48. schôdza

Ďakujem pekne, pán podpredseda. K samotnému zákonu ešte niekoľko vecí.
Po prvé. Vo svojom prvom vystúpení som sa pýtal na financie pre tento rok, dnes v médiách zaznela správa, že z fondu vlády pán premiér uvoľnil 25 mil. eur. Pokiaľ je tá informácia správna, tak nepožadujem ďalej odpoveď na túto otázku od pána ministra. Je evidentné, kde sa tie peniaze potom  našli. Beriem to.
Druhá poznámka. Čo sa týka toho nešťastného fondu na podporu odborného vzdelávania, ja si myslím, že tí zamestnávatelia, ktorí budú brať výhody, by mali mať povinné členské v tomto fonde. Aspoň! Aspoň toto by sme mali urobiť, aby v tom fonde naozaj niečo bolo. Ale to je podnet, pretože keby som to dal vo forme legislatívnej úpravy, tak celkom iste by to "prešlo". Pravda?
No a tretia vec, k tej rade, čo sa týka Rady pre odborné vzdelávanie, ja nemám problém, aby taká rada existovala, ale nemôže to byť orgán, ktorý bude rozhodovať. Môže dávať návrhy. Viete, ja sa odvolám na paralelu, existuje Akreditačná komisia, existuje takisto zo zákona, dáva návrhy, sú vážne, ale definitívne o mnohých veciach, o všetkom rozhoduje minister. A aby to náhodou minister nezneužil, aj tu je poistenie. Ak zmení rozhodnutie a nedá akreditáciu, musí odôvodniť. Taká je dikcia zákona. Nemám s tým problém, ale naozaj si myslím, že ministerstvo by sa jednoducho nemalo istých kompetencií zbavovať. A súvisí to s mojím vnútorným presvedčením, viete, že musí existovať čosi, ako je súlad právomocí a zodpovednosti. Pokiaľ bude kolektívne rozhodovanie nejakej rady, kolektívny orgán, kolektívna zodpovednosť, no tak nebude zodpovedný skoro nik za mnohé problémy. Ale ja nechcem, aby bola zodpovednosť len, ja chcem, aby bol, aby bol súlad, aby boli aj právomoci v rukách ministra aj v iných veciach.
A teraz niekoľko reakcií na to, čo tu zaznelo od pána župana Blanára. A naozaj vyviniem maximálnu snahu, aby som nebol osobný. Nuž už vo svoje faktickej ma obviňujú, že otvárame veci, ktoré sa netýkajú odborného vzdelávania. Paragraf 31, ten upravujú, je priamo v zákone. A čo sa týka ďalšej veci, zmeny alebo zrušenia názvov niektorých škôl, je to urobené. Áno, to sa netýka odborného vzdelávania. Ale je to tam. Je to v tomto zákone urobené. Chcem upozorniť, že trinásť článkov zo zákonov je tam otvorených, strašne veľa. Takže to je jedna reakcia.
Nekontrolovane, neregulovane som vpustil ďalšie školy. Páni, ale ja som nie autorom legislatívy, ktorá umožnila vznik neštátnych škôl, to sa neudialo za môjho ministrovania. A keď a keď už o tom hovoríme, treba povedať, že bol by som rád, keby sme zobrali štatistiky, koľko neštátnych súkromných škôl vzniklo počas môjho ministrovania a počas ministrovania mojich predchodcov. A uvidíte, že to bude číslo podstatne menšie ako u niektorých. Nechcem ich mená používať.
Viete, defragmentácia, áno, ja sa tým netajím, že som za to, aby zodpovednosť a podstatné kľúčové kompetencie boli v rukách ministra a ministerstva školstva, aj kľúčové riadiace nástroje, ktoré sú podľa mňa personálne a finančné veci. A potom môžem od neho žiadať zodpovednosť. Ale pokiaľ to nie je, tak mám aj problém, otvorene poviem, niekedy žiadať od ministra, aby bol zodpovedný, keď on to vlastne nemôže dosiahnuť, pretože zmenou legislatívy to už nie je celkom v jeho rukách.
Viete, že vznikali ďalšie školy, tam, kde nemuseli. No nie je celkom pravda, že to vznikalo neregulovane, pretože konečný súhlas na vznik novej školy ešte aj dnes dáva zriaďovateľovi minister a na, teraz na vznik už dosť dlhú dobu musí byť aj stanovisko súhlasné v tomto prípade buď obce, alebo samosprávneho kraja! Takže chcem povedať, ani v minulosti to nebolo neregulované.
Čo sa týka presunu kompetencií, ja si trošku myslím iné a vnímal som tak, že častokrát samospráva videla za tým presunom kompetencií jeden veľký balík, ktorý nebol v skutočnosti veľký, keď sa rozdelil pre všetkých, ktorých bolo treba nakŕmiť, pre všetky hrdlá. Udialo sa to, ale treba povedať a otvorene, že udialo sa to v rokoch 2001, myslím, vtedy som bol štátnym tajomníkom, ministrom bol pán Ftáčnik. Ale musím povedať aj to, že ten presun bol aký? Zriaďovateľská funkcia a tok peňazí. Potom sa to následne presunulo, cez zriaďovateľov. Ale tam boli aj iné veci, ktoré posilnili kompetencie škôl. Vtedy sa zaviedlo, za ministra Ftáčnika, keď som bol štátnym, vtedy sa zaviedla právna subjektivita škôl. Aby mohli ony pracovať, zodpovedne gazdovať. Načo im je dnes právna subjektivita? – sa opýtam. Načo dnes je? Čiže nie je to tak.
Čo sa týka bilingválnych škôl, áno, je to konflikt záujmov, ale nie až taký, a kedykoľvek si to minister môže zmeniť. To je, to je, nemôže súkromná alebo cirkevná škola zmeniť rozhodnutie. A čo sa týka bilingválnych škôl, keď sú v rukách, a  špeciálne školy, v rukách ministra je konečné slovo. Však to je v poriadku, že je v jeho rukách konečné slovo. Tak keď s tým nesúhlasí, tak môže urobiť, je to predsa iné niečo. Ale stále chcem povedať, že podľa mňa a ja som to povedal aj na výbore, je to jeden jediný bod, veľmi kontroverzný, o ktorom sa budeme sporiť, čo sa týka možnosti otvárať prvé triedy. Ale to je jeden bod z veľkého zákona, preto som nikdy nechcel, aj na výbore som povedal, aby sa toto stalo hlavnou témou. To nemôže byť hlavná téma naozaj tohto zákona, to si ja osobne nemyslím.
Viete, áno, zákon o financovaní a normatívny, áno, som jeho autorom. Páni, ale ja nepoznám dneska zákon, dokonca ani rovná daň nefunguje tak dlho ako ten, napriek tomu, že kdekto ho kritizuje. Trinásty rok je tento zákon. A že pôsobí aj negatívne a že ho zneužívajú alebo sa naučili využívať, aby som nebol zlý na niektorých, a to tak, že jednoducho sa snažia nabrať čo najviac žiakov, to je pravdou. Jednoducho musím, žiaľbohu, povedať, že to je v povahe nás ľudí a na Slovensku zvlášť. Ale na druhej strane ja som tuná opakovane, minimálne trikrát dávam návrh na zmenu tohto zákona, aby tam pôsobili aj iné regulatívy, alebo jednoducho to nebolo len na základe počtu žiakov, tu, a nikdy nebol schválený. A môžem to doložiť.
Viete, to, že vznikajú školy, ale ja to znova zopakujem, čo som povedal už vo faktickej poznámke, to musím povedať, že istým spôsobom to uvoľnenie spôsobilo, sa udialo za pôsobenia pána ministra Mikolaja, pretože ten nástroj bol nastavený finančne. Každý rok vláda svojím nariadením určuje koeficienty normatívov a bolo to urobené tak, aby tie koeficienty pre malé školy boli z roka na rok prísnejšie. Nebolo možno nastaviť presne taký istý koeficient pre plne organizovanú školu a školu, ktorá mala 30 žiakov. To by z roka na rok zaniklo 800 malých škôl. To kto by urobil, kto by to dokázal? Kto by to uniesol, ktorá vláda? A ktorá spoločenská alebo politická formácia? Povedzte mi. Preto to bolo nastavené tak, aby z roka na rok sa tieto koeficienty vyrovnávali. Ale sa to neudialo. To je ten problém. Preto už nebol ochotný niesť tie nepríjemnosti, ktoré sú spojené vždy s tým, že niektoré školy zanikajú. Áno, to je zodpovednosť a veľmi ťažká pre ministra. Vždy je za to otlčený a bitý, ale ja som nastavil a rozbehol. Takže také obvinenia, ktoré zaznievajú tuná, mystifikácie jednoducho nemôžem brať.
A na záver. Nemienil som byť a jednoducho do toho nevkĺznem, aby som bol osobný. Som už príliš dlho v politike a jednoducho ja si chcem už na záver svojej politickej kariéry uchovať istú kultúru. Takže to nie, v žiadnom prípade. Na druhej strane, áno, vždy som bojoval za rezort školstva, za jeho financie a za jeho fungovanie, či sa to páčilo komukoľvek. Ja viem, že sa to teraz nepáči možno niektorým vo vláde, keď som sa ozval proti tomu, aby sa presunuli kompetencie personálne a finančné z ministerstva školstva na de facto na ministerstvo vnútra. Ale keď som bojoval o financie a bol som vo vláde, nepáčilo sa moje bojovanie ani vtedajšiemu ministrovi financií Miklošovi. Budem, pokiaľ budem v politike, za rezort školstva bojovať podľa toho, ako si myslím, že mám a je to správne. A netvrdím, že vždy, čo poviem, je správne, že sa nemýlim. To nie je pravda, každý z nás robí chyby. Ale za ten rezort budem bojovať.
Ďakujem.

S faktickou poznámkou pán poslanec Blanár, Poliačik, Jarjabek. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo odovzdávam pánovi poslancovi Blanárovi.

Ďakujem. Pán poslanec Fronc, ja som vo svojom vystúpení nikdy nepovedal, že vy ste umožnili vznik, osobne, súkromných škôl. Ja som hovoril o vláde Mikuláša Dzurindu, kde ste boli ako koaličná vláda za KDH. Mrzí ma, že to beriete osobne, vôbec to nie je osobné, lebo ja si vás vážim ako človeka. Veďme tú debatu v rovine naozaj odbornej. Lebo mám taký pocit, že to chcete dostať do nejakej citovej. Ja som naozaj hovoril priamo k vám preto, lebo som chcel na to, čo vy ste kritizovali, od vás odpoveď, a to som nedostal. Keď som vám povedal, že čo by ste vy urobili, pán poslanec Fronc, keby ste mali na stole školu, ktorá trikrát po sebe neotvorila ani raz prvú triedu, keď sme jej umožnili, snažili sa otvoriť, alebo ju nenaplnili. Vo svojom vystúpení ste teraz mohli odpovedať. Žiadali ste od pani podpredsedníčky priestor. Prečo ste mi na to neodpovedali? Ale snažíte sa vytvárať, že ja som citovo, nebodaj, alebo osobne na vás vystupoval. Nikdy som to nepovedal, ani som to neurobil. A mrzí ma, že vy to takto beriete.
No, a hovoríte, že ste dávali návrhy na zmenu financovania. Pán poslanec, ja by som to bral z vašej strany ako úprimné vtedy, keby ste to robili počas pôsobenia vo vláde, keď ste boli vo vláde. Teraz, keď ste v opozícii, tak to vyzerá ako hrdinstvo, a verte, že tak ako aj vy sa snažíte za rezort bojovať, ja rovnako. lebo máme priamo na pleciach tú zodpovednosť, ja ako predstaviteľ samosprávneho kraja. Čiže úprimnosť je vtedy, keď budete sa snažiť to predkladať počas svojej vlády. A to ste neurobili. A ešte raz ,moje vystúpenie bolo predovšetkým vystúpenie aj na to, čo ste hovorili v rozprave, aj ostatní. A snažil som sa navodiť atmosféru, aby ste mohli odpovedať vo svojom vystúpení na mňa, ale, bohužiaľ, to som nedostal odpoveď.

Pán poslanec Poliačik.

28
Ďakujem. Jedna vec, musím povedať, že mi dosť vadí na tej diskusii poslednej hodiny, a to je to ohadzovanie sa vinou za vznik súkromného školstva. Akože, páni kolegovia, to je fakt neskutočne zlý pohľad, lebo duálne školstvo, ktoré dáva hlavne v oblasti súkromného školstva priestor aj na alternatívy a testovanie nových prístupov, dokáže byť aj pre štátne školstvo neskutočne obohacujúce. Práve mnohé pilotné programy, ktoré, no vďaka tomu, ako to na Slovensku funguje, tak neprechádzajú do siete štátnych škôl. A keď sa pozrieme do Čiech, tak napríklad mnohé programy, ktoré boli otestované na súkromných školách, preberajú potom štátne školy a vytvárajú dajme tomu rôzne triedy s novými prístupmi a obohacuje to školstvo ako také. A mne sa naozaj nepáči, keď sa súkromným školstvom tu ohadzuje ako, ako chybou z minulosti, pretože práve súkromné školstvo tým, že je flexibilnejšie, že nie je naviazané na ten obrovský byrokratický aparát, že dokáže častokrát zaplatiť oveľa viacej za, dajme tomu, aj lektorov a učiteľov zo zahraničia, tak je priestorom na prinášanie mnohých inovatívnych metód, ktoré by štát stáli oveľa viacej peňazí. Preto by som naozaj bol veľmi rád, keby sme sa tu existenciou súkromných škôl neohadzovali ako vinou z minulosti, ale naopak, priznali, že áno, má svoje špecifiká, svoje plusy, a skôr by sme mohli začať pracovať na tom, aby sme tu nemali experimentálne testovanie na školách už 14. rok a predlžovali ho každý rok, ale automaticky ho ukončovať na základe jasných kritérií a potom preberať zo skúseností niečo do školského systému.

Pán poslanec Jarjabek.

Ďakujem pekne. Ja nadviažem na to nepáčenie, o ktorom hovoril pán poslanec Poliačik. Mne sa tiež isté veci nepáčia a sledujem ich v tomto parlamente už veľmi dlho a netýka sa to len teraz tejto problematiky školskej, ale týka sa to všetkých problematík, ktoré sa preberajú v tomto parlamente. A vždy prichádza k nejakej takejto kontre medzi poslancami, respektíve poslancami, ktorí boli ministrami, a samotnými ministrami, ktorí sú v exekutíve. A ešte je tu potom ďalší problém, poslancami, ktorí sú už v opozícii a majú istý, úplne iný názor, ako mali, keď boli tými ministrami, ktorí boli zodpovední za ten rezort, ktorý teraz reprezentuje, ako opoziční poslanci v opozícii. A to je úplne jedno, či je to školstvo, či je to zdravotníctvo, či sú to sociálne veci.
Ja sa nestačím čudovať, koľko vynikajúcich nápadov majú títo ministri, ktorí boli ministrami, keď sú v opozícii. Zrazu sa, zrazu majú recept na všetko, vedia riešiť absolútne všetky problémy, vedia sa vyjadrovať ku všetkým problémom, vedia, ako by to malo byť, keby to bolo, a pritom oni boli tými ministrami vtedy, keď boli za tieto rezorty zodpovední a keď mohli vládnuť v exekutíve s podporou svojich koaličných poslancov a predkladali návrhy. Vtedy boli nedostižní, nedostupní, tvárili sa ako majstri sveta, dnes sú to tí najzhovorčivejší, najsympatickejší poslanci v opozícii, ktorí šmahom ruky vyriešia akýkoľvek problém.
No skutočne, dámy a páni, tento fenomén v tomto parlamente ja už sledujem roky. Ja sa pýtam: dokedy táto opozičná múdrosť bude prekvitať? Dokedy tento "nekonkrétny dialóg" medzi opozíciou a koalíciou bude naozaj tak sa konať, ako sa koná teraz? A mohol... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem.
S reakciou pán poslanec Fronc.

Ďakujem všetkým za faktické pripomienky. Len ku kolegovi Jarjabkovi, ja si myslím, že za celé obdobie pôsobenia kolegu Čaploviča mali sme vecné spory, ale nikdy sme sa neohadzovali. Neviem, či to potvrdí, ale ja si to dovolím povedať, že k ničomu takému za celý čas nedošlo.
Kolega Poliačik, možnože je to nedorozumenie. Ja sa vôbec nehlásim, teda nie som proti súkromnému školstvu, naopak, bol by som rád, keby som bol autorom toho, ale si to neprivlastňujem. To nie je pravda ako. To nebolo moje vlastníctvo a nebolo to urobené mnou, to je fakt. A nemám si chuť privlastňovať, čo som neurobil. Viete, ja sa nemám chuť k tomu vracať. Prehrajte si záznam a možnože potom uvidíte, že ako ste to formulovali. Ale ja tento spor nemienim ďalej viesť v osobnej rovine.
A čo sa týka zrušení, nepoznám kauzu. Zásadne ja som párkrát za svojho pôsobenia preukázal, keď som nastúpil ako štátny tajomník, dal som návrh na zrušenie troch narýchlo založených Mečiarových univerzít, z ktorých dnes jedna robí katastrofálne problémy v Trenčíne, ako možno viete. Čiže myslím si, že keď som bol na pozícii, bral som zodpovednosť za svoje kroky a jednoducho chodil som s vlastnou kožou na trh. Čiže ak by to bolo tak, nepoznám prípad, takisto by som dal bez mihnutia oka pokyn, aby nebolo otvorené a jednoducho, aby tá škola, ale by som jej umieranie nerobil na tri roky, a jednoducho v tom prípade by som to riešil tak, aby umrela takpovediac z roka na rok.

Ďakujem pekne.
Teraz v rozprave na základe žiadosti podľa rokovacieho poriadku vystúpi pán spravodajca. Má slovo.