48. schôdza

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predsa len musím využiť možnosť vystúpiť k tejto problematike aj k tomuto návrhu zákona, škoda, že nie je tu pán minister, ale dúfam, že moje slová sa k nemu dostanú.
Vítam túto novelu. Všetci odborníci, ktorých vítam v mojich kruhoch poradcov, sa zhodujú na tom, že je to dobrá novela, že je to aj potrebná novela, ale ten stav, ktorý existuje na Slovensku, ten technický, personálny, stále nie je tak dobrý, ako potrebujeme.
Čiže máme už dobrú zákonnú úpravu, budeme mať ešte lepšiu zákonnú úpravu, ale už to technické zabezpečenie aj je. Problematika je, že nám odchádzajú odborníci, problematika je, že stále sa straší s tým, že sa otvorí dôchodkový systém hasičom. Hasiči sú, niektorí hasiči, ktorí spĺňajú podmienky na výsluhové dôchodky, sú, dá sa povedať, do istej miery zbalení, a že akonáhle príde nejaký ten návrh do Národnej rady, už budú mimo služby.
Čo chýba tejto novele, to je rozšírenie kompetencie možnosti pozastavenia napríklad výroby, prevádzky nejakej nehnuteľnosti alebo hnuteľnosti, kde nie sú splnené protipožiarne predpisy alebo kde vlastne hrozí to, čo sa stáva dosť často, že sú nejaké nedostatky, na odstránenie nedostatkov jednotlivé stránky dostanú určitý čas, aby odstránili, a kým dôjde k tomuto odstráneniu, tak vlastne aj ten požiar v tom danom objekte vypukne.
Určite by sme privítali aj trošku také oživenie témy a troška prefabrikáciu témy, že kde sú dislokovaní hasiči, kde je koľko hasičov, kde je aká technika, dúfam, že priebežne modernizujeme našu hasičskú techniku, ale nie všade je napríklad vysoký žeriav alebo vysoká plošina. Napríklad v Galante teraz sme mali minulý víkend dva priemyselné požiare, máme tam 19 budov nad 30 m a plošina v galantskom riaditeľstve, ktorá dosiahne do tejto výšky, chýba. Budeme, asi dopadneme tak, ako v tom Štúrove, že museli prísť hasiči z Ostrihomu, lebo naši hasiči na hasenie požiaru v tej výškovej budove v Štúrove techniku nemali.
Čiže my potrebujeme dobudovať, ale potrebujeme znova prerozdeliť Slovensko, že kde aké zložky potrebujeme. Za tie roky, čo bola tá posledná systematizácia, sa dosť toho veľa zmenilo. Prišli nové fabriky, obrovské fabriky. Však v Galante vnímame prítomnosť Samsungu už 10 rokov, pretavil celý priemysel v tom danom regióne, ale pritom sa na to nemyslelo, že treba posilniť aj hasičské útvary. V Trnave, keď prišiel Peugeot, tak tam Peugeot vytvoril vlastný hasičský útvar.
Dobre, že sa ráta s dobrovoľnými hasičmi, ale táto téma ešte zďaleka nie je pretavená do tých sfér, do ktorých by sme chceli, preto ja vystúpim potom v druhom čítaní s konkrétnymi návrhmi.
Ďakujem pekne.

Netuším, ale skúsim to do tých piatich minút nejak vtesnať.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Keď nie, tak, tak potom. Dobre. Nech sa páči.

Hraško, Igor, poslanec NR SR
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca.
Tento zákon už si zrejme vyžadoval čas a asi je dobré, že sa nejakým spôsobom spresňujú pravidlá a píše sa tu aj, že v rámci prevencie pred požiarmi sa robia určité úkony, ktoré majú teda preventívny charakter a majú predísť vznikom požiarov. Je tam teda rozpracovaných viacero oblastí, o ktorých už hovoril kolega Gál, ale ja som hneď dostal niekoľko podnetov, v čom tento zákon už má určité také drobnosti. Škoda teda, že tu nie je pán minister Kaliňák, ktorý to má pod svojou gesciou, pretože by mi zrejme hneď vedel odpovedať, ale však uvidíme.
Ja by som sa v prvom rade, alebo teda upriamil by som pozornosť hneď na jeden z bodov, a to je v § 11 ods. 2, kde sa píše o odbornej spôsobilosti špecialistu požiarnej ochrany, ktorú môže získať fyzická osoba, ktorá má najmenej vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa technického smeru. (Ruch v sále.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, poprosím vás o pokoj. Páni poslanci. Pán poslanec Přidal, veľmi vás počuť.
Nech sa páči, pán poslanec Hraško.

Hraško, Igor, poslanec NR SR
Ďakujem.
Týmto opatrením alebo týmto paragrafom, keby sa zaviedol do tohto zákona, tak môže prísť, ako sa povie, o chlieb veľa ľudí absolventov Strednej školy požiarnej ochrany v Žiline, ktorí teda majú len stredoškolské vzdelanie, ale pritom svoju robotu robia dobre viac, alebo teda 40 i viac rokov a vedia o tom o čosi viac ako súčasne vyštudovaní vysokoškoláci. Takže je otázne, že či táto odborná spôsobilosť má byť podmienená vyštudovaním vysokej školy, alebo stačí naozaj absolvovanie Strednej školy požiarnej ochrany, špecializovanej Strednej školy požiarnej ochrany v Žiline.
Ďalej je tu otázne to, že sa majú kontrolovať komíny minimálne teda raz ročne, pretože vznikajú požiare a vznikajú práve od komínových telies. No povedzme si, že kde najčastejšie vznikajú tieto požiare od týchto komínov. Tak, žiaľ, sú to v oblastiach, kde sú práve menej majetní alebo sociálne znevýhodnení občania našej spoločnosti, kde sa práve od ich nedokonalých vykurovacích telies v chatrčiach chytajú ich okolité steny, ktoré nie sú zabezpečené absolútne žiadnym spôsobom. A títo, pochybujem, že budú mať financie na to, aby si dali skontrolovať komín. Nemajú ani financie na to, aby si ho dali vyčistiť, ten komín, a nemajú ani na zaplatenie sankcie, ktorá by bola v prípade udelená, alebo teda udelená v prípade toho, že sa príde na to, že nemajú ten komín skontrolovaný.
A na základe tohto má potom trpieť ostatná časť občanov Slovenskej republiky, ktorí sú zodpovední, ktorí si ten komín určite dajú vyčistiť, ktorí majú dokonalejšie spaľovacie zariadenie alebo splyňovacie zariadenie, samozrejme, je to otázne, že či vôbec plynové kotly potrebujú tak častú kontrolu, pretože tie majú úplne iný typ splodín, ako povedzme horenie z dreva, prípadne iných splynených materiálov. Takže aj tuná je vlastne taká zvláštna nedokonalosť v tomto zákone a tým pádom je to obrátené proti tým zodpovedným občanom, ale tým menej zodpovedným to akosik neuberie nič.
No a ďalej ma tu zaujali ešte - to možno na nejakú minútku, dve budem mať - vplyvy na podnikateľské prostredie. Je tu otázka, že: "Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?" A odpoveď: "Nie je možné presne definovať počet uvedených subjektov." Trošku ma to tak zarazilo, pretože ak pripravujem niečo a má to mať na niekoho vplyv, tak si asi zistím aspoň štatisticky, že na koho to vplyv môže mať.
"Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?" Samozrejme, jedná sa o občanov, pretože "navrhovanými ustanoveniami, ktoré súvisia s povinnosťou jedenkrát ročne zabezpečiť kontrolu komínových telies osobou s odbornou spôsobilosťou," teda kominárom, "vznikne určité navýšenie nákladov na prevádzku stavieb vo vlastníctve fyzických osôb," teda občanov Slovenskej republiky, "ktoré sú vybavené komínovým telesom. Vlastníci stavieb s vlastným vykurovacím zariadením a komínovým telesom." Takže opäť je to zásah a navýšenie nákladov pre občanov.
"Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?" - ďalšia otázka. "Výšku administratívnych nákladov v súvislosti s implementáciou návrhu nemožno bližšie konkretizovať." To je pre mňa tiež také zvláštne, že pripravuje sa zákon a nevie sa špecifikovať alebo konkretizovať predpokladaná výška dopadu.
V ďalšej časti sociálnych vplyvov sa tu píše aj o kvantifikácii rast alebo pokles príjmov výdavkov na priemerného obyvateľa, rast alebo pokles príjmov výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností a celkový počet obyvateľstva domácností ovplyvnených predkladaným materiálom. "Celkový počet nie je možné kvantifikovať." Tak opäť máme nejakú štatistiku alebo nemáme žiadnu štatistiku? Veď predsa stavebné úrady musia mať záznamy o tomto, koľko vydali povolení na stavbu, rekonštrukciu a zavedenie takýchto zariadení.
No a mám tu ešte jednu poznámku vlastne v ďalšom bode "Zhodnotenie kvalitatívnych, prípadne kvantitatívnych vplyvov na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám" a tak ďalej. Opäť tuná chýbajú štatistiky, ktoré by relevantne doložili údaje o tom, že či naozaj zavedením povinnosti aspoň 1-krát ročne zabezpečiť vykonanie kontroly komínového telesa odborne spôsobilou osobou sa zabezpečí zvýšenie úrovne protipožiarnej bezpečnosti stavieb vo vlastníctve fyzických osôb a podstatne sa zníži podiel požiarov od komínových telies, ktorý za posledných desať rokov stúpol takmer desaťnásobne. Zaujímalo by ma, kde stúpol, teda aké sú miesta a aké sú to oblasti. A budeme, budeme na jasnom, u koho a u akej skupiny obyvateľstva v týchto veciach tieto problémy nastali.
Takže opäť tento zákon, dobrá myšlienka, len, žiaľ, spracovanie nedokonalé, ale uvidíme, ako teda bude, pretože predpokladám, že zákon postúpi do druhého čítania, takže uvidíme, či ho budeme môcť vylepšiť a či budú akceptované naše návrhy práve k tomuto, čo som pred chvíľkou prečítal.
Ďakujem.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poprosím vás, aby ste tí, ktorí máte záujem zúčastniť sa hlasovania, zaujali miesto v rokovacej sále.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ešte pred tým, ako spustím hlasovanie, mi dovoľte, aby som vás informoval, že navrhujem, aby sme o 13. bode programu, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o odpadoch (tlač 1337), dnes nehlasovali.
Zároveň vám chcem oznámiť, že sa obrátim na Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, aby nám odporučil, ako v tomto netypickom prípade, ktorý zaznel v rozprave, ako postupovať tak, aby to, ako budeme postupovať hlasovaním, tak ako Národná rada má rozhodovať, aby to nebolo moje svojvoľné rozhodnutie, ani nikoho z vedenia parlamentu, ale aby to bolo stanovisko ústavnoprávneho výboru a Národná rada potom bude hlasovať v utorok. Ak... Spýtam sa, je všeobecný súhlas s takýmto postupom? (Nesúhlasné reakcie z pléna). Nie je všeobecný súhlas.
Takže poprosím, prezentujme sa a hlasujme o mojom návrhu, aby sme hlasovanie o tomto návrhu odložili až na utorok na 11. hodinu s tým, že sa obrátim na ústavnoprávny výbor, aby nám odporučil, ako zvládnuť procedúru hlasovania vzhľadom na návrhy, ktoré padli počas rozpravy.
(Hlasovanie). Prítomných 128 poslancov, za hlasovalo 84, proti bolo 21, zdržalo sa 19, nehlasovali 4.
Konštatujem, že tento návrh sme schválili.
Zároveň chcem požiadať pána predsedu ústavnoprávneho výboru, pána poslanca Madeja, aby zvolal výbor tak, aby sme na základe jeho odporúčania mohli o jedenástej v utorok pokračovať hlasovaním o predmetnej veci.
Pán poslanec Bugár, ešte si tu? Si hovoril, že tu nebudeš. Nech sa páči. (Smiech v sále.)

Pán predseda, chcel som vedieť, že ako sa vysporiadaš s týmto návrhom. Ale chcem dať procedurálny návrh, aby ste, pán predseda, buď vy, alebo vedenie sa obrátili na ústavnoprávny výbor, či je absolútne normálne, že zákon, o ktorom budeme hlasovať, má o polovicu menej paragrafov ako pozmeňujúce návrhy. Ak takýto paškvil sem dávajú ministri vašej vlády, no tak je to dobrá vizitka. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, prišiel do parlamentu ten dlho avizovaný, očakávaný a ako súčasť aj volebného programu strany SMER dopredu ohlasovaný minimálny dôchodok... (Sústavný ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, poprosím vás. Páni poslanci, vystupuje pán poslanec k významnému zákonu, poprosím vás, venujte pozornosť mu.
Nech sa páči, pán poslanec.

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Ďakujem. Áno, je to významný zákon, ako povedala pani podpredsedníčka, a to treba nechať, pretože vždy, keď sa jedná o dôchodkoch, či už sa jedná o I., alebo II. pilier, vždy je to významné, lebo sa to dotýka veľkého množstva ľudí.
Tento návrh, toto zdanlivé nóvum, aj keď vysvetlím, že to je naozaj len zdanlivé nóvum, pretože je to inovácia existujúceho stavu, aj keď očakávaná a nie vo všetkom zlá, naväzuje na nejaký stav, ktorý tu máme, ale bude sa dotýkať asi len 7 % ľudí. To je taká prvá informácia, ktorú by som chcel aj verejnosti povedať, že ten marketing, ktorý je okolo toho spustený, vytvára dojem, ako keby sa tu totálne prestavil dôchodkový systém a zrazu tu nastanú istoty pre obrovské množstvá ľudí. No tak realita je taká, že táto zmena sa dotkne zhruba 7 % ľudí.
Povedzme si najprv, či dnes je situácia dramaticky odlišná oproti navrhovanému stavu, alebo nie. O potrebe minimálneho dôchodku sa debatovalo vari od spustenia reformy pred 10 rokmi. A napriek tomu, že ja som to miliónkrát komentoval a vysvetľoval, tak prevláda ako keby tá túžba po tom, čo chceme, aby bolo, prevážila nad tým, čo naozaj je. Pocit, že minimálny dôchodok nie je a je potrebné ho zaviesť.
Pravda je taká, že síce de iure neni nazvané nič minimálnym dôchodkom, to, čo v zákone dnes je, ale existuje tu už 10 rokov, môžme to nazvať minimálny dôchodkový príjem plne individualizovaný na každého jedného poistenca, závislý od toho, ako dlho pracoval, ako dlho bol poistený a aký dosiahol príjem počas svojho aktívneho života. A od toho sa potom odvíja aj jeho dôchodok.
Vysvetlím, ako to je a ako je to veľmi logicky vystavané a logicky nastavené tak, aby naozaj každý mal plne zohľadnenú svoju pracovnú aktivitu a aby nikto nebol na tom horšie, pokiaľ bol zamestnaný a splnil ten základný limit, že minimálne 15 rokov bol poistený, aby jeho príjem bol vyšší ako človeka, ktorý nepracoval, ktorý celý život bol buď nezamestnaný, alebo nejakým iným spôsobom neaktívny a tým pádom ne-po-is-te-ný.
Doterajší systém má v sebe zakódované pravidlo, že keď človek pracoval aspoň 15 rokov, 25 % z jeho príjmu sa nezapočítava do posudzovania pri jeho prípadnom nároku na doplatok cez sociálnu dávku. Keď tento poistenec pracoval dlhší čas, viac ako 25 rokov, tak za každý ďalší rok sa mu to, čo sa mu nezapočítava, ešte zvyšuje, pripočítava k tomu, čo sa mu nezapočítava do príjmu. Lenže človek, ktorý 30 rokov bol poistený, tak 30 % sa mu nezapočítava do príjmu. Kto 40 rokov, tak až 40 % sa mu nezapočítava do príjmu. A v tej realite života to potom znamená, že jeho príjem sa o túto percentuálnu čiastku zvyšuje a jeho minimálny dôchodkový príjem sa skladá z jeho dôchodku, ktorý mu je priznaný, a doplatku cez dávku v hmotnej núdzi, ktorá je ale, jeho súbor potom, súčet týchto príjmov je vyšší ako sociálna dávka, samozrejme, práve o tie percentá, ktoré sa mu nezapočítavali do príjmu.
Takto sme tu doteraz mali a aj naďalej budeme mať pre istú skupinu poistencov tiež iný druh minimálneho dôchodku. Nenazývali sme ho tak. Mohli sme ho tak nazvať. Keby som bol marketingovo šikovnejší, poviem to tak, v čase, keď sme reformu pripravovali, tak to nazvem minimálnym dôchodkom, pretože je to individualizovaný minimálny dôchodok, a keď by sme chceli kedykoľvek vylepšiť ten systém z hľadiska príjmu jednotlivých ľudí, stačilo zmeniť niektorý z parametrov. Napríklad, že nie 25 %, ale hneď sa 30 % nezapočítava, že za každý ďalší odpracovaný rok sa nebude pripočítavať 1 %, ale 1 celá ix podľa toho, čo by sa dohodlo s ministrom financií, 1, 1,5 alebo 2 %. Je to proste jedno. Ale logicky a parametricky je to veľmi, myslím si, rozumne nastavené, pretože naozaj sa to dá upravovať bez nejakých veľkých zložitých zmien a mohli sme to kľudne nazývať minimálnym dôchodkom aj doteraz.
Teraz vláda prichádza, rozumiem tej logike aj tomu silnému marketingu, ktorý je s tým spojený, lebo naozaj sa o tom hovorilo roky, že zavádzame prvý raz minimálny dôchodok. A robí sa to tak, že sa vyňala istá skupina ľudí z hľadiska ich výšky príjmu, a táto skupina, keď splní jeden jediný parameter, to znamená, že keď pracuje, má, bola poistená, to znamená pracovala aspoň 30 rokov, tak sa dostáva ako keby do nejakej vyššej kategórie, dostáva bonus, ktorý znamená, že dostane minimálny dôchodok. Ten minimálny dôchodok ale v princípe je len vyššia, vyššia suma, ako to bolo doteraz, o to, o čo je to vyššia suma, je nastavené, vypočítané, vymyslené, že teda o toľkoto si to môžeme dovoliť, aby to bolo viac, ako je to, ako je suma životného minima, aby to bolo o dosť viac, aby to už bolo citeľné. Jednoducho rôzne také aspekty voľnej, alebo teda kvalifikovanej úvahy, to bude asi presnejšie, kvalifikovanej úvahy sa do toho zapojilo a vznikol minimálny dôchodok.
V poriadku. Dobre, môžme o tom diskutovať, že či sa to nedalo aj ináč, ale je to istý prístup, že za ten splnený limit alebo tú prekážku odpracovať minimálne 30 rokov ten človek je takýmto spôsobom odmenený. Ale,aby sme si to nepoplietli alebo aby nedošlo k takým tým zámenám, k tomu aj tak bude dochádzať v rámci verejnosti, ani tento dôchodok nie je financovaný z poistných zdrojov v plnom rozsahu, čo je správne. To musím povedať, to je správne. Lebo keby to bolo, že teda sa zoberú z poistných odvodov iným ľuďom a vyplatí cez minimálny dôchodok tej najnižšej príjmovej skupine, to by nebolo správne. Lebo to je už taká nepatričná solidarita. Takže aj do týchto príjmov pôjdu zdroje zo štátneho rozpočtu z daní, ktoré platia všetci. Čo je správne. To znamená, to isté ako v doterajšom systéme cez dávku v hmotnej núdzi, to sú takisto zdroje štátneho rozpočtu, teraz dostanú títo ľudia, len to pôjde cez Sociálnu poisťovňu, čo je tiež správne, lebo odpadá tá administratívna náročnosť pre týchto ľudí. Nemusia ísť žiadať ďalšiu inštitúciu o poskytnutie dôchodku a dostanú o niečo viac. To, že dostanú o niečo viac, vravím, to je rozhodnutie vlády alebo bude to rozhodnutie parlamentu, že došlo k spoločenskej dohode, dáme týmto ľuďom viac. Potiaľ by to mohlo byť v poriadku.
Čo ale v poriadku nie je a na čo chcem poukázať, a v druhom čítaní budem navrhovať aj príslušné zmeny, je to, že takto vzniká nový prístup k istej skupine poistencov, tej najnižšej príjmovej skupine, ale len tej, ktorá pracovala aspoň 30 rokov. Ten, kto pracoval 25 rokov, alebo zoberme si taký extrémnejší príklad vo väzbe na tých 30 rokov, 29 rokov a 10 mesiacov, už nesplní toto kritérium a on naďalej pôjde v tom režime, ktorý je platný doteraz. To by tiež ešte nebolo zlé, pretože ten systém, ako som ho popísal, nie je zlý. Je dobre premyslený, môže sa parametricky upravovať. Ale čo je zlé a to je naozaj zlé, že na to, aby on sa dostal, ten človek, ktorý pracoval menej ako 30 rokov, k tomu svojmu doplatku cez sociálnu dávku, bude musieť naďalej prekonávať tie administratívne prekážky, ktoré musí prekonávať aj dnes, čo sa dalo odstrániť. To znamená, bude musieť ísť požiadať o tento doplatok Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Ten bude posudzovať príjmovú situáciu daného žiadateľa ako spoločne posudzované osoby. To znamená, jeho majetkovú situáciu, či náhodou nie je majetný, a že mu teda tú dávku neprizná, či náhodou jeho životný partner, manžel, manželka, nemá vysoký dôchodok a tým pádom ako spoločne posudzovaná osoba na túto dávku nárok nemá. Ale tým osobám, ktoré tých 30 rokov splnia, sa už toto diať nebude. Oni takisto de facto budú dostávať tie peniaze, ktoré inak dostávali cez doplatok, cez sociálnu dávku, ale bude to vyplácať Sociálna poisťovňa, ale už sa nebude skúmať ich majetková situácia, už sa na nich nebude pozerať ako na spoločne posudzované osoby, ale ako na jednotlivca a tým sa zjednoduší celý proces. A v tomto podľa mňa problém je. Nieže by som nechcel, aby sa to tak robilo s tými, ktorí tých 30 rokov splnili, ale podľa mňa je problém, že taká šikana pretrváva potom voči tým, ktorí tých 30 rokov nesplnili.
Správne riešenie by bolo, aby aj títo ľudia, ktorí majú odpracovaných viac ako 15 rokov a tým pádom majú nárok na dôchodok v nejakej výške, aby aj tí, aj na nich bol rovnaký meter z hľadiska priznania podpory, čo je vlastne solidarita, ktorú poskytuje spoločnosť týmto ľuďom cez sociálnu dávku. Aby sme ani týchto ľudí neposudzovali, nesledovali ich majetkové pomery, ich príjmovú situáciu, ich neposudzovali ako spoločne posudzované osoby a aby to všetko zmanažovala Sociálna poisťovňa, aby im to vyplatila v dôchodku alebo v jednej platbe. A potom by to bolo naozaj dobré, dobrý posun, inovatívny posun toho existujúceho systému na akúsi síce štedrejšiu, a teda aj z hľadiska výdavkov náročnejšiu, náročnejší stupeň, ale to mi nevadí. Ako prečo nie?
Len mi vadí, že keď to nezmeníme, tak tu dostaneme sa k tomu, že budeme mať jednu skupinu diskriminovanú, že jedna skupina bude posudzovaná iným metrom ako druhá skupina. A pritom sú to dôchodcovia aj jedni, aj druhí. Jedni akurát majú odpracovaných menej ako 30 rokov, a možno len o málo menej.
A teraz si uvedomme, že v tomto zložitom ekonomickom veku, keďže sa bavíme najmä o povolaniach s nízkou pridanou hodnotou, s nízkou kvalifikáciou, robotnícke povolania, pomocné povolania a iné povolania, že tam odpracovať 30 rokov možno nie je až tak jednoduchá vec. Tam je, veľmi často sa môže stať, že tú dobu na zamestnanie prerušuje obdobie nezamestnanosti. A napriek tomu, že ten človek chce pracovať, snaží sa, sa mu to vždy nedarí a môže sa kľudne stať, že ten človek pracuje, nakoniec v konečnom dôsledku bude pracovať 25, 28, 27, 29 rokov. Ale už na neho budeme nasadzovať veľmi tvrdé opatrenia, alebo tvrdšie, veľmi tvrdšie oproti tým, ktoré sú.
To je jedna stránka problému, na ktorú som chcel poukázať. A budem sa snažiť v druhom čítaní prísť s návrhom, ktorý zjednotí posudzovanie aj tých, ktorí tento limit odpracovaných rokov nesplnia v takom rozsahu, ako to predpokladá zákon.
Druhé, čo by som chcel poukázať, je, že v súvislosti s touto debatou sme otvorili aj debatu, ktorá súvisí s II. pilierom, ale prelína sa, pretože celý dôchodkový systém je previazaný. To nie sú izolované dve veci, I., II. pilier, to sú dve nohy, dve súčasti základného dôchodkového systému, ktorý sa má dopĺňať vzájomne, nemá bojovať proti sebe, nemá súťažiť so sebou, nie je to, nie sú to preteky, ale jednoducho je to základný systém, ktorý má poskytovať tým ľuďom oporu. Áno? Ktorá stojí na dvoch nohách.
No a vláda zavedením minimálneho dôchodku zaviedla alebo zavádza vlastne tú vec, že keď človek, ktorý je aj v I., aj v II. pilieri, má nízky príjem, tak mu vláda doplatí, doplatí, zvýši mu príjem z I. piliera tak, aby dosiahol minimálny dôchodok a tým pádom vlastne robí to, čo navrhujeme skupina poslancov, aby sme takto vyriešili problém rozdielnej výšky dôchodkov, dočasnej rozdielnej výšky dôchodkov medzi ľuďmi, ktorí sú len v I. pilieri a ktorí sú aj v I., aj v II. pilieri. Pretože toto sa plne aplikuje v tomto návrhu, akurát to zachytáva akurát tú skupinu najnižšie príjmových. Pretože - znova zdôrazňujem - minimálny dôchodok sa nebude týkať len tých, ktorí sú len v I. pilieri. Ten sa bude úplne rovnako týkať aj tých ľudí, ktorí sú aj v I., aj v II. pilieri, čo je logické a správne, samozrejme, ako ináč by to mohlo fungovať.
A preto, keď je možné pre túto najnižšiu príjmovú skupinu aplikovať a akceptovať a vo vládnom návrhu prichádzať s tým, že je možné doplatiť týmto ľuďom, zvýšiť dôchodok tak, aby nemali nižší ako ten človek, ktorý je len v I. pilieri, tak jednoducho rovnaké opatrenie je treba aplikovať aj na tých, ktorí sú aj v II. pilieri, už sú nad hranicou minimálneho dôchodku, ale z rôznych dôvodov v minulosti, ktoré tu vytvárali vlnobitia politické, ktoré mali negatívny dopad na majetok sporiteľov, majú o niečo nižší dôchodok, ako keby boli len v I. pilieri. To je férové, to je spravodlivé, to je solidárne, nediskriminačné. Pretože - to budem aj pri iných, aj pri samotnom zdôvodňovaní tohto návrhu, keď to budeme tu mať na stole, lebo prichádzame s tou novelou - znamenať aj ďalší aspekt. Máme tu fond, rezervný fond solidarity, kde všetci platia rovnakú sumu, 4,75 %, čo nie je málo. Napĺňajú tento fond, ktorý je určený predovšetkým na úhradu škôd, ak nejaké vzniknú v systéme, a keď nevzniknú, tak ako prebytkový fond sa ním financuje deficitný I. pilier. A tí, ktorí sú v I. pilieri, z neho čerpajú vlastne 100-percentnú výšku tejto dotácie. Ale tí, ktorí sú aj v II. pilieri, tak tí už majú len nárok na istý podiel z tejto solidarity, a to vo väzbe na to, koľko dnes platia do I. piliera, ako sú rozdelené odvody. A dnes, v dnešnom nastavení to je 77 %. To znamená na 77-percentný podiel na tejto solidarite. Ale platia 100-percentný podiel. Ten, ktorý je len v I. pilieri, dostáva aj 100-percentný podiel na solidarite. Ten, ktorý je aj v II. pilieri, ten dostáva len 77-percentý podiel. Je tu zjavná nerovnováha, diskriminácia a nespravodlivosť.
A to hovoríme o súčasnom nastavení, ktoré platí len dva roky. A keby sme si zobrali nastavenie, ktoré platilo doteraz, to znamená pre dnes a na budúci rok a v najbližšom čase do dôchodkového veku vstupujúcich dôchodcov, tak ten pomer je ešte horší, pretože keď sa platilo do II. piliera 9 % a do starobného dôchodkového poistenia tiež 9 %, tak to bolo 1 : 1. Takže ten podiel na solidarite čerpajú ešte menší oproti tým, ktorí sú len v I. pilieri, ale platia stále rovnako.
Takže toto by podľa mňa bolo treba zmeniť. A keď je to akceptovateľné pre túto nízkopríjmovú skupinu, musí to byť akceptovateľné všeobecne. Pretože len taká zákonná úprava je dobrá, ktorá na všetkých používa jednotný meter, jednotný pohľad. Ak nie, dostávame sa podľa mňa aj do nesúladu s ústavou, pretože občania majú mať rovnaké práva vo všetkom. Nemôžu byť, jedna skupina vie mať výhodnejšie postavenie oproti druhej skupine. A tuto skôr by to bolo, že tí, ktorí sú v II. pilieri, by boli ako keby trestaní za to, že je im odopretý prístup k takémuto druhu solidarity.
Posledná úvaha je ešte k dopadu na verejné financie. Treba si tiež uvedomiť to, že pre verejné financie je to, čo navrhujeme, to znamená dorovnávanie dôchodku, výhodnejšie a úspornejšie riešenie, ako keby sme teraz masovo presunuli obrovské množstvo ľudí len do I. piliera. Lebo oni síce v prvej etape prinesú so sebou svoje vlastné súkromné úspory a odovzdajú ich Sociálnej poisťovni, tie sa však ale veľmi rýchlo rozdelia a minú medzi existujúcich dôchodcov, ale na pleciach Sociálnej poisťovne zostane povinnosť zabezpečiť im dôchodok a financovať ho na 100 %, dôchodok, ktorý už dnes dotujeme 28 %, asi. A tá dotácia vplyvom negatívneho demografického vývoja bude postupom času rásť. Keď ľudia sú aj v II. pilieri, tak časť tejto povinnosti, rôzne veľká, ale časť, a časť je viac ako nula vždy, preberá na seba II. pilier, inak povedané, výnosy na kapitálových trhoch, ktoré sa vytvárajú za dobu sporenia, znova sa investujú a vytvárajú ďalšie výnosy. A o všetky, o tento objem majetku je odľahčená Sociálna poisťovňa v povinnosti financovať a zabezpečovať celú výšku dôchodku. Takže aj pre verejné financie a pre udržateľnosť celého dôchodkového systému je toto výhodnejšie riešenie.
Takže toľko v rámci prvého čítania, kde si len všeobecne pomenúvame možné problémy a pohľady na to, ako by sa dali riešiť. Som chcel upozorniť na týchto niekoľko bodov. A verím, že mohli by sme sa zhodnúť v druhom čítaní na pozmeňovacích návrhoch, ktoré tieto veci odstránia, ktoré odstránia diskrimináciu jednotlivých skupín dôchodcov, budúcich, z hľadiska ich odpracovaného veku a zároveň ktoré otvoria cestu aj k tomu, aby sme tento doplatok pre všetkých mohli vykonať.
A možno posledné upozornenie, myšlienka, ktorá súvisí s tým minimálnym dôchodkom pre všetkých, aj pre ľudí, ktorí sú v II. pilieri. Ono by to tak či tak zaznelo, takže ja to poviem úplne na rovinu, akonáhle sa toto zavedie, je jasné, že tí ľudia, na ktorých sa minimálny dôchodok vzťahuje, nemajú sebemenší dôvod vystúpiť z II. piliera, pretože majú zabezpečený minimálny dôchodok a zároveň ešte nejakú - či už maličkú, alebo väčšiu - časť úspor.
Ale dajme bokom teraz politický pohľad, to nevadí, pretože, ako som vysvetlil, pre verejné financie je lepšie, aby v konečnom dôsledku po transformácii, po prechode všetci boli aj v I., aj v II. pilieri a aby sme z toho prestali robiť súťaž a politickú vojnu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, úvodom chcem povedať, že vítam túto novelu zákona, súhlasím so zavedením minimálneho dôchodku. A tu je vidieť, že či ide o tú, alebo tú stranu, tak ako som ja ako minister mal tento inštitút zámysel zaviesť, ale nestihlo sa, tak som rád, že v tomto pokračuje a zrejme aj dovŕši túto prácu pán minister Richter.
Zavedenie minimálneho dôchodku je, totižto znamená ďalšie zosilnenie princípu solidarity v I. pilieri. A ja osobne som zástanca princípu solidarity v I. pilieri, a nielen ja, ale aj pozícia strany SaS je v tomto rovnaká. Máme za to, aby I. pilier v prvom rade solidárne zabezpečil občanov na dôchodku vo vyššom veku a aby ich životná úroveň bola aspoň týmto spôsobom, aj keď je to veľmi relatívne, garantovaná. Dobre, to na úvod.
Mám ale tri k tomu, dve k tomu výhrady a jednu poznámku, ktorá je vlastne totožná s tým, čo povedal môj predrečník Ľudo Kaník s tým, že ešte rozšírim ten pohľad na väzbu, na previazanosť medzi II. pilierom a zavedením minimálneho dôchodku.
Takže k tým dvom výhradám. Je jasné, že sa môžme baviť o tých technikáliách, ako sa má presne zaviesť minimálny dôchodok, aký má byť ten nárok, aký má byť ten výpočet. Čiže ja nepôjdem do nejakých, v podstate nejakých, v podstate žabomyších vojen, že či tých rokov má byť 30, 35, alebo niektorí hovoria, že 25. Teraz vlastne, ak som správne rozumel, tak Ľudo Kaník hovorí, že minimálny dôchodok má byť vlastne pripočítavaný už pri pätnástich rokoch, ak som správne rozumel, alebo niečo v tom duchu, hej. Takže ten názor, koľko rokov má mať občan dôchodkového poistenia, samozrejme, môžme sa o tom baviť. Môj názor je, že tých 30 rokov je v podstate vcelku primeraná doba a určite nebudem v tejto veci predkladať nejaký pozmeňovací návrh v druhom čítaní. Čiže s týmto by som teda si dovolil vyjadriť súhlas.
Čo ma ale, čo ma ale trochu ruší na tomto inštitúte 30 rokov, je to, že nerozlišujeme v zákone alebo v návrhu zákona, či ide o 30 rokov, ako povedal by som, zaplatených samotným tým občanom, tým poistencom. To znamená, 30 rokov dôchodkového poistenia získaných povinným dôchodkovým poistením zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby, prípadne zaplatením dobrovoľného dôchodkového poistenia z vlastných prostriedkov. A nerozlišuje sa teda medzi povinným, resp. dobrovoľným zaplatením odvodov a tým, kedy dôchodkové poistenie vlastne platí za poistenca štát. Čiže ide o rodičov, ktorí sa starajú o dieťa vo veku do 6 rokov, za ktorých platí dôchodkové poistenie štát, a určitej skupiny osobných asistentov alebo osôb, ktoré poberajú peňažný príspevok za opatrovanie.
Ja som rád, že štát platí dôchodkové odvody za tieto skupiny ľudí, to nespochybňujem, aj keď sa, samozrejme, tiež môžeme baviť, či by to nemohlo byť trošku inak a podobne, ale nechajme túto debatu. Ale myslím si, že pri zavedení minimálneho dôchodku by sa predsa len malo rozlíšiť, či ide o rok dôchodkového poistenia, ktoré si človek sám zaplatil, alebo či ide o rok dôchodkového poistenia, ktorý za občana zaplatil štát. A nechcem to povedať na plné ústa, ale asi tušíte, čo sa mi tlačí na jazyk v tejto súvislosti. Pretože tu už ten rozmer solidarity začína podľa môjho názoru prekračovať svoje rozumné hranice. Aby teda niekto mal nárok nielen na dôchodok za to, že nerobil, ale vychovával - zdôrazňujem slovíčko vychovával - deti, a ešte k tomu aby mal dokonca nárok aj na minimálny dôchodok.
Ja sa všetkými svojimi silami snažím reagovať na ten hoax, ktorý chodí už niekoľko rokov po internete, že dlhodobo nezamestnaný občan, ktorý nikdy v živote nič nerobil, má vypočítaný dôchodok z priemernej mzdy, čo je absolútny nezmysel. Neviem, odkiaľ sa to tu vzalo, ale úspešne sa táto fáma šíri a častokrát ma ľudia konfrontujú s tým, že je to fakt? Že nezamestnaný má vypočítaný dôchodok z priemernej mzdy?! A ja vždycky poviem: Nie, to je úplná hlúposť, niekto to šíri, neverte tomu, to je nezmysel.
Lenže teraz táto fáma v podstate nadobudne reálne kontúry, lebo nebude to síce dôchodok vyrátaný z priemernej mzdy, ten by sa pohyboval niekde na úrovni povedzme 400 eur. Ale tu nejaká ženička, ktorá vychovala - zdôrazňujem slovíčko vychovala - osem alebo deväť, alebo desať detí, bude mať dôchodok na úrovni 300-320 eur. Čiže nie 400, ale povedzme 300 alebo 320. Je toto naozaj správne?
Môj názor je ten, že tieto roky, kedy za občana platil dôchodkové poistenie štát, by mali byť zarátané tak akosi pomenej, napríklad v polovičnej výške.
Ja keď si spomínam na diskusiu, ktorú sme v týchto veciach už pomerne dávno viedli s pánom štátnym tajomníkom Burianom, je to možno rok, možno rok a pol, je to už naozaj dosť dávno, ale tam táto myšlienka celkom jasne zaznela. Čiže ja som tak trošku očakával, hoci teda prešlo veľa vody dolu Dunajom, nad ktorým sme vtedy sedeli, že sa to prejaví do tohto návrhu, ale nie je to tam. Čiže je úplne jedno, či ide o rok dôchodkového poistenia, kedy zaplatil za poistenca štát, alebo či je to rok, ktorý si zaplatil ten občan sám z povinného alebo prípadne z dobrovoľného poistenia z vlastného vrecka.
No a teraz, teraz ešte k tej druhej ďalšej veci, ktorú chcem trošku skritizovať, a možno by sme sa mohli za ten mesiac zamyslieť. Za rok dôchodkového poistenia sa považuje na tieto účely taký rok, kedy osobný mzdový bod dosiahne výšku aspoň 0,241. Hovorím to z hlavy, tak sa možno v tisícinke mýlim, 0,241. (Reakcia ministra.) Je to tak, dobre, ďakujem.
Čiže to je vlastne, to je vlastne hodnota vypočítaná tak, že ak by ten občan celý rok platil odvody - počúvajte pozorne - zo sumy životného minima, tak sa mu ten rok zaráta. Alebo inými slovami, keď si predstavíte pre zjednodušenie, ak občan bude platiť odvody zo sumy aspoň 200 eur mesačne každý mesiac, čiže zhruba životné minimum, tak sa mu tento rok na tieto účely započíta.
No ja som si urobil pár cvičných prepočtov, ako nebudem to hovoriť úplne presne, to nemá ani význam, ale v podstate to znamená z pohľadu toho, že čo je to dôchodok, čo je to ten súčasný malý dôchodok a ako sa mu teda navýši na ten navrhovaný minimálny dôchodok, že vlastne ak niekto odrobí, alebo teda získa 30 rokov dôchodkového poistenia, tak podľa mojich takých nie možno celkom presných výpočtov mi vyšlo, že rovnaký dôchodok bude mať ten, kto bude si platiť odvody z 200-eurového základu mesačne, a rovnaký ten, kto si bude platiť odvody s osobným mzdovým bodom 0,8 približne, čo vlastne znamená pri výške mzdy priemernej 824, no teraz to naozaj z hlavy rátam, nejakých 650 eur.
Čiže čo som tým chcel povedať? Pri tridsiatich rokoch dôchodkového poistenia dostanú rovnaký dôchodok dvaja občania, jeden bude mať celých tých 30 rokov 200-eurový vymeriavací základ a druhý bude mať tých 30 rokov ako v dnešných cenách a tak ďalej 600- alebo dokonca 650-eurový vymeriavací základ.
Čiže inak keď to poviem, tak všetci tí, ktorí budú mať 30 rokov poistenia a budú mať základ v rozmedzí od 200 do 650 eur mesačne, dostanú úplne rovnaký dôchodok. Takto to jednoducho vychádza. A v prípade, že by išlo o občana, ktorý má 40 rokov dôchodkového poistenia, tak ak som to dobre rátal, tak tam je to rozpätie od 200 po približne 500-550 eur. Čiže je jedno, či platím odvody z 200 eur, alebo z 550, dostanem rovnakú sumu.
No a teraz je teda na diskusiu, či toto je správna miera solidarity. Kolegovia, zamyslite sa. Ja si sám neviem dať odpoveď, či je to tá správna miera solidarity, ale ešte raz vás upozorňujem, že tento návrh hovorí o tomto. Či mám 200-eurový základ, alebo 650-eurový základ, dostanem pri 30 odrobených rokoch rovnaké peniaze na dôchodku. Či mám 200 eur, alebo 550 mesačne, ak som odrobil 40 rokov, dostanem rovnaký dôchodok. Je to správne? Odpoveď je ťažké hľadať, ale ja túto otázku aspoň takto symbolicky kladiem, aby sme sa nad tým za ten mesiac potenciálne zamysleli.
No ale teraz čo to, no ja si neodpustím pri takejto filozofii, čo to potom vlastne znamená? Tak znamená to napríklad to, že ak dnes nejaký spoločník v eseročke, ktorý žije z toho, že má tú eseročku a nejako z nej si ťahá peniažky a neplatí si dôchodkové poistenie, ak si toto spočíta a zváži, že mu stačí zamestnať sa v tej eseročke svojej za 200 eur mesačne, tak v podstate pri takomto zamestnaní sa za 200 eur mesačne mu vyjde nárok na relatívne slušný, keď to bude 40 rokov hypoteticky, tak 320-eurový dôchodok v tých dnešných cenách. Je toto správne?
Druhá taká podotázka, ktorá mi ďalej z toho vyplýva. Pán minister, keď sa vrátim dva roky dozadu, keď ste pred dvomi rokmi tvrdili, že je potrebné zvýšiť odvody živnostníkov, je potrebné zvýšiť ten minimálny vymeriavací základ zo 44 na 50 % priemernej mzdy, aby mali slušný dôchodok, tak vlastne z dnešného pohľadu dnes platia živnostníci odvody z minimálneho základu 412 eur. Keby nedošlo pred dvoma rokmi k tomu zvýšeniu, nemám to vyrátané presne, len z hlavy poviem, tak by ten základ bol povedzme 360 eur. Z pohľadu toho, že čo ten živnostník, ktorý by bol hypoteticky celý čas živnostníkom, dostane na dôchodku, tak dostane úplne rovnakú sumu. Pretože či 360-eurový základ, alebo 412-eurový základ, vyjde mu tak ako tak úplne rovnaký minimálny dôchodok.
Čiže necítite sa tak, že ste oklamali vtedy živnostníkov pred tými dvoma rokmi, keď ste im toto, resp. keď ste takto argumentovali? Dostanú rovnaký dôchodok, či platia z 360, alebo z tých reálnych súčasných 412. Čiže to je ďalšia otázka, ktorú dávam do diskusie.
No a teda posledná vec je II. pilier. Tak ako to kolega Ľudo Kaník povedal, mal to šťastie, že sa zapísal skôr, tak to povedal nahlas skôr ako ja, znamená toto zavedenie minimálneho dôchodku vlastne to, že tí, ktorí majú pomerne nízky príjem a ktorým teda bude dorovnávaný dôchodok do minimálneho dôchodku, u nich je absolútne jedno, či budú len v I. pilieri, alebo či budú v I., alebo v II., pretože ten dôchodok budú mať dorovnaný do toho minimálneho. Pozor, beriem späť to "absolútne jedno". Nie je to absolútne jedno. Pretože ak niekto bude v II. pilieri a ktorý teda rizikovo zainvestuje, ale s výnosom, napríklad cez indexový fond, a stane sa, že ten druhopilierový dôchodok bude pomerne vyšší, tak ten na tom získa, že bude v II. pilieri. Ak sa stane, že v tom II. pilieri mu tá pomerná časť dôchodku vyjde naozaj menej pri tom porovnávaní, čo je lepšie, ak mu to vyjde menej a ak by ste teda o ňom vyhlasovali, čo zrejme aj budete robiť teraz pri tej nejakej propagande, že treba vystúpiť z II. piliera, ak budete teda vyhlasovať, že mu vyjde dôchodok horší, nevyjde. Pretože aj keby mu tá pomerná časť z II. piliera vyšla horšie, tak mu ten dôchodok štát dorovná na minimálny úplne rovnako, ako keby v II. pilieri nebol.
Ešte raz, aby bolo jasné, čo som povedal. Ak máme dvoch ľudí, ktorí majú relatívne nízky príjem a sú už jednou nohou na dôchodku, po zavedení minimálneho dôchodku ten, čo bude len v I. pilieri, dostane rovnakú sumu ako ten, čo je aj v I., aj v II. pilieri; a ten II. pilier mu naozaj vyšiel horšie. Pretože hoci mu vyšiel horšie, štát mu to dorovná do rovnakého minimálneho dôchodku.
Čiže vyháňať ľudí z II. piliera s odôvodnením, že vy máte nízke príjmy a choďte odtiaľ preč, lebo sa vám to neoplatí, je po zavedení minimálneho dôchodku veľmi falošný argument . A dúfam, že ho ja osobne od nikoho, či je to z opozície, či je to z vládnej strany, nebudem počuť, pretože ak ho počuť budem, automaticky toho, kto to bude tvrdiť, označím za klamára!
Pokiaľ ide o ten výpočet, ja sa vrátim k tomu, čo som hovoril pred piatimi minútami. Toto vlastne znamená, toto zavedenie a nastavenie minimálneho dôchodku vlastne znamená, že ak má niekto odrobených 40 rokov, tak až do príjmu približne 560 eur mesačne je to pre neho tým pádom jedno, či bude len v I. pilieri, alebo v I., II. Ak ale bude v II. pilieri, tak možno, ak teda bude mať to šťastie pri tom rizikovom investovaní, napríklad cez indexový fond, ktorý vynáša za posledné roky dokopy 50 %, to dávam do pozornosti tým, ktorí ma počúvajú, môže sa ľahko stať, že ten výnos z II. piliera bude naozaj vyšší a získa na tom II. pilieri. Stratiť nemôže. Pretože keby aj tá druhopilierová suma bola nižšia, bude to mať dorovnané do minimálneho dôchodku rovnako, ako keby bol len v pilieri prvom.
Ďalšia výhoda, na ktorú naši občania počúvajú, je možnosť dedenia. Čiže keď som povedzme zamestnanec vo veku 58 rokov, 4 roky pred dôchodkom, a mám plat 550 eur mesačne a doteraz som v II. pilieri nebol, tak takému občanovi sa oplatí vstúpiť do II. piliera teraz, keď ste ho otvorili od nedele, pozor, od nedele je II. pilier otvorený, to neznamená, že len treba vystupovať, to znamená, že treba aj vstupovať, keď sa mi to oplatí. Mať 58 rokov a mať príjem 550 eur mesačne, vstupujem do II. piliera. Prečo? Preto, lebo viem, že môj dôchodok vo výsledku v 62 rokoch bude rovnaký, aj keď v tom II. pilieri budem alebo nebudem. Ale ak sa mi stane tá smola, že sa toho dôchodku nedožijem, tak to, čo si stihnem našetriť v II. pilieri, zdedia moji potomkovia. Kdežto keby som zostal len v I. pilieri, tak o žiadnom dedení, samozrejme, nie je reč.
Čiže, pán minister, gratulujem, podarilo sa vám vlastne presadiť, alebo zrejme sa vám podarí presadiť vážny argument pre to, aby aj tí ľudia, ktorí majú nízke príjmy, zostali v II. pilieri, resp. tí, ktorí tam ešte nie sú, aby tam behom tých troch nasledujúcich mesiacov vstúpili.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Najprv na vysvetlenie k tomu úvodu, lebo to nebolo správne pochopené, že navrhujem minimálny dôchodok už po 15 rokoch. To, čo ja navrhujem, je, aby v tom systéme, ktorý je dnes funkčný a bude aj naďalej pre ľudí, ktorí odpracovali menej ako 30 rokov, sme už nepožadovali, aby išli podať ďalšiu žiadosť o dávku v hmotnej núdzi na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a aby sme týchto ľudí nepodrobovali majetkovému testovaniu ako skupinu posudzovaných osôb. Lebo takejto procedúre nebudú podrobovaní tí, ktorí tých 30 rokov odpracovali a ešte dostávajú bonus zvýšenou sumou.
Takže len by sa to zjednodušilo pre týchto ľudí, bolo by to omnoho príjemnejšie a hlavne boli by to rovnaké nároky na posudzovanie tých jednotlivcov. Ale ich dôchodky alebo ich dôchodkový príjem by bol tak, ako je dnes, tvorený dôchodkom, na ktorý si zarobili po 20 rokoch napríklad, plus primeraná suma cez sociálnu dávku, akurát by to vyplácala Sociálna poisťovňa.
To som ja mal v pláne už dávno-pradávno, no ale už som ja nemal tie možnosti, aby som to mohol realizovať. A keď sme to rozbiehali, tak vtedy sme, samozrejme, nestihli všetky tie nuansy technické urobiť. Aj pred 10 rokmi ani autá nemali toľko airbagov ako dnes, to je jednoducho vývoj, ktorý musí ísť.
A tiež by som chcel podporiť ten argument, ktorý si povedal, že tu pri zavedení minimálneho dôchodku naozaj v istom intervale vzniká rovnostárstvo, pretože ľudia s rôznymi výškami príjmov aj s rôznymi dobami práce nad 30 rokov dostanú rovnaký dôchodok. Čo neni celkom kóšer a je to následok toho, že všetkým sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Čaro je, že, a ja tu mám návrh zákona tohto istého a snažím sa ho upraviť - zjednodušene, aby som pre ľudí -, aby nebolo až tak jednoduché prerodiť sa k dôchodku. Lebo u nás sa dá k dôchodku prerodiť, hej. A ja navrhujem, že teda okrem rodenia detí je potrebné ešte reálne byť buď samozamestnávateľ (SZČO), alebo byť zamestnaný. My navrhujeme 5 rokov, čo neni teda, ale aspoň niečo, lebo dneska sa môžete prerodiť do dôchodku.
A to, čo ste hovoril, to ma zaujalo, lebo v zásade a prípadne ja som otvorený, že mi to niekto už konečne poriadne vysvetlí, ale ak sa niekto prerodí k dôchodku, to znamená, vyjde mu nárok, že teda má toľko rokov, lebo toľko detí odrodil, a tie doby sa tak naakumulovali, že dosiahol sumu 25, 30, nie je mu z čoho vypočítať ten dôchodok, lebo nikdy príjem nemal, tak sa mu vypočítava z nejakého toho priemerného. A to je presne to, čo robí ten problém, že ten dôchodok vychádza vyššie ako u človeka, ktorý reálne robil. To sú tie prípady a tie reálne nastávajú, pozor, nie v takej miere, ako budú nastávať. Lebo populačná explózia nastala. Veľkí otcovia našich rómskych detí sú pán Mečiar a pán Fico, čiže populačná explózia v rómskych osadách nastala za éry pána Fica a éry pána Mečiara, čo máme dobeh ešte nejakú dekádu alebo dve dekády. Potom len bude útok na Sociálnu poisťovňu. To budeme proste dvere zatvárať, čo sa bude diať, že sa tu stane dôchodkom... A prípadne mi povedzte. Ale vtedy je to tak, pán Mihál. Keď sa prerodíte do dôchodku, nemajú vám z čoho vypočítať. Tak ich nezaujíma minimálny dôchodok, oni budú mať vyšší dôchodok ako tí, ktorí majú vypočítaný z priemernej mzdy.

Ďakujem za slovo. Ja budem, ja to rozdelím, pán kolega, tvoj príspevok na prvú a druhú časť.
S tou prvou časťou si dovolím polemizovať a nesúhlasiť, s druhou nemám ten problém, čo si odprezentoval, ale to je tá ženička a ten príklad, ktorý si uviedol, že žena, ktorá vychová 9 detí, a si to podčiarkol, ktorá vychová. Žena, ktorá vychová 9 detí, tak si zaslúži ten dôchodok, jednoznačne. Ja nesúhlasím s tými názormi, že prerodiť sa ku dôchodku a podobne. Ja som to už minule tak spomínal, dovolím si to aj teraz pripomenúť.
Myslím si, že materstvo je stále málo doceňované. Skús byť, pán kolega, ty možno s jedným, dvoma alebo troma deťmi doma, neni to jednoduché a starať sa o tie deti a vychovávať ich. Mnohé ženy naozaj doma tak sú. A to nie tak sa posmievať, lebo teraz ona má 9 detí alebo či už mala 11 detí. To nie je na posmech. Ak vychová čo len jedno dieťa matka, zaslúži si ocenenie. S tým nesúhlasím. A keď vychová 9, o to väčšie si zaslúži. Hovoríme o výchove, teda že by boli tie deti aj prínosom pre túto spoločnosť.
V tej druhej časti, to som nemal problém s tým súhlasiť. Aj tým, že sa zavedie ten minimálny dôchodok, tak naozaj, tak ako si to správne tuná podotkol, je výhodnejšie, ja dovolím si povedať, že nie je jedno či v byť I., alebo v II. pilieri, ale je výhodnejšie byť v tom II., lebo ten môžem kapitalizovať, to je jeden bonus, keď aj by som zle to zúročil, tak mi to dorovnajú stále na ten minimálny dôchodok. A tá druhá vec, ktorá tiež nie je zanedbateľná, tak to je tá, že ten dôchodok sa môže de facto dediť.
Myslím si, že áno, keď prijmeme tento zákon a zároveň je otvorený ten II. pilier, teda resp. aj I., aj II. pilier, tak už ja neviem, netrúfam si to odhadnúť, ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ja len tak vlastne nepriamo nadviažem na pána kolegu Hlinu, jeho faktickú poznámku.
Chcem vlastne zdôrazniť jednu vec v podstate tak trošku na záver, varujem pred príliš veľkorysým nastavením. Pretože keď sa raz niečo pustí von a zistí sa, že je to príliš veľkorysé a príliš štedré a príliš zneužiteľné, tak potom sa veľmi ťažko zoberie. Viete, ako to je. To už sa v našej krátkej slovenskej histórii stalo veľakrát. Čiže varujem pred tým, aby nedošlo k nejakej prílišnej eufórii zo zavedenia minimálneho dôchodku a potom zanecháte vlastne pre nejakú ďalšiu vládu alebo ďalšie vlády dedičstvo, ktorého sa bude veľmi ťažké zbavovať. Lebo je veľmi ľahké populárne niečo nastaviť, ale je veľmi ťažké potom z toho populárneho zobrať s odôvodnením, že na to jednoducho objektívne nie sú peniaze, resp. že sa to zneužíva.
Ďakujem.