj v iných prípadoch, deleguje na svoje odborné orgány, ale do ktorých môže kedykoľvek zasiahnuť. V tomto prípade vnímam ako renomovaný odborný orgán ŠIOV, Štátny inštitút odborného vzdelávania. A pritom v inštitúte môže existovať samozrejme aj Rada pre odborné vzdelávanie, v ktorej budú zastúpení predstaviteľa jednotlivých zväzov.
Viete, toto pokladám za veľmi vážny problém, lebo vnímam, že ministerstvo sa zbavuje istým spôsobom, alebo púšťa ďalšiu kompetenciu. A ja poviem, že už dlhodobo som aj frustrovaný tým, že čím ďalej, tým viac nemáme istým spôsobom riadené školstvo ministerstvom, ale dnes máme, čo sa týka stredných škôl, sedem, pardon, osem systémov, pretože ony viac-menej podliehajú vyšším územným celkom. A to si myslím, že nie je dobré. Ja vždy som bol za to, aby bola diverzifikácia, čo sa týka spôsobov, čo sa týka prístupov, a istým spôsobom aj o obsahu do istej miery, ale musí byť jednotná v tomto smere štátna vzdelávacia politika. A takto to nie je. A aj preto, a s tým súvisí to, čo chcem urobiť, dať pozmeňujúci návrh. A ten pozmeňujúci návrh, keďže takýto bod sa v zákone o odbornom vzdelávaní, o ktorom rokujeme, vyskytuje, tak sa týka práve tejto oblasti. A to prečítam.
Pozmeňujúci návrh k návrhu zákona. V čl. I v § 31 samosprávny kraj ods. 2 sa na konci prvej vety slová "vo svojej územnej pôsobnosti" nahrádzajú slovami "vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti". A vysvetlím aj, o čo ide.
Ja si myslím, že legislatívna zmena, ktorá rozhodla o tom, že de facto o osude stredných škôl v rámci samosprávneho kraja rozhoduje v podstate samosprávny kraj, teda jeho zastupiteľstvo, a to aj v prípadoch, keď je to podľa môjho presvedčenia v zásadnom konflikte záujmu, pretože rozhoduje aj o existencii škôl, ktoré nie sú v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti, tým, že určuje počty prvých tried, tak aplikačná prax ukázala, že to je naozaj konflikt záujmu. Tá analýza ukazuje, že v prípade šiestich samosprávnych územných celkov v 19-ch prípadoch pre školy, ktoré nie sú v ich zriaďovateľskej pôsobnosti, v 19-ch nepovolili otvoriť ani jednu triedu prvého ročníka. Bol len jeden jediný prípad, tuším v Košickom kraji, keď to urobili aj pre školu, ktorá je v ich v zriaďovateľskej pôsobnosti.
Ja si myslím, že tieto dve čísla 19 a 1 jednoznačne hovoria o tom, že to správanie sa je presne podľa toho, že sú v konflikte záujmu. Ja im to do istej miery nevyčítam, to je chyba podľa mňa legislatívy. Nevyčítam im to v tom, že, viete, samozrejme každý sa správa "bližšia košeľa ako kabát", no ale ja sa domnievam, že túto zmenu treba urobiť. Takže tento pozmeňujúci návrh odovzdávam pánovi spravodajcovi.
Viete, keď som už začal túto tému o defragmentácii nášho školského systému, no tak tá defragmentácia je veľká ako. Tým, že sme prijali zákonnú úpravu o zlacnení štátnej a verejnej správy, tzv. ESO, ja som za to, aby sa zbytočne peniaze nemrhali, ale ESO znamená to, ak si ho pozriete, že finančné toky nejdú na školy cez ministerstvo školstva, ale idú cez ministerstvo vnútra v značnej časti, čo sa týka normatívov a teda aj platov pedagógov, a takisto personálne kompetencie nie sú v rukách ministra školstva. A sú evidentné ako dôkazy o tom, že zodpovední pracovníci na odboroch školstva niekedy nemajú ani informáciu o tom, ako sa financie určené, ktoré sú záväzne určené na vzdelávanie, teda pre školy, čerpajú.
Ja to pokladám za veľmi vážny problém. Ja len očakávam, že keď tento proces bude ďalej pokračovať, tak príde okamih, keď sa niekto opýta, že načo máme vlastne ministerstvo školstva, keď iné mnohé veci sú zabezpečené cez iné rezorty a cez iné kanály.
Ďalšia moja výhrada je, to som povedal nakoniec na výbore, ale nedostal som na to dostatočnú odpoveď, že navrhuje sa, aby ten zákon, okrem niektorých článkov, platil od 1. septembra tohto kalendárneho roku. Len prostriedky neboli rozpočtované pri schvaľovaní rozpočtu na zabezpečenie tohto zákona. Napríklad poviem, pretože ministerstvo financií zásadne dáva vždy stanovisko pri takýchto veciach, že keď, tak až s novým kalendárnym rokom. Takýchto stanovísk k návrhom zákonov, ktoré som predkladal, mám dosť, takže môžem to dokumentovať. Ale dobre, ja chcem počuť, ako je to zabezpečené, pretože ja si myslím, že sú oprávnené obavy, ktoré zaznievajú, že to zabezpečenie pôjde na úkor normatívov pre tie školy, ktorých sa to týka. Chcel by som počuť záväzné vyjadrenie, že to tak nebude.
Ďalšia moja výhrada sa týka toho, čo tu bolo otvorené, neviem, prečo ten problém bol otvorený, ale je, a to s tým, že samotný zákon má tuším 13 článkov, a nakoniec myslím, že aj v úvodnom slove pán minister povedal, že, a vymenoval viacero zákonov, ktoré sú otvorené týmto, bola tam aj otvorená otázka názvov stredných škôl. Ja sa domnievam, že pokiaľ nie sú relevantné dôvody, že názvy by sme nemali meniť. Pokiaľ vznikli niektoré pochybenia, že názov školy nezodpovedná tomu, čo tá škola robí, tak je vždy v kompetencii ministerstva sa postarať o to, aby došlo k zmene názvu, ale už vôbec pri schvaľovaní potom muselo dôjsť pre fungovanie školy a pre názov školy kdesi pochybenie v procese, za ktorým je ministerstvo.
Čiže dávam pozmeňujúci návrh, aby v § 3 Typy stredných odborných škôl ods. 1 sa vložili nové písmená i) až n), ktoré znejú:
"i) stredná pedagogická škola, j) škola úžitkového výtvarníctva, k) pedagogická a sociálna akadémia, l) pedagogická a kultúrna akadémia, m) technická akadémia, n) dopravná akadémia."
Takže znova to dám pánovi spravodajcovi s tým, že tento návrh nie je v rozpore s tým pozmeňujúcim, ktorý on dal na gestorskom výbore, ktorý prešiel, len ho dopĺňa. Aby sme nemali potom problém pri hlasovaní, len to dopĺňa, nemení to v ničom.
Dobre, to bola ďalšia moja výhrada. A ešte niekoľko možno zdanlivo menej podstatných, ale tak ako to vnímam od tých, ktorých sa to dotýka, vnímajú celé tie procesy, ktoré sú nastavené, za príliš zložité, komplikované a byrokratické na to, aby mohli vykonávať to duálne vzdelávanie. Ja si myslím, že to je vec, nad ktorou by sme sa mohli zamyslieť, a pokiaľ registrujem a si dobre pamätám, niektoré veci sa pokúsil kolega Petrák vo svojom pozmeňujúcom návrhu zlepšiť. Beriem to, že nejaký pokus tam o to je.
Chcem sa vyjadriť k ďalšej veci, a to je myšlienka, ktorú som dlhodobo plédoval, ktorú pokladám za dobrú. Dobrá myšlienka je, aby štát motivačne istým spôsobom usmerňoval vzdelávanie. Zlá myšlienka vždy bola, ak sa povedalo, že určíme číslo numero clausus a tuná môžeme prijať len toľko a toľko študentov. To nie je o slobode, o slobode výberu vzdelávacej cesty. Myšlienka je, aby sme motivovali, motivovali tých, ktorých chceme, aby študovali študijné odbory, ktoré spoločnosť potrebuje. A to motivovanie sa dá robiť cez štipendiá. Prekvapuje ma, musím povedať, lebo roky som o tom hovoril, že veľkí podnikatelia za roky nevedeli urobiť motiváciu. Takže toto je dobrá myšlienka, akurát, je v tomto návrhu zákona, akurát jej vykonanie  alebo technické prevedenie vyvoláva pochybnosti, akým spôsobom pôjdu alebo budú sa vyberať tieto odbory. Preto pokladám za dobré, ak by sa to v budúcnosti upravilo, aby to bolo urobené tak, že tam, kde budú odbory, ktoré sa pokladajú za nedostatkové a ktoré budú dotované, aby súčasne bola povinnosť príslušného podniku, firmy uzatvoriť zmluvu o budúcej pracovnej zmluve, že príslušného absolventa prije ako zamestnanca. Jednoducho to vylúči manipulovanie a fingovanie, neraz tvrdenie, že máme také a také nedostatkové odbory, a v skutočnosti to tak nebude.
Čiže to je moja pripomienka a výhrada ďalšia k návrhu zákona. Ale aby som nehovoril príliš veľa tých výhrad, ja viem, že moji kolegovia sú pripravení povedať ďalšie, takže nechám aj im priestor.
A teraz možno aj trošku obrazne, ale predsa. Viete, vnímal som v médiách, že tento zákon má byť v školstve ako istá vlajková loď. Len keď som na to pozeral a čítal, tak si myslím, že v tej vlajkovej lodi je príliš veľa dier, a nechcem, aby sa potopila. Nechcem, aby sme mali tuná zákon, ktorý v podstate o rok, o dva budeme znova prerábať a podstatne prerábať. A preto si myslím, že ten môj návrh procedurálny na dopracovanie je v poriadku. A ešte raz, áno, treba, aby sme mali taký zákon. Aj som za to, tak ako to nakoniec v úvodnom slove zaznelo, a možno nie celkom priamo, ale áno, preberajú sa skúsenosti z krajín, v ktorých existuje takýto systém. To je v poriadku, netreba vymýšľať niečo, čo je vymyslené a fungujúce, treba to maximálne prispôsobiť. Ale v tejto forme, v ktorej to je, je to zákon, ktorý podľa mňa treba dopracovať. Čiže toľkoto zatiaľ.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, ako je vo vašom vystúpení rad vecí, na ktoré by bolo potrebné reagovať, nezmestí sa to do dvoch minút faktickej poznámky, ja sa pokúsim reagovať na to vo svojom vystúpení. Ale dve veci si aj tak neodpustím, a je potrebné ich skomentovať hneď teraz.
Prvá vec, pokiaľ ide o váš pozmeňujúci návrh ohľadne pôsobnosti vyšších územných celkov, tak treba povedať, že tie údaje, ktoré ste spomínali, áno, vychádzajú z analýzy uplatňovania kompetencií samosprávnych krajov týkajúcich sa určovania počtu tried prvého ročníka, vychádzajú, ale treba povedať zase absolútne korektne a pre úplnosť, že Asociácia súkromných škôl a školských zariadení vo svojej analýze poukazuje na neobjektivitu rozhodovania pri určovaní počtu tried v štyroch krajoch. Čiže poukazuje v štyroch z ôsmich krajov, čiže to nie je plošný stav. A treba povedať, že to nie je v zásade ani systémová chyba, je to skôr chyba nedôsledného dodržiavania pravidiel, ktoré sú nastavené, a možno treba aj zaviesť sankcionovanie tých krajov, ktoré si nectia zákon.
Ale zase je tu potrebné povedať aj iný príklad, ktorý je pozitívny, a všetky tie veci, o ktorých hovorím, sa nachádzajú na strane trinásť tejto analýzy, kde je konštatované, že pozitívnym príkladom je Vyšší územný celok Žilina, ktorý pristupoval k uvedeným kompetenciám objektívne a zodpovedne. Čiže sú aj takí, ktorí vystupujú úplne vzorovo, sú aj takí, ktorí si neplnia povinnosti. A v tejto analýze je celkovo päť, päť námetov na zlepšenie činnosti, ktoré ak sa uvedú do života, tak v zásade nemáme s týmito vecami žiaden problém.
Chcem vás len upozorniť, že pokiaľ ide o financie, jedná sa o vládny návrh zákona, alebo pri vládnom návrhu zákona sa dá predpokladať, že vláda si vyčlení financie na tento účel, a existujú rozpočtové opatrenia, čo vám, ako bývalému ministrovi, je známe.

Ďakujem. Pán poslanec, viackrát ste hovorili o samosprávnych krajoch a o ich nezhostení sa svojej úlohy, ale trošku ste zamlčali aj to, že samosprávne kraje si zobrali na svoje plecia v zastúpení štátu naozaj zodpovednú úlohu. Pretože dnes určujú počty prvých tried všetkých zriaďovateľov na území kraja, čo vy aj vo svojom pozmeňujúcom návrhu, čo teraz sa snažíte predložiť, sa snažíte opäť dostať tie školy, ktoré sú súkromné a cirkevné, aby ony si mohli pôsobiť samostatne. A práve cieľom je to, aby sme ich integrovali, aby sme spoločne riešili tie problémy školstve. To je podľa môjho názoru presne vyjadrenie toho, čo vy hovoríte, defragmentácia školstva, ktorá bola spôsobená tou nerozumnou liberalizáciou, otváraním súkromných škôl, ktoré nemali jasné pravidlá v tom, že koľko môže byť súkromných škôl tam alebo onam. Dnes je to už realita, musíme sa s tým vyrovnať.
A k tým štatistikám, ktoré ste použili. Nie je to celkom korektné. Pretože samosprávne kraje majú celkom 482 škôl. A požiadali o otvorenie 2 102 tried a schválili celkom v tých pravidlách VZN 1 882, to znamená, že znížili počty prvých tried o 219, pán poslanec, 219. Vy ste povedali, že nič. A súkromné školy, cirkevné, dovedna majú 160 škôl na celom Slovensku, požiadali o 391 tried a dostali 269, to znamená, že mali znížených o 116 tried. Ale vy, čo ste hovorili, že tam boli aj také, ktoré nedostali žiadnu triedu, tie budem musieť vám vysvetliť v rozprave, pretože nemám na to čas.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán poslanec, dovoľte aj mne reagovať v tej časti vášho vystúpenia, kde ste hovorili o kompetenciách samosprávnych krajov. Ja som veľmi rád, že pred dvoma rokmi bola novela zákona o odbornom vzdelávaní, kde dostali kompetencie samosprávne kraje nielen na tie ich školy, ale aj na školy iných zriaďovateľov, či to boli súkromné školy alebo cirkevné školy. A keď hovoríme, a dovolím sa pridať ku kolegovi Blanárovi, lebo som chcel povedať podobné, že napríklad Trenčiansky samosprávny kraj minulý rok vo svojom všeobecnom záväznom nariadení zrušil napríklad v rámci našich stredných škôl gymnáziám 9 tried, obchodným akadémiám 4 triedy, súkromným školám len 2 triedy a cirkevným školám len jednu triedu. Čiže najviac Trenčiansky samosprávny kraj redukoval počty tried v našich školách.
A dokonca sme urobili takú zmenu, že sme tým VZN-kom a chceme teda tým VZN-kom, aby od tohto nového školského roka bolo viac tried otvorených práve na stredných odborných školách. A myslím, že aj táto novela zákona sa tohto týka. Čiže my podporujeme viac odborné školy, ako tieto školy s ekonomickým zameraním, pretože viac počúvame požiadavky trhu práce, a v žiadnom prípade sme nerobili toto VZN-ko o určovaní počtu tried na základe toho, kto je zriaďovateľom, ale na základe požiadaviek trhu práce. Dokonca sme minulý rok zrušili dve stredné školy tiež v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja.
Ja som veľmi rád, veľmi rád, že táto kompetencia tu je na samosprávnych krajoch. A pán poslanec Blanár predloží ešte jeden pozmeňovací návrh, ktorý viac posilní tú stratégiu rozvoja stredného odborného školstva, aby sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom).

Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem v prvom rade poďakovať, že takýto návrh zákona prišiel do parlamentu, aj pochváliť pána ministra, že prišiel s ním. Avšak výhrady, ktoré kolegoviavniesli, považujem aj ja za veľmi zásadné. Chcem podporiť pána Fronca v jeho vystúpení, podporujem obidva jeho pozmeňujúce návrhy a skúsim to stručne nejak vysvetliť aj vzhľadom na to, čo už moji predrečníci povedali.
Ja si tiež myslím, že je konflikt záujmov, keď kraj rozhoduje o otvorení prvých tried stredných škôl, v ktorých je zriaďovateľ, a keď sú tam niektoré súkromné a cirkevné školy. Myslím si, že sa tým znižuje konkurencieschopnosť a zníži sa kvalita týchto škôl, pretože  nebude súťaživosť a vždy sa ten zriaďovateľ rozhodne radšej zatvoriť súkromnú školu ako tú, ktorú má v svojej pôsobnosti. Ja netvrdím, že sa nedodržuje zákon, ale ak takéto podozrenia sú, a vzniesla ich pani Repčíková, ja si myslím, že to, čo napísala, si nevymyslela, a pokiaľ ona hovorí, že z ôsmich samosprávnych krajov iba jeden, Košický, a iba v jednej škole vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti nepovolil otvorenie ani jednej triedy, a naproti tomu v šiestich samosprávnych krajoch celkovo až 19 súkromných stredných škôl nemá povolené otvoriť ani jednu triedu a jedna škola má povolené otvoriť iba pol triedy, tak myslím si, že to si nevymyslela a že sú to závažné veci, ktoré aj znížia kvalitu výučby na týchto školách. A keď je takéto podozrenie, tak vyzývame pána ministra, aby dbal aj on na kvalitu, aby kontroly boli následne nejakým spôsobom stanovené.
Čo sa týka druhého pozmeňujúceho návrhu ohľadne názvov škôl, na výbore sme mali o tomto debatu, kedy chápem, že je tam nejaká história názvov škôl, ale aj tie školy, ktoré novšie vznikli a ktoré chce aj pán Fronc zaviesť, si myslím, že by mali mať právo niesť napríklad názov akadémia. A takisto podporujem motivačné štipendiá na základe počtu o vytvorení... (Prerušenie vystúpenia časomerom).

Ďakujem, pani predsedajúca. Pán poslanec Fronc, dovoľte mi len ozaj krátku poznámku, ktorá sa týka vášho návrhu, procedurálneho návrhu, aby sa práve prerokovaný návrh vrátil svojmu predkladateľovi.
Myslím si, že Slovensko už stratilo veľmi veľa času pri neriešení tohto závažného problému. A ja skutočne oceňujem, nakoniec v tomto volebnom období to už začal riešiť predchodca pána ministra Dušan Čaplovič, pokračujeme dneska. A preto si myslím, že je treba, aby sme pokračovali v tomto rokovaní. Diskutujme, oponujme, riešme, ale predstavitelia zamestnávateľov aj celé Slovensko, si dovolím, nechcem to tuná nejako zdôrazňovať, čaká, že čo z tohto prakticky bude, kam to posunieme. Predsa je každému jasné, aká je situácia na trhu, na trhu odbornej pracovnej sily. Dneska chýbajú desaťtisíce odborníkov. A my, prosím vás pekne, hovoríme o tom, vráťme to. Myslím si, že to nie je správny postup a ja rozhodne budem podporovať tento zákon.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán kolega Petrák, korektne, ja som dal do porovnania len tie čísla, kde absolútne nepovolili ani jednu triedu. Lebo to je kľúčové. Ja som neobvinil konkrétne kraje. Ako len tie čísla, aby sme si vysvetlili.
Druhá vec. Áno, ja horlím za to, a to aj k ďalším kolegom, ktorí mali pripomienky, vzdelávanie je originálna kompetencia štátu a ja som proti tomu, aby sa takto defragmentovala, postupne posúvala ďalej. To veľmi otvorene hovorím. Nepokladám to za dobré pre náš vzdelávací systém. A ja viem, že často zaznieva, že mnohé tie súkromné školy, neštátne teda, nie sú kvalitné. Ale ako si pamätáte, aj na výbore som sa pýtal hlavného školského inšpektora pri správe, či vôbec dali návrh na zrušenie niektorej nekvalitnej školy. Pretože aj dnes existuje nástroj, pán minister si môže vypýtať, Štátna školská inšpekcia urobí inšpekciu a povie, že túto školu treba zavrieť, a môže ju zavrieť, keď to neurobí zriaďovateľ, keď to nenavrhne. Tento priestor má. A s tým ja mám úplný súhlas, ak sa to takto urobí. A ak treba aj iný nástroj, nie som proti.
To podstatné ako, ja neberiem, kolegovia, predsedovia vyšších územných celkov, že ste znížili počty prvých tried, že tie požiadavky vždy sú oveľa väčšie. Ale faktom je, že tu sme hovorili o tých, kde sa neotvorila ani jedna trieda, a to je de facto nepriama likvidácia príslušnej školy. To je rozdiel. Žiaľbohu.
Ešte ku kolegovi Danišovi. Viete, urobiť niečo nie je podľa mňa dobré vtedy, ak to aj potrebujeme, ale nie je to dobre urobené. Preto navrhujem, aby sa to...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)