48. schôdza

Ja tiež len v krátkosti. Martin, zareagujem na tú časť, keď si hovoril o tých všeobecne záväzných nariadeniach, o určení počtu tried jednotlivým školám. Spomínali to aj moji kolegovia teraz vo faktickej. Nielen teda tá nezamestnanosť je jedným z tých parametrov a ukazovateľov, ktoré majú rozhodovať o tom, či tú triedu dáme alebo nedáme, ale sú tam aj ďalšie parametre, ktoré vyplývajú priamo zo zákona. Musíme rozhodovať napríklad aj o kvalite niektorých tých škôl. Tie školy naozaj neboli kvalitné a mali v minulosti veľké problémy. Vychádzali sme aj z dát, ktoré mala štátna školská inšpekcia. Takže zoberme to ako komplex. A my to budeme tiež brať aj v budúcnosti, tiež ako komplex týchto kritérií, ktoré sú stanovené presne v zákone. Čiže nielen nezamestnanosť alebo ďalšie druhé kritérium, ale všetky, ktoré sú v zákone.

Ďakujem.
Pani poslankyňa Rošková.

Ďakujem pekne. Ja sa dotknem trošku inej témy. Pán poslanec, spomínali ste, že firmy budú mať zníženú motiváciu k platovým ohodnoteniam študentov, ktorých zamestnajú, že nakoľko si ich potom môžu po troch rokoch vymeniť za nových a podobne, že ich to vlastne nemotivuje, aby ich kvalifikačne nejako posúvali. Ja vám chcem poukázať na našom konkrétnom príklade, nášho strediska praktického vyučovania, ktoré u nás funguje v súkromnej spoločnosti BSH od roku 2009 a spolupracuje so strednou odbornou školou technickou. Majú každoročne okolo 30 študentov záujem v tomto stredisku pracovať. Vyberajú si podľa prísnych kritérií maximálne 12 - 15 študentov a spolupracujú s tromi firmami. Teraz dokonca ide aj ďalšia firma Michatek, ktorá ide rozširovať výrobu. Majú vysokošpecializovaných odborníkov, kvalifikovaných a nerozširujú tú výrobu, teda tú kvalifikáciu do množstva študijných odborov, ale sústreďujú sa iba pre tie, pre ktoré potrebujú v našom okrese, a to je mechanik, mechatronik, mechanik - nastavovač a mechanik - elektrotechnik. Zatiaľ nemám vedomosť o tom, že by sa sťažovali niektorí zamestnávatelia alebo tí študenti, ktorí tam ostali pracovať, aby boli nejakým spôsobom, nechcem povedať, že diskriminovaní alebo že by im bolo poukázané. Sú všetci zamestnaní a dokonca je oveľa väčší záujem zo strany študentov, nielen teraz pri schvaľovaní tohto zákona, ale aj predtým, aby čo najviac študentov, lebo majú nielen odborné vzdelanie, ale zároveň majú aj veľmi silnú motiváciu, pretože majú hneď firmy, v ktorých sa môžu zamestnať. Tak ja len toľko z nášho okresu. To je praktická skúsenosť z nášho okresu.

Ďakujem.
Pani poslankyňa Horváthová.

Ďakujem pekne. Martin, ja by som trošku chcela zapolemizovať. Trošku ma pán Osuský predbehol s naším výjazdom školského výboru do Podbrezovej. Týmto sa chcem poďakovať aj pánovi predsedovi školského výboru, že nám umožnil takéto výjazdové rokovanie výboru, bolo veľmi zaujímavé a v praxi sme mali možnosť vidieť, ako to funguje, keď sa odborné vzdelávanie robí už dlhé roky. Nepotrebuje k tomu nejaký špeciálny zákon a tí študenti sú spokojní. Bavili sme sa nielen s pani riaditeľkou odbornej školy, ale aj so študentami, ktorých som sa ja opakovane pýtala.
A tam to funguje tak, že je to presne naopak, že tí študenti chcú ísť do odbornej školy, lebo majú zaistené zamestnanie na tri roky. Samozrejme, že sú prípady, keď sa rozhodne, že nechce tam ďalej pracovať. Nemyslím si, že už v zmluve je informácia, že koľko ten zamestnanec bude zarábať. Ako istý strop tam je počas štúdia, ale po väčšine tie deti boli rady, že sú tam. Tá práca ich bavila, bola vysoko odborná. A nemyslím si, že zamestnávateľ nemá záujem, že neni motivovaný im plat po škole zvýšiť, pretože si tých ľudí vychováva aj ďalej. Neni jeho snahou po troch rokoch toho žiaka potom, pracovníka prepustiť alebo sa mu vyhrážať, že príde nejaký lacnejší po škole, lebo oni napredujú v tom svojom odbore a sú ozaj odborníci, ktorým ten plat zvyšujú, lebo postupujú aj profesionálne.
A boli tam ozaj študenti, ako aj pán Osuský spomínal, ktorí sa ukázali šikovní, talentovaní počas štúdia. Boli odmenení. Dokonca majú možnosť celé prázdniny pracovať a väčšina z nich to aj využíva. Dostávajú za to odmenu. Takže si myslím, že skôr v regiónoch, kde práca nie je, sú radi študenti, že ju majú zabezpečenú na tri roky. Toto však, to, čo som povedala, nevylučuje to, že môžu nastať aj problémy, že keď nechcú, tak potom budú nútení vlastne tie financie vrátiť po škole. Nemyslím si, že by sa s nimi niekto súdil alebo po nejakých vážnych dôvodoch, to nejakým spôsobom od nich vyžadoval v plnej sume.

S reakciou pán poslanec Poliačik.

Ďakujem za reakcie, aj pánovi Blanárovi, aj pánovi Baškovi. No, vy máte, vy máte tú výhodu oproti mne, že máte všetky dáta pohromade. Ja môžem vychádzať iba z verejne prístupných dát, napríklad tá informácia o, o tých prvých triedach je niečo, k čomu ja sa nemám ako dostať. Len nechápem potom, že kto sú tí absolventi tej školy, ktorí vykazujú vlastne tak dobré výsledky? Je to ako keby prirodzene umierajúca škola, že ona iba dovychováva absolventov? Alebo jej tam prichádzajú decká do druhých a tretích ročníkov? No, rád si to nechám vysvetliť, Juraj, ako veľmi ma to zaujíma.
Čo sa týka tých, tých ostatných vecí, to jest vzťahu tých študentov a zamestnávateľa, tak napríklad ten príklad, ktorý dala pani Rošková, jednoznačne ukazuje, že už za súčasných podmienok tie trhové princípy fungujú, že tam existuje proste jedna poctivá komunikácia medzi firmou a tou školou a bez toho, aby bol uzákonený vlastne tento zákon, tak že sa dajú nastaviť a že to funguje. To, to bolo spomenuté presne v tej podobe, ako by to ideálne fungovalo, že to nereguluje štát, ale že to je zmluvnou slobodou medzi školou a súkromným investorom, keď to tak nazveme, ktorý investuje do toho, aby mal budúcu pracovnú silu.
Len my musíme myslieť na, na najhoršie možné scenáre. A myslím si, že pri najhoršom možnom scenári by sme sa mali oveľa viacej snažiť ochraňovať to decko, toho študenta, ako by sme sa mali snažiť chrániť pozíciu toho zamestnávateľa.
Lebo vrátim sa ešte raz k tej otázke, ktorú som dával v prvom čítaní, pre koho tu vzdelávanie je? A ja som presvedčený o tom, že tu je oveľa viacej pre decká ako pre zamestnávateľov a trh práce.

Ďakujem.
Tak teraz vystúpi ako písomne prihlásený v rozprave pán poslanec Jurzyca, má slovo.
Pripraví sa pán poslanec Beblavý.

Dobrý deň. Pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca a vážení prítomní aj na balkóne, budem hovoriť krátko. Ja som povedal tie hlavné veci, ktoré som považoval za dôležité, už v prvom čítaní. Vari len, vari len dve, tri myšlienky, ktoré sa mi žiadajú povedať dnes.
Po prvé, mám pocit, že ten zákon sa blíži z hľadiska obhajoby záujmov skôr zamestnávateľom ako, ako žiakom. A je to vidno aj na tom, že predkladatelia, keď zdôvodňujú niektoré kroky, niektoré návrhy, tak ukazujú, koľko zamestnávateľov, koľko zväzov podporilo tie kroky, a nehovoria veľmi o tom, aký je záujem študentov. A naozaj viac počujeme aj v médiách, počujeme priemyselné zväzy, čo hovoria. Áno, tých študentov nepočujeme často a tých absolventov, pretože tí protestujú tak, že odídu zo Slovenska a robia v zahraničí.
Ďalšia poznámka je k tomu, že, že tieto snahy o podobné uchopenie odborného vzdelávania s veľkou silou priemyslom sú viditeľné už mnoho rokov, najmenej od roku 2009, a zatiaľ sa veľký skok nepodaril vo zvyšovaní kvality alebo efektívnosti alebo prepojenia vzdelania na trh práce. Myslím si, že, že je to do istej miery aj preto, že tie zákony a pravidlá, ktoré boli pripravené, tak v zásade nemali ten potenciál posunúť veci dopredu. A do istej miery sa to týka aj tohto zákona. Chcem to komentovať len slovami, ktoré povedal Montesquieu: "Najväčším nepriateľom dobrých zákonov sú zákony nepotrebné.".
Teraz k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý chcem predniesť. Bude sa týkať len toho, aby sa zverejňovali údaje o výkone škôl, o úspešnosti absolventov. Chcem to uviesť myšlienkou, že hovorí sa veľa o tom, že, že máme počúvať, čo hovoria zamestnávatelia, akých chcú vlastne absolventov zo škôl. Ale ono, ono my to počúvame, to sa dá čítať, ide o to, ktoré signály od zamestnávateľov registrujeme prioritne. Či sú to signály z trhu a teda, či počúvame to, čo hovorí trh, čo hovoria zamestnávatelia cez svoju ochotu a schopnosť platiť platy absolventom škôl alebo zamestnávať ich na jednej strane, alebo či počúvame hlavne to, čo hovoria ústami. Niekedy je v tom rozpor. Čiže považujeme za dôležité a čiastočne je to aj v zákone obsiahnuté, iba chceme pozmeniť znenie, ktoré, ktoré už v zákone je a ktoré oceňujeme, ktoré sa týka práce s dátami, tvrdými dátami.
Čiže prečítam pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Eugena Jurzycu, Petra Osuského, Martina Poliačika k vládnemu návrhu zákona o odbornom vzdelávaní.
Po prvé. V čl. I § 29 ods. 2 sa dopĺňa písm. d), ktoré znie:
"d) časové rady priemerných miezd a priemernej nezamestnanosti absolventov jednotlivých študijných a učebných odborov a časové rady priemerných miezd a priemernej nezamestnanosti absolventov jednotlivých škôl.".
Po druhé. V čl. I § 29 ods. 4 a 5 znejú:
"(4) Ministerstvo zabezpečuje informovanosť žiakov, ich zákonných zástupcov a pedagógov o miere nezamestnanosti a priemerných mzdách absolventov podľa škôl a jednotlivých študijných a učebných odborov."
Tým pádom ods. 5 bude znieť:
"(5) Zoznam študijných odborov a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce a zoznam študijných odborov a učebných odborov, ktoré sú nad rozsah potrieb trhu práce, ministerstvo školstva po prerokovaní v rade vlády vydáva a zverejňuje na svojom webovom sídle každoročne do 31. januára. Zoznam študijných odborov a učebných odborov, v ktorých sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje len v jednej strednej odbornej škole na celom území Slovenskej republiky, ministerstvo školstva po prerokovaní v rade vlády vydáva a zverejňuje na svojom webovom sídle každoročne do 15. septembra."
Po tretie. V čl. III § 31 ods. 4 sa za slová "trhu práce" vkladá čiarka a slová "o miere nezamestnanosti a priemerných mzdách absolventov podľa škôl a jednotlivých študijných a učebných odborov".
Ďakujem pekne. Odôvodnil som to už v predchádzajúcich slovách. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie s faktickou poznámkou pán poslanec Fronc. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť ďalších faktických poznámok.
Slovo má pán poslanec Fronc.